Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200365
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323200365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej, v spore žalobcov: 1. A. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., 2. B. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.
D. XXXX/XX, XXX XX E., 3. H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. D. XXXX/XX, XXX XX E., všetci
žalobcovia právne zastúpení advokátom: JUDr. Marián Bacák, so sídlom Komenského č. 2663/13, 069
01 Snina, IČO: 37 940 864, proti žalovaným: 1. H. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX J. D.
XX, 2. K. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. A. D. XXXX/X, XXX XX E., 3. L. G., K.. I. M. N., E.
E. B. D. XX, XXX XX O., M.: XX XXX XXX, žalovaný v 3. rade právne zastúpený advokátom: JUDr.

Felix Neupauer, so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade a žalovaných v 2. a 3. rade
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 13C/6/2023-159 zo dňa 08.04.2024, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II., III., IV. a V.

II. M e n í rozsudok vo výroku VI. o trovách konania tak, že žalobcom v 1. až 3. rade priznáva voči
žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po

právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

III. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že vo výroku I. zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 2.983,50 eur, vo výroku Ia. uložil v tejto
časti konania žalobcom v 1. až 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 3.
rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka, vo výroku Ib. žalovaným

v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal; vo výroku II. uložil žalovaným v 1. až 3. rade
povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 15 000,- eur s tým, že splnením povinnosti jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších žalovaných; vo výroku III. uložil žalovaným v 1.
až3.radepovinnosťzaplatiťžalobcoviv2.radesumu20000,-eurstým,žesplnenímpovinnostijedného
zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších žalovaných; vo výroku IV. uložil žalovaným
v 1. až 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 15 000,- eur s tým, že splnením povinnosti
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších žalovaných; vo výroku V. žalobu

v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku VI. priznal žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov
konania proti žalovaným v 1. až 3. rade v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o ktorých výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.2. Rozhodnutie právne zdôvodnil čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, § 11, § 13 ods. 1 až 3, § 15, § 16, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a 2, §
428, § 430 Občianskeho zákonníka; § 2 písm. j), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 písm. a) a ods. 4, § 15

ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“); §
193 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3. rade sa voči žalovaným

domáhali, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť každému zo žalobcov sumu 23.000,- Eur
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobu zdôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade dňa 24.03.2022 viedol
motorové vozidlo P. Q. R.: E. bez toho, aby bol držiteľom príslušného vodičského oprávnenia, ktorého
vedeniu sa a situácii v cestnej premávke náležite nevenoval, a pri cúvaní na ceste pred obytným blokom
na J. G. D. XXXX/XX I. E. zadnou časťou vozidla narazil do chodkyne A. F. nar. XX.XX.XXXX, ktorá
spadla na vozovku, v dôsledku čoho utrpela zranenia hlavy, ako aj ďalšie poranenia, ktorým 29.06.2022

podľahla, čím ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a), § 22 ods. 2 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Lustráciou vozidla v evidenčnej karte
bolo zistené, že majiteľka osobného motorového vozidla P. Q. R.: E. je žalovaná v 2. rade. Žalovaný
v 3. rade bol na základe verejne dostupných informácii Slovenskej kancelárie poisťovateľov v uvedenom
čase zmluvným poistiteľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla P. Q. R.: E., ktorým

bola nehoda spôsobená. Pri dopravnej nehode zahynula A. F., nar. XX.XX.XXXX, manželka žalobcu
v 2. rade a matka žalobcov v 1. a 3. rade, pričom jej smrťou bola spôsobená trvalá a neodstrániteľná
ujma rodiny. Nečakaným úmrtím manželky a mamy žalobcov došlo k závažnému zásahu do práva na
ochranu osobnosti, ktoré spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie a v prípade tejto fungujúcej rodiny
má za následok dlhotrvajúcu nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka napriek plynutiu času

a následok tohto zásahu je nezvratný. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu,
ktorá má absolútny charakter.

4. Žalovaný v 1. rade bol za svoje protiprávne konanie uznaný vinným v trestnom konaní na Okresnom
súde Humenné vedenom pod sp. zn. 1T/98/2022, za prečin usmrtenia závažnejším spôsobom podľa §

149 ods. 1 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Aj keď pri požičaní vozidla zostáva naďalej zodpovedný
za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla prevádzateľ (§ 427 OZ), nie je vylúčené, aby poškodený
úspešne uplatnil nárok na náhradu škody priamo voči vodičovi (§ 420 OZ), ktorý si auto požičal a
spôsobil škodu v dôsledku porušenia konkrétnej právnej povinnosti (R 3/1984, s. 25 ods. 4). Ustálená
judikatúra súdov SR sa zhoduje v tom, že vodič motorového vozidla, resp. jeho prevádzkovateľ, ktorý

spôsobil hoci z nedbanlivosti dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k úmrtiu fyzickej osoby, zodpovedá
za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti blízkych osôb. V takýchto prípadoch ide o
zásah do práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou blízkeho príbuzného trvalo narušený
poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Cdo 77/2009, 4Cdo168/2009, 2Cdo 194/2011
a 3Cdo/18/2016. Pasívnu legitimáciu žalovaného v 3. rade žalobcovia odôvodnili § 823 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 15, § 4 ods. 2 zákona o PZP, pretože žalovaný v 3. rade je poistiteľ, ktorý má
povinnosť vzniknutú škodu (ujmu) nahradiť, keďže bol zmluvným poistiteľom zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou vozidla, ktorým bola nehoda spôsobená.

5. Žalobcovia poukázali na obdobné rozhodnutia, a to rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3Cdo/18/2016 zo dňa 22.06.2016 v spojitosti s rozsudkom (z 14.04.2015) a uznesením (18.10.2017)
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/60/2014 a rozsudkom Okresného súdu Humenné pod sp. zn.
15C/27/2011 zo dňa 17.05.2019, kde súd stanovil v obdobnom prípade výšku náhrady nemajetkovej
ujmy žalobcom v 1. až 3. rade na sumu 23.000,- Eur pre každého z nich, a to aj s prihliadnutím na
zaužívanú súdnu prax.

6. Súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcov uznesením dňa 23.11.2023 rozhodol o pripustení
zmeny žaloby v znení: „I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 1. rade 23.000 Eur
istiny. II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 2. rade 23.000 Eur istiny. III. Žalovaní
v 1., 2. a 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi v 3. rade 23.000 Eur istiny. IV. Povinnosti uložené týmto

rozsudkomsúžalovanív1.,2.a3.radepovinnísplniťvlehote3dníododňanadobudnutiaprávoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti podľa tohto rozsudku jedným zo žalovaných zanikne v
rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ďalším zo žalovaných. V. Žalovaní v 2. a 3. rade sú povinní
zaplatiť žalobcovi v 1. rade 2.983,50 Eur istiny v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnostitohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedného zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia
povinnosť plnenia ďalšieho žalovaného. VI. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade majú právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.“

7. Dňa 18.12.2023 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.983,50
Eur, čo predstavuje uplatnený nárok na náhradu škody - náhradu nákladov pri usmrtení. Žaloba bola
v tejto časti vzatá späť z dôvodu plnenia žalovaného v 3. rade. Preto súd konanie v tejto časti zastavil.

8.Zozistenísúduprvejinštancievyplýva,žerozsudkomOkresnéhosúduHumennéč.k.1T/98/2022-376
zo dňa 11.05.2023 bol žalovaný v 1. rade H. D. uznaný za vinného, že dňa XX.XX.XXXX I. D. S. XX.XX
h viedol osobné motorové vozidlo zn. P. Q., EČV: E. XXX O. bez toho, aby bol držiteľom príslušného
vodičského oprávnenia, ktorého vedeniu a situácii v cestnej premávke sa náležite nevenoval a pri cúvaní
na ceste pred obytným blokom na ul. G. XXXX/XX I. E. zadnou časťou vozidla narazil do chodkyne A.
F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá spadla na vozovku, v dôsledku čoho utrpela zranenie, a to pohmoždenie

hlavy v oblasti spánkovo-záhlavnej vľavo, zlomeninu kalvy v oblasti spánkovo-temenno-záhlavnej vľavo,
zlomeninu spodiny lebežnej vľavo, pohmoždenie mozgu v čelovo-spánkovo-temenno-záhlavnej vľavo,
ako aj ďalšie poranenia, ktorým zraneniam dňa 29.06.2022 podľahla, čím ako vodič porušil ust. § 4
ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a), § 22 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom

konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s jeho podmienečným odkladom a určeným
probačným dohľadom nad správaním v skúšobnej dobe a súčasne mu bola stanovená skúšobná doba
na 3 roky s uložením povinnosti spočívajúcej v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar

Policajného zboru podľa miesta pobytu podľa pokynov probačného a mediačného úradníka opakovane.
Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze viesť motorové vozidlá všetkých
skupín v trvaní 5 rokov. Rovnako súd týmto rozhodnutím odkázal poškodených, ktorými sú F. T. G. a
dedičia po nebohej A. F., s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Vo výroku o vine
a treste nadobudol rozsudok č.k. 1T/98/2022-376 zo dňa 11.05.2023 právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

27.05.2023.

9. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že právoplatným odsúdením žalovaného v 1.
radebolapreukázanájehozodpovednosťzaneoprávnenýzásahdoprávnaochranuosobnostižalobcov
v 1. až 3. rade - do práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou ich manželky a matky natrvalo

narušený. Ide pritom o objektívnu zodpovednosť, ktorá je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Z
vykonaného dokazovania mal teda súd vo vzťahu k žalovanému v 1. rade preukázané splnenie všetkých
atribútov zodpovednostného vzťahu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ktorými sú porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. Súd konštatoval, že žalovaný v 1. rade je zodpovedný za škodu a tiež za ujmu, ktorú

utrpeli žalobcovia na osobnostných právach, lebo je potrebné pripustiť analogické použite § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka aj pri určení osôb zodpovedných za zásah do práva na ochranu osobnosti
podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukázal napríklad na rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/999/2007.

10. Vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd konštatoval, že zodpovednosť z prevádzky dopravného
prostriedku patrí medzi osobitné prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou, pričom je
založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie) s možnosťou
liberácie prevádzateľa. Prevádzateľ sa nezbaví zodpovednosti ani v prípade, že zverí alebo zapožičia
dopravný prostriedok inému (R 70/1969) (Ro NS ČR z 28.02.2007, sp. zn. 25Cdo 2053/2005). Tvrdenia

žalovanej v 2. rade, že osobné motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, nikdy
nebolo z jej strany zapožičané žalovanému v 1. rade a nikdy mu nebolo dovolené jazdiť týmto osobným
motorovým vozidlom, neboli podložené dôkazmi ani v trestnom konaní, ani v tomto konaní. Žalovaná
v 2. rade neuniesla dôkazné bremeno, pretože neboli preukázané jej tvrdenia. Vo všeobecnosti sa za
prevádzateľa na účely § 427 Občianskeho zákonníka považuje subjekt, ktorý má právnu alebo faktickú

možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom a spravidla je ním predovšetkým vlastník vozidla.
Právnická alebo fyzická osoba, ktorá zverila, či požičala fyzickej osobe motorové vozidlo, zostáva
prevádzateľom tohto motorového vozidla v zásade zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou
jeho prevádzky (R 70/1969). U prevádzkovateľa motorového vozidla je riziko znášania následkovzodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzateľ je zo zákona
poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu podľa zákona o PZP.

11. Bolo nesporne preukázané, že žalovaná v 2. rade mala so žalovaným v 3. rade uzatvorenú zmluvu o
povinnomzmluvnompoistení.Priuplatňovanínárokovznáhradyškodyplatízásada,žepoškodenýmusí
uplatniťsvojeprávovočitomu,ktozaškoduzodpovedá,t.j.vočipoistenému.Poistiteľplnípoškodenému
namiesto poisteného. Iba výnimočne má poškodený priame právo na náhradu škody voči poisťovateľovi,
a to ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Týmto osobitným predpisom je zákon o PZP, ktorý v § 15

stanovuje, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
Poistenie zodpovednosti kryje aj nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka a pozostalí (ako poškodení) môžu tieto nároky v zmysle § 15 ods. 1 zákona
o PZP uplatniť priamo proti poisťovateľovi a to rovnako, ako všetky ostatné nároky s tým súvisiace (pozri
ajrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS646/2015zo16.12.2015,I.ÚS474/2016zo17.08.2016
a rozhodnutie I. ÚS 206/2015 z 29.04.2015).

12. Súd nemal pochybnosť o tom, že smrť manželky žalobcu v 2. rade a matky žalobcov v 1. a 3. rade
spôsobila veľmi vážny zásah do ich súkromného života a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia
v tomto prípade nemôže byť postačujúca. Od smrti nebohej A. F. sú žalobcovia ochudobnení o sféru
vzťahu s nebohou ako najbližšou rodinnou príslušníčkou. Následky zásahu nie je možné odstrániť len

morálnou satisfakciou, pretože žiadna by nepostačovala na primerané vyváženie a zmiernenie ujmy
žalobcov. Ujma vzniknutá žalobcom je neodstrániteľná a každá iná fyzická osoba by ujmu považovala
za objektívne závažnú.

13. Do rámca všeobecnej úpravy ochrany osobnosti patrí aj právo na súkromie. Rešpektovanie

súkromného života zahŕňa aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami.
Súčasťou súkromného života je rodinný život zahŕňajúci aj vzťahy medzi blízkymi príbuznými, s osobami
v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Ide o vzťahy medzi príbuznými, bez ohľadu na
skutočnosť, že žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti.

14. Ak v dôsledku trestného činu alebo iného neoprávneného zásahu došlo k usmrteniu osoby, majú
osoby uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka možnosť požadovať náhradu za nemajetkovú ujmu z
titulu neoprávneného zásahu do života, telesnej integrity ich blízkej osoby. Je zároveň nepochybné,
že takýmto neoprávneným zásahom došlo k neoprávnenému zásahu aj do ich súkromného, prípadne
rodinného života, a preto môžu požadovať aj náhradu za utrpenú nemajetkovú ujmu do svojich

osobnostných práv. Predpokladom zodpovednosti a vzniku občiansko-právnych sankcií za nemajetkovú
ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka je existencia
neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého nemajetkovú ujmu vyvolať v príčinnej súvislosti medzi
takýmto zásahom a jeho protiprávnosťou.

15.Výškapeňažnejnáhradyjepredmetomvoľnejúvahysúdu,pričomsúdmusíprihliadaťajnaokolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a tiež vo vzťahu k subjektu,
ktorý neoprávnený zásah spôsobil. Súd pri určení výšky peňažnej náhrady prihliadol na nenapraviteľný
následok vzniknutý v dôsledku smrti manželky a matky žalobcov v 1. až 3. rade a na okolnosti, za ktorých
došlo k usmrteniu.

16. V danej právnej veci je nesporné, že smrť manželky a matky žalobcov z nedbanlivosti spôsobil
bez akýchkoľvek pochybností žalovaný v 1. rade, za čo bol aj právoplatne odsúdený. V konaní nebolo
preukázané, aby nebohá A. F. porušila nejaké právne predpisy. Žalobcovia v 1. a 3. rade nežili v čase
nehody s nebohou v spoločnej domácnosti, nakoľko si založili vlastné rodiny, avšak s nebohou žil a

býval žalobca v 2. rade, o ktorého sa nebohá A. F. ako jeho manželka starala. Žalobcovia v 1. a 3.
rade boli s nebohou v pravidelnom kontakte, navštevovali sa a navzájom si pomáhali so starostlivosťou
o vnúčatá, s problémami v práci a podobne. Medzi nebohou ako manželkou a matkou žalobcov bol
dobrý vzťah, neboli medzi nimi žiadne konflikty a nezhody. Jej náhla smrť mala neblahé následky aj
na samotné zdravie žalobcov, najmä žalobcu v 2. rade, ktorý krátko po nehode utrpel cievnu mozgovú

príhodu nešpecifikovanú s parézou na ľavej strane, kde toto ochorenie mohlo byť aj dôsledkom stresu
zo smrti manželky. Žalobkyňa v 1. rade po nehode svojej matky musela vyhľadať pomoc psychológa a
do dnešného dňa nie je zmierená s jej náhlou smrťou, kedy v podstate prišla o oboch rodičov naraz,
pretože krátko po nehode jej matky vážne ochorel aj jej otec. Rovnako žalobca v 3. rade nesie smrťmatky veľmi ťažko, pociťuje osamelosť a smútok, chýba mu v každodennom živote. Bolo medzi nimi
vytvorené silné citové puto. V dôsledku tragickej smrti manželky a matky pri dopravnej nehode došlo
k nesmierne závažnej ujme spočívajúcej v strate milovaného človeka, čím sú žalobcovia do budúcna

ochudobnení o rodinný život. O intenzite vzťahu žalobcov s ich nebohou manželkou a matkou svedčí tá
skutočnosť, že boli neustále v kontakte, pomáhali si navzájom. Nemožno opomenúť fakt, že išlo o náhle,
nečakané úmrtie osoby z najužšieho rodinného okruhu. Žalobcovia tvorili s nebohou fungujúce rodinné
spoločenstvo s dobre vyvinutými sociálnymi a citovanými väzbami, v dôsledku jej nečakanej smrti
pretrvávajú pocity nervozity, úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku. Stratili možnosť viesť s ňou súkromný

život a sú od jej smrti ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných
príslušníkov. Protiprávnym konaním žalovaných prišlo k tak nezvratnej deštrukcii týchto medziľudských
väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov, a tým k zásahu do ich osobnostných
práv. Vzniknutá trauma je zo života žalobcov fakticky neodstrániteľná.

17. Z oboznámených lekárskych správ vyplýva, že v čase dopravnej nehody nebohá A. F. netrpela

žiadnym závažným ochorením, ktoré by malo negatívny vplyv na kvalitu jej života. Bola plne sebestačná
a napriek vyššiemu veku nebola odkázaná na pomoc a opateru inej osoby, naopak sama bola tou
osobou, ktorá opateru poskytovala najmä svojmu o X rokov staršiemu manželovi - žalobcovi v 2. rade,
ako aj vnúčatám, s ktorými trávila čas a podieľala sa aj na ich výchove.

18. Na vyjadrenie rozsahu a intenzity ujmy, ktorú vyvolali zásahy do týchto oblastí súkromného a
rodinného života je nepostačujúce paušálne priznanie výšky nemajetkovej ujmy. Za daného stavu súd
dospel k záveru, že primeraná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- Eur pre žalobkyňu v 1. rade
a žalobcu v 3. rade ako deti nebohej a vo výške 20.000,- Eur pre žalobcu v 2. rade ako manžela nebohej,
ktorý bol na ňu vo všetkom odkázaný, podľa názoru súdu zodpovedá závažnosti vzniknutej ujmy a

okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo berúc do úvahy najbližšie rodinné vzťahy medzi nimi
(manželský a rodičovský). Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, na ktorú žalobcom vznikol nárok,
môže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu, uvedené je napokon aj jeho zmyslom. V prevyšujúcej
časti súd žalobu zamietol.

19. Súd konštatoval, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Preto súd v zmysle 255
ods. 1 CSP priznal žalobcom v 1. až 3. rade ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % z prisúdenej sumy vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade s tým, že o výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou

intenzitou odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán
sporu. Poukazujúc na uvedené súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru
úspechu v spore.

20. Proti výrokom V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Žalobcovia namietali výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a poukázali na to, že zákon
ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť na dve hľadiská, a to tak na závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to ako na strane žalobcov, tak aj na strane žalovaných.
Súdsvojvoľneaneodôvodnenieznížilžiadanúsumuariadneadostatočnesanevysporiadalsovšetkými
relevantnými skutočnosťami. Nie je zrejmé, či súd prihliadol alebo nie na okolnosť, za ktorej k porušeniu

práva došlo. Žalovaný v 1. rade totiž spáchal prečin usmrtenia závažnejším spôsobom konania tak, že
porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom o cestnej premávke. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia
zakladá inú vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, lebo písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.

22. Žalobcovia ďalej argumentovali tým, že pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné
súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti
rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej
úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady (nález Ústavného súdu SR sp. zn.III. ÚS 288/2017 z 05. decembra 2017). Ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vyjadrujú
predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však

možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho
súdu alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali (3Cdo/6/2017, 6Cdo/21/2017,
7Cdo/101/2018). Aj z tohto pohľadu žalobcami uplatnená výška satisfakčnej náhrady s poukazom na

obdobné rozhodnutie - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/18/2016 zo dňa 22.06.2016 v
spojitosti s rozsudkom (z 14.04.2015) a uznesením (z 18.10.2017) Krajského súdu v Prešove sp. zn.
11Co/60/2014 a rozsudkom Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 15C/27/2011 zo dňa 17.05.2019, v
ktorom súd priznal 3 x 23 000 eur, neprevyšuje maximálnu výšku priznanú v analogických veciach, práve
naopak, je na spodnej hranici. Je potrebné rešpektovať aj princíp legitímneho očakávania žalobcov.
Žalobcovia poukázali aj na ďalšie rozhodnutia v analogických veciach, napr. na rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.07.2015, sp. zn. 12Co 465/2014, v ktorom súd priznal 3 x 33.500 eur,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.06.2016 sp. zn. 3 Cdo 18/2016, v ktorom súd priznal 3 x
23 000 eur a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 21.05.2014 sp. zn. 11 Co 116/2013, v ktorom
súd priznal 33 000 eur. Postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie nebol správny, lebo svojvoľne znížil
priznanú sumu a vôbec sa nevysporiadal s okolnosťou, či prihliadol alebo nie na ustálenú rozhodovaciu

prax súdov a tiež svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť pri stanovení výšky priznanej náhrady, pričom
žalobcovia žiadali, aby im bola priznaná suma 23.000,- Eur, a to každému z nich.

23. Na základe toho navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
vo výroku V. a žalovaných v 1. až v 3. rade zaviazal žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 3. rade zaplatiť

aj nemajetkovú ujmu každému z nich vo výške 8.000 Eur, teda spolu 23.000 Eur, žalobcovi v 2. rade
zaplatiť aj nemajetkovú ujmu vo výške 3.000,- Eur teda spolu 23.000 Eur s tým, že splnením povinnosti
podľa tohto rozsudku jedným zo žalovaných zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ďalším
zo žalovaných a to najneskôr do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadali, aby
odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku VI. a priznal žalobcom voči žalovaným náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná v 2. rade z dôvodov, že súd na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,

aby žalobu voči nej zamietol, pretože sa nedopustila nijakého protiprávneho konania, neporušila žiadny
zákon, za vzniknutú situáciu nenesie žiadnu zodpovednosť a nemôže byť potrestaná za niečo, čo
nespôsobila.

25. Tvrdila, že svoje osobné motorové vozidlo vždy požičiavala iba synovi alebo manželovi, ktorí majú na

to oprávnenie. Vozidlo nikdy nezverila ani nepožičala H. D., ktorému z jej strany nikdy nebolo dovolené
jazdiť jej vozidlom.

26. Podľa správy znalca utrpela A. F. ťažké zranenia. Žalovaná v 2. rade uviedla, že nerozumie tomu,
ako auto, ktoré takéto závažné poranenia spôsobilo, nenesie žiadne známky, aby bolo účastníkom -

príčinou dopravnej nehody, zranení dotyčnej osoby. Žalovaná v 2. rade uviedla, že žiadala o predloženie
lekárskych správ týkajúcich sa nebohej, ale tieto jej predložené neboli. Tiež uviedla, že v útlom veku
stratila svojho otca, ale s rodinou sa nikdy neznížili k takej podlosti, aby stratu blízkeho človeka
kompenzovalitým,žebyodniekoho,ktoichtragédiunespôsobil,vymáhalinejakéfinančnéodškodnenie.
Zopakovala, že svoje auto osobe, ktorá spôsobila nehodu, nezverila, preto rozhodnutie súdu vníma ako

nespravodlivosť a trest za niečo, čo nespôsobila.

27. Proti výrokom II. až M., a VI.. rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 3. rade z dôvodov, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 365 ods. 1
písm. d) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP).

28. Žalovaný v 3. rade namietal výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, pričom tvrdil, že zosnulá
mala v čase dopravnej nehody nedožitých 76 rokov, voči žalobcom v 1. a 3. rade nemala žiadnuvyživovaciu povinnosť, títo so zosnulou netvorili spoločnú domácnosť, majú vlastné rodiny, na rozdiel
od žalobcu v 2. rade. Rozsudok považoval za nie spravodlivý a proporcionálny, a to najmä z pohľadu
priznanej sumy pre žalobcu v 2. rade, ktorý so zosnulou dlhé roky žil v manželstve a v spoločnej

domácnosti, a táto mu bola veľkou oporou, v komparácii s obdobnou sumou aj pre žalobcov v 1. a 3.
rade, ktorí nepochybne takéto vzťahy, čo do trvania, intenzity a následkov absencie zosnulej v spoločnej
domácnosti, nemali a sú nezrovnateľného charakteru.

29. Žalovaný v 3. rade namietal aj výrok VI. rozhodnutia o trovách konania, ktorý považoval za arbitrárný,

keďže obsahoval dovetok „z prisúdenej sumy“. V danom prípade došlo k ignorácii § 10 ods. 8 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorého
pri konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je tarifnou hodnotou výlučne suma 2.000,- eur,
bez ohľadu na prisúdenú sumu.

30. Na základe toho žalovaný v 3. rade žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti

tak, že žalobcom prizná náhradu nemajetkovej ujmy v nižšej sume, vo výške zodpovedajúcej zásadám
primeranosti a proporcionality, a ak, tak prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %, bez dovetku „z
prisúdenej sumy“.

31. K odvolaniu žalovaného v 3. rade sa vyjadrili žalobcovia v 1. až 3. rade, pričom uviedli, že okolnosti,

na ktoré poukázal žalovaný v 3. rade nemožno zohľadňovať pri určení výšky nemajetkovej ujmy. Týmito
kritériami sú len závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobcovia dodali, že
vzťahy v rodine boli harmonické a aj keď mali rôznorodú špecifickú súkromnú a dôvernú povahu, nemalo
to vplyv na kvalitu a intenzitu ich vzájomných vzťahov s nebohou. Rôznorodosť vzťahov nemusí nutne
znamenať, že členovia rodiny si vytvorili a udržiavali kvalitatívne iné citové, sociálne a morálne vzťahy,

či ináč si vzájomne kvalitatívne pomáhali, či podporovali. Nečakaná smrť mamy a manželky spôsobila
neodstrániteľnú ujmu a traumu rodiny, ktorá bola rovnako intenzívna pre všetkých jej členov bez rozdielu.

32. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania podané.

33. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho

súdu.

34. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcov v 1. až 3.
rade a žalovaných v 2. a 3. rade a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny. Súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver

a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu
súdnych rozhodnutí. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie súdu prvej inštancie. Vzhľadom na
to, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné konanie a odvolacie konanie z

hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku a len na doplnenie jeho správnosti dodáva:

35.Predmetomprejednávanejvecijenárokžalobcovnanáhradunemajetkovejujmy,ktorúutrpelismrťou
manželky a matky dňa XX.XX.XXXX v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX

a ktorú zavinil žalovaný v 1. rade s dopravným prostriedkom vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, povinne
zmluvne poistenom u žalovaného v 3. rade.

36. Podstatou námietok žalobcov v 1. až 3. rade bol ich nesúhlas s výškou priznanej náhrady
nemajetkovej ujmy, ktorá je podľa nich nízka a mala im byť priznaná, každému z nich vo výške 23.000,-

Eur. Namietali nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že nie je zrejmé, či súd prihliadol na okolnosti,
za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu a tiež namietali, že súd nezohľadnil rozhodovaciu činnosť
súdov v obdobných veciach. Žalobcovia tiež nesúhlasili s výrokom o trovách konania v súvislosti
s priznaním nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Žalobcovia taknamietali, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

37. Žalovaná v 2. rade namietala, že žalovanému v 1. rade nikdy nezverila svoje osobné motorové
vozidlo, nepožičala mu ho, a preto nemôže niesť zodpovednosť za to, čo nespôsobila. Okrem toho
namietala, že žiadala o predloženie lekárskych správ z nemocnice o stave nebohej, ale tie jej predložené

neboli. Žalovaná v 2. rade namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

38. Žalovaný v 3. rade namietal, že súdom priznaná suma nie je primeraná, pričom súd prvej inštancie
mal odlíšiť situáciu detí nebohej (ktorá zomrela vo veku cca XX rokov), a to žalobcov v 1. a 3. rade,
ktorí už majú samostatné životy, od situácie ich otca, žalobcu v 2. rade, ktorý s nebohou žil v spoločnej

domácnosti. Rovnako ako žalobcovia, aj on namietal výrok o trovách konania, pokiaľ ide o priznanie
nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Žalovaný v 3. rade tvrdil, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

39. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.

7 Cdo 7/2010).

40. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli

počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,
opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnejsúvislosti.Vyhodnotenievykonanýchdôkazovsúduvedievodôvodnenírozsudkupodľa§220
ods.2CSP.Voľnéhodnoteniedôkazovsúdomprirodzeneneznamenáľubovôľuhodnotenia.Súdhodnotí

jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne
súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných
dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením
pravidiel formálnej logiky.

41. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,
ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Neodôvodnenosť (arbitrárnosť) rozhodnutia je najčastejšie daná rozporom

súvislosti právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej
logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému
uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Svojvôľa (arbitrárnosť) sa v zásade môže prejavovať
v dvoch podobách: ako procesná svojvôľa, teda hrubé alebo opakované porušenie zásadných

ustanovení právnych predpisov, upravujúcich postup orgánu verejnej moci, alebo ako hmotnoprávna
(meritórna) svojvôľa, teda extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi
orgánu verejnej moci, ktoré sú vo vzťahu k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne
akceptovateľnými výkladovými postupmi (II. ÚS 576/2012).

42. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu
do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v
dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za nesprávny procesný postuptreba považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu, a tak zároveň znamená
aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr.

o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým
vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia,
na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

K námietkam žalobcov v 1. až 3. rade:

43. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby,
následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ust.

Občianskeho zákonníka. V prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje
Občiansky zákonník v ust. § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom
je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 265/2009).

44. Súčasťou osobnostných práv fyzickej osoby je aj právo na súkromný a rodinný život, ktoré zahŕňa
taktiež právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s blízkymi osobami. Pod právnu úpravu ochrany
osobnosti fyzickej osoby, ktorá je v slovenskom právnom poriadku obsiahnutá v Občianskom zákonníku,
spadá aj právo na ochranu súkromia, ktoré sa v najširšom zmysle týka aj života v rodine, manželských,
partnerských alebo priateľských či iných obdobných vzťahov. Súčasťou súkromného života jednotlivca je

nepochybne aj rodinný život, zahŕňajúci právo fyzickej osoby na spolužitie s blízkymi príbuznými, najmä
s deťmi, rodičmi, prarodičmi, či súrodencami. Rešpektovanie súkromného života musí preto zahŕňať do
určitej miery právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi, aby tak
bolo možné okrem iného rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť jednotlivca. Protiprávne narušenie týchto
rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby

(obdobnenapr.uznesenieNajvyššiehosúduSRz18.02.2010,sp.zn.3Cdo137/2008análezÚstavného
súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2844/14 zo dňa 22.12.2015).

45. Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá závisí na úvahe súdu, sa zohľadňuje
závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Okrem porovnateľných

prípadov nie sú rozhodujúce matematické výpočty založené na hodnote nominálnej mzdy zamestnanca
v národnom hospodárstve, či kritéria v zmysle zákona o obetiach trestných činov. Tieto kritéria môžu
byť použité, ale len podporne.

46. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne zameral na skutkové zistenia

ovzájomnýchvzťahochmedzinebohoumanželkouamatkouapozostalýmirodinnýmipríslušníkmi.Tieto
správne vyhodnotil v kontexte závažnosti vzniknutej ujmy. Nemajetková ujma v prípade sekundárnych
obetí dopravnej nehody sa priznáva, posudzujúc konkrétne okolnosti prípadu, za ich útrapy, súženia,
pocity beznádeje, zúfalstva a iné obdobné prežívania, ktorými prechádzajú po strate blízkej osoby, ktorá
zahynula pri dopravnej nehode. Závery, ktoré súd viedli k priznanej sume spočívali na individuálnych

dôvodoch každého jedného zo žalobcov. V prípade žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 3. rade to boli
skutočnosti, že aj keď s nebohou matkou nežili v spoločnej domácnosti, boli s ňou v pravidelnom
kontakte, boli si nápomocní, vzájomne riešili problémy, ktoré sa v živote vyskytli. Mali spolu dobrý vzťah
a neboli medzi nimi žiadne konflikty. Žalobkyňa v 1. rade nie je dosiaľ zmierená s jej náhlou smrťou
a žalobca v 3. rade nesie smrť matky tiež ťažko, cíti smútok a chýba mu v každodennom živote. Pokiaľ

ide o žalobcu v 2. rade, ten krátko po nehode utrpel cievnu mozgovú príhodu. Jeho manželka bola
sebestačná a poskytovala mu opateru. Súd tiež zdôraznil, že smrťou manželky a matky došlo k náhlemu
a nečakanému pretrhnutiu vzájomných citových väzieb s výrazným dopadom na súkromný a rodinný
život žalobcov, ktorým tým bola odňatá možnosť aj naďalej rozvíjať a udržiavať vzťahy so svojou blízkou
príbuznou.

47. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy nezohľadnil
len závažnosť ujmy, ale aj okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv
žalobcov došlo. Svedčí o tom zistenie súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný v 1. rade ako vinníkdopravnej nehody bol za tento skutok uznaný vinným v trestnom konaní na Okresnom súde Humenné
vedenom pod sp. zn. 1T/98/2022, za prečin usmrtenia závažnejším spôsobom podľa § 149 ods. 1
ods. 2 písm. a) Trestného zákona (body 12., 23., 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Aj keď súd

prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia výslovne „nezvýraznil“ alebo „nepodčiarkol“ okolnosti, ktoré boli
rozhodujúce pre určenie výšky nemajetkovej ujmy, je zrejmé, že tieto okolnosti bezpochyby zohľadnil.
Na viacerých miestach rozsudku poukázal na závažnosť protiprávneho konania žalovaného v 1. rade
a v rámci bodu 27. odôvodnenia uviedol, že tieto okolnosti sú určujúcim kritériom pri rozhodovaní o výške
náhrady nemajetkovej ujmy.

48. Napadnuté rozhodnutie obsahuje obsiahle odôvodnenie korešpondujúce zo zisteným skutkovým
stavom a správnou aplikáciou príslušných právnych noriem, avšak bez toho, aby súd prvej inštancie
porovnal priznanú sumu titulom náhrady nemajetkovej ujmy v obdobných veciach. Ide o nedostatok
v dôvodoch rozhodnutia. V kontexte s kvalitou a dôslednosťou, ktoré charakterizujú odôvodnenie súdu
sa zistený nedostatok nejaví takej intenzity, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Závery

súdu prvej inštancie sú totiž porovnateľné čo do výšky priznaného nároku s obdobnými prípadmi. Sumy,
ktoré sú slovenskými súdmi priznávané ako náhrada nemajetkovej ujmy v dôsledku úmrtia blízkej osoby,
sa pohybujú od čiastok pod 10.000,- eur až po sumy do 40.000,- eur, výnimočne i nad túto sumu.
Priznávané čiastky pre osoby, ktorých intenzita vzťahu so zomrelým a ujma spôsobená jeho smrťou
je najväčšia, sú často v rozmedzí 20.000,- eur až 30.000,- eur, pri osobách s menej závažnou ujmou

bývajú nižšie. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu
tvoria spojené nádoby, na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na
aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov o nárokoch na náhradu nemajetkovej ujmy vzniknutej sekundárnej
obeti dopravnej nehody:

- Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/125/2023 zo dňa 30.01.2024, ktorým bola manželke
nebohého priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- Eur, plnoletému 23-ročnému synovi
nebohého, ktorý s nebohým nežil v spoločnej domácnosti, náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,-
Eur a dcére nebohého, ktorá mala v čase smrti svojho otca 15 rokov, náhrada nemajetkovej ujmy vo
výške 25.000,- Eur. K dopravnej nehode došlo dňa 25.11.2020.

- Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 27C/80/2022 zo dňa 19.02.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/72/2024 zo dňa 02.04.2025, kde v dôsledku dopravnej nehody zo
dňa 25.11.2020 bola synovi za smrť otca priznaná suma 15.000,- eur, hoci syn s ním v čase smrti nežil
v spoločnej domácnosti, nakoľko mal vlastnú rodinu.
- Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/45/2011 zo dňa 22.11.2016 v spojení s rozhodnutím

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/137/2017 zo dňa 12.06.2018, z ktorých vyplýva priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy manželke v sume 40.000,- eur, trom deťom – každému po 20.000,- eur a
maloletému dieťaťu vo veku 5 rokov vo výške 40.000,- eur.
- Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8C/213/2013 zo dňa 21.12.2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/129/2023 zo dňa 31.03.2025, na základe ktorých bola maloletej

2 a pol ročnej dcére priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 13.000,- eur, spojenej s tragickou
smrťou otca, s ktorým v čase dopravnej nehody nežila v spoločnej domácnosti a matka styku otca
s dcérou bránila. K dopravnej nehode došlo dňa XX.XX.XXXX.
- Rozsudok Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. 7C/60/2019 zo dňa 26.10.2021 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/135/2024 z 09.01.2025, na základe ktorých bola

deťom zosnulej, ktoré s ňou žili v spoločnej domácnosti, priznaná suma obom po 20.000,- eur, jej matke
suma 15.000,- eur a súrodencom po 10.000,- eur. Matka a súrodenci zosnulej s ňou nežili v spoločnej
domácnosti. K dopravnej nehode došlo dňa XX.XX.XXXX.
- Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/87/2023 zo dňa 27.09.2023, ktorým bolo odmietnuté
dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci priznania náhrady nemajetkovej

ujmy v sume 20.000,- Eur a 17.500,- Eur v prospech pozostalých rodičov a v sume 10.000,-Eur v
prospech pozostalej sestry. K nehodovej udalosti došlo v roku 2014.
- Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/23/2022 zo dňa 27.04.2023, ktorým dovolací súd
zamietol dovolanie proti výroku odvolacieho rozhodnutia týkajúceho sa náhrady nemajetkovej ujmy
v sume 30.000,- Eur pre pozostalú manželku a v sume 20.000,-Eur pre každú z troch pozostalých

maloletých dcér (ktoré boli v „útlom veku“). K nehode došlo v roku 2016, usmrtený mal XX rokov.
- Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/25/2021 zo dňa 26.04.2023, ktorým bolo odmietnuté
dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorý sa stotožnil so závermi okresného súdu vo veciurčenia náhrady nemajetkovej ujmy v prospech pozostalých rodičov a sestry v sume 25.000,- Eur pre
každého z nich; k dopravnej nehode došlo v roku 2016, usmrtený bol dospelý.
- Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/1/2020 zo dňa 07.06.2024 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/46/2024 zo dňa 15.04.2025, ktorým bola primárnej obeti
dopravnej nehody priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v sume 25.000,- eur a rovnaká suma bola
priznaná jej matke, na ktorej spočíva úplná starostlivosť o dcéru postihnutú pri dopravnej nehode, ku
ktorej došlo dňa 13.12.2019. V danom prípade nedošlo k následku smrti.
- Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 17C/57/2024-168 zo dňa 11.02.2025 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/55/2025 zo dňa 24.06.2025, kde po obeti
dopravnej nehody bola matke nebohého priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 17.600,- eur (80
% zo základu náhrady 22.000,- eur zníženého z dôvodu spoluúčasti zosnulého na vzniku ujmy keďže
nebol pripútaný bezpečnostným pásom) a v prospech sestier nebohého u každej vo výške 2.240,- eur
(80 % zo základu náhrady 2.800,- eur zníženého z dôvodu spoluúčasti zosnulého na vzniku ujmy, keďže
nebol pripútaný bezpečnostným pásom).

- Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/78/2023 zo dňa 23.07.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/56/2024 zo dňa 10.04.2025, kde pri dopravnej nehode došlo
k usmrteniu syna a brata žalobcov, pričom s troma žalobcami býval nebohý v spoločnej domácnosti
a jeden zo žalobcov býval v ich blízkosti. Rodičom nebohého súd priznal po 15.000,- eur a súrodencom
po 8.000,- eur a 9.000,- eur. Pri vzniku nehody nedošlo k spoluzavineniu zo strany nebohého.

49. Tak, ako sa vyvíjajú spoločenské vzťahy v tom najširšom slova zmysle a s tým spojená spoločenská
situácia, vyvíja sa kultúra spoločnosti, novelizuje sa právo, ktoré reguluje spoločenské vzťahy, tak
dochádza aj k vývoju a zmene rozhodovacej činnosti súdov, ktorá na uvedené zmeny reflektuje
a zohľadňuje jednotlivé špecifiká prípadu. Reakcia súdov vo vzťahu k nárokom na náhradu nemajetkovej

ujmy nemôže byť totožná, keďže pri výške náhrady nemajetkovej ujmy sú v zmysle § 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka dané jasné kritéria, no jedinečnosť prípadu uvedené kritéria determinuje.

50. Ako jedinú dôvodnú námietku žalobcov (spôsobilú vyvolať zmenu napadnutého rozsudku) odvolací
súd vyhodnotil tú, ktorá smerovala voči výroku VI. o trovách konania. Je potrebné uviesť, že súd prvej

inštancie ho nesprávne formuloval, keď použil výraz „z prisúdenej sumy“, nakoľko tarifnou hodnotou
je v okolnostiach daných prípadov, teda v sporoch o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch pevná suma (aktuálne 5.000,- eur, do 31.12.2023 to bola suma 2.000,- eur; k tomu pozri
vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, § 10 ods. 8).

K námietkam žalovanej v 2. rade:

51. Odvolací súd konštatuje, že v kontexte námietok žalovanej v 2. rade, ktorá tvrdila, že nenesie
zodpovednosť za následky dopravnej nehody, odvolací súd uvádza, že tieto vyhodnotil ako nedôvodné.

Súd prvej inštancie skutkovo správne a nesporne ustálil, že žalovaná v 2. rade bola vlastníčkou
motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, a preto v zmysle § 427 Občianskeho
zákonníka ako prevádzkovateľ nesie zodpovednosť za škodu, prípadne nemajetkovú ujmu (napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo/476/2011). Hoci žalovaná v 2. rade tvrdila, že vinníkovi
dopravnej nehody auto nezverila a nepožičala, opak nepreukázala. Ide o objektívnu zodpovednosť,

keďže k ujme došlo v dôsledku dopravnej nehody motorovým vozidlom. Žalovaná ako majiteľka vozidla
nepreukázala, že ani pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré možno od nej požadovať, nemohla škode
zabrániť. Správne potom súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná v 2. rade neuniesla bremeno
dôkazu.

52. Pokiaľ žalovaná v 2. rade namietala, že jej motorové vozidlo pri vrátení políciou nevykazovalo také
poškodenia, aby nimi mohli byť spôsobené zranenia nebohej, odvolací súd uvádza, že tieto skutočnosti
boli predmetom dokazovania v trestnom konaní, v rámci ktorého bol žalovaný v 1. rade uznaný za
vinného za skutok, v dôsledku ktorého bola nebohej spôsobená smrť.

53. Žalovaná v 2. rade tiež namietala, že jej neboli predložené lekárske správy (prijímacia správa
a prepúšťacia správa) ohľadom zranení nebohej A. F. v súvislosti s nehodou zo dňa XX.XX.XXXX. Tu
odvolací súd dáva do pozornosti, že posúdenie zranení a ich charakteru je otázkou odbornou a túto
posúdil znalec z príslušného odboru v trestnom konaní, pričom svoje závery o zraneniach nebohejA. F. vyslovil v znaleckom posudku, o ktorom sa súd prvej inštancie zmienil v bode 13. odôvodnenia
napadnutého rozsudku.

54. Vychádzajúc z uvedeného súd odvolacie námietky žalovanej v 2. rade vyhodnotil ako nedôvodné
a nespôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

K námietkam žalovaného v 3. rade:

55. Vzhľadom k tomu, že odvolacie námietky žalobcov a žalovaného v 3. rade sa čo do argumentácie
vočivýrokuotrováchkonania,zhodujú,odvolacísúdodkazujenadôvodysvojhorozhodnutiaobsiahnuté
v bode 50., ktoré nie je potrebné opakovane uvádzať.

56. Aj námietka žalovaného v 3. rade ohľadom skutočností, na základe ktorých bola žalobcom priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je čo do charakteru obdobná s námietkami žalobcov, na ktoré

už odvolací súd poskytol odpoveď. Rozdiel v námietkach však spočíva v tom, že pokiaľ sa žalobcom
priznaný nárok javil ako nie dostatočne vysoký, argumentácia žalovaného v 3. rade smerovala k zníženiu
náhrady nemajetkovej ujmy. Odvolací súd aj na tomto mieste odkazuje na dôvody svojho rozhodnutia
v bodoch 43. až 49. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie priznal náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch v medziach primeranosti a akceptovateľnosti zohľadniac konkrétne okolnosti danej

veci. Je nepochybné, že osobnostná sféra sekundárnych obetí dopravnej nehody významne utrpela.
Každéhosajehoosobnýproblémbytostnetýkaakaždýhoprežívaposvojom.Každábytosťjejedinečná,
pričom nemožno bez ďalšieho porovnávať situáciu prežívania pozostalých ak zomrie človek v mladom
a produktívnom veku na jednej strane a na strane druhej sebestačný dôchodca. Vek primárnej obete
dopravnej nehody môže síce súd zohľadniť, avšak nemôže byť kritériom určujúcim, keďže pre určenie

výšky sú zásadné okolnosti, za ktorých k ujme došlo a závažnosť tejto ujmy.

57. Na základe toho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a V. potvrdil
ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP a výrok VI. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania zmenil postupom podľa § 388 CSP, keďže v tomto rozsahu neboli splnené podmienky na jeho

potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

58. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 2 CSP. Odvolanie podali všetky strany sporu (okrem žalovaného v 1. rade). Ani jednej zo strán sa
nepodarilozvrátiťrozhodnutiesúduprvejinštancievosvojprospech.Pretoúspech,resp.neúspechjetak

na strane žalobcov v 1. až 3. rade a na strane žalovaných v 2. a 3. rade rovnaký. Z tohto dôvodu odvolací
súd žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Žiada sa dodať, že žalovanému v 1.
rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, pretože odvolanie nepodal a k podaným odvolaniam
sa nevyjadril. Preto výrok o trovách odvolacieho konania zahŕňa aj rozhodnutie o trovách žalovaného
v 1. rade.

59. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)