Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 77C/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123374890
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123374890.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošice,sudcomJUDr.LukášomBeňákom,vsporežalobkyne:A.B.C.,D.,nar.XX.X.XXXX,

bytom E. XXXX, XXX XX F., zast.: IN FORO - AYRUMYAN, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51
011 344, so sídlom v Bratislave, Uhrova 4, proti žalovanému: A. G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom v I.,
J. XXXX/XXX, zast.: MG Legal, s.r.o., IČO: 53 549 996, so sídlom v Košiciach, DUETT Business
Residence, Nám. Osloboditeľov 3/A, o zaplatenie 1.235 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.235 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 1.235 € od 18.03.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa prostredníctvom upomínacieho konania domáhala 1.235 € z titulu nevyplatenia tejto
sumy.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobkyňa vykonávala ako fyzická osoba správu bytového domu pre
žalovaného v obce E. na základe ústnej odmeny, pričom za túto činnosť nedostala žiadnu odmenu.
Žalovaný ju dňa kontaktoval 17.03.2023 mailom, v ktorom jej vyčíslil odmenu vo výške 2.470 €, ktorú

jej znížil na polovicu. Túto sumu jej ponúkol, no už neuhradil.

3. Upomínací súd v zmysle žalobného petitu vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. 42Up/1297/2023 dňa
25.08.2023.

4. Vzhľadom na nemožnosť zistenia skutočného pobytu žalovaného a nedoručenia v danej veci
vydaného platobného rozkazu upomínací súd vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na

súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalobca
v odpovedi na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na príslušnom súde podľa CSP.
Následne upomínací súd dňa postúpil vec na tunajší súd dňa 21.11.2023.

5. Súd vo veci opätovne vydal platobný rozkaz sp. zn. 77C/14/2023 dňa 11.12.2023 v zmysle žalobného
petitu.

6. Žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor. Považoval podanú žalobu za neoprávnenú a
skutkové tvrdenia za neúplne, resp. skreslené. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdí, že ako fyzická
osoba vykonávala správu bytového domu v obci E. – správa bytového domu je voľnou živnosťou a jej
výkon je podnikaním. Okrem toho, že uvedené tvrdenie žalobkyne nie je pravdivé, ak by toto tvrdenieodzrkadľovalo skutočnosť (teda ak by žalobkyňa vykonávala správu bytového domu), Žalobkyňa by sa
mohla takýmto konaním v teoretickej rovine dopustiť porušenia zákazu neoprávneného podnikania,
resp. naplnenia skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného

zákona. Nakoľko Žalobkyňa nemá oprávnenie na podnikanie v oblasti správy bytového domu, nemohla
takúto činnosť pre žalovaného ani vykonávať a ak ju vykonávala (ako to tvrdí v podanej žalobe), mohla
sa dopustiť ako porušenia zákona. Okrem toho, žalovaný nevlastní v obci E. žiaden bytový dom, nie je
teda absolútne zrejmé, akú správu a akého bytového domu má žalobkyňa na mysli, ako ani to o akú
spoluprácu a v akom období má ísť, nakoľko žalobkyňa v tejto súvislosti nepredložila žiadne dôkazy

a neuniesla tak dôkazné bremeno vo vzťahu k ňou tvrdeným skutočnostiam. Žalovaný neuzatvoril so
žalobkyňou žiadnu zmluvu, predmetom ktorej bol výkon správy bytového domu v obci E., ktorý by bol
vo vlastníctve Žalovaného. Pre objasnenie situácie zároveň dodal, že žalovaný je výlučným vlastníkom
rodinného domu v obci E. (t. j. nie bytového domu) a to konkrétne rodinného domu so súpisným číslom
XXX, ktorý je postavený na parcele registra „C“ evidovanej na mape určeného operátu, č. 203, o
výmere 203 m2 , druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Žalovaný sa zároveň so žalobkyňou

dohodol, nakoľko žalobkyňa býva v bezprostrednej blízkosti uvedenej obce, že žalobkyňa príležitostne
skontroluje tento rodinný dom a nájomníkov, najmä v prípade, ak bude mať cestu okolo rodinného
domu alebo v prípade, ak by nájomníci bezprostredne potrebovali osobnú prítomnosť prenajímateľa
(žalovaného) v rodinnom dome. Uvedená činnosť však nebola dohodnutá ako odplatná a žalobkyňa
si ako v rámci vzniku dohody, tak ani neskôr, nikdy žiadnu odmenu nenárokovala (nakoľko odmena

za jej činnosť ani nebola predmetom dohody a žalobkyňa uvedenú činnosť vykonávala bezodplatne.
Vnímal túto činnosť žalobkyne ako určitú formu odzrkadlenia dobrých vzťahov, resp. výpomoci a
zároveň ako formu možného prejavu vďaky, nakoľko žalovaný je jediným spoločníkom spoločnosti
osobnyudaj.sk, s.r.o., ktorá mala so žalobkyňou ako živnostníčkou uzatvorenú obchodnoprávnu zmluvu
o spolupráci, na základe ktorej bola žalobkyni vyplácaná mesačná odplata v priemernej sume takmer

3.000 € mesačne (za obdobie rokov 2022 – 2023). Aj keď to od žalobkyne nepožadoval a už vôbec
nepodmieňoval existenciu obchodnoprávneho vzťahu, starostlivosťou žalobkyne o dom v E., domnieval
sa, že s ohľadom na nadštandardné ohodnotenie žalobkyne a na vzájomné dobré vzťahy, chce takýmto
spôsobom pomôcť s domom v E., navyše, keď pre ňu takáto činnosť neznamená takmer žiadnu
administratívnu, časovú, ako ani finančnú záťaž. Napriek tomu, keď žalobkyňa ukončila spoluprácu

so spoločnosťou osobnyudaj.sk, s.r.o. v marci 2023 a pochopiteľne, ukončila sa aj činnosť žalobkyne
vo vzťahu k domu v E., chcel žalovaný nejakým spôsobom odmeniť žalobkyňu za jej činnosť – preto
jej navrhol vyplatenie sumy 1.235 €. Túto sumu však v žiadnom prípade nemožno považovať za
odplatu, ktorá bola medzi stranami dohodnutá, ako ani za sumu, na ktorú by žalobkyňa mala právny
nárok – išlo o jednostranné rozhodnutie žalovaného, odvďačiť sa určitým spôsobom žalobkyni za jej

činnosť. Skutočnosť, že nešlo o dohodnutú odplatu na ktorú by mala žalobkyňa nárok tak potvrdzujú
nasledovné fakty, keďže žalobkyňa si nikdy počas starostlivosti o dom v E. nefakturovala ani inak
nepožadovala od žalovaného žiadnu odmenu – k tejto požiadavke pristúpila až bezprostredne pred
tým ako plánovala ukončiť spoluprácu so spoločnosťou osobnyudaj.sk, s.r.o. a aj to nepožadovala
žiadnu konkrétnu sumu / odmenu, ale jej emailové správy obsahovali iba všeobecné otázky na štýl

„akým spôsobom budeme riešiť vyrovnanie?“ – ak by medzi stranami bola dohodnutá odmena, určite by
žalobkyňa požadovala konkrétnu sumu, ktorá by bola dohodnutá, pričom ani sama žalobkyňa v podanej
žalobe neuvádza, že medzi ňou a žalovaným mala byť akákoľvek odmena dohodnutá. Žalobkyňa sa
v podanej žalobe výlučne odvoláva na email žalovaného zo dňa 17.03.2023, predmetom ktorého však
nie je vyplatenie odplaty patriacej žalobkyni ani uspokojenie iného jej existujúceho nároku, ale návrh

žalovaného, akým sa chcel žalobkyni odvďačiť. Žalobkyňa ani nemohla mať nárok na odplatu, nakoľko
by v takom prípade išlo z jej strany o podnikanie, na ktoré nemala oprávnenie, a teda by z jej strany
išlo o protiprávne konanie. Skutočnosť, že žalovaný vnímal činnosť žalobkyne ako určitý prejav vďaky
za nadštandardné finančné ohodnotenie, ktoré jej vyplácala za jej činnosť spoločnosť osobnyudaj.sk
vo vlastníctve žalovaného a že išlo o odzrkadlenie predchádzajúcich dobrých vzťahov medzi nimi,

potvrdzuje aj tá skutočnosť, že od momentu ukončenia spolupráce medzi spoločnosťou osobnyudaj.sk,
s.r.o. a žalobkyňou v marci 2023, žalobkyňa viac nevykonáva vo vzťahu k domu v E. žiadne aktivity a
medzi stranami došlo k ukončeniu tejto „spolupráce“. Napriek tomu sa chcel odvďačiť žalobkyni za jej
činnosť (aj keď táto jej činnosť vykazovala značné nedostatky, ktoré jej vyčítal), a to formou poskytnutia
daru – avšak k uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi stranami nedošlo, a teda žalobkyni nevznikol

nárok, ktorý si podanou žalobou uplatňuje. Okrem toho sa následne dozvedel o protiprávnom konaní
žalobkyne, o ktorom je presvedčený, spočívajúcom v porušovaní konkurenčnej doložky obsiahnutej v
obchodnoprávnej zmluve uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou osobnyudaj.sk, s.r.o., ako aj o
ďalšom porušovaní (zo strany žalobkyne) platne uzatvorených zmlúv medzi žalobkyňou a spoločnosťouosobnyudaj.sk, s.r.o., v súvislosti s čím prebiehajú k dnešnému dňu viaceré konania. Žalovaný sa
zároveň dozvedel, že voči jeho spoločnosti osobnyudaj.sk, s.r.o., žalobkyňa spolu s inými osobami
iniciovala viacero podnetov (napr. podnet na Inšpektorát práce), pričom je presvedčený, že toto konanie

žalobkyne je motivované snahou, poškodiť spoločnosť osobnyudaj.sk, s.r.o. a tým aj žalovaného. Aj s
ohľadom na skutočnosti uvedené následne upustil od svojho zámeru, poskytnúť žalobkyni dobrovoľné
plnenie vo forme daru, za jej činnosť vo vzťahu k rodinnému domu v E..

7. Súd uznesením zo dňa 19.01.2024 zrušil vyššie uvedený platobný rozkaz vzhľadom na podaný vecne

odôvodnený odpor.

8. Žalobkyňa sa k podanému odporu nevyjadrila.

9. Súd na pojednávaní konanom dňa 21.05.2024 vypočul strany sporu a prítomného svedka.
Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že pracovala v spoločnosti žalovaného a po školení, niekedy v decembri

2021 ju oslovil na raňajkách, že kúpil nejakú nehnuteľnosť, že by tam potreboval niekoho kto tam je,
lebo on je v Košiciach a keď bude niečo treba, aby tam človek prišiel. Takže periodicita raz do týždňa,
raz do mesiaca a tak to bolo aj nastavené počas tej spolupráce. Tá spolupráca trvala asi rok týmto
spôsobom s tým, že prvý turnus aj druhý turnus Ukrajincov mu tam ešte aj zohnala, takže tých nájomcov
mu tam aj v podstate umiestnila. Vždy tam bolo počas spolupráce okolo 15 – 20 ľudí. Prvý turnus tam

bol cca 2 mesiace. Má k doloženiu aj odovzdávací protokol, ktorý ako splnomocnená podpisovala za
žalovaného pri odovzdávaní kľúčov tým ľuďom. Tí tam bol 2 mesiace. Tá príprava bola, že tam zohnala
tých ľudí, bola tam upratať, lebo to bol asi pol roka prázdny dom. Takže kapacita 25 ľudí. Povysávať,
umyť dlážky, prezliecť periny, aby sa tam dokázal niekto nasťahovať. Nebolo to síce bežné, ale stávalo
sa aj tak, že o desiatej - jedenástej večer jej volali, že je zima, nejde im kotol. Tak sadla do auta z K. do E.

a riešila tam o jedenástej večer veci. Takže takéto bežné veci, keď niečo bolo treba, kúpila tam smetiaky,
ventilátory za vlastné peniaze, lebo ich potrebovali, keď bolo 35 stupňov v lete. Mala za to, že tak ako sa
so žalovaným dohodli, na začiatku jej navrhoval 10 % z toho, čo oni mu budú platiť. Mal to nastavené
na 2.500 €. Nevidela tie zmluvy, pretože tým, že mali relatívne dobré vzťahy a bol medzi nimi celkom
dobrý vzťah aj pracovný, tak v tom videla dobrý zámer a dobrý úmysel. Pretože sama ho mala. Preto

ani počas toho ročného obdobia nikdy nepísala e-mail, že zaplať mi za benzín, alebo vyrieš veci, ktoré
kupovala. Nedopytovala som pravidelne tých peňazí, lebo verila, že žalovaný je seriózny, lebo spolu
spolupracovali tri roky. S tým, že keď ju oslovil, bol pri mne ešte aj pán C., jej partner. Takže nemala
dôvod spochybňovať jeho morálne zásady. Kupovala tam smetné nádoby, ventilátory a všeobecne aj ten
čas a ten benzín. Kto sa vám bude rok starať o nehnuteľnosť preto, lebo je milý. Bola tam ústna dohoda,

ktorú nedávala na papier, aj keď sa teda raz spýtala žalovaného, či idú robiť nejakú zmluvu alebo nie. Čo
povedal, že bez zmluvy to bude lepšie. V takom nejakom zmysle sa vtedy vyjadril. Ústne sa dohodli, že
sa mu bude starať o nehnuteľnosť, ktorá je vzdialená od jeho bydliska. Vo všeobecnosti je taký človek,
že ak niekto potrebuje niečo, tak najprv pomôže a potom sa obzrie, či spravila blbosť alebo nie. V tomto
prípade si až neskôr hovorila, že mala pomôcť niekomu inému a niekde inde. Počas trvania tejto dohody

nežiadala od žalovaného zaplatenie odmeny ani mu nevystavila žiadnu faktúru, keďže jej povedal, že
zatiaľ nie, to neskôr, keď si už toľko počkala tak počkáš. Takto nejak bolo reagované. Z jej strany to
určite nebol podnikateľský vzťah, rozumela tomu ako dohoda, že si pomôžu navzájom. Žiadne výpisy
ciest, cestovné príkazy, spotrebu benzínu žalovanému nepredložila, keďže po nepožadoval, nevyzval ju
k tomu. Chodila tam podľa potreby. Keď sa to rozbiehalo, tak tam bola aj 3 – 4krát do týždňa. Keď už to

bolo nejakým spôsobom zabehnuté, tak som tam išla možno raz za dva týždne alebo za mesiac.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že je majiteľom ako fyzická osoba v obci E. rodinného domu, ktorý
prenajal Občianskemu združeniu pokoj a dobro. Pani žalobkyňa s pánom C. uňho vykonávali činnosť
zodpovednej osoby. Obidvaja kumulatívne z pohľadu ochrany osobných údajov. Obidvaja si kumulatívne
prišli na 4.200 € mesačne, spoločne, keď sa vyfakturovali tieto sumy. Túto možnosť im dal a práve

zo strany pani žalobkyne bola tá nejaká vďaka, ktorou sa mu chcela odvďačiť, že mu pomôže s touto
činnosťou a bude súbežne s tým robiť ako taký polo support týmto dvom osobám, ktoré sa starali o jeho
nehnuteľnosť. Takže to stále bral ako takú dobrú pomoc. Ako sama hovorila, mali dobrý vzťah, poznali
sa. Bral som to stále z jej strany, že dochádzalo ku nejakej výpomoci a pomoci. „Nemorálne konanie“, tie
peniaze, alebo to, čo uviedol v list vlastne sa chcel odvďačiť za to, že tam fungovala formou daru. Lenže

to konanie z jej strany bolo následne také, že začala obchádzať klientov, o ktorých sa predtým starala,
kde mala podpísané striktné konkurenčné doložky, mlčanlivosti a podobné veci. Otvorila si fiktívnu
spoločnosť na svojho blízkeho rodinného príslušníka, aby mohla vykonávať túto činnosť. Preniesla tých
klientov pod seba, o čom sú zverejnené zmluvy aj v centrálnom registri zmlúv. Takže vlastne ako kebyz tej nevinnej žalobkyne, ktorá len takto chodila pomáhať pre modré oči, jednak zarábala viac ako 4.000
€, ale jednak hneď vzápätí na to, ako jej napísal ten e-mail, začala preberať klientov na svoju spriaznenú
firmu, čo sa dá dokázať. Takže to potom bral tak, že v prípade toho, že žalobkyňa sa rozhodla mu

preberať ďalej klientov a bez hanby chodiť po obci, ohovárať ho, ponižovať ho, hovoriť vyjadrenia, že sa
firma rozpadla a podobné veci, aby si získala priazeň klientov, o ktorých sa starala, aj keď jej to striktné
zmluvy zakazovali, tak si povedal, že teda upúšťa od tej sumy, ktorú jej chcel dať. Keď ona sa takýmto
spôsobom chová. Možno áno, keď mala cestu za nejakým klientom v E., lebo E. sú ich klient, tak sa
zastavila na tom dome a niečo tam možno povedala. Toto nespochybňuje, ale stále to bral tak ako sa

dohodli na tých raňajkách na tom školení, že je to proste bezplatná práca za to, že dostala príležitosť
ďalej podnikať. To, že sa ona neskôr rozhodla osamostatniť, aj keď jej to zmluvy zakazovali a robí to na
blízku rodinnú firmu, aby obišla zákon, tomu už ja zabrániť nemôže. Ale považujem za nezmyselné, keď
ho okráda, ponižuje,ohovára v regióne Nitra, aby jej akékoľvek peniaze mal zaplatiť a preto z toho svojho
prejavu dobrej vôle ustúpil. Chcel jej tie peniaze darovať ani raz mu za tie činnosti nevystavila faktúru ako
pán F.. Nikdy za to odo neho nechcela žiadne peniaze, žiadne výkazy mu nedala. Ani ho neinformovala

o tom, čo tam vlastne v tej danej situácii v tom dome robila. Takže preto ustúpil z tohto konania, pretože
sa to zdalo byť také, že keď niekomu chcete darovať peniaze a on vás ohovára a nemorálnym konaním
vás dostáva do diskomfortu, tak prečo by som mal tie peniaze darovať. Keďže iný právny titul tých peňazí
nie je. Lebo keby bola vystavená faktúra tak áno, bola by to nejaká druhá vec. Ale tie peniaze skutočne
chcel darovať a sa rozhodol, že tento dar nedá.

Svedok B. C. uviedol, že v roku 2021 ho žalovaný oslovil s tým, že v blízkosti Nitry kúpil nehnuteľnosť,
ktorá nie je v schopnom stave, aby tam vedel ubytovávať nájomcov. Vtedy začala vojna na Ukrajine,
chcel tam dávať Ukrajinské rodiny. Povedal mu, že by potreboval niekoho, kto by sa mu o to staral,
poriešil tam nejaké veci. Povedal, že pravdaže nie zadarmo. On ho odmietol. Na to žalobkyňa na to
pristúpila. Povedal jej, za odmenu, že to nebude robiť zadarmo. Bude niečo ako školník v škole, starať

sa tam o všetko. Aby sa to dalo do dobrého stavu, nech sa tam môžu nasťahovať rodinky, ženy s deťmi.
V tej nehnuteľnosti sú bytové jednotky. Vie, že tam bola prezliekať periny, lebo na rýchlo sa tam nahlásili
nájomcovia, že sa tam idú ubytovať. Tak hneď sa to začalo riešiť. Počas toho jej tam chodil občas
pomáhať. Trhali tam burinu, boli tam bodliaky. Keď sa tam zavádzal internet, prišli tam ľudia, boli tam
s nimi. Keď tam už boli tí Ukrajinci, niečo nahlásili, niečo sa im nepozdávalo, hneď večer o desiatej

žalobkyňa sadla do auta išla tam riešiť kúrenie. Zohnala ľudí, keď bolo treba niečo urobiť manuálne,
čo nevedeli svojpomocne, tak na to zháňala ľudí. Vie, že tam kupovala ventilátory, lebo im bolo teplo,
smetné nádoby kúpila. Nie je to hneď vedľa Nitry, je to kúsok od Nitry, nejakých 10 – 15 km od nich
a behali hore dole. Takže benzín. Boli na niečom dohodnutí, na nejakej čiastke, na nejakej odplate.
Žalobkyňa niečo riešila, neboli tie peniaze súrne, povedala, potom sa to všetko dorovná, potom si to

bude pýtať. Po nejakom čase, čo si nepýtala, tak už aby sa jej vrátili aspoň náklady, ktoré do toho dala,
čas, energia, benzín, tak chcela, aby sa vyrovnali. Na to kontaktovala pána žalovaného a výsledok je
ten e-mail, ktorý je doložený do spisu.
Súd pojednávanie odročil na doplnenia dokazovania s tým, že na ďalšom pojednávaní uvedie predbežné
právne posúdenie a vo veci rozhodne.

10. Po pojednávaní sa žalobkyňa písomne vyjadrila podaním doručený súdu dňa 25.06.2024, v ktorom
uviedla, že na základe uskutočneného pojednávania a výpovede žalovaného je zrejmé, že sa chcel
dostať do pozície darcu, že údajne malo ísť o dar zo strany žalovaného. No vzápätí sa snažil navodiť
situáciu, že šlo o obchodnoprávny vzťah. Žalovaný nechcel mať k tejto veci zmluvu a ani faktúru,

čo žalobkyni aj povedal slovami „takto to bude lepšie...“. Ak by mali hovoriť o zmluvnom vzťahu, tak
nesporne šlo o spoluprácu dvoch fyzických osôb, ktorú môžeme subsumovať pod ust. § 51 Obč. zák..
Tento zmluvný vzťah trval v čase od mája 2022 do marca 2023 na základe a ma základe pokynov
žalovaného sa žalobkyňa mala starať o veci súvisiace s nehnuteľnosťou v mestskej časti E.. Odmenu,
ktorú mala žalobkyňa dostať sa odvíjala od výšky nájomného, ktorú platili nájomcovia v nehnuteľnosti

v mestskej časti E.. Mesačný nájom bol 1900,- eur x 13 mesiacov = 24 700,-eur a z tejto sumy mala
byť odmena žalobkyne 10%, t. j. 2470,- eur, i to na základe akéhosi vymysleného nesplnenia jeho
nedohodnutýchpredstáv).Žalovanývytkolžalobkyninedostatkyavyčíslilfinálnuodmenunasumu1.235
€. Ich zmluvný vzťah bol ukončený dňom 17.3.2023. Žalobkyňa bola so žalovaným dohodnutá, že mu
dohodí do rodinného domu nájomníkov a poskytne pomoc pri správe domu v E., ktorý je vo vlastníctve

žalovaného ako fyzickej osoby, a kde boli ubytovaní Ukrajinci, ktorých tam žalovanému sama žalobkyňa
sprostredkovala/dohodila. Keďže žalobkyňa býva cca 15 min cesty autom od tejto nehnuteľnosti, tak
ponuku prijala. Žalobkyňu po dohode so žalovaným viacero ľudí upozorňovalo, aby si pravidelne dávala
vyplácať aspoň náklady, nakoľko mali skúsenosť s pánom žalovaným a s tým, že zvykne ku koncuspolupráce nevyplatiť spolupracovníkov, účelovo meškať s platbou alebo sa vykrúcať. Nakoľko však
žalobkyňa šla do spolupráce s dobrým úmyslom, iný od žalovaného neočakávala a táto dôvera v ľudí
sa jej vypomstila. Sám žalovaný vo výpovedi uviedol, že mali dobrý vzťah, takže žalobkyňa nemala v tej

dobe žiadny dôvod spochybňovať úmysly žalovaného. Dňa 17.3.2023 žalobkyňu mailom kontaktoval
iniciatívne sám žalovaný s tým, že rád by si vysporiadal jej pôsobenie v E.. V predmetnom maile vyčíslil
odmenu na sumu 2.470 €, ktorú si znížil na polovicu, za údajne nedostatky, a teda na sumu 1.235
€. Túto sumu ponúkol, že žalobkyni zaplatí, no do dnešného dňa sa tak nestalo. Sám žalovaný si
odôvodnil prečo práve takú výšku sumy, teda nie je sporné, že tam existoval nejaký vzťah na základe,

ktorého mala byť vyplatená odmena. Niekoľkokrát na pojednávaní zaznelo, že žalobkyňa sa vyhýbala
odpovede, že prečo služby nefaktúrovala. Pretože to bola žiadosť žalovaného. Žiadna zmluva, žiadna
faktúra. Aj v samotnom emaile zo dňa 17.3.2023 píše, aby zaslala číslo „súkromného účtu“. Nežiadal
vystavenie faktúry, chcel jej peniaze poslať na účet. Žalovaný pletie jeho osobný vzťah resp. súkromný
so žalobkyňou a obchodnoprávny. Nie je pravdou ako opísal žalobkyňu, práve naopak. Spoločnosť
žalovaného už viac ako rok zneužíva výkon práva a prácu orgánov činných v trestnom konaní, podáva

nezmyslené žaloby, trestné oznámenia a neodkladné opatrenia na žalobkyňu a jej bývalých kolegov s
jediným motívom a to poškodiť či už finančne alebo psychicky. Mala za to, že zo strany žalovaného došlo
kuznaniudlhu.Uznaniedlhuposilňujepostavenieveriteľa,atonajmäzhľadiskajehoprocesnoprávneho
uplatňovania práva tým, že zakladá vyvrátiteľnú domnienku, že dlh v čase uznania trval. To, že dlh trval,
a že ho žalovaný chcel zaplatiť je jasne preukázane v maile zo dňa 17.3.2023, ktorý ani sám žalovaný

nepoprel. Na základe uvedeného je nesporné, že existoval záväzkový vzťah dvoch fyzických osôb, kde
bol dohodnutý termín, odplata a takisto tento vzťah bol aj ukončený. Nesporné je a to, že žalobkyňa
sa dohodla so žalovaným na pomoc pri určitých veciach týkajúcich sa nehnuteľnosti v obci E., čo malo
byť predmetom ich záväzkového vzťahu. Takisto ako je nesporné, že žalovaný ponúkol žalobkyni za to
odmenu, ktorú jej chcel zaslať na jej súkromný účet a tým tento záväzok uznal.

11. Súd zaslal vyjadrenie žalobkyne žalovanému na vyjadrenie, ktorý túto možnosť nevyužil.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka, na základe predložených
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

13. Žalobkyňa sa žalobou domáha zaplatenia sumy 1.235 € titulom, že pre žalovaného ako fyzická
osoba vykonávala práce pre správu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v obci E., keďže tento dom
žalovaný prenajímal. Počas spolupráce, ktorá bola ústne dohodnutá, nedostala žiadnu odmenu, pričom
mala dostať odmenu vo výške 2.470 €, pričom žalovaný si túto odmenu znížil na polovicu na sumu 1.235

€, čo vyplýva z emailu zo dňa 17.03.2023, avšak požadovanú odmenu žalobkyni neuhradil. Žalovaný
skutkové tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu poprel. Mal za to, že žalobkyňa nevykonávala správu
v bytovom dome, na čo nemá ani živnosť, on je vlastníkom rodinného domu, pričom so žalobkyňou
neuzatvoril žiadnu zmluvu, iba sa so žalobkyňou dohodol, že príležitostne skontroluje tento dom (keďže
býva v susedstve) a nájomníkov, ak by potrebovali osobnú prítomnosť žalovaného, avšak túto výpomoc

vykonávala bez nároku na odmenu. Predmetný email odôvodnil tým, že šlo len o odzrkadlenie dobrých
vzťahov a jeho vôľu odmeniť žalobkyňu, pričom šlo o jednostranné rozhodnutie žalovaného. Podľa jeho
názoru nanajvýš mohlo dôjsť k uzavretiu darovacej zmluvy, avšak táto musela mať písomnú formu
v prípade, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní, čo sa v danom prípade nestalo a preto
táto zmluva ani nevznikla.

14. Z emailu zo dňa 17.03.2023, ktorého odosielateľom bol žalovaný a príjemcom žalobkyňa vyplýva, že
žalovanýbysarádvysporiadalzaE..Nájomvsume1.900€+250€(energie)začaliplatiťod01.05.2022,
čo je 13x 1.900 €, t. j. 24.700 € pri 10%, t. j. 2.470 €. Keďže žalovaný vyjadril určitú nespokojnosť pri
riešení nejakých vecí, ponúkol žalobkyni 50% z uvedenej sumy, teda 1.235 € s tým, že ak súhlasí, nech

jej zašle číslo súkromného účtu a pošle jej peniaze.

15. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že pracovala v spoločnosti žalovaného a po školení, niekedy
v decembri 2021 ju oslovil na raňajkách, že kúpil nejakú nehnuteľnosť, že by tam potreboval niekoho
kto tam je, lebo on je v Košiciach a keď bude niečo treba, aby tam človek prišiel. Takže periodicita raz

do týždňa, raz do mesiaca a tak to bolo aj nastavené počas tej spolupráce. Tá spolupráca trvala asi rok
abolapodľajejnázoruzaodplatu,pričomsadohodli,žetobude10%znájmu.Počastrvaniatejtodohody
nežiadala od žalovaného zaplatenie odmeny ani mu nevystavila žiadnu faktúru, keďže jej povedal, že
zatiaľ nie, že neskôr. Z jej strany to určite nebol podnikateľský vzťah, rozumela tomu ako dohoda, že sipomôžu navzájom. Žiadne výpisy ciest, cestovné príkazy, spotrebu benzínu žalovanému nepredložila,
keďže to nepožadoval, nevyzval ju k tomu. Chodila tam podľa potreby. Keď sa to rozbiehalo, tak tam
bola aj 3 – 4krát do týždňa. Keď už to bolo nejakým spôsobom zabehnuté, tak tam išla možno raz za

dva týždne alebo za mesiac.

16. Z výsluchu žalovaného vyplýva, že je majiteľom ako fyzická osoba v obci E. rodinného domu,
ktorý prenajal Občianskemu združeniu pokoj a dobro. Žalobkyňa s pánom C. uňho vykonávali činnosť
zodpovednej osoby. Obidvaja kumulatívne z pohľadu ochrany osobných údajov. Obidvaja si kumulatívne

prišli na 4.200 € mesačne, spoločne, keď sa vyfakturovali tieto sumy. Túto možnosť im dal a práve
zo strany pani žalobkyne bola tá nejaká vďaka, ktorou sa mu chcela odvďačiť, že mu pomôže s touto
činnosťou a bude súbežne s tým robiť ako taký polo support dvom osobám, ktoré sa starali o jeho
nehnuteľnosť. Takže to stále bral ako takú dobrú pomoc, tie peniaze, alebo to, čo uviedol v list vlastne
sa chcel odvďačiť za to, že tam fungovala formou daru. Lenže následné konanie z jej strany, že začala
obchádzať klientov, o ktorých sa predtým starala, otvorila si fiktívnu spoločnosť na svojho blízkeho

rodinného príslušníka, aby mohla vykonávať túto činnosť, preniesla tých klientov pod seba, ustúpil od
darovania peňazí. Uznal, že možno áno, keď žalobkyňa mala cestu za nejakým klientom v E., tak sa
zastavila na tom dome a niečo tam možno povedala, to nespochybnil, ale stále to bral tak ako sa dohodli
na tých raňajkách na tom školení, že je to proste bezplatná práca za to, že dostala príležitosť ďalej
podnikať. Chcel jej tie peniaze darovať, ani raz mu za tie činnosti nevystavila faktúru. Nikdy za to od

neho nechcela žiadne peniaze, žiadne výkazy mu nedala. Ani ho neinformovala o tom, čo tam vlastne
v tej danej situácii v tom dome robila. Takže preto ustúpil z tohto konania, pretože sa to zdalo byť
také, že keď niekomu chcete darovať peniaze a on vás ohovára a nemorálnym konaním vás dostáva
do diskomfortu, tak prečo by som mal tie peniaze darovať. Keďže iný právny titul tých peňazí nie je.
Lebo keby bola vystavená faktúra tak áno, bola by to nejaká druhá vec. Ale tie peniaze skutočne chcel

darovať a sa rozhodol, že tento dar nedá.

17. Z výsluchu svedka B. C., partnera žalobkyne, vyplýva, že v roku 2021 ho žalovaný oslovil s tým, že
v blízkosti Nitry kúpil nehnuteľnosť, ktorá nie je v schopnom stave, aby tam vedel ubytovávať nájomcov.
Povedal mu, že by potreboval niekoho, kto by sa mu o to staral, poriešil tam nejaké veci. Povedal, že

pravdaže nie zadarmo. On ho odmietol. Na to žalobkyňa na to pristúpila. Povedal jej, za odmenu, že
to nebude robiť zadarmo. Bude niečo ako školník v škole, starať sa tam o všetko. Aby sa to dalo do
dobrého stavu, nech sa tam môžu nasťahovať rodinky, ženy s deťmi. Párkrát bol spolu so žalobkyňou
na dome riešiť nejaké veci, napr. tam trhali burinu, keď sa tam zavádzal internet, prišli tam ľudia, boli
tam s nimi. Keď tam už boli tí Ukrajinci, niečo nahlásili, niečo sa im nepozdávalo, hneď večer o desiatej

žalobkyňa sadla do auta išla tam riešiť kúrenie. Mal vedomosť o tom, že žalobkyňa so žalovaným boli
na niečom dohodnutí, na nejakej čiastke, na nejakej odplate. Žalobkyňa niečo riešila, neboli tie peniaze
súrne, povedala, potom sa to všetko dorovná, potom si to bude pýtať. Po nejakom čase, čo si nepýtala,
tak už, aby sa jej vrátili aspoň náklady, ktoré do toho dala, čas, energia, benzín, tak chcela, aby sa
vyrovnali. Na to kontaktovala pána žalovaného a výsledok je ten e-mail, ktorý je doložený do spisu.

18. Podľa ust. § 51 Obč. zák. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

19. Podľa ust. § 488 Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo

na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa ust. § 489 Obč. zák. záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa ust. § 491 Obč. zák. záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

22. Podľa ust. § 494 Obč. zák. z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať

alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.23. Podľa ust. § 558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

24. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami sporu
došlo ústne v období od 05/2022 do 03/2023 k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej
žalobkyňa v rámci pokynov žalovaného vykonávala pomocné práce pri správe domu v E., vo vlastníctve
žalovaného, vzhľadom k tomu, že žalovaný tento dom prenajímal, za dohodnutú odmenu. Túto samotnú

skutočnosť potvrdzuje i predložený email žalovaného k žalobe, ktorého obsah žalovaný nepoprel.
Súčasne to vyplýva i z výsluchu strán sporu a svedka. Súdiac podľa obsahu emailu má súd za to, že
žalovaný uznal dlh (resp. nárok na odmenu) čo do výšky žalovanej sumy v zmysle ust. § 558 Obč.
zák., keďže sám uviedol, že sa chce vysporiadať za E. a ako primeranú sumu určil žalovanú sumu,
pričom pôvodne malo ísť o dvojnásobnú sumu, ale boli tam podľa neho určité problémy, preto sumu
ponížil. Podľa názoru súdu v žiadnom prípade nemôže ísť o dar, keďže žalovaný požadoval za túto

sumu od žalobkyne protiplnenie – pomoc pri správe domu (veci súvisiace s nájmom pre tretie osoby),
pričom sám uviedol, že sa žalobkyňa prv príkladne starala o dom. Súčasne súd za nedôvodné považuje
námietky žalovaného, že mu mala žalobkyňa vystaviť faktúry a pod., keďže podľa názoru súdu vyššie
uvedený zmluvný vzťah nemal súvis s podnikateľskou činnosťou medzi stranami sporu, ale bol len
výsledkom toho, že strany sa poznali v rámci podnikateľských vzťahov a žalovaný žalobkyni ponúkol

za odmenu vykonávať túto prácu, s čím napokon aj súhlasila, keďže bývala neďaleko E.. Uvedené je
zrejmé aj z toho, že žalovaný požadoval od žalobkyne, aby mu poslala číslo súkromného účtu. Námietky
žalovaného, že sa nemôže jednať o odplatnú zmluvu, keďže výška odplaty nebola stanovená v čase
vzniku zmluvy, sú v celom rozsahu nedôvodné, vzhľadom k tomu, že stanovená bola odmena - 10% z
výšky nájmu, čo potvrdila žalobkyňa vo svojom výsluchu ako aj samotný žalovaný v emaily pri spôsobe

výpočtu odmeny. Podľa názoru súdu sa žalovaný jednoducho cíti ukrivdený v rámci podnikateľských
vzťahov medzi stranami sporu, ktoré ale nesúvisia s prejednávanou vecou, keďže sa podľa všetkého
nerozišlivdobrom,apretosipovedal,žeuvedenúsumunevyplatí,čoajsámpotvrdilvosvojomvýsluchu,
keď uviedol, že ustúpil od „daru“ vzhľadom na správanie sa žalobkyne a pod. Avšak ako už súd uviedol
vyššie, ich podnikateľský vzťah nesúvisí s týmto sporom, predmetom ktorého je vyplatenie odmeny vo

výške žalovanej sumy za pomocné práce pri správe domu v E., vo vlastníctve žalovaného, v rámci
pokynov žalovaného. Žalobkyňa pomocné práce vykonávala, čo potvrdila ona i svedok a napokon aj
samotný žalovaný vo výsluchu ako i v samotnom emaily (zo začiatku si sa príkladne starala o dom...).
To, že rozsah prác ani faktúry žalobkyňa nevystavovala, nebola jej povinnosť, vzhľadom na charakter
ich zmluvného vzťahu i na to, že žalovaný to od nej nepožadoval a napokon to najdôležitejšie potvrdil

sám žalovaný v emaily a to výšku odmeny za vykonanú prácu – sumu 1.235 €.

25. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu.

26. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 08.02.2023 do 23.03.2023 bola 3
% a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.

29. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania (deň po tom, ako odoslal

email), preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením a to vo výške 8% ročne zo sumy 1.235
€ od 18.03.2023 do zaplatenia.30. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobkyne
vyhovel a zaviazal žalovaného, aby žalobkyni zaplatila sumu 1.235 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8% ročne zo sumy 1.235 € od 18.03.2023 do zaplatenia.

31. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti
žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach
na Mestský súd Košice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).