Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124235368
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124235368.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: M. U., T.. XX. N.W. XXXX,
H. XXX XX R. W. XXX, právne zast.: JUDr. Ján Behro, advokát, so sídlom 020 52 Záriečie 278, proti
žalovaným: 1/ Dostupné bývanie 04 s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, 821 01 Bratislava - mestská
časť Ružinov , IČO: 51 682 907, právne zast.: N.. Z. D., T.. X. N. XXXX, H. T. X, XXX XX Y., 2/ QUINTELA,
s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 112 A, 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 43 966 161,
o zaplatenie 4.527,62 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava III č.k. 62Cb/126/2024-82 zo dňa 20. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 62Cb/126/2024-82 zo dňa
20.2.2025 potvrdzuje.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom určil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 4.527,62 EUR, spolu s úrokom vo výške 6,2 % ročne zo sumy 4.527,62 EUR od
1. júla 2023 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 4.527,62 EUR od 1.

júla 2023 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných, v rozsahu poskytnutého plnenia, zaniká povinnosť druhého žalovaného. Druhým výrokom
súdrozhodol,žežalobcamávočižalovaným1/a2/nároknanáhradutrovkonaniavovýške100%.Svoje
rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 1 ods. 1, § 10 ods. 1, 12 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb.
zákona o dlhopisoch (ďalej len „ZoD“), § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „ObZ“), § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V rozhodnutí uviedol, že žalobca sa žalobou z 20. februára 2024 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/
a 2/ povinnosť zaplatiť mu sumu 4.527,62 EUR s príslušenstvom. Žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa
25.apríla2021nadobudol25verejneobchodovateľnýchdlhopisovvcelkovejmenovitejhodnote5.000,--
EUR s výnosom 6,2 % ročne, a so splatnosťou dňa 1. marca 2023, ktorých emitentom je žalovaný 1/,
pričom žalovaný 2/ sa zaviazal, že zaplatí držiteľovi cenných papierov ich menovitú hodnotu vrátane
výnosov, ak ich nevyplatí žalovaný 1/. Žalovaní 1/ a 2/ dňa 30. júna 2023 písomne uznali svoj záväzok
voči žalobcovi v dohode o uznaní záväzku a plnení v splátkach, čím žalovaní 1/ a 2/ uznali voči žalobcovi

záväzok vo výške istiny 5.000,-- EUR, nevyplatených úrokov 379,67 EUR a úrokov z omeškania 147,95
EUR. Žalovaní 1/ a 2/ boli v omeškaní už s úhradou prvej dohodnutej splátky, ktorú uhradili až dňa 13.
septembra 2023, druhú splátku splatnú k 31. októbru 2023 však už žalovaní 1/ a 2/ neuhradili vôbec.K žalobe žalobca pripojil návrh komisionárskej zmluvy o obstaraní kúpy cenného papiera a dohodu o
uznaní záväzku a plnení v splátkach z 30. júna 2023.

3. Žalovaní 1/ a 2/ v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 27. februára
2024, sp. zn. 19Up/385/2024 navrhli žalobu žalobcu zamietnuť. Uviedli, že keď majiteľ dlhopisu
emitentovi dlhopis nepredloží, emitent nie je povinný vyplatiť menovitú hodnotu dlhopisu. Žalobca
doteraz nepredložil žalovanému (zrejmé myslené žalovanému 1/ - pozn. súdu) dlhopisy, a preto mu
nevznikla povinnosť vyplatiť menovitú hodnotu dlhopisu. Požiadavka na predloženie dlhopisov je daná

tým, aby došlo k vyplateniu ich menovitej hodnoty reálnemu vlastníkovi dlhopisov a aby nedošlo omylom
k výplate osobe, ktorá nie je ich vlastníkom. Preto sa žalovaní 1/ a 2/ nemohli dostať do omeškania s
vyplatením záväzku voči žalobcovi.

4. Žalobca v replike zo 17. apríla 2024 uviedol, že odpor žalovaných 1/ a 2/ považuje za irelevantný,
keďže obidvaja žalovaní svojim slobodným a vážnym prejavom svojej skutočnej vôle dňa 30. júna 2023

písomne uznali právny dôvod a výšku splatnej pohľadávky žalobcu.

5. Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe
komisionárskej zmluvy o obstaraní kúpy cenného papiera uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou
CAPITAL MARKETS, o.c.p., a.s. žalobca nadobudol dňa 25. apríla 2021, 25 kusov dlhopisov ISIN:

SK4000017877 s menovitou hodnou 5.000,-- EUR s výnosom 6,2 % ročne z menovitej hodnoty
dlhopisov, ktorých emitentom bol žalovaný 1/. Splatnosť menovitej hodnoty dlhopisov bola 1. marca
2023, a splatnosť výnosov bola raz ročne k 1. októbru bežného roka, pričom prvá výplata výnosu sa
mala uskutočniť dňa 1. októbra 2021. Dohodou o uznaní záväzku a plnení v splátkach z 30. júna 2023,
žalovaný 1/ ako emitent a dlžník a žalovaný 2/ ako ručiteľ, uznali záväzok voči žalobcovi vyplývajúci z

25 kusov dlhopisov ISIN: SK4000017877 v celkovej výške 5.527,63 EUR, ktorý pozostával z menovitej
hodnoty dlhopisov v sume 5.000,-- EUR, výnosu od 25. apríla 2021 do 30. júna 2023 v sume 379,67
EUR a úroku z omeškania od 2. marca 2023 do 30. júna 2023 v sume 147,95 EUR. Žalovaní 1/ a 2/
sa zaviazali uhradiť predmetný záväzok žalobcovi v 5 splátkach, ktoré boli splatné k 31. augustu 2023
vo výške 1.000,-- EUR, k 31. októbru 2023 vo výške 1.000,-- EUR, k 31. decembru 2023 vo výške

1.000,-- EUR, k 29. februáru 2024 vo výške 1.000,-- EUR a k 30. aprílu 2024 vo výške 1.527,62 EUR.
Rovnako tak sa žalovaní 1/ a 2/ so žalobcom dohodli, že ak budú riadne a včas plniť svoje záväzky,
nebude si žalobca voči ním uplatňovať ďalšie nároky, najmä zákonný úrok z omeškania od 1. júla 2023
do zaplatenia z celých uznaných záväzkov.

6. Súd poukázal na to, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorého splnenie zabezpečuje ručením
žalovaný 2/ (v zmysle dohody z 30. júna 2023), je obchodný záväzkový vzťah, čo skonštatoval Najvyšší
súd Slovenskej republiky v uznesení z 30. mája 2024, sp. zn. 5Ndc/14/2024, a preto je potrebné na
rozhodnutie vo veci aplikovať okrem ZoD aj ObZ. V rámci rozhodnutia o podanej žalobe súd uviedol, že
žalovaní 1/ a 2/ v konaní účinným spôsobom nerozporovali, že žalobca je majiteľom 25 kusov dlhopisov

ISIN: SK4000017877, a že žalovaný 1/ bol povinný k 1. marcu 2023 zaplatiť žalobcovi ich menovitú
hodnotu vo výške 5.000,-- EUR. Rovnako tak žalovaný 1/ ako emitent dlhopisov a žalovaný 2/ ako
ručiteľ nerozporovali, že k 30. júnu 2023 mali v súvislosti s 25 dlhopismi ISIN: SK4000017877 voči
žalobcovi záväzok v celkovej výške 5.527,62 EUR. Žalovaní 1/ a 2/ nerozporovali ani skutkové tvrdenie
žalobcu, že dňa 13. septembra 2023 uhradili žalobcovi sumu 1.000,-- EUR, v dôsledku čoho zanikol

v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 ObZ, ich záväzok voči žalobcovi v časti výnosu (úroku) 379,67
EUR, v časti úroku z omeškania do 30. júna 2023 147,95 EUR a v časti istiny 472,38 EUR. Nesplatená
časť istiny predstavovala sumu 4.527,62 EUR. Predmetné skutkové tvrdenia žalobcu považoval súd pre
absenciu ich účinného popretia zo strany žalovaných 1/ a 2/ ako nesporné, v súlade s ustanovením
§ 151 ods. 1 CSP. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaných 1/ a 2/ v spore, založenú na tom,

že žalobca im doposiaľ nemal predložiť dlhopisy, a preto im nemala vzniknúť povinnosť plniť, túto
vyhodnotil súd v okolnostiach rozhodovaného sporu ako nespôsobilú im privodiť priaznivé rozhodnutie
vo veci (zamietajúce rozhodnutie). Podstatným pre predmetné konštatovanie súdu bolo, že žalovaní 1/
a 2/, písomne dňa 30. júna 2023 uznali svoj záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 5.527,62 EUR,
vyplývajúci z 25 kusov dlhopisov ISIN: SK4000017877. Predmetným uznaním záväzku žalovaní 1/ a

2/ výslovne potvrdili, že žalobca je vlastníkom predmetných dlhopisov, a že mal voči žalovaným 1/ a
2/ k 30. júnu 2023, v dôsledku vlastníctva týchto dlhopisov, nárok na zaplatenie sumy 5.527,62 EUR.
Súd dal do pozornosti, že uznanie záväzku podľa ustanovenia § 323 ods. 1 ObZ, urobené spôsobom
požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok v uznanom rozsahu v časeuznania trval. Uznanie záväzku zlepšuje procesné postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť
plnenie svojej pohľadávky, nakoľko existencia záväzku sa v čase uznania predpokladá. Pri súdnom
spore teda dôkazné bremeno o neexistencii uznaného záväzku zaťažuje dlžníka. Uznanie záväzku

je jednostranný právny úkon, urobený dlžníkom adresovaný veriteľovi. Pre uznanie záväzku zákon
vyžaduje písomnú formu. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára
2023, sp. zn. 43Cob/99/2022.

7. Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo ich písomným vyhlásením z 30. júna

2023 k uznaniu záväzku voči žalobcovi v celkovej sume 5.527,62 EUR, predpokladá sa, že tento ich
záväzok voči žalobcovi trval. Zákon v ustanovení § 323 ods. 1 ObZ, formulujúc vyvrátiteľnú domnienku,
umožňujedlžníkovi,ktorýzáväzokuznal,abypreukázalopak,t.j.abypreukázal,žezáväzokneexistoval,
zanikol, prípadne bol v inej výške. V predmetnom spore tak bolo na žalovaných 1/ a 2/, aby preukázali,
že pohľadávka žalobcu v uplatnenej výške 4.527,62 EUR (t. j. po žalovanými 1/ a 2/ nerozporovanej
úhrade v sume 1.000,-- EUR dňa 13. septembra 2023) nikdy neexistovala, zanikla, prípadne existovala

v inej výške. Z tohto dôvodu - do okamihu preukázania opaku žalovanými 1/ a 2/ - bolo potrebné
vychádzať z toho, že pohľadávka žalobcu v sume 4.527,62 EUR, vyplývajúca z 25 kusov dlhopisov ISIN:
SK4000017877 existuje, a to práve s odkazom na žalobcom predložené uznanie záväzku realizované
žalovanými 1/ a 2/ ich písomným prejavom z 30. júna 2023. Ako už súd uviedol, v konaní bolo na
žalovaných 1/ a 2/, aby navrhli a predložili dôkazy na vyvrátenie právnej domnienky o existenciu záväzku

žalovaného 1/ (za splnenie ktorého prevzal ručenie žalovaný 2/) v uznanom rozsahu. Dôkazné bremeno
tak bolo v okolnostiach rozhodovaného sporu na žalovaných 1/ a 2/, ako dlžníkoch žalobcu (k tomu viď
aj vyššie citované rozsudky Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2016, sp. zn. 4Cob/147/2015 a
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. februára 2023, sp. zn. 43Cob/99/2022). Žalovaní 1/ a 2/ však
dôkazné bremeno v rozhodovanom spore neuniesli, na vyvrátenie existencie nároku žalobcu žalovaní

1/ a 2/ nenavrhli žiadne dôkazy. Žalovaní 1/ a 2/ sa obmedzili výlučne na odkaz na emisné podmienky
žalovaného 1/, ktorý však nemôže obstáť, keďže v dôsledku uznania záväzku žalovanými 1/ a 2/ došlo
k zmene právneho stavu. Žalovaní 1/ a 2/ v čase, keď záväzok voči žalobcovi uznali (t. j. 30. júna
2023), museli mať vedomosť o tom, že žalobca je majiteľom 25 kusov dlhopisov ISIN: SK4000017877,
so splatením menovitej hodnoty ktorých bol žalovaný 1/ už v omeškaní (splatnosť menovitej hodnoty

dlhopisov bola 1. marca 2023). Požiadavka žalovaných 1/ a 2/, na predloženie dlhopisov žalobcom v
zmysle emisných podmienok žalovaného 1/, nemohla podľa súdu v okolnostiach rozhodovaného sporu
obstáť. Vyššie popísaná procesná obrana žalovaných 1/ a 2/ v okolnostiach rozhodovaného sporu
nemohla obstáť, keďže sa im ňou nepodarilo vyvrátiť vyvrátiteľnú právnu domnienku vyplývajúcu z
ustanovenia § 323 ods. 1 ObZ, a tým pádom ani spochybniť žalobou uplatnený nárok. Rovnako tak

žalovaní 1/ a 2/ účinne nespochybnili vlastníctvo predmetných dlhopisov žalobcom. Z tohto dôvodu,
neunesenie dôkazného bremena žalovanými 1/ a 2/, malo za následok stratu sporu a nutnosť vyhovenia
žalobe žalobcu. Len pre úplnosť súd v nadväznosti na obsah odporu žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že
žalovaní 1/ a 2/ v konaní netvrdili, že by poskytli plnenie - ktoré si žalobou uplatnil voči nim žalobca -
inej osobe, ktorá by vo vzťahu k ním vystupovala ako majiteľ 25 kusov dlhopisov ISIN: SK4000017877.

Aj z tohto dôvodu považoval súd prvej inštancie procesnú obranu žalovaných 1/ a 2/ za účelovú, a
nespôsobilú privodiť im úspech v spore. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil súd nárok žalobcu
na zaplatenie menovitej hodnoty dlhopisov vo výške 4.527,62 EUR ako dôvodný. Žalobca mal voči
žalovaným 1/ a 2/ aj nárok na zaplatenie dohodnutého úroku (výnosu z dlhopisov) vo výške 6,2 % ročne
z dlžnej menovitej hodnoty dlhopisov 4.527,62 EUR od 1. júla 2023 do zaplatenia, a zároveň nárok na

zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa predpisov obchodného práva (s poukazom
na znenie ustanovenia § 261 ods. 6 písm. c/ ObZ) pri aplikácii ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ spojení
s ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. vo výške 13 % ročne
(základná sadzba ECB k 1. júlu 2023 4 % + 9 %) z dlžnej sumy 4.527,62 EUR od 1. júla 2023 do
zaplatenia, keďže žalovaní 1/ a 2/ nesplnili svoj uznaný záväzok voči žalobcovi v súlade s dohodnutým

splátkovým kalendárom, a preto nedošlo k naplneniu dojednania uvedeného v článku III. bod 4. dohody
z 30. júna 2023. Na základe uvedeného, súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.527,62 EUR spolu s úrokom vo výške 6,2 % ročne zo sumy 4.527,62 EUR od 1. júla 2023 do zaplatenia
a s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 4.527,62 EUR od 1. júla 2023 do zaplatenia
s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu poskytnutého plnenia zaniká povinnosť druhého

žalovaného (výrok I.). O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi súd priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok náhradu
trov konania vo výške 100 % (výrok II.).8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí uviedli, že
odvolanie podávajú v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

9. V odvolaní uviedli, že súd uviedol účel použitia prostriedkov získaných vydaním emisie dlhopisov,
no žalovaní doplnili, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa emisných podmienok, ktoré sú súčasťou
Komisionárskej zmluvy o obstaraní kúpy cenného papiera. Poukázali na stranu 2. emisných podmienok
- spôsob platenia menovitej hodnoty dlhopisov a určenie platobného miesta. Mali preto za to, že
žalobca si nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu z emisných podmienok, ktorá mu ukladá predložiť

dlhopis pri vyplatení menovitej hodnoty dlhopisu. Podľa ich právneho názoru, súd podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam - z
dôvodu neúplného preskúmania emisných podmienok, kde podľa neho, je jasne stanovená povinnosť
žalobcu predložiť dlhopis pri vyplatení menovitej hodnoty dlhopisu, čo sa v posudzovanom prípade
nestalo. Mali za to, že „štruktúra výdaja emisii a následného roku získaných finančných prostriedkov je
podľa žalobcu podozrivá..“. Dôvodili, že v emisných podmienkach, ktoré sú v súlade s ZoD, bol jasne

uvedený spôsob získania peňažných prostriedkov na splatenie menovitej hodnoty dlhopisov, na ktorý
v odvolaní poukázali. Pritom zdôraznili, že žalobca si nesplnil povinnosť z emisných podmienok, ktorú
mu ukladá povinnosť predložiť dlhopisy a následne mu bude vyplatená menovitá hodnota dlhopisov.
Zastávali právny názor, že súd by mal v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
Poukázal na zásady dokazovania a požiadavky na odôvodenie súdneho rozhodnutia. Záverom navrhli

odvolaciemu súdu, aby zamietol žalobu žalobcu, vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia
pred súdom prvej inštancie. Záverom navrhli, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a
vydal rozsudok, ktorým súd určí, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 4.527,62
EUR s úrokom z omeškania vo výške 6,2 % ročne zo sumy 4.57,62 EUR od 1. júla 2023 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 4.527,62 EUR od 1. júla 2023 do zaplatenia, a

to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu
poskytnutého plnenia, zaniká povinnosť druhého žalovaného. Zároveň žiadali vydať výrok, ktorým súd
určí, že žalobca nemá voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

10. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie bolo podané celkom zjavne

len účelovo, aby sa ním oddialila právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozsudku. Už len samotná
identifikácia rozsudku, je podľa neho v odvolaní zmätočná. Z textu odvolania vyplynul v zásade iba jeden
odvolací dôvod, a to ten, že podľa žalovaných 1/ a 2/ mal súd dospieť v tejto veci na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Táto domnienka žalovaných 1/ a 2/ však nemôže nijako
obstáť, a to už len z toho dôvodu, že súd svoje skutkové zistenia podrobne a logicky popísal a vysvetlil v

rozsudku, a to konkrétne v ods. 10.1, 11. a 12. Text samotného odvolania nie je podľa neho autentický,
vôbec nereflektuje na obsah odôvodnenia rozsudku a na konkrétne právne a skutkové zistenia tam
uvedené. Napadnutý rozsudok poskytuje právnu ochranu žalobcovi pred dlhodobo špekulatívnym a
nepoctivým konaním žalovaných 1/ a 2/, ktoré konajúci súd celkom správne identifikoval. Záverom sa
žalobca vyjadril aj k zmätočnému odvolaciemu návrhu, ktorý žalovaní 1/ a 2/ vo svojom odvolaní uviedli,

keďže títo na jednej strane žiadajú zrušenie rozsudku, ale zároveň navrhli, aby odvolací súd vydal vo
veci iný rozsudok, ktorým má znegovať výroky napadnutého rozsudku, čo má de facto charakter návrhu
na zmenu napadnutého rozsudku. Uviedol, že ani na jeden z týchto postupov nie je v tomto prípade
akýkoľvek zákonný dôvod. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok
v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

11. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP. oznámený na úradnej tabuli
Krajského súdu v Bratislave dňa 30.06.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a
s dôvodmi odvolania žalovaných 1/ a 2/, vyjadrením žalobcu v odvolacom konaní, dospel súd k záveru,
že odvolacie dôvody neboli naplnené.

13. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je
daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je
viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP.Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými
spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie
bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto

smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia. Rozhodnutie spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolací
súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza:

14. Súd prvej inštancie rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu z dôvodu, že zo strany žalovaných 1/ a 2/,

došlo k písomnému vyhláseniu z 30. júna 2023, v ktorom uznali záväzok voči žalobcovi v celkovej sume
5.527,62 EUR. Súd konštatoval, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení v konaní, kedy
na vyvrátenie existencie nároku žalobcu, nenavrhli žiadne dôkazy a nespochybnili vlastníctvo dlhopisov
žalobcom. Neunesením dôkazného bremena žalovanými 1/ a 2/, došlo k vyhoveniu žalobnému návrhu
žalobcu. So závermi súdu sa nestotožnili žalovaní 1/ a 2/, ktorí podali odvolanie, v ktorom namietali,
že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z emisných podmienok - predložiť dlhopis pri vyplatení

menovitej hodnoty dlhopisu.

15. Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 ObZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa čl. II. bod 4 Dohody o uznaní záväzku a plnení v splátkach v zmysle § 323 a § 269 ods. 2 OBZ

zo dňa 30.6.2023 Dlžník 2. a Ručiteľ týmto výslovne a neodvolateľne uznávajú svoj splatný Záväzok 2.
voči Veriteľovi vo výške 5.527,62 EUR, čo do dôvodov aj výšky.

18. Podľa čl. III. bod 2 sa zaviazali na úhrade Záväzku 2 formou 5 splátok (4 x 1.000,00 EUR + 1.527,62
EUR) (č. l. 27).

19. Z uznaného záväzku bolo žalobcovi zaplatených 1000,00 eur. Nesplatná časť istiny zostala vo výške
4.527,62 EUR.

20. Odvolací súd zastáva právny názor, že žalobca nebol povinný predložiť dlhopisy na preplatenie

v zmysle emisných podmienok, nakoľko žalobou uplatnený nárok vyplýva z uznania záväzku, a teda
zakladá dôvodnosť žaloby. Samotný odkaz na emisné podmienky, nemôže zhoršiť právne postavenie
žalobcu, ktorého pohľadávka bola uznaná.

21. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie správne a podrobne odôvodnil, keď vychádzal z uznania

záväzku v zmysle ObZ. Odvolací súd poukazuje najmä na odôvodnenie napadnutého rozsudku v ods.
9, 10, 10.1., 12, 12.3., 12.4. Súd prvej inštancie náležite vysvetlil právne dôsledky uznania záväzku v
kontexte zmluvnej povinnosti na predloženie dlhopisov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že uznaním záväzku došlo k zmene právneho stavu a preto požiadavka žalovaných na
predloženie dlhopisov žalobcom v zmysle emisných podmienok nemôže byť dôvodná.

22. Procesná obrana žalovaných teda nedosiahla taký intenzitu, aby vyvrátila vyvrátiteľnú právnu
domnienku v zmysle § 232 ods. 1 ObZ, podľa ktorej predpokladá sa, že v uznanom rozsahu záväzok
trvá v čase uznania. Predkladanie dlhopisov by bolo vzhľadom na uvedené nadbytočné.

23. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v ods. 15. aj s nárokom na zaplatenie dohodnutého úroku ( výnosu
z dlhopisov) ako aj úrokov z omeškania v zmysle platnej právnej úpravy. Vzhľadom na uvedené súd
zaviazal žalovaných na platenie úrokov ako aj úrokov z omeškania.

24. V odvolaní žalovaní 1/ a 2/ neargumentovali žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim
súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako
aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver, nevyplýva a v odvolaní
uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.25. Podstatné v tejto veci pre úspech žalovaných 1/ a 2/ bolo, aby vyvrátili právnu domnienku,
vyplývajúcu z ust. § 323 ods. 1 ObZ, čo sa však nestalo. Odvolací súd dodáva, že v sporovom konaní

sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Procesná pasivita strany má za následok, že neunesie dôkazné bremeno.

26. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli
preukázané jej tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (porovnaj

uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

27.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. S poukazom na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ ani v odvolaní nepreukázali vyvrátenie domnienky
vyplývajúcej z ust. § 323 ObZ, odvolací súd postupujúc podľa § 387 ods. 1 CSP, rozsudok Mestského
súdu Bratislava III č.k. 62Cb/126/2024-82 zo dňa 20. februára 2025, potvrdil ako vecne správny, nakoľko
neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľmi.

29. Odvolací súd rozhodnutie potvrdil aj pokiaľ ide o výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania, nakoľko súd prvej inštancie správne o nároku rozhodol vo vzťahu k obom žalovaným a to podľa
zásady úspechu aplikujúc správne ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., teda správne priznal žalobcovi voči
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP,
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu proti žalovaným 1/ a 2/.

31. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej

strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).