Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010841
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010841.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 1. júla 2025 prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7T/61/2024 z 12.2.2025
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7T/61/2024 z 12.2.2025 bol obžalovaný A. B.
C. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na
skutkovom základe, že:

dňa 11.8.2024 v čase okolo 14.10 hod., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol

malé plavidlo - kajutovú plachetnicu s nápisom Adria2 a evidenčným ozna-čením D. po vodnej nádrži
Liptovská Mara, cca 300 m od prístaviska Limar, ktoré sa nachádza v Ráztockej zátoke, okres Liptovský
Mikuláš, pričom po vyzvaní na zakotvenie plachetnice v prístavisku zo strany plavebného inšpektora
A. E. E., E. (zamestnanec Dopravného úradu, pobočka Žilina, odbor štátneho odborného dozoru,
vykonávajúcištátnyodbornýdozornaplavebnúbezpečnosť),bolpodrobenýdychovejskúškenazistenie
alkoholu v dychu pomocou analyzátoru dychu zn. Alcotest 7510, č. ARKH-0193 a skúškou

o 14.10 hod. mu bola nameraná hodnota 1,03 mg/1 alkoholu v dychu (2,15 promile).

Za to súd obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
vo výmere 1 mesiac, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 1 rok. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu
uložil aj trest zákazu činnosti viesť malé plavidlá na dobu 1 rok.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 12.2.2025 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a
poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný vzdal práva podať odvolanie a prokurátor sa nevyjadril
k právu podať opravný prostriedok (na č.l. 106 súdneho spisu).

Dňa 14.2.2025 bolo okresnému súdu doručené odvolanie prokurátora (na č.l. 107 súdneho spisu)
proti vyššie citovanému rozsudku, do výroku o treste. Po doručení písomného vyhotovenia rozsudku

v predmetnej veci doplnil prokurátor dôvody odvolania samostatným podaním doručeným súdu dňa
2.4.2025 (na č.l. 116-117 súdneho spisu), z ktorých vyplýva nasledovná podstatná argumentácia:

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 1 mesiac s podmienečným odkladom jeho
výkonu a taktiež trest zákazu činnosti viesť malé plavidlá na dobu 1 rok považuje prokurátor za
neprimerane a neodôvodnene mierne tresty. Pri výmere uložených trestov súd nezohľadňoval okolnosti

prípadu – predovšetkým stav výraznej opitosti – 1,03 mg/l alkoholu v dychu (2,15 promile). Súd ukladal
oba tresty na spodnej hranici trestných sadzieb, akoby išlo o hraničnú hodnotu alkoholu v dychu.Tým obžalovaného nespravodlivo zvýhodnil oproti ostatným páchateľom obdobnej trestnej činnosti.
Vytkol súdu, že z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú úvahy súdu, ktorými sa riadil pri výmere trestu,
tieto sú len vo všeobecnej rovine. Je akceptovateľná úvaha súdu, že v danom prípade neprichádza

do úvahy ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Dal do pozornosti úvahu súdu, že
obžalovaný sa dopustil skutku „v čase vrcholiaceho leta“, kedy je vedenie plavidla osobou pod vplyvom
alkoholu oveľa nebezpečnejšie, ktorú súd nedostatočne zohľadnil. Tiež poukázal na závery znalca, ktorý
u obžalovaného konštatoval II. vývojové štádium závislosti od alkoholu, hoci znalec nenavrhol ochranné
liečenie. Súd ukladal tresty na dolnej hranici trestných sadzieb, hoci v danom prípade na to neboli

splnené podmienky. Prokurátor akcentoval účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. a základné pravidlá
dôležité pre ukladanie trestov, individualizáciu trestu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ako
aj všetky okolnosti v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., s dôrazom na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy.
Súd tak obžalovanému vzhľadom na výmeru trestu nedôvodne priznal „výhody“ páchateľa, ktorý sa
k trestnej činnosti prizná, spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní, je sebakritický a nezľahčuje
svoje konanie. Z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie bolo namieste ukladať prísnejší trest

odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a tiež dlhší zákaz činnosti. Vzhľadom na vyššie
uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. a následne podľa §
322 ods. 2 Tr. por.

Súdny spis neobsahuje vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu prokurátora.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor s poukazom na písomné dôvody
odvolania navrhol uložiť obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody, ako aj trest zákazu činnosti.
Konkrétne navrhol uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu na 1 rok a trest zákazu činnosti viesť malé plavidlá na dobu 2

roky. Obhajca uviedol, že pokiaľ súd nedospeje k záveru, že je vhodné uložiť obžalovanému miernejší
trest, navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť. Obžalovaný súhlasil s návrhom jeho obhajcu. Uložený
trest považoval za dostatočne výchovný. Zároveň prehlásil, že prestal piť, nakoľko manželka túto vec
ťažko znášala, takže sa polepšil. V situácii, v ktorej sa ocitol, nemohol urobiť nič iné, keďže pani C.
nebola schopná s plavidlom pristáť, teda prevzal kormidlo.

Krajský súd, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por., zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo
podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por., odvolanie spĺňa náležitosti § 311
ods. 1, ods. 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného

odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania prokurátora smerujúceho do výroku
o treste v neprospech obžalovaného dospel krajský súd k záveru, že odvolanie prokurátora nie je

dôvodné.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že tento si zadovážil dostatočný skutkový podklad
k rozhodnutiu o treste a zároveň správne aplikoval všetky ustanovenia hmotného práva rozhodujúce
v okolnostiach prípadu pre uloženie trestu obžalovanému A. B. C.. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria
jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
a právne závery súdu prvého stupňa.

V zmysle všeobecných zásad pre ukladanie sankcií § 33a Tr. zák. sa kladie dôraz na primeranosť

ukladaných sankcií, akcentuje sa povaha a závažnosť činu, osobu páchateľa a jeho pomery; páchateľovi
najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel
sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom
páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým pôsobiť výchovne aj na
ostatných členov spoločnosti. Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu

s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú
závažnosť činu, najmä povaha a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené
i momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej
trestnej činnosti.

Medzi kritériá určujúce druh a výmeru trestu patria okolnosti týkajúce sa samotného skutku, ale taktiež
osoba páchateľa vo všeobecnosti. Len po dôslednom zhodnotení všetkých okolností uvedených v § 34
ods. 4 Tr. zák. je možné uložiť trest, ktorý bude spôsobilý naplniť svoj účel.

Podmienky, za splnenia ktorých je prípustné ukladať jednotlivé druhy trestov, sú upravené v § 46 a nasl.
Tr. zák. Jednotlivé druhy trestov (§ 32 Tr. zák.) možno ukladať samostatne alebo možno uložiť viac týchto

trestov popri sebe, s výnimkou kombinácií uvedených v § 32 ods. 7.

V predmetnej trestnej veci ukladal súd obžalovanému trest za ohrozujúci trestný čin – prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za ktorý zákon dovoľuje uložiť trest odňatia
slobody vo výmere až na jeden rok. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo

výmere 1 mesiac s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 1 rok a popri tomto treste
mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť malé plavidlá na dobu 1 rok.

Voľbou druhu trestu sa rozumie výber uloženia jedného samostatného trestu, resp. viacerých trestov
popri sebe. Výmerou trestu sa rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby, ale aj určenie rôznych

spôsobov, foriem alebo obsahov trestov, ktorá činnosť je vyhradená súdu.

Trest je primárne určovaný zákonom, teda zákonnou trestnou sadzbou, a až sekundárne aplikačnou
úvahou súdu o primeranosti výšky uloženého trestu, avšak len v rámci sadzby ustanovenej Trestným
zákonom. Primeranosť trestu v konkrétnom prípade závisí od závažnosti spáchaného trestného činu,

ktorú primárne už zákonodarca vyjadruje nastavením trestnej sadzby, a následne od okolností prípadu
a osoby páchateľa.

Podľa názoru krajského súdu, pri určovaní druhu a výmery trestu súd tento určil tak, že zodpovedá
podmienkam pre jeho určenie, ide o trest zákonný, primeraný, individuálne zodpovedajúci okolnostiam

konkrétneho prípadu – najmä závažnosť trestného činu a popri tom zohľadňuje osobu obžalovaného
a možnosti jeho nápravy. Je potrebné zvýrazniť, že obžalovaný doteraz nebol trestne stíhaný, ktorú
skutočnosť je potrebné dať do súvisu aj s vekom obžalovaného. Za obdobnú protiprávnu činnosť nebol
doteraz sankcionovaný ani v administratívnom konaní. Z údajov k jeho osobe je zrejmé, že spáchanie
trestného činu, za ktorý ho súd odsudzuje, bolo len výnimočným vybočením zo spoločenských noriem,

vzhľadom na doteraz vedený život obžalovaného. Ide o prvotrestaného páchateľa, u ktorého by súd
uprednostnil miernejší druh trestu – napr. peňažný trest (na uloženie ktorého by boli splnené aj zákonné
podmienky), ale práve miera ovplyvnenia alkoholom u obžalovaného (1,03 mg/l) zvyšovala závažnosť
spáchaného trestného činu, preto i vzhľadom na osobu obžalovaného si vyžiadala prísnejší druh trest,
a to v podobe trestu odňatia slobody nespojeného s jeho výkonom s primeranou skúšobnou dobou

v trvaní jeden rok. Vzhľadom na okolnosti spoluurčujúce výmeru trestu správne súd tento trest ukladal na
dolnejhranicitrestnejsadzby.Zároveňurčenáskúšobnádobazabezpečujedlhšiukontrolunasprávaním
obžalovaného a dotvára výchovný účel trestu. Tento trest je umocnený aj trestom zákazu činnosti, pri
ktorejsaobžalovanýdopustiltrestnejčinnosti.Tentotrestjetiežžiaduciaviažesakzávažnostiporušenej
povinnosti pri vedení malého plavidla. Účel trestu nemôže byť naplnený bez vôle a ochoty samotného

obžalovaného napraviť sa. Táto ochota obžalovaného bolo prejavená aj na verejnom zasadnutí. Podľa
názoru krajského súdu, vzhľadom na profesijné zaradenie obžalovaného, už samotné vedené trestné
stíhanie čiastočne splnilo svoj výchovný účel. Teda aj z pohľadu nápravy obžalovaného, vzhľadom
na celkový spôsob jeho života a správania sa obžalovaného pred spáchaním trestného činu, tieto sú
zárukou nápravy obžalovaného. Zvolená kombinácia trestov, pokiaľ ide o ich druh, ako aj výmeru,

je spôsobilá v individuálnych podmienkach stíhanej trestnej veci naplniť základné funkcie trestu –
ochrannú, represívnu, preventívnu i morálnu.Uložené tresty podľa názoru krajského súdu vytvárajú predpoklad, že účel trestu, konkrétne ochrana
spoločnosti a náprava páchateľa bude dosiahnutá, a preto nebolo v prípade obžalovaného potrebné
ukladať tresty vo vyššej výmere. Spôsob zvolenej obhajoby obžalovaného nie je možné zohľadniť ako

priťažujúcu okolnosť. Obžalovaný sa môže brániť spôsobom, ktorý sám uzná za vhodný. Celkový postoj
k spáchanej trestnej činnosti obžalovaný zaujal tým, že po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku nepodal
voči nemu opravný prostriedok.

Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho

prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.
Okresný súd na okolnosti predmetnej trestnej veci prihliadol práve v súvislosti s rozhodnutím o treste,
tak ako krajský súd vyššie poukázal.

Uložený trest na rozdiel od obžaloby považoval krajský súd za zákonný, primeraný a spravodlivý,
zároveň zodpovedajúci hmotnoprávnym ustanoveniam rozhodujúcim pre ukladanie trestu, najmä ust. §

34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku obžalovaným,
a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,

a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. alebo § 371 ods. 3 Tr. por.

Na základe týchto skutočností potom krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prokurátora podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.