Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121206551
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4121206551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr.MiriamyŽákovejaMgr.Ing.DanielyBednárikovej,vsporežalobcu:JUDr.JánPolomský,sosídlom
kancelárie Miletičova 21, 821 08 Bratislava, značka správcu S 1383, správca úpadcu: Aeolus, s.r.o.,
so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069, právne zast.: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, so
sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 42 371 601, proti žalovanému: HELLENIC ISLAND SERVICES
RHODOS LTD, so sídlom Dodekanisou, Rodos, G. Seferi 104, 85100 Grécko, IČO: 072309520000,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
23Cbi/5/2021-245 zo dňa 15.04.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/5/2021-245 zo dňa 15.04.2024
potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu
žalobcu. Druhým výrokom priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 . Rozhodol tak s poukazom na ust. § 137 písm. a), § 149, § 150, § 151 ods. 1 a 2, § 152, § 153 ods.

1 a 2, § 154, § 186 ods. 2, § 187 ods. 1 a 2, § 188, § 191 ods. 1, § 204, § 215 ods. 1 a 2, § 218 ods.
1, § 219 ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), § 3 ods. 1 a 2, § 57 ods. 1, 2, 3 a 4, § 59 ods. 1 a 4, § 62 ods. 1 a 5, § 86 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“).

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov
dlžníka - úhrad jeho peňažných záväzkov, urobených v prospech žalovaného v dňoch 01.12.2019 do

16.03.2020 v celkovej výške 71.095,00 eur, ktoré urobil v období keď bol v úpadku podľa § 3 ods. 3
ZKR, ako zvýhodňujúcich právnych úkonov v zmysle § 59 ZKR, ukracujúcich právnych úkonov v zmysle
§ 57 ods. 4 ZKR, a ktoré boli vykonané v období jedného roka pred začatím konkurzného konania, t.j.
v období od 31.03.2019 do 31.03.2020.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 03.04.2023. K žalobe sa nevyjadril.

4. Súd v prvom rade skúmal, či žaloba bola podaná v lehote v zmysle § 57 ods. 2 a § 59 ods. 4
ZKR. Konkurz na majetok dlžníka bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/1/2020
zo dňa 26.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.06.2020. Žaloba o určenie
neúčinnosti právnych úkonov, bola na súd prijatá dňa 02.06.2021, teda v lehote do jedného roka odvyhlásenia konkurzu, t.j. do dňa 02.06.2021 (02.06.2020 + 1 rok = 02.06.2021). Konkurzné konanie na
majetok dlžníka bolo začaté uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/1/2020 zo dňa 24.03.2020,
ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.03.2020. Právne úkony, ktoré odporoval správca

úpadcu boli vykonané v dňoch 01.12.2019-16.03.2020, teda v období jedného roka pred začatím
konkurzného konania (31.03.2019 až 31.03.2020). Následne súd skúmal aktívnu a pasívnu legitimáciu
strán sporu. Aktívna legitimácia žalobcu vyplývala z ustanovenia § 86 ods. 2 ZKR. Pasívna legitimácia
žalovaného vyplynula z ustanovenia § 62 ods. 1 ZKR a bola preukázaná Výpisom časti z účtu úpadcu
vedenom v UniCredit Bank, v zmysle ktorého boli vykonané v prospech účtu žalovaného úhrady v dňoch

28.02.2020 vo výške 16.919,00 eur, 03.02.2020 vo výške 15.000,00 eur 23.01.2020 vo výške 20.000,00
eur, 19.12.2019 vo výške 5.000,00 eur a dňa 18.12.2029 vo výške 10.000,00 eur a dňa 24.01.2020 vo
výške 4.176,00 eur. Súd uviedol, že nebolo sporné, že úpadca vykonal platby v prospech žalovaného.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca vo svojom žalobnom návrhu tvrdil, že
dlžník s vedomím svojho úpadku plnil žalovanému spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného

uspokojenia na úkor ostatných veriteľov. Dlžník v čase vykonávania úhrad pohľadávok žalovaného,
bol podľa žalobcu v úpadku a nemal dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov
a po vykonaní tej ktorej úhrady pohľadávky žalovaného, sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov
ešte viac znižovala. Pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície dlžníka s jeho majetkom, nebudú
uspokojenévplnomrozsahualeanivtakomrozsahu,akýbybolomožnédosiahnuťpredúkonom,ktorým

dlžník disponoval svojím majetkom. Preto úkony dlžníka vo forme úhrady pohľadávok žalovaného,
ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Žalobca tvrdil, že konanie dlžníka vo vzťahu
k žalovanému vo forme úhrady záväzkov, napĺňa znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59
ZKR, ktorým úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného pri úhrade jeho pohľadávok, ktoré uspokojil
vo výške 71.095 eur, teda v podstatne vyššej miere oproti iným svojím veriteľom, ktorých pohľadávky

evidoval v čase úpadku avšak ich neuhradil. Prihlásené pohľadávky iných veriteľov do konkurzu nebudú
uspokojené. Odporovať možno úkony dlžníka vykonané počas jedného roka pred začatím konkurzného
konaniat.j.vobdobíod31.03.2019do31.03.2020,doktoréhospadajúnapadanéúkonydlžníka.Žalobca
uviedol, že v čase vykonania odporovaných právnych úkonov, mal dlžník veriteľov, ktorí si v konkurznom
konaní prihlásili prihláškami svoje pohľadávky. Žalobca konkretizoval prihlásené pohľadávky veriteľov.

Ďalej uviedol, aký mal mať úpadca približný majetok a aké mal mať približné záväzky v čase vykonania
tohto ktorého žalobcom namietaného právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon vykonaný v prospech
úpadcu sa tak premietol v znížení peňazí na účte v banke, zanikol síce záväzok voči žalovanému, ale
úpadca nemal dostatok majetku, aby mohol uspokojiť všetkých svojich veriteľov. Žalobca konkretizoval
ukrátené pohľadávky veriteľov: UniCredit Bank - prihláška č. 1 v sume 886.298,34 eur zo zmluvy o

úvere č. 000033/CORP/11/031 zo dňa 21.10.2011, prihláška č. 2 v sume 200.299,78 eur zo zmluvy
o úvere č. 000380/CORP/2019 zo dňa 12.07.2019, prihláška č. 3 v celkovej sume 88.160,42 eur zo
zmluvy o úvere č. 000297/CORP/2015 zo dňa 29.06.2015 / Smartwings, a.s., pohľadávka vo výške
46.651,59 eur (pričom všetky pohľadávky Smartwings vznikli pred vznikom pohľadávky žalovaného a
neboli uspokojené) / Smartwings Slovakia s.r.o., vo výške 38.104,20 eur (pričom všetky pohľadávky

Smartwings vznikli pred vznikom pohľadávky žalovaného a neboli uspokojené) / Abanoub Company for
Tourism & Service vo výške 41.345,98 eur (pričom takmer všetky pohľadávky Smartwings vznikli pred
vznikom pohľadávky žalovaného a neboli uspokojené).

6. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zverejneného

v zbierke stanovísk NS SR č. 3/2016 pod č. 33 - rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k.
25CoKR/2/2014 z 21.07.2014, zároveň vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 1Obdo 70/2019, ďalej pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 2Obdo 41/2020. Podľa názoru súdu, bol žalobca pre úspešnosť žaloby, povinný preukázať
hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou toho ktorého právneho úkonu - úhradou peňažného záväzku

dlžníka vykonaného v prospech žalovaného bezhotovostným prevodom z účtu úpadcu vedenom v
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., číslo D.: Q XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v dňoch
28.02.2020 vo výške 16.919,- eur, 03.02.2020 vo výške 15.000,- eur, 23.01.2020 vo výške 20.000,- eur,
19.12.2019 vo výške 5.000,- eur, 18.12.2019 vo výške 10.000,- eur a 24.01.2020 vo výške 4.176,- eur
a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z majetku dlžníka uspokojovať. Podľa názoru súdu, ide

o elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd
k záveru, že nakoľko žalobca v časti týkajúcej sa majetku úpadcu, poukazoval prevažne na účtovné
závierky úpadcu a nepreukázal ten ktorý konkrétny majetok aj inými dôkazmi, a teda nepreukázal
rozsah konkrétneho majetku úpadcu pred účinnosťou toho ktorého odporovaného právneho úkonu,resp. rozsah jeho konkrétneho majetku a neporovnal stav jeho majetku po účinnosti odporovaného
právneho úkonu vo väzbe na existujúce pohľadávky veriteľov, nemal za preukázané splnenie základnej
hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, na základe čoho nemohol byť žalobca v

konaníoodporovanieprávnehoúkonuúspešný.Nakoľkožalobcaneuniesolbremenotvrdeniaavkonaní
nepreukázal kumulatívne splnenie všeobecných a osobitných predpokladov úspešnej odporovateľnosti
právneho úkonu, súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Pokiaľ išlo o trovy konania, súd v danom prípade
rozhodol tak, že žalovaný bol v konaní úspešný, keďže súd žalobu zamietol, súd priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že
odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.

8. V súlade s ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP mal za to, že rozsudok v odôvodnení

neuvádza, v čom si žalobca nesplnil svoju povinnosť skutkových tvrdení a dôkazného bremena vo
vzťahu k ne/preukázaniu ukrátenia veriteľov. Namietal, že súd sa nezaoberal množstvom žalobcom
predložených dôkazov, t.j. aký majetok a záväzky úpadca evidoval v rozhodnom období, hoci ich žalobca
podrobne špecifikoval a konkretizoval, pritom súd tieto dôkazy vôbec nevyhodnotil a naopak, vyčítal
žalobcovi, že nie je možné na majetok a záväzky len poukazovať vo vzťahu k účtovnej závierke, hoci

žalobca predloženými dôkazmi práve špecifikoval majetok a záväzky úpadcu uvedené v predložených
mesačných účtovných závierkach, či ročnej účtovej závierke za rok 2020. Uviedol, že súd prvej inštancie
sa v odôvodnení nezaoberal analýzou majetku a záväzkov vo vzťahu ku konštantnému zvyšovaniu
predlženia úpadcu, ktoré nebral do úvahy a neposúdil, že také enormné zvyšovanie predlženie úpadcu,
prirodzene vylučuje predpoklad, že by úpadca nebol čo i len jeden deň v úpadku. Súd prvej inštancie tak

v podstatnej otázke týkajúcej sa ukrátenia veriteľov, nedal žiadnu konkrétnu odpoveď, poňal to prísne
formálne s odôvodnením na porovnávanie stavu majetku a záväzku pred a po vykonaní napádaných
právnych úkonov v konkrétny deň, hoci z hľadiska zvyšovania predĺženia (takmer milión eur), je
takéto porovnávanie zjavne prílišným formalizmom, ktorý aj tak vylučuje prijatie iného záveru, ako
enormného úpadku a z tohto dôvodu rozsudok vykazuje známky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.

Poukázal na nález Ústavného súdu SR z 26.01.2010, sp. zn. III. ÚS 332/09. Namietal, že súd prvej
inštancie, nezaoberajúc sa analýzou žalobcu, v odôvodnení rozsudku, poukázal len na všeobecné
závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít k aplikácií ustanoveniu § 57 ods.
4 ZKR, pritom tieto závery neaplikoval v tejto konkrétnej právnej veci, nakoľko nenašiel v samotnom
postupe súdu v bodoch 64.-68. odôvodnenia rozsudku konkrétnu odpoveď, ale len zovšeobecňujúce

závery. Naviac, súd svoj postup smerujúci k zamietnutiu žaloby, najmä v bode 68. odôvodnenia
rozsudku, oprel o skutkové tvrdenie, že žalobca poukazoval len (najmä) na účtovné závierky, čo
bolo podľa neho v rozpore s obsahom súdneho spisu (rozsiahle vyjadrenie žalobcu zo 06.07.2023),
v ktorom je jeho imanentnou súčasťou inventarizácie majetku a záväzkov uvedenie ich konkrétnou
špecifikáciou. V nadväznosti na žalobnú argumentáciu produkovanú žalobcom, súd len v bode 68.

odôvodnenia rozsudku uviedol, že žalobca bol povinný preukázať hodnotu majetku a záväzkov úpadcu
pred účinnosťou tohto ktorého napádaného právneho úkonu, pritom žalobca túto analýzu uskutočnil v
písomnom podaní zo dňa 06.07.2023, preto bolo prijatie takého záveru v rozpore s obsahom súdneho
spisu.

9. V súlade s ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP mal za to, že súd v rámci jeho zovšeobecňujúceho
názoru pre zamietnutie žaloby, pristupoval k dôkazom predložených žalobcom o stave majetku a
záväzkov formálne a bez toho, aby ich posudzoval ich obsahovú stránku s prihliadnutím na vecnú
a chronologickú postupnosť, bez toho, aby (i) posúdil a zobral do úvahy aj žalobcom predloženú
analýzu stavu majetku a záväzkov ku dňu vykonania odporovaných právnych úkonov, (ii) ku koncu tohto

ktorého mesiaca, z ktorých je možné vyvodiť stav aj k tomu ktorému dňu, kedy bol vykonaný napádaný
právny úkon úpadcu smerujúci k uspokojeniu pohľadávky žalovaného. Doplnil, že napriek množstvu
predloženýchdôkazovsúdneuviedolanepoukázalnažiadnedôkazyzvykonanejinventarizáciemajetku
a záväzkov úpadcu, ktoré práve podrobným spôsobom charakterizovali konkrétny majetok či konkrétny
záväzok úpadcu z účtovnej závierky úpadcu, pritom bolo podstatné zdôrazniť, že tento majetok a

záväzky sa vo veľkom rozsahu nemenili a existovali aj ku dňu vykonania odporovaných právnych
úkonov, keďže nimi úpadca disponoval aj k poslednému dňu v mesiaci, ku ktorému žalobca predložil
viaceré účtovné závierky z obdobia, ktoré boli pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcu určujúce. Hoci
žalobca aj viedol vyslovene, že určitým majetkom či záväzkom úpadca disponoval ku dňu vykonaniaúhrad pohľadávky žalovaného, špecifikoval ho však výslovne aj tým, akým majetkom a záväzkom
disponoval úpadca na začiatku mesiaca i na konci mesiaca, z čoho nepochybne vyplynulo, že takým
majetkom a záväzkom disponoval aj ku dňu vykonania napádaných právnych úkonov. Mal za to, že sa

vzájomnými súvislosťami jednotlivých dôkazov v ich komplexnom posúdení nezaoberal a požadoval od
žalobcu, naoko akúsi len tzv. formálnu tabuľku majetku či záväzkov ku konkrétnemu dňu. Poukázal na
skutočnosť, že z predložených priebežných účtovných závierok vyplýva predĺženie úpadcu. Žalovaný
bol v konaní nečinný, žiadnym spôsobom nepredložil opak dôkazu, nerozporoval skutkové tvrdenia
žalobcu, preto mal aj súd vychádzať zo skutkového stavu, že táto skutočnosť je nesporná. Namietal,

že súd prvej inštancie sa nezaberal podrobnejšou analýzou žalobcom predložených dôkazov, keď z
nich nepochybne vyplynuli podstatné skutočnosti spočívajúce v tom, že bol žalovaný v predlžení. Na
pojednávaní právny zástupca žalobca presne uviedol, v akom predlžení sa úpadca nachádzal zo stavom
ku dňu vykonania napádaných právnych úkonov. Tvrdil, že významné skutočnosti žalobca produkoval aj
vo svojom vyjadrení, ktoré súd prvej inštancie rovnako náležite neposúdil, pritom akákoľvek úvahu súdu
o týchto rozhodujúcich skutočnostiach, vyplývajúcich z predložených dôkazov v odôvodnení rozsudku

absentuje. Napriek uvedenému, aj napriek stavu majetku a stavu záväzkov, ktorými úpadca disponoval,
súd prvej inštancie významné skutočnosti z takto produkovaných dôkazov vôbec nebral do úvahy pri
svojom rozhodovaní, tieto nezisťoval a nezaoberal sa nimi a prijal len zovšeobecňujúci záver a konkrétnu
odpoveď na žalobcom produkované dôkazy neposkytol. Žalobca k úhrade sumy 10.000,00 eur zo
dňa 18.12.2019 a sumy 5.000,00 eur zo dňa 19.12.2019 uviedol, aký bol stav majetku a záväzkov k

18.-19.12.2019 - poukázal na body 79.-83. podania. Podľa odôvodnenia rozsudku sa súd prvej inštancie
uvedeným ekonomickým dopadom uskutočneným žalobcom vôbec nezaoberal, nakoľko žalobca naň
nenašiel v jeho odôvodnení žiadnu konkrétnu odpoveď. Tiež poukázal na body 84.-87. podania, body
89.-91. podania a body 92.-94. podania, kde zopakoval rovnaký argument. Poukázal na skutočnosť, že
súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové zistenia v otázke nepreukázania

ukrátenia veriteľov podľa § 57 ods. 4 ZKR, pritom postupoval prísne formálne a zvolil procesný postup,
ktorý narúša princíp právnej istoty a predvídateľností súdnych rozhodnutí. Tvrdil, že vyčerpal celý rad
svojich skutkových tvrdení, vrátene dôkazného bremena, pritom súd prvej inštancie neprihliadol v tejto
súvislosti ani na tú podstatnú skutočnosť, že v mesiacoch 1/2020 a 2/2020, úpadca prestal vykonávať
podnikateľskú činnosť, nepredal takmer žiadny zájazd a teda objektívne už nemal ako nadobudnúť

majetok v takej výške, aby nebol v predlžení rádovo v stotisícoch euro. Už na začiatku roka 2020 mal
úpadca podať návrh na vyhlásenie konkurzu, dokonca aj v období, kedy pracoval na koncepcii návrhu
na vyhlásenie konkurzu (marec 2020 - vo vzťahu k iným veriteľom), pritom vedel, resp. musel vedieť, že
zvýhodňovaním vybraných veriteľov ostatných veriteľov nepochybne ukráti.

10. V súlade s ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke aplikácie ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR.
Žalobca aj uskutočnil porovnanie stavu majetku a záväzkov ku dňu vykonania napádaných právnych
úkonov, z ktorých uviedol súdu a ustálil predĺženie úpadcu ku dňu vykonania napádaných právnych
úkonov, ako aj výšku majetku, ktorá úpadcovi ostala, v porovnaní so záväzkami úpadcu, ktoré

jednoznačne preukázali, že tieto prevyšovali majetok o státisíce eur. Hoci súd prvej inštancie uvádzal
všeobecné povinnosti správcu v konaní v tom zmysle, že nepreukázal hodnotu majetku dlžníka pred
účinnosťou právnych úkonov dlžníka, žalobca poukazoval na taký majetok i záväzky, preto žalobca dosť
dobre nerozumel takej argumentácií súdu, ktorý nesplnenie tejto povinnosti žalobcu považuje za dôvod
pre zamietnutie žaloby, pritom sa celým radom dôkazov predložených správcom, ktoré práve smerujú

k preukázaniu tých právne významných skutočností, ktoré súd prvej inštancie posúdil, že žalobca
nepreukázal,vôbecnezaoberal,apretonenašielnaotázkupodstatnúpretotokonaniežiadnurelevantnú
odpoveď súdu prvej inštancie. Pokiaľ súd poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zverejnený v Zbierke stanovísk NS 3/2016, konštatoval, že v súdenej právnej veci žalobca
preukazoval ukrátenie pohľadávok veriteľov len skutkovým tvrdením o výške splatných pohľadávok

veriteľov bez predloženia dôkazu a zároveň žalobca poukazoval len na výšku prihlásených pohľadávok
v konkurze a trhovú hodnotu majetku v konkurze, čo vôbec nevypovedá o splnení podmienky ukrátenia
podľa § 57 ods. 4 ZKR. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na uznesenie Najvyššieho súdu spisová
značka 1Obdo/70/2019 zo dňa 09.09.2020, konštatoval, že v súdenej právnej veci žalobca preukazoval
ukrátenie pohľadávok veriteľov len skutkovým tvrdení, ani len neoznačil žiadny dôkaz, bez predloženia

jediného dôkazu, čo vôbec nevypovedá o splnení podmienky ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR. Pokiaľ
súd prvej inštancie poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu spisová značka 2Obdo/41/2020,
žalobca konštatoval, že v súdenej právnej veci žalobca preukazoval ukrátenie pohľadávok veriteľov
len poukazovaním na účtovnú závierku, čo vôbec nevypovedá o splnení podmienky ukrátenia podľa§ 57 ods. 4 ZKR. Mal za to, že splnil hmotnoprávne predpoklady vyplývajúce z ustanovenia § 57
ods. 4 ZKR. Záverom navrhol odvolaciemu súdu, aby postupom podľa ustanovenia § 388 CSP, zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie a vydal rozsudok: „I. Odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie

č.k. 23Cbi/5/2021-245 zo dňa 15.04.2024 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie, určí právnu
neúčinnosť v žalobe označených odporovaných právnych úkonov úpadcu a uloží žalovanému povinnosť
zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 71.095,00 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od
28.02.2020 do zaplatenia. II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.“

11. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, § 196a CSP v spojení s § 470 CSP, bez
nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 12.05.2025 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.05.2025. Po oboznámení sa

s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných
rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá
návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.

15. Podľa § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu,
má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení
hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým
posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej
správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so

zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v
prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú
spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí
ako podriadené pohľadávky.

16. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

17. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

18. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky

sú už vykonateľné alebo uspokojené.

19. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa §
107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

20. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku
vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

21. Podľa § 59 ods. 4 ZKR, ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ideo zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež
tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

22. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

23. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo

u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je
účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v
prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

24. Podľa § 86 ods. 2 ZKR, správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a
vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa

tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne
úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných majetkových práv podliehajúcich
konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so súhlasom príslušného orgánu
uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť jednostranné právne úkony za

úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť správcu uplatňovať bezodkladne
po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda na
majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov podľa tohto ustanovenia môže správca
poveriť advokáta alebo exekútora.

25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

27. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu, odvolací súd konštatuje
vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného

skutkového stavu vyvodil správne právne závery a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou
ustanovenia§220ods.2CSPdostatočnepresvedčivoodôvodnil.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudku
je zjavný myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom
premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že konanie pred
súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací

súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia.

28. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podal dňa 02.06.2024 na súde prvej inštancie
odporovaciu žalobu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu žalovaného, ako úkonu

zvýhodňujúceho podľa § 59 ZKR. Žalobca v žalobe odporoval úhrade peňažného záväzku dlžníka
Aeolous, s.r.o. Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069, vykonaného žalovanému v dňoch 18.12.2019,
19.12.2019, 23.01.2020, 24.01.2020, 03.02.2020 a 28.02.2020 a zároveň žiadal vydať do konkurznej
podstaty sumu 71.095,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 71.095,00
eur od 28.02.2020 do zaplatenia. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej

inštancie, ktorý žalobu zamietol, z dôvodu že žalobca v konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávneho
predpokladu vyplývajúceho z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. Základnou podmienkou úspešného
uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, týkajúcemu sa majetku dlžníka bolo v tomto prípade
naplnenie predpokladov určenia neúčinnosti napadnutého právneho úkonu voči veriteľom dlžníka v
zmysle ustanovení generálnej klauzuly odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ods. 4 ZKR a

zároveň naplnenie zákonných podmienok osobitnej skutkovej podstaty odporovania zvýhodňujúceho
právnemu úkonu uvedeným v § 59 ZKR. V prvom rade bolo pre posúdenie veci nevyhnutné vysporiadať
sa s otázkou splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR.29. Inštitút odporovateľnosti právnych úkonov slúži na presadzovanie reštitučných práv z nevýhodne
prevedeného majetku v mene veriteľov. Predstavuje ochranu veriteľa proti právnym úkonom dlžníka,
ktoré viedli k zmenšeniu majetku dlžníka a k zníženiu miery uspokojenia veriteľov. Medzi všeobecné
predpoklady odporovateľnosti patrí: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c)
ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa a medzi osobitné predpoklady pre konkurzné konanie sa

pridáva: d) vyhlásenie konkurzu, e) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku a f) ukrátenie pohľadávky
veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

30. Predpokladom každej odporovateľnosti, tak podľa Občianskeho zákonníka (§ 42a ods. 1 O.z.) ako
aj podľa ZKR (§ 57 ods. 4), je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také
zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži -

ukráti, uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním
odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po
účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej
strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak
zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v

časeúčinnostiprávnehoúkonu,nemôžebyťodporovaciažalobaúspešná.Dôkaznébremenoovšetkých
týchto skutočnostiach je na správcovi. (Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 25CoKR/2/2014
z 21.07.2014, R 33/2016). Na správcovi, je teda dôkazné bremeno preukázania zníženia samotnej
miery uspokojenia veriteľa. Úspešnosť odporovateľnosti teda závisí od toho, či žalobca preukáže, že
sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil čo malo za následok zníženie miery uspokojenia

veriteľa. Na správcovi je teda dôkazné bremeno preukázania stavu majetku dlžníka pred vykonaným
úkonomanáslednepovykonanomúkone,zčohojenáslednemožnéodvodiťzníženiemieryuspokojenia
samotných prihlásených pohľadávok veriteľov. V prípade, že k zníženiu miery uspokojenia nedôjde,
nemožno hovoriť o ukracujúcom charaktere účinkov právneho úkonu.

31. Žalobca namietal, že žalovaný bol v konaní nečinný, žiadnym spôsobom nepredložil dôkaz o opaku,
nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu, preto mal súd prvej inštancie vychádzať zo skutkového stavu,
že ukrátenie veriteľov podľa § 57 ods. 4 ZKR je nesporné. Preukázanie hmotnoprávnej podmienky
vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR je na strane žalobcu a nič na tom nemení ani skutočnosť,
že žalovaná strana uvedené nenamieta, resp. je v konaní nečinná. Odporovať možno len právnemu

úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov a ukrátenie je teda základný predpoklad odporovateľnosti.
Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je ani možné odporovateľnosťou napadnúť. Ak
uvedený predpoklad chýba, je z pohľadu základného zmyslu a podstaty odporovateľnosti vylúčené
takýto úkon postihnúť odporovateľnosťou. Súd prvej inštancie preto bol oprávnený skúmať splnenie
podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZoKR ako základného predpokladu odporovateľnosti, a to

aj bez výslovnej námietky žalovaného. V prejednávanej veci však oprávnenie súdu bolo jednoznačné aj
s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný tvrdil, že právny úkon nebránil úhrade iných pohľadávok úpadcu
a bývalý predseda predstavenstva úpadcu potvrdil, že predmetným úkonom nikoho neukrátili. Námietky
odvolateľa preto odvolací súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné.

32. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu znemožnil uplatňovať jemu patriace
procesné práva, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to tým, že súd prvej inštancie v

odôvodnení neuvádza v čom si žalobca nesplnil svoju povinnosť skutkových tvrdení. Namietal, že sa
súd prvej inštancie nezaoberal dôkazmi predloženými žalobcom, ktorý majetok špecifikoval predložením
účtovnej závierky a predloženou inventarizáciou majetku a záväzkov. Súd prvej inštancie sa podľa
neho nezaoberal analýzou majetku a záväzkov vo vzťahu ku konštantnému zvyšovaniu predlženia
úpadcu. Namietal, že súd prvej inštancie nepoukázal na žiadne dôkazy z vykonanej inventarizácie

majetku, ktoré podľa žalobcu charakterizovali konkrétny majetok úpadcu z účtovnej závierky. Poukázal
na podanie z 06.07.2023, v ktorom predložil analýzu ekonomického dopadu porovnaním stavu majetku a
záväzkov,kuktorejsúdprvejinštancieneprijalkonkrétnestanoviskoaprijallenzovšeobecňujúcezávery.
Z argumentácie žalobcu mal súd prvej inštancie posúdiť, že predlženie úpadcu enormne narastalo zosumy 250 tisíc k 30.11.2019 až jedného milióna k 29.02.2020. Namietal, že z predložených priebežných
závierok nepochybne vyplýva predlženie úpadcu.

33. Žalobca v rámci odvolacieho konania ako ja počas celého konania pred súdom prvej inštancie
tvrdil a preukazoval, že dlžník bol v čase pred aj po vykonaní predmetných odporovaných úkonov vo
forme hlbokého úpadku, ktorý sa zväčšoval, a to vo forme predlženia. Uvedená skutočnosť je podľa
odvolacieho súdu zjavná. Dlžník bol evidentne dlhodobo v úpadku, čo nakoniec viedlo ku konkurznému
konaniu. Z tvrdení, ktoré žalobca v konaní uvádzal je uvedená skutočnosť zjavne nesporná avšak,

samotné preukázanie úpadku, resp. predlženia, nie je aj preukázaním predpokladov podľa § 57 ods.
4 ZKR.

34. Pre naplnenie hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej ustanovenia z § 57 ods. 4 ZKR, a to
podmienkou, že ide o ukracujúci právny úkon nestačí len preukázanie existencie úpadku dlžníka.
„Najvyšší súd tu len dopĺňa, že odvolací súd správne poukázal na skutočnosť, že predpokladaný

úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou
odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z
veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého
následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu.
Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok

predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve
procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu
preukázal. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 4Obdo/53/2022)“ Súd prvej
inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal rozsah konkrétneho majetku úpadcu pred
účinnosťou odporovaných právnych úkonov a neporovnal ho s majetkom po účinnosti týchto právnych

úkonov. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nemal za preukázané naplnenie hmotnoprávnej
námietky vyplývajúcej z § 57 ods. 4 ZKR, a to zníženie miery uspokojenia veriteľa. Odvolací súd sa
s uvedeným záverom v celom rozsahu stotožňuje a uvádza, že z predložených dôkazov nemohol
súd prvej inštancie prijať záver o ukrátení veriteľa. Mohol prijať záver o existujúcom aj hlbokom
úpadku, avšak to pre ukracujúci charakter nepostačuje. Súd prvej inštancie postupoval správne,

ak v prvom rade skúmal tento všeobecný predpoklad vyplývajúci z ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR.
Pre naplnenie uvedeného predpokladu nepostačuje preukázanie skutočnosti existujúceho predlženia
dlžníka. Nepostačujú tvrdenia a preukazovanie skutočnosti, že úpadca v danom okamihu nedisponoval
majetkom, ktorý by pokrýval všetky jeho záväzky, a ani to, že jeho predlženie sa malo permanentne
prehlbovať. Pre úspešnosť predmetnej žaloby je nevyhnutné uviesť a preukázať či vôbec a v akom

rozsahu došlo k zmenšeniu uspokojenia veriteľov dlžníka konkrétnym právnym úkonom. V danom
prípade absentuje unesenie bremena tvrdenia aj preukazovania vo vzťahu k existencii ukrátenia. Pre
úspešnosť žalobcu nestačilo iba predloženie analýzy majetku úpadcu podľa ročnej účtovnej závierky
z 31.12.2019, ani priebežných závierok z 30.01.2020 a 29.09.2020 podloženého inventúrnym súpisom
k jednotlivým účtovným položkám. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na písomné podanie z 06.07.2023,

v ktorom ako tvrdí uskutočnil porovnanie majetku a záväzkov ku dňu vykonania pred vykonaním i
po vykonaní právneho úkonu, s ktorým sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal, odvolací súd
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odsek 68, v ktorom súd prvej
inštancie dostatočne ozrejmil svoje závery o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu. Súd
prvejinštancieuviedol,žežalobcapoukazovalnaúčtovnézávierkyúpadcualemajetoknepreukazovalaj

inými dôkazmi a teda nepreukázal rozsah konkrétneho majetku úpadcu pred a po účinnosti toho, ktorého
právneho úkonu a neporovnal ho vo väzbe s existujúcimi pohľadávkami veriteľov, čím súd prvej inštancie
nemalzapreukázanénaplneniehmotnoprávnejpodmienkyvyplývajúcejz§57ods.4ZKR.Odvolacísúd
sa s uvedeným záverom v celom rozsahu stotožňuje. V podaní zo dňa 06.07.2023, na ktoré sa žalobca v
odvolaní odvoláva, žalobca analyzuje majetok úpadcu z účtovných závierok (31.12.2019, 30.01.2020 a

29.02.2020),zktoréhomožnovyvodzovaťprehlbujúcesapredlženieúpadcu,čovšakešteneznamenáaj
preukázanie zníženia miery uspokojenia, teda ukracujúci charakter v dôsledku odporovaného právneho
úkonu. Žalobca v predmetnom podaní neuviedol a nepreukázal tvrdenie o aktuálnom stave majetku v
deň vykonania odporovaných právnych úkonov v porovnaní s majetkom po ich vykonaní v nadväznosti
na existujúce záväzky úpadcu. Žalobca len odvodil ním zohľadnení približný stav majetku a záväzkov

podľa účtovných závierok úpadcu a podľa jeho pravdepodobného znižovania. Žalobca, na ktorého
strane je bremeno tvrdenia aj dokazovania, je povinný pre úspech v konaní uviesť konkrétne tvrdenia a
súčasne uniesť bremeno dokazovania. Na uvedené nepostačuje len približné dedukovanie možné stavu
majetku v kontexte celkového vývoja predlženia úpadcu. Približný odhad nepostačuje na preukázanieukracujúceho charakteru odporovaných právnych úkonov. Súd prvej inštancie teda správne konštatoval
neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu.

35. Pokiaľ žalobca uvádza v odvolaní, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevysporiadal
so žalobcom predloženými dôkazmi, odvolací súd uvádza, že v prvom rade je povinnosťou strany
uviesť tvrdenia a tie následne preukazovať dôkazmi. Unesenie dôkazného bremena neznamená len
predloženie dôkazných prostriedkov pri absencii konkrétnych tvrdení o ukrátení. Nie je úlohou súdu z
predložených dôkazoch dopĺňať tvrdenie žalobcu. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru,

že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie a svoje
rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp.
zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011). Žalobca ani v odvolaní neuviedol konkrétny dôkaz, ktorý by
preukazoval ukracovací charakter právneho úkonu, teda tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukazovali pri

každom konkrétnom úkone zníženie miery uspokojenia ostatných veriteľov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho

požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

36.Odvolacísúdpotvrdilnapadnutýrozsudokajvovýrokuotrováchkonania,nakoľkosúdprvejinštancie
správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou
úspechu v konaní.

37. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnili ani
nevyvrátili podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380

CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny
potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).