Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/52/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624222656
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624222656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodený XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica
a vo veci už plnoletého dieťaťa: C. D. E., narodený XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, deti matky:
D. F., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu G. XXX a otca: C. B., narodený XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu H., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Senica č. k. 7P/73/2024 – 64 z 3. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., vo výroku II. v časti určenia splatnosti

bežného výživného, vo výroku III. v časti určenia povinnosti otca zaplatiť nedoplatok na zročnom
výživnom na C. D. a v časti určenia splatnosti zročného výživného a vo výrokoch IV., V. a VI. p o t v r d
z u j e a vo výrokoch II. a III. v časti určenia platobného miesta, na ktoré je otec povinný platiť výživné
a zročné výživné m e n í tak, že výživné a zročné výživné na C. D. je otec povinný platiť k rukám C.
D. a výživné na maloletého A. je otec povinný platiť k rukám matky maloletého.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na v tom čase ešte maloletého C. D. zo sumy

37,53 eur mesačne na sumu 135 eur mesačne a na maloletého A. zo sumy 37,53 eur mesačne na sumu
100 eur mesačne s účinnosťou od 25.07.2024 (výrok I.), rozhodol, že výživné je zročné vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok II.), nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas
od 25.07.2024 do 30.11.2024 na maloletého C. D. v sume 411,88 eur povolil otcovi splácať v splátkach
po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným, počínajúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia
pod následkom straty výhody splátok (výrok III.), nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od
25.07.2024 do 30.11.2024 na maloletého A. v sume 267 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 10

eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia pod následkom
straty výhody splátok (výrok IV.), rozhodol, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Senica spisovej
značky SI-8P/102/2018 - 51 z 05.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave spisovej
značky 11CoP/40/2019 - 83 z 09.07.2019 v časti výživného otca na maloletého C. D. a maloletého A.
(výrok V.).

1.1 Naodôvodnenierozhodnutiauviedol,žematkasasvojímnávrhomdoručeným súdudňa25.07.2024

domáhala zvýšenia výživného otca voči maloletému C. D. zo sumy 37,50 eur na sumu 150 eur mesačne
a voči maloletému A. zo sumy 37,50 eur na sumu 100 eur mesačne od podania návrhu na súde z
dôvodu, že starší syn C. D. študuje na strednej škole v Bratislave, s čím sa jeho potreby zvýšili, učí
sa dobre a školu si chce dokončiť. Náklady na mladšieho syna A. od poslednej úpravy výživného sarovnako časom zvýšili. Ďalej argumentovala tým, že otec detí je dobrovoľne nezamestnaný, priznal sa
synovi, že robí, ale na čierno. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť v dôsledku čoho nemôže
pracovať. Otec s podaným návrhom nesúhlasil, dôvodiac jeho zdravotný stav sa zhoršil a že je znova

nezamestnaný, pretože zamestnávateľ ho prepustil, keď zostal maródovať. Kolízny opatrovník navrhol
návrhu matky vyhovieť, pretože od roku 2019, kedy bola naposledy otcovi určená vyživovacia povinnosť,
odôvodnené potreby detí podstatne vzrástli.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Skalica z

05.12.2018 č. k. 8P/102/2018 - 51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave spisovej značky
11CoP/40/2019 - 83 z 09.07.2019 boli maloletý C. D. a maloletý A. zverení do osobnej starostlivosti
matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, na každé vo výške 30 % zo
sumy životného minima na nezaopatrené maloleté dieťa.

1.2.1 V čase ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie bol otec maloletých detí vo výkone trestu

odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou od 18.10.2016 s
predpokladaným koncom výkonu trestu 07.05.2026. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému C. D. a
maloletému A. nemal inú vyživovaciu povinnosť. Dňa 25.10.2016 bol pracovne zaradený na pracovisko
v ústave s dohľadom Euroobuv. Jeho pracovná morálka bola hodnotená kladne a v práci podával
nadpriemerné výkony. Podľa potreby sa zapájal do činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného

v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov v ústave. Za obdobie
od októbra 2017 do septembra 2018 dosahoval priemernú mesačnú netto mzdu vo výške 39,78 eur.
S uspokojovaním svojich osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky. Na výživu maloletých detí
posielal matke 10 až 15 eur mesačne spolu na dve deti.

1.2.2 Matka maloletých detí žila s maloletými deťmi a priateľom v nájomnom byte v H.. Bola zamestnaná
v spoločnosti B., I.. I.. J., kde dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške 624,59 eur,
poberala rodinné prídavky na 2 deti vo výške 47,36 eur a okrem týchto príjmov iné príjmy nemala.
Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému C. D. a maloletému A. inú vyživovaciu povinnosť nemala
a majetok väčšej hodnoty nevlastnila. S uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mala spojené

bežné výdavky (nájom 160 eur mesačne, elektrika 24 eur mesačne, internet 15 eur mesačne, úver 400
eur mesačne). Priateľ matky bol zamestnaný ako pilčík a z tejto činnosti dosahoval priemerný mesačný
netto príjem vo výške 550 eur. Matke mesačne prispieval na domácnosť sumou 300 eur.

1.2.3 Maloletý C. D. sa nachádzal v osobnej starostlivosti matky, navštevoval šiesty ročník

základnej školy, v škole žiadne krúžky nenavštevoval, bol zdravý a matka mala s uspokojovaním jeho
odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo výške cca 80 eur mesačne.

1.2.4 Maloletý A. sa nachádzal v osobnej starostlivosti matky, navštevoval materskú školu v H. za čo
matka platila 50 eur mesačne. Žiadne krúžky nenavštevoval, bol zdravý a matka mala s uspokojovaním

jeho odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo výške cca 80 eur mesačne.

1.2.5 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol otec maloletých detí zamestnancom spoločnosti K.
I., L., M. N. XXX/XX na dobu určitú do 15. decembra 2024 s miestom výkonu práce D., ako pomocný
stavebný robotník, so základnou mesačnou netto mzdou vo výške cca 752,33 eur (19.000 Kč.). Okrem

tohto príjmu iný príjem nemal, majetok väčšej hodnoty nevlastnil a okrem vyživovacej povinnosti k
maloletému C. D. a maloletému A. nemal inú vyživovaciu povinnosť. Býval u svojich rodičov, ktorým
za bývanie neplatil. S uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené len bežné výdavky.
Výživné určené súdom na obe maloleté deti riadne platil, avšak okrem toho sa o deti žiadnym spôsobom
nezaujímal.

1.2.6 Matka maloletých naďalej žila spolu s troma deťmi a svojím partnerom v prenajatom byte, za ktorý
platila nájomné vo výške 430 mesačne. Dňa 07.03.2024 jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému
I. F., s ktorým bola na rodičovskej dovolenke. Maloletý I. bol zdravý a matka mala s uspokojovaním
jeho odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky. Poberala rodičovský príspevok vo výške 380

eur mesačne a rodinné prídavky na 3 deti vo výške 180 eur mesačne. Za obdobie od januára 2020 do
augusta 2004 jej boli Sociálnou poisťovňou vyplatené nemocenské dávky vo výške 8.243,70 eur. Okrem
týchto príjmov iné príjmy nemala. Partner matky, s ktorým mala maloletého I. bol naďalej zamestnaný adosahoval priemerný mesačný netto príjem 1.300 eur. S uspokojovaním svojich osobných potrieb mala
spojené len bežné výdavky. Majetok väčšej hodnoty nevlastnila.

1.2.7 C. D. sa naďalej nachádzal v osobnej starostlivosti matky, bol študentom druhého ročníka strednej
školy a býval na internáte v Bratislave. Matka mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené
bežné výdavky vo výške cca 280 eur mesačne (obedy v škole 65 eur, internát 60 eur, vreckové 30
eur, náklady s dochádzkou do školy 40 eur, bývanie, oblečenie a hygienické potreby 85 eur). Nakoľko
maloletý študoval odbor kaderníctvo/vizážista, musela mu zakúpiť pracovné pomôcky, s čím mala

spojené výdavky cca 500 eur. Bol zdravý a ostatné jeho odôvodnené potreby boli len bežné.

1.2.8 Maloletý A. sa naďalej nachádzal v osobnej starostlivosti matky, bol žiakom piateho ročníka
základnej školy, bol zdravý a matka mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené bežné
výdavky cca 220 eur mesačne (strava 100 eur, oblečenie, bývanie, školské pomôcky 4 eur denne, t.j.
120 eur mesačne).

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive maloletého dieťaťa
– zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a to podľa § 26, § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5, § 78 ods. 3, §
75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1 a § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a § 121 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v

znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CMP“ a nárok povinného na určenie dlhšej ako trojdňovej
paričnej lehoty na plnenie podľa § 323 ods. 4 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v
znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“ a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného voči maloletému C. D. a maloletému A. je s časti dôvodný, a to v rozsahu jej návrhu na
zvýšenie výživného na maloletého C. D. zo sumy 37,53 eur mesačne na sumu 135 eur mesačne a na

maloletého A. zo sumy 37,53 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 25.07.2024, v ktorej časti
návrhu matky vyhovel.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom, čo bolo
v decembri 2018, uplynulo šesť rokov a potreby maloletých detí sa zmenili, vzrástli. Maloletý C. už

študuje na strednej škole a maloletý A. je žiakom 2. stupňa základnej školy, čo samo osebe je dôkazom
osvedčujúcim nutnosť zvýšenia výživného zo strany obidvoch rodičov. Bolo by totiž nespravodlivé, ak
by zvýšené náklady na potreby detí v dôsledku toho, že sú staršie, musela znášať výlučne matka,
ktorá má deti v osobnej každodennej starostlivosti, keď povinný otec, okrem bežného minimálneho
výživného, sa na každodenných potrebách detí, nepodieľa. Naviac matke pribudla ďalšia vyživovacia

povinnosť k dieťaťu z jej terajšieho vzťahu I. F., je na rodičovskej dovolenke, v dôsledku čoho nemá
príjem z riadneho pracovného pomeru. Jediným zdrojom príjmu z práce do rodiny matky je zárobok
partnera vo výške cca 1.300 eur. Sú päťčlenná rodina. Spornou medzi účastníkmi bola výška výživného
zo strany otca voči maloletému C. a maloletému A., keď matka žiadala zvýšiť výživné u maloletého C.
zo sumy minimálneho výživného na sumu 150 eur mesačne a u maloletého A. z minimálneho výživného

na sumu 100 eur mesačne, avšak otec nesúhlasil so zvýšením výživného vôbec, pretože je zase
nezamestnaný a má údajne zdravotné problémy. Otec žiadnu z týchto tvrdených okolností nepreukázal,
nepredložil ukončenie pracovného pomeru a nepredložil ani preukaz práceneschopného poistenca. Súd
toto správanie otca vyhodnotil ako obštrukčné v snahe vyhnúť sa povinnosti, ktorú voči svojim deťom
má. Rovnako samotný prístup otca k tomuto konaniu, keď na prvé pojednávanie sa vôbec nedostavil,

na druhé pojednávanie sa dostavil so značným oneskorením (údajne ho zastavili policajti) súd utvrdzuje
v tom, že otec detí urobí všetko preto, aby nemusel platiť svojim deťom vyššie výživné. Pritom deti ho
potrebujú a matka bez jeho pomoci potreby detí nezvládne. Terajší partner matky vyživovaciu povinnosť
voči maloletému C. a maloletému A. nemá. Súd nemohol zohľadniť tvrdenie otca, že keď sa dá do
poriadku, bude matke pomáhať. Otec mal totiž dostatok času už doteraz, aby tieto svoje nekonečné

sľuby aj premenil na realitu. Výživné pre maloleté deti sa neurčuje podľa prehlásení a sľubov rodičov, ale
závisí od oprávnených a odôvodnených potrieb detí a možností rodičov. Súd je presvedčený o tom, že je
v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu detí tak, ako bolo rozhodnuté. Súd vychádzal
zo zárobku otca u jeho posledného zamestnávateľa spoločnosti K. I., pretože otec si sám zavinil, že
sa dostal do súčasnej zlej existenčnej situácie ako sám tvrdí, ničím to však nepreukázal. Ak s ním aj

ukončil zamestnávateľ pracovný pomer počas PN, musel s tým otec súhlasiť, čím sa sám pripravil o
príjem z riadnej pracovnej činnosti. Nepreukázal začiatok práceneschopnosti a nepreukázal kedy s ním
ukončil zamestnávateľ pracovný pomer. Na predloženie všetkých dôkazov mal otec dostatok času, keď
rozsudokbolvyhlásenýažnadruhompojednávaní.Vrámcikoncentráciedôkazovbolopovinnosťouotcapredložiť všetky dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Výživné pre maloleté deti má vždy prednosť
pred ostatnými výdavkami povinného rodiča. Súd mal preukázané, že príjem otca je v súčasnosti vo
výške 19.000 Kč netto (otec uviedol, že ide o čistú mzdu). Podľa aktuálneho prepočtu kurzu Kč a eura ku

dňu vyhlásenia rozsudku 1 euro zodpovedá 25,256 Kč, 19.000 Kč potom zodpovedá sume 752,33 eur.
Vychádzajúc z odporúčacích tabuliek MS SR otec na maloletého C. je povinný platiť výživné vo výške
18 % z príjmu, teda sumu 135 eur a na maloletého A. vo výške 16 % zo svojho príjmu, teda mal by platiť
sumu 120 eur, matka však žiadala výživné nižšie vo výške 100 eur. Súd nemal dôvod ísť nad rámec
žiadaného výživného u maloletého A.. Súd ďalej zohľadnil, že otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti

k maloletým deťom ako k maloletému C. a maloletému A., je preto v jeho schopnostiam a možnostiach
platiť na svoje deti výživné v určenej výške, musí sa však postaviť k práci zodpovedne, musí chcieť
pracovať. Maloleté deti sú staršie o 6 rokov, C. je toho času už stredoškolák a A. je žiakom 2. stupňa
ZŠ. Vážnejšie zdravotné problémy vyžadujúce si zvýšené náklady matka neuvádzala, deti sa aktívne
nevenujú voľnočasovým činnostiach, s čím by mala matka rovnako zvýšené náklady. Keďže matka
nemá príjem z pracovnej činnosti, pretože je na rodičovskom príspevku, v súčasnosti je povinnosťou

otca zvýšenou iniciatívou prevziať na seba väčšiu ťarchu finančného zabezpečenia detí. Pri 30-dňovom
kalendárnom mesiaci, maloletý C. bude mať denne výživné od otca v sume 4,50 eur (135 : 30) a maloletý
A.vsumecca3,30eur(100:30),ktorásuma,podľanázorusúdujeprimeranápotrebámavekudetí(17a
11 rokov), keď samozrejme pre ich potreby budú slúžiť tiež matkou poberané rodinné prídavky a výživné
od matky. Tieto sumy nie sú sumami neprimerane vysokými pre stredoškoláka a žiaka 2. stupňa ZŠ.

Súd nemohol zohľadniť obranu otca, že jeho príjem nepostačuje ani na pokrytie všetkých jeho potrieb,
pretože ak sa otec viac posnaží a riadne bude pracovať, nenastane situácia aká bola doteraz, že otec
sa spoliehal, že o deti sa postará výlučne matka.

1.5 Matka podala návrh na zvýšenie výživného na súde dňa 25.07.2024. Zo zhodných tvrdení matky

a otca súd zistil, že otec jej minimálne výživné každý mesiac platí riadne. Otcovi tak vznikol nedoplatok
na zročnom výživnom za čas od 25.07.2024 do 30.11.2024 na maloletého C. v sume 411,88 eur (za
7 dní mesiaca 7/2024 – 135 eur mínus 37,53 eur deleno 31 dní krát 7 dní plus 4-krát 97,77/135 eur
mínus 37,53 eur/za celé mesiace 08 - 11/2024) a na maloletého A. zaokrúhlene v sume 267 eur (za 7
dní mesiaca 7/2024 – 100 eur mínus 37,53 eur deleno 31 dní krát 7 dní plus 4-krát 62,47 eur/100 eur

mínus 37,53 eur/za celé mesiace 08 - 11/2024), ktorý nedoplatok súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach
po 10 eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok od
právoplatnosti tohto rozsudku. Nezaplatením čo i len jednej splátky nedoplatku sa stane splatný celý
zvyšok nezaplateného dlhu.

1.6 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok
IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.

2. Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na jeho zmenu, a to tak, aby mu
bola uložená povinnosť platiť výživné na obe deti spolu vo výške 160 eur mesačne viniac súd prvej

inštancie, že tento svoje rozhodnutie o zvýšení výživného založil na nesprávnom právnom posúdení
veci, že nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej
miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktorénebolinasúdeuplatnené,

a to potvrdenie o jeho PN, pracovná zmluva a listiny preukazujúce ukončenie jeho pracovného pomeru,
že súd ho mal vyzvať na preukázanie pracovnej zmluvy aj výpovede, čo však neurobil, a preto to
predkladá až v odvolacom konaní, že výživné určené súdom riadne platí, že aj keď prácu zatiaľ nemá,
tak si ju hľadá a výživné bude platiť, keď si prácu nájde, že výživné, ktoré mu určil teraz súd je pre neho
veľa a nechce skončiť ako dlžník na výživnom a aj výživné, ktoré zasiela deťom si musel požičať od

rodičov, nakoľko mu nevyplatili PN –ku. K odvolaniu pripojil pracovnú zmluvu z 03.06.2024, potvrdenie
o jeho práceneschopnosti z 27.08.2024 a oznámenie o ukončení pracovného pomeru z 10.09.2024.

3. Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach, poukazujúc
na to, že otec maloletých detí nikdy dlhodobo nepracoval, že v každej firme pracoval maximálne 3

mesiace, že nikdy nemal pracovné ani zodpovedné návyky voči svojim deťom, vždy sa spoliehal na ňu
a svojich rodičov, že deti týral psychicky a ju aj fyzicky, za čo bol aj odsúdený na 8 rokov výkonu trestu
odňatia slobody a že ako matka detí, o ktoré sa osobne riadne stará, nemôže čakať na to, kým sa otec
znovu zamestná.4. Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal a k odvolaniu otca sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom otcom detí (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca detí nie je dôvodné.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu

Senica č. k. SI-8P/102/2018 - 51 z 05.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k.
11CoP/40/2019 - 83 z 09.07.2019 v časti výživného otca na deti C. D. a maloletého A..

6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca detí predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či
súd prvej inštancie správne zvýšil výživné zo strany otca voči C. D. zo sumy 37,53 eur mesačne na

sumu 135 eur mesačne a voči maloletému A. zo sumy 37,53 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne
od 25.07.2024 a správne rozhodol aj o zročnom výživnom otca k C. D. a maloletému A. za obdobie od
25.07.2024 do 30.11.2024.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne (1).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, že pokiaľ od poslednej úpravy rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k C. D. a maloletému A. došlo k podstatnej zmene v pomeroch, a to či

už na strane maloletých detí, ale aj na strane ich rodičov, tak takáto podstatná zmena si nevyhnutne
vyžiadala zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave vyživovacej povinnosti otca k deťom, že pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k deťom bolo potrebné vychádzať z odôvodnených potrieb
detí (zohľadniac na strane detí nárast ich veku o 6 rokov a s tým súvisiaci nárast aj ich odôvodnených
výdavkov na stravu, obliekanie, hygienu, školské pomôcky a v prípade C. D. aj náklady na internát a

dochádzku do školy) a možností a schopností ich rodičov prispievať na výživu svojich detí (na strane
matky zohľadniac skutočnosť, že matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému I., že v dôsledku
potreby starostlivosti o maloleté dieťa poklesol jej priemerný mesačný netto príjem a na strane otca
zohľadniac skutočnosť, že jeho netto príjem podstatne stúpol), že pokiaľ výživou povinná osoba bez
ďalšieho – bez vážnych dôvodov ukončí pracovný pomer so svojím zamestnávateľom napriek tomu, že

v čase jeho ukončenia je dočasne práceneschopná (teda v období, keď je v ochrannej dobe – keď s ňou
nemožno platne bez dohody s ňou ukončiť pracovný pomer), je potrebné takýto postup vyhodnotiť ako
vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania a z toho plynúceho zárobku bez dôležitého dôvodu, a preto na
takéto skutkové okolnosti nie je možné podľa § 75 ods. 1 ZR prihliadať a napokon, že pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti povinného rodiča k deťom je potrebné zohľadniť predovšetkým skutočnosť, že

deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ktorý podiel na strane dieťaťa vzhľadom
na jeho vek a s tým súvisiace aj životné náklady dieťaťa a dosiahnutý stupeň vzdelávania sa predstavuje
podľa ustálenej súdnej praxe nárok na výživné vo výške určitého percenta z príjmu povinného. Nakoľko
tu však bol nesúhlas otca detí s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj
s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na

súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť
odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa
26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použilnesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

9.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
(1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv

a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje,
aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom
zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné
rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic
stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého

do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo
k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len
úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške,

alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu
pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo
o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by
vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe
zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho

úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne –
okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená
strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným
nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými

okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb
– u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1. stupeň –
2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak
má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

9.6 Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že
od posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k C. D. a maloletému A. sú
tieto deti o viac ako o šesť rokov staršie, C. D. už je študentom strednej školy (keď v čase ostatného
rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému študoval na druhom stupni

základnej školy), v dôsledku čoho jeho odôvodnené výdavky vzrástli o cca 200 eur mesačne (zo sumy
cca 80 eur mesačne na sumu cca 280 eur mesačne) a maloletý A. je už študentom druhého stupňa
základnej školy (keď v čase ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k
maloletému navštevoval len materskú škôlku), v dôsledku čoho jeho odôvodnené výdavky vzrástli o cca
140 eur mesačne (zo sumy 80 eur na sumu 220 eur mesačne), keď matke maloletých detí pribudla ďalšia

vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu (maloletému I.) a poklesol jej mesačný netto príjem o sumu
cca 254 eur (zo sumy 625 eur netto mesačne na sumu 380 eur netto mesačne), keď na strane otca došlo
k podstatnému nárastu jeho mesačného netto príjmu o cca 712 eur (zo sumy cca 40 eur netto mesačne
na sumu cca 752 eur netto mesačne), súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru opotrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o výživnom otca k deťom (z dôvodu podstatnej zmeny v
pomeroch na strane oboch detí ako aj ich oboch rodičov) a to jeho zvýšením, postupom podľa § 26 a §
78 ods. 1 a ods. 3 ZR ako aj § 121 a § 157 CMP. Neobstojí preto námietka otca o nesprávnom právnom

posúdení veci - o nesprávnej aplikácii práve citovaných zákonných ustanovení na prejednávanú vec.

9.7 Pokiaľ ide o námietku otca detí o nesprávnosti rozhodnutia súdu o rozsahu zvýšenia výživného na
C. D. a maloletého A. (t.j. o nesprávnej aplikácii § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3 ZR na prejednávanú
vec), odvolací súd uvádza:

9.7.1 Súd prvej inštancie takýto nárok právne posúdil podľa § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3 ZR a
dospelkzáveru,ževzhľadomnazmenupomerovnastranedetíakoajnastraneichrodičovjedôvodným
zvýšiť výživné otca na maloletého C. D. z doterajších 37,53 eur mesačne na sumu 135 eur mesačne
a na maloletého A. z doterajších 37,53 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne, s ktorým záverom
súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje, a tak námietky otca o nesprávnej aplikácii práve

citovaných ustanovení ZR na prejednávanú vec považuje taktiež za nedôvodné.

9.7.2 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9.7.3 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9.7.4 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

9.7.5 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

9.7.6 Podľa§62ods.5ZR výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9.7.7 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

9.7.8 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného
ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade

vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý
sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Vodiacou zásadou na
strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije
s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom
možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa,

pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou
osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba
považovať jeho reálny priemerný mesačný zárobok, ktorý dosahuje za posledný kalendárny rok pred
vyhlásením rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je

jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti
v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce
jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.9.7.9 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia

rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať
ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa
má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola
jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho
potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná

starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Súd je povinný prihliadať
tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania
vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania

alebo zárobku. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd
pristúpiťkurčeniumiery,ktorousanastanovenýchmesačnýchnákladochbudepodieľaťkaždýzrodičov.
Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho ktorého rodiča, majetkové
pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom
nauvedenéjepretopotrebnéuvedenéfaktoryobochrodičovporovnaťnavzájomazohľadniťtiežosobnú
starostlivosťodieťa,prípadnestarostlivosťospoločnúdomácnosť. Vtejtosúvislostiajodvolacísúddáva
do pozornosti Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom
– tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného

za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom
spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR
https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“).

9.7.10 Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu

záveru o možnosti otca zo zamestnania dosahovať mesačnú netto mzdu vo výške cca 752 eur,
teda mzdu akú mal dohodnutú aj v pracovnej zmluve, ktorú v konaní súdu prvej inštancie predložil
a na takomto závere nič nemení ani to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol dočasne
práceneschopný. Samotná dočasná práceneschopnosť totiž vzhľadom na jej dočasný charakter nemá
vplyvnarozhodovaniesúduorozsahuvyživovacejpovinnostiotcakmaloletýmdeťom,tedabezďalšieho

neznižuje jeho schopnosť prispievať na výživu jeho detí. Na správnosti záveru súdu prvej inštancie o
potrebe vychádzať pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti otca k deťom z v konaní nesporného
netto príjmu otca vo výške 752,33 eur nemenia nič ani námietky otca, že súd ho nevyzval na predloženie
dokladu o jeho práceneschopnosti v čase rozhodovania súdu, prípadne o tom, že zamestnávateľ s ním
ukončil pracovný pomer v ochrannej dobe (počas jeho práceneschopnosti), ktorej neplatnosti skončenia

pracovného pomeru sa otec bez vážnych dôvodov nedožadoval (na pojednávaní súdu konanom dňa
13.12.2024 otec prehlásil, že neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru u jeho zamestnávateľa
sa nedožadoval z dôvodu, že sa so súdmi už nechce zaoberať). Vychádzajúc z uvedeného, v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie teda bolo v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať u jeho
zamestnávateľa priemerný mesačný netto príjem vo výške 752 eur. Priemerný mesačný netto príjem

otca preto od roku 2018 stúpol minimálne o cca 712 eur mesačne (752 - 40 = 712). Z vykonaného
dokazovania bolo ďalej jednoznačne preukázané, že matka maloletého mala v roku 2018 priemerný
mesačný netto príjem cca 625 eur a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vo výške 380 eur netto
mesačne. Jej príjem preto klesol o cca 245 eur a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť.

9.7.11 Vzhľadom na takto ustálený skutkový stav potom súd prvej inštancie správne zvýšené výdavky
C. D. vo výške cca 200 eur mesačne pokryl príspevkom zo strany matky vo výške cca 65 eur mesačne,
vzhľadom na jej osobnú starostlivosť o neho realizovanú bez akejkoľvek pomoci a príspevku zo strany
otca a zvýšením výživného zo strany otca o cca 98 eur mesačne (zo sumy 37,53 eur na sumu 135 eur
- t.j. tak, aby výživné zo strany otca zodpovedalo cca 18 % z jeho príjmu cca 752 eur netto mesačne),

zohľadniac skutočnosť, že na osobnej starostlivosti o C. D. a na jeho výžive sa otec okrem platenia
súdom určeného výživného žiadnym spôsobom nepodieľa. Takto určený podiel rodičov na pokrytí
zvýšenýchodôvodnenýchpotriebC.D.najednejstranezodpovedámožnostiamaschopnostiamrodičov
prispievať na jeho výživu a druhej strane zohľadňuje aj rozsah reálne vykonávanej osobnej starostlivostio neho zo strany jeho rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ otec prispeje na výživu C. D.
sumou 135 eur mesačne a matka celkovo sumou 85 eur mesačne a k tomu sa pripočítajú rodinné
prídavky 60 eur mesačne na študujúce plnoleté dieťa, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na

krytie odôvodnených potrieb C. D. a zároveň bude naplnené jeho právo podieľať sa na zmenenej životnej
úrovni jeho rodičov.

9.7.12 Súd prvej inštancie správne zvýšené výdavky maloletého A. vo výške cca 140 eur mesačne
pokryl príspevkom zo strany matky vo výške cca 78 eur mesačne (rešpektujúc jej požiadavku na rozsah

zvýšenia výživného uvedenú v návrhu), vzhľadom na jej osobnú starostlivosť o neho realizovanú bez
pomoci a príspevku zo strany otca a zvýšením výživného zo strany otca o cca 62 eur mesačne (zo
sumy 37,53 eur na sumu 100 eur - t.j. tak, aby výživné zo strany otca zodpovedalo cca 14 % z jeho
príjmu cca 752 eur netto mesačne), zohľadniac skutočnosť, že na osobnej starostlivosti o maloletého
a výžive maloletého sa otec okrem platenia súdom určeného výživného žiadnym spôsobom nepodieľa.
Takto určený podiel rodičov na pokrytí zvýšených odôvodnených potrieb maloletého na jednej strane

zodpovedá možnostiam a schopnostiam rodičov prispievať na jeho výživu a druhej strane zohľadňuje
aj rozsah reálne vykonávanej osobnej starostlivosti o maloletého zo strany jeho rodičov. Podľa názoru
odvolacieho súdu, pokiaľ otec maloletého prispeje na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne
a matka maloletého sumou 78 eur mesačne a k tomu sa pripočítajú rodinné prídavky 60 eur na
maloleté dieťa, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého

A. a zároveň bude naplnené aj jeho právo podieľať sa na zmenenej životnej úrovni jeho rodičov.

10. S ostatnými námietkami otca detí sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

11. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol vecne správne aj o nedoplatkoch otca na zročnom výživnom
na deti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I.,
vo výroku II. v časti určenia splatnosti bežného výživného, vo výroku III. v časti určenia povinnosti otca
zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom na C. D. a v časti určenia splatnosti zročného výživného na C.

D. a vo výrokoch IV., V. a VI. potvrdil. Nakoľko počas konania súdu C. D. nadobudol plnoletosť, a tak aj
právo inkasovať výživné do vlastných rúk, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a
III. v časti určenia platobného miesta, na ktoré je otec povinný platiť výživné a zročné výživné postupom
podľa § 388 CSP zmenil tak, že výživné a zročné výživné na C. D. je otec povinný platiť k rukám C. D.
a výživné na maloletého A. je otec povinný platiť k rukám matky maloletého.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.

13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).