Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824200910
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3824200910.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu
JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. C. XX, XXX XX B. C. proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, XXX XX
B. C., právne zastúpená: JUDr. Peter Ďurmek, advokát so sídlom Sládkovičova 1172/34,
957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 42 150 515, o uloženie povinností žalovanej, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 30C/16/2024-82 zo dňa
12. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania potvrdzuje.

Žalovanej sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie žalobu zamietol. Výrokom II. žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v bode 19. napadnutého rozsudku tak,
že žalovanej podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže mala v spore úplný

úspech, vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku, konkrétne proti výroku o náhrade trov konania (výrok II.) podala v zákonnej
lehote odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa v podaní zo dňa 20.12.2024 (doručenom súdu prvej inštancie
dňa 27.12.2024) označenom ako „podanie protestu voči rozhodnutiu súdu“ uviedla, že nepodáva voči
napadnutému rozsudku odvolanie, ale podáva protest voči bodu II. napadnutého rozsudku. Mala za to,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaná mala úplný úspech sa nezakladá na pravde.
Podľa nej žalovaná nemala a nemohla mať úplný úspech v danej veci, nakoľko doteraz nepreukázala
opak vo vytýčení danej hranice. Bola toho názoru, že ak by tvrdenie súdu prvej inštancie bolo pravdivé,
žalovaná by musela predložiť právoplatnú verejnú listinu, ktorá by spôsobila, že daná hranica medzi
pozemkami je v rozpore s už vytýčenou hranicou a len na základe takejto listiny by mohol okresný úrad
vykonať zmenu danej hranice. Preto považovala tvrdenie žalovanej o tom, že ich spoločné oplotenie

tvorilo hranicu pozemkov za bezvýznamné. Dodala, že kataster s takýmto údajom nedisponuje. Mala
za to, že doterajší údaj o danej hranici, bol už zapísaný v pôvodnej pozemkovej mape a tento je stále
totožný s údajom aj v katastrálnej mape, a teda je záväzným údajom katastra a jeho zmenu môže
vykonať okresný úrad len po predložení ďalšej právoplatnej verejnej listiny, ktorá by právne spôsobila
zmenu hranice predmetných pozemkov. Bola toho názoru, že oplotenie nemôže byť a nie je záväznou
hranicou medzi pozemkami, záväznou hranicou je jej vytýčenie oprávneným geodetom, a to výlučne

len na základe záväzných údajov katastra. Preto žiadala žalobkyňa, aby odvolací súd toho rozhodnutie
v danom bode stornoval. Ďalej namietala tvrdenie súdu prvej inštancie, že neuniesla dôkazné bremeno,keďženepreukázala,žežalovanázasahujeakýmkoľvekspôsobomneoprávnenedojejvlastníckychpráv
a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Mala za to, že dôkazné bremeno preukázala platným náčrtkom
vytýčenej hranice vyhotovenej geodetom. Ďalej namietala, že z obsahu napadnutého rozsudku nie je

zrejmé, kto objednal vyhotovenie znaleckého posudku č. 4/2024 vo veci odstránenia smreku. Záverom
zopakovala to, aby odvolací súd nepovažoval toto jej podanie za odvolanie, ale len iba za jej stanovisko
k protestu, pretože sa nestotožnila s obsahom napadnutého rozsudku.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje

s napadnutým rozsudkom. Mala za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam,
svojerozhodnutiepoprávnejstránkeposúdilsprávneadostatočnesvojerozhodnutieodôvodnil.Uviedla,
žedokazovanímbolopreukázané,žežiadnejejmaliny,čidrevinysanedotýkajúplotažalobkyne.Vtomto
smere predložila súdu prvej inštancie fotografie a potvrdenie starostu obce zo dňa 21.06.2024. Ohľadne
hranice pozemkov uviedla, že predmetný pozemok tak, ako je v súčasnosti oplotený je užívaný jej
rodinou viac ako

60 rokov, pričom oplotenie dala postaviť rodina žalobkyne. Poukázala na to, že žalobkyňa nepredložila
žiadne dôkazy preukazujúce jej tvrdenia. Zároveň poukázala na to, že súdu prvej inštancie predložila
znalecký posudok F. D. G., ktorý posúdil predmetný smrek tak, že jeho stabilita a zdravotný stav sú
výborné až dobré a prevádzková bezpečnosť nie je narušená. Mala za to, že žaloba ako celok bola tak
nedôvodná. Pokiaľ ide o náhradu trov konania uviedla, že súd prvej inštancie správne postupoval, keď

jej priznal podľa § 255
ods. 1 CSP náhradu trov konania. V tomto smere uviedla, že podľa súdnej praxe a právnej teórie má
žalovaný plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá, čo je aj tento prípad.
Žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná a preto jej ako úspešnej strane patrí náhrada trov konania.
Preto navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa

§ 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

5. Žalobkyňa v písomne podanej odvolacej replike zo dňa 26.02.2025 označenej ako „stanovisko k
vyjadreniu protestu“, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie dňa 27.02.2025, uviedla, že súd nemôže

uznať náhradu trov konania žalovanej, ktorá v danej veci nepreukázala opak zameranej hranice medzi
pozemkami, a ktorú hranicu si určila sama žalovaná. V ostatnom zopakovala svoju argumentáciu
uvedenú v odvolaní, ktorou sa vyjadrovala ku skutkovým okolnostiam a meritu veci. Záverom svojho
podania v časti označenej ako „návrh na vydanie opravného rozsudku“ žiadala, aby bolo vyhovené jej
návrhu, nakoľko žalovaná nepreukázala opak vo vytýčenej hranici a aby súd rozhodol, že žalovaná

je povinná rešpektovať doteraz vytýčenú hranicu geodetom. Zároveň žiadala nariadiť žalovanej, aby
osadila na vytýčenú hranicu stabilizačné kolíky výlučne za jej prítomnosti. Súčasne žiadala súd, aby
napadnutý rozsudok zrušil a aby stornoval priznanie náhrady trov konania žalovanej.

6. Žalovaná v písomne podanej odvolacej duplike zotrvala v celom rozsahu na jej doterajších podaniach

a ústnych vyjadreniach, pričom podstatné z nich zopakovala.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 CSP), vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho

konania.

8. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP
(viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380
ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných

podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie
odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP alebo podľa § 389 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.10. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania. Zmyslom a účelom
náhradytrovvkonanípredvšeobecnýmsúdom,jeposkytnúťúspešnémuúčastníkovi,aleboúčastníkovi,
ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s
konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu takéto
konanie pred všeobecným súdom či už nebolo vôbec, alebo netrvalo dlhší čas. Inštitút náhrady trov

konania teda plní v zásade reparačno-satisfakčnú funkciu.

12. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, to zn.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie
od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani
v prípade, ak bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje

len na jej prípadnú poplatkovú povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej
strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu)
a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok
meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.
Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti

strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo
veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí,
že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/215/2010 zo dňa 22.06.2011). Len v prípade, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať (§ 257

CSP).

13. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za zavinenie a zásady
zodpovednosti za výsledok sporu. Pre rozhodnutie podľa tohto ustanovenia je potrebné, aby boli splnené
dve podmienky a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Zákon tieto okolnosti

nešpecifikuje a je preto na úvahe súdu, ako konkrétne okolnosti posúdi. Priamo z textu zákonného
ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť
v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj
v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria

na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne
reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa
§ 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým
mravom.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, keď pri rozhodovaní o náhrade trov
konania aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni, keďže žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, v dôsledku čoho bola tak žalovaná
v konaní plne úspešná. V danom prípade žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP nenavrhovala a v odvolacom konaní neaplikovanie tohto ustanovenia ani

nenamietal.

15. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobkyne neboli dôvodné, táto sa nimi vo svojej
podstate vyjadrovala len k skutkovým okolnostiam a meritu veci, pričom však výrok I. napadnutého
rozsudku (ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol) odvolaním žalobkyne napadnutý nebol

a preto podľa odvolacieho súdu (ktorý je viazaný rozsahom odvolania v zmysle podľa § 379 CSP) nie sú
relevantné z pohľadu priznania náhrady trov konania. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že žalobkyňa
v tomto smere neprodukovala žiadne konkrétne skutkové či právne argumenty odôvodňujúce zrušenie,
či zmenu výroku o náhrade trov konania.

16. Pokiaľ žalobkyňa podaním zo dňa 26.02.2025 zaslala súdu písomne podanie, ktorým žiadala zrušiť
napadnutý rozsudok v celom rozsahu, v ktorom podaní sa opätovne vyjadrovala k rozsudku súdu prvej
inštancie ohľadne posúdenia vo veci samej, odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustanovenie
§ 364 CSP, v zmysle ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len douplynutia lehoty na podanie odvolania. Lehota na podanie odvolania v danom prípade žalobkyni uplynula
dňa 06.01.2025 (napadnutý rozsudok jej bol doručený dňa 20.12.2024, koniec 15-dňovej lehoty na
podanie odvolania pripadol na deň 04.01.2025, čo bola sobota a preto posledným dňom lehoty bol

najbližšínasledujúcipracovnýdeň).Ztohodôvodupretonaneskôrpodanérozšírenierozsahupodaného
odvolania zo strany žalobkyne nebolo možné prihliadnuť a odvolaciemu prieskumu tak podliehal len
výrok II. napadnutého rozsudku rešpektujúc zároveň i dispozičný princíp, keďže žalobkyňa výslovne
v podanom odvolaní uviedla, že (cit.) „nepodávam voči tomuto rozsudku odvolanie, ale protest voči bodu
II. tohto rozhodnutia“.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP za
použitia ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení

podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal proti žalobkyni nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).