Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beáta Čupková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124405372
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124405372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň
JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so
sídlomTeplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,zastúpenéhoAdvokátskakanceláriaGOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bydliskom C. B. XX, D. E. F., zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Macho, s. r.

o., so sídlom Stankovany 549, IČO 55 962 165, o zaplatenie 8.972,04 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 18Csp/93/2024-79 zo dňa 5. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej voči žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd rozhodol podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53

ods. 9, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 8.972,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,25 % ročne zo sumy 8.972,04 eur od 07.09.2024 do zaplatenia, úroku vo výške 720,50 eur a
náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 25.07.2023 úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky. Na základe
uvedenej zmluvy poskytol žalovanej revolvingový úver s výškou úverového rámca 9.600,- eur. Úver
žalovaná čerpala prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná bola odo dňa účinnosti revolvingovej
zmluvy v pravidelných mesačných výpisoch z úverového účtu, ktoré jej boli zasielané v listinnej forme,
informovaná o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca ako aj o

celkovomzostatkunaúverovomúčte.Žalovanásapeňažnéprostriedkyzaviazalavrátiťspolusúrokoma
poplatkom v pravidelných mesačných splátkach. Dodal, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením
zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácala. Výzvou zo dňa 22.07.2024 vyzval
žalovanú na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a súčasne ju upozornil na možnosť
predčasného zosplatnenia budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaná napriek
výzve svoju povinnosť nesplnila, preto výzvou zo dňa 22.08.2024 pristúpil k predčasnému zosplatneniu

budúcichsplátokavyzvaljunazaplatenieceléhodlhu,atopreomeškaniesúhradousplátkysplatnejdňa
20.05.2024. Žalovaná svoju povinnosť ani v dodatočne stanovenej lehote nesplnila, a preto si uplatňuje
i zákonné úroky z omeškania. Upresnil, že žalovaná prostredníctvom úverovej karty vyčerpala celkomsumu 9.600,- eur a splatila sumu 1.895,58 eur. Celková žalovaná suma 9.692,54 eur pozostáva z istiny
8.972,04 eur, čo je istina 10. - 14. splátky, z úroku vo výške 720,50 eur, čo je úrok z 10. - 14. splátky.
Žalobca ďalej uviedol, že pred poskytnutím úveru preveruje bonitu dlžníka dôsledným zisťovaním jeho

kreditného skóre. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka dlžníka a skúmajú
sa aj informácie o premenných hodnotách dlžníka ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav,
počet detí, spôsob bývania a pod. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity dlžníka
minimalizuje kontrolou v externých registroch, a to Sociálnej poisťovne, NRKI. V súvislosti s vyhlásením
mimoriadnej splatnosti postupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a splnil obligatórnu a

súčasne kumulatívnu podmienku platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej
zmluvy. Zdôraznil, že žalovaná podpisom zmluvy zobrala na vedomie možnosť zosplatnenia úveru a
jeho podmienky. Žalovaná uhradila naposledy splátku splatnú 20.03.2024 a to tiež po lehote splatnosti.
Splátku splatnú 20.04.2024 už neuhradila, a teda sa s touto dostala do omeškania. Výzvou zo dňa
22.07.2024 žalovanú upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k zosplatneniu úveru a
bola jej poskytnutá lehota 15 dní na úhradu. Výzva bola žalovanej doručená dňa 29.07.2024. Výzva k

splateniu celého dlhu bola žalovanej doručená dňa 02.09.2024. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná bola
v omeškaní viac ako tri mesiace s úhradou splátky splatnej dňa 20.04.2024. Žalovaná bola upozornená
na možné zosplatnenie úveru a bola jej poskytnutá lehota 15 dní na úhradu dlžnej sumy. Napriek
tomu žalovaná dlžné splátky nezaplatila, preto pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalovaná
po prevzatí všetkých dokumentov zostala nečinná a na výzvy nereagovala. Žalovaná samostatným

podpisom potvrdila, že s úverovými podmienkami sa oboznámila, ustanovenia sú jej zrozumiteľné,
považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Nebolo mu zrejmé, na základe
akého právneho predpisu alebo výkladu by mala byť uvedená konkrétna nezaplatená splátka, pre
ktorú mienil vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, takáto náležitosť nevyplýva zo žiadneho zákonného
ustanovenia, a preto ju nemožno spravodlivo požadovať. Tu poukázal na rozhodnutie Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. 19CoCsp/13/2022 i rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12CoCsp/25/2021.
V súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka môže úver zosplatniť jedine pre
splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace. V danom prípade bola žalovaná v omeškaní
viac ako tri mesiace jedine so splátkou splatnou dňa 20.05.2024, so žiadnou inou nie. V súvislosti s
doručovaním výziev mal za to, že dostatočne preukázal doručenie dotknutých listín žalovanej, a to s

poukazom na závery rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Sžf/8/2009 zo dňa 06.07.2010, sp. zn. 5Obdo/2/2017
zo dňa 30.01.2018 i sp. zn. 4Cdo/90/2023 zo dňa 29.11.2023.

3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a túto žiadala zamietnuť. Uviedla, že zo žaloby nie je zrejmé,
aká suma bola z jej strany uhradená a ako žalobca jej plnenie započítal. Tiež nie je zrejmé, akým

spôsobom overoval jej bonitu. Zmluva tiež neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. a neobsahuje ani predpoklady použité na výpočet RPMN. Keďže pri výpočte RPMN
nebol zohľadnený správny dátum prvého čerpania, obsahuje zmluva o úvere nesprávny údaj o RPMN,
v dôsledku čoho sa zmluva o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Nesúhlasila s postupom
žalobcu pri zosplatnení úveru, kedy podľa jeho vyjadrenia pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru

a zároveň jej poskytol lehotu 15 dní na úhradu celej dlžnej sumy. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka ju mal žalobca najprv vyzvať na úhradu dlhu a až následne
po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia výzvy mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z upozornenia
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nevyplýva, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky žalobca
mienil pristúpiť k zosplatneniu úveru. Vo vzťahu k okamžitému zosplatneniu dodala, že z výzvy, ktorou

žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nevyplýva, vo vzťahu ku ktorej konkrétnej
splátke žalobca pristúpil k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Mala za to, že právne úkony, okamžité
zosplatnenie a výzva, sú neplatné právne úkony pre ich neurčitosť a nezrozumiteľnosť s poukazom na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2017, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 6CoCsp/14/2023 i sp. zn. 7CoCsp/32/2022. Keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru podľa zákona, nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. V neposlednom
rade žalobca nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.07.2024 ani výzvy k
splateniu celého dlhu zo dňa 22.08.2024.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou

dňa 25.07.2023 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej
jej poskytol bezúčelový revolvingový úver vo výške úverového rámca 9.600,- eur. Žalovaná sa zaviazala
predmetnýúversplácaťvminimálnychmesačnýchsplátkachvovýške2,194%zvýškyúverovéhorámca
(210,62 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba bola dojednaná vo výške 19,90 %, RPMNvo výške 21,8 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola stanovená vo výške 10.634,80 eur. Strany
si tiež v zmluve dojednali, že v prípade, že sa dlžník oneskorí s platením aspoň troch splátok alebo sa
oneskorí s platením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace, veriteľ je oprávnený úver zosplatniť. Výzvou

na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22.07.2024 vyzval žalobca žalovanú na úhradu dlhu v celkovej výške
631,86eur,zčohonezaplatenéúrokypredstavujúsumu452,23eur,zmluvnépokutysumu24euraistina
sumu 155,63 eur, a to do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením na možnosť predčasného splatenia
úveru. Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 22.08.2024 vyzval žalobca žalovanú na úhradu celého
úveru z dôvodu omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru č. 7307147690 v celkovej výške

9.740,54 eur. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná celkom uhradila sumu 1.895,58
eur, z toho na istinu sumu 627,96 eur, na úroky sumu 1.267,62 eur. Zostatok dlhu istiny predstavoval
sumu 8.972,04 eur, zostatok dlhu na úroku predstavoval sumu 720,50 eur a zostatok dlhu na úroku
z omeškania predstavoval sumu 115,45 eur. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.09.2024 vyzval žalobca
žalovanú na úhradu dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 9.772,63 eur, ktorá suma
pozostáva z istiny vo výške 9.020,04 eur, úroku vo výške 720,50 eur a úroku z omeškania vo výške

32,09 eur, najneskôr do 7 dní odo dňa odoslania výzvy.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že sporové strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, žalobca v pozícii
dodávateľa a žalovaná v pozícii spotrebiteľa. Súd prvej inštancie zameral svoju pozornosť na to, či zo
strany žalobcu došlo k zosplatneniu dlhu v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky
až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z uvedeného tak možno vyvodiť
dvazákladnépredpoklady,ktorémusiabyťsplnenékumulatívne,nato,abyveriteľmoholúverzosplatniť,
a to uplynutie 3 mesiacov od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a upozornenie dlžníka (v

postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva úver zosplatniť. V rámci
upozornenia na možnosť zosplatnenia úveru je veriteľ povinný oboznámiť dlžníka (spotrebiteľa) s tým,
že je v omeškaní s úhradou dlhu, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní a aká je jej výška (obdobne
viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 6Cdo/152/2022). Je nedostačujúce, keď veriteľ
oboznámi spotrebiteľa iba s celkovým aktuálnym dlhom bez toho, aby uviedol, s ktorou konkrétnou

splátkou a v akej výške je spotrebiteľ v omeškaní. Uvedené je dôležité najmä preto, aby sa spotrebiteľovi
poskytla možnosť odvrátenia predčasného zosplatnenia úveru tým, že splátku, s ktorou je v omeškaní
a pre ktorú mieni veriteľ úver zosplatniť, v celom rozsahu uhradí. Nie je ničím výnimočným, že veriteľ
vyzve dlžníka na úhradu dlhu až po opakovanom porušení povinnosti úver splácať riadne a včas, v
dôsledku čoho je dlžná suma vyššia. V prípade, že veriteľ v upozornení na zosplatnenie úveru uvedie len

celkovú výšku dlhu, nadobúda spotrebiteľ dojem, že len úhradou celej sumy odvráti hrozbu predčasného
zosplatnenia úveru. Ak by ale veriteľ uviedol konkrétnu splátku s konkrétnou výškou, pre nezaplatenie
ktorej hrozí spotrebiteľovi predčasné zosplatnenie úveru, jej úhradou, teda čiastočnou úhradou celého
dlhu, by spotrebiteľ (hoci len dočasne) odvrátil predčasné zosplatnenie úveru. V súdenej veci však
výzva na úhradu dlhu zo dňa 22.07.2024 neobsahuje určenie splátky, pre nesplnenie ktorej žalobca

upozorňuje žalovanú na možnosť predčasného zosplatnenie úveru. Rovnako, konkrétnu splátku, pre
nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu úveru, neobsahuje ani výzva na zaplatenie celého dlhu zo dňa
22.08.2024. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že k zosplatneniu úveru nedošlo v súlade so zákonom,
je preto neplatné a žalobca nemôže požadovať od žalovanej zaplatenie celého úveru. Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie zamietol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. O trovách konania súd

prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa
§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že podľa neho výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa

22.07.2024 ako aj výzva k splateniu celého úveru zo dňa 22.08.2024 obsahujú všetky náležitosti
predpísané zákonom a nemôže tak ísť o neplatný právny úkon. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe
akého právneho ustanovenia alebo výkladu súd prvej inštancie požaduje od žalobcu, aby vo výzve
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uvádzal nad rámec zákona dodatočnú náležitosť, a to
konkrétne nezaplatenú splátku, pre ktorú má veriteľ v úmysle vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky.

Takáto obsahová náležitosť listín nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, preto ju ani nie
je možné spravodlivo od žalobcu vyžadovať. Žalobca svojím postupom neporušil žiadne zákonné
ustanovenie, a preto nemôže byť zo strany súdu sankcionovaný pri domáhaní sa svojho práva na
zaplatenie dlžnej sumy. Zo znenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka nevyplýva povinnosť identifikovať splátku, pre nezaplatenie ktorej je vyhlasovaná predčasná
splatnosť. Podmienkou zosplatnenia je len omeškanie so zaplatením splátky viac ako 3 mesiace za
súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Poukázal na rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoCsp/18/2023-228 zo dňa 08.05.2023, podľa ktorého vo výzve, ktorou
upozorňuje veriteľ dlžníka na zosplatnenie dlhu, nemusí byť identifikovaná konkrétna splátka úveru, s
ktorej zaplatením bol dlžník v omeškaní. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutí Krajského súdu v Nitre
sp.zn. 12CoCsp/25/2021 a Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoCsp/13/2022. Podľa žalobcu výzva
na zaplatenie dlžnej sumy a výzva k splateniu celého úveru obsahovali všetky zákonom požadované

náležitosti a vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy bola žalovaná výslovne upozornená, že v prípade,
ak dlžnú sumu neuhradí ani do 15 dní od doručenia tejto výzvy, žalobca bude požadovať okamžité
jednorazové vrátenie celého úveru. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil platnosť
uvedených úkonov, pričom úlohou všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a
interpretácii relevantných právnych úkonov nie je vyhľadávať dôvody neurčitosti predmetu zmluvy,
ale poskytnúť súdnu ochranu účastníkom občianskeho súdneho konania. Poukázal tiež na zásadu

súkromného práva pacta sunt servanda. Žalovaná riadne a včas neplnila svoje povinnosti, ktoré jej
vyplývali zo zmluvy a súd prvej inštancie nemal nad rámec zákona vyhľadávať dôvody neurčitosti
právnych úkonov žalobcu, ktoré nemajú oporu v litere zákona. Ochrana spotrebiteľov musí mať určité
hranice a nemôže dochádzať pri sporoch s nimi k ich bezhraničnej ochrane bez ohľadu na platné právo.
Vzhľadomnauvedenéžiadal,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmenilazaviazalžalovanú

na zaplatenie dlžnej sumy 8.972,04 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania.

7. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/197/2022
zo dňa 26.06.2024 bola vyriešená otázka, či vo výzve veriteľa dlžníkovi pred zosplatnením úveru
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je veriteľ povinný uvádzať aj konkrétnu splátku, s ktorou

je dlžník v omeškaní a to tak, že pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby už v tejto výzve presne špecifikoval konkrétne splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácieprvéhodňaplynutiapremlčacej
doby, ale aj pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru.
Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná

suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky kedy by mohol
byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia
celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/123/2022, na ktoré poukazoval žalobca, bolo prekonané
aktuálnou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR. Žalovaná preto zastáva názor, že vo výzve

na úhradu pred zosplatnením musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní.
Hoci ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka neustanovujú ako náležitosť výzvy na
zaplatenie alebo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uvedenie splátky, pre ktorú veriteľ
dlh zosplatnil, nemožno neprihliadať na všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch s tým, že právny úkon musí byť určitý, inak je neplatný. Mimoriadne zosplatnenie úveru

prináša pre strany úverového vzťahu vážne následky. V jeho dôsledku si veriteľ môže voči dlžníkovi
uplatniť nárok na zaplatenie celej nesplatenej sumy úveru vrátane príslušenstva a dlžník prichádza o
možnosť splnenia záväzku v splátkach. Výzva predpokladaná ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkajejednostrannýmprávnymúkonom,ktorýzhľadiskajehourčitostimusíobligatórneobsahovať
identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok
na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Identifikácia
splátkyvovýzveumožňujespotrebiteľovidozvedieťsaohroziacomnásledkuspočívajúcomvovyhlásení
predčasnej splatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Uvedenie konkrétnej splátky je rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie iba výšky dlhu, s ktorého

úhradou je v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného
údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného
zosplatnenia. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie
dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasné
zosplatnenie úveru. Žalovaná mala za to, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky pre platné

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pretože
výzva na zaplatenie dlžnej sumy neobsahuje presnú identifikáciu mesačnej splátky, pre ktorú bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
preto ide o neplatný právny úkon pre neurčitosť. Žalobu považovala za nedôvodnú v celom rozsahua žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

8.Žalobcavosvojomvyjadreníkvyjadreniužalovanej(vpodanejreplike)ažalovanávosvojomvyjadrení
k vyjadreniu žalobcu (v podanej duplike) zotrvali na svojich stanoviskách.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť ako vecne správny.

10. Predmetom konania je pohľadávka žalobcu zo spotrebiteľského úveru (revolvingový úver), ktorá
mala byť žalobcom zosplatnená dňa 06.09.2024. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce
rozhodnutie na právnom závere, že nedošlo k účinnému zosplatneniu predmetného úveru žalobcom
podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z dôvodu

absencie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť vo výzve na zaplatenie podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka a ani v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

11. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná v tvrdení, že veriteľ vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru, a to bez povinnosti veriteľa uvádzať vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka

alebo v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (ktorá vyhláseniu splatnosti predchádzala)
konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, keď žiadny právny
predpis takéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka veriteľovi neukladá. Záver súdu prvej inštancie o neplatnom zosplatnení úveru vychádza z
nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody uvedené

v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP). Žalovaná z obsahu predmetnej výzvy podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka nezameniteľne poznala rozsah dlžnej čiastky a vedela, že na to, aby veriteľ
neuplatnil pohľadávku v súdnom konaní, musí dlžnú čiastku uhradiť.

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred

súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP
a odvolateľ ich ani netvrdil.

13. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov, na
ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1
písm. f) a h) CSP).

14. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho
dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických

rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných
poznatkov.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného

právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

16. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzal z
precízne zisteného skutkového stavu veci, keď vyvodil správne právne závery. Svoje rozhodnutie súdprvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú

dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP),
pričom dodáva nasledovné:

17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 25.07.2023 bola medzi žalobcom a žalovanou uzavretá zmluva o

spotrebiteľskom úvere - revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanej poskytol
revolvingový úver s výškou úverového rámca 9.600,- eur, ten žalovaná čerpala prostredníctvom
úverovej karty. Žalovaná sa zaviazala predmetný úver splácať v minimálnych mesačných splátkach vo
výške 2,194 % z výšky úverového rámca (210,62 eur) vždy k 20. dňu v mesiaci. Ročná úroková sadzba
bola dojednaná vo výške 19,90 %, RPMN vo výške 21,8 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom
bola stanovená vo výške 10.634,80 eur. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že

predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (t.j.
25.07.2023). Súd prvej inštancie aplikoval na daný vzťah príslušné právne normy spotrebiteľského
práva, vrátane ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

20. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže
požadovať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565
Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti

najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatenímomeškanejsplátky.Tietopodmienkymusiabyťsplnenékumulatívne;vprípade,ževeriteľtoto
právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
pre tú - ktorú splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania
ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky

predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka.

21. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Medzi žalobcom a žalovanou zo zmluvy o úvere v rámci ich zmluvných vzťahov existovala dohoda

o možnosti vyhlásiť úver za predčasne splatný podľa § 565 Občianskeho zákonníka (v danom
prípade hlava 7 § 2 písm. a) úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. platných
od 01.06.2023), a preto žalobca bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru za dohodnutých
podmienok v prípade, ak bola dlžníčka v omeškaní s platením aspoň troch splátok alebo sa oneskorilas platením jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace a žalobca ju upozornil na uplatnenie tohto práva v lehote
nie kratšej ako 15 dní.

24. Žalobca v odvolaní namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalobcu
uviesť v upozornení (výzve) pred zosplatnením úveru tú ktorú omeškanú splátku, v súvislosti s
ktorou zvažuje uplatniť právo zosplatniť úver ako podmienku na to, aby bolo vyhlásenie predčasnej
splatnosti považované za platný právny úkon a tiež nie je potrebné konkretizovať splátku v oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu, vo vzťahu k splneniu

podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že aj
keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva
zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Výzva prezumovaná
v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho

určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom
spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ide
o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy, ktorej účelom je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou
splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou uplatní svoje právo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru.

25. Vo vzťahu k určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že
posúdenie náležitosti takejto výzvy bolo v rozhodnutiach odvolacieho súdu v obdobných skutkových
základoch vykladané tak, ako uvádzal žalobca v podanom odvolaní. V rozhodnutiach tunajšieho
súdu ako napr. 17CoCsp/3/2023 zo dňa 29.06.2023, 27CoCsp/1/2024 zo dňa 30.01.2024, či v

rozhodnutí 19CoCsp/13/2022 zo dňa 28.09.2024 odvolací súd zastával názor, že pokiaľ ide o určitosť
právneho úkonu výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zosplatnenia úveru právneho
predchodcu žalobcu z pohľadu neuvedenia konkrétnej omeškanej splátky úveru, pre ktorú veriteľ
vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, podľa odvolacieho súdu žiaden všeobecne záväzný právny
predpis ani ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neustanovuje takéto osobitné náležitosti uvedených

právnych úkonov, teda údaj alebo identifikáciu tej ktorej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva
dodávateľa (veriteľa) na zosplatnenie úveru.

26. V predmetnej veci, vo vzťahu k náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaujal
stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozhodnutiach - sp. zn. 5Cdo/2/2023

zo dňa 25.01.2024 ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne
splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“... resp.
v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 zotrval na svojich záverov, pričom svoju

argumentáciu doplnil, keď uviedol, že „identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého
dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni
zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná
informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla
kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený

celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže
byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“ Uvedené bolo
potvrdené aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa
13.02.2025, v zmysle ktorého: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné
spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia

oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto
je úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto
náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia
požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch
sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“

27. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd v predmetnej veci
prehodnotil svoju doterajšiu rozhodovaciu prax v skutkovo podobných veciach a vo vzťahu k výzve podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uzavrel, že pre platné predčasné zosplatnenie úveru podľa § 53ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka sa od žalobcu vyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti výzvy
podľa§53ods.9Občianskehozákonníkavpodobeidentifikáciesplátky,sktorouježalovanávomeškaní
a pre ktorú splátku mal žalobca v úmysle požadovať mimoriadne zosplatnenie úveru.

28. V predmetnej veci za takúto výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá by spĺňala vyššie
uvedené náležitosti, t.j. špecifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaná) v
omeškaní, a ktorá predchádzala zosplatneniu ku dňu 06.09.2024, nemožno považovať výzvu označenú
ako „výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ zo dňa 22.07.2024. Z konštrukcie predmetného upozornenia,

resp. výzvy je možné vyvodiť závery o tom, že žalobca upozornením, resp. výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy zo dňa 22.07.2023 upozornil žalovanú, že ku dňu 22.07.2023 je pohľadávka žalobcu vyplývajúca
zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX v sume 631,86 eur a pozostáva z nezaplatených úrokov 452,23 eur,
zmluvnej pokuty 24,- eur a istiny 155,63 eur. Zároveň upozornil žalovanú, že ak nedôjde k úhrade vyššie
uvedenejdlžnejsumyzáväzku,ježalobcaoprávnenývyhlásiťúverzapredčasnesplatný.Nebolosporné,
žeuvedenálistinajevýzvouvzmysleust.§53ods.9Občianskehozákonníkaakopredpokladpremožné

platné predčasné zosplatnenie úveru. Uvedenie splátky úveru a v akej výške, pre ktorú sa žalovaná
dostala do omeškania a pre ktorú mimoriadnu splatnosť vyvolala, zo znenia výzvy nevyplýva. Taktiež
zosplatnenie úveru žalobcom listom označením ako „výzva k splateniu celého úveru“ zo dňa 22.08.2024,
neobsahovalo uvedenie splátky, pre ktorú žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru.

29. Opačnou argumentáciou, ktorú je potrebné odmietnuť ako nedostatočnú, by sa prijal záver
prezentovaný žalobcom v odvolaní, podľa ktorého by na platné predčasné zosplatnenie úveru stačilo
uvedenie výšky žalovaným nezaplatenej splatnej sumy (pohľadávka žalobcu) ako i ku ktorému dátumu.
Uvedenie výšky nezaplatenej sumy vo výzve pred zosplatnením, resp. v samotnom zosplatnení
však nezbavuje žalobcu povinnosti uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú pristupuje k mimoriadnemu

zosplatneniu. Uvedenie konkrétnej splátky nepredstavuje formálnu podmienku, ale sa jedná o
notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o
hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.
Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi
určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje

podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá
splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje
dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred
možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

30. Uvedené právne závery boli prijaté aj na zasadnutí občianskoprávnej sekcie v obvode Krajského
súdu v Trenčíne dňa 10.10.2024, za prítomnosti predsedníčky občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR JUDr. Jany Bajánkovej a predsedníčky zjednocovacieho senátu Najvyššieho súdu SR JUDr.
Martiny Valentovej s poukazom na iné rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, so závermi, že
označenie presnej, konkrétnej splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje je nevyhnutné i z hľadiska počítania

premlčacejdobypoukazomnarozhodnutieNSSRsp.zn.5Cdo/2/2023zodňa25.01.2024.Odvolacísúd
primárne poukazuje na to, že došlo k zjednoteniu predmetnej otázky, na ktorú nadväzujú rozhodnutia NS
SR, od ktorých záverov sa odvolací súd nemieni odkloniť a je pre rozhodnutie záväzné. Pokiaľ odvolateľ
poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR vedené pod sp.zn. I.ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015, s
odôvodnením ústavnoprávnych východísk priority platnosti právnych úkonov a právomoci súdu zákonné

predpisy aplikovať, nie však novelizovať, odvolací súd uvádza, že názor vyslovený ústavným súdom
môže plne akceptovať a prikloniť sa k nemu v prípadoch, kedy by v prejednávanom prípade šlo o
skutkovo a právne obdobnú vec, v ktorej sa rieši rovnaká právna otázka. V danom prípade si odvolací
súd závery vyslovené ústavným súdom v predmetných rozhodnutiach nemôže osvojiť. V konečnom
dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukazy

žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných
vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne
viazaný nie je.

31. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že výzva ani oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádzajú, pre nezaplatenie ktorej splátky malo dôjsť k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a ani z dostupných údajov (ani zo znenia žaloby či iných vyjadrení
žalobcu uskutočnených v konaní) nie je možné overiť, či došlo k splneniu podmienok definovaných v
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, preto s poukazom na uvedené skutočnosti je potrebnévýzvu obsahujúcu upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako aj samotné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považovať pre neurčitosť za neplatné právne úkony v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Právnym následkom neplatného zosplatnenia úveru je nedôvodnosť nároku

žalobcu.

32. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

33. Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho
odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať
na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného

súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2005).

34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

35. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh; § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.