Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202806
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8720202806.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/X, XXX XX C. D. E., proti žalovanej: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX
G., zastúpenej: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01
Poprad, IČO: 44 250 029, o určenie predmetu dedičstva s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Poprad č.k. 17C/38/2020-329 zo dňa 03.12.2024 v spojení s opravným uznesením č.k.
17C/38/2020-336 zo dňa 16.12.2024 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie v spojení s opravným uznesením tak, že žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 63,30 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej
inštancie“) rozhodol takto cit.:

I. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že rešpektujúc právny názor
odvolacieho súdu v uzneseniach zo dňa 27.03.2024 a zo dňa 24.10.2024, opätovne posúdil otázku trov
konania a dospel k záveru, že na rozhodnutie o trovách konania je potrebné aplikovať ustanovenie § 257
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ,,CSP“) a z dôvodov hodných osobitného

zreteľa náhradu trov konania nepriznať stranám sporu. Podľa súdu prvej inštancie okolnosti hodné
osobitného zreteľa sú aj sociálne aspekty, ktoré sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní,
pričom súd musí prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu, teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť
trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov
dotknutá. Je potrebné si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu nároku na súde,

na ich postoj v konaní. V danom prípade sa jedná o výnimočný prípad, kedy sa aplikácia § 257 CSP
javí ako vhodný prostriedok pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. V zásade by mala
podľa zásady úspechu uhrádzať žalovaná trovy konania žalobkyni, žalovaná má ale nepriaznivú životnú
situáciu, je dôchodkyňou, poberá dôchodok vo výške 589,- eur mesačne, iný príjem nemá, platí náklady
na rodinný dom vo Vranove nad Topľou za vodu 30,- eur ročne, elektrinu 10,- eur ročne, plyn 105,- eur
ročne, drevo 300,- eur ročne, poistné 216,- eur ročne, za byt platí spolu 210,- eur mesačne, za mobil

30,- eur mesačne, lieky 30,- eur mesačne. Manžel žalovanej je tiež dôchodca s príjmom 513,10 eura
mesačne. Súd prvej inštancie je toho názoru, že príjem žalovanej je tak minimálny, že prakticky nestačíani na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej a jej manžela. Za danej situácie nemožno
žalovanú zaviazať uhradiť žalobkyni trovy konania, pretože zaplatenie trov konania by pre žalovanú
znamenalo dostať sa pod hranicu chudoby.

Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení namietala, že nepriznanie trov
konania bude mať pre žalobkyňu vážne následky, keď žalovaná má 62 rokov, má zdravotné problémy
a jej majetková a finančná situácia vyžaduje, aby súd jej priznal náhradu trov konania a náhradu trov
právneho zastúpenia a žalovanú zaviazal na náhradu všetkých trov konania. Uviedla, že pochádza z
východu Slovenska, z C. D. E., tzv. B. H. a za každodenným chlebom cestuje 365 km na západné

Slovensko. Z tohto dôvodu má značné náklady na cestovné a ubytovanie. Ak by jej súd prvej inštancie
nepriznal náhradu trov konania, malo by to negatívny dopad na jej život a došlo by k značnému úbytku v
materiálnej sfére, nakoľko ako žalobkyňa sa podanou žalobou o určenie predmetu dedičstva dožadovala
svojho práva na spravodlivé určenie predmetu dedičstva.
K vyjadreniu žalobkyne k výzve súdu na možnosť aplikácie § 257 CSP súd prvej inštancie prijal
právny názor, že žalobkyňa v podaní nešpecifikovala svoj príjem a výdavky, teda nepreukázala, žeby

nepriznanietrovkonaniamalotakvážnynegatívnydopadnažalobkyňuakouvádzavpodaní.Iste,každá
strana sporu by si priala náhradu trov konania, súd však musí brať zreteľ na obe strany sporu a posúdiť,
akýdopadmáotázkatrovkonaniapretú-ktorústranu.Vzásadejepreukázané,žežalovanáskutočnenie
je schopná uhradiť trovy konania, navyše v spore bola žalovanou stranou, nie žalobcom, preto po podaní
žaloby bola nútená brániť sa efektívnymi prostriedkami procesnej obrany prostredníctvom advokáta.

Kým žalobkyňa pri podaní žaloby si mohla zvážiť okolnosti, ktoré nastanú po podaní žaloby, žalovaná
sa po podaní žaloby ocitla v spore nezávisle od svojej vôle.
Za daných okolností súd prvej inštancie dospel k záveru, že je spravodlivé na rozhodnutie o trovách
konania aplikovať § 257 CSP, stranám sporu náhradu trov konania nepriznať s tým, že trovy konania
si bude znášať každá strana sporu.

3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Namietala, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho
procesného postupu, nevykonania náležitého dokazovania, nemožnosti uplatniť prostriedky procesnej
obrany a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie síce v

napadnutomrozhodnutísprávnecitujerozhodnutiaústavnéhosúduikomentárkustanoveniu§257CSP,
aplikácia tohto ustanovenia na tento prípad je však nesprávna. Súd prvej inštancie navyše nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. V ods. 18 napadnutého rozhodnutia súd prvej
inštancie poznamenáva, že významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k

uplatneniu nároku na súde, či postoj strán v priebehu konania. V ods. 19 rozhodnutia cituje uznesenie
ústavného súdu, podľa ktorého rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania sa nesmie javiť ako
neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. I v ods. 21 uznesenia
súd prvej inštancie všetky tieto kritériá opätovne vymenúva, a znova zdôrazňuje potrebu všímania si
okolností, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu nároku na súde. V napadnutom rozhodnutí sa o nich

súd však vôbec nezmieňuje.
Okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu k žalobe o určenie predmetu dedičstva sú pritom zásadného významu
vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP. Súd prvej inštancie o týchto okolnostiach vedel, pretože ich vo svojom
rozhodnutí i primerane vyhodnotil. Vyplývajú z vykonaných dôkazov, najmä listinných - výpisov z účtu
G. I. J. K., podľa ods. 15, 16, 17, 18 rozsudku a skutočnosti z nich vyplývajúce sa nachádzajú i v

ods. 32,33 hodnotiacej časti rozsudku z 17.9.2021. Zo samotného rozsudku je teda nespochybniteľné,
že žalovaná sumu 13.580,- eur v deň smrti poručiteľky vybrala z jej peňažného účtu a tieto peniaze
v dedičskom konaní zatajila. Obdobným postupom žalovaná v dedičskom konaní poprela, že suma
8.578,03 eura ako druhá polovica z nasporenej sumy 17.156,06 eura na účte v G. I. patrila poručiteľke,
a tvorí predmet dedičstva. Jednoznačne sa teda jednalo o nekalé konanie žalovanej spočívajúce v

snahe zmocniť sa úspor poručiteľky bez primeraného vyrovnania sa so žalobkyňou v dedičskom konaní.
Napriek zdĺhavému dedičskému konaniu, dvom rozhodnutiam o dedičstve, žalovaná predmet dedičstva
13.580,- eur zatajovala a 8.578,03 eura stále popierala. Rovnaký postoj zvolila i v rámci procesnej
obrany v predmetnom súdnom spore. Takéto správanie je podľa žalobkyne v hrubom rozpore s dobrými
mravmi, ktoré bráni v nepriznaní trov konania (II. ÚS 113/2019 - ods. 19 rozhodnutia) a priam nútilo

žalobkyňu podať žalobu na súde ako jediný spôsob spravodlivej nápravy porušených práv .V tomto
svetle okolností konštatovanie súdu prvej inštancie v ods. 27 napadnutého rozhodnutia, že “žalobkyňa
si mohla zvážiť okolnosti , ktoré nastanú pri podaní žaloby“, pričom „žalovaná sa po podaní žaloby ocitla
v spore nezávisle od svojej vôle“, sa javí ako hrubo arbitrárne.Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že súdna prax, na ktorú poukazuje i súd v napadnutom rozhodnutí,
vyžaduje, aby sa i dotknutý účastník vyjadril k aplikácii § 257 CSP. Tento procesný postup treba chápať
tak, že dotknutá strana v konaní, čo je žalobkyňa, sa musí k dôvodom aplikácie § 257 CSP vyjadriť.

Ako je zrejmé z ods. 24 - 28 napadnutého rozhodnutia, dôvod hodný osobitého zreteľa predstavuje
majetková a finančná situácia žalovanej. K tomuto dôvodu sa však žalobkyňa vyjadrovať nemohla. Na
základe súdnej výzvy z 19.11.2024 sa mohla vyjadrovať len k svojej majetkovej a finančnej situácii.
Majetková a finančná situácia žalobkyne je len skutočnosťou, ktorá sa vyhodnocuje v spojitosti s
dôvodom hodným osobitného zreteľa - majetkovou a finančnou situáciou žalovanej. Ak by súd správne

procesne postupoval a žalobkyni dal možnosť oponovať tvrdeniam žalovanej, zistil by, že majetková
finančná situácia žalovanej nie je vôbec taká zlá, ako ju žalovaná deklaruje, že manžel žalovanej
dosahuje podstatne vyšší príjem a tvorí ho i výsluhový dôchodok vyplácaný mu ako vojakovi z povolania.
Žalovaná vlastní i rodinný dom vo C. D. E. v hodnote 300.000,- eur, ktorý predstavuje investičný majetok
žalovanej, pretože žalovaná v tomto dome nebýva, a teda netvorí jej príbytok. Súd túto skutočnosť ani
patrične nevyhodnotil a dokazovanie na hodnotu tohto majetku nevykonal, napriek tomu, že ju poznal.

V ods. 24 napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odkazuje na náklady na rodinný dom žalovanej
vo C. D. E., pričom vedel, že trvalým bydliskom žalovanej je mesto G..
Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí uvedenými závažnými procesnými vadami,
ktoré ho robia nezákonným, žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

4. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie aj samostatne. Žalobkyňa
uviedla, že odvolací súd inštruktívnym spôsobom súdu prvej inštancie ozrejmil, prečo dospel k svojím
skutkovým a právnym záverom a aké dôsledky z toho pre nové rozhodnutie súdu prvej inštancie
plynú. Výslovne odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp.zn. 22Co/34/024 z 24.10.2024 vo svojom
právnom závere v bode 20, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, uviedol, že úlohou súdu prvej

inštancie bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, keď v prvom rade ex offo preskúma
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP na strane sporových strán. Pokiaľ
dospeje k záveru o ich neexistencii, zohľadní skutkový základ podanej žaloby o určenie, že veci
patria do dedičstva vo vzťahu k zásade úspechu podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP vo vyššie uvedených
intenciách. Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu platí pre skutkový stav, z ktorého vychádzalo

prvotné prvostupňové rozhodnutie a nakoniec i samotné rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom bol
právny názor vyjadrený. Z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k zmene skutkových okolností, za
ktorých odvolací súd vyjadril záväzný právny záver. Uvedená skutočnosť nevyplýva nakoniec ani zo
samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa bez
splnenia zákonných predpokladov odklonil od záväzného právneho záveru vyjadreného odvolacím

súdom v predmetnej právnej veci.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 19.11.2024 zaslanej sporovým
stranám, aby sa vyjadrili k majetkovej a finančnej situácii a pripojili listinné dôkazy, žalovaná súdu zaslala
dňa 28.11.2024 v konaní o rozhodovaní o trovách konania tlačivo - Tlačivo pre dokladovanie pomerov
strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (FYZICKÁ

OSOBA), v ktorom žalovaná uvádza klamlivé a zavádzajúce informácie. Žalovaná v tomto tlačive v rámci
položky - Ďalšie skutočnosti, ktoré treba zohľadniť - uviedla, že žalobkyni bola vyplatená suma 22.289,03
eura a 5 % úrok zo sumy 13.580,- eur. Žalovaná však poukázala spolu sumu 17.600,- eur. Ďalej žalovaná
zatajila a neuviedla, že manžel poberá aj vysoký výsluhový dôchodok ako bývalý vojak z povolania,
okrem poberania starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne, ktorý žalovaná uviedla vo výške 516,-

eur. Popri poberaní výsluhového dôchodku dlhodobo /cca 10-15 r./ pracoval v štátnej správe, začo mu
vznikol nárok na starobný dôchodok. V bode 2 8 tlačiva v rámci položky - iný príjem žalovaná neuviedla
nič. Je vysoko pravdepodobné až hraničiace s istotou, že žalovaná popri poberaní starobného dôchodku
aj pracuje v štátnej správe, ako sama sa vyjadrila na pojednávaní v konaní o dedičstve. V bode 4 tlačiva
- Majetok strany - hnuteľné veci, žalovaná neuviedla aj druhé nové osobné motorové vozidlo vyššej rady

zakúpené pred cca 3 rokmi. K vyjadreniu o majetkovej a finančnej situácii žalovaná nepripojila listinné
dôkazy, tak ako to vyplýva aj z výzvy súdu zaslanej dňa 19.11.2024. Súd prvej inštancie nezohľadnil
taktiež rodinný dom vo C. D. E., ktorý zdedila, že tento neslúži ako príbytok žalovanej, môže ho predať a
tvorí zdroj ďalších investičných príjmov. Žalovaná má úspory v G. I. K., keď uvádza priemerný zostatok
účtu k 15. dňu mesiaca, za posledných 6 mesiacov, vo výške 10.000,- eur a stavebné sporenie v PSS

s cieľovou sumou 30.000,- eur. Z Lustrácie v katastri nehnuteľností taktiež vyplýva, že žalovaná vlastní
X-XXXXXX I. J. L. C. G. v bezpodielovom vlastníctve s manželom, rodinný dom vo C. D. E. na LV
XXXX v hodnote 300.000,- eur, ktorý predstavuje investičný majetok žalovanej, pretože žalovaná v tom
dome nebýva a netvorí jej príbytok. Súd prvej inštancie túto skutočnosť nevyhodnotil a dokazovanie nahodnotu majetku nevykonal, napriek tomu, že ju poznal. V bode 24 napadnutého rozhodnutia súd prvej
inštancie odkazuje na náklady na rodinný dom žalovanej vo C. D. E., pričom vedel, že trvalým bydliskom
žalovanej je G. XXXX/X G..

Žalobkyňa poukázala na to, že v bode 18 odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že významným z
hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj
strán v priebehu konania. Žalobkyňa sa podanou žalobou o určenie predmetu dedičstva dožadovala
svojho práva na spravodlivé určenie predmetu dedičstva. Žalovaná vybrala v deň smrti poručiteľky
finančné prostriedky 13.580,- eur z účtu v G. I., K.. a ich existenciu počas celého dedičského konania

popierala. Listinné dôkazy a výpisy z účtu G. I. J. K. o tom svedčia, ktoré nakoniec súd prvej
inštancie vyhodnotil v hodnotiacej časti rozsudku z 17.09.2021. Rovnako nekalým postupom žalovaná
v dedičskom konaní poprela, že suma 8.578,03 eura ako druhá polovica z nasporenej sumy 17.156,06
eura na účte v G. I., patrila poručiteľke, a tvorí predmet dedičstva. Bez akýchkoľvek pochybností sa
jednalo o nekalé konanie žalovanej v snahe zmocniť sa úspor poručiteľky bez primeraného vyrovnania
sa so žalobkyňou v dedičskom konaní. Takéto správanie vykazuje znaky trestného činu. Rovnaký

postoj zvolila žalovaná aj v rámci procesnej obrany v predmetnom súdnom spore na súde. Aj teraz pri
predložení tlačiva pri dokladovaní pomerov účastníka konania. Takéto správanie v rozpore s dobrými
mravmi nútilo žalobkyňu podať žalobu na súde ako jediný spôsob spravodlivej nápravy porušených
práv. V tomto svetle okolností konštatovanie súdu v bode 27 napadnutého rozhodnutia, že „žalobkyňa
si mohla zvážiť okolnosti, ktoré nastanú pri podaní žaloby“, pričom „žalovaná sa po podaní žaloby ocitla

v spore nezávisle od svojej vôle“, prieči sa logike zdravému rozumu, javí sa ako hrubo arbitrárne. Súd
prvej inštancie týmto vyjadrením akoby podporoval nekalé praktiky v rozpore s dobrými mravmi. Takýto
výkon práv by nemal požívať právnu ochranu.
Na základe uvedeného je žalobkyňa toho názoru, že v danom prípade nie sú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa odôvodňujúce výnimočný postup pre nepriznanie náhrady trov konania. Žalobkyňa

bola v spore voči žalovanej neúspešná len v nepatrnej časti. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov tohto konania
v rozsahu 100 %.

5. K odvolaniu žalobkyne podala vyjadrenie žalovaná. Uviedla, že súd prvej inštancie uznesením

rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva. Poukázala na ust. § 262 CSP, podľa
ktorého o výške nároku náhrady trov konania rozhoduje súd prvej inštancie. V danom prípade súd
rozhodol uznesením, voči ktorému nie je prípustne odvolanie. Žalovaná má za to, že podané odvolanie
neobsahuje žiadne nové dôvody, ktoré by sa v danej veci neprejednávali. Súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav a správne dospel k záveru o potrebe aplikovať na taký skutkový stav § 257 CSP a rozhodol

onepriznaní nárokunáhradytrovkonaniastranámkonania.Navrhla,abyodvolacísúdpodľa§386písm.
c) CSP odmietol odvolanie, nakoľko je podané proti rozhodnutiu, voči ktorému nie je prípustné odvolanie
alternatívne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne. Žalovaná si
uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa podala vyjadrenie zo dňa 11.12.2024 označené ako ,,Podnet Tlačivo pre dokladovanie
pomerov strany konania oslobodených od súdnych poplatkov v konaní č.k. 17C/38/2020-329 zo dňa
03.12.2024 o trovách konania“. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná svojim vyjadrením k výzve uviedla
svojim konaním súd prvej inštancie do omylu, na základe čoho ten dospel k záveru o potrebe aplikácie
§ 257 CSP v tomto spore. Súd prvej inštancie nemohol aplikovať ust. § 257 CSP, nakoľko bezpochyby

nespĺňapodmienky,plusnezohľadnilrodinnýdomvoC.D.E.,ktorýzdedila,ktorýneslúžiakojejpríbytok,
môže ho predať a tvorí zdroj ďalších príjmov. Tento spor vznikol len na podklade nekalých úmyslov
žalovanej obrať žalobkyňu o dedičstvo. Žiadala, aby súd ex offo nariadil obnovu konania a v obnovenom
konaní pri vydaní rozhodnutia zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo a odňal oslobodenie od
súdnych poplatkov a aby podľa zásady úspechu mala žalovaná uhrádzať trovy konania žalobkyni.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. V prejednávanom spore sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že do dedičstva po
poručiteľke A. G., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX patria:
- majetková hodnota 13.580,- eur, ktorá sa k 26.10.2015 nachádzala na termínovanom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. I. J. K.,
- majetková hodnota 8.578,03 eura a 131 eur, ktorá sa k 26.10.2015 nachádzala na vkladnej knižke č.

XXXXXXXX/XXXX (IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. I. K.,
- suma 640 eur a 520 eur vybratá žalovanou z účtu poručiteľky v G. I. K. č.ú.: XXXXXX-XXXXXXXXXX,-
suma 3.700 eur ako peňažná hotovosť poručiteľky,
- krištáľový rustikálny luster,

13. O tejto žalobe súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 17C/38/2020-130 z 17.09.2021, a to tak,
že:
„I. U r č u j e, že do dedičstva po poručiteľke A. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX patria:
1.) majetková hodnota 13.580,-- eur, ktorá sa k 26.10.2015 nachádzala na termínovanom účte č.
XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. I. J. K. 2.) majetková hodnota

8.578,03 eur a 131,- eur, ktoré sa k 26.10.2015 nachádzali na vkladnej knižke č. XXXXXXXX/XXXX
(IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. I. K..
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.“

14. Na základe podaného odvolania odvolací súd rozsudkom č.k. 22Co/4/2022-209 z 29.06.2023
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. a zrušil rozsudok vo výroku III. o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď dospel k záveru,
že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie zaoberal
existenciou, resp. neexistenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

15. Súd prvej inštancie (svojim prvým) uznesením č.k. 17C/38/2020-231 zo dňa 20.09.2023 uložil
povinnosť žalobkyni nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 20 %, keď dospel k záveru, že je
potrebné a spravodlivé o trovách konania rozhodnúť podľa miery úspechu v konaní. Vo vzťahu k možnej
aplikácii ust. § 257 CSP konštatoval, že strany sporu nepoukazovali na žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa, pre ktoré by súd v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

16. O odvolaní žalobkyne voči tomuto uzneseniu rozhodol odvolací súd uznesením č.k.
22Co/71/2023-278 z 27.03.2024, ktorým zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na
ďalšie konanie s tým, že má opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania, keď zohľadní skutkový

základ podanej žaloby o určenie, že veci patria do dedičstva. Odvolací súd vyslovil právny názor, že
v prejednávanom spore nešlo o uplatnenie viacerých nárokov zo samostatným skutkovým základom
jednou žalobou (objektívna kumulácia), ale o nároky, ktoré mali rovnaký skutkový základ spočívajúci
v tom, že žalobkyňou päť požadovaných položiek – majetkové hodnoty a hnuteľné veci patrili ku dňu
smrti do dedičstva poručiteľky. Zároveň odvolací súd uviedol, že z obsahu odôvodnenia uznesenia súdu

prvej inštancie nevyplýva, či súd prvej inštancie dostatočne skúmal (ne) existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP.

17. Súd prvej inštancie (svojim druhým) uznesením č.k. 17C/38/2020-284 zo dňa 13.06.2024 uložil
žalovanej povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie akceptoval

záver odvolacieho súdu, že v tomto prípade neprichádza do úvahy rozhodovanie o trovách konania
osobitne ohľadne každého uplatneného nároku, keď nešlo o uplatnenie viacerých nárokov so
samostatným skutkovým základom jednou žalobou, ale o nároky, ktoré mali rovnaký skutkový základ,
išloopäťvecíamajetkovýchhodnôt,vovzťahukuktorýmžalobkyňažiadalaurčiť,žepatriadodedičstva,pričom žalobkyňa má naliehavý právny záujem, aby do majetku poručiteľky bol zahrnutý celý skutočný
majetok poručiteľky. Vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie žalobkyňu za úspešnú stranu
sporu v plnom rozsahu, keď súd žalobe vyhovel a určil, že do dedičstva po poručiteľke patria ďalšie dve

majetkové práva. Súd prvej inštancie opätovne konštatoval, že strany sporu nepoukazovali na žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania stranám
sporu nepriznal.

18. O odvolaní žalovanej voči tomuto uzneseniu rozhodol odvolací súd uznesením č.k.

22Co/34/2024-305 z 24.10.2024, ktorým zrušil uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti a vrátil mu na ďalšie konanie s tým, že má opätovne rozhodnúť o náhrade trov
konania, keď v prvom rade ex offo preskúma existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa §
257 CSP na strane sporových strán. Pokiaľ by súd prvej inštancie dospel k záveru o ich neexistencii,
mal zohľadniť skutkový základ podanej žaloby o určenie, že veci patria do dedičstva vo vzťahu k zásade
úspechu podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.

19. Je zrejmé, že súd prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie opätovne rozhodol o trovách toho
konania a napadnutým uznesením nepriznal stranám sporu náhradu trov konania aplikujúc ust. § 257
CSP, keď dospel k záveru, že na strane žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce
v nepriaznivej životnej situácii žalovanej.

20. V tejto súvislosti súd prvej inštancie vyzval obe strany sporu na vyjadrenie sa k možnej aplikácii §
257 CSP na rozhodovanie o trovách konania. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistení, že žalovaná je
dôchodkyňou, poberá dôchodok vo výške 589,- eur mesačne, iný príjem nemá, platí náklady na rodinný
dom vo C. D. E. za vodu 30,- eur ročne, elektrinu 10,- eur ročne, plyn 105,- eur ročne, drevo 300,-

eur ročne, poistné 216,- eur ročne, za byt platí spolu 210,- eur mesačne, za mobil 30,- eur mesačne,
lieky 30,- eur mesačne. Manžel žalovanej je tiež dôchodca s príjmom 513,10 eura mesačne. Podľa
názoru súdu prvej inštancie je príjem žalovanej tak minimálny, že prakticky nestačí ani na zabezpečenie
základných životných potrieb žalovanej a jej manžela. Za danej situácie súd prvej inštancie prijal záver,
že nemožno žalovanú zaviazať uhradiť žalobkyni trovy konania, pretože zaplatenie trov konania by pre

žalovanú znamenalo dostať sa pod hranicu chudoby.

21. Vo vzťahu k žalobkyni súd prvej inštancie konštatoval, že táto vo svojom vyjadrení nešpecifikovala
svoj príjem a výdavky, a tým nepreukázala, že by nepriznanie trov konania malo tak vážny negatívny
dopad na život žalobkyne a došlo by k značnému úbytku v materiálnej sfére.

22. Zákon v ustanovení § 257 CSP stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať,
ak chce uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť
o výnimočné okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou
vždy konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o

zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

23. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové,
sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu, a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto

by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávnenej strany sporu. Rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k
uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd
dospeje k záveru, že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako
neprimerane tvrdé, je na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

24. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalovaná zatajila a neuviedla niektoré skutočnosti, ako napríklad
to, že žalovaná popri poberaní starobného dôchodku aj pracuje v štátnej správe, ako sa žalovaná mala
vyjadriť v konaní o dedičstve.

25. V tejto súvislosti odvolací súd vykonal 26.03.2025 lustráciu v Sociálnej poisťovni a zistil, že žalovaná
od 01.11.2016 až doposiaľ pracuje ako zamestnanec s pravidelným príjmom (ZEC) pre Ministerstvo
obrany SR, 41. Zásobovacia základňa. Odvolací súd zistil, že vymeriavací základ pre platenie poistného
na žalovanú bol za október 2024 1.078,80 eura, za november 2024 2.088,83 eura a za december2024 (v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie) 1.064,18 eura. Zároveň lustráciou žalovanej bol
zistený starobný dôchodok vo výške 609,- eur. Vymeriavací základ zamestnanca je spravidla rovnaký
ako ,,hrubá“ mzda. ,,Čistá“ mesačná mzda žalovanej za október 2024 (1.078,- eur) (keďže žalovaná

vypĺňala tlačivo v novembri 2024) by mohla byť odhadom v rozmedzí 700 - 800,- eur. V spojení s príjmom
z dôchodku by mohol predstavovať celkový príjem žalovanej za október 2024 okolo 1.300 - 1.400,- eur.

26. Preto záver súdu prvej inštancie o minimálnom príjme žalovanej odôvodňujúcom aplikáciu § 257
CSPbolvdôsledkuposkytnutianeúplnýchúdajovsostranyžalovanejnesprávny.Poskytnutieneúplných

údajov o svojich príjmových a majetkových pomerov je potrebné v tomto prípade posúdiť v neprospech
žalovanej. Uloženie povinnosti nahradiť žalobkyni trovy konania by tak nemohlo negatívnym spôsobom
ovplyvniť sociálnu a finančnú sféru žalovanej a ohroziť jej schopnosť uspokojovať základné životné
potreby. Odvolací súd dodáva, že žalovaná uviedla v tlačive o dokladovaní pomerov sumu taktiež sumu
10.000,- eur na bankovom účte, ktorú súd prvej inštancie nezohľadňoval.

27. Odvolací súd zastáva názor, že v žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že
zmierňujúce ustanovenie § 257 CSP sa ho nedotkne. Aplikačná prax práve nepriaznivú sociálnu situáciu
strany sporu považuje za relevantnú na účely aplikácie § 257 CSP. O tento prípad však v prejednavanej
veci nešlo. Za tohto stavu odvolací súd nepovažoval za spravodlivé, aby si náklady, ktoré jej v súvislosti
s týmto konaním vznikli, hradila žalobkyňa sama. O trovách konania je tak potrebné rozhodnúť podľa

pomeru úspechu strán sporu podľa § 255 ods. 2 CSP.

28. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom) v spore. Plný
úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci
samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy,

ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci
samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v celom rozsahu.

29. Odvolací súd naďalej zotrváva na právnom názore, vyjadrenom v bodoch 16. a 17. odôvodnenia

zrušujúceho uznesenia z 27.03.2024, že v tomto prípade neprichádza do úvahy rozhodovanie o trovách
konania osobitne ohľadne každého uplatneného nároku, keď nešlo o uplatnenie viacerých nárokov so
samostatným skutkovým základom jednou žalobou, ale o nároky, ktoré mali rovnaký skutkový základ,
išloopäťvecíamajetkovýchhodnôt,vovzťahukuktorýmžalobkyňažiadalaurčiť,žepatriadodedičstva,
pričom žalobkyňa má naliehavý právny záujem, aby do majetku poručiteľky bol zahrnutý celý skutočný

majetokporučiteľky.Pretovtomtosporeneprichádzadoúvahyrozhodovanieotrováchkonaniaosobitne
ohľadne každého uplatneného nároku.

30. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala určenia, že do dedičstva po poručiteľke patria majetkové
hodnotyvcelkovejvýške27.299,03eura.Žalobkyňabolúspešnávovzťahumajetkovejhodnote13.580,-

eur, nachádzajúcej na termínovanom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX) v G. I. J. K., a k majetkovým hodnotám 8.578,03 eur a 131,- eur, ktoré sa nachádzali na vkladnej
knižke č. XXXXXXXX/XXXX (IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) v G. I. K., teda k celkovej
majetkovej hodnote 22.289,03 eura. Žalobkyňa tak bola úspešná v rozsahu 81,65 %. Žalobkyňa bola
neúspešná vo vzťahu k sumám 640,- eur a 520,- eur vybratých žalovanou z účtu poručiteľky v G. I. K.

č.ú.: 000000-0092930212, k sume 3.700,- eur ako peňažnej hotovosti poručiteľky, a ku krištáľovému
rustikálnemu lustru, ktorý žalobkyňa v žalobe ohodnotila na sumu 150,- eur, teda celkovo k majetkovej
hodnote 5.010,- eur. Žalovaná tak bola úspešná v rozsahu 18,35 %. Celkový čistý úspech žalobkyne
v tomto spore tak predstavuje 63,30 %. (81,65 mínus 18,35).

31. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
postupom podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 63,30 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalobkyňa bola v odvolacom
konaní úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % vočineúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP)

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).