Rozsudok – Rodina a mládež ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 15T/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010258
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6925010258.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v trestnej veci obžalovaného A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C., ktorý je stíhaný pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona účinného od 01.01.2020, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 05. júna 2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B. D. E. F., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom G. XXXX/XX, H., okres Lučenec,

nezamestnaný, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská
Bystrica,

j e v i n n ý, ž e

odo dňa 11.05.2013 až doposiaľ v Rimavskej Sobote, v Slovenskej republike a všade inde, kde sa
zdržiaval si neplnil vôbec svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona

o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, ktorá mu vyplýva zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov
o životnom minime a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn.
2P/20/2013-39 zo dňa 24.04.2013, právoplatným a vykonateľným dňa 10.05.2013 a to prispievať
výživným na svoje deti mal. I. J., nar. XX.XX.XXXX v J. K. a mal. I. J., nar. XX.XX.XXXX v C.,
sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima určeného podľa osobitného zákona na neplnoleté
nezaopatrené dieťa mesačne, na každé dieťa zvlášť, vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred,

počnúcdňom01.05.2013,dorúkmatkydetíI.J.,nar.XX.XX.XXXXvJ.K.,trvalýmbydliskomG.L.XXXX/
X, J. K. a ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2P/21/2020-37 zo
dňa 14.05.2020, právoplatným dňa 09.07.2020 a vykonateľným dňa 05.06.2020 a to prispievať výživným
na svojho syna mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v J. K., sumou vo výške po 30 % zo sumy životného minima
určeného podľa osobitného zákona na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, na každé dieťa zvlášť,
vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 01.05.2020, do rúk matky dieťaťa I. J.,
nar. XX.XX.XXXX v J. K., trvalým bydliskom G. L. XXXX/X, J. K., čo predstavovalo odo dňa 11.05.2013

do dňa 30.06.2013 sumu vo výške po 26,65 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01.07.2013 do dňa
30.06.2017 sumu vo výške po 27,13 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01.07.2017 do dňa 30.06.2018
sumu vo výške po 27,32 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01.07.2018 do dňa 30.06.2019 sumu vo
výške po 28,08 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01.07.2019 do dňa 30.06.2020 sumu vo výške po
28,78 € mesačne na každé dieťa, odo dňa 01.07.2020 do dňa 30.06.2021 sumu vo výške po 29,42 €
mesačne na každé dieťa, odo dňa 01.07.2021 do dňa 30.06.2022 sumu vo výške po 29,87 € mesačne

na každé dieťa, odo dňa 01.07.2022 do dňa 30.06.2023 sumu vo výške po 32,11 € mesačne na každé
dieťa, odo dňa 01.07.2023 do dňa 30.06.2024 sumu vo výške po 36,80 € mesačne na každé dieťa a
čo predstavuje odo dňa 01.07.2024 až doposiaľ sumu vo výške po 37,53 mesačne, ktorú vyživovaciu
povinnosť začal za neho plniť Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor sociálnych vecí a rodiny
Rimavská Sobota, ktorý úrad vyplácal počnúc dňom 01.01.2022 žiadateľke I. J. náhradné výživné na
deti mal. I. J., mal. I. J. a mal. A. B. vo výške po 29,87 € mesačne na každé dieťa, na základe rozhodnutia
č. RS1/OHNNVaŠSD/SOC/2022/38968-12 zo dňa 03.02.2022 a nasl. rozhodnutí, aj napriek tomu, že

za uvedené obdobie na území Slovenskej republiky nikde nepracoval, aj napriek absencii zamestnanianebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Lučenec, resp. sa na krátku dobu zaevidoval, ale z evidencie ktorého úradu bol opakovane vyradený pre
nespoluprácu, nepoberal podporu pred nástupom do zamestnania, resp. aktivačný príspevok a nebol

príjemcom dávky v hmotnej núdzi, resp. poberateľom iných štátnych sociálnych dávok, ale sa zdržiaval
v zahraničí a to v Spolkovej republike Nemecko a v Rakúskej republike, vo Viedni, kde sa živil žobraním,
a odo dňa 29.01.2025 sa nachádza vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia
slobody Banská Bystrica, kde pri nástupe do väzby po zákonnom poučení nezaevidoval na oddelení
ekonomikypredpísanýmspôsobomplnenievyživovacejpovinnostiakoprednostnejpohľadávkynasvoje

deti mal. I. J., mal. I. J. a mal. A. B., ani nepožiadal o dobrovoľnú úhradu výživného, čím mu vznikol
dlh za uvedené obdobie do dňa 05.06.2025 na bežnom zameškanom výživnom pre matku detí I. J. vo
výške 10.593,63 €,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, to jest po dlhší čas a na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona účinného
od 01.01.2020, s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, §
38 ods. 2 Tr. zákona § 39 ods. 5 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desiatich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona samosudca obžalovaného pre výkon trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 30.04.2025 obžalobu sp. zn. 2Pv
354/21/6609-64 zo dňa 30.04.2025 na A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona účinného od 01.01.2020, s poukazom na ustanovenie § 138

písmeno b), písmeno j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe s tým, že výšku
nedoplatku na výživnom ku dňu hlavného pojednávania bola upresnnená na sumu 10.593,63 €.

Okresný súd Rimavská Sobota vo veci vydal trestný rozkaz sp. zn. 15T/42/2025 zo dňa 07. mája 2025,
ktorým uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek

3 písmeno b) Trestného zákona účinného od 01.01.2020, s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno
b), písmeno j) Trestného zákona a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov so
zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obvinený podal dňa 07.05.2025 odpor proti trestnému rozkazu. Prednesom obžaloby na hlavnom

pojednávaní došlo k zrušeniu trestného rozkazu a vo veci bolo vykonané dokazovanie na hlavnom
pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní prejavil ľútosť nad neplatením výživného a prisľúbil, že ak bude
prepustený na slobodu, zamestná sa v spoločnosti GEIS Sk, s. r. o., kde robí jeho brat. Následne sa
posnaží o zníženie dlhu na výživnom.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 05.06.2025 uskutočnil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku o tom, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu v obžalobe.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, samosudca v tomto rozsahu postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a zistil formou zákonom predpokladaných otázok,či obžalovaný rozumie dôsledkom svojho vyhlásenia. Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal
kladne.

Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku
kladeného mu za vinu v obžalobe a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný uznal vinu,
sa nevykoná, a dokazovať sa budú len skutočnosti súvisiace s výrokom o treste.

Samosudca konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207

odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona účinného od 01.01.2020, s poukazom na ustanovenie §
138 písmeno b), písmeno j) Trestného zákona, lebo najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil
úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania,
to jest po dlhší čas a na viacerých osobách.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery samosudca prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného je daná poľahčujúca okolnosť v zmysle podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, teda že ku skutku sa priznal a tieto úprimne oľutoval. Priťažujúca
okolnosť u obžalovaného bola vzhliadnutá podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, pretože bol už za trestný čin
odsúdený. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je takto vyrovnaný. Z odpisu z registra trestov

vyplýva, že za spáchanie trestného činu už bol obžalovaný odsúdený v desiatich prípadoch, naposledy
rozhodnutím Landesgericht für Strafsachen Wien zo dňa 14. 7. 2023, sp. zn. 013 HV 7/2020x za viaceré
úmyselné trestné činy na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov pri skúšobnej dobe
s probačným dohľadom v trvaní troch rokov. Skúšobná doba začala plynúť dňom 14. 7. 2023.

Vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu - extrémne dlhé obdobie neplnenia vyživovacej
povinnosti, s prihliadnutím na jeho následok (nedoplatok na výživnom presahujúci sumu 10.000,- eur
voči trom maloletým deťom), ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý už bol počas svojho života
opakovane súdne trestaný, a to aj nepodmienečným trestom odňatia slobody, má súd za to, že účel
trestu nie je spôsobilý naplniť podmienečný trest odňatia slobody. Uloženiu takého trestu inak bráni aj

ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona, podľa ktorého ustanovenie odseku 1 (umožňujúce podmienečný
odklad výkonu trestu – pozn. súdu) sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný
čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Taktiež nebolo preukázané, že by obžalovaný čo i len
čiastočne splnil svoju vyživovaciu povinnosť, čo je vzhľadom na uplynutie viac než 12 rokov zarážajúce.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie matky maloletých detí v prípravnom konaní, podľa
ktorého obžalovaný nikdy deťom nekúpil ani len lízatko. Zo strany obžalovaného takto išlo o trvalé
rozhodnutie neplatiť výživné na svoje deti a nemožno očakávať, že zmenu v jeho postoji vyvolá iný než
nepodmienečný trest odňatia slobody. Uloženie trestu povinnej práce sa vzhľadom na okolnosti skutku
a osobu obžalovaného javí byť nepostačujúce a neprimerané rozsahu a následkom skutku.

Aj keď je pravdou, že počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody sú obmedzené možnosti
obžalovaného zamestnať sa a týmto vytvoriť podmienky na postupné znižovanie dlhu na výživnom,
samotná táto okolnosť nemôže zakladať neprimeranosť tohto druhu trestu. Obžalovaný sa môže
zúčastniť pracovného procesu aj počas výkonu trestu a pri zvolenej dĺžke uloženého trestu ide len

o prechodné vyňatie jeho osoby z pracovného trhu.

Pri určení konkrétnej výmery tohto trestu súd prihliadol na postoj obžalovaného, ktorý sa od počiatku
ku trestnému činu priznával a s orgánmi činnými v trestnom konaní plne kooperoval. Na hlavnom
pojednávaní uskutočnil vyhlásenie o svojej vine, čím prevzal plnú zodpovednosť za následky svojho

konania,pretoževoprednevedel,kakémuvýrokuotrestejehovyhláseniebudeviesť.Zatýchtookolností
súd vzhliadol dôvod na aplikáciu § 39 ods. 5 Trestného zákona a uložený trest odňatia slobody znížil pod
dolnú hranicu trestnej sadzby (ktorá podľa § 207 ods. 3 Tr. poriadku predstavuje trest odňatia slobody vo
výmere jedného roka). Za zníženie primerané osobitostiam prejednávanej veci súd považoval výsledný
trest odňatia slobody vo výmere desiatich mesiacov, t. j. zníženie o dva mesiace pod dolnú hranicu

trestnej sadzby.

S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný bol na základe rozhodnutia Landesgericht für Strafsachen
Wien sp. zn. 144 HV 108/2018k vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd podľa§ 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným
stupňom stráženia.

Súd ako nadbytočný nevykonal dôkaz navrhnutý obžalovaným – výsluch jeho rodinného príslušníka M.
N. k tomu, či by tento dovolil obžalovanému bývať na adrese M. X, H.. Podľa predložených listinných
dôkazov totiž zjavne došlo k zmene v plánoch obžalovaného, keďže pred hlavným pojednávaním
predložil súhlas inej príbuznej k tomu, aby sa nasťahoval do jej rodinného domu v O..
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a

uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, to jest po dlhší čas a na viacerých osobách,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.

poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.