Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6419202922
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6419202922.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Danice

Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. E. XXX, XXX XX D. D., prechodne bytom (podľa REGOB)
F. XXXX/XX, G., zastúpeného: H. I. J. J. K., s. r. o., so sídlom B. L. X, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX,
proti žalovanému: G. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. C. XXX/XX, XXX XX L. K., zastúpenému: H.
I. O. - F., O., so sídlom F. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, o splnenie povinnosti, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). O. D. G., G. P.,
O. G. a G. M. svedočné nepriznal (výrok II.). Štátu voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením (výrok III.). Žalovanému voči žalobcovi okresný súd priznal nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok IV).

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca podal prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu na Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo
„súd prvej inštancie“) žalobu, ktorou sa voči pôvodnej žalovanej J. M., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len
„pôvodná žalovaná“) domáhal splnenia povinnosti, a to tak, že pôvodná žalovaná je povinná strpieť
pripojenie vodovodnej prípojky žalobcu na jej vodovodné potrubie, ktoré sa nachádza v pozemku

parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C“ vo výmere XXX J.2, druh pozemku: zastavaná plocha
a nádvorie, katastrálne územie: D. D., prevádzku vodovodnej prípojky žalobcu vrátane odberu vody
žalobcom prostredníctvom vodovodnej prípojky a údržbu vodovodnej prípojky žalobcu. Žalobca tiež
žiadal, aby súd uložil pôvodnej žalovanej povinnosť zdržať sa prerušovania pripojenia vodovodnej
prípojky (vodovodného potrubia) žalobcu na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej a prerušovania
odberu pitnej vody žalobcom prostredníctvom vodovodnej prípojky (vodovodného potrubia) žalobcu,
pripojenej na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej, ktoré sa nachádza v pozemku parcelné číslo

XXXX/X, parcela registra „C“ vo výmere XXX J.2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
katastrálne územie: D. D.; žalobca zároveň žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.1.2 Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie (ďalej len „k. ú.“) Horné Hámre, a to stavby súpisné číslo 365, rekreačno-športový
objekt postavený na G. E. XXXX/X H. E. XXXX/X. Táto nehnuteľnosť sa nachádza v miestnej časti

obce Horné Hámre, ktorá sa nazýva D. G.. Obyvatelia tejto miestnej časti v minulosti, v rokoch 1956 -
1957 vybudovali vodovod s rezervoárom vody (tzv. starý rezervoár). V roku 1984 bol vybudovaný nový
(druhý) rezervoár vody (tzv. nový rezervoár). Pôvodný rezervoár vody, ako i vodovodné potrubia, sú
umiestnené na pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX vo výmere 5967 m2, druh pozemku:
trvalý trávny porast, k. ú. D. D., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. Pozemok je vo vlastníctve

pôvodnej žalovanej. V roku 1990 so súhlasom obyvateľov, ako aj pôvodnej žalovanej, sa na vodovodné
potrubie pôvodnej žalovanej pripojil žalobca, pričom zrekonštruoval pôvodný, tzv. starý rezervoár, na
vlastné náklady vybudoval prípojku vodovodu k vodovodnému potrubiu žalovanej a podieľal sa na
nákladoch spojených s prevádzkou vodovodu. Pripojenie vodovodnej prípojky žalobcu na vodovodné
potrubie pôvodnej žalovanej sa nachádza na pozemku parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C“,
vo výmere XXX J.2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. D. D.. Táto prípojka zásobuje

nehnuteľnosť žalobcu pitnou vodou. Žalobca odôvodnil ďalej žalobu tým, že v apríli 2016 došlo zo
strany pôvodnej žalovanej po prvý krát k jeho odpojeniu od zdroja pitnej vody, avšak následne, po
vzájomných rokovaniach v spolupráci s obcou Horné Hámre, došlo k obnoveniu prívodu vody. Medzi
žalobcom a pôvodnou žalovanou bol vypracovaný návrh dohody o zabezpečení vody pre žalobcu, ale k
jejuzavretiuvskutočnostinedošlo.Žalobcasaopakovanesnažildosiahnuťdohodu,avšakbezvýsledku.

V marci 2017 pôvodná žalovaná opätovne pristúpila k odpojeniu žalobcu od prívodu vody, čo bol dôvod,
aby sa žalobca obrátil na Okresný súd Žiar nad Hronom so žalobou o určenie vecného bremena spolu
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia; konanie bolo vedené pod sp. zn. XXX/XX/XXXX.
Okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č. k. XXX/XX/XXXX
zo dňa 16.05.2017 vyhovel a pôvodnej žalovanej uložil povinnosť, aby obnovila prívod vody do stavby

žalobcu a aby sa zdržala akéhokoľvek konania smerujúceho k obmedzeniu alebo znemožneniu dodávok
vody do stavby žalobcu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. V uvedenej súvislosti
žalobca v žalobe uviedol, že dodávka pitnej vody do jeho stavby je v súčasnosti zabezpečená „takýmto,
z právneho hľadiska provizórnym, nie definitívnym spôsobom“. Nie je však právoplatne judikované,
že pôvodná žalovaná je povinná strpieť to, že žalobca je napojený na jej vodovodné potrubie a že je

oprávnený čerpať pitnú vodu. Zdôraznil, že jeho odpojením od prívodu vody v apríli 2016 i v marci 2017
zo strany pôvodnej žalovanej došlo k zásahu do pokojného a dlhodobo rešpektovaného stavu (od roku
1990). V dôsledku toho nemohol svoju nehnuteľnosť dlhodobo užívať. Žalobca ďalej v žalobe poukázal
na ústnu dohodu uzavretú v roku 1990 medzi ním a pôvodnou žalovanou, ktorej obsahom bolo právo
žalobcu pripojiť svoju vodovodnú prípojku na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej a odoberať pitnú

vodu prostredníctvom pripojenia svojej vodovodnej prípojky na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej.
Uviedol, že pôvodná žalovaná odôvodnila odpojenie jeho vodovodnej prípojky od svojho vodovodného
potrubia okrem iného odstúpením od vyššie uvedenej ústnej dohody z roku 1990. Žalobca považoval
odstúpenie pôvodnej žalovanej od uvedenej ústnej dohody za absolútne neplatný právny úkon s tým, že
ústnu dohodu považuje za platnú a účinnú a svoje odpojenie od jediného zdroja pitnej vody označil za

rozporné s § 3 ods. 1 a § 6 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) a s judikatúrou Najvyššieho súdu SR tvrdiac, že pôvodná žalovaná
jeho svojvoľným odpojením ohrozila výkon jeho vlastníckeho práva. V uvedenej súvislosti poukázal
žalobca v žalobe aj na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom uviedol, že je vlastníkom
susednej stavby vo vzťahu k pozemkom vo vlastníctve žalovanej. Je tiež vlastníkom vodovodnej prípojky

(vodovodného potrubia), ktorá je pripojená na vodovodné potrubie vo vlastníctve pôvodnej žalovanej.
Pôvodná žalovaná je vlastníkom susedných pozemkov a stavby súpisné číslo XXX, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. D. a vodovodného potrubia, ktoré je súčasťou jej stavby; „kanalizačná
alebo vodovodná prípojka nie je súčasťou pozemku, na ktorom je umiestnená“.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že pôvodná žalovaná vo
vyjadrení zo dňa 11.06.2020, ktoré následne doplnila vyjadrením zo dňa 30.06.2020, navrhla konanie
z dôvodu prekážky litispendencie s odkazom na § 159 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), na judikatúru L. O. O. B., L. O. E. B. a Q. O.
O. B. a s uvedením všeobecných pojmových znakov prekážky litispendencie, zastaviť, čo odôvodnila

tým, že predmet sporov v konaniach vedených pod sp. zn. 25C/15/2019 a sp. zn. 24C36/2017 je
rovnaký, založený na totožnom skutkovom základe. Poprela skutkový stav prezentovaný žalobcom,
pričom výslovne poprela, že by jej obyvatelia danej oblasti dali v roku 1990 súhlas na pripojenie
žalobcu na jej súkromné vodovodné potrubie z dôvodu, že žalobca zrekonštruoval pôvodný, tzv. starýrezervoár vody a na vlastné náklady vybudoval vodovodnú prípojku k vodovodnému potrubiu pôvodnej
žalovanejapodieľalsananákladochspojenýchsprevádzkouvodovodu.Pôvodnážalovanávovyjadrení
k žalobe podrobne opísala vodné dielo - samospádový vodovod v lokalite I.. Poukázala na to, že

dňa 11.06.2017 uzatvorili obyvatelia lokality I., I. sa podieľali na zriadení tohto vodovodu (prípadne
ich právni nástupcovia, ktorí vstúpili do práv a povinností svojich právnych predchodcov, či už z titulu
univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) písomnú dohodu, označenú ako „Dohoda medzi podielovými
spoluvlastníkmi súkromného gravitačného vodovodu N., D. N., J. H. D. G.“, predmetom ktorej bola
predovšetkým písomná úprava právneho stavu existujúceho na základe ústnej dohody, týkajúcej sa

užívania a nakladania so spoločným gravitačným vodovodom medzi podielovými spoluvlastníkmi, a to
za účelom zabezpečenia a získania dodatočného povolenia tejto vodnej stavby a za účelom dodatočnej
kolaudácie. Spoločný gravitačný (samospádový) vodovod bol totiž zriadený bez stavebného povolenia.
V zmysle „Dohody medzi podielovými spoluvlastníkmi súkromného gravitačného vodovodu N., D. N., J.
H. D. G.“, o pripojení nového odberateľa na gravitačný vodovod, resp. o jeho odpojení, môže rozhodnúť
len členská schôdza odberateľov (podielových spoluvlastníkov), ktorá pozostáva zo splnomocnených

zástupcov určených za každé odberné miesto. Pôvodná žalovaná vo vzťahu ku skutkovému stavu
uviedla, že sa ako pôvodná obyvateľka lokality I. priamo (finančne a osobne) podieľala na zriadení
samospádového (gravitačného) vodovodu, v dôsledku čoho mala zabezpečené vodovodné pripojenie
na obe vodné nádrže nachádzajúce sa v lokalite Horný G. (t. j. na starý i na nový rezervoár). V roku
1984 sa do lokality I. prisťahoval žalobca, ktorý si v nej postavil rodinný dom na rekreačné účely. Keďže

sa žalobca nepodieľal na zriadení samospádového (gravitačného) vodovodu, rozvodná vodovodná
sieť nezohľadňovala pripojenie žalobcu na niektorú z vodných nádrží, prípadne na samotný gravitačný
vodovod. V roku 1990 sa žalobca spolu s jeho vtedajšou manželkou obrátili na pôvodnú žalovanú
so žiadosťou, či by sa žalobca mohol pripojiť na jej rozvodnú vodovodnú sieť, ktorá zabezpečovala
prívod vody zo starého rezervoára k jej domu, a to prostredníctvom vodovodného modulu v tvare

písmena „T“. Pôvodná žalovaná v dobrej viere súhlasila a pripojenie sa žalobcu na jej súkromný
prívod vody zo starého rezervoára povolila. Umožnila žalobcovi pripojiť sa na jej súkromnú vodovodnú
prípojku smerujúcu zo starého rezervoára do jej domu do momentu, kým si žalobca nezabezpečí
nový prívod vody do jeho nehnuteľnosti, resp. do momentu, kým pôvodná žalovaná súhlas s jeho
pripojením na jej súkromnú vodovodnú prípojku neodvolá. V uvedenej súvislosti poukázala pôvodná

žalovaná na svedeckú výpoveď svedka G. M. na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa
11.04.2019 vo veci vedenej pod sp. zn. 24C/36/2017, na vyjadrenie pána G., ktorý ju upozornil na
pokles výdatnosti prameňa, čím sa mala vystaviť riziku, že z dôvodu odberu vody zo strany žalobcu
jej ona bude mať nedostatok a na výpoveď pána R. P. v konaní vedenom pod sp. zn. 24C/36/2017.
Uviedla, že žalobca ju protiprávne odpojil od starého rezervoáru (náhradného zdroja pitnej vody).

Poukázala na neodkladné opatrenie nariadené v konaní sp. zn. 24C/36/2017, v zmysle ktorého bola
povinná opätovne pripojiť žalobcu na jej súkromné vodovodné potrubie pomocou prípojky v tvare „T“.
Zdôraznila, že žalobca disponuje iným zdrojom pitnej vody, a tým zanikol dôvod jeho pripojenia na
jej súkromné vodovodné potrubie, smerujúce zo starého rezervoáru do jej domu. Pôvodná žalovaná
ďalej poukázala na podmienky uzatvorenej dohody medzi ňou a žalobcom a na to, že odstúpila od tejto

dohody. Mala za to, že nie je možné od nej legitímne (bez akéhokoľvek právneho dôvodu) žiadať, aby
strpela pripojenie žalobcu na jej súkromné vodovodné potrubie a zdržala sa prerušovania odberu vody
žalobcom prostredníctvom jej súkromného vodovodného potrubia. Navrhla návrhy žalobcu na vykonanie
dokazovania výsluchmi jednotlivých svedkov zamietnuť, pričom navrhla vypočuť ako svedka G. M. a R.
P.. Zároveň žiadala pripojiť spis sp. zn. 24C/36/2017 a vykonať dôkaz oboznámením sa s jeho obsahom.

Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že uznesením č. k.
25C/15/2019-124 zo dňa 17.03.2021 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného

na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 24C/36/2017 s poukazom na § 164 CSP. Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č. k. 15Co/38/2021-157 zo dňa 19.05.2021 uznesenie Okresného súdu
Žiar nad Hronom o prerušení konania č. k. 25C/15/2019-124 zo dňa 17.07.2021 zrušil z dôvodu, že
konanie vedené pod sp. zn. 24C/36/2017 bolo právoplatne skončené dňa 22.03.2021.

1.5 Uznesením č. k. 25C/15/2019-142 zo dňa 20.04.2021 okresný súd na základe návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 12.04.2021 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým pôvodnej žalovanej uložil povinnosť zdržať sa prerušovania pripojenia vodovodnej prípojky
(vodovodného potrubia) žalobcu na jej vodovodné potrubie a prerušovania odberu pitnej vody žalobcomprostredníctvom vodovodnej prípojky (vodovodného potrubia) žalobcu pripojenej na vodovodné potrubie
pôvodnej žalovanej, ktoré sa nachádza na pozemku parcelné číslo XXXX/X, parcela registra „C“, vo
výmere XXX J.2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. D. D., a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že nezistil prekážku skôr
začatého konania, tzv. prekážku litispendencie z dôvodu, že by na Okresnom súde Žiar nad Hronom v tej
istej veci prebiehalo iné konanie, a to konanie sp. zn. 24C/36/2017. V uvedenej súvislosti okresný súd

v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že aj keď strany sporu a skutkové okolnosti
konania sp. zn. 24C/36/2017 boli totožné s týmto konaním, konanie vedené na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod sp. zn. 24C/36/2017 malo iný predmet konania, a to vydržanie vecného bremena. Okresný
súd Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 24C/36/2017 rozsudkom č. k. 24C/36/2017-390 zo dňa 12. 09.
2019 žalobu zamietol; Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 15Co/10/2020-482 zo dňa 17. 02.
2021 rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24C/36/2017-390 zo dňa 12. 09. 2019 potvrdil.

1.7 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že po vrátení veci na
ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/73/2022-648 zo dňa 24. 08.
2023, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici v poradí prvý rozsudok č. k. 25C/15/2019 -551 zo dňa 30.
06. 2022, vydaný okresným súdom v tejto veci zrušil, žalobca navrhol zmenu strany sporu na strane

žalovanej s poukazom na § 80 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu, že pôvodný rezervoár vody ako i vodovodné
potrubia sú umiestnené v pozemku parcela registra „C“ parcelné číslo: XXXX vo výmere 5967 m2, druh
pozemku trvalý trávnatý porast, k. ú. D. D., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý pozemok
je aktuálne vo vlastníctve G. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. C. XXX/XX, XXX XX L. K.. Na
základe predloženej darovacej zmluvy a jej dodatku, okresný súd návrhu žalobcu na zmenu strany sporu

na strane pôvodnej žalovanej uznesením č. k. 25C/15/2019-716 zo dňa 17. 01. 2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 25. 01. 2024 vyhovel.

1.8 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku odcitoval ustanovenie § 137 písm.
a) a § 60 CSP, § 2 ods. 1 a 3, § 3 ods. 1 a 2, § 127 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1 a 2,

§ 494, § 47 ods. 1 a 2, § 151n ods. 1a 2, § 151o ods. 1, § 415, § 680 ods. 2 a 3 Občianskeho
zákonníka, čl. 20 ods. 1 veta prvá a druhá, ods. 2 a 3 Ústavy SR a uviedol, že žalobca sa žalobou
s prihliadnutím na zmenu strán sporu domáhal, aby žalovaný strpel pripojenie žalobcu, prevádzku
a údržbu na jeho súkromné vodovodné potrubie smerujúce zo starého rezervoára do jeho domu a
aby sa žalovaný zdržal prerušovania pripojenia vodovodnej prípojky žalobcu a prerušovania odberu

pitnej vody žalobcom. Žalobca svoje právo odvodzoval od ústnej dohody o pripojení žalobcu na
súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej smerujúce zo starého rezervoáru do domu žalovanej,
uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou v roku 1990. v nadväznosti na uvedené okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „prvom rade je potrebné uviesť, že
súd spochybňuje existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ právo, resp. svoj

nárok žalobca opiera o ústnu dohodu z roku 1990 uzatvorenú medzi ním a pôvodnou žalovanou o
pripojení na súkromné vodovodné potrubie (ďalej len „dohoda“), žalovaný nebol stranou tejto dohody,
táto dohoda tak nevyvoláva medzi sporovými stranami žiadne právne dôsledky. Žalobca v konaní
nepreukázal, že by žalovaný bol povinným subjektom na splnenie povinností vyplývajúcich z predmetnej
dohody, navyše žalobca nepreukázal, že by práva z dohody prešli na osobu žalovaného, preto je súd

toho názoru, že žalobca, aj keď považuje dohodu za platnú a naďalej účinnú, v konaní nepreukázal
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného vyplývajúcu z uzavretej dohody. Pod vecnou legitimáciou, či už
aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo
povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu
svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia)

alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o
ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd môže žalobe vyhovieť len za predpokladu pokiaľ žalobca žaluje
subjekt, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný). Pokiaľ sa v konaní nepreukáže vecná
pasívna legitimácia na strane žalovaného, bez ďalšieho musí súd žalobu zamietnuť. Iba okolnosť, že na
základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 11.05.2022, sp. zn. N 92/2022,

NZ 13069/2022, NCR1s 13463/2022 spolu s jej dodatkom zo dňa 09.01.2024, žalovaný sa stal po
pôvodnej žalovanej vlastníkom nehnuteľností vedených S. Q. T., katastrálny odbor, katastrálne územie
D. D., obec D. D., okres T., na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX-XXXXXX trávnatý porast o
výmere XXXX J.2; na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXXX-XXXXXXX o výmere XXX J.2; na LVč. XXXX ako parcela registra „C“ č. XXXX-XXXXXXXXX plocha a nádvorie o výmere XXXX J.2; na LV č.
XXX ako stavba so súpisným číslom XXX-XXXXXXX dom postavený na pozemku parcela registra „C“ č.
XXXX,H.neznamená,žejeajpasívnevecnelegitimovanýmpovinnýmsubjektomvpredmetnomkonaní.

Na základe uvedeného je zrejmé, že absentuje okolnosť, ktorá by spájala žalovaného a jeho vlastnícke
právo k súkromnému vodovodnému potrubiu s vyššie uvedenou dohodou. Ak aj mal žalovaný vedomosť
o uzatvorení ústnej dohody medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou, v konaní bol obsah ústnej dohody
viac krát spochybnený. Súd má za to, že práva a povinnosti musia byť pre subjekty práva predvídateľné
a preto platí, že žalovaný ako nový vlastník nehnuteľností a aj vodovodného potrubia nemôže byť

zaviazaný zo zmlúv, resp. dohôd s niekým iným, pokiaľ tieto nemajú vecno-právne účinky (napr. zmluva
o zriadení vecného bremena) alebo to neustanovuje priamo zákon (napr. pri nájomnom vzťahu ust. §
680 ods. 2 a 3 OZ). Princíp legitímnych očakávaní totižto nedovoľuje pripisovať vecno-právne účinky
jednoduchým zmluvám. Súd ma za to, že dohoda, ktorú uzatvorila pôvodná žalovaná so žalobcom v
roku 1990 nemá vecno-právne účinky, nejde o zriadenie vecného bremená a ani o nájomnú zmluvu,
ktorá by zaväzovala tretie osoby mimo zmluvného vzťahu, aj keby bola táto dohoda platne uzatvorená a

nebola vypovedaná. Aj keď žalobca mal úmysel tento spor urovnať mimosúdne uzatvorením nájomnej
zmluvy, pôvodná žalovaná takúto zmluvu odmietla z dôvodu pretrvávajúcich sporov so žalobcom“.

1.9 Konštatoval, že „medzi pôvodnou žalovanou a žalobcom nebola uzatvorená dohoda o vecnom
bremene, ale iba dohoda o zriadení vodovodnej prípojky, resp. napojení žalobcu na vodovodné potrubie

pôvodnej žalovanej. Podľa názoru súdu si strany dohody v čase jej uzatvorenia v roku 1990 mohli
dohodou chýbajúce vecné bremeno nahradiť s prihliadnutím na vtedajšie usporiadanie pozemkov.
Uvedené však mohlo platiť len za podmienok, ak by bolo splnené všetko to, čo sa strany v dohode
zaviazali splniť a za podmienok ustanovených v zákone (napr. § 47 Občianskeho zákonníka). Z
vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 29.02.2024 je zrejmé, že v roku 2004 žalobca konal nad

rámec uzatvorenej dohody, keď došlo k uloženiu tzv. druhej trubky, či už osobne žalobcom alebo
prostredníctvom tretích osôb, bez predchádzajúcej dohody s pôvodnou žalovanou, pričom pôvodná
žalovaná ostala odpojená od pitnej vody zo starého rezervoáru. Podľa názoru súdu, bez ohľadu na
účel uloženia ďalšie vodovodnej trubky mali byť dotknutí vlastníci o tomto zásahu náležite informovaní.
Žalobca sa tak domáha platnosti dohody, ktorú sám nedodržal, a to bez ohľadu na skutočnosť, či

odpojenie pôvodnej žalovanej vykonal osobne alebo prostredníctvom tretích osôb, nakoľko o uložení
nového potrubia vedel a zároveň prostredníctvom neho odoberal vodu. Žalobca vedel, že uložením
ďalšej trubky dôjde k zásahu do vlastníckeho práva pôvodnej žalovanej, nakoľko muselo dôjsť k zmene
pôvodného napojenia na vodovodné potrubie. Tento zásah do vlastníckeho práva pôvodnej žalovanej
by nastal bez ohľadu na to, či by pôvodná žalovaná ostala napojená na starý rezervoár vody. Pokiaľ v

roku 2004 došlo k odstaveniu nehnuteľnosti žalovanej od prívodu pitnej vody zo starého rezervoára, je
takéto konanie v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka“.

1.10 Zdôraznil, že „je toho názoru, že pokiaľ by si strany dohody zvolili vhodné miesto na napojenie
vodovodného potrubia a ďalšie náležitosti (odplata za zriadenie vecného bremena atď.), tak dohoda z

roku 1990 mohla mať charakter vecného bremena, čo vyplýva zo samotného obsahu dohody (zriadenie
vodovodnej prípojky, resp. napojenie žalobcu na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej), ktorý nebol
medzi stranami sporný. Dohoda však nepredstavuje zmluvu o zriadení vecného bremena, pretože
nemá všetky zákonom predpísané náležitosti pre jej platnosť. Súd považuje dohodu z roku 1990 len za
predbežnú dohodu ohľadom súhlasu s napojením žalobcu na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej,

t. č. vo vlastníctve žalovaného. Vecné bremeno teda nevzniklo zmluvou o zriadení vecného bremena
ani žiadnym iným spôsobom v zmysle § 151o Občianskeho zákonníka a nebolo zapísané do katastra
nehnuteľností do troch rokov od uzavretia dohody (§ 47 Občianskeho zákonníka), čo je podmienkou
právnej existencie vecného bremena. Je však potrebné uviesť, že pre platnosť zriadenia vecného
bremena by strany dohody museli, okrem iné, dodržať podmienky upravené v § 47 Občianskeho

zákonníka. Platí, že keď vecné bremeno nebolo zapísané do katastra nehnuteľnosti, účastníci od
dohody odstúpili. Súd zdôrazňuje, že podstata inštitútu vecného bremena spočíva v právach a
povinnostiach, ktoré sú spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a prechádzajú s vlastníctvom nehnuteľnej
veci na nadobúdateľa. Podstatou vecného bremena je aj skutočnosť, že právo, ktoré zodpovedá
vecnému bremenu, musí byť opakovateľnej povahy (nestačí teda potreba jednorazového výkonu práva

pre zriadenie vecného bremena). Súd konštatuje, že vlastníctvo vodovodného potrubia prešlo na
žalovaného v roku 2024 (dodatok zo dňa 09.01.2024), pričom za žiadnych okolností nie je možné
povýšiť záväzkový vzťah predbežného súhlasu zriadenia vodovodnej prípojky, kde prebehol iba inštitút
jednorazového výkonu práva nad inštitút, ktorý môže poskytnúť iba vecné bremeno. Žalobca si všaktejto skutočnosti mal byť vedomý v čase uzatvorenia dohody. Súd v závere zdôrazňuje, že jeho úlohou
nie je preskúmavať podmienky vzniku vecného bremena v čase uzatvorenia dohody, nakoľko mu nie sú
známe ani všetky pomery vlastníkov z roku 1990 a vtedajšie usporiadanie pozemkov, súd len poukazuje

na jednu z možnosti riešenia prípadných budúcich sporov o trvaní dohody. Taktiež v prípade budúcich
sporov je vhodné pristupovať k uzatváraniu dohôd v písomnej forme pri pochybnostiach o jej obsahu“.

1.11 Žalobca v konaní podľa okresného súdu „opakovane poukazoval, že dohoda medzi ním a pôvodnou
žalovanou bola uzatvorená na neobmedzený čas. Pokiaľ žalobca v čase uzatvorenia dohody v roku

1990 vedel, resp. z náležitou starostlivosťou vedieť mal, že dohoda s pôvodnou žalovanou nemá vecno-
právny charakter, mal si byť vedomý aj skutočností, že táto dohoda smeruje výlučne len voči osobe
pôvodnej žalovanej, nemá právne účinky voči tretím osobám v prípade prevodu/prechodu vlastníckeho
práva a nezaťažuje konkrétnu nehnuteľnosť s účinkami in rem, ale len stranu dohody. Pri napojení na
súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej v roku 1990 žalobca musel vedieť o tom, že jeho
právo nie je časovo neobmedzené, keďže uzatvoril len ústnu dohodu s pôvodnou žalovanou. Aj keď

obsah dohody bol medzi účastníkmi sporný, z dokazovanie nad rámec nevyplynulo, že by dohoda mohla
mať potrebné náležitostí zmluvy o budúcej zmluve, ktorá by mala vecno-právny charakter. V danom
spore niesol dôkazné bremeno žalobca preukázať existenciu práva v čase rozhodnutia súdu, obmedziť
vlastnícke právo žalovaného bremenom strpieť prísun pitnej vody, k čomu podľa názoru súdu nedošlo. V
posudzovanejvecinebolopretonažalovanom,abypreukazovalčasovúobmedzenosťprávažalobcubyť

napojený na prívod vody na súkromný vodovod žalovaného. Preukázaný skutkový stav je v sporovom
konaní výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na preukázanie svojich tvrdení
predložiť alebo navrhnúť dôkazy.

1.12 Na základe vyššie uvedených skutočností a vykonaného dokazovania mal okresný súd za

to, že „od žalovaného nemožno spravodlivo žiadať splnenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo
žalobného návrhu žalobcu, nakoľko žalobca nebol stranou dohody z roku 1990 a dohoda nemala
vecno-právne náležitosti voči tretím osobám. Jediným právnym titulom, ktorý oprávňuje žalobcu na
napojenie na vodovodné potrubie žalovaného je nariadené neodkladné opatrenie súdu uznesením č.
k. 25C/15/2019-142 zo dňa 20.04.2021, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej,

čim len súd nadviazal na predchádzajúce neodkladné opatrenie v konaní č. k. 24C/36/2017. Len pre
úplnosť súd dodáva, že pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci
stav v čase jeho vydania, pričom súd vychádzal zo skutočnosti tvrdených navrhovateľa tak, aby ma
súd osvedčené aspoň základné predpoklady na jeho nariadenie, nakoľko pri návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, ale len sa osvedčujú skutočnosti uvedené v

návrhu. Navyše je možné predpoklad nedostatky vykonateľnosti nariadeného neodkladného opatrenia,
nakoľko počas konania došlo k zmene žaloby v označení parcely, na ktorej sa nachádza vodovodná
prípojka (vodovodné potrubie), kde malo dôjsť k pripojeniu žalobcu na pôvodnú žalovanú. Taktiež súd
pripustil zmenu strany sporu na strane pôvodnej žalovanej uznesením č. k. 25C/15/2019-716 zo dňa
17.01.2024, na čo je súd tiež povinný prihliadnuť, a to z pohľadu existencie dôvodu trvania nároku

vyplývajúceho z neodkladného opatrenia“.

1.13 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
dobré mravy v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka, ktorých ochrany sa žalobca v konaní domáhal,
predstavujú mimoprávne normy správania a mimoprávny morálny normatívny systém. „Ustanovenie

§ 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje základné podmienky tzv. chráneného výkonu subjektívnych
práv“. V zmysle teórie súkromného práva takýmito podmienkami je kumulatívne splnenie nasledovných
predpokladov: a) existencia práva v dobe výkonu; bez existencie subjektívneho práva nemožno hovoriť
o výkone práva. b)výkon práva musí byť v súlade so zákonom, musí byť primeraný vzhľadom na cieľ,
ktorý má byť dosiahnutý a zároveň musí byť v súlade s dobrými mravmi. S poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti je podľa okresného súdu zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje právny vzťah
spôsobilý naplniť hypotézu právnej normy o výkone subjektívneho práva. Žalovaný nie je a ani nemôže
byť viazaný dohodou, ktorej nebol stranou a ktorá pre tretie osoby nemá vecno-právne účinky. Keďže
žalovaný nie je viazaný obsahom ústnej dohody z roku 1990, je podľa okresného súdu irelevantné, či
došlo k jej výpovedi, resp. k odstúpeniu od dohody pôvodnou žalovanou, pričom dokazovanie o tom

vykonané by podľa okresného súdu bolo nad rámec zistenia skutočností potrebných pre rozhodnutie
vo veci. Je tiež podľa okresného súdu zrejmé, že nový žalovaný nemá záujem o ponechanie pripojenia
žalobcu na jeho súkromné vodovodné potrubie. Vo vzťahu k aplikácií § 3 Občianskeho zákonníka
mal okresný súd za to, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať zachovanie status quobez predchádzajúcej existencie právneho vzťahu medzi ním a žalobcom. Zdôraznil, že je subjektívnym
právomžalovaného,čivstúpisožalobcomdozmluvnéhovzťahu, atedačizachovástatusquoalebonie.
Uvedené podľa okresného súdu vyplýva zo zásady zmluvnej voľnosti, charakteristickej pre súkromné

občianske právo. Uloženie povinnosti žalovanému bez existencie prechádzajúcej dohody so žalobcom
nie je v súlade s dobrými mravmi, čo zároveň vylučuje existenciu druhej podmienky predpokladanej
ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka.

1.14 Vzhľadom na okolnosti prípadu, nie je podľa okresného súdu spravodlivé od žalovaného

požadovať, aby sa zdržal konania, ktorým zamedzuje prísunu pitnej vody do nehnuteľnosti žalobcu,
pričom niejemožnétvrdiť,žežalovanýneoprávnenezasahujedovlastníckychprávžalobcuaspôsobuje
mu škodu pri výkone jeho vlastníckeho práva s poukazom na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žalobca v čase výstavby svojej nehnuteľnosti vedel o možnostiach napojenia sa na zdroj pitnej vody
na D. G. a taktiež vedel, že vodovodná prípojka a vodovodné potrubie sa na cudzom pozemku buduje
len na základe ústneho súhlasu vlastníka vodovodného potrubia, a teda musel počítať s tým, že toto

právo nie je časovo neobmedzené, pričom vedome na seba prevzal riziko z toho plynúce. Susedské
práva upravené v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od ktorých žalobca odvodzuje svoje nároky
vymedzené v petite v žaloby, sú premietnutím zásady, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprípustný výkon

vlastníckeho práva v rámci susedských práv je vymedzený v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
tzv. generálnej klauzule dvomi skutkovými podstatami: a to obťažovaním iného nad mieru primeranú
pomerom a vážnym ohrozovaním výkonu práv iného. Pod obťažovaním iného nad mieru primeranú
pomerom možno všeobecne rozumieť sťažovanie a znepríjemňovanie výkonu práv iného. V uvedenom
prípade však pod sťažovaním výkonu práv iného nemožno podľa okresného súdu rozumieť konanie

žalovaného, ktorý neumožňuje prísun pitnej vody do nehnuteľnosti žalobcu zo starého rezervoára
len na základe výkonu svojho vlastníckeho práva k vodovodnému potrubiu, pričom napojenie žalobcu
na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej (t. č. na vodovodné potrubie vo vlastníctve žalovaného)
bolo len dočasné. Len samotná skutočnosť, že žalobca si s pôvodnou žalovanou neupravili vzájomnú
dohodu s vecno-právnymi účinkami, nemôže byť na ujmu tretích osôb pri oprávnenom výkone ich

vlastníckeho práva. Podľa názoru súdu prvej inštancie nedbalosť žalobcu (spočívajúca v neupravení
vzájomných práv a povinností s vecno-právnymi účinkami) nemôže požívať ochranu v súlade s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedených skutočností a
vykonaného dokazovania, v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v predmetnej veci, mal okresný súd
za to, že neposkytnutie ochrany aktuálnemu vlastníkovi vodovodného potrubia, ktorý nebol stranou

dohody o zriadení vodovodnej prípojky a umožnenie napojenia žalobcu na súkromné vodovodné
potrubie žalovaného, by bolo obmedzením jeho práva vlastniť majetok a priečilo by sa dobrý mravom.
S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, t. j. dočasnosť napojenia žalobcu na vodovodné potrubie
pôvodnej žalovanej, nedodržanie podmienok dohody s pôvodnou žalovanou zo strany žalobcu a na
práva vlastníka vodovodného potrubia, ktorým je aktuálne žalovaný, okresný súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol. Vo vzťahu k žalobcom požadovanému použitiu analógie v zmysle Čl. 4 Základných princípov
CSP, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že Čl. 4 Základných
princípov CSP predstavuje tzv. analógiu v práve ako špecifický spôsob interpretácie práva predstavujúci
deduktívne platný úsudok, zmyslom ktorého je vyplnenie tzv. medzery v zákone. Zdôraznil, že „súd
však nemôže svojou rozhodovacou činnosťou ustáliť záver o tom, že by právo vlastníka vodovodného

potrubia, ochrana vlastníckeho práva a nároky žalobcu požadované v žalobe potrebovali k vyriešeniu
analógiu v zmysle Čl. 4 Základných princípov CSP. Súd nemôže analógiu, ktorej sa žalobca v žalobe
domáhal povýšiť nad vlastnícke právo, ktoré má svoj ústavný a zákonný rámec“. Vodovodné potrubie,
na ktoré je žalobca napojený, je v súkromnom vlastníctve žalovaného, pričom toto vodovodné potrubie
je zároveň napojené na súkromný samospádový vodovod vybudovaný ďalšími spoluvlastníkmi, a teda

nejde o verejný vodovod slúžiaci práve k odberu pitnej vody.

1.15 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že v priebehu konania
vykonal rozsiahle dokazovanie, no nezistil žiadne okolnosti, v dôsledku ktorých by si žalobca mohol
uplatniť požadovaný nárok, vymedzený v podanej žalobe. Na základe vyššie uvedeného mal za

dostatočne preukázané, že nárok žalobcu uplatňovaný v žalobe je nedôvodný, a preto z dôvodu
hospodárnosti konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, nakoľko by ich vykonanie neprinieslo iný
výsledok rozhodnutia vo veci samej a bolo by nadbytočné a neúčelné. V uvedenej súvislosti okresný súd
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na vyjadrenia svedkov, výpovede svedkov napojednávaniach, zisťovanie zabezpečenia pitnej vody žalobcom z iného zdroja, zisťovanie vlastníckych
vzťahov samospádového vodovodu a iné. Dal do pozornosti, že sporové konanie je ovládané zásadou
kontradiktórnosti, pričom bremeno tvrdenia rozhodujúcich skutkových tvrdení spočíva na žalobcovi,

ktorý je povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie skutkových tvrdení odôvodňujúcich žalobou uplatnený
nárok; úlohou dokazovania je vykonať len tie dôkazy, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie žalobou
uplatneného nároku.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že

podľa jeho názoru odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie trpí nasledovnými vadami:
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods.
1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca

v odvolaní na to, že z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že dohoda o pripojení, uzatvorená medzi žalobcom
a právnou predchodkyňou žalovaného nemala povahu dohody o zriadení vecného bremena a že
práva a záväzky z tejto dohody vyplývajúce na žalovaného neprešli. Žalobca v odvolaní súdu prvej
inštancie vytkol, že odmietol aplikovať § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca

nedisponuje právom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, hoci žalobca sa domáhal korigovania
výkonu práva žalovaného podľa kritérií uvedených v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej že
odmietol aplikovať § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože sa s vecou nezaoberal z hľadísk
obsiahnutých v tomto ustanovení, že odmietol aplikovať Čl. 4 Základných princípov CSP z dôvodu, že
nemôže povýšiť analógiu práva nad vlastnícke právo, „čo bol jediný dôvod odmietnutia aplikácie Čl. 4

Základných princípov CSP“. K jednotlivým vyššie uvedeným dôvodom, pre ktoré sa žalobca nestotožnil
so závermi súdu prvej inštancie, žalobca v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k
záveru, že dohoda o pripojení, uzatvorená medzi žalobcom a právnou predchodkyňou žalovaného
nemala povahu dohody o zriadení vecného bremena a že práva a záväzky z tejto dohody vyplývajúce
na žalovaného neprešli, tak poukazuje na § 151o Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné

bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu, v spojení s výsledkami konania o dedičstve,
schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Práva zodpovedajúce
vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia
obdobne. V danom prípade bolo podľa žalobcu nepochybné, že došlo k uzatvoreniu dohody o pripojení
a že žalobca právo z tejto dohody vyplývajúce 10 rokov nerušene užíval. Žalobca poukázal pritom

v odvolaní na nález Ústavného súdu SR sp. zn. A. XXX/XXXX, kde Ústavný súd SR uviedol: „Pri
ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o
dar ako bezplatné plnenie“. Nemôže preto podľa žalobcu obstáť záver súdu prvej inštancie o tom,
že k vzniku vecného bremena nedošlo žiadnym zo spôsobov uvedených v § 151o Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie považoval dohodu o pripojení za dohodu podľa § 47 Občianskeho
zákonníka,podľazneniaktorého,„akzákonustanovuje,žekzmluvejepotrebnérozhodnutiepríslušného

orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím“. V uvedenej súvislosti žalobca v odvolaní uviedol, že
samotná skutočnosť, že dohoda o zriadení vecného bremena podlieha vkladovému konaniu podľa
zákona č. 165/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov neznamená, že k jej účinnosti je potrebné rozhodnutie
o povolení vkladu do katastra nehnuteľností, keď podľa R 59/2007 „Rozhodnutie správy katastra o

povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal
vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (§ 47 Občianskeho zákonníka)“;
citované rozhodnutie je podľa žalobcu možné mutatis mutandis aplikovať aj na dohodu o zriadení
vecného bremena.

2.1 Za použitia slovného spojenia „v treťom rade“ poukázal žalobca v odvolaní na odsek 29.
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd prvej inštancie uviedol, že vychádzajúc z tvrdenia
žalovaného, žalobca bez predchádzajúcej dohody s pôvodnou žalovanou „uložil tzv. druhú trubku“,
pričomžalobcovi„pričítal“odpojeniepôvodnejžalovanejodstaréhorezervoára,zčohovyvodilporušenie§ 415 Občianskeho zákonníka žalobcom, k čomu žalobca v odvolaní uviedol, že takéto zhodnotenie
skutkového stavu súdom prvej inštancie je svojvoľné a arbitrárne. V uvedenej súvislosti žalobca súdu
prvej inštancie v odvolaní vytkol, že uvedené skutkové zistenie žiadnym spôsobom neodôvodnil.

Zdôraznil, že uvedené tvrdenie pôvodnej žalovanej od počiatku popieral a tvrdil, že sa so žalovanou
na tom dohodol. Súčasne uvádzal, že k výmene potrubia dochádzalo v takej blízkosti obydlia pôvodnej
žalovanej, že si to jednoducho nemohla nevšimnúť. Na výmene potrubia sa fyzicky nepodieľal, na
odpojeniepôvodnejžalovanejnedalpokyn,čopotvrdilsvedokG.,apretonemôženiesťzodpovednosťza
konanie tretích osôb. Súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal a neodôvodnil, prečo

uveril žalovanému a nie žalobcovi. O nepreskúmateľnosti uvedenej úvahy súdu prvej inštancie svedčí
podľa žalobcu aj to, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy to, že pôvodná žalovaná si vzhľadom na svoj
vek v roku 2016 (79 rokov) už nemusela pamätať niekoľko rokov starú dohodu o pripojení, uzatvorenú
so žalobcom. Rovnako súd prvej inštancie neposudzoval podľa žalobcu dôveryhodnosť žalovaného,
keď žalobca preukázal, že žalovaný opakovane klamal aj ako svedok. Súd prvej inštancie nevzal podľa
žalobcu do úvahy ani preukázanú snahu žalobcu, v záujme zachovania dobrých vzťahov, obnoviť

pripojenie pôvodnej žalovanej , preto neobstojí podľa žalobcu ani záver súdu prvej inštancie o porušení
§ 415 Občianskeho zákonníka žalobcom.

2.2„Vštvrtomrade“poukázalžalobcavodvolanínato, žesúdprvejinštancievodseku 30.odôvodnenia
rozsudku uviedol, že dohoda o pripojení mohla mať charakter dohody o zriadení vecného bremena, čo

vyplýva z jej obsahu (zriadenie vodovodnej prípojky, resp. napojenie žalobcu na vodovodné potrubie
pôvodnej žalovanej) v prípade, ak by si jej zmluvné strany dohodli vhodné miesto napojenia žalobcu na
vodovodné potrubie žalovanej a ďalšie náležitosti, ako je odplata za zriadenie vecného bremena a pod.;
dohoda o vhodnom mieste napojenia a ani dohoda o odplate za zriadenie vecného bremena, však nie
sú náležitosťami dohody/zmluvy o zriadení vecného bremena. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že

súd prvej inštancie spochybnil charakter dohody o pripojení ako dohody o zriadení vecného bremena
úplne bezdôvodne, a preto tento záver súdu prvej inštancie nemôže obstáť, rovnako ako neobstojí ani
argument súdu prvej inštancie o tom, že v danom prípade išlo o jednorazový výkon práva, ktorý záver
súd prvej inštancie neodôvodnil. Navyše, záver súdu prvej inštancie o jednorazovom výkone práva je
podľa žalobcu v úplnom rozpore s relevantnými skutočnosťami, keď je úplne zrejmé, že žalobca využíval

pripojenie na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej- teraz žalovaného kontinuálne (opakovane každý
deň po viac ako dve desaťročia).

2.3 „V piatom rade“ poukázal žalobca v odvolaní na to, že Občiansky zákonníka a ani iný právny
predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy

za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme
včleňuje do občianskeho práva. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/152/2008).V súvislosti s dobrými
mravmi poukázal žalobca v odvolaní tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

5Cdo/26/2011, kde Najvyšší súd SR uvádza: „dobrými mravmi v občiansko-právnych vzťahoch v súdnej
praxi rozumieme súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so
všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, ktorý v
historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúcu podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem“, na uznesenie Ústavného súdu

SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/48/2012.

2.4 Vo vzťahu k ust. § 127 Občianskeho zákonníka žalobca v odvolaní uviedol, že aplikácia ust. §
127 Občianskeho zákonníka nie je závislá na existencii zmluvného vzťahu medzi dvoma vlastníkmi;
z hľadiska § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je relevantné iba to, že dochádza k stretu dvoch

vlastníckych práv a či výkon práv jedného vlastníka neprimerane neobťažuje alebo vážne neohrozuje
výkon práv druhého vlastníka; či medzi nimi existuje alebo existovala nejaká dohoda, je úplne
irelevantné. Ak by napríklad medzi dvoma susedmi existovala ústna dohoda o tom, že jeden sused
nebude vypúšťať tekutý odpad na pozemok druhého suseda a následne by jeden zo susedov ako
vlastníknehnuteľnosti, nehnuteľnosťpredalanovývlastníknehnuteľnostibytútodohodunerešpektoval,

tak by ad absurdum, vychádzajúc z vyššie uvedeného argumentu súdu prvej inštancie, súd žalobe
druhého vlastníka, ktorý by namietal neprimerané obťažovanie a vážne ohrozovanie výkonu jeho
vlastníckych práv nevyhovel. „Inými slovami povedané, súd by s ohľadom na konkrétne okolnosti sporu
neposudzoval, či je takýto výkon vlastníckeho práva v súlade s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníkaiba preto, že vlastník neuzavrel dohodu s vecno-právnymi účinkami“. V uvedenej súvislosti žalobca
v odvolaní zdôraznil, že súd prvej inštancie sa vychádzajúc z nesprávnej aplikácie ust. § 127 ods.
1 Občianskeho zákonníka vôbec nezaoberal tým, či žalovaný vzhľadom na nižšie popísané okolnosti,

neprimerane výkonom svojho vlastníckeho práva neobťažuje žalobcu alebo či vážne neohrozuje
výkon vlastníckych práv žalobcu (užívanie jeho nehnuteľnosti), pričom spomenutými nižšie uvedenými
okolnosťamisúpodľažalobcunasledovnéokolnosti: 1.vodovodnépotrubiežalobcuapripojeniežalobcu
na vodovodné potrubie žalovaného bolo zriadené oprávnene a existuje, 2. vodovod je jediným zdrojom
pitnej vody v danej lokalite, čo je nesporné, 3. prameň, ktorý napája vodovod je dostatočne výdatný

a odber pitnej vody žalobcom neobmedzuje ani žalovaného a ani iných užívateľov vodovodu v odbere
pitnej vody, 4. s umiestnením vodovodného potrubia žalobcu a s odberom pitnej vody žalobcom nemá
žalovaný žiadne náklady a ani ho to žiadnym spôsobom neobmedzuje (žalobca odoberie len vodu, ktorá
bez úžitku pretečie cez nový rezervoár).

2.5 Vo vzťahu k požadovanej aplikácii Čl. 4 Základných princípov CSP, žalobca v odvolaní uviedol, že

Čl. 4 Základných princípov CSP upravuje analógiu a je aplikovateľný v prípade, ak sudca rieši konkrétny
spor, na riešenie ktorého mu zákonodarca nedáva žiadny návod, preto sudca dotvorí spravodlivo
a racionálne právnu normu na konkrétny prípad. Zdôraznil, že z hľadiska Čl. 4 ods. 2 Základných
princípov CSP je irelevantné, či bolo alebo nebolo pripojenie žalobcu dohodnuté ako dočasné a je tiež
irelevantné, či pôvodná žalovaná od dohody o pripojení odstúpila alebo či ju účinne vypovedala alebo

nie.ZČl.4ods.2ZákladnýchprincípovCSPjepodľažalobcumožnévyvodiťprávožalobcunapripojenie
na vodovodnú prípojku žalovaného za účelom odberu pitnej vody. V súvislosti s právom na pripojenie a
s právom na odber pitnej vody poukázal žalobca v odvolaní aj na čl. 15 a čl. 40 Ústavy SR a uviedol, že
pitná voda je nevyhnutná pre realizáciu základného práva na život a zdravie; právo žalobcu teda možno
odvodiť od normy najvyššej právnej sily.

2.6 Žalobca súdu prvej inštancie v odvolaní ďalej vytkol, že svoje rozhodnutie riadne, v súlade
s ustanovením § 220 CSP, neodôvodnil. Zdôraznil, že ustanovenie § 220 ods. 2 veta druhá a tretia
CSP stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby bola z neho
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z

pohľaduprávaneúspešnejstranynamietaťkonkrétneskutkovéaleboprávnezáverysúdupriuplatňovaní
prípadných opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozsudku súd vyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia
rozhodnutia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Pri odôvodňovaní rozsudku je nevyhnutné vyhnúť sa
tomu, aby text odôvodnenia bol popisný a formálny, a naopak dôsledne dbať o to, aby obsahoval jasné
a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Súd prvej inštancie sa podľa

žalobcu ustanovením § 220 CSP dôsledne neriadil, čím došlo k porušeniu základného práva
žalobcu na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne
relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením

uvedeného práva strany sporu na strane jednej a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu
(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX, kde najvyšší súd uviedol, že „za znemožnenie

strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na
spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu,
keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé“.

2.7 V závere odvolania žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa opätovne nezaoberal argumentami
žalobcu, a preto mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie
sa podľa žalobcu vyhol meritórnemu posudzovaniu relevantných skutočností na základe nesprávneho

výkladu a aplikácie vo veci relevantných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Okrem
rozhodnutia týkajúceho sa merita veci žalobca v odvolaní namietol aj rozhodnutie o trovách konania
s tým, že „minimálne jedno pojednávanie (10. 01. 2024) muselo byť odročené z dôvodu, že žalovaný
predložil dôkazy až na pojednávaní, hoci ich mal k dispozícii po dlhší čas“. Poukázal na ust. § 181 ods.5 CSP, podľa znenia ktorého „ak v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania,
trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil“ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil, aby žalobe vyhol a aby žalobcovi priznal náhradu trov konania.

3. Žalovaný k jednotlivým častiam odvolania žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že
pokiaľ žalobca spochybnil záver súdu prvej inštancie o tom, že k vzniku vecného bremena nedošlo
žiadnym zo spôsobov uvedených v ust. § 151o Občianskeho zákonníka, tak je podľa žalovaného
potrebné poukázať na to, že otázka vydržania vecného bremena zo strany žalobcu na základe

užívania vodovodnej prípojky pôvodnej žalovanej pani J. M. k miestnemu gravitačnému vodovodu,
bola predmetom súdneho sporu vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. XXX/XX/
XXXX, v ktorom Okresný súd Žiar nad Hronom žalobcom podanú žalobu ako nedôvodnú rozsudkom
zo dňa 12.09.2021 zamietol. Predmetný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom potvrdil Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 17.02.2021, č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť 22.03.2021. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom vyplýva, že ústna

dohoda uzatvorená medzi pôvodnou žalovanou a žalobcom o jeho dočasnom pripojení na jej súkromnú
vodovodnú prípojku ku miestnemu gravitačnému vodovodu zakladala len ich zmluvný vzťah, ktorý
však v dôsledku nedodržania zákonom stanovenej formy a podmienky registrácie štátnym notárstvom
(podľa aktuálnej právnej úpravy vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností) nemohla mať vecno-
právne následky v podobe zriadenia vecného bremena. Ústna dohoda uzatvorená medzi pôvodnou

žalovanou a žalobcom o jeho dočasnom pripojení sa na jej súkromnú vodovodnú prípojku k miestnemu
gravitačnému vodovodu zakladala len ich zmluvný vzťah, ktorý však v dôsledku nedodržania zákonom
stanovenej formy a podmienky registrácie štátnym notárstvom nemohol mať vecno-právne následky
v podobe zriadenia vecného bremena. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že o dobromyseľnosti
možno hovoriť len tam, kde držiteľ vec drží v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.

Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou
mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na konkrétne okolnosti konkrétneho prípadu od každého
požadovať. Právny omyl vychádzajúci z neznalosti alebo z nedokonalej znalosti celkom nesporného
a zrozumiteľného ustanovenia nikoho neospravedlňuje. Požiadavka, aby vecné bremená vznikli na
základe písomnej zmluvy a nadobúdali sa až registráciou štátnym notárstvom (vkladom do katastra

nehnuteľností) bola v Občianskom zákonníku v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia ústnej
dohody medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou upravená jasne a jednoznačne. Žalobca teda podľa
žalovaného nepreukázal a) existenciu takej písomnej zmluvy uzatvorenej s pôvodnou žalovanou alebo
žalovaným, ktorá by opodstatňovala jeho domnienku, že vydržaním nadobudol právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, b) žalobca nepreukázal ani naplnenie ďalšej zákonom stanovenej podmienky,

a to registráciu písomnej zmluvy o zriadení vecného bremena štátnym notárstvom, c) že pri údržbe
a uložení svojej vodovodnej prípojky, uloženej v pozemku pôvodnej žalovanej bol v tom, že vykonáva
právo vyplývajúce z vecného bremena, d) existenciu základných predpokladov vydržania vecného
bremena. V nadväznosti na uvedené žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol, že
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti vyššie uvedených rozsudkov Okresného súdu Žiar nad Hronom

a Krajského súdu v Banskej Bystrici sa na skutkových a právnych okolnostiach nič nezmenilo, pričom
súdmi vyriešenú otázku vecného bremena podľa ust. § 151o Občianskeho zákonníka je potrebné
považovať za res iudicata, ktorá preto nemôže byť predmetom opätovného konania pred súdom. Záver
súdu prvej inštancie o tom, že k vzniku vecného bremena nedošlo žiadnym zo spôsobov uvedených
v ust. § 151o Občianskeho zákonníka je preto podľa žalovaného vecne správny. V uvedenej súvislosti

žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznil, že súd prvej inštancie v odseku 29. odôvodnenia
rozsudku konštatoval, že dohoda o pripojení uzatvorená medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou
nebola dohodou o zriadení vecného bremena, ale len dohodou o zriadení vodovodnej prípojky, pričom
zmluvnéstranymohlichýbajúcevecnébremenozriadiťdohodou,avšaklenzapodmienokvyžadovaných
zákonom.

3.1 Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že samotná skutočnosť, že dohoda o zriadení vecného bremena
podlieha vkladovému konaniu ešte neznamená, že k jej účinnosti je potrebné rozhodnutie o povolení
vkladu do katastra nehnuteľností (inými slovami, že vkladom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
do katastra nehnuteľností nastávajú vecno-právne účinky zmluvy/dohody o zriadení vecného bremena,
t. j. zriadenie vecného bremena), žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca v

rámci svojej argumentácie na ústnu dohodu uzatvorenú medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou aplikuje
ustanovenia zákona L. B. O. B. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pôvodná žalovaná
však uzatvorila so žalobcom predmetnú dohodu ešte v roku 1990, t. j. cca šesť rokov pred účinnosťouKatastrálneho zákona, preto na právny vzťah založený predmetnou dohodou nemožno aplikovať právny
predpis, ktorý v čase jej uzatvorenia neexistoval, a to ani v prípade, ak predmetná dohoda trvala niekoľko
rokov po prijatí tohto zákona. Na predmetnú dohodu je preto potrebné aplikovať právny stav platný

v čase jej uzatvorenia, ktorý vyžadoval, aby vecné bremená vznikli na základe písomnej zmluvy a
nadobúdali sa až registráciou štátnym notárstvom, čo v posudzovanom prípade splnené nebolo.
3.2 Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca bez
predchádzajúcej dohody s pôvodnou žalovanou uložil tzv. „druhú trubku“, pričom odpojil pôvodnú
žalovanú od starého rezervoára, z čoho súd prvej inštancie vyvodil porušenie ust. § 415 Občianskeho

zákonníka žalobcom, je svojvoľný a arbitrárny, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že
pôvodná žalovaná už od začiatku sporov so žalobcom tvrdila, že ju žalobca bez jej vedomia v roku 2004
odpojil od prívodu vody zo starého rezervoáru (viď napr. bod 4 písomnej odpovede pôvodnej žalovanej
na otázky súdu zo dňa 22.11.2018 v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.
zn. 24C/36/2017, ktorá tvorí prílohu vyjadrenia žalovanej v tomto konaní zo dňa 02.05.2021), žalovaný
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odpojenie pôvodnej žalovanej žalobcom od prívodu vody

zo starého rezervoáru potvrdil aj: a) žalovaný ešte v pozícii svedka počas jeho svedeckej výpovede
na pojednávaní konanom v tejto veci na súde prvej inštancie dňa 19.11.2021 a dňa 09.02.2022, b)
pán R. P. v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 10.04.2022 a rovnako aj počas jeho svedeckej výpovede
na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 11.04.2018 v konaní vedenom pod sp. zn.
24C/36/2017,c)pánO.G.napojednávaníkonanomnasúdeprvejinštancievtejtovecidňa22.09.2021a

rovnako aj na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 24C/36/2017
dňa 29.11.2018, d) žalovaný už z pozície žalovaného v tomto spore počas jeho výpovede ako strany
sporu na pojednávaní konanom v tejto veci na súde prvej inštancie dňa 29.02.2024. Osobitne vo vzťahu
ku svedeckým výpovediam pána G. žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že
zo svedeckých výpovedí pána G. je zrejmé, že výmena potrubia a odpojenie pôvodnej žalovanej od

miestnehogravitačnéhovodovodu(konkrétnestaréhorezervoáru)sauskutočnilanazákladepožiadavky
žalobcu. Je preto irelevantná argumentácia žalobcu, že on priamy pokyn na výmenu a odpojenie nedal.
Ak výsledný stav dosiahol žalobca ľsťou, je za konanie osôb konajúcich na jeho žiadosť zodpovedný.
„Protiprávnekonaniežalobcutedadokopypotvrdilištyri osoby,čímžalovanývyvrátiltvrdeniežalobcu,že
onsanavýmenepotrubiasmerujúcehozostaréhorezervoárudodomupôvodnejžalovanej(vsúčasnosti

vo vlastníctve žalovaného) s pôvodnou žalovanou dohodol. Navyše, je viac ako nepravdepodobné, že
by bol žalobca ochotný sám na jeho vlastné náklady obnoviť pripojenie pôvodnej žalovanej na starý
rezervoár (predmetný návrh predložil žalobca pôvodnej žalovanej približne v roku 2016), ak by odpojenie
zapríčinila tretia osoba a nie on sám“. Ak súd prvej inštancie na základe skutočností prezentovaných
počas celého súdneho konania prisvedčil žalovanému a konanie žalobcu spočívajúce v protiprávnom

odpojení pôvodnej žalovanej od prívodu vody zo starého rezervoáru považoval za rozporné s ust. § 415
Občianskeho zákonníka, nie je podľa žalovaného možné takýto záver súdu prvej inštancie považovať
za svojvoľný a arbitrárny, ba práve naopak, za logický a vecne správny. Odhliadnuc od uvedeného,
zamietnutie žaloby nebolo založené na konštatácii o porušení ust. § 415 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie v odseku 29. odôvodnenia rozsudku len v širších súvislostiach rozvádza vzťahy

strán sporu a poukazuje na absurdnosť požiadavky žalobcu, ktorý sa domáha platnosti dohody, ktorú
sám nedodržal. Súd prvej inštancie pritom správne konštatuje, že je irelevantné či žalobca odpojenie
pôvodnej žalovanej vykonal sám alebo prostredníctvom tretích osôb, pretože o uložení potrubia vedel
a zároveň cez neho odoberal vodu. „Inými slovami žalobca vedel, že uložením ďalšej vodovodnej rúry
(potrubia) dôjde k zásahu do potrubia pôvodnej žalovanej, nakoľko muselo dôjsť k zmene pôvodného

napojenia na vodovodné potrubie, pričom tento zásah by nastal bez ohľadu na to, či by pôvodná
žalovanáostala(užceznovépotrubiežalobcu)napojenánastarýrezervoárvodyalebonie.Neobstojíani
tvrdenie žalobcu, že pôvodná žalovaná si nemohla nevšimnúť výmenu potrubia, ktorá sa mala realizovať
v bezprostrednej blízkosti jej obydlia, pretože žalovaná nemala dôvod iniciatívne pýtať sa susedov počas
realizácie akýchkoľvek prác na ich (nie na jej) pozemkoch, aký je dôvod výkonu týchto prác a či náhodou

nezasahujú do jej vodovodného potrubia, ak práce vykonávali v jeho blízkosti. Nehovoriac o tom, že
výmena potrubia nastala na pozemku vzdialenom niekoľko desiatok metrov od obydlia žalovanej, pričom
priamy výhľad na miesto výmeny pôvodná žalovaná zo svojho obydlia ani nemala“. Je preto podľa
žalovaného úplne pochopiteľné, že pôvodná žalovaná si výmenu potrubia nevšimla a dozvedela sa o
nej až o niekoľko rokov neskôr - v čase, keď jej pre poruchu prestala tiecť voda z nového rezervoáru.

Tvrdenie žalobcu pláva podľa žalovaného argumentačne na vode a nie je ničím viac, než jeho čírou
špekuláciou.
3.3 Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že nepreskúmateľnosť vyššie uvedenej úvahy súdu prvej inštancie
preukazuje, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočnosť, že pôvodná žalovaná si vzhľadom nasvoj vek v roku 2016 (79 rokov) nemusela pamätať niekoľko rokov starú dohodu o pripojení so žalobcom,
žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že aj toto tvrdenie žalobcu je ničím nepodloženou a
nepreukázanou fabuláciou. Žalovaný poprel, že by sa pôvodná žalovaná dohodla na výmene potrubia

so žalobcom, resp. že by na takúto dohodu zabudla. V uvedenej súvislosti žalovaný zdôraznil, že mu
nie je zrejmé ako konkrétne by mal vek pôvodnej žalovanej vplývať na jej pamäť keďže je všeobecne
známe,žestaršíľudiasinezvyknúpamätaťažskutočnosti,ktorénastalipooslabenípamäti.Skutočnosti,
ktoré sa im stali v minulosti pred oslabením pamäte, si pamätajú rovnako ako mladší ľudia. Pôvodná
žalovaná mala v čase, keď došlo k protiprávnej výmene potrubia žalobcom a k jej odpojeniu od starého

rezervoára 67 rokov a pamäť jej riadne slúžila. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol,
že pokiaľ žalobca tvrdí, že nepreskúmateľnosť uvedenej úvahy súdu prvej inštancie preukazuje aj to,
že súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy údajné opakované klamstvá žalovaného ešte v pozícii
svedka v tomto súdnom konaní, tak žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizuje, kde mal žalovaný
ako svedok údajne klamať. S ohľadom na uvedené zostávajú podľa žalovaného tvrdenia žalobcu v
rovine ničím nepreukázaných a nepodložených obvinení zo strany žalobcu, ktoré v celom rozsahu

odmieta. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu na výpoveď a listinné
dôkazy týkajúce sa pána U., ktorého výsluch ako svedka navrhol žalobca v tomto konaní vykonať,
pričom ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o vykonaní dokazovania výsluchom pána U. doručil
žalobca súdu prvej inštancie vyhlásenie pána U. zo dňa 13.01.2022, vyhotovené na počítači, zhodujúce
sa s úpravou a typom písma použitého v podaniach právneho zástupcu žalobcu v tomto konaní.

Vyhlásenie pána Gorala malo vyvracať tvrdenia žalovaného, ktorý bol v danom čase v pozícii svedka a
údajne ho usvedčovať z klamstva. Pán U. následne vo vyhlásení zo dňa 19.02.2022 uviedol, že papier
(rozumej vyhlásenie pána U. zo dňa 13.01.2022), ktoré podpísal žalobcovi, si pred podpisom neprečítal,
vyhlásenie mu doniesol žalobca už vopred pripravené a vytlačené.
3.4 Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol, že žalobca účelovo vytŕha z kontextu

vyjadrenia (úvahy) súdu prvej inštancie, ktorými spochybňuje preskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku.
Zdôraznil, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom
vysvetlil prečo Dohodu o pripojení z roku 1990 nepovažuje za dohodu/zmluvu o zriadení práva
vecného bremena s ohľadom na ktorú skutočnosť rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať
za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie v odseku 30. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že podstata

inštitútu vecného bremena spočíva v právach a v povinnostiach, ktoré sú spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti a prechádzajú s vlastníctvom nehnuteľnej veci na nadobúdateľa. V posudzovanom
prípade však vlastníctvo vodovodnej prípojky k miestnemu gravitačnému vodovodu prešlo z pôvodnej
žalovanej na žalovaného bez toho, aby na žalovaného prešiel aj záväzok z ústnej dohody uzatvorenej
medzi pôvodnou žalovanou a žalobcom o jeho dočasnom pripojení na toto potrubie, v čom spočívala

jednorazovosť pripojenia. Odhliadnuc od uvedeného zamietnutie žaloby nebolo založené na právnom
závere o jednorazovosti pripojenia – podstatným je záver súdu prvej inštancie, že zákonné náležitosti
pre platnosť dohody/zmluvy o zriadení vecného bremena pri Dohode z roku 1990 absentujú, a preto
táto dohoda nepredstavuje zmluvu/dohodu o zriadení vecného bremena. V uvedenej súvislosti žalovaný
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zdôraznil, že súd prvej inštancie jasným, zrozumiteľným a logickým

spôsobom v odôvodnení rozsudku vysvetľuje prečo Dohodu z roku 1990 nepovažuje za dohodu/zmluvu
o zriadení vecného bremena s ohľadom na čo rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za
nepreskúmateľný.
3.5 Vo vzťahu k aplikácii ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonník súdom prvej inštancie, žalovaný vo
vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tvrdenie žalobcu uvedené v čl. III. časť Ad (ii) odvolania, že

úvahy súdu prvej inštancie o tom, že prerušenie pripojenia žalobcu na vodovodné potrubie žalovaného
a znemožnenie odoberať pitnú vodu žalobcom bolo v rozpore s dobrými mravmi, sú nedôvodné.
Uviedol, že každý subjekt je oprávnený pri realizácii subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov správať sa spôsobom, ktorý je zákonom dovolený alebo ktorý vyplýva
zo zmluvy alebo z rozhodnutia štátneho orgánu. Pritom platí, že: a) právo (povinnosť) musí v dobe

výkonu existovať (subjekt musí toto právo, resp. povinnosť mať), b) výkon práva nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, nesmie dôjsť k zneužitiu práva alebo k
jeho šikanóznemu výkonu, c) výkon práva nesmie byť uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Prvý
predpoklad výkonu práva je jeho existencia. Bez existencie subjektívneho práva nemožno hovoriť
o výkone práva, ale o protiprávnom úkone. Z hľadiska splnenia druhého predpokladu, treba podľa

žalovaného konštatovať, že zákonný rámec výkonu práva nespĺňa taký výkon práva, ktorý bez právneho
dôvodu zasahuje do práv a oprávnených záujmov iných alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Subjekt
vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná
vzhľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý (t. j. nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byťv súlade s dobrými mravmi. V prípade realizácie práva vo vzájomnom strete s iným právom, výkon
práva musí byť realizovaný v súlade s kolíznymi normami obsiahnutými v občianskom práve, alebo
ak takýchto kolíznych noriem niet, v súlade so zásadami občianskeho práva. Právo a povinnosť ako

spoločenská kategória sa realizuje v spoločenskom živote, a preto voľnosť výkonu práva je obmedzená
rovnakou možnosťou výkonu práva ostatnými subjektami práva. Výkon práva, ktorý zasahuje bez
právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných, je prejavom šikanózneho výkonu práva, t.
j. ide o výkon práva realizovaného nie za účelom dosiahnutia určitého, napr. ekonomického cieľa,
ale v úmysle poškodenia (tzv. dolus coloratus) iného subjektu. Rovnako za v rozpore s absolútnym

zákazom výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi treba považovať také konanie (konanie contra
bonos mores), či už formou právneho úkonu alebo faktickým správaním, ktoré je v elementárnom
rozpore s názorom a mienkou prevažnej väčšiny spoločnosti k otázke aký by mal byť výkon tohto
práva, aby konajúci dodržiaval a zachovával morálne alebo etické zásady spoločnosti. Ide najmä o
rešpektovanie hodnôt ako slušnosť, poctivosť, morálka a pod. Dobré mravy preto predstavujú určitý
materiálny korektív, ktorý je potrebné uplatniť v prípade, ak právne predpisy jeho uplatnenie pripúšťajú

najmä z dôvodu, že do obsahu právnych predpisov nie je možné zapracovať všetky situácie, ktoré život
prinesie. Nedodržanie podmienok výkonu práva uvedených v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
prekročenie zákonného rámca výkonu práva predstavuje exces, ktorého následkom je, že takýto výkon
práva nemôže požívať právnu ochranu. Treba však podotknúť, že nestačí akýkoľvek rozpor s dobrými
mravmi alebo akýkoľvek zásah do subjektívnych práv, ktorý nie je celkom v súlade s dobrými mravmi,

ale tento zásah musí byť takej intenzity a vážnosti, ktorá je v demokratickej spoločnosti aj vzhľadom
na verejnú mienku neakceptovateľná. V tomto prípade žalobca už pri výstavbe svojej nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. D. D. mal vedomosť o tom, že sa v obci D. G. nenachádza obecný vodovod,
ktorý by mohol zásobovať jeho nehnuteľnosť pitnou vodou. Na základe ústnej dohody s pôvodnou
žalovanou sa žalobca dočasne napojil na jej súkromné vodovodné potrubie, z ktorého mohol čerpať

pitnú vodu, a to do momentu, kedy by pôvodná žalovaná súhlas s jeho napojením neodvolala alebo do
momentu, kedy by si žalobca zabezpečil iný prívod pitnej vody podľa toho, ktorá z týchto skutočností
nastane neskôr. Z dôvodu protiprávneho konania žalobcu spočívajúceho v odpojení potrubia pôvodnej
žalovanej vedúceho k jej domu zo starého rezervoáru sa pôvodná žalovaná rozhodla, že svoj súhlas
s pripojením žalobcu odvolá a od ústnej dohody uzatvorenej so žalobcom odstúpila. Vykonala tak v

súlade s podmienkami ústnej dohody dohodnutými so žalobcom, a to v čase kedy už mal žalobca
zabezpečený iný prívod pitnej vody do jeho nehnuteľnosti, t. j. až potom ako nastala druhá právna
skutočnosťohraničujúcatrvaniedohodyodočasnompripojenížalobcunasúkromnévodovodnépotrubie
pôvodnej žalovanej. Aj keby si žalovaný osvojil tvrdenie žalobcu, že podmienky ukončenia dohody si
žalobca s pôvodnou žalovanou nedohodol (čo žalovaný popiera), ústna dohoda by musela byť v takom

prípade uzatvorená na dobu neurčitú. Takúto dohodu je v zmysle ust. § 582 Občianskeho zákonníka
možné vypovedať v lehote 3 mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Pôvodná žalovaná aj napriek
opakovanému ukončeniu ústnej dohody, listom zo dňa 25.06.2021 opätovne (z dôvodu právnej istoty)
prejavila svoju vôľu, že si neželá, aby bol žalobca naďalej pripojený na jej súkromnú vodovodné potrubie
prípojkou, ktorou je dom žalovaného v D. D. pripojený k starému rezervoáru. List pôvodnej žalovanej bol

žalobcovi doručený dňa 29.06.2021, t. j. ku koncu druhého kalendárneho štvrťroka roku 2021. Najneskôr
dňom 30.09.2021 (uplynutím 3 kalendárnych mesiacov od doručenia listu zo dňa 25.06.2021) museli
zaniknúť všetky subjektívne práva a povinnosti tvoriace obsah záväzkového vzťahu založeného ústnou
dohodou uzatvorenou medzi pôvodnou žalovanou a žalobcom. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva,
že ukončenie ústnej dohody o pripojení žalobcu na jej vodovodné potrubie pôvodnou žalovanou bolo

výkonom práva pôvodnej žalovanej, vyplývajúceho z ústnej dohody uzatvorenej so žalobcom, t. j.
výkonom existujúceho práva, ktorý bol v súlade so zmluvou (dohodou) a/alebo so zákonom. Výkon tohto
práva pôvodnou žalovanou nezasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu, pretože tento si
bol vedomý toho, že jeho oprávnenie byť pripojený na súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej
(v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného) je časovo obmedzené (nie je trvalé) a toto oprávnenie môže

pôvodná žalovaná kedykoľvek odvolať. Žalobca mal pritom dostatok času (od roku 1990) a možností
na to, aby si zabezpečil prívod pitnej vody do jeho nehnuteľnosti, čo sa mu v konečnom dôsledku
aj podarilo. Výkon práva pôvodnou žalovanou nebol v rozpore s dobrými mravmi, pretože pôvodná
žalovaná len realizovala svoje právo vyplývajúce jej z ústnej dohody uzatvorenej so žalobcom, a to
až v tom okamihu, kedy žalobca odmietol obnoviť jej pripojenie na starý rezervoár, ktorý protiprávne

odpojil. Aj napriek protiprávnemu odpojeniu pôvodnej žalovanej zo starého rezervoára žalobcom bola
pôvodná žalovaná ochotná naďalej tolerovať pripojenie žalobcu na jej súkromné vodovodné potrubie
za podmienky, že by žalobca obnovil prívod vody do jej nehnuteľnosti zo starého rezervoáru, čo však
žalobca nevykonal. Postup pôvodnej žalovanej zohľadňoval všetky etické a morálne zásady spoločnosti,pričom pôvodná žalovaná nikdy nesledovala poškodenie žalobcu. V súlade so zákonom by bolo
aj ukončenie dohody žalovanou v prípade, ak by tým pôvodná žalovaná nič (žiadny hospodársky
úžitok) nezískala, pretože zrušenie dohody bolo právom pôvodnej žalovanej, ktorého realizáciu nemusí

nijako zdôvodňovať. Aj napriek uvedenému pôvodná žalovaná pristúpila k realizácii tohto svojho
práva až v dôsledku protiprávneho konania žalobcu, a to v čase, kedy mal žalobca iný zdroj pitnej
vody. Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že pôvodná žalovaná z jeho odpojenia nemá
žiadny úžitok, a preto koná v rozpore s dobrými mravmi – „aplikáciou tejto argumentácie žalobcu by
akákoľvek realizácia práv patriacich ich nositeľom bez toho, aby z nich nositelia mali priamy úžitok,

bola rozporná s dobrými mravmi“. Akékoľvek dohody, kde by sa osoba zaviazala niečo strpieť, by
boli prakticky nezrušiteľné, ak by ich zrušenie nebolo realizované za vyšším cieľom. V nadväznosti
na uvedené žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca namieta, že súd
prvej inštancie sa s jeho argumentáciou o rozpore práva s dobrými mravmi nevysporiadal, resp. že
odmietol aplikovať ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak táto jeho argumentácia neobstojí,
pretože žalobcove oprávnenie byť napojený na súkromný vodovod pôvodnej žalovanej (v súčasnosti

vo vlastníctve žalovaného) vyplývalo výlučne z dočasného súhlasu pôvodnej žalovanej, ktorý pôvodná
žalovaná odvolala. Keďže pôvodná žalovaná neuzavrela so žalobcom zmluvu o zriadení vecného
bremena, resp. žalobca právo zodpovedajúce vecnému bremenu nevydržal a ani ho nenadobudol inými
spôsobmi upravenými v ust. § 151o Občianskeho zákonníka, odvolaním súhlasu pôvodnou žalovanou
zaniklo právo žalobcu byť pripojený na súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej (v súčasnosti

vo vlastníctve žalovaného). Aj keď pôvodná žalovaná previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v k. ú. D. D. na žalovaného, s prevodom vlastníckeho práva neprešla na žalovaného
aj povinnosť strpieť pripojenie žalobcu na v čase uzatvorenia ústnej dohody na súkromné vodovodné
potrubie pôvodnej žalovanej k miestnemu gravitačnému vodovodu. Žalovaný teda nemá povinnosť
súhlasiť s tým, aby bol žalobca naďalej napojený na jeho súkromné vodovodné potrubie; toto oprávnenie

(právo)žalobcovinevyplývaanizožiadnehovšeobecnezáväznéhoprávnehopredpisu. Tým,žežalobca
nemá právo byť napojený na súkromné vodovodné potrubie žalovaného, nemôže jeho odpojením od
tohto potrubia vzniknúť stav, ktorý by bol v rozpore so zákonom. Ak teda súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobcom nie je možné od žalovaného požadovať zachovanie status quo, čo znamená, že
súd prvej inštancie považoval výkon práva žalovaného za zodpovedajúci kritériám vyplývajúcim z ust. §

3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno takýto záver súdu prvej inštancie hodnotiť ako nesprávny,
svojvoľný a arbitrárny, ale je ho potrebné považovať za vecne správny.
3.6 Vo vzťahu k aplikácii ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka (článok III. časť Ad (iii) odvolania)
žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že súd prvej
inštancie neaplikoval ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom sa nezaoberal tým, či žalovaný

výkonom svojho práva neobťažuje alebo neprimerane neohrozuje žalobcu, ak žalobca nemá k
dispozícii pitnú vodu z pripojenia na vodovodné potrubie žalovaného, tak toto tvrdenie žalobcu je podľa
žalovaného nedôvodné. V uvedenej súvislosti poukázal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu na
to, že súd prvej inštancie sa v odseku 34. odôvodnenia rozsudku riadnym spôsobom zaoberal s možnou
aplikáciou ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nedošlo k naplneniu ani jednej

zo skutkových podstát generálnej klauzuly upravenej v predmetnom ustanovení, pretože a) zrušenie
ústnej dohody o pripojení zo strany pôvodnej žalovanej nemožno klasifikovať ako obťažovanie žalobcu,
a to ani v prípade, ak jeho následkom bolo odpojenie žalobcu od prívodu vody, keďže žalobca si bol
odo dňa uzatvorenia ústnej dohody s pôvodnou žalovanou vedomý, že jeho pripojenie je dočasné, b)
žalobca nemá právo byť pripojený na súkromné vodovodné potrubie žalovaného smerujúce zo starého

rezervoáru do jeho domu (oprávnenie zaniklo zrušením ústnej dohody o pripojení zo strany pôvodnej
žalovanej),t.j.nemôžedochádzaťkohrozeniupráva,ktoréneexistuje.Preúplnosťžalovanývovyjadrení
k odvolaniu žalobcu dodal, že použitie ust. § 127 Občianskeho zákonníka vylučuje v tomto prípade
tiež kvalifikovaná skutková podstata upravená v ust. § 128 Občianskeho zákonníka, pojednávajúca o
okolnostiach, za ktorých je: a) vlastník veci povinný strpieť použitie svojej veci, t. j. za akých okolností

by bolo možné žalovanému uložiť povinnosť, ktorej uloženia sa žalobca voči žalovanému podanou
žalobou domáha, b) za akých okolností by bolo možné vyvlastniť vec alebo obmedziť vlastnícke právo.
Strpenie použitia svojej veci je naviazané na stav núdze alebo naliehavý verejný záujem - vec môže
byť použitá len v nevyhnutnej dobe, v nevyhnutnej miere a za náhradu, ak účel nemožno dosiahnuť
inak. V danom prípade nejde o stav núdze, ktorý nemôže trvať od počiatku vzniku právneho stavu.

- ním sa rozumie náhla a dočasná zmena okolností. Žalobca si bol už pri uzatváraní ústnej dohody s
pôvodnou žalovanou vedomý, že pripojenie na súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej,
smerujúce zo starého rezervoáru do jej domu je dočasné, že v lokalite D. G. sa obecný vodovod
nenachádza, že vody je nedostatok a že prístup k nej je významne obmedzený (v danom čase ho malilen osoby, ktoré si vybudovali súkromný samospádový vodovod). Žalobca ústnou dohodou uzavretou s
pôvodnou žalovanou získal dočasný prístup k vode pretekajúcej cez súkromný samospádový vodovod.
Ak sa následne pôvodná žalovaná rozhodla ústnu dohodu so žalobcom ukončiť, odstavenie žalobcu

od prístupu k vode pretekajúcej cez súkromný samospádový vodovod nie je možné kvalifikovať ako
stav núdze, nakoľko nedošlo k žiadnej a už vôbec nie k náhlej zmene okolností – okolností pripojenia
žalobcu na súkromné vodovodné pripojenie pôvodnej žalovanej. Žalobcovi zostali rovnaké práva ako pri
uzatváraní ústnej dohody ešte v roku 1990, akurát žalobca viac nedisponuje prístupom k súkromnému
samospádovému vodovodu. V tomto prípade nemožno hovoriť ani o naliehavom verejnom záujme, t. j.

o záujme, ktorý by bol všeobecne prospešný. Jeho opakom je súkromný záujem. Záujem žalobcu byť
pripojený na vodovodné potrubie žalovaného je výlučne jeho súkromným záujmom. Nehovoriac o tom,
že strpenie pripojenia je možné len na nevyhnutnú dobu, v nevyhnutnej miere a za náhradu. Žalobca
pritom požaduje, aby žalovaný strpel pripojenie nie na nevyhnutnú dobu, ale navždy, a to bez náhrady.
Rovnako nie sú naplnené ani podmienky na vyvlastnenie, resp. obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je
obdobne možné len vo verejnom záujme. Žalobca na podporu svojej argumentácie v tej časti odvolania,

ktorá sa začína slovami „v prvom rade“, uvádza príklad o vypúšťaní tekutého odpadu na pozemok
suseda. Žalobca pri jeho koncipovaní zrejme opomenul, že vypúšťanie tekutého odpadu na susedný
pozemok je samo o sebe porušením ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ergo predmetom dohody
medzi dvoma susedmi bolo len dojednanie o dodržiavaní/rešpektovaní práva. Ak by niektorý zo susedov
od dohody odstúpil, právo suseda domáhať sa nevypúšťania odpadu na jeho pozemok by aj naďalej

vyplývalo priamo zo zákona, rovnako ako tomu bolo ešte pred vznikom dohody. V prípade žalobcu
a žalovaného je však skutkový stav iný - žalobca od počiatku nemal a v súčasnosti ani nemá právo
byť na miestny súkromný gravitačný vodovod napojený. Pôvodná žalovaná nikdy nemala povinnosť
vyhovieť žiadosti žalobcu o dočasné napojenie sa žalobcu na jej súkromné vodovodné potrubie. Rozdiel
oproti príkladu prezentovanému zo strany žalobcu je teda v tom, že aby sa sused, ktorý bol vypúšťaním

tekutého odpadu na svoj pozemok postihnutý, mohol účinne domáhať súdnej ochrany, nemusela by
medzi susedmi vôbec existovať dohoda o nevypúšťaní tekutého odpadu, t. j. poškodený sused sa mohol
priamo aj bez existencie osobitnej dohody s obťažujúcim susedom obrátiť na súd a v takom konaní by
bol úspešný. Ak by sa však na súd obrátil žalobca ešte pred uzatvorením dohody s pôvodnou žalovanou
a dožadoval by sa pripojenia na jej súkromné vodovodné potrubie, s takouto žalobou by bol žalobca

nepochybne neúspešný. Analógia prezentovaná žalobcom je podľa žalovaného absurdná a uvedené
naznačoval aj súd prvej inštancie; ak chcel mať žalobca právo na pripojenie garantované, mal uzavrieť
dohodu s vecno-právnymi účinkami.
3.7 V nadväznosti na uvedené žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že neobstojí ani
argumentácia žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal otázkou, či žalovaný výkonom svojho práva

neprimerane neobťažuje alebo neohrozuje výkon práv žalobcu. Zdôraznil, že mu nie je zrejmé aké práva
žalobcu majú byť ohrozené. Žalovaný by odpojením žalobcu od jeho súkromného vodovodného potrubia
do výkonu žiadnych práv žalobcu nezasiahol, rovnako ako do práv žalobcu nezasiahla ani pôvodná
žalovaná odpojením žalobcu v roku 2016. V uvedenej súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu
žalobcu uviedol, že „ak sa podrobnejšie rozoberie argumentácia žalobcu, tak žalobca tvrdí, že ak mu

pôvodná žalovaná dala právo byť dočasne napojený na jej súkromné vodovodné potrubie na základe
ústnej dohody a ak následne využila svoje právo a túto dohodu zrušila – odstúpila od nej, tak využitím
uvedeného práva, pôvodná žalovaná zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu“. Pôvodná žalovaná na
využitie práva ukončiť dohodu o dočasnom pripojení žalobcu pritom nemusela mať žiadny právny titul,
keďže takúto dohodu je možné zrušiť aj bez uvedenia dôvodu. Je pritom podľa žalovaného irelevantné,

či bolo dočasné pripojenie žalobcu na súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej zriadené
oprávnene, -na základe ústnej dohody či je zdroj vody dostatočne výdatný, či žalovaný má s pripojením
žalobcu alebo nemá náklady a ani to, či odpojenie žalobcu prinesie žalovanému úžitok. Jednoducho, ak
niekto raz právom na pripojenie na súkromné vodovodné potrubie nedisponuje, nemôže si ho vynútiť
účelovou argumentáciou, napr. o údajnom nedostatku vody. Nehovoriac o tom, že žalobca má v k. ú.

D. D. športovo-rekreačný objekt, t. zn. nie objekt, ktorý by bol určený na trvalé bývanie - k takémuto
objektu žalobca trvalý prívod vody nepotrebuje a účel, ktorým je dočasná rekreácia, je naplnený aj v
prípade, ak sa prístup k vode zabezpečuje prostredníctvom balených vôd. Žalobca však má minimálne
jeden prívod vody k svojej nehnuteľnosti, a preto sa už v poradí druhou žalobou snaží podľa žalovaného
šikanóznym spôsobom, navyše bez existencie právneho dôvodu, docieliť svoje pripojenie na súkromné

vodovodné potrubie žalovaného. „Ak právo neexistuje, nemožno hovoriť o jeho porušení a už vôbec nie
o rezignácii súdu na jeho ochranu“.
3.8 Vo vzťahu k aplikácii čl. 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku (čl. III časť Ad (iv)
odvolania žalobcu), žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca v tejto častiodvolania argumentuje tým, že nemožnosť povýšenia analógie nad vlastnícke právo, ako jediný záver
súdu prvej inštancie o odmietnutí aplikácie Čl. 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku
v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“) je nesprávny, pričom podľa žalobcu existuje

celý rad všeobecne záväzných právnych predpisov, na základe ktorých musí vlastnícke právo ustúpiť
iným právam alebo záujmom, tak takéto požiadavky žalobcu na výkon práva sú podľa žalovaného
scestné, pretože pokiaľ Čl. 4 Základných princípov CSP upravuje v odseku 1 analógiu a v odseku 2
dotváranie práva súdom, platí pritom, že sudcovská tvorba práva prichádza do úvahy, ak niet právnej
úpravy, ktorú by bolo možné použiť analogicky. Žalobca pri svojej argumentácii opomína, že Občiansky

zákonník v ust. § 128 upravuje podmienky, kedy je vlastník veci povinný strpieť použitie jeho veci a
kedy je možné vlastnícke právo obmedziť - ako správne konštatuje súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku, len v nevyhnutnej miere a na základe zákona. Podľa žalovaného však nie je opomenutie
tohto ustanovenia zo strany žalobcu náhodné - žalobca si musí byť vedomý, že nedošlo k naplneniu
podmienok a predpokladov, za ktorých sa majú aplikovať pravidlá správania sa, uvedené v dispozícii
tejto právnej normy. Keďže okrem tejto právnej normy neexistuje žiadna iná norma, ktorá by umožňovala

obmedzenievlastníckehoprávavmierepožadovanejžalobcom,žalobcapožadujeodsúdu,abysitakúto
právnu normu sám vytvoril a pomocou nej odôvodnil vyhovenie jeho žalobe. Takéto požiadavky žalobcu
na výklad práva sú scestné - pokiaľ existuje právna norma upravujúca určitú oblasť spoločenských
vzťahov, súd ju nemôže ignorovať a vytvoriť si vlastnú len preto, aby vyhovel podanej žalobe. Žalobca
svoju argumentačnú núdzu v preukazovaní dôvodnosti ním podanej žaloby maskuje za znásilnenú

aplikáciu Základných princípov sporového konania na súdom zistený skutkový stav a požaduje od súdu
ohýbanie práva účelovou argumentáciou o zabránení porušenia zásady denegatio iustitiae.
3.9 V záverečnej časti vyjadrenia k odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril k tvrdenému porušeniu
práva žalobcu na spravodlivý proces (čl. IV odvolania žalobcu) a uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že
súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tak súd prvej inštancie v
odsekoch1.až24.odôvodneniarozsudkuvyčerpávajúcimspôsobomuviedol,čohosažalobcadomáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadrila pôvodná žalovaná a žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použili. V odsekoch 25.
až 40. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané a ako vec právne posúdil. Základnou právnou otázkou, s ktorou sa súd prvej inštancie
v konaní musel vysporiadať, bolo oprávnenie žalobcu byť pripojený na súkromné vodovodné potrubie
žalovaného,smerujúcezostaréhorezervoáradojehodomu.Nauvedenéžalobcanaviazalžalobnýpetit,
ktorýmokreminéhožiada,abyžalovanýstrpelpripojeniežalobcunajehosúkromnévodovodnépotrubie,

zdržal sa prerušovania pripojenia vodovodnej prípojky a prerušenia odberu pitnej vody žalobcom. Súd
prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od žalovaného nie je možné
požadovať splnenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo žalobného petitu, vysporiadal sa pritom s
nosnou argumentáciou žalobcu o údajnom porušení dobrých mravov zo strany pôvodnej žalovanej,
o ochrane vlastníckeho práva a o analógii a sudcovskej tvorbe práva. Odôvodnenie rozsudku dalo

vyčerpávajúcu odpoveď na skutkovú (uzatvorenie ústnej dohody o dočasnom pripojení žalobcu na
súkromné vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej, účinky dohody a prechod vlastníckeho práva k
vodovodnej prípojke na žalovaného) a právnu podstatu sporu (ne/existencia oprávnenia žalobcu byť
v čase vydávania rozsudku pripojený na súkromné vodovodné potrubie žalovaného), a preto obsah
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nemá žiadny žalobcom tvrdený súvis s porušením práva na

spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, je riadne
odôvodnený, preskúmateľný, nie je arbitrárny, závery v ňom uvedené sú jasné, logické, navzájom si
neodporujú a sú presvedčivé. Rozsudok súdu prvej inštancie nie je podľa žalovaného možné považovať
za svojvoľný, ani za zjavne neodôvodnený, resp. za ústavne nekonformný, pretože prvoinštančný súd sa
prizisťovanískutkovéhostavu,výkladeaaplikáciizákonnýchpredpisovneodchýlilodzneniapríslušných

ustanovení a ani nepoprel ich účel a význam.
3.10 Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania (čl. V odvolania žalobcu) žalovaný vo vyjadrení k
odvolaniu žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že minimálne jedno pojednávanie konané
na súde prvej inštancie dňa 10.01.2024 malo byť odročené z dôvodu, že žalovaný až na pojednávaní
predložil dôkazy, hoci ich mal k dispozícii dlhý čas, pričom podľa žalobcu sa na posudzovanie tohto

prípadu má aplikovať ust. § 181 ods. 5 CSP pre naplnenie postupu podľa odseku 4 predmetného
ustanovenia, tak žalobca v odvolaní nešpecifikuje aké ďalšie pojednávanie malo byť z rovnakých
dôvodov odročené. Uviedol, že pôvodná žalovaná začiatkom 3-tieho štvrťroka 2023 informovala
žalobcu, že svojmu synovi - žalovanému, darovala nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom územíD. D. - predmetom darovania bola aj vodovodná prípojka pôvodnej žalovanej k miestnemu gravitačnému
vodovodu. Na základe týchto informácií žalobca ako dominus litis podaním zo dňa 15.11.2023 súdu prvej
inštancie navrhol, aby pripustil vstup žalovaného na miesto pôvodnej žalovanej do konania. Pôvodná

žalovaná na začiatku pojednávania konaného na súde prvej inštancie dňa 10.01.2024, nad rámec
svojich povinností doručila súdu prvej inštancie ako aj protistrane dva dokumenty, a to: a) darovaciu
zmluvu uzatvorenú vo forme notárskej zápisnice dňa 11.05.2022 na Notárskom úrade notárky J. H. U.,
so sídlom v L. K., uzatvorenú medzi pôvodnou žalovanou a žalovaným – predmetom ktorej bol prevod
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. D. D. (dokument o rozsahu 1,5 strany) vo vlastníctve pôvodnej

žalovanej na žalovaného, b) dodatok k darovacej zmluve uzatvorenej dňa 11.05.2022, uzatvorený
dňa 09.01.2024 medzi pôvodnou žalovanou a žalovaným. Po predložení uvedenej dokumentácie
pôvodnou žalovanou súd prvej inštancie prerušil pojednávanie na cca 15 min., aby sa žalobca mohol s
oboma dokumentami v celkovom rozsahu 3 strany oboznámiť. Žalobca následne po oboznámení sa s
dokumentáciou predloženou pôvodnou žalovanou navrhol súdu prvej inštancie odročenie pojednávania
za účelom posúdenia otázky, či trvá alebo netrvá na jeho návrhu na zmenu strán sporu na strane

pôvodnej žalovanej, ním navrhnutej v podaní zo dňa 15.11.2023. Podľa ust. § 181 ods. 4 CSP platí,
že ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, súd im
môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Zároveň podľa ust. § 181 ods. 5 CSP platí, že
ak došlo v dôsledku konania uvedeného v predošlej vete k odročeniu pojednávania, trovy odročeného
pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil. Žalovaný má za to, že pre posudzovaný prípad nie je

možné uplatniť ust. § 181 ods. 5 CSP spôsobom navrhovaným žalobcom a síce, že súd prizná trovy
konania za pojednávanie uskutočnené dňa 10.01.2024 žalobcovi, pretože pojednávanie nariadené na
deň 10.01.2024 bolo odročené z dôvodov na strane žalobcu - ako totiž vyplýva aj zo samotného textu
zápisnice o pojednávaní, pôvodná žalovaná na pokračovanie v pojednávaní a prejednaní veci trvala
(nevidela dôvod na odročenie pojednávania). Ba práve naopak, trovy odročeného pojednávania má

znášať v celom rozsahu žalobca, pretože to bol práve on, kto nebol schopný predniesť podstatné a
rozhodujúce tvrdenia a žiadal o odročenie pojednávania. Ak by aj žalobca v ďalšom vyjadrení tvrdil, že
dôvodom odročenia pojednávania bola potreba oboznámiť sa s 3-stranovým dokumentom a na jeho
základenásledneposúdiť,čibudealebonebudetrvaťnanímpodanomnávrhunazmenustránsporu,tak
žalobca podal samotný návrh na zmenu strán sporu ešte v novembri 2023, a to len na základe ústnych

tvrdení pôvodnej žalovanej, že došlo k darovaniu nehnuteľností na žalovaného (vrátane vodovodnej
prípojky) vychádzajúc zo zápisu v katastri nehnuteľností o zmene vlastníctva k nehnuteľnostiam, t. j. bez
toho,abydisponovalzmluvnoudokumentáciou,nazákladektorejbolprevodnehnuteľnostíavodovodnej
prípojky zrealizovaný. Návrh žalobcu na odročenie pojednávania konaného dňa 10.01.2023 bol podľa
názoru žalovaného podaný žalobcom účelovo – buď z dôvodu, aby natiahol čas, počas ktorého malo

platiť nariadené neodkladné opatrenie, ukladajúce žalovanému povinnosť strpieť pripojenie žalobcu
na jeho súkromné vodovodné potrubie a vodovodnú prípojku k miestnemu gravitačnému vodovodu,
alebo aby oddialil výsluch žalovaného, ktorý sa na pojednávanie konané na súde prvej inštancie dňa
10.01.2024 dostavil s tým, že súd na pojednávaní rozhodne o zmene strán sporu a následne vykoná
jeho výsluch už ako novej strany sporu. Žalobca totiž v ďalšom konaní svoj návrh na zmenu strán sporu

potvrdil, a to bez akýchkoľvek výhrad. S ohľadom na uvedené je argumentácia žalobcu, uvedená v tejto
časti odvolania, podľa žalovaného nedôvodná a žalovaný považuje výrok rozsudku o trovách za správny.
V závere vyjadrenia k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a aby priznal žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalobca a žalovaný v odvolacej replike a duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach
a argumentácii.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov
daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a
contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako

vecne správny potvrdil.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom v odvolaní v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. f)
a písm. h) CSP.
7. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a
orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv zobčianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich
dohodou.

8. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,

pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

9. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 491 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom

výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone
neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná
zmluva neurčuje inak.

12. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

13. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia
ústnej dohody o pripojení medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou (t. j. v roku 1990), vecné bremená

vznikajú zo zákona, rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy,
z ktorej sa nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym
notárstvom.

14. Podľa § 151n ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, vecné bremená obmedzujú
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

15. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno
nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie

práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

16. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

17. Podľa Čl. 20 ods. 1 prvá a druhá veta, ods. 3 a 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov (ďalej „Ústavy Slovenskej republiky“), každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje.
Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými

zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a
životnéprostredienadmieruustanovenúzákonom.Vyvlastneniealebonútenéobmedzenievlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.18. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

19. Po prejednaní odvolania žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaním žalobcu napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, vychádzajúci zo správnych skutkových a právnych
záverov a riadne, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnený. Súd prvej inštancie v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku správne uviedol, že pokiaľ žalobca svoje právo, resp. žalobou
uplatnený nárok vymedzený v petite žaloby opiera o ústnu dohodu o pripojení, uzatvorenú v roku 1990

medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou, tak žalovaný nebol stranou tejto dohody, preto z tejto dohody
o pripojení nevyplývajú pre žalovaného žiadne povinnosti – nemá vo vzťahu k nemu žiadne právne
dôsledky. Žalobca v konaní nepreukázal, že by práva a povinnosti z predmetnej dohody o pripojení
vyplývajúce, prešli na žalovaného, teda nepreukázal vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného v spore.
To, že pôvodná žalovaná previedla darovacou zmluvou, uzatvorenou vo forme notárskej zápisnice č. N

92/2022, NZ 13069/2022, NCRls 13463/2022, spísanej notárkou J. H. U. so sídlom Notárskeho úradu
v L. K. dňa 11. 05. 2022 (v znení Dodatku uzatvoreného k uvedenej darovacej zmluve) vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam tam uvedeným na žalovaného automaticky neznamená, že okrem vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam boli predmetnou darovacou zmluvou na žalovaného prevedené aj práva a povinnosti
vyplývajúcezDohodyopripojenížalobcunavodovodnépotrubiepôvodnejžalovanej, uzatvorenejvroku

1990 medzi pôvodnou žalovanou a žalobcom, ktorú pôvodná žalovaná ešte pred uzatvorením vyššie
uvedenej darovacej zmluvy so žalovaným vypovedala, opak ktorej skutočnosti žalobca nepreukázal.
Súd prvej inštancie správne tiež v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na to, že
Dohodu o pripojení z roku 1990 nemožno považovať za dohodu o zriadení vecného bremena, ale len za
dohodu o napojení žalobcu na vodovodné potrubie pôvodnej žalovanej. V uvedenej súvislosti odvolací

súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku správne uviedol,
že pre zriadenie vecného bremena vyžadovala právna úprava platná a účinná v čase uzatvorenia
ústnej Dohody o pripojení medzi žalobcom a pôvodnou žalovanou v roku 1990 písomnú formu zmluvy
o zriadení vecného bremena a jej registráciu štátnym notárstvom (viď vyššie citované ust. § 135c ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej dohody o pripojení),

preto pokiaľ ústna dohoda o pripojení tieto zákonom vyžadované náležitosti nespĺňala, nemožno ju ani
za použitia žiadneho výkladu považovať za zmluvu o zriadení vecného bremena, hoci podľa jej obsahu
(avšak za splnenia vyššie uvedených zákonom vyžadovaných náležitostí), by takouto zmluvou mohla
byť.Nasprávnostiuvedenéhozáverusúduprvejinštancieničnemeníanižalobcomvodvolaníuvádzané
R 59/2007, ktorého právnu vetu neodcitoval žalobca v odvolaní celú, pričom v odvolaní odcitovanú

časť právnej vety R 59/2007 vytrhol z kontextu z jej skutočného zmyslu a právneho významu, keď celá
právna veta R 59/2007, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.
05/2007 znie: „Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka

spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno - právnych následkoch a nie
v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti zmluvy), ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Viazanosť účastníkov ich prejavom vôle, smerujúcim
k prevodu vlastníckeho práva sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka“. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca z citovaného judikátu vyvodil nesprávny záver, že registrácia zmluvy o zriadení vecného

bremena, vyžadovaná vyššie citovaným ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení platnom
a účinnom v čase uzatvorenia predmetnej ústnej dohody o pripojení, uzatvorenej medzi žalobcom
a pôvodnou žalovanou, nebola potrebná.
20. Žalobca nenadobudol vecné bremeno k vodovodnej prípojke na vodovodné potrubie žalovaného ani
vydržaním, o ktorej otázke, predstavujúcej vo vzťahu k predmetu tohto konania len parciálnu (t. j. jednu

z ďalších otázok, na ktoré bolo potrebné dať v tomto konaní odpoveď, keďže predmet tohto konania je
vo vzťahu ku konaniu vedenému na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 24C/36/2017 širší) –
ale právne záväzným spôsobom vyriešenú otázku, právoplatne rozhodol Okresný súd Žiar nad Hronom
rozsudkom sp. zn. 24C/36/2017-390 zo dňa 12. 09. 2019 v spojení s rozsudkom I. O. M. K. K. sp.zn. 15Co/10/2020-482 zo dňa 17. 02. 2021, ktorým I. O. M. K. K. rozsudok S. O. T. L. D. sp. zn. sp.
zn. 15Co/10/2020-482 zo dňa 12. 09. 2019 potvrdil. Z uvedeného je zrejmé, že akékoľvek argumenty
žalobcu uvedené v odvolaní vo vzťahu k nadobudnutiu predmetného vecného bremena vydržaním sú

irelevantné, pretože otázku vydržania vecného bremena, právoplatne vyriešenú rozsudkom S. O.
T. L. D. sp. zn. 24C/36/2017-390 zo dňa 17. 02. 2021 nemožno v tomto konaní opätovne riešiť a
posudzovať. Právny záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nenadobudol vo vzťahu k pripojeniu
sa na vodovodné potrubie žalovaného právo vecného bremena, a to či už na základe písomnej zmluvy
alebo vydržaním vecného bremena, je vecne správny, a teda odvolacie argumenty žalobcu, týkajúce

sa práva vecného bremena vo vzťahu k predmetnej vodovodnej prípojke neobstoja.
21. Rovnako je vecne správny aj záver súdu prvej inštancie, súvisiaci s aplikáciou a interpretáciou ust. §
127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, založený na tom, že ani jedna zo skutkových podstát vymedzených
v generálnej klauzule ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebola v danom prípade naplnená.
Za obťažovanie žalobcu zo strany žalovaného nad mieru obvyklú pomerom nemožno považovať
to, že žalovaný v súlade s výkonom svojho vlastníckeho práva nesúhlasí s tým, aby bol žalobca

naďalej pripojený na jeho vodovodné potrubie, ktoré pripojenie žalobcu na základe ústnej Dohody
z roku 1990 bolo podľa tvrdenia žalovanej strany len dočasné, ktoré tvrdenie žalovanej strany žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyvrátil. Pokiaľ žalobca argumentoval Čl. 4
Základných princípov Civilného sporového poriadku v tom zmysle, že súd prvej inštancie mal – pokiaľ
dospel k záveru, že neexistuje právna norma, ktorú by mohol pri riešení tohto sporu na právny vzťah

medzi žalobcom a žalovaným aplikovať- rozhodnúť za požitia analógie, ktorej použitie umožňuje podľa
žalobcu práve Čl. 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku, odvolací súd uvádza, že Čl. 4
Základných princípov Civilného sporového poriadku, ako už len z jeho začlenenia do procesnoprávneho
predpisu – Civilného sporového poriadku vyplýva, upravuje použitie analógie v procesnom práve a nie
v práve hmotnom (tak ako sa toho v rámci svojej argumentácie spochybňujúcej správnosť záverov súdu

prvej inštancie dožaduje žalobca), preto uvedený článok Základných princípov CSP na posúdenie
daného prípadu v merite veci, nie je možné aplikovať.
22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, tak ako je vyššie uvedené, ako vecne správy podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil
konštatujúc, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s otázkou aplikácie ust. § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie obsahuje korektív dobrých mravov, keď v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v danom prípade nie je daný priestor na aplikáciu
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vynútenie si autoritatívnym spôsobom cez aplikáciu
uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka pripojenie žalobcu na vodovodné potrubie žalovaného,
pretože medzi žalobcom a žalovaným neexistuje taký právny vzťah, ktorý by bol spôsobilý naplniť

hypotézu právnej normy o opodstatnenom výkone žalobcom dožadovaného sa výkonu v petite žaloby
vymedzeného subjektívneho práva, keďže žalovaný nie je a ani nemôže byť viazaný dohodou, ktorej
nebol zmluvnou stranou a ktorá tak pre neho nemá žiadne právne účinky, pričom povinnosť
„zachovať status quo“ nevyplýva pre žalovaného okrem žiadnej dohody so žalobcom ani zo žiadneho
právneho predpisu, a to ani za použitia analógie, či dotvorenia práva, ktorého sa žalobca nesprávne,

vo vzťahu k vyriešeniu meritórnej (hmotnoprávnej) otázky, tvoriacej obsah petitu žaloby na základe
procesnoprávneho predpisu (Čl. 4 Základných princípov CSP) domáha.
23. Okrem výroku o zamietnutí žaloby považoval odvolací súd za vecne správne aj súvisiace
výroky, vrátane výroku o trovách konania, ktorý žalobca tiež napadol odvolaním, pričom tvrdil, že
žalovanému by nemala patriť náhrada trov právneho zastúpenia zodpovedajúca účasti jeho právneho

zástupcu na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 10. 01. 2024, ktoré muselo byť podľa
tvrdenia žalobcu v odvolaní z dôvodov na strane žalovaného odročené, „keď žalovaný predložil až
na uvedenom pojednávaní dôkazy (preukazujúce darovanie nehnuteľností vo vlastníctve pôvodnej
žalovanej žalovanému), hoci ich mal k dispozícii po dlhší čas“, a preto by mal žalovaný podľa žalobcu
v zmysle ust. § 181 ods. 5 CSP znášať trovy súvisiace s uvedeným pojednávaním, pretože zavinil

odročenie uvedeného pojednávania. Po prejednaní odvolania žalobcu v časti týkajúcej sa trov konania
odvolací súd uvádza, že sa po oboznámení sa obsahom spisu, konkrétne s obsahom Zápisnice
o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 10. 01. 2024 nestotožňuje s uvedeným tvrdením
žalobcu, pretože z obsahu Zápisnice o pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 10. 01.
2024 vyplýva, že uvedené pojednávanie bolo odročené z toho dôvodu, že žalobca po predložení

darovacej zmluvy a dodatku k nej zo strany pôvodnej žalovanej považoval za potrebné mať k dispozícii
určitý časový priestor po konaní pojednávania (súd prvej inštancie pojednávanie konané dňa 10. 01.
2024 podľa obsahu zápisnice o pojednávaní na 25 minút práve za uvedeným účelom prerušil), aby sa
vyjadril, či trvá alebo nie na už skôr (t. j. pred konaním uvedeného pojednávania) podanom návrhu nazmenu strany sporu na strane pôvodne žalovanej za žalovaného, čo nemožno považovať za zavinenie
odročenia pojednávania zo strany žalovaného v zmysle ust. § 181 ods. 5 CSP, tak ako to tvrdí v odvolaní
žalobca, keďže návrh na zmenu strany sporu podal žalobca, vychádzajúc z údajov uvedených

v katastri nehnuteľností, už pred konaním uvedeného pojednávania a súd prvej inštancie prerušením
pojednávania poskytol žalobcovi dostatočný časový priestor, aby sa s predloženými listinnými dôkazmi
oboznámil, preto ani túto odvolaciu námietku, týkajúcu sa trov konania, nemožno považovať za
opodstatnenú.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.