Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223202229
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2223202229.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.

Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D.
XXX/XX, E. F., zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Procházka, so sídlom Lakšárska Nová Ves 403, proti
žalovanému: Poľovnícke združenie Trhové Mýto, IČO: 34 011 617, so sídlom Trstická cesta 523/2,
Trhová Hradská, zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower,
Mlynské nivy 10, Bratislava, o určenie, že žalobca je členom žalovaného, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 27C/22/2023-166 zo dňa 8.4.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie v celom rozsahu žalobe vyhovel, keď vo
výroku I. určil, že žalobca je členom žalovaného a výrokom II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 26 ods. 1, § 29 ods. 3 písm. f), § 30 ods. 2 písm.

a), § 32 ods. 1 a 3 písm. e), § 33 písm. g) Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, čl. VI. ods. 2 písm.
d) a g), čl. VII písm. c), čl. IX ods. 1 a 4 písm. g) a i), čl. XVII ods. 11, čl. XIX ods. 2 Stanov Poľovníckeho
združenia Trhové Mýto, § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a § 131 a § 137 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní domáha určenia, že je členom žalovaného,
keďže jeho členstvo nezaniklo nezaplatením účelového členského príspevku, ktorého výška sa za rok

2021 určila pomocou bodovacieho systému upraveného v Domácom poriadku Poľovníckeho združenia
Slovenského Poľovníckeho zväzu Trhové Mýto. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má v
zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez
určujúceho výroku súdu nie je možné odstrániť stav právnej neistoty žalobcu v súvislosti s jeho statusom
člena v poľovníckom združení, keďže medzi stranami je sporné, či žalobca je členom žalovaného a
či mu v dôsledku uvedeného prislúchajú práva a povinnosti člena, ktoré bez navrhovaného určenia
nemôže vykonávať. Žalobu o určenie a naliehavý právny záujem nemožno zamieňať s otázkou, či je

žalobca oprávnený podať žiadosť o prijatie za člena žalovaného, keďže podanie takejto žiadosti nijakým
spôsobom neodstraňuje vyvolanú spornosť zániku jeho členstva a ani v prípade prijatia za člena na
základe (novej) žiadosti neodstraňuje neistotu žalobcu, či postup žalovaného bol správny a zákonný a
či práva žalobcu ako člena žalovaného boli žalovaným porušené. Nová žiadosť o prijatie za člena nie jeiným prostriedkom nápravy tvrdeného nezákonného stavu. Samotná žiadosť o novoprijatie za člena nie
je prostriedkom právnej ochrany, iba jednostranným právnym úkonom, o ktorom má navyše rozhodovať
žalovaný, ktorý nie je ani orgánom ochrany práva.

4. Po ustálení danosti naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie následne dospel k záveru,
že postup žalovaného bol v rozpore tak so stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu, ako aj so
Stanovami žalovaného, z ktorých jednoznačne vyplýva, že členská schôdza poľovníckeho združenia
ako jeho najvyšší orgán je oprávnený rozhodovať nadpolovičnou väčšinou všetkých členov o stanovení

výšky členských podielov, riadnych alebo účelových členských príspevkov (§ 32 ods. 1, ods. 3 písm. e)
Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu a čl. IX ods. 4 písm. g) a i) Stanov žalovaného). Z uvedeného
vyplýva, že členská schôdza je jediným kompetentným orgánom, ktorý rozhoduje o výške (o.i. aj)
účelového členského príspevku. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že
ani na členskej schôdzi konanej dňa 28.1.2022, ani na výročnej členskej schôdzi dňa 26.2.2022 nedošlo
k prijatiu rozhodnutia o výške účelového členského príspevku. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to,

že ak aj Domáci poriadok stanovil odlišný postup vytvorenia bodového hodnotenia, pre žalovaného sú
záväzné Stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu a Stanovy žalovaného, ktoré majú prednosť pred
ustanoveniami Domáceho poriadku. Domáci poriadok je len interným dokumentom, ktorý iba dopĺňa,
upresňuje a aplikuje znenie Stanov. Pokiaľ žalovaný poukázal na správu Slovenského poľovníckeho
zväzu Okresnej organizácie Dunajská Streda zo dňa 13.6.2023, z tejto správy nevyplýva správnosť

postupu žalovaného v danom prípade, ale obsahuje iba všeobecné konštatovania s dôrazom na to, že v
Domácomporiadkustanovenýpostupvýpočtuhodnotyčlenskéhoaleboúčelovéhopríspevkujezáväzný
pre všetkých členov. V súdenom prípade však podľa názoru súdu prvej inštancie nebol nesprávny len
postup výpočtu hodnoty účelového členského príspevku, ale najmä spôsob rozhodovania o stanovení
výšky tohto príspevku, teda že o ňom nerozhodovala členská schôdza nadpolovičnou väčšinou všetkých

svojich členov. Žalobcovi tak nemohlo zaniknúť členstvo u žalovaného z dôvodu neuhradenia účelového
členského príspevku, rozhodnutie o určení výšky ktorého nebolo riadne prijaté v súlade so Stanovami
Slovenského poľovníckeho zväzu a Stanovami žalovaného. Vzhľadom na uvedené je potom irelevantné,
či žalobca podal alebo nepodal oficiálne odvolanie, keďže neexistovalo žiadne rozhodnutie žalovaného,
voči ktorému by sa mohol odvolať. Navyše žalobca svoj nesúhlas vyjadril priamo na členskej schôdzi

konanej dňa 28.1.2022, ktorá skutočnosť je zaznamenaná aj v zápisnici z priebehu predmetnej členskej
schôdze. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 a 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alt. ho zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil prácne § 365
ods. 1 písm. d) a h) CSP (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Vecne
odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Žalovaný v konaní
preukázal, že postup bodového hodnotenia a určenia účelového príspevku, ktorý bol uplatnený voči

žalobcovi, bol u žalovaného zavedený dlhodobo, nebol zo strany členov žalovaného žiadnym spôsobom
namietaný a dokonca samotný žalobca sa na tento postup v minulosti odvolával. Z vykonaného
dokazovania teda vyplýva zjavne šikanózny charakter žaloby. Ťažiskovou časťou prijatého bodovacieho
systému bolo práve schválenie výšky príspevku na základe jasných a jednoznačných premenných.
Pre vylúčenie pochybností si každý z členov vedel vypočítať, aká je výška jeho príspevku na základe

bodov, ktoré získal. Žiaden právny predpis neustanovuje, že musí byť účelový príspevok stanovený
konkrétnym číslom, o ktorom sa musí hlasovať samostatným uznesením členskej schôdze, ale úplne
stačí, že je jasne daný a odsúhlasený vzorec, na základe ktorého sa určuje výška príspevku. Súd
prvej inštancie na žalovaným vznesenú argumentáciu žiadnym spôsobom nereagoval napriek tomu, že
ide o argumentáciu podstatnú a relevantnú. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vychádzal

z nesprávneho výkladu Stanov žalovaného a vzájomného pomeru medzi Stanovami žalovaného a
Domácim poriadkom. Bodové hodnotenie s ohľadom na znenie Domáceho poriadku vyhotovuje výbor
spolu s kontrolórom a poľovníckym hospodárom, následne sa zverejňuje a neschvaľuje sa členskou
schôdzou. Interné predpisy žalovaného stanovujú povinnosť vyhotoviť a zverejniť bodové hodnotenie,pričom bodové hodnotenie sa stáva účinným 15. dňom po jeho zverejnení. Žiadne ďalšie požiadavky vo
vzťahu k postupu týkajúcemu sa bodového hodnotenia interné predpisy žalovaného nezakotvujú. Pritom
žalovaný vyhotovil bodové hodnotenie, riadne ho zverejnil a doručil ho všetkým členom prítomným

na členskej schôdzi zo dňa 28.1.2022 a neprítomným členom ho doručil osobne po skončení tejto
členskej schôdze. Bodový systém nastavený u žalovaného je štandardným systémom aplikovaným v
činnostipoľovníckychzdružení.Súdprvejinštanciepritompriposudzovanípredmetnejvecihruboporušil
pravidlá logického myslenia. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď
vylúčil aplikáciu Domáceho poriadku na posudzovanú vec. Zo strany súdu prvej inštancie ide zároveň o

nedovolenú ingerenciu do vnútorných záležitostí žalovaného, do ktorého kompetencie patrí vydávanie
domácich poriadkov.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný účelovo zavádza alebo nepozná svoj vlastný právny predpis -
Stanovy Poľovníckeho združenia - bod IX ods. 4 písm. g), podľa ktorého členská schôdza Poľovníckeho

združenia rozhoduje o stanovení výšky členských podielov, riadnych alebo účelových členských
príspevkov. Polemika o tom, či musí byť účelový príspevok stanovený konkrétnym číslom, sa javí
absolútne scestná, keďže ak má akýkoľvek subjekt rozhodovať o určení výšky, nie je možné výšku
akejkoľvek čiastky peňažného alebo nepeňažného plnenia určiť inak ako číslom, v žiadnom prípade
nie vzorcom na spôsob jeho výpočtu. Žalovaný v priebehu konania nepredložil žiadne dôkazy o tom,

že by akokoľvek rozhodol o výške členského príspevku za rok 2021 v súlade s internými predpismi
SPZ, ako aj s interným predpismi samotného žalovaného a ani nepovažoval za potrebné doručiť mu
listinu, na základe ktorej mu mali zaniknúť členské práva a povinnosti u žalovaného doporučene do jeho
vlastných rúk. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nebolo prijaté uznesenie členskej schôdze
Poľovníckeho združenia o určení výšky členského príspevku každého jednotlivého člena Poľovníckeho

združenia za rok 2021 a žalobcovi tak nevznikla povinnosť tento príspevok uhradiť. Podľa žalobcu
je odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie formálne správny a riadne a zrozumiteľne
odôvodnený.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie

vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, a tiež v závislom výroku II. o náhrade trov
konania.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods.
2).

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené a preskúmavaný rozsudok je vecne
správny.Odvolacísúdvcelomrozsahupreberáskutkovýstavzistenýsúdomprvejinštancie,ktorýdospel

k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie,
pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu a pretože odvolací súd v celom
rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSPodvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu
odchýliť.

13. Podstatou argumentácie žalovaného, ktorou odôvodňoval odvolanie, bolo namietanie
nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodov a pre nezodpovedanie
argumentov žalovaného a nesúhlas s posúdením požiadavky na schválenie účelového členského
príspevku členskou schôdzou a vzájomného pomeru medzi Stanovami žalovaného a Domácim

poriadkom žalovaného.

14. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie, že je členom žalovaného. Súd prvej
inštancie žalobe žalobcu vyhovel z dôvodu, že postup žalovaného pri určení výšky účelového príspevku
žalobcu bol v rozpore so Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a so Stanovami žalovaného, v
dôsledku nezaplatenia ktorého účelového príspevku malo dôjsť k zániku členstva žalobcu u žalovaného.

Vzhľadomnarozsahadôvodyodvolaniažalovanéhoboloúlohouodvolaciehosúduposúdiť,čipostupom
súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a či súd prvej inštancie vec
správne právne posúdil.

15. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP (žalovaný v odvolaní výslovne

neuviedol tento odvolací dôvod, avšak z obsahu odvolania nepochybne vyplýva, že sa oň v odvolacej
argumentácii opiera – pozn. odvolacieho súdu) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé
konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte
celého konania.

16. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože
povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán.
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť
v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a
domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti

tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený
skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom
požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou
požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo

neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu,
tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom
odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť
i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.

17. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco,
správne skutkovo a právne zdôvodnený a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje, ešte neznamená, že závery v ňom
obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

žalobe vyhovel. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia a nezodpovedania argumentov žalovaného.18. Žalovaný podal odvolanie výslovne i z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
Za inú vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) CSP sa považuje procesná vada,
ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutievoveci(napr.nesprávnerealizovaniemanudukačnejpovinnostisúdu,vykonanienezákonne
získaného dôkazu, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je
vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

19. Inú vadu konania žalovaný videl v tom, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je

nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a nezodpovedanie jeho argumentov. Vady zakladajúce
zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy
strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia
ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo
neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o
zmätočné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu sa nejedná, pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého

rozsudku pre nedostatok dôvodov a nezodpovedanie argumentácie žalovaným, o tvrdenú tzv. inú vadu
konania, keď z obsahu odvolania žalovaného (§ 124 ods. 1 CSP) je zjavné, že žalovaný si zamieňa
tento odvolací dôvod s porušením práva na spravodlivý proces spočívajúcom v nepreskúmateľnosti
rozhodnutia. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie však spĺňa náležitosti
riadneho odôvodnenia, a preto tento žalovaným uvádzaný odvolací dôvod nebol naplnený.

20. K odvolaciemu dôvodu žalovaného podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP o nesprávnom
právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. V prejednávanej veci niet pochybností o tom, že ide o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia §

137 písm. c) CSP, pretože sa žalobca domáha určenia členstva v poľovníckom združení, teda ide o
určenie, či tu právo je, pričom na tomto určení musí byť daný naliehavý právny záujem. Správne potom
postupoval súd prvej inštancie, keď v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení a s jeho právnym posúdením tejto otázky sa odvolací súd stotožňuje. Skutočne z členstva v
poľovníckom združení plynie pre jednotlivých členov množstvo práv a povinností. Žalobca má za to, že

Oznámenie žalovaného zo dňa 26.2.2022, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že zaniklo jeho členstvo
v poľovníckom združení z dôvodu nezaplatenia účelového príspevku, nemá právnu relevanciu a tvrdí,
že je naďalej členom žalovaného, čím je jeho právne postavenie neisté, keďže nemôže vykonávať svoje
členské práva a povinnosti, a preto je bezpochyby daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Neistotu v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nemožno odstrániť iným právnym

prostriedkom ako práve žalobou o určenie členstva žalobcu v poľovníckom združení.

22. Slovenský poľovnícky zväz je poľovníckou organizáciou zriadenou podľa zákona č. 274/2009 Z.
z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1
písm. d) citovaného zákona riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a

ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný je organizačnou zložkou Slovenského
poľovníckeho zväzu s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá koná vo vlastnom mene, je teda právnickou
osobou podľa ustanovenia § 18 ods. 2 písm. a) Občianskeho zákonníka. Žalovaný Oznámením zo
dňa 26.2.2022 oznámil žalobcovi, že jeho členstvo v poľovníckej organizácii zaniklo, nakoľko neuhradil
účelový príspevok vyplývajúci z výsledkov bodového systému v stanovenej lehote. Spornou a odvolaním

nastolenou otázkou v prejednávanej veci bolo, či postup žalovaného pri určení výšky účelového
príspevku bol v súlade so Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a so Stanovami žalovaného,
resp. či určenie účelového príspevku ne/vyžaduje schválenie členskou schôdzou žalovaného. Súd prvej
inštancie mal za to, že postup žalovaného pri určení výšky členského príspevku bol v rozpore so
Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a so Stanovami žalovaného, keďže o výške účelového

príspevku nerozhodla členská schôdza žalovaného. Žalovaný nesúhlasil s týmto záverom súdu prvej
inštancie a argumentoval tým, že je postačujúcim určiť výšku účelového príspevku postupom upraveným
v Domácom poriadku žalovaného nadväzujúcim na zverejnené pravidlá bodového hodnotenia. Z
príslušných ustanovení Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu a Stanov žalovaného jednoznačnevyplýva, že výšku účelového členského príspevku určuje členská schôdza žalovaného, pričom na
platnosť rozhodnutia o výške členského príspevku je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
členov združenia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že konkrétnu výšku

účelového členského príspevku musí schváliť členská schôdza žalovaného a postačujúcim nie je určiť
iba metodiku, či vzorec jeho výpočtu. Domáci poriadok žalovaného ako interný predpis môže iba
dopĺňať Stanovy žalovaného, teda riešiť stanovami neupravené podrobnosti, pričom nesmie byť s nimi
v rozpore. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom žalovaného, že žalovaný bol oprávnený
upraviť postup bodového hodnotenia v Domácom poriadku žalovaného a predmetná úprava týkajúca

sa postupu určenia účelového členského príspevku nevyžaduje schválenie členskou schôdzou, pričom
je pre všetkých členov žalovaného záväzná, pretože takýto postup je v rozpore s normami citovanými
súdomprvejinštancievnapadnutomrozsudku.Vyhotovenie,zverejnenie,prípadnedoručeniebodového
hodnotenia podľa Domáceho poriadku žalovaného nemôže nahradiť povinnosť zakotvenú v záväzných
ustanoveniach Stanov žalovaného, aby členská schôdza žalovaného rozhodla o stanovení výšky
účelového členského príspevku, a to nadpolovičnou väčšinou všetkých členov žalovaného. Iba s

nezaplatením účelového členského príspevku vo výške schválenej členskou schôdzou žalovaného
spájajú Stanovy žalovaného, s ktorými Domáci poriadok žalovaného nesmie byť v rozpore, závažný
následok v podobe zániku členstva v poľovníckom združení. Takýto následok preto nie je možné spájať
s nezaplatením takých príspevkov, ktoré neboli členskou schôdzou žalovaného schválené, hoci inak
mohli byť určené v súlade s metodikou upravenou v Domácom poriadku žalovaného.

23. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na to, že postup bodového ohodnotenia a určenia
účelového príspevku bol u žalovaného zavedený dlhodobo, nebol členmi namietaný a samotný žalobca
sa na tento postup v minulosti odvolával, z čoho vyvodil šikanózny charakter žaloby, tak žiadna z
týchto skutočností nemôže s poukazom na vyššie uvedené legitimizovať postup žalovaného realizovaný

v rozpore so Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a Stanovami žalovaného. Ak stanovy
jednoznačne upravujú, že o určení členského príspevku sa rozhoduje na členskej schôdzi, a to
nadpolovičnou väčšinou všetkých členov, nemôžu byť tieto kompetencie internou normou prenesené na
iný orgán poľovníckeho združenia a nemôže to riešiť v rozpore so stanovami domáci poriadok. Preto je
aj právne bezvýznamná odvolacia argumentácia žalovaného, že jednotliví členovia by nikdy nehlasovali

o svojej povinnosti čokoľvek doplácať. Ani odvolacia argumentácia žalovaného, že súd prvej inštancie
postupoval nesprávne, keď vylúčil aplikáciu Domáceho poriadku žalovaného na posudzovanú vec, nie
je opodstatnená. Hoci Domáci poriadok žalovaného stanovuje postup vytvorenia bodového hodnotenia,
odvolací súd znova zdôrazňuje, že podľa Stanov žalovaného je jediným kompetentným orgánom u
žalovaného na stanovenie výšky účelových členských príspevkov členská schôdza žalovaného, pričom

na platnosť hlasovania o výške účelového členského príspevku sa vyžaduje nadpolovičná väčšina
hlasov všetkých členov žalovaného. Domáci poriadok žalovaného je interným dokumentom žalovaného
zabezpečujúcim chod organizácie po technickej a hospodárskej stránke a nie dokumentom, ktorý by
mal upravovať základné práva a povinnosti členov žalovaného, ktoré sú vyhradené stanovám ako
základnému dokumentu prijatému členmi žalovaného na členskej schôdzi. Domáci poriadok žalovaného

nemôže byť v rozpore so Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu a Stanovami žalovaného.

24. Nebolo sporné, že na žiadnej členskej schôdzi žalovaného nedošlo k schváleniu výšky účelového
členského príspevku za rok 2021, pre nezaplatenie ktorého žalovaný vyvodzoval zánik členstva žalobcu
u žalovaného, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému zániku členstva žalobcu u žalovaného pre

nezaplatenie účelového členského príspevku v určenej lehote, teda toto jeho členstvo trvá. Súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil a v nadväznosti na to i vecne správne rozhodol, keď určil, že
žalobca je členom žalovaného. Odvolacie námietky žalovaného ohľadne porušenia práva na spravodlivý
súdny proces a nesprávnych právnych záverov konštatovaných súdom prvej inštancie preto vyhodnotil
odvolací súd za nenáležité (porovnaj s rozsudkami Krajského súdu v Trnave č. k. 26Co/10/2025-177 zo

dňa 4.6.2025, č. k. 28Co/63/2024-306 zo dňa 29.4.2025, č. k. 28Co/99/2024-190 zo dňa 25.3.2025).

25. Rozsudok súdu prvej inštancie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s podanou žalobou. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav, zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vysporiadal sa aj

so všetkými pre vec rozhodujúcimi argumentmi strán. Pritom sa odvolal na konkrétne právne normy,
ktoré správne aplikoval na prejednávaný spor. Zo zisteného skutkového stavu teda vyvodil správny
právny záver o preukázaní nároku žalobcu na určenie jeho členstva v poľovníckom združení. Ďalšie
odvolacie argumenty žalovaného ohľadne vyhotovovania bodového hodnotenia, zverejnenia, účinnostiadoručeniavšetkýmčlenombodovéhohodnotenia,lehotynazaplatenieúčelovéhočlenskéhopríspevku
odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne
vysporiadavať.

26. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04, sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. II. ÚS
200/09).

27. Do práva na spravodlivý proces nepatrí súčasne právo strany konania, aby sa všeobecný súd

stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s požiadavkami strany konania a jej právnymi názormi (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 252/04 a sp. zn. I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň konštatuje, že nezistil existenciu ďalšieho
odvolacieho dôvodu v odvolaní žalovaného, ktorý by mal pre danú vec podstatný význam.

28. Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie
dôvody. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci
samej za vecne správny a žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku o náhrade trov konania vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v
prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolanie

dôvodné.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku I. a v súlade s § 380
CSP i vo výroku II. o náhrade trov konania) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

34. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).