Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/21/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200222
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8225200222.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C.
XXX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Ondrušekom, advokátom, so sídlom Radničné námestie 33, 085 01
Bardejov, IČO: 45244341, proti žalovaným: 1/ B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX A., 2/
B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX A., 3/ RIOSS s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, 821 08

Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 48 277 975, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. 6C/4/2025-37 z 24.2.2025, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch II. a V.

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ zabezpečiť a umožniť žalobkyni
neobmedzený a nepretržitý prístup k elektrickej prípojke, elektromeru a elektrickému ističu, ktoré
prislúchajú k jej bytu č. X a nachádzajú sa za zádverím vybudovaným na prízemí bytového domu súpisné
č. XXXX, vchod č. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX v k. ú. A.. V prevyšujúcej časti návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovaným v 1/ a 2/ rade zamietol. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia proti žalovanému 3/ zamietol. Poučil žalovaných v 1/ a 2/ rade, že môžu podať

žalobu proti žalobkyni, ktorej predmetom bude nárok na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárok na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. O trovách rozhodol tak,
že žalobkyňa a žalovaní v 1/ a 2/ rade nemajú právo na náhradu trov konania a žalovanému 3/ náhradu
trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí

vchodu č. XX bytového domu A., súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX/
XX v A. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 75/6571 k
celku. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí
vchodu č. XX bytového domu A., súpisné číslo XXXX postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX/
XX v A. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 79/6571
k celku. Žalovaný 3/ je správcom uvedeného bytového domu. V spoločných častiach bytového domu,

ktoré slúžia na umiestnenie technologických zariadení, a to spoločnej elektrickej prípojky a elektrického
ističa,ktorýslúžibytužalobkynejevybudovanézádverie,pričomdvereboliosadenénaochranuzádveria
bytu č. X v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1/ a 2/ rade a bytu č. X v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov G.. Súd tak mal za osvedčené, že v spoločných častiach bytového domu,
ktoré slúžia na umiestnenie technologických zariadení, a to spoločnej elektrickej prípojky a elektrického
ističa, ktorý slúži bytu žalobkyne, je osadená prekážka, ktorá žalobkyni a osobám bývajúcim v jej byte

bráni v prístupe k elektrickej prípojke, elektromeru a elektrickému ističu prislúchajúcim k jej bytu. Bolo
dostatočne osvedčené vážne ohrozenie žalobkyne, keďže bez nepretržitého a neobmedzeného prístupukdanýmzariadeniamvprípadeporuchyčipožiaruvbytebolabybeznariadenianeodkladnéhoopatrenia
odkázaná na svojpomoc, alebo faktickú zakročovaciu povinnosť, čomu je toto nariadené neodkladné
opatrenie spôsobilé predísť bez neprimeraného zásahu do práv žalovaných v 1/ a 2/ rade.

3. Ochranu žalobkyni však nebolo možné poskytnúť ňou požadovaným spôsobom, teda uložením
povinnosti žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne odstrániť osadenie zárubne, dverí a
zvončekov zo spoločných priestorov nachádzajúcich sa na prízemí Bytového domu súpisné č. XXXX,
vchod č. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX v k. ú. A. a povinnosti žalovaným v 1/ a 2/ rade

zdržať sa opätovného osadenia zárubne, dverí a zvončekov do spoločných priestorov nachádzajúcich
sa na prízemí Bytového domu súpisné č. XXXX, vhod č. XX, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX, v
k. ú. A.. Právna úprava síce pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný
s výrokom vo veci samej a ktoré by tvorilo trvalú úpravu pomerov medzi stranami a konzumovalo
rozhodnutie vo veci samej, no len ak to povaha veci pripúšťa (§ 330 ods. 2 CSP) čo nie je tento
prípad. Návrh žalobkyne na vypratanie - odstránenie zárubne a dverí nie je možné považovať za

návrh na neodkladnú úpravu pomerov, ale za návrh na konečné rozhodnutie vo veci, čoho sa však
nemožno domáhať cestou nariadenia neodkladného opatrenia. Taká povinnosť môže byť uložená len
rozsudkom, a to potom, čo sa vo veci samej uskutoční sporové konanie. Uložiť povinnosť odstránenia
osadenia zárubne, dverí a zvončekov nespĺňa ani atribút bezodkladnosti, naliehavosti a nevyhnutnosti.
Neodkladným opatrením sa nemá obchádzať konanie vo veci samej.

4. Preto bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie len v rozsahu v ktorom bola osvedčená potreba
bezodkladnej úpravy pomerov a vážne ohrozenie práv žalobkyne odôvodňujúce práve také rozhodnutie
a vo zvyšku bolo potrebné návrh voči žalovaným v 1/ a 2/ rade ako nedôvodný zamietnuť. Zamietnuť
ho bolo potrebné aj voči žalovanému v 3/ rade. Nejde o prekročenie návrhu, ale naopak, o čiastočné

vyhovenie (obmedzenie) návrhu na základe jeho obsahu a výroku v zmysle zásady, že vo väčšom je
obsiahnutémenšie(voväčšom-požadovanejpovinnostiodstrániťzárubňuadverejelogickyobsiahnuté
menšie - odstrániť uzamknutie/uzavretie zárubne a dverí).

5. Podľa návrhu žalobkyňa nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhala jednak z dôvodu

nadužívania spoločných priestorov žalovanými 1/ a 2/ (čo nebolo dôvodné a na takú úpravu formou
neodkladného opatrenia žalobkyňa ako len jedna z podielových spoluvlastníkov spoločných priestorov
nie je oprávnená), ale nepochybne aj z dôvodu zabezpečenia neobmedzeného a nepretržitého prístupu
k elektrickej prípojke, elektromeru a elektrickému ističu, ktoré prislúchajú k jej bytu č. X a nachádzajú
sa za daným zádverím za účelom jednak riadnej realizácie vlastníckeho práva k bytu, ale najmä

predchádzania hroziacim škodám, čomu bola venovaná aj podstatná a hlavná časť jej argumentácie a
listín predložených na jej osvedčenie, preto súd nariadil neodkladné opatrenie v uvedenom rozsahu a
vo zvyšku (čo do úplného odstránenia zárubne, dverí a zvončekov), ako aj čo do požadovaného výroku
II. viazaného na požadovaný výrok I. jej návrh ako nedôvodný zamietol. V situácii zjavne a evidentne
osvedčeného nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy by odkazovanie žalobkyne na konanie vo

veci samej aj pokiaľ ide o zabezpečenie len prístupu do daného zádveria za daným účelom bolo v
rozpore so zásadami materiálneho poskytnutia účinnej právnej ochrany v materiálnom právnom štáte,
odopretím spravodlivosti, zbytočným rozmnožovaním sporov a prepiatym formalizmom, keďže v rámci
žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia bolo možné a dôvodné poskytnúť ochranu jeho
čiastočným vyhovením uvedeným spôsobom. Úlohou súdu je poskytnúť právnu ochranu v čase, ktorý

zabezpečí, že sa predíde porušeniu práv. Preto bolo namieste nariadiť neodkladné opatrenie v čase,
kedy je vzniku možnej ujmy žalobkyne ako aj tretích osôb ešte možné predísť.

6. Vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade návrh nebol dôvodný. Žalovaný v 3/ rade ako správca bytového
domu nie je vo veci požadovaného neodkladného opatrenia vecne pasívne legitimovaný. On nie je

vlastníkom dverí a zárubne. Tak ako nevlastníkovi veci (resp. tomu, kto ju nemá v reálnej držbe) podľa
rokmi ustálenej súdnej praxe nemožno uložiť povinnosť nenakladať s vecou (§ 325 ods.2 písm. c) CSP),
nemožno mu ani uložiť s ňou nakladať. Žalovaný v 3/ rade ako správca k odstráneniu dverí a zárubne, či
uzamknutia na nich, nakoľko nie je ich vlastníkom a ani ich neosadil môže pristúpiť len právnymi krokmi
a prostriedkami, preto nemožno mu uložiť žalobkyňou požadované (faktické) povinnosti ich odstránenia.

Preto súd o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že vo vzťahu k
žalovaným v 1/ a 2/ rade mu čiastočne vyhovel (s uložením im povinnosti spoločne a nerozdielne,
nakoľko ide o nedeliteľné plnenie a ide o veci v BSM) a čiastočne nevyhovel a vo vzťahu k žalovanému v
3./radehovcelomrozsahuzamietol.Vsúlades§337ods.1a2CSPzároveňpoučilžalovanýchv1/a2/rade, že môžu podať žalobu proti žalobkyni, ktorej predmetom bude nárok na navrátenie do pôvodného
stavu alebo nárok na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

7. O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/ a 2/ rade výsledok
konania je taký, že v časti (časť výroku I.) bola úspešná žalobkyňa, v časti (výrok II. a povinnosť zdržať
sa opätovného osadenia zárubne, dverí a zvončekov) úspešní boli títo žalovaní, ktorým nateraz žiadne
preukázateľné trovy konania zo spisu ani nevyplývajú. Vzhľadom na výsledok konania preto podľa § 255

ods. 2 CSP súd vyslovil, že žiadna z týchto strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný v 3/
rade bol v celom rozsahu úspešný, avšak náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne
preukázateľné trovy konania žalovaného v 3/ rade nevyplývajú, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal.

8. Proti uzneseniu voči výrokom II. a V. v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby

odvolací súd uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia voči
žalovaným 1/ a 2/ vyhovie a zaviaže ich k náhrade trov konania.

9. Odvolanie podala z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10. Poukázala na to, že nikde v liste žalovaného 1/ zo dňa 4.3.2024 nie je napísané, že bolo zádverie

osadené na základe akýchkoľvek súhlasov, nie to na základe súhlasov v zmysle bytového zákona
(obligatórne vyžadovaných v zmysle ust. § 14b bytového zákona). Súd teda nesprávne vyhodnotil daný
dôkaz - výzvu žalovaného 1/ zo dňa 4.3.2024 matke žalobkyne. V liste žalovaného 1/ matke žalobkyne
nie je uvedená čo i len zmienka o akomkoľvek čo i len hypotetickom súhlase. Žalobkyňa nedoložila
do konania dôkaz - výzvu žalovaného 1/ zo dňa 4.3.2024, v ktorej by žalovaný 1/ čo i len spomenul

akýkoľvek súhlas (všeobecný či v zmysle § 14b bytového zákona). Súd teda z vykonaného dôkazu
zistil nesprávny skutkový stav. Ak by malo byť výhradné užívanie spoločných priestorov za zádverím v
súlade s právnym poriadkom, tak by museli s prevodom vlastníctva spoločných (zahradených) priestorov
súhlasiť všetci spoluvlastníci. Daná skutočnosť by sa samozrejme aj prejavila v prevode vlastníckeho
práva a ku zmene podielov na spoločných častiach, na zmene výmery bytu a v iných oblastiach. Súd v

odôvodnení neuvádza, že by vykonal dokazovanie vlastným prieskumom listu vlastníctva, z ktorého by
zistil, že žalovaní si platne rozšírili ich byt o zádverie, a teda, že mali súhlas všetkých spoluvlastníkov
so zahradením si spoločných priestorov. Súd aproboval nadužívanie nebytových priestorov, a to napriek
tomu, že z verejných registrov nevyplýva, že by žalovaní boli výlučnými vlastníkmi chodby, ktorú
si zahradili. Jedná sa preto o arbitrárne rozhodnutie, založené na nesprávnom skutkovom zistení,

vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia.

11. Nariadené neodkladné opatrenie je nekorešpondujúce s trvalým ohrozením. Súd totiž uložil
žalovaným len povinnosť zabezpečiť a umožniť žalobkyni neobmedzený a nepretržitý prístup k
elektrickej prípojke, elektromeru a elektrickému ističu, ktoré prislúchajú k jej bytu, avšak, ak nariadené

neodkladné opatrenie nebudú žalovaní dodržiavať, tak sa žalobkyňa nemá ako dostať ku uvedeným
zariadeniam a v prípade požiaru či inej poruchy je nariadené neodkladné opatrenie nedostačujúce.
Nariadené neodkladné opatrenie sa teda aj bez aktívneho konania žalovaných minie účinku. Nie je
možné zabrániť tomu, aby sa dané dvere nezavreli, a to už či pričinením tretej osoby, alebo len z dôvodu
napr. prievanu.

12. Nie je možné stotožniť sa s argumentáciou súdu, že v prejednávanom prípade nie je možné
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s rozhodnutím vo veci samej. Žalovaní
zahradili spoločné priestory a tým znemožnili žalobkyni užívať celý rozsah spoločných priestorov na
jej chodbe. Súd nevysvetlil, prečo sa nejedná o ohrozenie vlastníckeho - spoluvlastníckeho práva

žalobkyne na pokojné užívanie jej spoluvlastníckeho podielu v bytovke. Súd nepoukázal na právnu
vedu, ako ani na judikatúru vo veci nemožnosti nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Žalobkyňa
vníma argumentáciu súdu ako prekvapivý výklad, kedy súd odmieta poskytnúť ochranu jej základnému
vlastníckemu právu, a to bez náležitého odôvodnenia, prečo má súd za to, že sa v prejednávanej vecinejednáoprípad,kedymôžebyťznenienariadenéhoneodkladnéhoopatreniatotožnésvýrokomvoveci
samej. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala odstránenia zádveria,
ktoré nebolo odsúhlasené spoluvlastníkmi, a teda spôsobom predpokladaným bytovým zákonom a

zároveň znemožňuje žalobkyni užívať spoločné priestory, ako aj predstavuje požiarne riziko. Poňatie
veci súdom v zmysle, že je údajne postačujúce, aby boli žalovaní povinní umožniť žalobkyni dostať sa ku
elektromerom a iným zariadeniam je preto abdikácia na ochranu ohrozených práv žalobkyne. Vykonanie
nariadeného neodkladného opatrenia nesmeruje ku súdom smerovanému cieľu, nakoľko žalovaní budú
maximálne pokutovaní exekútorom, avšak to ich nemusí donútiť k splneniu nariadeného neodkladného

opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie nezaručuje žalobkyni prístup ku elektrickým zariadeniam.
Tento prístup je nevyhnutný a súd ochranu žalobkyni v tomto smere neposkytol. Navrhované neodkladné
opatrenie je spôsobilé definitívne vyriešiť protiprávny stav, ktorý nastolili žalovaní.

13. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

14. Súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu všetky okolnosti právne významné pre nariadenie
neodkladného opatrenia a vo veci aj správne rozhodol.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

21. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení CSP je možné, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných
pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

22. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a
zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.
j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia
nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
navrhovateľa,ajepotrebnétietotvrdeniaspoľahlivoosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

23. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosťsa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne

právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia
si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe

bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých
okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,
ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme

bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má
povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

25. Prijatím Civilného sporového poriadku (s účinnosťou 1.7.2016) sa zmenila koncepcia právnej úpravy

predbežnýchopatrenípodľaObčianskehosúdnehoporiadku.Nováprávnaúpravaupustilaodkoncepcie
predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne
nasledovať konanie vo veci samej. Zároveň nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného
opatrenia,ktoréhoobsahbyboltotožnýsvýrokomvovecisamej(§330ods.2CSP),narozdielodúpravy
podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení v zásade vylučovala

možnosť výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej. Účelom predbežných opatrení
v občianskom súdnom konaní bola totiž provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s
cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej; dočasné rozhodnutie mohlo slúžiť aj ako
záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

26. Dovtedajšia ustálená prax najvyšších súdnych autorít a právna teória v medziach normatívnej
úpravy Občianskeho súdneho poriadku aj napriek dočasnosti predbežných opatrení, pripúšťali zhodnosť
navrhovaného výroku rozhodnutia vo veci samej a predbežného opatrenia v súvislosti s úpravou výkonu
rodičovských práv a povinností podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (až na platenie výživného
v nevyhnutnej miere); v ostatných prípadoch sa v zásade zhoda predbežného opatrenia s výrokom

rozhodnutia vo veci samej nepripúšťala, keď bolo napr. vylúčené nariadiť predbežným opatrením
povinnosť strpieť stavbu rodinného domu na pozemku, ktorého vlastníctvo je sporné, pretože nejde o
predbežnú úpravu pomeru účastníkov. Zásadne nebolo prípustné nariadiť predbežné opatrenie, ktorým
by sa vyvolal stav, ktorý by úplne znemožňoval alebo len s nepomernými ťažkosťami umožňoval obnoviť
pôvodný stav; bolo preto napr. vylúčené nariadiť predbežným opatrením užívateľovi bytu povinnosť ho

vypratať pred tým, ako budú dané všetky predpoklady pre výkon rozhodnutia o vyprataní a to aj za
situácie, že by užívateľ byt obýval iba občas a bytové pomery majiteľa bytu boli tiesnivé (R 88/1953).

27. Neskorší vývoj právnej úpravy umožnil nariadenie predbežného opatrenia so zhodným obsahom
ako v rozhodnutí vo veci samej napr. aj na základe zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach,

zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach, zákona č. 444/2002 Z.
z. o dizajnoch, zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach
výrobkov; nariadiť predbežné opatrenie však bolo prípustné, iba za predpokladu, že akékoľvek
oneskorenie by navrhovateľovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu.

28. Vychádzajúc zo zmyslu a sledovanému účelu ustanovenia § 330 ods. 2 CSP vyjadreného
v dôvodovej správe k Civilnému sporovému poriadku, že navrhovaná právna úprava vychádza z
doterajšej judikatúrnej a doktrinálnej línie predbežných opatrení, predovšetkým v otázke zhody tzv. petitu
(žalobného návrhu) neodkladného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej, kedy súd posúdi, či oba
petity môžu znieť totožne s ohľadom na kritérium povahy veci, ktorého všeobecnosť umožňuje súdu

individualizovať procesný postup v jednotlivých prípadoch, možno dospieť k záveru, že niet rozumného
dôvodu odkloniť sa od zásadnej výnimočnosti nariadenia totožného neodkladného opatrenia s výrokom
rozhodnutia vo veci samej.29. Súd teda musí vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov; hoci s prihliadnutím na § 330 ods.
2 CSP nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie

neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, s akcentom na vyššie uvedené aplikačné
záverysúdovpôjdespravidlaošpecifickézdržovacienároky,priktorýchvšakmusiabyťsúčasnesplnené
podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Okruh potenciálnych nárokov
z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný a argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si
vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, avšak z povahy veci je zrejmé, že takéto

rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích žalôb, žalôb o splnenie povinnosti a pod..

30.Zvyššieuvedenýchhľadískposudzovalpredmetnúvecajodvolacísúd.Popreskúmanínapadnutého
uznesenia, podaného odvolania a ostatného obsahu spisu dospel aj odvolací súd k záveru, že neboli
splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia pre nesplnenie podmienok
ustanovenia § 330 ods. 2 CSP.

31. Žalobkyňa osvedčila skutočnosť, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí
vchodu č. XX bytového domu A., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX/XX
v A. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 75/6571 k
celku. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí

vchodu č. XX bytového domu A., súpisné č. XXXX postaveného na pozemku parcelné číslo XXXX/XX
v A. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 79/6571 k
celku. V spoločných častiach bytového domu, ktoré slúžia na umiestnenie technologických zariadení, a
to spoločnej elektrickej prípojky a elektrického ističa, ktorý slúži bytu žalobkyne je vybudované zádverie,
pričom dvere boli osadené na ochranu zádveria bytu č. X v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných

v 1/ a 2/ rade a bytu č. X v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov G.. Súd tak mal za osvedčené,
že v spoločných častiach bytového domu, ktoré slúžia na umiestnenie technologických zariadení, a
to spoločnej elektrickej prípojky a elektrického ističa, ktorý slúži bytu žalobkyne, je osadená prekážka,
ktorá žalobkyni a osobám bývajúcim v jej byte bráni v prístupe k elektrickej prípojke, elektromeru
a elektrickému ističu prislúchajúcim k jej bytu. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa

žalobkyňa proti žalovaným 1/ a 2/ domáha odstránenia osadenia tejto zárubne, dverí a zvončekov.

32. Vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 330 ods. 2 CSP a doterajšie vyššie citované
interpretačné, ako aj aplikačné východiská, povaha prejednávanej veci nepripúšťa vydanie
navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o nárok na splnenie povinnosti (§ 137 písm.

a) CSP) odstrániť osadenie zárubne, dverí a zvončekov, kedy až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
ktoré je zavŕšením civilného sporového konania (na základe riadne vykonaného dokazovania v konaní
vo veci samej), konštatuje celkovú opodstatnenosť uplatneného nároku a vyhovením navrhovanému
neodkladnému opatreniu, by konanie vo veci samej úplne stratilo svoj zmysel. Podľa názoru odvolacieho
súdu je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že neodkladné opatrenie je opatrením dočasným

a jeho nariadením nemôže byť v zásade vytvorený nenávratný stav; právne účinky neodkladného
opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality), napr. v jej práve na spravodlivý proces, ktorý je v prípade konania o nariadenie
neodkladného opatrenia s totožným výrokom, ako vo veci samej, značne oklieštené. Odstránenie
zárubne, dverí a zvončekov na základe neodkladného opatrenia, by len s nepomernými ťažkosťami

umožňovalo obnoviť pôvodný stav. Treba tiež konštatovať, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy
skúmanie, či predmetné úpravy spoločných priestorov boli vykonané postupom podľa §14 b, ods. 1,
písm. l, zákona č. 182/1993Z.z., teda so súhlasom zainteresovaných vlastníkov bytov, čo však presahuje
rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia, vyžaduje sa totiž rozsiahlejšie dokazovanie a pre
účely neodkladného opatrenia postačí umožnenie prístupu žalobkyne k dôležitým zariadeniam, teda tak

ako rozhodol súd prvej inštancie.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým
v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovaným 1/ a 2/ zamietol,
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, a to vrátane závislého výroku V. o trovách

konania, ktorý bol tiež vecne správny, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody
uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 CSP).34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSPa§262ods.1CSPtak,žežalovaným1/a2/priznalprotižalobkyniplnýnárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali v odvolacom konaní plný úspech aj vzhľadom na to,

že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu
trov konania nepriznať (§ 257 CSP). Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).