Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 18T/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924010390
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6924010390.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom v Rimavskej Sobote dňa
20.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. C. D. C. E.,
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G. XXX/XX, H. – E., konateľ spoločnosti I. D. I., J. A. H.,

j e v i n n ý, ž e

ododňa01.01.2018aždo03.12.2020(poslednýdeňprednadobudnutímplnoletostidcéryE.B.)ohľadne
dcéry E. B. a odo dňa 01.01.2018 až do 18.05.2022 (posledný deň pred nadobudnutím plnoletosti dcéry
A. B.) ohľadne dcéry A. B. v obci K., okres D. I., v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiaval
si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl.
Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu

Lučenec sp. zn. 11P/349/2005 zo dňa 14.09.2005, právoplatným a vykonateľným dňa 16.12.2005, a
to prispievať výživným na svoju dcéru mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX v F., sumou vo výške po 1000 Sk
mesačne, t. j. sumou vo výške po 33,20 € mesačne a na svoju dcéru mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
v F., sumou vo výške po 1000 Sk mesačne, t. j. sumou vo výške po 33,20 € mesačne, počnúc dňom
01.04.2005, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky detí L. F., toho času L.
M., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalým bydliskom K. XX, N. D. I. a ktorá vyživovacia povinnosť mu bola
následne upravená rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/159/2009-24 zo dňa 21.09.2009,
právoplatným a vykonateľným dňa 17.12.2009, a to prispievať výživným na svoju dcéru mal. E. B., nar.

XX.XX.XXXX v F., sumou vo výške po 44 € mesačne a na svoju dcéru mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX
v F., sumou vo výške po 39 € mesačne, počnúc dňom 01.09.2009, vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred do rúk matky detí L. F., toho času L. M., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalým bydliskom K. XX,
N. D. I., aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky pracoval na rôznych
miestach a v súčasnosti je konateľom spoločnosti I. D., čím mu vznikol dlh na bežnom zameškanom
výživnom do rúk matky L. M. vo výške 3651,-Eur.

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného
a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas,

t ý m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od
01.01.2020 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona samosudca obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. e) Trestného zákona samosudca

obžalovanému u k l a d á povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností
zameškané výživné.

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd

Obžalovaného A. B. C. D. C. E.,
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G. XXX/XX, H. – E., konateľ spoločnosti I. D. I., J. A. H.,

o s l o b o d z u j e

s p o d o b ž a l o b y pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.01.2020 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b)

Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

ž e

za obdobie odo dňa 01.09.2014 do dňa 31.12.2017 v obci K., okres D. I., v Slovenskej republike a všade

inde, kde sa zdržiaval si neplnil pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva
z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11P/349/2005 zo dňa 14.09.2005, právoplatným a vykonateľným
dňa 16.12.2005 a to prispievať výživným na svoju dcéru mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX v F., sumou vo
výške po 1000 Sk mesačne, to jest sumou vo výške po 33,20 € mesačne a na svoju dcéru mal. A.

B., nar. XX.XX.XXXX v F., sumou vo výške po 1000 Sk mesačne, to jest sumou vo výške po 33,20 €
mesačne, počnúc dňom 01.04.2005, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky
detí L. F., toho času L. M., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalým bydliskom K. XX, N. D. I. a ktorá vyživovacia
povinnosť mu bola následne upravená rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/159/2009-24
zo dňa 21.09.2009, právoplatným a vykonateľným dňa 17.12.2009 a to prispievať výživným na svoju

dcéru mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX v F., sumou vo výške po 44 € mesačne a na svoju dcéru mal. A.
B., nar. XX.XX.XXXX v F., sumou vo výške po 39 € mesačne, počnúc dňom 01.09.2009, vždy do 15-
teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky detí L. F., toho času L. M., nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvalým bydliskom K. XX, N. D. I., aj napriek tomu, že za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky
pracoval na rôznych miestach,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku súd

Obžalovaného A. B. C. D. C. E.,
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom G. XXX/XX, H. – E., konateľ spoločnosti I. D. I., J. A. H.,

o s l o b o d z u j e

s p o d o b ž a l o b y pre skutok kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného od 01.01.2020 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b)
Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

ž e

za obdobie odo dňa 04.12.2020 (nadobudnutie plnoletosti dcéry E. B.) do 31.05.2023 (dátum, od ktorého
sa dcéra E. B. bola schopná o seba postarať) ohľadne dcéry E. B. a od 19.05.2022 (nadobudnutie
plnoletosti dcéry A. B.) do 30.06.2024 (dátum od ktorého sa dcéra A. B. bola schopná o seba postarať)
ohľadne dcéry A. B., v obci K., okres D. I., v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiaval si neplnil

pravidelne a v plnej výške svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona
o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 11P/349/2005 zo dňa 14.09.2005, právoplatným a vykonateľným dňa 16.12.2005 a to prispievať
výživným na svoju dcéru mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX v F., sumou vo výške po 1000 Sk mesačne, to jest
sumou vo výške po 33,20 € mesačne a na svoju dcéru mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v F., sumou vo výške

po 1000 Sk mesačne, to jest sumou vo výške po 33,20 € mesačne, počnúc dňom 01.04.2005, vždy do
15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky detí L. F., toho času L. M., nar. XX.XX.XXXX v F.,
trvalým bydliskom K. XX, N. D. I. a ktorá vyživovacia povinnosť mu bola následne upravená rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/159/2009-24 zo dňa 21.09.2009, právoplatným a vykonateľným
dňa 17.12.2009 a to prispievať výživným na svoju dcéru mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX v F., sumou vo

výške po 44 € mesačne a na svoju dcéru mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v F., sumou vo výške po 39 €
mesačne, počnúc dňom 01.09.2009, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, do rúk matky
detí L. F., toho času L. M., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalým bydliskom K. XX, N. D. I., aj napriek tomu, že
za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky pracoval na rôznych miestach, čím mu vznikol dlh
vo výške 1320 ohľadne dcéry E. a dlh vo výške 975 Eur ohľadne dcéry A.,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na Okresný súd Rimavská Sobota obžalobu
pod sp. zn. 2 Pv 83/24/6609-5 na obžalovaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie formou výsluchu obžalovaného, svedkýň
poškodených L. M., E. B., A. B. a svedkýň K. B. a O. K..

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa ustanovenia § 257 ods. 1, ods. 2

Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný. K obžalobe uviedol, že v tomto období podnikal, bol stále
živnostníkom, alebo konateľom spoločnosti. S matkou detí nikdy neboli manželia. Od roku 2010 žil v F.
a približne od roku 2010 býva s rodinou v H.. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z roku 2009 boli
zverené deti matke a bolo určené výživné pre dcéru E. v sume 44 Eur mesačne a na A. sumou 39 Eur
mesačne.Výživnéplatilvhotovosti.Keďmatkazačalapracovaťvzahraničí,dohodlisaústneostriedavej

starostlivosti oboch dcér tak, že dva týždne boli u jeho mamy v F., lebo chodili do školy v F., a dva týždne
boli u matky v K.. Takto to fungovalo počas celej doby, čo je v obžalobe. V tom čase, keď boli deti u jeho
mamy v striedavej starostlivosti, peniaze dával resp. posielal svojej mame pre potreby detí. Bolo aj tak,
že keď stretol matku detí, aj jej dal peniaze v hotovosti. Pravidelne jej dával viac ako bolo určené. Keď
zavolala, že deti potrebujú peniaze, že idú na výlet, alebo niečo potrebujú, vždy som dal peniaze. Neplatil

som fixne sumu 83 eur, ale vtedy som dal peniaze, keď potrebovali. S matkou detí vychádzal dobre, ajona mu zvykla volať, aj dcéry, keď potrebovali niečo na výlet a podobne. Podporil ich v celkovej výške
minimálne 3000 Eur ročne vždy v hotovosti, dievčatá nemali účet, vždy niečo chceli, boli v puberte. Nevie
presne akú sumu dal matke k rukám, ale väčšinou dal peniaze dcéram. Chodili pravidelne aj ku nemu

do H.. V prípade, keď boli u jeho matky, poslal peniaze tam. Chodili ku nemu na sviatky, cez prázdniny,
cez víkendy, mohlo sa stať, že neboli pri nemu celý mesiac, ale boli u jeho mamy, jej posielal peniaze.
Väčšinou výživné dával dcéram, keď prišli do H., keď neprišli, tak poslal mame peniaze a ona im dala
peniaze. Po septembri 2014 matka detí súhlasila s tým, že deti budú dva týždne u nej a dva týždne
u mojej matky, nežiadala to písomne. Prebiehalo to do r. 2021. Tento stav pretrvával čo sa týka oboch

dcér, potom E. si našla svoje bývanie, A. ukončila stredoškolské vzdelanie vlani. E. má už 22 rokov,
čiže do školy už nechodí vyše troch rokov. Dobré vzťahy s matkou detí pretrvávali do januára minulého
roku, zavolal dcéram a opýtal sa, či to bolo potrebné, že chceli takto ukončiť naše dobré vzťahy, že
doteraz si pýtali, dal im a bolo dobre, oni odpovedali: ... vieš lebo mama... Vtedy ukončil vzťah – kontakt
s dcérami a matkou detí. Má aj byt v F., nemal by problém dať ho jednej dcére alebo druhej, ale teraz im
ho už nedá. Má so sebou aj hotovosť dnes, vie to vyplatiť aj hneď teraz. Nechápe, čo sa stalo. Predtým,

ako boli podať trestné oznámenie, boli u neho aj na Vianoce 2023. Niekedy bolo, že aj na Silvestra,
striedavo. Okrem finančnej hotovosti im pravidelne kupoval nejaké hmotné veci podľa toho, ako chceli,
napr. telefóny v hodnote 700 Eur obom, počítač v hodnote 1000 Eur dcére A., prispel im na vodičské
preukazy, platil spoločné dovolenky, výlety, keď chodil na výlety aj so synom aj s dcérami, všetkým
sa kupovalo oblečenie. Obžalovaný predložil súdu k nahliadnutiu fotografie zo spoločných dovoleniek

s terajšou rodinou aj dcérami, so spoločne strávených chvíľ, kde chodili všetci spolu s partnerkou a aj
dievčatami aj so synom, syn má 13 rokov. Kópie fotografii predložia súdu aj v listinnej forme. Dovolenky
a výdavky spojené s dovolenkami za dcéry hradil vždy obžalovaný.

Svedkyňa – poškodená L. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným má dve dcéry A. a E..

S obžalovaným sa rozišli v čase, keď A. mala 1 rok, otec videl A. až keď mala 8 rokov. Aj s E. sa videl
tiež vtedy prvýkrát po rozchode. Trestné oznámenie za výživné podávala už aj v minulosti, nikdy sa nič
nedialo, dostal aj podmienku, dostávala aj od štátu výživné, keď sa zamestnala, prestal jej štát vyplácať
výživné. Vie, že má aj nejakú exekúciu za výživné. Jej osobne vôbec neplatil výživné. Od r. 2014 do
skončenia školy, mal otec platiť 83 Eur mesačne na obe dcéry. S otcom detí nebola v kontakte. Na

striedavej starostlivosti sa dohodla s jeho mamou, so starkou detí. Od septembra r. 2014 ako začala
robiť v zahraničí v Rakúsku ako opatrovateľka, odvtedy deti chodili na dva týždne k starkej do F.. V tom
čase aj oni bývali v F.. Na striedavku im dávala všetko oblečenie, mäso, mlieko, základné potraviny,
čo deti potrebovali a čo deti mali radi, peniaze dávala starkej možno 30 alebo 40 alebo 50 Eur na
výdavky. Školské obedy platila sama. Takto to fungovalo do konca roka 2016, potom už boli v čase jej

práce v zahraničí doma s jej partnerom alebo u jej mamy. Boli samostatnejšie. Za toto obdobie uvedené
v obžalobe od septembra 2014 až do skončenia školy jej nezaplatil nič z výživného. V čase, keď dcéry
chodili pravidelne na dva týždne matke obžalovaného, dávala im pravidelne peniaze aj nákupy, prací
prášok, mäso, nikdy nešli len so školskou taškou. Či posielal svojej mame peniaze, nevie. A. skončila
školskú dochádzku, t. j. strednú školu v máji 2024. Teraz je v Holandsku, robí asi tri týždne, v lete

brigádovala v L.. E. skončila školu v roku 2023 v máji hotelovú školu 5 rokov. Odvtedy je zamestnaná
na dohodu na priehrade v F.. Pracuje ako čašníčka. Keď mali 18 rokov, robili si vodičský, dal mame
peniaze, E. asi 350 Eur, A. zaplatil vodičský 400 Eur, prostredníctvom jeho matky sa dostala k peniazom,
Dcéra bola v Prahe, poslal jej peniaze, v lete chodili na dovolenku, asi trikrát štyrikrát boli pri mori za toto
obdobie, nepopieram, aj oni chodili na dovolenky. Jej osobne nikdy nedal nič. Ani jeho matka, ani dcéry

jej nedali peniaze. Pokiaľ otec dal vreckové dcéram, ona im to nezobrala. Raz mi povedali, že im dal
po 50 Eur, aj po 100 Eur, nevie, koľko im dal vreckové, ale vie, že mobil im dal. Ona to nepovažovala za
výživné. Vzhľadom na rozpory vo výpovedi poškodenej svedkyne a jej výpovedi z prípravného konania
prokurátorka prečítala výpoveď svedkyne poškodenej z čl. 36 z 8.4.2024. Svedkyňa poškodená k tomu
uviedla, že starká jej povedala, že jej platil 70 Eur, keď boli u nej deti. Poškodená to myslela tak, že

matka obžalovaného jej povedala, že vtedy jej dával 70 Eur na tie dva týždne, čo boli u nej, to uznáva.
Tých 70 Eur považuje ako splátku výživného, ktoré bolo vo výške 83 Eur, a to uznávam každý mesiac od
1.9.2014 do 31.12.2017. Od januára 2018 až do skončenia školy dievčat ale nedostala žiadne výživné,
lebo už boli s jej manželom. Vodičský dievčatám platili na polovicu, obžalovaný dal 350 Eur na vodičský
staršej dcére a 400 Eur mladšej dcére prostredníctvom svojej matky. A. dostala počítač na narodeniny.

Dcére E. poslal peniaze, keď bola na výlete v Prahe asi 200 Eur, ešte keď bola na strednej škole, bolo
to toto obdobie, keď bola ešte školopovinná. Ona si to pýtala ako vreckové. A. si nepýtala vreckové
ani od nej, nie to ešte od iných. Obe dostali telefóny. Nepopiera, že im platil dovolenky, boli v lete
3-4-krát pri mori za toto obdobie. Tie peniaze vreckové jej nedali, to boli ich peniaze. Nepovažovalato za výživné. K otázke obhajkyne obžalovaného ohľadne toho, či niekedy podala návrh na výkon
rozhodnutia ohľadne neplatenia výživného za obdobie uvedené v obžalobe uviedla, že nie. K tomu,
prečo po skončení striedavej starostlivosti v roku 2017 nepodala trestné oznámenie za výživné uviedla,

že dcéram povedala, že predtým už podala trestné oznámenie a bolo neúspešné, tak im povedala, že
keď dovŕšia 18 rokov, nech si to riešia sami, takže oni aj toto podanie trestného oznámenia iniciovali.
K obžalovanému chodili v lete a na sviatky, niekedy na Vianoce, niekedy na Silvestra. Dcéra A. sa
rozhodla podať trestné oznámenie a ona jej povedala, že s ňou pôjde. Počas ich pobytu u obžalovaného
jej volali s tým, že jej kúpil oblečenie, partnerka obžalovaného im niečo kúpila. Keď boli u neho, dával im

vreckové a financoval aj dovolenky s dcérami. So synom obžalovaného boli aj na pretekoch v Rakúsku.
So synom obžalovaného, I., boli v kontakte. Koncom roka 2023 žiadala dcéra E. od obžalovaného
finančnú hotovosť na kúpu auta, ale neprispel, nakoľko išlo o staré auto.
K výpovedi svedkyne poškodenej L. M. obžalovaný uviedol, že čo sa striedavej starostlivosti týka, boli
v podstate dohodnutí, komunikovali cez telefón, dievčatá vždy dostávali peniaze a to aj prostredníctvom
starkej.

Obžalovaný jej neposlal žiadnu sumu zameškaného výživného, aj keď sa na nej v priebehu hlavného
pojednávania s obžalovaným dohodli.

Svedkyňa K. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou obžalovaného. Od septembra 2014 až
doposiaľ dievčatá boli u nej dva týždne cez striedavku, E. mohla mať 11 rokov a Peťka 10 rokov. Boli

u nej, starala sa o obe, s prípravou do školy, chodili do ZUŠ na klavír, E. chodila 8 rokov, A. chodila
6 rokov. Vychádza so synom veľmi dobre, aj s matkou detí vychádzala dobre. Tú striedavku iniciovala
matka detí, lebo syn býva v H., nemohli tam bývať u neho, keďže chodili v F. do školy, svedkyňa to
konzultovala so synom a súhlasil s tým. Po finančnej stránke, keďže je dôchodkyňa, mala som dohodu
so synom, že jej pravidelne dával 100 Eur alebo 200 Eur keď boli dievčatá u nej, vždy jej dal toľko,

koľko potrebovala. Matka detí jej dala asi dvakrát po 20 Eur za to celé obdobie čo boli dievčatá u nej.
Zo začiatku jej nedávala, ale keď jej syn neposlal, vtedy jej dala. Tak ako uviedla v prípravnom konaní,
striedavka trvala až do roku 2020, dievčatá mali 18 rokov a 16 rokov. E. chodila na strednú školu, chvíľku
bývala u nej, potom už u matky. Striedavá výchova trvala u A. do jej 15 rokov, do r. 2019, a u E. to
bolo tak, že raz bola pri nej, raz u druhej starkej. Obidve boli u nej vždy až do roku 2019. Na otázku

prokurátorky ohľadne tvrdení poškodenej L. M., že posielala pravidelne aj mäso, aj prací prášok na
dva týždne keď boli dievčatá nej uviedla, že základné potraviny jej pravidelne nedávala, sladkosti mali,
peniaze jej pravidelne nedávala, za posledné roky jej dala dvakrát po 20 Eur. Uviedla, že obžalovaný
zaplatil dcéram celý vodičský. Od obžalovaného vedela, že chodia na vodičský, že im dal na to peniaze.
Chodili do H. za obžalovaným cez víkendy, cez prázdniny, na Vianoce, na Silvestra, často chodili spolu,

stalo sa, že chodili aj bez nej, dával dcéram peniaze, cca 100-200 Eur, nie zakaždým, ale často im
dával peniaze. Cez svedkyňu dcéram peniaze neposielal. Dcéram kúpil aj telefóny, aj počítač, bolo to na
Vianoce, bolo to niekedy pred Covidom. Telefóny dostali aj dvakrát počas toho obdobia. Dcéry chodili
s obžalovaným na dovolenky cez prázdniny do zahraničia, na súťaže. E. vlani žiadala obžalovaného
opríspevokoauto,aletoautonemaloaniSTK,autobolostaré,takžeobžalovanýpovedal,ženeprispeje.

Na Vianoce 2023 bola s vnučkami u obžalovaného. K tomu, od kedy sú problémy uviedla, že od
vlani. Nevie, prečo vnučky podali na obžalovaného trestné oznámenie, mali normálny vzťah s ocom,
urobili to ako keby neboli v kontakte, celá rodina boli s nimi v kontakte, celý rok 2023 bola v kontakte
s nimi. Obžalovaný jej začiatkom roka 2024 zavolal, že podali na neho trestné oznámenie, dovtedy mali
normálny vzťah s vnučkami, dobrý vzťah mali. Po podaní trestného oznámenia boli v kontakte dovtedy,

kým sa nedozvedela o tom, že podali trestné oznámenie, na polícii vypovedala prvýkrát v apríli 2024.
Nevie, čo ich k tomu viedlo. A. jej povedala, že mama to tak chcela, ona potom s tým súhlasila. Aj ja
som sa čudovala, prečo to urobili, mohlo sa to aj iným spôsobom vyriešiť.

Svedkyňa poškodená E. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej otcom. K dôvodom

podania trestného oznámenia uviedla, že sa o tom už dlhšie rozprávali aj s mamou, na výživné majú
právo, s otcom nemajú taký vzťah, aký by mal otec s dcérami mať a so sestrou sa tak dohodli, nakoľko
matka im povedala, že sú dospelé a môžu si to riešiť samé. Vzťah s otcom v čase podania trestného
oznámenia nebol dobrý, otca videla prvýkrát v živote keď mala 12 rokov. Otec veľa pracoval, väčšinu
času trávil v práci, starala sa o nich pani K., boli tam dvakrát za rok, v lete a väčšinou na Silvestra. Keď

mama chodila do zahraničia, dohodla sa so starkou z otcovej strany, že tam budú dva týždne, mama
im vždy nabalila veci, potraviny, prací prášok, aj peniaze. Starká im neplatila nič, kým tam boli. Od
1.9.2014 mama chodila do zahraničia za prácou na dva týždne, chodili k starej mame z otcovej strany
do konca roku 2017, od januára 2018 už boli s mamou, lebo jej terajší manžel kúpil byt na D. v F., užbývali tam. Mala vtedy 15-16 rokov a sestra mala o dva roky menej. Mama chodila do zahraničia do
konca roka 2018, potom otehotnela a v roku 2018 už nechodili k starej mame, lebo mama otehotnela
a aj počas Covidu bola doma. Mama jej uviedla, že otec jej výživné neplatil, ani nevie o tom, že by

výživné posielal starkej. Svedkyňa poškodená uviedla, že má ukončenú strednú hotelovú školu v F.,
v máji 2023 zmaturovala, do septembra 2023 pracovala ako brigádnička v Tescu, čo robila aj počas
školy, potom bola chvíľu doma nezamestnaná, od septembra 2023 bola evidovaná aj na úrade práce.
Výživné si uplatňuje od 5.12.2020 do 31.5.2023. Keď mala 16 - 17 rokov, rozprávali sa s mamou o
zvýšení výživného, ale nechcela sa naťahovať s otcom. Keď mala 15 rokov, dostala nový telefón, pred

3 - 4 rokmi dostala druhý telefón, oblečenie im kúpil dvakrát, poslal jej v roku 2020 200 Eur, keď bola
v Prahe a sestre A. dal príspevok na polovicu vodičského v r. 2022, jej na vodičák dala starká v r. 2020.
Boli na dovolenke dvakrát v Chorvátsku, raz v Taliansku a v Poľsku. V roku 2022 dal sestre na vodičák
350 Eur, vtedy jej dal 350 Eur na dovolenku, každé Vianoce niečo dal niekedy 50 -100 Eur. Do H. chodili
dvakrát, možno trikrát do roka, a to v lete a na Silvestra. Matka začala pracovať v zahraničí v roku 2014.
So súčasným partnerom svojej matky nemala dobrý vzťah, s jej matkou sú spolu od roku 2017, potom v r.

2018 kúpil byt, ale nevychádzala s ním dobre, odišla k maminej mame. Počas obdobia rokov 2018-2020
už nechodila k starkej. Obžalovaný kúpil sestre počítač počas Covidu na dištančné vyučovanie, jej nie.
S otcom boli naposledy na Silvestra 2022 a išli domov v januári 2023 a za rok 2023 možno raz bola
v kontakte s otcom, keď mu písala príspevok za 200 eur do auta. Od vtedy vôbec nekomunikovali spolu.
K poznámke obžalovaného, ktorý objasňuje dátumy konverzácií a SMS správ z telefónu svedkyňa

uviedla, že môže byť, že si písali párkrát, ona si to nepamätá.
Obžalovaný jej vtedy poslal ponuky na autá za 200 Eur mesačne, ale nemala z čoho platiť iné autá.
Mala som si to platiť sama a nemala na to financie. Auto, o ktoré požiadala otca o pomoc, stálo 1000
Eur, od otca žiadala 200 Eur, mala našetrených 800 Eur. Písal jej, potom jej aj volal, najprv súhlasil s tým
autom, potom jej poslal ponuky iné, potom jej volal, že načo jej to je, povedal, že dobre, na druhý deň

mu písala, či pošle, lebo že by potrebovala na STK a odpoveď už nebola. Auto si nekúpila. Momentálne
pracuje na dohodu.
Poškodenej vyplatil obžalovaný celú sumu zameškaného výživného prevodom na jej účet vo výške 1320
eur.

Svedkyňa - poškodená A. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je dcérou obžalovaného a poškodenej
L. M.. O podaní trestného oznámenia sa rozprávali už dávnejšie s mamou, s tým, že to výživné im
patrí a že môžu podať trestné oznámenie na otca, takže sa rozhodli, že ho udajú. Otec neplatil výživné
vôbec, dal vreckové, raz na Vianoce, raz narodeniny, mame nepomohol s ničím, aby vyžili. V máji
2024 skončila strednú školu. Dňa 19.5.2022 mala 18 rokov, od 19.05.2022 do mája 2024 si žiada sama

výživné, otec jej neplatil výživné. Do júna 2024 ešte v lete brigádovala v Tescu, potom sa zamestnala
v zahraničí. V čase práce jej mamy v zahraničí sa starala o ňu stará mama každé dva týždne do konca
r. 2017, striedavá výchova trvala od r. 2014 do konca roku 2017, mamin druh kúpil byt, potom tam
bývali, potom sa predal a kúpil dom. Keď bola mama preč, bola s jej druhom, vtedy mala 14 rokov,
alebo bola so starkou od mam. E. nebývala s druhom, lebo nemali dobrý vzťah, potom odišla k starkej

z maminej strany. Za obdobie do dovŕšenia plnoletosti obžalovaný jej matke neplatil nič. Mama ich v čase
striedavky nabalila a dala peniaze, keď išli ku starkej z otcovej strany. To, či dával starkej nejaké peniaze
obžalovaný, nevie. To, že im k starkej mama balila veci vie, lebo niesla tašky k starkej, dala im jedlo,
guličky, mlieka. Aj starká kupovala, mama to chcela uľahčiť starkej, aj mrazené mäso niesli. V čase do
skončenia školy neplatil otec výživné. K otázke, ako často chodili k otcovi od roku 2014 uviedla, že na

letné prázdniny na týždeň alebo dva, chodili na dovolenky, boli s ním asi trikrát, ale na dovolenky chodili
aj s mamou. Ku vzťahu s otcom uviedla, že to ani nevie nazvať vzťahom, rozprávali sa, ale on nemal
záujem ich spoznávať nikdy, boli tam skôr kvôli jeho synovi, kvôli nevlastnému bratovi, aby si udržali
vzťah s nevlastným bratom. Počas toho, ako tam boli im kúpil telefóny, raz za čas aj oblečenie, asi
dvakrát, dostala na narodeniny notebook, mala asi 17 rokov, finančnú hotovosť im dal na narodeniny, na

Vianoce, vreckové im dával, keď si napr. vypýtala na lyžiarsky, zaplatil polovicu na vodičák. Aj sestre tak.
Zaplatil jej aj dovolenku 350 Eur alebo 400 Eur, jej na vodičák dal vtedy 350 Eur. O prípadnom zvyšovaní
výživného nehovorili s mamou. Z roka 2022 na rok 2023 spolu trávili Silvester, potom sa už nevideli,
brat prišiel v lete ku nim a potom si telefonovali párkrát s bratom. V priebehu roka 2023 už s otcom ani
netelefonovali, možno v nejakom písomnom kontakte boli. Pred podaním trestného oznámenia nežiadali

otca o úpravu výživného či doplatenie výživného.

Svedkyňa O. K. uviedla, že je partnerkou obžalovaného. Spoznali sa pred 20 rokmi, keď boli dievčatá
malé a začalo to tak, že poškodená L. M. im ich nechcela dávať, pritom oni chceli, lebo v tej dobe bývaliv F.. Keď boli dievčatá choré, tak niesol matku aj s dcérou aj k doktorke. Keď požiadala poškodenú,
aby sme si vytvorili nejaké puto s dievčatami, ona povedala, že na jej deti nemám siahať, mám si urobiť
vlastné. Vzťah bol potom vlažný, vie, že platil vtedy nejaké výživné. Už v r. 2011 sa starala starká

o dievčatá. V roku 2014 sa starala mama z otcovej strany, v r. 2011 sa nám narodil syn, vtedy boli
u nás dievčatá prvýkrát, lebo matka bola v Rakúsku, chodila do Rakúska na čierno podľa mňa už veľmi
dávno, dievčatá boli maličké, odsúvala ich ku kamarátke, matke, boli tam nejaké zlé pomery, potom
sa dohodli, že budú u jeho mamy. K rukám matky neplatil výživné, svojej matke dával okolo 300-400
Eur za to, že sa stará o dievčatá. Aj 3-izbový byt si nechala, aby mali dievčatá priestor. Pravidelná

starostlivosť o ne z ich strany bola aj cez COVID. Má dievčatá veľmi rada, bolo to pekné, snažili sa
o dobrý vzťah s deťmi, výlety, exkurzie. Vzťah dievčat s otcom nevie posúdiť, E. k nemu inklinuje, mrzí ju
to,vieto,počulato,A.horešpektovala,máhorada.Onaichmáveľmirada,ajobžalovaný,ajstarká,ajjej
mama ako tretia babka. K príspevkom obžalovaného uviedla, že im kupoval telefóny, počítač, oblečenie,
a ostatné veci, vždy im dal peniaze, keď boli u nich. Chodili na klavír, dochodili, doučovanie s angličtinou
vybavovala babka. V roku 2023 cez letné prázdniny boli u nich obe, má o tom aj fotky. Koncom roka 2023

E. žiadala obžalovaného o peniaze na kúpu auta, ale to auto bolo bez STK, nevie, koľko žiadala, ale
odmietli pomôcť zafinancovať, lebo nemala žiaden príjem, nepracovala a boli nevyhnuté opravy auta,
teda ďalšie náklady. Plánovali jej pomôcť po skončení školy, lebo nemá kde ísť, nemá kde bývať, hľadali
do budúcna riešenie, aby niečo mali s frajerom. Na otázku prokurátorky, či od skončenia striedavky,
posielal obžalovaný výživné dcéram uviedla, že nie. Potom už chodili menej, neviem koľko im dával,

možno po sto eur minimálne. K otázke, či do skončenia školy platil dievčatám výživné uviedla, že nevie,
ale dievčatá pracovali, brigádovali, a keď prišli, tak im dal vreckové.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:

ZozápisniceotrestnomoznámeníA.B.zodňa10.01.2024súdzistil,žeobžalovanýprestalplatiťvýživné
od septembra 2014. Obžalovaný sa o ňu a o jej sestru zaujímal len dvakrát ročne, keď boli u neho na
prázdninách. Neprispieval im ani na oblečenie, jedlo či pomôcky do školy. Náhradné výživné nepoberá
ani ona, ani jej matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Žiadala, aby otec platil výživné a splatil aj
zameškané výživné.

Zo zápisnice o trestnom oznámení poškodenej L. M. zo dňa 10.01.2024 súd zistil, že obžalovaný
si od septembra 2014 prestal plniť vyživovaciu povinnosť, jej dcéra E. zmaturovala dňa 23.05.2023
a ukončila tak stredoškolské štúdium. Zaevidovala sa na úrade práce a chvíľu pracovala na dohodu.
Dcéra A. študuje na Obchodnej akadémii v F., tento rok ukončí štúdium. Obžalovaný od septembra

2014 nezaplatil na výživnom žiadnu sumu, o náhradné výživné nežiadala. Pracuje v zahraničí na živnosť
ako opatrovateľka. O svoje dcéry sa stará sama, obžalovaný dcéram zaplatil cenu polovice poplatku
za vodičský preukaz a zobral ich aj na dovolenku. Dostali od neho peniaze aj na Vianoce. Asi týmto
spôsobom prispieval na ich výživné. Určenú sumu na výživnom podľa rozsudku neplatí, čim mu vznikol
dlh na zaostalom výživnom spolu na obe dcéry za obdobie od 01.09.2014 do 01.02.2024 vo výške

9027 Eur. Dcéry nie sú vystavené nebezpečenstvu spustnutia, je o ne riadne postarané, požiadala teda
o doplatenie zameškaného výživného a o potrestanie obžalovaného.

Zo zápisnice o trestnom oznámení E. B. zo dňa 01.02.2024 súd zistil, že obžalovaný neplatí výživné
na ňu a jej sestru od septembra 2014. Od matky sa dozvedela o výživnom a jeho výške 44 Eur

mesačne. V máji 2023 ukončila stredoškolské štúdium a ďalej už neštuduje. Od 01.07.2023 pracovala
v spoločnosti Home Credit v F., kde uzatvárala zmluvy na pôžičky, keďže išlo o dohodu, k jej ukončeniu
došlo 31.08.2023 a dňa 06.09.2023 sa zaevidovala na úrade práce. Od 03.12.2023 do 05.01.2024
pracovala na dohodu pre spoločnosť SPIRIT Bratislava, kde predávala pyrotechniku. Od 01.01.2024
je živnostníčkou a pracuje pre spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa v kancelárii na adrese E. X, F..

Tým, že otec neplatil a ani v súčasnosti neplatí výživné nebola vystavená nebezpečenstvu spustnutia.

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11P 349/2005 zo dňa 14.09.2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.12.2005 bolo rozhodnuté o zverení mal. E. a mal. A. do osobnej starostlivosti
matky. Obžalovanému bola uložená povinnosť platiť výživné na obe maloleté dcéry po 1000 Sk mesačne

a aj doplatiť zameškané výživné za obdobie od 01.04.2005 do 31.08.2005 v celkovej sume 10 000 Sk.

Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/159/2009 zo dňa 21.09.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.12.2009 bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej povinnosti na mal. E. v sume 44Eur mesačne a na mal. A. v sume 39 Eur mesačne, pričom takto určené výživné mal posielať obžalovaný
do 15. dňa v mesiaci k rukám matky.

Z rodných listov poškodených E. a A. B. vyplýva, že ich matkou je poškodená L. F., B. P. M., nar.
XX.XX.XXXX a ich otcom je obžalovaný.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 28.08.2023 bolo zistené, že A. B. je žiačkou Obchodnej akadémie
v F..

Z vysvedčenia o maturitnej skúšky, výučného listu a dodatku k vysvedčeniu o maturitnej skúške bolo
zistené, že E. B. k 23.05.2023 ukončila štúdium na strednej škole s maturitnou skúškou.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny H. zo dňa 02.04.2024 bolo zistené, že obžalovaný
nepoberá dávku v hmotnej núdzi, príspevky či štátne sociálne dávky. Obžalovaný poberal dávku

v hmotnej núdzi naposledy v roku 2000, kedy bol aj naposledy evidovaný na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny ako nezamestnaný.

Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka H. zo dňa 05.02.2024 bolo zistené, že obžalovaný nie je
evidovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa a ani ako SZČO.

Obžalovaný sa nachádzal v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti v rokoch 1998 a 2000,
nie je evidovaný ako poberateľ nemocenských dávok, ani ako poberateľ dôchodku, ani ako poberateľ
úrazových dávok a ani ako poberateľ garančného poistenia. Z prehľadu predchádzajúcich období bolo
zistené, že v rozhodnom období bol zamestnaný od 01.07.2020 do 31.12.2020 v spoločnosti I. D. I..

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, pracovisko K. zo dňa 30.01.2024
a 15.02.2024 bolo zistené, že E. B. nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jej posledná
evidencia trvala od 06.09.2023 do 30.11.2023. Rovnako tak nie je ani poberateľkou dávky v hmotnej
núdzi a príspevkov k dávke.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky D. I. zo dňa 15.02.2024 bolo zistené, že E. B. sa
nachádza v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pričom nie je evidovaná ako poberateľ dávky
v nezamestnanosti, ani ako poberateľ nemocenských dávok a ani ako poberateľ dôchodku. Z prílohy
bolo zistené, že poškodená bola v období od 18.10.2022 do 31.08.2023 zamestnaná na dohodu
o brigádnickej práci študenta v spoločnosti TESCO STORES SR, a. s., na dohodu o pracovnej činnosti

v období od 01.07.2023 do 24.09.2023 v spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a na dohodu o vykonaní
práce v období od 03.12.2023 do 10.01.2024 v spoločnosti XXL FACTOR, s.r.o.

Zo správy o povesti vydanej Mestom H. zo dňa 19.03.2024 boli zistené len skutočnosti týkajúce sa
pobytu obžalovaného, pričom z vyjadrenia Mestskej polície v H. súd zistil, že obžalovaný má evidovaný

jeden priestupok spočívajúci v porušení zákazu vjazdu, za ktorý bol len napomenutý.

Z odpisu Registra trestov GP SR bolo zistené, že obžalovaný ma v registri trestov evidovaných celkovo
11 záznamov, z ktorých v 9 prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

ZvýpisuzCentrálnejevidenciesprávnychdeliktovapriestupkovsúdzistil,žeodmarca2020aždoposiaľ
má obžalovaný evidovaných celkovo 41 priestupkov, z ktorých všetky sú na úseku dopravy a cestnej
premávky, zväčša za prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti, prípadne jazdu bez dokladov.

ZemailovejsprávypoškodenejA.B.adresovanejtunajšiemusúdubolozistené,žeobžalovanýjejvyplatil

na účet celú sumu zameškaného výživného – 975 eur, na ktorej sa na hlavnom pojednávaní dohodli.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.Súd mal z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výpovede svedkyne poškodenej E. B. za
preukázané, že obžalovaný odstránil škodlivý následok svojho konania, nakoľko svoju vyživovaciu
povinnosť, čo sa týka zaplatenia zameškaného výživného od nadobudnutia plnoletosti poškodenej do

nadobudnutia schopnosti poškodenej sa samostatne živiť dodatočne splnil v plnom rozsahu a zaplatil
dlžné výživné vo výške 1320 Eur, ktoré dlhoval poškodenej E. B.. Zároveň bolo preukázané, že konanie
obžalovaného nemalo trvalo nepriaznivé následky na jeho dcéru, ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej
výpovedi tak samotná poškodená, ako aj jej matka – poškodená L. M..

Ďalej mal z súd vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z výpovede svedkyne poškodenej A. B.
za preukázané, že obžalovaný odstránil škodlivý následok svojho konania, nakoľko svoju vyživovaciu
povinnosť, čo sa týka zaplatenia zameškaného výživného od nadobudnutia plnoletosti poškodenej do
nadobudnutia schopnosti poškodenej sa samostatne živiť dodatočne splnil v plnom rozsahu a zaplatil
dlžné výživné vo výške 975 Eur, ktoré dlhoval poškodenej E. B.. Zároveň bolo preukázané, že konanie
obžalovaného nemalo trvalo nepriaznivé následky na jeho dcéru, ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej

výpovedi tak samotná poškodená, ako aj jej matka – poškodená L. M..

Z vyššie uvedených dôvodov boli splnené všetky podmienky účinnej ľútosti podľa cit. § 86 ods. 1 písm.
a/ Trestného zákona ohľadne výživného, ktoré obžalovaný dlhoval svojím plnoletým dcéram, a preto súd
oslobodil obžalovaného s pod obžaloby podľa § 285 písm. f/ Trestného poriadku týkajúcej sa obdobia

od 04.12.2020 (nadobudnutie plnoletosti dcéry E. B.) do 31.05.2023 (dátum, od ktorého sa dcéra E. B.
bola schopná o seba postarať) ohľadne dcéry E. B. a od 19.05.2022 (nadobudnutie plnoletosti dcéry A.
B.) do 30.06.2024 (dátum od ktorého sa dcéra A. B. bola schopná o seba postarať), pretože zaplatením
zameškaného výživného zanikla trestnosť činu.

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, a to tak na základe vyjadrení obžalovaného,
jeho matky K. B. a rovnako aj z výpovede poškodenej L. M., E. B. i A. B., že v období od 01.09.2014 do
31.12.2017 žili deti obžalovaného a poškodenej L. M. v striedavej starostlivosti, a to striedavo u matky
obžalovaného a u poškodenej L. M. z dôvodu, že poškodená L. M. v tom čase pracovala každé 2 týždne
v zahraničí, a teda nemohla sa v tom čase o svoje neplnoleté dcéry osobne starať.

Obdobie striedavej starostlivosti je charakterizované tým, že starostlivosť o deti zabezpečujú
v pravidelne sa striedajúcich intervaloch obaja rodičia rovnomerne. Obžalovaný si v uvedenom období
túto svoju povinnosť plnil prostredníctvom svojej matky K. B., ktorá bývala v F. a poskytovala jeho dcéram
osobnú starostlivosť, nakoľko obe jeho dcéry boli v tom čase školopovinné (obe navštevovali v tom čase
základnú, resp. strednú školu v F.) a vzhľadom k tomu, že obžalovaný dlhodobo žije v H., nebolo možné,

aby sa dcéry osobne staral on. Pri posudzovaní splnenia zákonnej vyživovacej povinnosti je totiž veľmi
dôležité hľadisko formy jej plnenia. Judikatúra slovenských súdov zastáva konštantný názor, že zákonná
povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného v zmysle § 207 TZ nespočíva len v peňažnom plnení, ale aj
v povinnosti vyživovať a zaopatrovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti
o jej bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie vrátane starostlivosti o výchovu a všestranný rozvoj (napr. R

112/1999, R 44/1966). Dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že obžalovaný sa o svoje v tom čase
maloleté dcéry E. a A. staral po dobu každých 2 týždňov tak, že dcéry bývali u jeho matky v F., ktorá
sa o vnučky osobne starala a obžalovaný svojej matke posielal peniaze potrebné na starostlivosť sa
o jeho dcéry.

Súd tak na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že obžalovaný sa v žalovanom
období od 01.09.2014 až do 31.12.2017 (dokedy jeho dcéry preukázateľne bývali striedavo každé 2
týždne u matky obžalovaného ako aj u ich matky) staral o svoje dcéry rovnakou mierou ako matka L.
M., a preto poškodenej L. M. za obdobie od 01.09.2014 až do 31.12.2017 nevznikol nárok na platenie
výživného zo strany obžalovaného. Z tohto dôvodu bolo potrebné konštatovať, že skutok uvedený

v obžalobe sa v období od 01.09.2014 až do 31.12.2017 nestal, a teda zo strany otca nedošlo v období
od 01.09.2014 až do 31.12.2017 k naplneniu skutkovej podstaty zanedbania povinnej výživy v zmysle §
207 Trestného zákona. Z vyššie uvedeného dôvodu súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa §
285 písm. a/ Trestného poriadku v časti týkajúcej sa obdobia od 01.09.2014 až do 31.12.2017, pretože
dokazovaním nebolo preukázané, že obžalovanému v tomto období vznikla povinnosť platiť matke

maloletých detí výživné.

Z predmetnej obžaloby po vyššie odôvodnených oslobodeniach obžalovaného ostalo súdu rozhodnúť
ohľadne skutku týkajúceho sa obdobia od 01.01.2018 do 03.12.2020 (posledný deň pred nadobudnutímplnoletosti dcéry E. B.) u poškodenej E. B. a do 18.05.2022 (posledný deň pred nadobudnutím plnoletosti
dcéry E. B.) u poškodenej A. B., pričom za uvedené obdobie súd ustálil výšku údajného zameškaného
výživného na sumu 3651 Eur.

Matka obžalovaného ako aj obžalovaný vo svojich výpovediach uvádzali, že dcéry E. a A. žili
v striedavej starostlivosti každé 2 týždne u matky obžalovaného aj po 31.12.2017 až do roku 2020.
Naopak všetky 3 poškodené, teda matka s dcérami jednoznačne uviedli, že od roku 2018 už dcéry
nebývali striedavo každé 2 týždne u matky obžalovaného, ich starej mamy K. B.. Súd tento rozpor vo

výpovediachobžalovanéhoajehomatkyvočivýpovediamtrochpoškodenýchhodnotilvsúhrnesďalšími
skutočnosťami, ktoré vyplynuli z výpovedí svedkov, a to hlavne skutočnosti, že v roku 2018 kúpil už toho
časumanželpoškodenejL.M.byt,doktoréhosanáslednemalivšetcipoškodenépresťahovaťazároveň
aj skutočnosť, že poškodená L. M. v priebehu roka 2018 otehotnela, a teda logicky nemohla chodievať
na 2 týždňové turnusy za prácou do zahraničia a ostala s deťmi doma v byte jej súčasného manžela. Pri
hodnotení všetkých týchto skutočností vyplývajúcich z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru,

že pravdepodobnejšou je verzia uvedená poškodenými, teda že dcéry E. a A. B. bývali striedavo každé
2 týždne u starej matky, teda matky obžalovaného, svedkyne K. B., iba do konca roka 2017, pretože
od 01.01.2018 už ich otčim kúpil byt, v ktorom bývali s ním a ich mamou, ktorá v tom čase otehotnela
a už nechodila na 2-týždňové pracovné turnusy do zahraničia, a preto bola schopná sa o dcéry postarať
sama bez pomoci matky obžalovaného. Ak od roku 2018 chodievali dcéry občas ku ich starej matke,

súd to považuje za bežnú návštevu, pričom to nie je možné považovať za striedavú výchovu.

Obrana obžalovaného, že od roku 2018 až do nadobudnutia plnoletosti jeho dcér, dcéram poskytoval
rôzne vecné dary (notebook, telefóny), prispieval im finančne vo forme vreckového alebo ich brával
na letné dovolenky, nemožno považovať za plnenie si vyživovacej povinnosti, pretože vyživovaciu

povinnosť bol podľa vyššie uvedených rozsudkov povinný plniť k rukám matky, svedkyne poškodenej
L. M., pričom za celé vyššie uvedené obdobie bežné výživné neplatil. Skutočnosť, že obžalovaný
poskytoval dcéram vreckové, kupoval im vecné dary a brával ich na dovolenky súd zobral do úvahy
a považuje to zo strany otca za chvályhodné, avšak zároveň súd konštatuje, že všetky tieto výdavky
otca boli z jeho strany nepravidelné a súd ich nemohol jednoducho len rozpočítať na jednotlivé

mesiace a započítať do bežného výživného. Navyše všetky tieto vecné dary, vreckové a dovolenky boli
poskytované priamo dcéram, pričom bežné výživné od otca má byť plnené k rukám matky maloletých
detí, ktorá má výživné použiť na bežné výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí. Bežné
darčeky či iné podobné plnenie, ktoré nesmerovalo k uspokojovaniu odôvodnených pravidelných potrieb
maloletých detí, nie je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu (napr. R

44/1966). Aj keď sa obžalovaný snažil preukázať, že z jeho strany išlo o pravidelnejšie plnenia, zväčša
v hotovostnej forme, či už v prospech poškodenej L. M. alebo v prospech priamo jeho dcér formou
vreckového, na základe vyjadrenia poškodených súd túto skutočnosť nepovažoval za preukázanú.
Podľa názoru súdu išlo skôr o príležitostné plnenia zo strany obžalovaného, ktoré nemožno započítať
na splnenie povinnosti platiť výživné voči poškodeným.

Aj keď samotné zistenie, že osoba si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného, ešte neznamená,
že sa dopúšťa trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Pre vyslovenie
záveru, že sa obžalovaný v tomto prípade dopustil tohto trestného činu musí byť preukázaná aj
subjektívna stránka jeho skutkovej podstaty. Pri skúmaní zavinenia páchateľa trestného činu podľa

§ 207 Trestného zákona súd vychádzal z jeho sociálnej, majetkovej a finančnej situácie, pričom
obžalovaný vypovedal, že v rozhodnom období bol stále živnostníkom alebo konateľom spoločnosti
a nikdy neuviedol, že by v niektorom z období nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na
úhradu výživného.

Ustanovenie § 207 ods. 3 Trestného zákona, ktoré je obžalovanému v obžalobe kladené za vinu tvorí
kvalifikovanáskutkovápodstatatrestnéhočinuzanedbaniapovinnejvýživyvovzťahukobomzákladným
skutkovýmpodstatámuvedenýmvodsekoch1a2,naktorejnaplneniestačíajnedbanlivostnézavinenie.
Súd má za to, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného
činu zanedbania povinnej výživy podľa odseku 3, t. j. spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom

konania, pričom súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako závažnejší spôsob spáchania, t. j. páchanie
činu po dlhší čas (od 01.01.2018 do 03.12.2020 - do nadobudnutia plnoletosti E. B. a od 01.01.2018 do
18.05.2022-donadobudnutiaplnoletostiA.B.)anaviacerýchosobách(obedcéry).Pokiaľtotižpáchateľ
trestného činu neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného po dobu dlhšiu ako12 mesiacov, spravidla prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 alebo podľa § 207 ods.
2 TZ pácha závažnejším spôsobom konania v dôsledku jeho páchania po dlhší čas, čím sa dopúšťa
prečinu zanedbania povinnej výživy aj podľa § 207 ods. 3 písm. b) s poukazom na § 138 písm. b) TZ

(porovnaj judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline z 13. marca 2012, sp. zn. Jtk 1/2012).

Súd konanie obžalovaného posúdil ako úmyselné, t. j. úmyselné neplnenie si vyživovacej povinnosti
voči svojim dcéram, pretože ak obžalovaný mal dostatočné finančné prostriedky na kupovanie rôznych
hmotných darov a poskytovanie finančných plnení voči svojim dcéram, preukázateľne teda mal aj

dostatočné finančné prostriedky na úhradu bežného výživného (ktoré bolo určené v takmer minimálnej
možnej zákonnej výške) riadne a včas tak, ako to bolo určené na základe vykonateľných rozsudkov.
Túto povinnosť si ale podľa názoru súdu obžalovaný úmyselne neplnil, a to pravdepodobne z dôvodu
chýbajúcej komunikácie s matkou poškodených, nakoľko v priebehu konania bolo preukázané, že aj
o striedavej starostlivosti sa dohodli poškodená L. M. s matkou obžalovaného, čo potvrdila vo svojej
výpovedi aj samotná matka obžalovaného, čím sa preukázali aj nevyhovujúce vzťahy medzi rodičmi,

na základe čoho aj obžalovaný pristupoval k plneniu si svojich povinností, nakoľko matke svojich detí
nebol ochotný posielať žiadne plnenie, aj keď dcéram nemal problém prispieť vo forme vreckového alebo
vecných darov.

Ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona určuje podmienky neposudzovania konania ako prečinu.

Tzv. materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z
podmienok,ktorámusíbyťsplnenánato,abyurčitéprotiprávnekonanie(skutok)mohlobyťkvalifikované
ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť
konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia
ako nepatrná. Súd má však vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky (neplatenie výživného

po dlhší čas a voči obom dcéram), okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (mal prostriedky na platenie
výživného, výživné zámerne neplatil, bol už v minulosti súdne trestaný), mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa (úmyselný trestný čin), nemožno v danom prípade hovoriť o nepatrnej závažnosti trestnej
činnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 odsek 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.01.2020 s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona, a to zo skutku uvedeného v obžalobe, týkajúceho
sa obdobia od 01.01.2018 do 03.12.2020 (posledný deň pred nadobudnutím plnoletosti dcéry E.
B.) u poškodenej E. B. a do 18.05.2022 (posledný deň pred nadobudnutím plnoletosti dcéry E. B.)
u poškodenej A. B., pretože v tomto období si obžalovaný neplnil voči matke maloletých detí svoju

vyživovaciu povinnosť, pričom za uvedené obdobie súd ustálil výšku zameškaného výživného na sumu
3651 Eur.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie pri ukladaní trestu nezistil u obžalovaného žiadne poľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona. Súd zistil u obžalovaného existenciu priťažujúcej okolností

podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, a to že už bol za trestný čin odsúdený. Základná trestná sadzba
u prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona je v rozmedzí jeden až päť
rokov trestu odňatia slobody. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný už bol v minulosti niekoľkokrát
súdne trestaný, neuložil mu súd trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici trestnej sadzby, ale mu
uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s tým, že výkon trestu mu podmienečne odložil a určil

skúšobnúdobu18mesiacov.Takýtotrestpovažujesúdzadostatočnýnadosiahnutieúčelutrestu,ktorým
je výchovne pôsobiť na obžalovaného a odradiť ho v budúcnosti od páchania obdobnej trestnej činnosti.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší čas,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať :- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.