Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Novotná
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/152/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215215177
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1215215177.22
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XX, A., toho času bytom A. X, D., a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt G. H. X, I. J., právne zastúpený JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so sídlom Hlavné
námestie 7, Nové Zámky, o zmenu úpravy styku, takto
r o z h o d o l :
I. Súd styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.
II. Týmto rozhodnutím sa mení výrok rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/133/2013-26 zo
dňa 22.05.2013 v časti o úprave styku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom podaným na súd dňa 22.06.2015 otec žiadal o úpravu styku k maloletej pričom svoj návrh
odôvodnil tým, že od odsťahovania matky spolu s ich dcérou zo spoločnej domácnosti sa zhoršila jeho
komunikácia a styk s maloletou. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 7P/133/2013 zo dňa
22.05.2013 súd schválil dohodu rodičov v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti
matke od 01.06.2013 s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok
a otec bude prispievať na výživu maloletej sumou 500 eur mesačne. Styk otca s maloletou bol upravený
každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00
hod. do 18:00 hod. Otec ďalej uviedol, že súhlasil s rodičovskou dohodou a určeným výživným 500 eur,
nakoľko vtedy to bola podmienka matky, že sa ku nemu vráti a budú spolu naďalej žiť. V novembri 2013
sa všetci spoločne odsťahovali do Bratislavy na K. I. X, do bytu otcovej tety, predtým bývali v Nových
Zámkoch. Dňa 22.04.2015 sa matka spolu s dcérou odsťahovali zo spoločnej domácnosti a našli si
podnájom na L. XX M. A..
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom ich právnych zástupcov,
kolízneho opatrovníka, výsluchom maloletej, výsluchom svedkov, oboznámil sa s obsahom súvisiacich
spisov,znaleckýmposudkomč.10/2019vypracovanýmL.E.N.-znalcomzodborupsychológie,odvetvie
klinickej psychológie detí a dospelých zo dňa 27.04. 2019, Zhodnotením plnenia účelu výchovného
opatrenia realizovaného v CDR Necpaly, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a
zistil nasledovný skutkový stav:
3. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.05.2013, č. k. 7P/133/2013-26, súd schválil
rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky od 01.06.2013s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa zaviazal
prispievať na výživu maloletej sumou 500 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca
vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou bol upravený každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00
hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., s tým, že matke bola
uložená povinnosť dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi povinnosť dieťa matke včas vrátiť.
4. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.03.2017 č. k. 59P/169/2016-38 súd nariadil
neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého bola matke uložená povinnosť podrobiť sa odbornému
poradenstvu v O. Z. L. O. I., D. X, A. za účelom realizácie stretnutí maloletej s otcom a obnovenia ich
vzájomnéhovzťahustým,žemiestoačasstretnutíurčíO.Z.L.O.I.,pričomstretnutiasabudúrealizovať
v trvaní 60 minút týždenne, po dobu 6 mesiacov, počnúc mesiacom apríl 2017. Matke bola uložená
taktiež povinnosť zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na stretnutiach v čase a mieste, ktoré určí N. J. L.
O. I.. Na základe odvolania matky Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11CoP/269/2017-51 zo dňa
28.06.2017 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
po dobu 60 minút v každom kalendárnom týždni v priestoroch L. O. I., N. J., D. X, A., v dňoch a v
čase určenom centrom, za asistencie odborného pracovníka centra, ktorý bude oprávnený regulovať
prítomnosť matky pri styku. Matke bola zároveň uložená povinnosť maloletú pripraviť a zabezpečiť jej
účasť na styku. Vo zvyšku Krajský súd v Bratislave uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Bývalý Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 59P/152/2015-363 zo dňa 15.01.2020 rozhodol tak,
že styk otca s maloletou sa neupravuje. Zároveň zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
č. k. 7P/133/2013-26 zo dňa 22.05.2013 v časti o úprave styku.
6.Protiuvedenémurozsudkupodalotecdňa09.03.2020odvolanievktoromuviedol,žepráveingerencia
súdu je potrebná až žiaduca, nakoľko rodičia sa na úprave styku nevedia dohodnúť.
7. Z podania kolízneho opatrovníka zo dňa 25.02.2022 súd zistil, že matka sa presťahovala do D. na
adresu A. X, kde aj maloletá začala od 01.09.2021 navštevovať základnú školu I. P. X, D..
8. Zo správy úradu práce D. zo dňa 01.04.2022 vyplýva, že maloletá býva v 3-izbovom prenajatom byte
na adrese A. X, D., spolu s matkou, bratom C. Q. a priateľom matky F. Q.. S bratom majú spoločnú
izbu. Maloletá toho času navštevovala 4. ročník základnej školy na ulici I. P. v D.. Dňa 30.03.2022
pracovníci úradu vykonali s maloletou rozhovor za prítomnosti psychológa úradu práce D. D. G. L..
Maloletá nechcela zostať pri rozhovore bez matky (plakala) a vzhľadom na zdravotnú diagnózu dieťaťa
bolo umožnené, aby počas rozhovoru bola prítomná aj matka, ktorá nijakým spôsobom do rozhovoru
nezasahovala. Maloletá uviedla, že v škole sa jej veľmi páči, má tam kamarátov, vo voľnom čase
navštevuje divadelný krúžok, tanečný, šepkársky a krajčírsky krúžok. Uviedla, že má brata C. s ktorým
sa hrávajú, má ho veľmi rada. Priateľa matky oslovuje tatino, vyjadrovala sa o ňom pekne, má ho rada,
veľa spolu šantia, chodia na výlety na hory, navštevujú zámky, bicyklujú sa. So slovenským jazykom
jej pomáha mama a s matematikou "tatino". S matkou má veľmi dobrý vzťah, opakovala že mamu ľúbi
a mama ľúbi ju, usmievajú sa na seba, túlia sa a uspáva ju. Opakovane uviedla, že má maminku,
bračeka a "tatina", a teda má všetko a veľmi ich ľúbi. O biologickom otcovi sa vyjadrila, že ho videla,
keď bola ešte maličká, pamätá si, že mal okuliare, krátke čierne vlasy a bradu. Nestretávajú sa ani
netelefonujú niekoľko rokov. Otec jej nechýba, nezaujíma ju ako sa má, nemá záujem ho vidieť a bála by
sa, keby prišiel. S mamou sa o biologickom otcovi dlhodobo nerozprávajú. Na záver rozhovoru uviedla,
že "ja mám svoju rodinu, ktorú tvorí mama, braček, tatino F. a ja". Matka uviedla, že s otcom spoločne
nekomunikujú, na obnovenie stretávania otca s maloletou nevidí nádej.
9. Z hodnotenia maloletej Základnou školou, I. P. X, D. zo dňa 04.04.2022 súd zistil, že adaptácia na
novú školu prebehla bez problémov, je vzdelávaná v bežnej triede napriek tomu, že v minulosti jej bol
diagnostikovaný Aspergerov syndróm. Na vyučovanie chodí pripravená, snaží sa podať najlepší výkon,
je aktívna, slušná, dochádzku má pravidelnú. Matka komunikuje so školou, takisto otec telefonicky
kontaktoval triednu učiteľku a zaujímal sa o výchovno-vzdelávacie výsledky dcéry.
10. Otec na pojednávaní dňa 05.04.2022 pred odvolacím súdom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
následne nariadiť výchovné opatrenie formou styku s maloletou za prítomnosti psychológa. Poukázal na
to,žesdcérounebolvkontaktesedemrokov,mázáujemostretnutiasňou,pričomnaposledytelefonicky
kontaktoval matku v auguste 2021, keď jeho žiadosť o stretnutie s maloletou odmietla s odôvodnením,že dcéra potrebuje čas. Uviedol, že s matkou nie je možná žiadna dohoda, ani komunikácia a o jej
postoji svedčí aj fakt, že uvažovala o zákaze styku a o tom, že by si jej partner maloletú osvojil.
Zdôraznil, že o maloletú sa zaujíma, informácie o nej si zisťuje prostredníctvom školy, ktorú maloletá
navštevuje, a jej ošetrujúcej lekárky, kontaktuje psychológov a vyhľadáva ich pomoc. Poukázal na
priebeh konania na súde prvej inštancie na preukázanú spoluprácu s psychológom. Deklaroval, že sa
prispôsobí nariadenému rozsahu styku a bol ochotný cestovať každý týždeň na určené stretnutia s
maloletou.
11. Matka na pojednávaní dňa 05.04.2022 pred odvolacím súdom uviedla, že otec sa o maloletú
nezaujíma, pričom v škole aj lekárke poskytla súhlas na informovanie otca o maloletej v prípade jeho
záujmu. Potvrdila, že otec ju naposledy kontaktoval (elektronicky) v auguste 2021 kvôli výberu školy
pre maloletú a počas telefonického kontaktu bola ochotná mu umožniť rozhovor s maloletou, ktorá to
odmietla a utiekla. Uviedla, že maloletá už tri roky nenavštevuje psychológa, je kľudná, má svoju rodinu,
v škole si doplnila učivo, nepotrebovala ani psychiatra, avšak po tom ako súd žiadal o jej vypočutie, sa
jej stav zhoršil. Zdôraznila, že nevie akým spôsobom by sa mal styk realizovať, keď otec oň nežiada,
nekontaktuje ju, maloletej nepogratuluje ani na sviatky, neobdarúva ju darčekmi. Poukázala na to, že v
priebehu konania na súde prvej inštancie rodičia pracovali s psychológom a vyslovila názor, že ak by sa
mal vzťah otca s maloletou obnoviť, bola by potrebná psychologická intervencia. Uviedla, že maloletá má
vedomosť o svojom biologickom otcovi, ale nevie jej vysvetliť, prečo sa tento o ňu nezaujíma. Nemala
preto ani dôvod otcovi telefonovať a ponúkať mu styk s maloletou. Vyslovila obavu z reakcií maloletej
pri kontakte s otcom, pretože od jej výsluchu kolíznou opatrovníčkou mala problémy a musela s ňou
navštíviť pohotovosť.
12. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 05.04.2022 pred odvolacím súdom uviedol, že od
rozhodnutia súdu ho rodičia nekontaktovali. Navrhol styk otca s maloletou neupraviť, ale v rámci úradu
práce v D. zrealizovať výchovné opatrenie na obnovenie kontaktu otca s maloletou.
13. Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 11CoP/160/2020-482 zo dňa 29.04.2022 rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že
úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie so zameraním sa na obnovenie vzťahu otca s
maloletou, a následne bude úlohou opätovne rozhodnúť.
14. Bývalý Okresný súd Bratislava II Uznesením č. k. 59P/152/2015-498 zo dňa 13.10.2022 začal ex offo
konanie o uloženie výchovného opatrenia maloletej a rodičom. Konanie o výchovnom opatrení vylúčil
zo spisu 59P/152/2015 na samostatné konanie, ktoré je evidované pod sp. zn. 59P/173/2022.
15. Bývalý Okresný súd Bratislava II Rozsudkom č. k. 59P/173/2022-70 zo dňa 11.01.2023 uložil
výchovné opatrenie rodičom a maloletej, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu
v CDR Necpaly 44 v rozsahu 60 hodín. Stretnutia sa mali realizovať za účelom obnovenia vzťahu
maloletej k otcovi a nastavenia režimu styku s ním a so zameraním na zlepšenie rodičovských zručností
a kompetencií.
16. Zo Zhodnotenia plnenia účelu výchovného opatrenia doručeného súdu dňa 07.09.2023 (v súdnom
spise číslo listu 522 a nasledujúce) O. I. uviedlo, že rodičia zlepšili komunikáciu medzi sebou. U maloletej
prevládal odpor k spolupráci. V obnove vzťahu otca s maloletou sa počas celej spolupráce nepodarilo
pokročiť, nepodarilo sa obnoviť vzťah otca s maloletou a zabezpečiť ich styk. Zo záverov vyplýva, že je
vhodné najskôr zabezpečiť stabilizáciu dieťaťa.
17. Otec na informatívnom výsluchu dňa 15.01.2024 uviedol, že výchovné opatrenie neprebehlo tak ako
malo, počas jeho realizácie sa menili aj tri psychologičky. Matka na uvedenom informatívnom výsluchu
uviedla, že musí súhlasiť s otcom, že výchovné opatrenie pokazilo čo mohlo. Otec sa posunul v tom,
že mnohým veciam rozumie. V I. bol absolútne neprofesionálny prístup. Každá psychologička skúšala
na maloletú tie isté ťahy, vystriedali sa štyri. Prosila, aby už súd neukladal ďalšie výchovné opatrenie,
nakoľko maloletej sa po jeho realizácii zhoršil zdravotný stav, dcéra sa vrátila 2 roky dozadu. A. jej
opakovane uviedla, že chce hovoriť so sudkyňou, hoci psychologičky matku od tohto odhovárali. Matka
ďalej uviedla, že snáď nechceme neustálym tlačením na dieťa, dohnať A. k tomu najhoršiemu. Nemá
odpoveď, prečo sa A. otca bojí, ale takisto nevie, prečo sa bojí aj iných vecí. Od rozhodnutia krajského
súdu je nonstop v strese a po tom čo prežila v I., v R. a v škole, je v nahnevanom stave. Žiadala, abysi súd vyžiadal správu z pedopsychiatrického vyšetrenia od D. S. A., L. X, H. X, D. a taktiež od školskej
psychologičky A. A., ZŠ P. XX, D.. Matka ďalej uviedla, že s otcom svojho maloletého syna už nežijú
spolu.
18. Zo správy Centra poradenstva a prevencie, L. XX, R. zo dňa 02.06.2023 bol zistené, že maloletá
je v starostlivosti centra od novembra 2022, posledné tri stretnutia s maloletou absolvovali pracovníci
centra v marci 2023, apríli 2023 a máji 2023. V závere správy uviedli, že pokračovanie v príprave
na asistovaný styk s otcom považujú toho času za vysoko rizikové vzhľadom k emocionálnemu a
psychickému prežívaniu maloletej.
19. Súd dňa 19.01.2024 zrealizoval výsluch maloletej Beáty v budove Mestského súdu Bratislava
II, v miestnosti určenej na výsluch maloletých detí, za prítomnosti kolíznej opatrovníčky a školskej
psychologičky maloletej. Zo zápisnice o výsluchu maloletej vyplýva, že dieťa sa dostavilo na výsluch v
sprievode svojej matky a školskej psychologičky. Matka bola spočiatku, z dôvodu nadviazania kontaktu
maloletej so sudkyňou a kolíznou opatrovníčkou, vo výsluchovej miestnosti prítomná, neskôr miestnosť
so súhlasom A. opustila. Maloletá uviedla, že okrem pečenia (doniesla a ponúkla napečené koláče)
rada maľuje. Uviedla, že nevie čo má hovoriť, maminka jej povedala, že môže sudkyni napísať list, tak
ho napísala a poprosila, či by si ho mohla prečítať. Známky v škole má dobré, na vysvedčení budú
jednotky a asi dve dvojky, alebo jedna dvojka. Mamina jej pomáha vysvetľovať učivo a aj pani učiteľky,
ktoré jej všetko vysvetlia, hlavne matematiku, tá jej nikdy nešla. Chodievala na spevácky krúžok a
mediálny,televízny,majútelevíziu-KlapkaTV,učísatamhovoriťdomikrofónu.Bavíjucestovať,pozerať
rôzne dokumenty, má rada aj angličtinu. Chodievajú často po túrach, aj lyžovať, chodievala aj na tenis.
Následne po prečítaní listu sudkyňou v rozhovore uviedla, že sa hráva spolu s bračekom C.. E. je ujo,
s ktorým bola dávno a bavil sa s ňou o otcovi. Fedor je pes, ktorého mala, teraz má dve mačičky, stará
sa o ne. S bračekom má spoločnú izbu, on je zlatíčko. V bežný deň ju mamina ráno zobudí, oblečie
sa, vyčistí si zuby, potom ide výťahom, potom na zastávku, na autobus už ide sama. Po vyučovaní ide
domov peši, nie je to ďaleko, potom si ide ľahnúť a potom sa učiť. Niekedy chodí na krúžok, páči sa
jej mediálny a spevácky. Hrala na ukulele, počúva hudbu, obľúbenú má K. L.. Pamätá si keď bývali v
Bratislave, v D. majú hory a v Bratislave sa jej páči Medická záhrada. Na otázku sudkyne, či jej niečo
chce povedať k tatinovi, maloletá bola ticho, neskôr uviedla, že nechce byť s "biootcom", aj keď niekto
o ňom hovorí, tak si ju nájdu nočné mory a potom už neodídu, bojí sa, že sa už nezobudí (nasledoval
plač). Počas výsluchu požiadala, či si môže na chvíľu ľahnúť, čo jej bolo umožnené. Maloletá A. krátko
oddychovala, neskôr si vypýtala vodu, ktorú jej priniesla matka, ktorá už následne ostala v miestnosti.
Po príchode matky sa maloletá zapájala do neformálneho rozhovoru. Počas výsluchu A. T. na zemi v
tureckom sede so sklonenou hlavou, bez nadviazania očného kontaktu, hovorila pokojne, monotónne,
tichším hlasom, vety koncipovala jednoducho, pôsobila ustráchane. Pri téme biologický otec sa jej stav
zhoršil, v prítomnosti matky sa uvoľnila, zapájala do rozhovoru, usmiala sa.
20. V liste odovzdanom zo strany maloletej súdu na výsluchu (a ktorý je súčasťou súdneho spisu)
maloletá okrem iného uviedla, že je na konci síl. "Biootca" si pamätá, pamätá si všetko to zlé, ako kričal
na mamu, nechce byť pri ľuďoch ktorí jej ubližujú. Všade ju učia, aby hovorila pravdu, ale keď povie
pravdu, tak ju nikto nepočúva. Začala mať zlé sny. Chce len späť svoj život bez tých zlých snov. Na
záver položila otázku, či bude niekedy šťastná.
21. Zo správy Základnej školy, P. XX, D. zo dňa 23.04.2024 bolo zistené, že maloletá navštevuje 6.
ročník, spolupráca s maloletou je dobrá, učitelia ju chvália, je veľmi snaživá, navštevuje aj krúžky,
zúčastňuje sa výletov. V kolektíve je akceptovaná, v triede jej však chýba blízka priateľka. Je u nej
prítomné poslušné správanie a striktné dodržiavanie pravidiel, výrazná snaha podať čo najlepší výkon.
Nadmerne reaguje na stres, prežívanie stresových situácií je pre ňu nadmerná záťaž.
22. Podaním zo dňa 17.06.2024 otec ospravedlnil svoju účasť (ako aj účasť svojho právneho zástupcu)
na pojednávaní dňa 17.06. 2024, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a uviedol, že na
návrhu v merite veci trvá. Od apríla 2015 (kedy sa matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti) do
septembra 2015 mu matka umožňovala kontakt s dcérou, v tom čase mali spolu dobrý vzťah, A. tešila
sa na stretnutia, vzťah bol láskyplný, od septembra 2015 však už nemôže tráviť čas s dcérou. Súdom
nariadené neodkladné opatrenia, asistovaný styk ani výchovné opatrenie nepomohli. Žiadny odborník
na asperger neuviedol, že by sa nemohol stretávať s dcérou, dokonca aj pribratý znalec (L. N.) uvedené
potvrdil, na túto skutočnosť poukázal aj odvolací súd. A. v liste sudkyni uvádza, že si pamätá na všetkozlé, avšak okrem kričania žiadne konkrétnosti neuvádza. Na záver otec uviedol, že žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania nemá, navrhol, aby súd vyhovel jeho návrhu v merite veci, resp. navrhol, aby
súd vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu.
23. Matka na pojednávaní dňa 17.06.2024 uviedla, že aj znalec povedal, že nie je vhodné, aby sa Beátka
stretávala s otcom, povedal to aj každý jeden psychológ. Tú pesničku, ktorú otec spomínal, berie ako
zlú spomienku. Hoci bol výsluch zrealizovaný najcitlivejšie ako mohol, tak dozvuky prišli a dieťa bolo tri
týždne doma choré a bralo antibiotiká, zo stresu sa telo vyšťaví a príde choroba. Nemá zmysel dcéru
klamať, potom je to ešte horšie. Stále v sebe rieši otázky, či to čo povedala stačilo, či bude musieť
opätovne prejsť N., I. a dokedy to všetko ešte bude trvať. Vypovedať na súde chcela a z vypočúvania má
dobrý pocit, pretože každý jej hovoril, že je to tak preto, lebo to tak chce súd. Po výsluchu to už neberie
tak, že súd je zlo. Nevie len pochopiť, prečo ju všetci nútia robiť to, čo nechce. Matka ďalej uviedla, že
nevie ako dieťa namotivovať, aby sa stretávalo s otcom, nevie to ani žiaden psychológ, sama by bola
najradšej, keby s otcom chcela ísť. Návrh otca žiadala zamietnuť, pretože A. sa s ním stretávať nechce
a ona to nevie zmeniť. Z uvedeného dôvodu navrhovala styk neupraviť. Stále verí, že dcéra príde do
obdobia, kedy sama povie, že chce ísť za otcom a že si budú chcieť vytvoriť nejaký nový vzťah medzi
sebou. Ďalej uviedla, že otec si neuvedomuje obrovskú zodpovednosť, že ak by A. dostala záchvat,
absolútne nevie čo má robiť. Teraz sa otec asi mesiac neozval, okrem posledného týždňa, kedy došiel
termín pojednávania. Predtým posielal SMS každý týždeň tak, ako mu kázali v I.. Otec by s nimi musel
žiť, aby vedel pochopiť čo sa s dieťaťom deje a vedel by zareagovať. Musel by vidieť ako A. "prepne" a
nikto nevie prečo, napríklad lebo jej zasvieti slnko do očí. Celé roky vysvetľuje jej abnormálne reakcie.
Jej úlohou je vychovať ju tak, aby vedela, že otec nie je nebezpečenstvo. Zatiaľ sa ale bojí, otca vníma
ako strach a vždy keď spomínajú otca, tak naštartuje podvedomie a nastúpia nočné mory, čo vyplýva
z jej diagnózy. Dohodli sa s Centrom v Žiline, že nebudú A. nútiť do ďalších stretnutí a že úplne stačí
podporný tím v škole s pani psychologičkou, ktorá bola prítomná aj pri výsluchu maloletej na súde. A.
volá psychologičku pani učiteľka. Za 9 rokov jej vyrobili absolútny odpor k psychológom, každý jeden
psychológ ju nútil k styku s otcom a vyhováral sa na súd. A. musí prísť do veku, kedy si to sama uvedomí
v hlave, že otca sa nemusí báť. Matka vyjadrila počudovanie nad tým, že otec nie je na pojednávaní
a nehľadá spoločné riešenie. Za 9 rokov sa nikam neposunuli čo sa týka otca a jeho vnímania, čo sa
vlastne deje s A. a vzťahu A. s ním. Ak by s ňou naozaj chcel byť, tak je na pojednávaní prítomný a
vymýšľa cesty ako k tomu dospieť.
24. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 17.06.2024 navrhol, že vzhľadom na psychické nastavenie
maloletej ako i vzhľadom na to, že ide o dlhodobý stav, aby súd styk otca s maloletou neupravil.
25. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "zákon o rodine") súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
27. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
28. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.29. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem
dieťaťa.
30.Aksazmeniapomery,môžesúdzmeniťrozhodnutiealebodohodurodičovovýkoneichrodičovských
právapovinností.Aksúdnazákladevykonanéhodokazovaniadospejekzáveru,žektakejtoskutočnosti
došlo a vyžaduje si to predovšetkým záujem maloletého, rozhodne o zmene pôvodného rozhodnutia.
31. Podľa čl. 5 zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu
dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
32. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, na vykonané dokazovanie, ako i zohľadňujúc
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, tunajší súd mal za to, že návrhu otca nie je možné
vyhovieť. Z vykonaného dokazovania a s odkazom na odôvodnenie rozhodnutia bývalého Okresného
súdu Bratislava II, č.k. 59P/152/2015-363 zo dňa 15.01. 2020 s ktorým sa súd aj po zrušení veci
odvolacím súdom stotožňuje, bolo jednoznačne preukázané, že maloletá trpí ochorením autistického
spektra-Aspergerovým syndrómom, ktoré značne ovplyvňuje jej správanie nielen vo vzťahu k otcovi
ale aj v ostatných spoločenských väzbách a kontaktoch. Uvedené ochorenie sa prejavuje vysokou
mierou problémového správania, pričom je veľmi náročné usmerniť výchovu dieťaťa. Takéto deti
úzkostlivo vyžadujú od ostatných dodržiavanie rituálov, ich správanie je výrazne repetitívne, niekedy
až deštruktívne, majú nízku frustračnú toleranciu. Nutkavo nadväzujú kontakty s ostatnými bez ohľadu
na situáciu, alebo kontakt zanovito odmietajú. Majú narušenú schopnosť emocionálnej vzájomnosti
a sociálne primeraného správania. Ich intelektuálne schopnosti sú zväčša v pásme priemeru až
nadpriemeru, často sa u nich vyskytuje hyperaktivita, alebo poruchy pozornosti. Pre deti s Aspergerovým
syndrómom je náročné pochopiť, ktoré správanie je primerané situácii a kontextu a ktoré nie. Ľudia s
Aspergerovýmsyndrómomnedokážubyťflexibilníaprispôsobiví,zavádzaniezmienalebonovýchaktivít
je pre nich stresujúce. Jedinci s Aspergerovým syndrómom bývajú prehnane perfekcionistickí, často
odmietajú začať s novou aktivitou, pokiaľ si nie sú istí, že ju dokáže dokonale zvládnuť. Majú vysoké
štandardy, sú extrémne kritickí k vlastným chybám i k nedostatkom ostatných.
33. Z vyššie uvedeného popisu ochorenia, ktorým trpí maloletá A. je zrejmé, že dieťa trpiace
Aspergerovým syndrómom si vyžaduje mimoriadne citlivý prístup v jeho výchove. Dieťa nevyhnutne
potrebuje stabilné zázemie, pravidelne sa opakujúce rituály, zmeny vo svojom živote iba veľmi ťažko
prijíma, pričom takéto zmeny môžu byť veľmi stresujúce a traumatizujúce. Takmer s istotou je možné
konštatovať, že odmietanie otca maloletou je v prevažnej miere spôsobené uvedeným ochorením a nie
výchovným vplyvom matky, čo postupom času počas konania bolo čiastočne pochopené i zo strany otca.
34. V zmysle intencií odvolacieho súdu, tunajší súd nariadil výchovné opatrenie - odborné poradenstvo,
ktoré sa realizovalo v O. I.. Uvedené poradenstvo však neviedlo k požadovaným výsledkom, naopak
malo kontraproduktívny charakter a viedlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletej.
35. Na základe uvedeného, najmä na základe výsledkov znaleckého dokazovania ako i vykonaného
výchovného opatrenia - odborného poradenstva v O. I. a s poukazom na závery uvedeného zariadenia
(Zhodnotenie plnenia účelu výchovného opatrenia v súdnom spise číslo listu 522 a nasledujúce) súd bol
názoru, že striktná úprava styku otca s maloletou, by bola v súčasnej dobe kontraproduktívna, pričom
prípadné vymáhanie si súdom upraveného styku by mohlo viesť k rapídnemu zhoršeniu zdravotného
stavu maloletej a jej traumatizácii, čo by v kontexte celej situácie bolo jednoznačne proti záujmommaloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka maloletej styku otca s dieťaťom
nebráni, avšak ochorenie dieťaťa značne komplikuje prípravu dieťaťa na stretnutia s otcom. Samotná
matka uviedla, že i ona sama nevie niekedy predvídať reakcie dcéry, a preto je veľmi ťažké systematicky
dieťa na kontakt s otcom pripravovať.
36. Za danej situácie by úprava styku mala byť ponechaná na dohodu rodičov a zároveň by mala
zohľadňovať stav dieťaťa. Z vyjadrení matky je zrejmé, že má záujem o to, aby maloletá nadviazala
kontakt so svojim otcom a aby vedela kto je jej biologický otec, vzťah medzi otcom a maloletou bol však
v posledných rokoch narušený, maloletá nebola s otcom v priamom kontakte veľmi dlhú dobu (cca 8
rokov).Akovyplývazozáverovznaleckéhodokazovania,maloletámákmatkevýrazneblízkyapozitívny
vzťah, je na nej výrazne závislá, vo vzťahu k otcovi je to úplný opak. Otca vníma veľmi negatívne a
jeho prítomnosť v nej vyvoláva dramatické reakcie. Podľa vyjadrenia súdneho znalca L. E. N., deti s
diagnózou Aspergerov syndróm majú sklon k čierno - bielemu vnímaniu ľudí okolo seba a k výrazným
impulzívnym reakciám. Znalec bol toho názoru, že vzťah maloletej k otcovi sa dotváral na základe jej
spomienok, fantázií, predstáv a do toho zasahovali reakcie rodičov. Zo záverov znaleckého dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že v najlepšom záujme maloletej a v záujme jej zdravého psychického vývinu
je nanajvýš vhodné ponechať úpravu styku otca s maloletou na dohode rodičov, s čím sa i súd
absolútne stotožňuje. Postupnými krokmi za výraznej pomoci matky, bude možné pripravovať maloletú
na stretnutia s otcom tak, aby A. opäť nadobudla pocit bezpečia a rodinnej istoty v prítomnosti otca
bez ďalšieho zhoršovania psychického stavu dieťaťa. Vynútené stretnutia otca s maloletou by mohli
opakovane vyhrocovať situáciu v rodine maloletej, a to bez akéhokoľvek podielu viny matky na danej
situácii.
37. Je nevyhnutne potrebné, aby si obaja rodičia uvedomili, že nadviazanie kontaktu otca s maloletou
bude dlhodobý proces, ktorý si bude vyžadovať systematické kroky, pri ktorých bude nevyhnutná
veľká podpora zo strany matky ako i odborná pomoc, najmä však i veľmi citlivé vnímanie otca a
reflektovanie potrieb maloletej. Opakovaním takýchto krokov možno predpokladať, že by sa maloletá
postupne naučila pomocou matky prijímať signály od otca a za predpokladu, že by takáto prvotná
forma komunikácie fungovala, bolo by možné pokúsiť sa o osobné stretnutie maloletej s otcom. Takýto
postup by rodičia mohli konzultovať so zariadením, ktoré sa na pervazívne poruchy zameriava a s
ktorým v kontakte už boli. Je teda len na samotných rodičoch maloletej, aby spolupracovali pri hľadaní
najvhodnejšej formy ako správne začať komunikáciu maloletej s otcom s ohľadom na jej zdravotný
stav. Súd teda rozhodol totožne ako v prvom rozhodnutí zo dňa 15.01. 2020, a to tak, že styk otca
s maloletou neupravil. Je nesporné, že počas prebiehajúceho konania sa komunikácia matky a otca
výrazne zlepšila, čo je dobrým predpokladom pre nadviazanie kontaktu otca s dcérou. Výchovné
opatrenie, ktoré bolo nariadené na základe intencií odvolacieho súdu, nenaplnilo svoje ciele, naopak
možno konštatovať, že po jeho absolvovaní sa stav maloletej A. zhoršil. Sama maloletá vyslovila v rámci
výsluchu prosbu, aby sa už nemusela podrobovať ďalším výchovným opatreniam, uviedla to i v liste
adresovanomsudkyni.Jevysokopravdepodobné,ževprípadepresnevymedzenéhostykuotcaadcéry,
by k uvedeným stretnutiam nedochádzalo, prípadne výkon rozhodnutia by bol vzhľadom na diagnózu
maloletej nevykonateľný. V prípade ďalšieho výchovného opatrenia taktiež nemožno rátať s pozitívnym
výsledkom, nakoľko odborná pomoc už v minulosti viacnásobne absolútne zlyhala, resp. naopak, viedla
k zhoršeniu stavu A.. Súd je presvedčený, že v danej veci je jedine matka osobou, ktorá môže ovplyvniť
vnímanie otca u A., a teda na matke je, aby aktívne a pozitívne vplývala na dieťa ohľadne kontaktu s
otcom, pričom jedine za jej aktívnej pomoci je možné veriť v zlepšenie aktuálnej situácie. Otec však
nesmie rezignovať a musí aktívne komunikovať s matkou a riadiť sa jej odporúčaniami.
38. Súd opätovne pripomína, že v prípade dieťaťa s Aspergerovým syndrómom je veľmi dôležité
prihliadať na jeho špecifické potreby a emócie. Nútenie dieťaťa do situácií, ktoré sú pre neho stresujúce,
napríklad aj do stretnutí s otcom, ak dieťa vyjadrilo, že ho vidieť nechce, môže viesť k zvýšenej úzkosti
a zhoršeniu psychického stavu. Pre deti s Aspergerovým syndrómom sú dôležité predvídateľnosť,
rutina a emočná bezpečnosť. Ak má dieťa negatívny vzťah k otcovi, alebo k stretnutiam s ním, je
nevyhnutne potrebné pochopiť príčiny tohto odmietania. V danom prípade, vzhľadom na diagnózu
dieťaťa, môže ísť o čokoľvek, čo u dieťaťa vyvoláva nepohodlie. Nútenie dieťaťa na stretnutia s otcom
za každú cenu, môže mať kontraproduktívne dôsledky, ako je napríklad zvýšenie odporu, alebo ešte
masívnejšieodmietanieotca.Namiestotohobyboloužitočnézameraťsanapostupnébudovaniedôvery
a bezpečného priestoru, napríklad prostredníctvom terapeutickej podpory (napr. terapeut pacujúci sošpecifikami Aspergerovho syndrómu). Kľúčom je citlivý prístup, rešpektovanie potrieb dieťaťa a hľadanie
riešení, ktoré sú pre všetkých zúčastnených, no najmä pre maloletú A., čo najmenej stresujúce.
39. Je veľmi dôležité, aby matka viedla s otcom otvorený dialóg o potrebách ich dcéry, nakoľko
niekedy rodičia (najmä ak nežijú s dieťaťom v jednej domácnosti) nechápu špecifické potreby detí
s Aspergerovým syndrómom a môžu mať pocit, že odmietanie stretnutí je len akt vzdoru alebo
manipulácie. Vysvetlenie toho ako Aspergerov syndróm ovplyvňuje dieťa, môže pomôcť otcovi otvoriť
dvere k lepšej spolupráci. V tejto súvislosti je možné konštatovať, že otec počas konania začal chápať
správanie maloletej, riadil sa odporúčaniami a prestal obviňovať matku z ovplyvňovania dieťaťa. Takýto
posun na strane otca možno hodnotiť pozitívne. Kľúčové je hľadať riešenia, ktoré zohľadňujú práva
oboch rodičov, ale nevyhnutne aj potreby a pohodu dieťaťa. Najlepší prístup zahŕňa komunikáciu,
spoluprácu s odborníkmi a ak je nevyhnutné hľadanie riešení prostredníctvom právnych krokov, je
nevyhnutné aby sa dieťa chránilo pred nadmerným stresom a škodlivými vplyvmi.
40. Najlepší záujem dieťaťa by mal byť prioritou a ak dieťa pociťuje stres, alebo úzkosť čo už len i z
predstavy v súvislosti so stretnutiami, mali by byť prijaté opatrenia na to, aby sa minimalizovalo jeho
trápenie. Je nutné si uvedomiť, že deti s Aspergerovým syndrómom môžu byť citlivejšie na stres a
zmenu v porovnaní so zdravými deťmi. Ak stretnutia s otcom vedú k emocionálnemu, alebo psychickému
napätiu, môže to negatívne ovplyvniť ich celkové fungovanie a vývoj. Pokračovanie styku v presne
vymedzenom režime môže zhoršiť úzkosť maloletej a ďalšie problémy spojené s autistickým spektrom.
41. V danej situácii súd vyhodnotil najlepší záujem dieťaťa, pričom i samotní odborníci (psychológovia,
znalec a pod.) dospeli k záveru, že stretnutia dcéry s otcom by mohli maloletej spôsobiť značné ťažkosti,
preto mal súd jednoznačne za to, že v záujme maloletej je styk s otcom neupravovať. Dôležité je dbať
na emocionálnu pohodu dieťaťa, čo bolo hlavným kritériom pri rozhodovaní súdu o návrhu otca.
42. Opakované ukladanie výchovných opatrení pre dieťa s Aspergerovým syndrómom, ktoré sa nechce
stretávať so svojim otcom, môže byť neefektívne a potencionálne škodlivé, ak sa neberú do úvahy
špecifické potreby dieťaťa a jeho pohľad na situáciu. Deti s Aspergerovým syndrómom môžu mať
špecifické ťažkosti so sociálnymi interakciami, čo môže ovplyvniť ich vzťah k rodičom, alebo ich reakcie
na autoritatívne rozhodnutia. Nútiť dieťa do stretnutí na ktoré nie je pripravené, alebo ktoré vníma ako
stresujúce, môže viesť k zvýšeniu úzkosti, odporu a pocitu zraniteľnosti. Opakované výchovné opatrenia
bez adekvátneho zohľadnenia individuálnych potrieb dieťaťa môžu situáciu skôr zhoršiť než zlepšiť.
Tak tomu bolo i v prejednávanej veci, kedy možno konštatovať, že nariadenie výchovného opatrenia
neprinieslo želateľný výsledok, ale naopak, viedlo k zhoršeniu psychického stavu maloletej, ktorá sama
prosila, aby ju už súd takýmto spôsobom nezaťažoval. Namiesto opakovaných výchovných opatrení
môže byť vhodnejšie zvážiť zapojenie odborníkov, ako sú psychológovia alebo psychoterapeuti, ktorí
majú skúsenosti s deťmi s autizmom. Môžu pomôcť dieťaťu vyjadriť svoje pocity a nájsť cesty ako
podporiť zdravú komunikáciu medzi dieťaťom a otcom.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
majúc za to, že uvedené reflektuje najlepší záujem dieťaťa, pričom bolo potrebné rozhodnúť i o zmene
rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/133/2016-26 v časti o úprave styku otca s maloletým
dieťaťom.
44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené
procesné podmienky,
a) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.