Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. júl 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 12C/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124207667
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5124207667.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v právnom spore žalobcov: 1) A. B., nar.

XX.XX.XXXX, XXX XX C. D. XXX, D. E., 2) F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., 3) E. B., nar.
X.X.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., žalobcovia v rade 1) až 3) právne zast. Mgr. Marekom Chromjakom,
advokátom, Vojtecha Tvrdého č. 4, 010 01 Žilina, IČO: 53 530 799, proti žalovaným: 1/ Slovenská
kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zast. soukeník –
štrpka s.r.o., Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, 2/ Joko
trans, s.r.o., Bôrická cesta 1974/44, 010 01 Žilina, IČO: 52 344 037, o náhradu majetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi v rade 1) sumu 6.000,-

€, žalobcovi v rade 2) sumu 6.000,- € a žalobcovi v rade 3) sumu 12.000,- € a to všetko v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcom v rade 1), 2) a 3) p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči

žalovaným v rade 1/ a 2/ s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
druhého žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia všetci právne zastúpení doručili súdu 3.7.2024 žalobu voči označeným žalovaným ktorou
si uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy a to žalobca v rade 1/ sumu vo výške 11.000,-- EUR, žalobca
v rade 2/ sumu vo výške 25.000,-- EUR, žalobca v rade 3/ sumu vo výške 25.000,-- EUR ako i náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

2. Podanie žaloby po skutkovej stránke odôvodnili tým, že dňa 8.7.2021 došlo k dopravnej nehode, v

dôsledku ktorej bola spôsobená smrť príbuznej žalobcov G. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX,
ktorá bola matkou žalobcov v rade 1 a 2 a manželkou žalobcu v rade 3). K predmetnej nehode,
dôsledkom ktorej bola smrť poškodenej došlo dňa 8.7.2021 kedy A. A. viedol nákladné motorové vozidlo
zn. MAN TGI 8.220, ev. č. H. , pričom po prejazde križovatkou na priechode pre chodcov došlo k
stretu vozidla s chodkyňou poškodenou, ktorá v dôsledku stretu s vozidlom utrpela ťažké zranenia,
ktorým krátko na to podľahla. Zo spáchania predmetného skutku bol rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp. zn. CA-2T/15/2022 z dňa 4.3.2024, právoplatným 4.3.2024 uznaný vodič vozidla A. A. vinným,

pričom spáchaním daného skutku došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu usmrtenia, za
čo bol A. A. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. V dôsledku smrti poškodenej bolo významným spôsobom zasiahnuté
do práv a právom chránených záujmov poškodenej ale taktiež aj členov jej najbližšej rodiny, t. j. rodičovpoškodenej – pána I. J. a A. J., manžela poškodenej – žalobcu 3 a rovnako tak detí poškodenej –
žalobcu 1 a 2. V dôsledku uvedeného si pozostalí po poškodenej uplatnili v trestnom konaní nárok
na náhradu škody spôsobenej trestným činom z titulu náhrady nemajetkovej ujmy vo výške spolu

125.000,00 EUR (25.000,00 EUR za každého z piatich pozostalých). Táto však nebola v trestnej veci
konajúcim súdom pozostalým priznaná, nakoľko v dôsledku uzatvorenia dohody o urovnaní medzi
pozostalými a A. A., ktorou došlo k čiastkovému uspokojeniu nárokov pozostalých o nej konajúci súd
nerozhodoval. Žalobcovia mali s poškodenou pred jej smrťou intenzívny citový vzťah, pričom v čase
smrti poškodenej žili priamo žalobca 2 a žalobca 3 s poškodenou v spoločnej domácnosti. Žalobca 1 sa

pred smrťou poškodenej presťahoval do vlastnej domácnosti, avšak aj po odsťahovaní sa udržiaval s
poškodenou, ako svojou matkou, veľmi blízky vzťah, založený na hlbokej prirodzenej emočnej väzbe.
Z pohľadu spôsobenej ujmy tak ide pri smrti poškodenej o najzávažnejší zásah do rodinnej a citovej
väzby žalobcov a poškodenej, pričom ide o zásah nezvratný a nenapraviteľný. Smrť obzvlášť za
takýchto okolností, akými bola závažná dopravná nehoda, významným spôsobom poznačila aj obdobie
po smrti poškodenej. Žalobcovia doposiaľ prežívajú veľký smútok za stratou blízkej osoby, matky a

manželky, s ktorou už nikdy nebudú môcť tráviť spoločné chvíle v užšom, či širšom rodinnom kruhu
a dá sa povedať, že je veľmi málo dní, počas ktorých pri spomienke na jej stratu nepociťujú duševnú
bolesť. Žalobca 2 a 3 boli navyše z titulu žitia v spoločnej domácnosti v každodennom kontakte s
poškodenou a žalobca 3 zároveň smrťou poškodenej prišiel aj o jeden zo zdrojov príjmu spoločnej
domácnosti. Žalobca 2 sa po smrti svojej matky odsťahoval zo spoločnej domácnosti, okrem iných

najmä z dôvodu straty významného člena domácnosti, ktorým bola preňho práve matka – poškodená.
Žalobcovia sa zrejme nikdy nezmieria s neprirodzenou stratou poškodenej, ktorá ako ich matka resp.
manželka bola najbližším členom ich spoločnej rodiny a súčasne tak zásadnou oporou v každodennom
živote. Z uvedených skutočností tak vyplýva, že smrťou poškodenej došlo k nezvratnému zásahu do
súkromia žalobcov plne odôvodňujúcemu náhradu nemajetkovej ujmy. Výška náhrady nemajetkovej

ujmy zohľadňuje skutočnosť, že žalobca 1/ nežil s poškodenou v spoločnej domácnosti (nižšia výška
náhrady), pričom pri žalobcovi 1 (syn poškodenej) a žalobcovi 3 (manžel poškodenej) žijúcimi v
čase smrti s poškodenou v spoločnej domácnosti je požadovaná výška vyššia. Z dôvodu uzatvorenia
dohody s A. A., ktorou došlo k úhrade časti nárokovanej sumy náhrady nemajetkovej ujmy počas
trestného konania už touto cestou neuplatňujú svoj nárok rodičia poškodenej, pôvodne uplatňujúci svoj

nárok v rámci trestného konania. V zmysle informácii dostupných žalobcom z predmetného súdneho
spisu vedeného v súvisiacom trestnom konaní bol vlastníkom vozidla v čase spôsobenia predmetnej
dopravnej nehody, dôsledkom ktorej došlo k smrti poškodenej žalovaný 2. Žalovaný 2/ minimálne
v čase spôsobenia smrti poškodenej nemal splnenú zákonnú povinnosť, mať vo vzťahu k vozidlu
uzatvorené povinné zmluvné poistenie. V dôsledku uvedeného nebolo a nie je možné pokryť plnenie

žalovaného nároku z prostriedkov konkrétneho poistného plnenia, preto je vo vzťahu k žalovanému 2,
ako prevádzkovateľovi vozidla potrebné uplatňovať daný nárok súdnou cestou, z čoho je daná pasívna
legitimácia žalovaného 2. Nakoľko vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody a teda aj spôsobenia smrti
poškodenej poistené, žalobcom mal vyplatiť náhradu predmetnej nemajetkovej ujmy práve žalovaný 1.
Z uvedeného je tak daná pasívna legitimácia žalovaného 1. Zároveň majú žalobcovia za to, že v prípade

žalovanej nároku ide o plnenie, ktoré majú poskytnúť žalovaní spoločne a nerozdielne. Žalobcovia pred
podaním tejto žaloby zaslali žalovaným jednotlivo predžalobné výzvy pričom žalovaný 1/ reagoval listom
z dňa 19.6.2024 a plnenie odmietol. Žalovaný 2/ nijakú odpoveď ani plnenie žalobcom neposkytol.

3. K podanej žalobe na preukázanie tvrdení pripojili žalobcovia listinné dôkazy a to rozsudok Okresného

súdu Žilina z dňa 4.3.2024, zápisnicu zo záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu z dňa
31.1.2022, výstup z vyhľadávania evidencie povinného zmluvného poistenia vedeného žalovaným 1,
predžalobné výzvy, odpoveď žalovaného 1/ zo dňa 19.6.2024.

4. V rámci prípravy súd doručil žalobu spoločne s prílohami ako i výzvou vo forme uznesenia na

vyjadrenie a žalovaným v rade 1 a 2. Doručenie mal súd preukázané u oboch žalovaných ( u žalovaného
v rade 1/ dňa 26.8.2024 a žalovaného v rade 2/ dňa 11.9.2024), pričom žalovaný v rade 2/ v ďalšom
konaní zostal pasívnym na rozdiel od žalovaného v rade 1), ktorý doručil súdu vyjadrenia rámci
procesnej obrany podľa CSP.

5. Žalovaný v rade 1/ právne zastúpený doručil súdu vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedol, že považuje
za preukázané, že predmetné motorové vozidlo nebolo žalovaným v 2. rade v čase dopravnej nehody
poistené z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla, a týmto
v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. nenamieta vlastnú pasívnu vecnúlegitimáciu. Poukázal však na zmysel a účel inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 381/2001 Z.z. a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) a ust. § 11, 13 OZ. Nie je snahou žalovaného v 1. rade zľahčovať

tragickú dopravnú nehodu ako aj jej následok a ujmu spôsobenú pozostalým (žalobcom), avšak je
dôležité poukázať na skutočnosť, že zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy nie je kompenzovať fyzickú
absenciu zomrelej, milovanej manželky a matky, ale pokúsiť sa nahradiť pozostalým nemateriálnu ujmu,
prejavujúcu sa v ich konkrétnych subjektívnych pocitoch, zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného
zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby.

V tomto zmysle žalovaný v 1. rade poukázal na výšku uplatnených nárokov žalobcov vo vzťahu
na tragickú smrť manželky a matky K. G. B., ktoré sa podľa názoru žalovaného v 1. rade vysoko
odchyľujú od ustálenej súdnej praxe vo výškach priznávaných nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy
pozostalým po smrteľných dopravných nehodách. Žalovaný v 1. rade uviedol príklady priznaných
nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v ktorých súd zohľadnil najmä vyšší dožitý vek
poškodenej, ako aj skutočnosť, že deti poškodenej už boli v čase tragickej dopravnej nehody dospelé, s

vlastnými rodinami a životmi, čo súd v obdobných prípadoch zohľadní pri určovaní primeranosti náhrady
nemajetkovej ujmy. Žalovaný uviedol, že nie je dostatočne skutkovo preukázané, či v nadväznosti
na mimosúdnu dohodu žalobcov a škodcu A. A. si žalobcovia predmetnou žalobou neuplatňujú ten
istý nárok voči žalovaným, ktorý im už bol vyplatený a uhradený zo strany škodcu A. A.. Žalobcovia
v predmetnej žalobe nepreukázali v dostatočnom rozsahu vzniknutú nemajetkovú ujmu v súvislosti s

tragickou dopravnou nehodou. V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sú žalobcovia povinní
opísať v akom rozsahu a v akej intenzite došlo k neoprávnenému zásahu do ich rodinného života, v
akom rozsahu sa ich nemajetková ujma prejavuje, a tieto skutočnosti preukázať relevantnými dôkazmi.
Napriek skutočnosti, že žalobcovia s nebohou K. G. B. prežili celý dospelý život, v predmetnej žalobe
nepodporujú svoje tvrdenia prakticky žiadnymi dôkazmi z ich spoločného rodinného života. Žalobcovia

v podanej žalobe postupovali v rozpore s Článkom 8 Civilného sporového poriadku a ustanovenia
§ 132 Civilného sporového poriadku spôsobom, že nedostatočne označili skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci, nepodopreli svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi a nedostatočne opísali
rozhodujúce skutočnosti pre vznik nároku. Žalobcovia si v predmetnej žalobe uplatňujú nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je vo výške nad rámec bežne priznávanej súdmi Slovenskej republiky

v obdobných prípadoch smrteľných dopravných nehôd. Žalobcovia v žalobnom petite navrhujú, aby
konajúci súd zaviazal žalovaných k peňažnému plneniu spoločne a nerozdielne, medzi žalovanými
nemôže byť založená spoločná pasívna solidarita. V posudzovanom prípade sa jedná o prípad nepravej
solidarity, pri ktorej povinnosť poskytnúť plnenie môže vzniknúť len na základe rôznych právnych titulov.
Zatiaľ čo nárok žalobcov voči žalovanému v 1. rade vyplýva zo zákona č. 381/2001 Z.z., nárok žalobcov

voči Žalovanému v 2. rade je nárokom na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho
zákonníka. Ak sú zažalovaní tak žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade, v konaní majú
postavenie samostatných spoločníkov a medzi nimi nevzniká pasívna solidarita. Navrhovaný petit tak
považuje žalovaný za nevykonateľný. Nárokovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy presahuje na
základe ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky priznávané výšky náhrad nemajetkovej ujmy

v obdobných prípadoch smrteľných dopravných nehôd. S ohľadom na nárokovateľnú výšku náhrady
nemajetkovej ujmy žalobcovia nepreukázali a nepodložili svoje tvrdenia, čo to do vzniku nemajetkovej
ujmy, ako aj samotnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, a týmto porušili Článok 8 a ustanovenie § 132
Civilného sporového poriadku.

6. Právny zástupca žalobcov v replike doručenej súdu ( č.l. 59-60) uviedol, že žalobcovia nesúhlasia
s neprimeranosťou výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej zaplatenia sa domáhajú
cestou podaného žalobného návrhu. Na podporu tvrdení poukázal na rozhodnutia súdov 1) Krajský
súd v Bratislave, rozsudok sp. zn. 3Co/188/2019 z dňa 25.3.2021: priznaná výška náhrady za smrť
príbuznej vo výške 25.000,00 EUR matke poškodenej a 50.000,00 EUR dcére poškodenej, 2) Krajský

súd v Trnave, rozsudok sp. zn. 11Co/207/2019 z dňa 25.2.2020, priznaná výška náhrady za smrť
poškodenej vo výške 50.000,00 EUR každému z rodičov poškodenej, 3) Najvyšší súd SR, uznesenie
sp. zn. 9Cdo/241/2022 z dňa 30.3.2023, priznaná výška náhrady za smrť v dôsledku dopravnej nehody
v rozpätí od 20.000,00 EUR do 35.000,00 EUR. Ako je s poukazom na vyššie citované rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky zrejmé, výška náhrady nemajetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa domáhajú

žalobcovia, nie je nijakým spôsobom neprimeraná, práve naopak, v obdobných prípadoch (smrť
príbuznej osoby v dôsledku dopravnej nehody) je priznávaná v obdobnej výške, ako znie žalobný návrh.
S primeranosťou náhrady úzko súvisí aj druhá skutočnosť a to konkrétne vznik samotnej nemajetkovej
ujmy žalobcov, pričom žalovaný v rade 1 uvádza vo vyjadrení, že žalobcovia nepreukázali ani samotnývznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy absenciou dôkazov o ich spoločnom živote s poškodenou.
Žalobcovia zásadne nesúhlasia s uvedenými závermi Vyjadrenia, nakoľko s poškodenou ich viazali
hlboké rodinné citové väzby, a to najmä preto, že poškodená bola matkou, resp. manželkou Žalobcov.

Do smrti poškodenej dokonca tvorili spoločnú domácnosť, pričom práve smrť poškodenej spôsobila
nenávratný zásah do ich rodinnej atmosféry, vrátane života v samotnej spoločnej domácnosti. Na
uvedené skutočnosti navrhol preto vypočuť žalobcov. Taktiež uviedol, že dohoda, uzatvorená v rámci
trestného konania, v ktorom sa riešila trestnoprávna rovina predmetnej dopravnej nehody, došlo s
vinníkom A. A. k uzatvoreniu dohody, ktorá nominálne vyrovnávala náhradu nemajetkovej ujmy s rodičmi

poškodenej – pánom I. J. a pani A. J., ktorí však z uvedeného dôvodu nie sú žalobcami v tomto konaní
a nežiadajú z uvedeného titulu nijakú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade pochybností
navrhujeme pripojiť predmetnú dohodu medzi poškodenými a obžalovaným v danom súdnom spise
vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. CA – 2T/15/2022.

7. Právny zástupca žalovaného v rade 1) v duplike ( č.l. 69-71) uviedol, že vo vzťahu k rozhodnutiam

prezentovaným právnym zástupcom žalobcom vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 3Co/188/2019 zo dňa 25. 3. 2021 súd v Bratislave priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
25.000,- EUR matke poškodenej a 50.000,- EUR dcére poškodenej. V tomto prípade sa jednalo o
tragickú smrť matky 2-ročnej dcérky, ktorá sa stala sirotou po nečakanej a tragickej smrti matky. Nakoľko
žalobkyňa v 2. rade už pred tragickou dopravnou nehodou vyrastala bez prítomnosti otca, následne po

tejto tragickej udalosti bola odkázaná prežiť prakticky celý život bez rodičov, Krajský súd v Bratislave v
tomto prípade usúdil, že primeraná náhrada spôsobenej nemajetkovej ujmy je 50.000,- EUR. Obdobne
aj v prípade matky poškodenej, Krajský súd v Bratislave zdôraznil, že v nadväznosti na tragickú a náhlu
smrťdcérybolažalobkyňav1.radeodkázanázabezpečovaťstarostlivosťomaloletúdcérkupoškodenej,
a v podstate po celý život sa aspoň snažiť nahradiť jej rolu matky. S prihliadnutím aj na skutočnosť, že

žalobkyňa v 1. rade sa zároveň musela vyrovnať so stratou milovanej dcéry, Krajský súd v Bratislave
priznal žalobkyni v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25.000,- EUR. Žalovaný v 1. rade má
za to, že daný príklad uvedený Žalobcami v žiadnom rozsahu nepreukazuje primeranosť nárokov na
náhradu nemajetkovej ujmy Žalobcov, nakoľko okolnosti prípadu a najmä dôvody na priznanie uvedenej
výškynáhradynemajetkovejujmysúvtomtoprípadeodlišné. Zároveň,vovzťahukRozsudkuKrajského

súdu v Trnave, sp. zn. 11Co/207/2019 zo dňa 25. 2. 2020, Krajský súd v Trnave priznal náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- EUR jednotlivo obom rodičom z dôvodu tragického usmrtenia
ich 11-ročnej dcéry. Odvolací súd v uvedenom prípade opätovne posúdil konkrétne okolnosti daného
prípadu, a to najmä skutočnosť, že došlo k náhlemu a tragickému vyhasnutiu života maloletej 11-ročnej
dcéryžalobcov,akoajskutočnosť,žemaloletádcérabolastredobodomživotaazáujmužalobcov,ktorým

sa od smrti maloletej dcéry od základov zmenil každodenný život, a to spôsobom, ktorý ovplyvnil aj
medziľudský a manželský vzťah žalobcov. K Uzneseniu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Cdo/241/2022
zo dňa 30. 3. 2023 sa žalovaný v 1. rade nevyjadruje, nakoľko predmetné uznesenie sa Žalovanému
v 1. rade nepodarilo dohľadať ako uvádzajú žalobcovia. Žalovaný v 1. rade mal za to, že súd v pri
posudzovaní uplatňovaných nárokov predovšetkým zohľadní nasledujúce (objektívne) skutočnosti a to

vyšší dožitý vek poškodenej, žalobca v 1. a v 2. rade boli už v čase tragického úmrtia ich matky dospelí a
samostatní s vlastnými životmi a vlastnými rodinami, žalobcovia sú napriek tragickému úmrtiu ich matky
a manželky dospelí, a vedia si byť naďalej navzájom oporou, a týmto zmierniť zásah do ich osobnostných
práv. V tomto zmysle Žalovaný v 1. rade poukazuje na súdnu prax, v ktorej súdy Slovenskej republiky
zohľadnili vyššie uvedené skutočnosti v obdobných prípadoch ako je prípad tragicky zosnulej K. G.

B. - rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17Co/49/2023 zo dňa 20. 6. 2024, v ktorom súd
priznal 15.000,- EUR manželovi poškodenej a 5.000,- EUR deťom poškodenej, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/228/2018 zo dňa 27. 2. 2019, v ktorom súd priznal 12.500,-
EUR manželovi poškodenej a 7.000,- EUR deťom poškodenej. Každá osoba prežíva smútok a bolesť
individuálne, každý človek je v inom fyzickom a psychickom stave a tragická udalosť na neho dopadne

inak. Žalovaný v 1. rade nepovažuje za správne a spravodlivé primeranosť finančnej kompenzácie
odvíjať v prevažnej miere od prejavov smútku. Smútok a bolesť (psychická) nie sú veličinami, ktoré sa
dajúmeraťaporovnávať.RozsahprežívanéhoutrpeniamôžuŽalobcoviapreukázaťvlastnouvýpoveďou
len čiastočne. Žalovaný v 1. rade bol toho názoru, že neposkytnutie relevantných dôkazov na podporu
predkladaných tvrdení odporuje pravidlám vedenia civilného sporového konania a môže znamenať

neunesenie dôkazného bremena, ak nie vo vzťahu na vznik samotného nároku, tak nepochybne vo
vzťahu na samotnú výšku požadovaného nároku. Tvrdená citová ujma nedosahuje potrebnú intenzitu
zakladajúcu odôvodnenosť a prijateľnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v uplatňovanej výške.8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré predvolal strany sporu a na pojednávaní konanom 3.7.2025
vo veci meritórne rozhodol v neprítomnosti žalovaného v rade 2/, ktorý krátko pred pojednávaním svoju
neúčasť ospravedlnil, pojednávanie však odročovať nežiadal a súd postupoval podľa § 180 a nasl. CSP.

Na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami podľa § 204 CSP, rovnako tak dokazovanie výsluchom
žalobcov v rade 1 až 3 a z vyjadrení právnych zástupcov mal súd preukázaný tento skutkový stav:

9. Právny zástupca za žalobcov poukázal na žalobu v celom písomnom podaní. V danej veci bolo
preukázanéajejednoznačné,žedošlokvznikuškody,ujmy,totoanispornénieje.Vdanejvecijedanáaj

zodpovednosť, pasívna legitimácia je daná s poukazom na zák. č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom
poistení. Rovnako tak je daná aj zodpovednosť a pasívna legitimácia vo vzťahu k žalovanému v rade
2/. V danej veci čo sa týka primeranej výšky, táto je odôvodniteľná s doposiaľ ustálenou rozhodovacou
praxou súdov Slovenskej republiky. Zo strany samotného žalovaného nedošlo ani z časti prípadnému
návrhu na mimosúdne riešenie, ktorú skutočnosť by samotní žalobcovia zvážili alebo by ju akceptovali
alebo prijali. Hoc samotní žalobcovia sú všetci muži, aj napriek tomu z ich vyjadrení a emočného vlastne

výsluchu je zrejmé, že toto nedokážu potlačiť a preto je pre nich obtiažne o tom naďalej s odstupom
času hovoriť. V záverečnej reči uviedol, že formálne upravuje teda petit a žiada, aby súd podanej
žalobe vyhovel v nimi uvádzaných čiastkach, teda pre žalobcu v rade 1) v sume 11.000,- €, žalobcu
v rade 2) sumu 25.000,- €, žalobcu v rade 3) sumu 25.000,- € s tým že aby táto povinnosť bola uložená
žalovaným v rade 1/ a 2/ splniť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného

zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia žalovaného druhého a rovnako tak táto skutočnosť aby bola
zohľadnená aj vo vzťahu k trovám konania.

10. Právny zástupca za žalovaného v rade 1/ sa pridržiaval písomných vyjadrení a tvrdení. V danej veci
vyjadril ľútosť nad tragickou udalosťou, ktorá sa stala. V danej veci skutkový stav medzi oboma stranami

je nesporný. V danej veci nerozporujú vznik samotnej nemajetkovej ujmy, nerozporujú nárok ani pasívnu
legitimáciu, ktorú má za danú podľa zák. č. 381/2001 Zb. z. V danej veci však poukazuje opätovne na
ustálenú rozhodovaciu prax ako aj rozhodnutia, ktorými argumentovali k primeranosti výšky náhrady
škody, ujmy, ktorá mala vzniknúť samotným žalobcom. V danej veci poukazuje a cituje ustanovenia
Civilného sporového poriadku, kde je úlohou samotných žalobcov preukázať rozsah a intenzitu

nemajetkovej ujmy, ktorá im vznikla. V danej veci má zato, že žaloba je formulovaná nesprávne vo
vzťahu k nerozlučnému procesnému spoločenstvu a petit v tomto rozsahu je nevykonateľný, nakoľko
medzi žalovanými v rade 1 /a 2/ neexistuje solidarita a nároky, ktoré sú uplatnené v tomto konaní,
pre každého z nich sú uplatnené z iného titulu. V danej veci preto v nadväznosti na tieto skutočnosti
žiada, aby súd podanú žalobu voči žalovanému v rade 1/ zamietol a priznal im nárok na náhradu

trov konania. V záverečnej reči uviedol, že si uvedomuje to, že ide o tragickú udalosť, ktorá zasiahla
do života samotných žalobcov, avšak poukazuje na tri základné body a na primeranosť nárokov. Vo
vzťahu k rozhodnutiu poukázali na okolnosti, ktoré boli predmetom tohto konania, pričom aj na iné súdne
rozhodnutia, kde súd vlastne pomerne krátil priznanú náhradu. Vo vzťahu k preukázaniu výšky aj napriek
výsluchu samotných žalobcov mal zato, že sa snažili svojim výsluchom poukázať na objektivizáciu tejto

nemajetkovej ujmy, avšak v danej veci zo strany samotných žalobcov v tomto smere nebolo unesené
dôkazné bremeno. Vo vzťahu k procesnému spoločenstvu poukazuje na koncentráciu, pričom už na
pojednávaní dňa 1.4.2025 súd vytkol túto vadu petitu a v danej veci má zato, že v zmysle toho navrhol,
aby súd podanú žalobu zamietol ako nie vykonateľnú.

11. Na pojednávaní súd vykonal oboznámenie listiny z pripojeného spisu 2T/15/2022 dohodu o urovnaní,
ktorá bola uzatvorená s obžalovaným, resp. s vodičom motorového vozidla, konkrétne bod 2., 3.,
z ktorého sudkyňa cituje konkrétne ods. 2.: „Dohoda nahradzuje v celom rozsahu vzájomné práva
a povinnosti, pohľadávky a záväzky vyplývajúce z nárokov účastníkov tejto dohody. Touto dohodu nie je
dotknutý nárok účastníkov 2 a 6 uplatňovať nemajetkovú ujmu podľa článku 1.2 tejto dohody po tretích

osobách. Splnením všetkých povinností tejto dohody uvedených v článku II. tejto dohody zanikajú všetky
akékoľvek práva a povinnosti, pohľadávky a záväzky týkajúce sa vzájomných nárokov účastníkov 2
a 6 voči účastníkovi 1 uvedené v článku I. tejto dohody.“ Táto dohoda bola uzatvorená medzi A. A., F.
B., E. B., I. J., A. J. a A. B. vo vzťahu k uplatneniu nároku, kde predmetom bolo zaplatenie celkovej
čiastky 14.000,- Eur, z toho suma 2.000,- Eur do 30.9.2023 a zvyšná suma 12.000,- Eur vo forme

mesačných splátok vo výške 150,- Eur, ktoré mali byť splatné vždy k poslednému dňu v mesiaci počnúc
od 31.10.2023.12. Žalobca v rade 1) A. B. uviedol, že mal mamou veľmi dobrý vzťah. Celý svoj život obetovala nielen
jemu, ale vlastne aj bratovi s otcom. Ťažko to takýmto spôsobom popísať, mohla tu byť s nimi a mohla sa
starať o svoje vnúčatá. Snažil sa s matkou vídať aspoň každý týždeň. Strávili sme spolu celé prázdniny,

sviatky. Aj keď študoval, tak bol vlastne celý ten čas počas štúdia s ňou. Medzi nimi bol dôverný vzťah,
hovoril o dôverných veciach. On jej radil, keď mala nejaké problémy, ona mu pomáhala. V tom období
bol covid, nevideli sa takmer jeden rok a týždeň vlastne predtým, ako mali prísť na Slovensko, teda
z Českej republiky, tak sa dozvedeli takúto správu, teda že mama zomrela. Aj s odstupom času túto
situáciu vníma pomerne ťažko a ako zaťažujúcu vo svojom živote. Mama bola majsterka odborného

výcviku na odbornej škole, pričom on jej pomáhal s prípravou s prácou na počítači, keďže je ajťák.
Spoločne varili, vymieňali si recepty. Po smrti mamy odborného lekára nevyhľadal, avšak zhoršil sa
mu spánok a s týmto som mal dlhšiu dobu problémy. V čase úmrtia mamy mal 34 rokov, nežil s ňou
v spoločnej domácnosti od roku 2007, čiže bolo to asi 14 rokov keďže študoval v Brne. V tomto období
už žil samostatne s partnerkou, čakali maloleté dieťa.

13. Žalobca v rade 2)F. B. rovnako uviedol, že mal s mamou veľmi dobrý vzťah. Matka, takisto aj otec,
sa starali, aby všetko ako deti mali, aby z nich vychovali dobrých ľudí. Mal výborný vzťah so svojou
mamou, pričom žil s ňou v čase smrti aj v spoločnej domácnosti, aj keď už pracoval. Mama mu zavolala,
či náhodou nezaspal. V podstate v tom čase to boli možno že pre neho veci, ktoré nemal rád, ale
s odstupom času si vlastne uvedomil, že tam bol vlastne niekto, kto tam bol stále pre neho. Býval s ňou

v spoločnej domácnosti, teda trávili spolu sviatky, víkendy. Rovnako tak chodieval, ako aj s bratom, na
rodinné výlety, trávili čas so svojimi starými rodičmi. Ich vzťah bol otvorený a bol dobrý, pretože to bola
mama a tá vedela v podstate o ňom a o bratovi úplne všetko. V spoločnej domácnosti, keďže s nimi žil,
si vzájomne pomáhali. Aktuálne žije v L., odsťahoval sa do L. jeden rok necelý po smrti svojej mamy.
Poukázal na to, že v podstate taktiež aj rodina to celé zle znášala, aj stará matka, pričom on sám

nevedel, že kto je vlastne na tom horšie, či on alebo stará matka. Skutočnosti nedokáže ani popísať,
čo to zanechalo v jeho živote. Netvrdí, že chodil s matkou do kina, ale prežívali spolu bežný rodinný
život, teda navštevovali či už príbuzných, on chodil na preteky, jeho mama mu fandila, bola to mama.
Vo vzťahu k tomuto realizovali spolu teda iba bežné veci. Čo sa týka jeho zdravotného stavu alebo že
by musel vyhľadať nejaké odborného psychológa, toto nevyhľadal ani on ani teda jeho rodina, aj keď

s odstupom času si myslí, že pokiaľ nevyhľadali psychológa, že to možno že mali urobiť. Keď zomrela
mama, mal 33 rokov. odsťahoval sa, je slobodný a nemá partnerku.

14. Žalobca v rade 3/ F. B. uviedol, že s manželkou obetovali ten svoj život pre deti a tento čas vlastne,
ktorý mal nastať, mali tráviť už iba oni spoločne. Mali sme s manželkou veľmi dobrý vzťah. Ona vlastne

organizovala celý náš život. Boli spolu neustále, od rána boli spolu, on išiel vlastne do práce a vlastne
potom sa stále videli. Boli manželia 34 rokov. Manželka bola jeden skvelý človek, všetko malo svoj
poriadok. Boli sme spolu každý deň. On osobne nevyhľadal lekársku starostlivosť. On musel byť medzi
ľuďmi, potreboval sa o tom rozprávať. Mali dva príjmy a teraz tento príjem ako taký chýba.

15. V danej veci formálne upravuje teda petit a žiada, aby súd podanej žalobe vyhovel v nimi uvádzaných
čiastkach, teda pre žalobcu v rade 1) v sume 11.000,- €, žalobcu v rade 2) sumu 25.000,- €, žalobcu
v rade 3) sumu 25.000,- € s tým že aby táto povinnosť bola uložená žalovaným v rade 1/ a 2/ splniť
v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
plnenia žalovaného druhého a rovnako tak táto skutočnosť aby bola zohľadnená aj vo vzťahu k trovám

konania.

16. Podľa ust. § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Obč. zák.“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. § 13 ods.1,2 a 3 Obč. zák.:
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.17. Súd uplatnený nárok posúdil pod3a § 24 ods. 2 písm. b), § 24 ods. 3 zákona o PZP vo vz?ahu
k žalovanému v rade 2/ a pod3a § 427 ods. 1, ods. 2 OZ, § 427 ods. 1,2 a §§11 a 13 Obeianskeho
zákonníka.

18. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti v zmysle § 13 Obe. zákonníka
je jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu, jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý
privodi? ujmu na chránených osobnostných právach. Avšak otázku, kto je v tom, ktorom prípade
subjektom ochrany a kto je objektom zásahu, musí súd v konaní o ochranu osobnosti rieši? vždy medzi

prvými. Pokia3 súd nemá vyriešenú otázku do práv koho bolo zasiahnuté a kto sa dopustil zásahu
medzi zásahom a spôsobenou nemajetkovou ujmou, nie je opodstatnené riešenie otázky nedovolenosti
zásahu, jeho intenzity, dôsledkov ati. Z tohto h3adiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia
práva na ochranu osobnosti nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva
boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako zistenie, že žalovaný fyzická alebo právnická osoba sa
dopustil toho konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho oprávnených práv a z ktorého

vyvodzoval svoje právo na ochranu osobnosti.

19. Vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, a teda svedčí
tým osobám, ktoré sú subjektmi sporného hmotnoprávneho vzťahu. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii
žalobcov v rade 1) až 3) túto mal za preukázanú, nakoľko boli s poškodenou tragicky zosnulou blízkymi

osobami definovanými v ust. § 116 OZ (deti a manžel). Súd skúmal ex offo i pasívnu legitimáciu
žalovaných v rade 1 a 2. Súd v danej veci v nadväznosti na pripojený obsah spisového materiálu
oboznámil záznam z dopravnej nehody evidovaný na čl. 113 trestného súdneho spisu, konkrétne kde
je uvedené, že bolo vozidlo povinne zmluvne poistené 30.6.2021 v spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa. Rovnako tak na čl. 177 tohto spisu bolo uvedené: „Vážený klient, ďakujeme, že môžeme

byť Vašim dôveryhodným partnerom a uzatvoril ste si poistenie MOJE AUTO na poistnú zmluvu
9860788330“, je to spoločnosť JOKOTRANS, s.r.o., na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená
dopravná nehoda. Hoc žalovaný v rade 1/ nerozporoval pasívnu legitimáciu, súd v nadväznosti na tieto
skutočnosti a absenciu dôkazov a tvrdení doplnil dokazovanie a po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že táto bola taktiež preukázaná a to z dôvodu absencie povinného zmluvného poistenia

vozidla žalovaného v rade 2/ bola daná pasívna legitimácia žalovaného v rade 1/ podľa § 24 ods. 2
písm. b) zákona o PZP, nakoľko z oznámenia ( č.l. 86 spisu) vyplýva, že Allianz poisťovňa potvrdila, že
predmetné motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda v dôsledku ktorej došlo k úmrtiu
G. B. a ktoré bolo evidované pod ev. č. H. XXX M., nebolo k 8.7.2021 povinne zmluvne poistené pre
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zák. č. 381/2001 Z. z.

(kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti). Z poistného garančného
fondu sa hradia škody, ktoré boli spôsobené prevádzkou motorového vozidla, avšak z akéhokoľvek
dôvodu škodu nehradia poisťovatelia. Súd mal za danú tiež pasívnu legitimáciu žalovaného v rade
2/, ktorý bol v čase dopravnej nehody držiteľom vlastníkom motorového vozidla zn. MAN TGL EČ:

H., ktorým vozidlom spôsobil zamestnanec žalovaného v rade 2) A. A. dopravnú nehodu ( pozn. súdu
tento bol zamestnancom žalovaného v rade 2) a zodpovednosť tohto žalovaného bola daná ust. §
427 OZ. Súd je toho názoru, že u žalovaného v rade 2) je daná zodpovednosť, ktorú súd vyvodil
podľa citovaného ustanovenia. V danom prípade ide o zodpovednosť do zásahu do osobnostných práv
žalobcov, ku ktorým došlo v súvislosti s dopravnou nehodou a prevádzkou dopravného prostriedku,

vedúcou k usmrteniu blízkej osoby. Tak ako v prípade škody (majetkovej ujmy) spôsobenou touto
osobitnou prevádzkou, zodpovedá prevádzkovateľ vozidla, je potrebné analogicky (§ 853 a § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka) vyvodiť jeho zodpovednosť aj v prípade spôsobenia nemajetkovej ujmy na
osobnostných právach. Prevádzkovateľom dopravného prostriedku je ten kto má trvalú možnosť právnej
a faktickej dispozície s ním. Pri tom nie je významné, či prevádzkovateľ bol alebo nebol bezprostredným

pôvodcom zásahu do osobnosti.

20. Z trestného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. CA8T/15/2022-298 právoplatného doa 4.3.2024
mal súd preukázané, že doa 08.07.2021 v ease o 12:35 h v meste Eadca, okres Eadca, viedol nákladné
motorové vozidlo tov. zn.: MAN TGL 8.220, ev. e. H. XXX M., po ceste I/11 v smere zo Žiliny do

obce Svreinovec, okres Eadca, kde v km 413,1 oproti obchodnému centru nachádzajúcemu sa na ulici
Slobody, vošiel do križovatky i napriek znameniu „Stoj“ dávanému svetelným signalizaeným zariadením
na hranici križovatky, po eom pri prejazde križovatkou na priechode pre chodcov došlo k stretu pravej
prednej easti nákladného motorového vozidla s chodkyoou K. 1N. B., ktorá v tom ease vošla do cestypo priechode pre chodcov na signál „Vo3no“, dávaný svetelným signalizaeným zariadením, následkom
eoho chodkyni Bc. 1ubomíre B. spôsobil ?ažké zranenia, ktorým doa 08.07.2021 v ease o 17:50 h
v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Eadca pod3ahla, eím svojím konaním porušil ustanovenia § 3 odsek

2 písm. a), písm. b), § 4 odsek 1 písm. c), písm. f) zák. e. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v platnom
znení s poukazom na § 15 odsek 2 písm. a), písm. b) Vyhlášky MV SR e. 30 z 13.02.2020 o dopravnom
znaeení, úeinnej od 01.04.2020.

21.Pokiaľideonámietkužalovanéhovrade1/spočívajúcuvprekážkerozhodnutejveci,resp.uplatnenia

si duplicitného nároku aj vo vzťahu k vodičovi A. A. v tomto smere súd má zato, že za túto škodu
nezodpovedá priamo vodič (A. A.) s ktorým bola uzatvorená dohoda v rámci trestného konania (nie však
v rozhodnutí súdu), ale zamestnávateľ (žalovaný v rade 2), pričom nie je dotknutý nárok zamestnávateľa
voči zamestnancovi vo vzťahu k zamestnancovi pri aplikácii ust. Zákonníka práce. V čase dopravnej
nehody ako vodič motorového vozidla si plnil úlohy vyplývajúcemu mu z jeho pracovnoprávneho vzťahu
voči žalovanému v rade 2). Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 23.08.2007 sp.

zn. I. ÚS 137/07 uviedol, že podľa všeobecných ustanovení občianskeho hmotného práva je otázka
zodpovednosti za škodu (vrátane zodpovednosti za nemajetkovú ujmu) konštituovaná tak, že za škodu
resp. za ujmu zodpovedá ten, kto ju spôsobil, pričom v prípade škody resp. ujmy spôsobenej právnickou
osobou ide o činnosť tých fyzických osôb, ktoré právnická osoba na túto činnosť použila (§ 420 ako aj §
11 a nasl. Občianskeho zákonníka). Za zásah by zodpovedal vodič motorového vozidla pokiaľ by v daný

deň, čase a mieste nebol zamestnancom, ktorý si plnil úlohy vyplývajúce mu z jeho pracovnej náplne,
ale bol by iba „vodičom“ motorového vozidla.

22. Pokiaľ išlo o argumentáciu Slovenskej kancelárie poisťovateľov, v nadväznosti na rozhodnutie
3Cdo/301/2012 a to, že žalovaný v rade I. nenesie zodpovednosť, v tomto smere súd odkazuje na nález

Ústavného súdu SR 2ÚS/695/2017, ktorým bolo toto rozhodnutie zrušené.

23. Vo vzťahu k námietkam žalovaného v rade 1) vo vzťahu k tvrdeniam čo do nerozlučného
spoločenstva, súd má zato, že ide o otázku, ktorú je možné vyriešiť v konečnom rozhodnutí a toto
nemohlo mať vplyv na zamietnutie žaloby. Pokiaľ aj právny zástupca v záverečnej reči (pozn. súdu

nezvyčajne) žiadal zaviazať žalovaných v rade 1 a 2 solidárne, toto nebolo podľa názoru súdu zmenou
žaloby, pričom súd poukazuje na to, že za vykonateľnosť petitu nesie zodpovednosť v konečnom
rozhodnutí súd.
24. V ďalšom konaní jedinou spornou zostala otázka výšky primeranosti nároku uplatneného žalobcami
v podanej žalobe.

25. Z vykonaného dokazovania najmä výsluchu žalobcov mal súd preukázané, že medzi tragicky
zosnulou 1ubomírou B. a jej manželom ako i de?mi boli prirodzené pevné sociálne, morálne a kultúrne
vz?ahy tak ako medzi blízkymi osobami. Ich vzájomný a rodinný život, ktorý dovtedy viedli v rámci rodiny
boltýmtozásahomrozvrátený,ktorúskutoenos?opakovanepotvrdilivšetcižalobcoviazhodnevosvojich

výpovediach na pojednávaní. Súd je povinný zobra? pri rozhodovaní do úvahy aj tú skutoenos?, že bez
akýchko3vek pochýb, neeakaným šokujúcim úmrtím matky a manželky pri dopravnej nehode, došlo k
ve3mi vážnej citovej ujme a k tak závažnému zásahu do práv na ochranu osobnosti, ktoré spoeívajú v
obmedzení súkromného a rodinného života, že žiadna z morálnych foriem zados?ueinenia pod3a § 13
ods. 1 Obeianskeho zákonníka, nemôže by? na mieste. Následky zásahu, ktorý je predmetom návrhu sú

nereparovate3né, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla však môže by? poskytnutá v peniazoch
a môže aspoo prispie? k zmierneniu stavu.

26. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť
svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to tak na závažnosť

vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to ako na strane žalobcov,
tak aj na strane žalovaných. Súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že pri stanovení peňažného
zadosťučinenia platí v európskom deliktuálnom práve zásada, že v prípade objektívne podobných ujm,
by sa mali priznávať porovnateľné sumy, keďže priznanie diametrálne odlišných výšok odškodnenia
v skutkovo a právne podobných prípadoch je nielen prejavom sudcovskej svojvôle, ale i porušením

práva poškodeného (príp. škodcu) na spravodlivý súdny proces. Preto možno uzavrieť, že otázka výšky
priznanej náhrady nemajetkovej ujmy je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných
skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými
v iných veciach. Každé jedno rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je založené nariešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady. Pokiaľ
má náprava kompenzačný charakter, jej výška nemusí byť rovnaká, akú by priznal v porovnateľných
prípadoch, nesmie však byť zjavne neprimeraná okolnostiam prípadu.

27. Sumy uplatnené žalobcami súd pri porovnaní obdobných prípadov, sa javili súdu ako nie primerané.
Je potrebné uviesť, že priznanie žiadnej sumy nie je spôsobilé zvrátiť ujmu, ktorú žalobcovia utrpeli.
Súd v danom spore priznal synom zosnulej každému po 6000,- € a manželovi sumu 12000,- €. Stratou
manželky najviac utrpel podľa názoru súdu manžel, v čase úmrtia obe deti zosnulej - žalobcovia

v rade 1 a 2 boli s prihliadnutím k veku (33,34 rokov) už hmotne a existenčne nezávislí od svojej matky
a samotná skutočnosť, že žil žalobca v rade 2) s matkou a otcom v spoločnej domácnosti podľa názoru
súdu nemôže byť dôvodom na priznanie viac ako dvojnásobku primeranej náhrady. Súd v danom
prípade neurobil rozdiel čo do stanovenia finančnej hodnoty - výšky ujmy u synov zosnulej G., nakoľko
preukázateľne stratou matky utrpeli obaja. Spôsob akým konkrétna osoba dotknutá takouto tragédiou
znáša stratu, smútok a prežíva túto životnú situáciu je u každého individuálny, inak tomu nebolo ani

v tomto prípade u žalobcov v rade 1 a 2. Výška nemajetkovej ujmy bola súdom určovaná s ohľadom
na intenzitu, rozsah a trvanie zásahu pri zohľadnení vzťahu toho ktorého pozostalého k nebohému,
po preukázaní všetkých väzieb, ktoré ako rodinní príslušníci mali v čase zásahu do práva na ochranu
osobnosti. Tu boli teda preukázané silné sociálne, morálne, citové putá vytvorené v rámci súkromného
a rodinného života. Zosnulá G. žila spoločne so žalobcom v rade 3) – manželom ako i synom F. v

spoločnej domácnosti. Z nečakanej smrti majú žalobcovia stále pocit úzkosti, smútku, straty možnosť
viesť už spoločný riadny rodinný život v takom rozsahu ako to bolo za života mamy a manželky. Súd
v danom prípade neurobil rozdiel čo do stanovenia finančnej hodnoty - výšky ujmy u rodičov, nakoľko
preukázateľne stratou syna utrpeli obaja. Podľa názoru súdu výška nemajetkovej ujmy priznaná týmto
rozhodnutím nevybočuje ani z rámca rozhodnutí iných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach,

hoci súd individuálne posudzoval jej výšku vzhľadom na konkrétne okolnosti tohto prípadu, tak ako sú
opísané vyššie.

28. Súd pri určovaní a posudzovaní nemajetkovej ujmy prihliadol i na iné konkrétne právoplatné
rozhodnutia v obdobných veciach a to rozhodnutia to pozostalých manželov/manželiek a detí bola

riešená po zohľadnení špecifických okolností napríklad v konaní Okresného sudu Lučenec vedenom
pod sp. zn. 11C/14/2021 súd rozsudkom zo dňa 28.03.2022 za situácie usmrtenia manžela/otca v
dôsledku dopravnej nehody priznal náhradu nemajetkovej ujmy pozostalej manželke v sume 12.000 eur,
pozostalému synovi v sume 9.600 eur; v konaní vedenom na Okresnom súdu Košice-okolie pod sp.
zn. 18C/169/2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/117/2021

pozostalej manželke 10.000 eur a dospelým deťom 5.000 eur (každému zvlášť); v konaní vedenom
na Okresnom súdu Skalica pod sp. zn. 9C/41/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava
sp. zn. 11Co/64/2022 priznal náhradu nemajetkovej ujmy pozostalej manželke vo výške 10.000 eur a
pozostalým dospelým deťom sumu 6.000 eur. (každému zvlášť); v konaní vedenom na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 8C/607/2013 rozsudkom zo dňa 9. februára 2022 v spojení s rozsudkom Krajského

súduTrnavasp.zn.10Co/94/2022priznalpozostalejmanželkesumu8.000eurapozostalejdcéretaktiež
sumu 8.000 eur.

29. Žalovaným v rade 1 a 2 súd uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1 až 3 v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

druhého žalovaného. V prípade plurality zodpovedných subjektov na náhradu nemajetkovej ujmy, ak
poškodení mali nárok na náhradu nemajetkovej ujmy voči zodpovednému subjektu a na totožné plnenie
súčasne nárok z iného dôvodu proti poisťovateľovi a proti prevádzateľovi vozidla, nebolo možné uložiť
žalovaným povinnosť solidárneho plnenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 499/2002,
sp. zn. 25 Cdo 2464/2000).

30. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcov zamietol.

31. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo
veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje

so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo
veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Priznanie náhrady trov konania bez ohľadu na otázku ich uplatnenia je zrejmá i z dikcie ust. § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd priznáva aktuálne náhradu trov konania (podľa pomeru úspechu vo veci) i beznávrhu na priznanie náhrady trov konania. Pokia3 sa jedná o uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy, výška plnenia, ktoré bolo žalobcom priznané, závisela od úvahy súdu. V tejto súvislosti dáva súd
do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo záverov ktorého vyplýva, že

ani úprava CSP nevylueuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov
v prípadoch, kei výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z h3adiska
výsledku v zásade zhodne ako pod3a dovtedajšej úpravy (§ 142 ods. 3 Obeianskeho súdneho poriadku).
S poukazom na to súd žalobcom v rade 1/ a 3/ voei žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu
trovkonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnevyššísúdnyúradníksamostatným

uznesením po právoplatnosti rozsudku pod3a § 262 ods. 2 CSP v zákonnej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.