Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/28/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201737
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8324201737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej vo veci navrhovateľky: Z. A.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom A., ul. O. XXXX/X, proti osobe povinnej z platenia výživného Z. A.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom A. ul. O. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní osoby
povinnej z platenia výživného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 10P/133/2024-104 zo 16.
októbra 2024, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Humenné, č. k. 10P/133/2024-146 z
03.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením s tým, že otec je p o v i n n ý výživné platiť k

rukám oprávnenej od dovŕšenia plnoletosti oprávnenej .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom z 26.06.2024 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú dcéru zo sumy 30,-
Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne. V priebehu odvolacieho konania maloletá dcéra dovŕšila

plnoletosť a písomným podaním z 15.04.2025 sa pripojila k návrhu matky a súhlasila s pokračovaním
v konaní.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom v spojení
s opravným uznesením rozhodol tak, že:

„I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 10P 349/2014 zo dňa 21.1.2015 v časti výšky
výživného pre maloletú Z. A., nar. X.X.XXXX tak, že zvyšuje výživné pre maloletú zo sumy 30 eur
mesačne na sumu 250 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky od podania návrhu od 26.6.2024.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 26.6.2024 do 16.10.2024 vo výške 973,33 eur je otec povinný uhradiť
do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.“3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26; § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej
aj „Zákon o rodine“).

4. V odôvodnení uviedol, že naposledy bolo o výške výživného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Humenné sp. zn. 10P/349/2014 z 21.1.2015, kedy bolo výživné zvýšené na sumu 30 eur mesačne.
Otec bol v tom čase nezamestnaný. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako X rokov,
maloletá absolvovala celú základnú školu a v súčasnosti je študentkou strednej školy. Len samotná

doba, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného je dôvodom na zvýšenie výživného. Maloletá v
súčasnosti navštevuje tretí ročník strednej odbornej školy v odbore kaderníčka. Je predpoklad, že v
štúdiu bude pokračovať aj ďalšie dva roky, aby štúdium ukončila maturitou. Ďalej súd v odôvodnení
podrobne vyčíslil výdavky na maloletú a uzavrel, že minimálne náklady na maloletú predstavujú 600 eur
mesačne. Matka poberá na maloletú rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Rodinné prídavky sú
príspevkom štátu a sú určené na výživu maloletej, preto súd od výdavkov maloletej odpočítal sumu 60

eur. Výdavky maloletej tak predstavujú sumu 540 eur mesačne.

5. Matka maloletej je zamestnaná v spoločnosti O. E., A. s príjmom 745,40 eur mesačne vrátane
daňového bonusu. Ako výdavky matka uviedla, náklady na bývanie vo výške 167,77 eur mesačne,
náklady na elektrinu vo výške 31 eur mesačne, náklady na plyn vo výške 20 eur mesačne. Oproti

poslednej úprave výživného je otec maloletej zamestnaný a jeho príjem podľa daňového priznania za rok
2023 bol vo výške 22.139 eur a výdavky vo výške 13.283,40 eur a zaplatené poistné vo výške 3.402,20
eur. Po odpočítaní nákladov na poistné bol jeho príjem vo výške 18.736,80 eur t.j. 1.541,40 eur mesačne.
Za rok 2024 svoj príjem otec preukázal faktúrami za vykonané práce, pričom jeho príjem za 4 mesiace
predstavuje sumu 6.874,50 eur, t.j. 1.718,62 eur mesačne. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z

priemerného zárobku za rok 2023 a 2024, ktorý predstavuje sumu 1.640,01 eur. Ako svoje výdavky otec
uviedol: byt a elektrina 190,62 eur, sociálne poistenie 216,13 eur, zdravotné poistenie 97,80 eur, internet
a televízia 83,22 eur, spotrebný úver 83,24 eur, úver na čokoľvek 33,85 eur, ďalší úver na čokoľvek
259,59 eur, úver na bývanie 108, 17 eur, poistenie nehnuteľnosti 4,06 eur, životné poistenie pre otca a
dcéru 45,10 eur, výživné pre maloletú 50 eur. Jeho mesačné náklady tak predstavujú sumu 1.170,78

eur mesačne. Ako svoje ročné výdavky uviedol: pohrebné poistenie 333,60 eur, cestovné poistenie
35 eur, povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie 115,98 eur + 146,16 eur, daň z nehnuteľnosti
38,40 eur. Ročné náklady spolu predstavujú sumu 669,14 eur t.j. 55,76 eur mesačne. Celkovú výšku
výdavkov otec maloletej tak vyčíslil na sumu 1.226,54 eur mesačne. K výdavkom otca je potrebné
uviesť, že sumu 376,68 eur platí titulom splátok spotrebných úverov. Vyživovacia povinnosť rodičov má

prednosť pred ich ostatnými výdavkami a preto súd na výšku nákladov za spotrebné úvery v sume
376,68 eur neprihliadol. Súd zohľadnil len výšku splátok úveru na bývanie v sume 108,17 eur. Výdavky
otca maloletej tak predstavujú sumu 849,86 eur mesačne, pričom ani výdavky na poistenie pre seba
a výdavky na pohrebné poistenie nie sú výdavkami, ktoré je potrebné nevyhnutne vynaložiť. Medzi
výdavkami sú zahrnuté aj výdavky na zdravotné a sociálne poistenie. Pokiaľ k tomu súd pripočíta sumu

200 eur mesačne na stravu, ošatenie, obuv predstavujú výdavky otca sumu cca 1.100 eur mesačne. Po
odpočítaní týchto výdavkov z jeho príjmu 1.640 eur mesačne, otcovi mesačne ostáva suma 530 eur. Je
teda nepochybné, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej sumou vo
výške 250 eur mesačne s prihliadnutím na jeho príjem, na skutočnosť, že otec maloletej vynakladá sumu
376,68 eur mesačne na splátky spotrebných úverov a v neposlednom rade aj s prihliadnutím na dobu,

ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného pre maloletú, ktorá v súčasnosti navštevuje strednú školu.

6. Naposledy bola výška výživného určená vo výške 30 eur mesačne, súd určil výživné na sumu 250
eur mesačne od podania návrhu 26.6.2024. Otec platil výživné na základe dohody vo výške 50 eur
mesačne. Dlh na výživnom tak predstavuje sumu 200 eur mesačne. Za mesiac jún 2024 je dlh na

výživnom vo výške 13,33 eur, za obdobie 7-11/2024 vo výške 1.000 eur. Spolu dlžné výživné predstavuje
sumu 1013,33 eur. V mesiaci október otec uhradil matke sumu 90 eur, preto súd od dlžného výživného
odpočítal ešte sumu 40 eur a dlh tak predstavuje sumu 973,33 eur.

III. Obsah odvolania osoby povinnej z platenia výživného a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie osoba povinná z platenia výživného (ďalej aj ako
otec), a to v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že dôvodom jeho neprítomnosti na pojednávaniach predsúdom prvej inštancie bol jeho pracovný pobyt v zahraničí, o čom mal súd vedomosť. Nie je pravda, že
by na potreby dcéry na kozmetiku a školské potreby neprispieval, vždy reagoval na požiadavky dcéry a
pri každej prosbe jej poskytol finančnú podporu. Čo sa týka kufríka s náradím v hodnote 400 €, poskytol

polovicu tejto sumy priamo do rúk matky a dcére finančne prispel aj na vodičský kurz. Na cestovné dcére
nemusel prispievať, keďže dcéra má nárok na bezplatnú železničnú dopravu. Nie je pravdivé matkino
vyjadrenie, že zvýšené výživné v sume 50 € platí až od roku 2021, pretože výživné v tejto výške platí už
od roku 2019. Rovnako nie je pravdivé matkino tvrdenie, že dcére dáva len 5 € za tri mesiace, pretože
jej poskytuje finančné prostriedky vždy, keď sa stretnú alebo ho navštívi doma, bez ohľadu na to, či sú

tieto príspevky matke známe. Za nespravodlivé považuje, že súd prvej inštancie uznal matkine výdavky
na splácanie úverov vo výške 400 €, ale jeho výdavky na splátky úverov v sume 376,68 € nezohľadnil.
Žiada o spravodlivé prehodnotene prípadu a navrhol revíziu súdneho rozhodnutia.

8. Matka v tom čase maloletej k podanému odvolaniu uviedla, že verí v spravodlivé rozhodnutie v
prospech maloletej a reagovala na jednotlivé tvrdenia otca v podanom odvolaní. Otec klame, ak tvrdí,

že dcére prispieval na kozmetiku a školské potreby. Na kufrík s náradím prispel len 50 € a nedal jej ich
do rúk, ale poslal na účet, o čom priložila potvrdenie. Čo sa týka príspevku na vodičský kurz, peniaze
nepochádzali od neho, ale od staršieho brata maloletej, o čom pripojila elektronickú komunikáciu medzi
súrodencami. Čo sa týka cestovného, je síce pravda, že dcéra má nárok na bezplatnú dopravu, ale
popoludnícestujedomovbežnýmiautobusmi,abynemuselačakaťnavyšejednuhodinu.Nikdynetvrdila,

že zvýšené výživné zo strany otca v sume 50 € dostáva až od roku 2021, to tvrdil otec, ktorý takto
preukázal, že ani sám nevie, čo píše. Tvrdenie, že dcére prispieva 5 € za tri mesiace, niekedy aj za dlhšie
obdobie, je pravdivé, dcéra k nemu domov nechodí. Nevie, ako otec prišiel na to, že jej súd uznal splátky
na úvery a jemu nie. V závere vyjadrenia špecifikovala platby výživného od otca za mesiac november
2024, o čom pripojila aj výpisy z bankového účtu, pričom sa pozastavila nad tým, že otec posiela peniaze

aj na dcérin účet, hoci má výživné v celosti posielať na jej účet.

9. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu uviedol, že od poslednej úpravy výšky výživného prešiel
dostatočne dlhý čas (X rokov), základné potreby maloletej sa primerane zvýšili jej veku a preto je
zvýšenie výživného v záujme maloletej a má svoje opodstatnenie. Na týchto záveroch zotrval aj vo

vzťahu k vyjadreniu matky k odvolaniu otca.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove príslušný podľa § 34 CSP na rozhodnutie o odvolaní (ďalej aj „odvolací súd“)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení
s § 357 písm. d/,g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §

363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil
na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku podľa § 387

ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výrokoch
o výživnom a dlžnom výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného
rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 , 78 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok

posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k
rozsudku o stanovení rozsahu výživného a následne dlžného výživného odvolací súd preberá súdom
prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané

skutkové okolnosti, teda podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca dosiaľ určené výživné otca na
maloleté dieťa a v čase rozhodovania odvolacieho súdu na plnoleté dieťa zvýšiť na rozsah zvýšenia
súdom prvej inštancie.

15. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v

zmysleustanovení§111až§122CMP.Okruhúčastníkovtohtokonaniatrebaposúdiťpodľaustanovenia
§ 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o
koho právach a povinnostiach sa má konať. Navrhovateľka bola účastníčkou predmetného konania aj
pred dovŕšením XX-.teho roku svojho veku. V priebehu konania navrhovateľka nadobudla procesnú
spôsobilosť, kedy pred súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 67 CSP). Od tohto obdobia teda navrhovateľka

získala spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia
vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca v čase, keď bola ešte maloletá. Na základe jej súhlasu
s pokračovaním v konaní sa stala účastníkom konania na strane navrhovateľa. Ak bol návrh na
určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti
o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní

samostatné procesné postavenie. Odvolací súd tak pokračoval vzhľadom na jej súhlas v konaní s
navrhovateľkou.

XX. Z. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo
strany rodičov. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim

právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 230 CSP i ustanovenie § 78
ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je
objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o

výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).

17. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom

predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuťnavšetkyokolnosti,ktorébymohliodôvodniťzmenuvýživného.Lenvtedymôžubyťdôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie
o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo

nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré
boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd sa stotožnil so záverom
súdu prvej inštancie o zistenej zmene pomerov na strane oprávnenej s tým, že zásadnou zmenou v
pomeroch navrhovateľky bol jej vývin a nárast jej nákladov od roku 2015. Navrhovateľka bola v čase
pôvodného rozhodovania maloletým dieťaťom, žiačkou základnej školy prvého ročníka. V súčasnosti

je navrhovateľka dospelou ženou, študujúcou na strednej škole, je bez akýchkoľvek pochybností, že
jej náklady a odôvodnené potreby sú mnohokrát vyššie ako v prípade pôvodne určenej vyživovacej
povinnosti. Čo je potrebné vziať do úvahy, je spoločenský vývin navrhovateľky, ktorý z nej učinil mladú
ženu,zaradenúdo stredoškolskéhokolektívu,kultúrnehoapod..nárastvýdavkov navýživu oprávnenej
je nespochybniteľný. Existujú celkovo nové výdavky, niektoré výdavky iba nižšej miere existovali už

v čase pôvodnej úpravy. Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolateľ v zásade ani zmenu pomerov na
strane oprávnenej nenamieta a ani jej oprávnené výdaje. Počas doby X rokov nastal objektívny nárast
životných nákladov. Tento možno zdôvodniť mierou inflácie, nárastom životného zákonného minima či
minimálnej mzdy.

18. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ako je
jedlo, ošatenie, obuv a podobne, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj
dieťaťa, jeho kultúrne, rekreačné potreby a podobne. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičovväčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na
okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako
dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až

v budúcnosti.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, dostatočne porovnanie pomerov v čase pôvodného
a súčasného rozhodovania (bod 14 súdneho rozhodnutia). Na námietku otca o nesprávne stanovenej
výške výživného treba uviesť, že súd vychádzal okrem daňového priznania aj z otcom predložených

faktúr v rozhodnom období a konštatoval, že jeho disponibilným mesačným príjmom bola suma cca.
1.640 €, po zohľadnení jeho daňových a odvodových povinností. Odvolateľ v podanom odvolaní
ani nenamieta súdom zistený jeho čistý mesačný príjem. Príjem, ktorý otec dosahoval v rozhodnom
období odôvodňuje záver súdu, že suma výživného 250 € mesačne zodpovedá jeho schopnostiam a
možnostiam platiť výživné v tejto výške.

20. Na námietky otca týkajúce sa peňažných plnení poskytnutých dcére nad rámec určeného výživného
nebolo možné zo strany odvolacieho súdu zaujať kvalifikované stanovisko, keďže tieto otec bližšie
nešpecifikoval ani nepreukázal. Treba vziať na zreteľ aj dlhú dobu od poslednej úpravy výživného, čo
uznáva aj samotný otec, nepomer v príjmoch oboch rodičov, keď matkin príjem je zhruba polovičný oproti
otcovmu, pričom na majetkové pomery matky poukazuje aj skutočnosť, že s dcérou žijú v mestskom

sociálnom byte. Otcova námietka, čo sa týka zohľadnenia finančných záväzkov rôzneho druhu oboch
rodičov nie je relevantná, keďže na tieto súd voči matke v odôvodnení rozsudku neprihliadal. Námietka,
že zvýšené výživné v sume 50 € mesačne platí otec od roku 2019, nie až od roku 2021, je bez právneho
významu, keďže súd zvýšil výživné spätne len od podania návrhu v júni 2024, pričom sumu tvrdenú
otcom zohľadnil pri výpočte dlžného výživného.

21. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie pri stanovení rozsahu výživného 250 € mesačne
prihliadol na odôvodnené potreby oprávnenej a na schopnosti, možnosti a pomery povinného rodiča
ako aj pomery príjmové na strane matky. Je potrebné prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť matky
o dcéru. Aj napriek plnoletosti Z., žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá uhrádza všetky plnenia,

súvisiace s chodom domácnosti. Okrem toho je jej zo strany matky poskytovaná osobná starostlivosť,
možno predpokladať, že matka jej poskytuje bezplatne aj služby prania, žehlenia, varenia a pod.. Tieto
plnenia materiálnej aj nemateriálnej povahy je potrebné pričítať matke na plnenie vyživovacej povinnosti
a premietnuť ich do pomeru, v akom by sa mali rodičia podieľať na úhrade výdavkov oprávnenej .

22. Odvolací súd reflektuje rozdielnosť príjmov rodičov, zohľadňujúc ale už zmienenú osobnú
starostlivosť matky, ktorá v dôsledku stúpajúceho veku a samostatnosti oprávnenej , síce nie je tak
markantná, ako v čase poslednej úpravy výživného, nemožno ju však opomínať. Ak Z. žije v spoločnej
domácnosti s matkou, nemožno konštatovať jej osamostatnenie a nezávislosť.

23. Čo sa týka dlžného výživného, tým, že odvolací súd nezmenil výšku výživného určenú súdom prvej
inštancie, nebolo treba ani prehodnocovať sumu dlžného výživného. Dlžné výživné plní satisfakčnú
funkciu, ktorou by malo byť dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným
príjmovým pomerom povinného rodiča ukrátené na svojom práve na výživnom. Navyše súd prvej

inštancie poskytol povinnému rodičovi patričnú lehotu v trvaní troch mesiacov, čím prihliadol na to, aby
plnenie dlžného výživného nepredstavovalo neprimeranú záťaž.

24. Keďže Z. v priebehu odvolacieho konania nadobudla plnoletosť, otec je povinný počnúc dňom jej
plnoletosti platiť výživné k jej rukám.

25. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku
s upresnením, že výživné pre plnoletú oprávnenú je povinný otec platiť k jej rukám rovnako aj dlžné
výživné.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súdzároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov podľa § 55 CMP.

27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).