Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. december 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120391277
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6120391277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BranislavaBrezuasudcovdoc.JUDr.

Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
so sídlom v Piešťanoch, na ul. Teplickej č. 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, na ul. 1.mája č. 173/11, IČO: 47 234
679, proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v M. č. XXX, právne zastúpenému Mgr.
Ondrejom Barnom, advokátom so sídlom v Stropkove, na ul. Zámockej č. 529/34, o zaplatenie sumy
2.840,29 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 04.12.2023 č.k. 3Csp 156/2020-210, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 944,71 eur s
prísl. a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom konanie čo do istiny vo výške 300 eur zastavil a
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 944,71 eur s prísl. do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania v rozsahu 12,36 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 20.05.2019 došlo k uzatvoreniu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000 eur. Tento
sa žalovaný zaviazal splatiť v 84 mesačných splátkach po 58,32 eur. Medzi stranami bolo sporné, či
došlo k zosplatneniu úveru v súlade so zákonnými ustanoveniami, či zmluva obsahuje všetky obligatórne
náležitosti a či veriteľ konal pri uzatváraní zmluvy s odbornou starostlivosťou.

3. Žalobca nepreukázal, aby pred poskytnutím úveru splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť žalovaného splácať poskytnutý
úver. Aj napriek tomu, že žalobca skúmal úverovú bonitu žalovaného, z predložených listinných dôkazov
vyplýva, že žalobca nezohľadnil skutočnosti vyplývajúce z úverových registrov, a to že žalovaný mal v
čase poskytnutia úveru žalobcom už 4 poskytnuté kreditné karty s úverovým rámcom 3.900 eur, pričom
na tieto mesačne vykonával platby vo výške 152 eur. Zároveň nezohľadnil ani to, že v rozhodnom období
mal žalovaný odmietnutých 30 žiadostí o úver a 8 žiadostí o kreditnú kartu, pričom posledné žiadosti

boli odmietnuté mesiac, resp. dva mesiace pred uzatváraním predmetnej zmluvy. Žalobca opomenul
skúmať skutočné výdavky žalovaného, pričom je potrebné poukázať aj na to, že žalovaný žil so svojou
partnerkou, kde životné minimum v rozhodnom období pre fyzickú osobu, pokiaľ bola v domácnosti
ďalšia plnoletá spoločne posudzovaná fyzická osoba, predstavovalo 348,13 eur a nie 205,07 eur, zktorej žalobca vychádzal. Žalobca nezhromaždil všetky potrebné vstupné údaje pre posúdenie bonity
žalovaného, keď vychádzal len z údajov uvedených v úverovom registri, pričom v priebehu konania
ani neuvádzal, aké iné údaje o žalovanom zistil okrem jeho mesačného príjmu. Žalobca aj napriek

tomu, že predložil listiny, z ktorých vychádzal pri posudzovaní bonity, nepreukázal súdu v procese
dokazovania, že skúmal bonitu žalovaného s odbornou starostlivosťou, keď neprihliadal na skutočnosti
vyplývajúce z predkladaných listín. Z daného dôvodu mal súd za to, že spôsob akým žalobca pristupoval
k overovaniu bonity žalovaného, je potrebné vyhodnotiť ako hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods.
1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, následkom ktorého je s poukazom na ust. § 11 ods. 2 Zákona o

spotrebiteľských úveroch potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

4. Pokiaľ ide o samotné zosplatnenie úveru, v tomto smere sa poukázalo na to, že žalobca v
konaní predložil výzvu, v zmysle ktorej mal upozorniť žalovaného na omeškanie s úhradou splátok
a následne oznámenie o vyhlásení splatnosti úveru. Z listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca
výzvou zo dňa 21.06.2020 vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 198,92 eur a následne dňa

30.07.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorých doručenie preukazoval podacími hárkami a
screenshotom Slovenskej pošty. Predložením elektronického podacieho hárku nie je možné preukázať,
že došlo k doručeniu výzvy do dispozičnej sféry žalovaného na adresu uvedenú v zmluve o úvere,
nakoľko nepreukazuje, aký bol osud zásielky po jej odovzdaní na pošte. Ustanovenie § 45 ods.
1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyžaduje, aby prejav vôle došiel adresátovi - neprítomnej

osobe. Nestačí teda v spore preukázať podanie zásielky na pošte, ale aj to, že pošta zabezpečila
dôjdenie zásielky do dispozičnej sféry dlžníka ako adresáta, čím mu bola vytvorená objektívna možnosť
oboznámiť sa s ňou a s jej obsahom. Pre preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal,
že listina došla do dispozičnej sféry dlžníka, a to buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listinnej
zásielkyneprevzatejspotrebiteľomvodbernejlehote.Nositeľomdôkaznéhobremenaomožnostidlžníka

oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca. Pokiaľ ide o screenshoty sledovania doručenia zásielok
cez Slovenskú poštu (č.l. 157 a 159 spisu), ktoré boli odoslané dňa 23.06.2020 a 03.08.2020 a teda
časovo by zodpovedali momentu doručovania písomností, tak ako to uvádzal žalobca, ide o vykázanie
administratívnej činnosti Slovenskej pošty bez ohľadu na to, kto v skutočnosti prevzal poštovú zásielku.
Skutočnosť, že žalobca odoslal na prepravu zásielku, ktorú podľa svojho tvrdenia doručoval dlžníkovi

neznamená, že tým bolo preukázané aj doručenie tejto zásielky dlžníkovi do jeho dispozičnej sféry.
Žalobca teda nepreukázal, že došlo k doručeniu výzvy žalovanému na zaplatenie pohľadávky a rovnako
ani vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti, čím neboli naplnené ustanovenia § 565 v spojení s § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka.

5. Keďže pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti neboli dodržané zákonné ustanovenia, t.j. nedošlo k
správnemu zosplatneniu úveru, úver nemožno považovať za splatný. Žalobcovi tak nevznikol nárok na
zaplatenie úveru ako celku. Aj napriek uvedenému žalobcovi nezanikol nárok na zaplatenie dlžných
splátok úveru vyplývajúcich z úverového vzťahu ku dňu rozhodnutia súdu. Vyplýva to aj zo zrušujúceho
uznesenia Krajského súdu v Prešove. Vzhľadom na nesprávne zosplatnenie úveru, žalobcovi vznikol

nárok len na zaplatenie splatných splátok ku dňu rozhodnutia súdu. Nakoľko z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi vznikol nárok len na
zaplatenie splatných splátok istiny zo skutočne poskytnutej sumy. V zmysle zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ako aj výpisu čerpania splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaný čerpal úver vo výške 3.000 eur,
ktorý mal žalovaný zaplatiť v 84 mesačných splátkach. Výška jednej splátky vzhľadom na bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru je 35,71 eur (3.000 Eur / 84 splátok = 35,71 eur). Žalovaný v čase rozhodovania
súdu mal mať zaplatené splátky od 19.07.2019 do 15.11.2023, teda spolu mal mať vyplatených 53
splátok v celkovej sume 1.892,63 eur (53 splátok x 35,71 eur = 1.892,63 eur). Nakoľko zo strany
žalovaného došlo k úhrade len sumy vo výške 947,92 eur (647,92 eur pred podaním žaloby a 300 eur po
podaní žaloby), rozdiel medzi splatnými splátkami a vykonanými úhradami je 944,71 eur. Z tohto dôvodu

súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť sumu 944,71 eur spolu s príslušnými
úrokmi z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok.

6. Čo do zvyšku bola žaloba zamietnutá z dôvodu, že žalobcovi vzhľadom na nesprávne zosplatnenie
úveru a hrubé porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou vznikol nárok len na zaplatenie

splatných splátok skutočne čerpanej sumy zníženej o vykonané platby a úroky.

7. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca bol úspešný ohľadne istiny 1.244,71
eur, čo predstavuje úspech 43,82 % a žalovaný bol úspešný ohľadne istiny 1.595,58 eur, ohľadne ktorejbola žaloba zamietnutá, čo predstavuje 56,18 % úspech. Úspešnejším v spore bol žalovaný, pričom jeho
čistý úspech činí 12,36 % (56,18 % - 43,82 %). Na základe uvedeného bol žalovanému priznaný nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 12,36 %.

8. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o čiastočnom vyhovení žalobe a výroku o trovách
konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutých
výrokoch zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu a rozhodnuté aj o trovách
konania. Ako dôvod uviedol, že žalobca nikdy netvrdil, a to až do rozhodnutia súdu, že by svoje

tvrdené právo požadoval inak ako tak, že ho žiada iba titulom zosplateného úveru. Bremeno tvrdenia,
že žalobcovi patrí iná suma, za iných okolností zaťažuje výlučne žalobcu. Keďže žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia, neupravil žalobu ani do takej podoby, ako to poňal súd prvej inštancie, tak súd prvej
inštancie prekročil žalobný návrh a fakticky rozhodol ultra petitum, čo znamená porušenie zásady ne
ultra petitum (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.). Zároveň tým nahradil aktivitu
strany konania navyše dodávateľa v spotrebiteľskej právnej veci vlastným konaním, keď bez tvrdení

žalobcu priznal takú sumu, ktorú žalobca ani alternatívne priznať nenavrhol.

9. Žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej

časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Čo sa týka odvolacích námietok žalovaného o porušení zásady ne ultra petitum, s týmito sa nie je
možné stotožniť.

13. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 216 C.s.p., podľa ktorého súd je viazaný žalobným
návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba
vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Žalobný návrh (petit) je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 132 ods. 1 C.s.p.). Súd je viazaný
žalobným návrhom, čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú.
Nesmie ísť nad rámec petitu (tzv. zásada „ne ultra petitum“).

15. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu žaloby samotnej, samotné zosplatnenie úveru

nepredstavuje titul pre plnenie žalovaného ako dlžníka voči žalobcovi ako veriteľovi. Týmto titulom je
bez akýchkoľvek pochybností zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa
20.05.2019. Bez tohto prvotného a základného titulu by ani zosplatnenie nemohlo vyvolať následky
spočívajúce v možnosti veriteľa domáhať sa zaplatenia dlhu v dôsledku neplnenia si povinností zo strany
dlžníka.Žalovanýsisvojepovinnostineplnilanesplácalvdohodnutýchsplátkachaniistinuposkytnutého

úveru. Ak v priebehu konania bolo preukázané hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 7
ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch majúce za následok nemožnosť jednorazového splatenia
spotrebiteľského úveru, ako aj sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru
(§ 11 ods. 2 v tom čase účinného Zákona o spotrebiteľských úveroch) uvedené mohlo viesť len k
čiastočnému zamietnutiu žaloby vo vzťahu k úrokom, poplatkom a istine, ktorá sa ešte nestala splatnou.

16. V sume 2.840,29 eur požadovanej žalobcom v žalobe sú obsiahnuté i neuhradené dlžné splátky
istiny úveru vyplývajúce z úverového vzťahu ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 217 ods. 1
C.s.p.).

17. Keďže ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný mal uhradiť celkovo sumu 1.892,63 eur, z
ktorej zaplatil len čiastku vo výške 947,92 eur, súd prvej inštancie správne postupoval, ak žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 944,71 eur predstavujúcej rozdiel medzi splatnými splátkami a vykonanýmiúhradami(1.892,63eur-947,92eur).Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpostupomvyplývajúcim
z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

18. Zároveň žalobcovi majúcemu v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2
C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).