Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/144/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223010930
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223010930.7

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kondllovej a sudcov
JUDr. Kataríny Batisovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaných A. B. B., nar. XX.X.XXXX
v C. B. a A. B. D., nar. XX.X.XXXX v C. B., t. č. obaja vo väzbe v ÚVV Bratislava, pre zločin
vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno e) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno i) Trestného zákona, o sťažnosti oboch

obžalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 20.8.2025, sp. zn. 25T/74/2023,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.9.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I.Podľa§194odsek1písmenoa)Trestnéhoporiadkusanapadnutéuznesenievcelomrozsahuzrušuje.
II. Podľa § 80 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku súd prijíma písomné sľuby obžalovaných A.
B. B., nar. XX.X.XXXX a A. B. D., nar. XX.X.XXXX a podľa § 80 odsek 1 písmeno b), písmeno c)
Trestného poriadku za existencie väzobného dôvodu podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku

sa obžalovaní A. B. B. a A. B. D.. prepúšťajú z väzby na slobodu za jej súčasného nahradenia písomnými
sľubmi obžalovaných a dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Podľa § 80 odsek 2 Trestného poriadku, § 82 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaným A. B. B. a
A. B. D., ukladajú nasledovné obmedzenia a povinnosti:
- povinnosť pravidelne 1 krát za mesiac sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi

Okresného súdu Dunajská Streda v čase stanovenom probačným a mediačným úradníkom, prvýkrát v
lehote do 3 pracovných dní odo dňa rozhodnutia súdu o prepustení obžalovaných z väzby na slobodu,
a to v úradných hodinách súdu,
- zákaz styku s poškodenou E. F., nar. XX.XX.XXXX v C. B., bytom B. G. XXX/XX, C. B., bez prihlásenia
neskolaudovaný dom v H. I., J. E. K., C. B. (ďalej len „poškodená“) a zákaz úmyselne sa priblížiť k
poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, s výnimkou účasti na úkonoch trestného konania

pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Dunajská
Streda sp. zn. 25T/74/2023,
- zákaz kontaktu s poškodenou v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom
telekomunikačnýchaelektronickýchslužieb,aleboinýmiobdobnýmiprostriedkami,svýnimkoukontaktu,
ktorý je potrebný v rámci vykonávania úkonov trestného konania,
- zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej B. G. XXX/XX, C. B., bez prihlásenia neskolaudovaný

dom v H. I., J. E. K., C. B.,
- povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý konanie vedie, každú zmenu miesta
pobytu, adresy trvalého bydliska a povinnosť preberať úradné zásielky a povinnosť dostavovať sa v
určenom čase na všetky predvolania orgánov činných v trestnom konaní a súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 20.8.2025 podľa § 79 odsek
3 Trestného poriadku žiadosti obžalovaného A. B. B., nar. XX.X.XXXX (ďalej len „obžalovaný A. B.

B.“) a obžalovaného A. B. D., nar. XX.X.XXXX (ďalej len „obžalovaný A. B. D..“) o prepustenie
z väzby na slobodu zamietol. Podľa § 80 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku písomné sľuby obochobžalovaných neprijal a podľa § 80 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku väzbu oboch obžalovaných
nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. (ďalej len „napadnuté uznesenie“)

Proti napadnutému uzneseniu obaja obžalovaní ihneď po jeho vyhlásení podali sťažnosť, ktorú
odôvodnili prostredníctvom obhajkyne JUDr. Evy Mišíkovej (ďalej len „obhajkyňa“) písomným podaním
zo dňa 20.8.2025.
Obaja obžalovaní osobitne poukázali na závery uznesenia Krajského súdu v Trnave, ktorým bol
zrušený rozsudok vyhlásený v danej veci, kde odvolací súd konštatoval arbitrárnosť a jednostranné

hodnotenie dôkazov v neprospech obžalovaných ako aj chybnú formuláciu skutkovej vety a taktiež
poukázal na iniciatívu poškodenej na kontaktovanie obžalovaných vyplývajúcu z textovej komunikácie
medzi poškodenou a obžalovanými. Okresný súd síce konštatoval, že pri väzbe sa skúma iba
dôvodnosť trestného stíhania, avšak nemožno opomenúť, že kvalifikované podozrenie sa nijakým
spôsobom neposilnilo, práve naopak sa jednoznačne zoslabuje a väzobné dôvody už nie sú udržateľné,
pričom neexistujú žiadne ďalšie skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť záveru

o posilňovaní dôvodov väzby, pričom ani prokurátor na žiadne posilňujúce dôvody väzby nepoukázal.
Existencia dôvodného podozrenia sa najmä s ohľadom na argumenty odvolacieho súdu v značnej miere
spochybnila a nemožno aktuálne dôvodné podozrenie považovať po 27 mesiacoch väzobného stíhania
za dostatočné.
Napadnuté uznesenie považujú obaja obžalovaní za formalistické, v ktorom sa okresný súd

nevysporiadal s novými, podstatnými skutočnosťami relevantnými pre ďalšie trvanie väzby. Ďalšie
trvanie väzby obžalovaných nemožno odôvodňovať len s poukazom na ich tresnú minulosť. Obaja
obžalovaní súčasne poukázali aj na ich rodinné pomery.
Obžalovaní navrhli napadnuté uznesenie zrušiť a oboch obžalovaných prepustiť z väzby na slobodu.

Spis bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na rozhodnutie o podaných
sťažnostiach dňa 26.8.2025.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s
výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f),
rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní
obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania
osťažnostiprotirozhodnutiuopokračovanívochrannomliečení,prepustenízochrannéholiečeniaalebo

ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa §
446a ods. 3 alebo 4 a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného
v detenčnom ústave podľa § 462.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti postupoval podľa § 192 odsek 1 písmeno a),

b) Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako i konanie
predchádzajúce ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť oboch obžalovaných je dôvodná.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia § 192 odsek 1
Trestného poriadku v prvom rade konštatuje, že okresný súd postupoval podľa príslušných ustanovení

Trestného poriadku, keď po podaní žiadosti oboch obžalovaných o prepustenie z väzby na slobodu
predloženej okresnému súdu 11.8.2025 určil termín výsluchu na 20.8.2025, na ktorom vypočul oboch
obžalovaných a následne rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa krajského súdu dospel okresný súd k správnym skutkovým a právnym záverom, keď naďalej

u oboch obžalovaných vzhliadol dôvodnosť podozrenia, ktoré úplne nevymizlo ako aj dôvody tzv.
preventívnej väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku aj v terajšom štádiu trestného
konania, avšak podľa názoru krajského súdu okresný súd s ohľadom na zásadu proporcionality,
neposilňovanie dôvodného podozrenia ako aj zohľadniac celkovú dĺžku väzby nepostupoval správne,keď väzbu oboch obžalovaných nenahradil prípustnými inštitútmi, ktorými by bolo možné najmä
s ohľadom na dĺžku väzby a neposilňovanie sa dôvodného podozrenia nahradiť väzbu oboch
obžalovaných, a to tak, aby bola nateraz dostatočne chránená aj poškodená pred prípadným

pokračovaním konania obžalovaných.

Nateraz zistené skutočnosti naďalej nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie
a zároveň obžalovaným vznesené obvinenie a následne i podaná obžaloba, sa stal, má znaky
stíhaného zločinu a zároveň je daná existencia dôvodného podozrenia, že tento skutok spáchali

obžalovaní. V tomto smere súd poukazuje na výpoveď poškodenej E. F. (ďalej len „poškodená“),
ktorá vypovedala, že obžalovaní sa jej mali každodenne vyhrážať a spočiatku ju kontaktovať každý
deň, chceli od nej, aby povedala veci, ktoré neboli pravdivé, aby podala trestné oznámenie na
viacerých miestach, čo aj spravila zo strachu. Požiadavkám obžalovaných vyhovela zo strachu a
psychického nátlaku. Výpoveď poškodenej nebola spochybnená ani podľa záverov znaleckého posudku
psychológa PhDr. Mathého, ktorý u poškodenej nezistil sklon k fabuláciam a konfabuláciam resp.

zveličovaniu alebo bagatelizovaniu prežitých udalostí, pričom špecifickú ako aj všeobecnú vierohodnosť
poškodenej považoval za zachovanú. Poškodená sa k veci zhodne vyjadrovala v prípravnom konaní
ako aj na hlavnom pojednávaní. Výpoveď poškodenej bola podporená aj výpoveďami svedkov L. M.
a N. D.. Vo vzťahu k textovej komunikácii poškodenej a obžalovaného A. B. D.. treba uviesť, že
bude na okresnom súde vo veci samej, aby túto komunikáciu vyhodnotil aj s ohľadom na ostatné

vo veci vykonané dôkazy, pričom však je potrebné zohľadniť, že nateraz predmetná komunikácia
neposilňuje, skôr naopak oslabuje dôvodnosť podozrenia, preto bolo dôvodné osobitne sa zaoberať
možnosťou nahradenia väzby obžalovaných miernejšími inštitútmi. Keďže naďalej vo veci existuje
výpoveď poškodenej posilnená niektorými z dôkazov a na druhej strane bola oboznámená textová
komunikácia poškodenej s obžalovaným A. B. D., nie je možné nateraz hovoriť o tom, že by dôvodné

podozrenie úplne vymizlo.

Krajský súd sa stotožňuje aj so závermi okresného súdu, že naďalej u oboch obžalovaných existujú
dôvody tzv. preventívnej väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku. U oboch
obžalovaných obava z možného pokračovania v trestnej činnosti v prípade ich prepustenia na slobodu

nie je nijakým spôsobom hypotetická alebo iluzórna. Naopak je reálna a opiera sa okolnosti prípadu,
osobné pomery obžalovaných, ako aj ich trestnú, či priestupkovú minulosť. V ostatnom krajský súd
poukazuje na odôvodnenie okresného súdu k tejto otázke.

Krajský súd sa však nestotožňuje so záverom okresného súdu, že účel väzby nemôže byť v aktuálnom

štádiu trestného konania dosiahnutý menej invazívnymi alternatívami, a to s poukazom na už
uvádzané neposilňovanie dôvodného podozrenia ako aj celkovú dĺžku väzby. Zohľadniac aktuálny stav
dokazovania po vyhlásení rozsudku okresného súdu, ktorý bol uznesením krajského súdu zrušený
a vec bola vrátená okresnému súdu na opätovné vyhodnotenie všetkých doposiaľ dôkazov, prípadne
vykonanie ďalšieho dokazovania, ako aj dĺžku väzby presahujúcu už viac ako 27 mesiacov, je krajský

súd názoru, že účel väzby u oboch obžalovaných možno dosiahnuť jej nahradením ich písomnými
sľubmi a dohľadom probačného úradníka, pričom tieto inštitúty ešte posilnil uloženými obmedzeniami
a povinnosťami zameranými predovšetkým na ochranu poškodenej. S ohľadom na deklarovaný úmysel
obžalovaných, že v prípade prepustenia z väzby na slobodu budú dodržiavať zákon, viesť riadny život
a nedopustia sa žiadnej trestnej činnosti a budú dodržiavať všetko, čo im súd prikáže, kde krajský súd

zohľadnil aj čas trvania väzby, má za to, že obžalovaných možno prepustiť z väzby na slobodu za
súčasného naradenia väzby menej invazívnymi prostriedkami tak, aby bola predovšetkým chránená
poškodená pred kontaktovaním od obžalovaných, či stretnutiami s nimi.
Krajský súd preto, okrem povinnosti dostavovať sa pravidelne k probačnému úradníkovi a oznamovať
každú zmenu pobytu, obžalovaným uložil predovšetkým zákaz styku s poškodenou, priblíženia sa k nej

a k jej obydliu ako aj zákaz kontaktu s poškodenou akoukoľvek formou, samozrejme s výnimkou účasti
na úkonoch trestného konania. Uložené zákazy vo vzťahu k poškodenej nateraz dostatočne ochránia
poškodenú pred prípadným pokračovaním v konaní obžalovanými, pričom v prípade porušenia týchto
povinností a obmedzení by sa obaja obžalovaní vystavovali riziku opätovného vzatia do väzby.

Keďže v posudzovanom prípade vzhľadom na aktuálny stav konania je možné konštatovať
neprimeranosť väzby v porovnaní s jej nahradením písomnými sľubmi a dohľadom probačného
a mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení, krajský súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a oboch obžalovaných prepustil z väzby za jej súčasnéhonahradeniaichpísomnýmisľubmiadohľadomprobačnéhoúradníkasuloženímprimeranýchobmedzení
a povinností uvedených vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.