Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoPs/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4224202102
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4224202102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členov

senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Ernest
Csonga, advokát so sídlom Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda, zastúpeného procesným
opatrovníkom: Mesto D., E. E. F. G. D. X, XXX XX D., o návrhu Okresnej prokuratúry Komárno, so
sídlom Pohraničná 6, 945 28 Komárno na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti Krajskej
prokuratúry v Nitre, so sídlom Damborského 1, 949 66 Nitra, o odvolaní Mesta D. proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 21.03.2025 č.k. 11Ps/12/2024-119 v spojení s opravným uznesením

zo dňa 22.04.2025, č.k. 11Ps/12/2024-134, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 21.03.2025 č.k. 11Ps/12/2024-119 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 22.04.2025, č.k. 11Ps/12/2024-134, v napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku
III. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 21.03.2025, č.k. 69Ps/4/2023-172 obmedzil A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom, D., C. XXXX/XX v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý

rozhodovať o svojom zdravotnom stave, zdravotnej starostlivosti, poskytnutí súhlasu so zdravotnou
a sociálnou službou, uzatváraní akýchkoľvek právnych úkonov, disponovať s akoukoľvek finančnou
hotovosťou, vybavovať osobné a úradné záležitostí pred orgánmi štátnej správy, samosprávy a súdov,
vybavovať invalidný dôchodok a iné dávky, preberať finančné plnenie, viesť motorové vozidlo, držať
a nosiť zbrane a strelivo, adoptovať deti (výrok I.), za opatrovníka mu ustanovil Mesto D., ktorý bude
obmedzeného zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach v rozsahu obmedzenia (výrok
II.), opatrovníkovi uložil povinnosť podávať písomnú správu o výkone funkcie opatrovníka príslušnému

súdu vždy k 30.6 a k 31.12 v každom kalendárnom roku, počnúc právoplatnosťou rozsudku (výrok III.),
náhradu trov konania štátu nepriznal (výrok IV.), nepriznal žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov
konania (výrok V.).

2. Vec právne posúdil podľa § 10 ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky
zákonník (ďalej aj len OZ), § 231, § 240 ods. 1, § 243 ods. 1, 2 § 244, § 248 ods. 1, 2 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Za preukázané mal, že vyšetrovaný

trpí duševnou poruchou, reziduálnou schizofréniou, ktorá je u neho v akútnej fáze trvalo prítomná.
V dôsledku zistenej duševnej poruchy nie je schopný samostatnej existencie, je u neho trvalo prítomné
chorobné myslenie a vnímanie a na základe toho chorobne motivované konanie. V stave, v akom sa
nachádza, je nebezpečný pre seba aj pre svoje okolie, nakoľko si plne neuvedomuje svoje ochorenie, nieje schopný samostatne dodržiavať liečbu, a v dôsledku narušenej interpretácie reality nevie rozpoznať
ani nebezpečenstvo svojho správania pre seba a svoje okolie. Vzhľadom na svoj zdravotný stav
si tak neuvedomuje obsah a význam právnych úkonov, ani potrebu svojej liečby. Z vykonaného

dokazovania a na základe výsluchu vyšetrovaného súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že
najpodstatnejšie oblasti života, v ktorých vyšetrovaný nie je schopný samostatne konať sú nakladanie s
akoukoľvek hodnotou finančných prostriedkov a majetkom, rozhodovanie o svojom zdravotnom stave,
zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a sociálnej služby, uzatváranie jednostranných a viacstranných
právnych úkonov, konanie pred orgánmi štátnej správy a samosprávy, preberanie finančných plnení,

vedenie motorového vozidla, držanie a nosenie zbrane a v oblasti adopcie detí. Vzhľadom na zistený
skutočný stav vyšetrovaného obmedzil v spôsobilosti na právne úkony v nevyhnutnom rozsahu a za
opatrovníka mu v zmysle § 27 ods. 3 OZ ustanovil Mesto D., kde má vyšetrovaný evidovaný trvalý pobyt,
keď nikto z jeho známych rodinných príslušníkov nevyjadril súhlas s ustanovením za opatrovníka. O
trovách štátu rozhodol podľa § 251 ods. 1 CMP. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti výroku II. a súvisiacom výroku III. rozsudku podalo Mesto D. odvolanie s odkazom na § 365 ods.
1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), navrhujúc napadnuté
výroky zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, dôvodiac, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval nesprávnu právnu
normu. Odvolateľ mal za to, že ak všetky osoby z okruhu príbuzných odmietli, resp. nesúhlasili s

ustanovením opatrovníctva osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, jeho právny zástupca, advokát JUDr.
Ernest Csonga, pozná jeho pomery, je s ním v kontakte a nie je prítomná vzájomná kolízia záujmov. Súd
prvej inštancie mal preto zisťovať a posudzovať aj túto možnosť a nerezignovať na povinnosť informovať
sa o možnom súhlase s ustanovením za opatrovníka uvedeného advokáta, resp. jeho advokátskej
koncipientky H. B. G..

4. Okresná prokuratúra Komárno vo vyjadrení k odvolaniu, navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Žiaden odvolací dôvod nepovažovala za
naplnený, keď vykonané dokazovanie bolo dostatočným podkladom pre rozhodnutie, súd prvej inštancie
vyvinul dostatočne úsilie na zistenie osoby, ktorá by bola spôsobila na výkon funkcie opatrovníka. Je

zrejmé, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná má trvalý pobyt v meste D., preto súd prvej inštancie
správne podľa § 27 ods. 3 OZ, za opatrovníka ustanovil orgán miestnej správy – Mesto D.. Tvrdenie
odvolateľa, že dôverný vzťah advokáta s klientom v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony automaticky zaväzuje súd k povinnosti zisťovať, či by tento advokát súhlasil s výkonom funkcie
opatrovníka, považoval za neopodstatnené a bez opory v zákone.

5. Právny zástupca osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie
potvrdiť. Uviedol, že osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná poskytuje právne poradenstvo a o priebehu
konania informuje aj jej brata, ktorý ako rodinný príslušník nesúhlasil s ustanovením za opatrovníka.
Úvahy odvolateľa považoval za nekorektné a nekompetentné. Podľa § 27 ods. 3 OZ v zmysle ktorého sa

uprednostňuje príbuzný fyzickej osoby alebo iná vhodná osoba, ak jej niet, orgán miestnej správy alebo
jeho zariadenie (verejný opatrovník), pričom kým pri ustanovení fyzickej osoby do funkcie opatrovníka
zákon vyžaduje jej súhlas, ustanovenie orgánu miestnej správy za opatrovníka nie je viazané na súhlas
tohto orgánu. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná je občanom Mesta D., má tu vedený trvalý pobyt,
a prvoradou povinnosťou mesta je zabezpečiť starostlivosť o potreby jeho obyvateľov (§ 1 ods. 2

zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení). Základnou úlohou obcí a miest pri výkone samosprávy
v zmysle zákona o obecnom zriadení je práve starostlivosť o potreby jej obyvateľov, pričom výkon
funkcie opatrovníka má z pohľadu mesta svojou povahou blízko k splneniu jej úloh na úseku sociálnej
kurately a poskytovania sociálnych služieb. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Cdo/20/2022, v ktorom sa vyjadril k výkladu ustanovenia § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 2

ods. 1 prvá veta zákona o obecnom zriadení tak že: „každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území
Slovenskej republiky je obyvateľom určitej obce, zákonodarca zvolil toto kritérium z dôvodu, že medzi
obcou a jej obyvateľom existuje určitý špecifický vzťah, ktorý zahŕňa starostlivosť o potreby obyvateľov
obce.“

6. Okresná prokuratúra v písomnom vyjadrení k vyjadreniu právneho zástupcu osoby, o ktorej
spôsobilosti sa koná, zotrvala na doterajších vyjadreniach.7. Právny zástupca osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, sa stotožnil v plnom rozsahu s vyjadrením
okresnej prokuratúry.

8. Mesto D. k vyjadreniu právneho zástupcu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, zotrval na názore,
že právny zástupca a jeho koncipientka disponujú informáciami o osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná,
a ktorý bol aj kontaktnou osobou vo vzťahu k iným inštitúciám. Podotklo, že nejde o opatrovateľskú
starostlivosť a aj mesto ju poskytuje prostredníctvom sociálneho zariadenia. S poukazom na § 27 ods.
3 OZ a uplatnenie vyšetrovacieho princípu mal súd zisťovať okolnosti ustanovenia fyzickej osoby za

opatrovníka priamo u osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, pričom rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie,
prečo nebolo možné ustanoviť do funkcie opatrovníka fyzickú osobu, je predčasné a neodôvodnené.

9. Krajská prokuratúra v Nitre písomným podaním zo dňa 12.06.2025 oznámila vstup do konania.

10. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP) a dospel
k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 CMP, § 380 ods.

2 CSP).

13. Odvolateľ v podanom odvolaní napáda správnosť rozhodnutia vo výrokoch II. a súvisiacom výroku
III. (t.j. o jeho ustanovení za hmotnoprávneho opatrovníka a rozsahu jeho práv a povinností pri výkone
opatrovníctva)namietajúc,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci, súd neúplne zistil skutočný stav veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. f), h) CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia

vzťahujúcich sa k výroku II. a súvisiacom výroku III., v ktorých súd prvej inštancie ustanovil Mesto D.
za hmotnoprávneho opatrovníka osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, v ktorom dostatočne zodpovedal
na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní podstatný význam v súlade s požiadavkou § 220
ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, a nepovažuje za potrebné dôvody už vyslovené opakovať (§ 387
ods. 2 CSP) a len s dôvodu doplnenia dôvodov rozhodnutia a vyporiadania sa s odvolacími námietkami

dodáva nasledovné.

16. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný
odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých

súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli

počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska
závažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivosti,eventuálnejvierohodnostialeboakvýsledokhodnoteniadôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení
týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací
dôvod nie je vo vzťahu k napadnutému výroku II. a súvisiacom výroku III. naplnený, keďže rozhodnutiu

súdu prvej inštancie o ustanovení hmotnoprávneho opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti na
právne úkony a o rozsahu práv a povinností opatrovníka pri výkone opatrovníctva nemožno vytknúť,
že by nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35 CMP),
že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania
nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec)

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil.

17. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvoinštančného súdu v napadnutej časti spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) uvádza, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade, v
ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k ustanoveniu
hmotnoprávneho opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a rozsahu jeho práv
a povinností pri výkone opatrovníctva správne právne závery a aplikoval správny právny predpis,

namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

18. Podľa § 248 ods. 1 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.

19. Podľa § 248 ods. 2 CMP ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku
rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

20. Podľa § 274 ods. 2 CMP v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah

opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

21. Podľa § 275 CMP súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá
na pokyny súdu.

22. Podľa § 277 ods. 1 CMP súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.

23. Podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd
rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd
rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

24. Podľa § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný
fyzickej osoby, ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za
opatrovníkaorgánmiestnejsprávy,prípadnejehozariadenie,akjeoprávnenévystupovaťsvojímmenom
(§ 18 ods. 1).

25. Odvolací súd prisvedčuje odvolateľovi v tom, že ustanovenie § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka
ustanovuje pre súd záväzné poradie osôb, ktoré prichádzajú do úvahy pre výkon funkcie opatrovníka,
ktorými sú: a/ príbuzní fyzickej osoby, b/ iná vhodná osoba spĺňajúca podmienky pre ustanovenie
opatrovníka a c/ orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie s právnou subjektivitou. Dodáva, že v

prípade, keď sa súdu nepodarí napriek úsiliu nájsť v okruhu príbuzných, či iných vhodných subjektov
osobu opatrovníka, súd za opatrovníka ustanoví orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, pokiaľ
je oprávnené vystupovať vo svojom mene. Neexistuje zákonná povinnosť prevziať opatrovníctvo, najmä
ak by jeho prevzatie bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo, ak by vzhľadom k rodinným, sociálnyma iným okolnostiam budúcich opatrovníkov nebolo možné od nich spravodlivo žiadať, aby takúto
povinnosť splnili. Tzv. verejný opatrovník vykonáva svoju funkciu prostredníctvom svojich zamestnancov
na základe rozhodnutia súdu a v súlade s vymedzením úloh miestnej štátnej správy a jej zariadení. Kým

pri ustanovení fyzickej osoby do funkcie opatrovníka zákon vyžaduje jej súhlas, ustanovenie orgánu
miestnej správy za opatrovníka nie je viazané na súhlas tohto orgánu.

26. V posudzovanej veci ustanovený opatrovník Mesto D. namieta, že neboli splnené zákonné
predpoklady pre jeho ustanovenie do funkcie opatrovníka z dôvodu, že súd nevyužil všetky možnosti

pre ustanovenie opatrovníka z okruhu zákonom definovaných prvých dvoch skupín subjektov ako
potenciálnych opatrovníkov, resp. že pri ustanovení opatrovníka do úvahy pripadá právny zástupca
osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, alebo jeho advokátska koncipientka.

27. Odvolací súd odvolacie námietky odvolateľa považuje v celom rozsahu za nedôvodné a prisvedčuje
súdu prvej inštancie, ktorý správne pri určení opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne

úkony postupoval v súlade s § 27 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 248, § 272 až 277 CMP. Správne
zohľadnil, že v čase rozhodovania nebola vykonaným dokazovaním zistená iná osoba z rodinného
prostredia posudzovaného a ani iná osoba spĺňajúca podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ktorá
by bola schopná opatrovníctvo riadne vykonávať a dbať na pokyny súdu (§ 275 CMP). V danom
prípade nikto zo súdu známych rodinných príslušníkov nevyjadril súhlas s ustanovením za opatrovníka

vyšetrovanému, preto správne postupoval súd prvej inštancie v zmysle § 27 ods. 3 OZ, keď za
opatrovníka ustanovil Mesto D., kde má opatrovanec evidovaný trvalý pobyt a je aj kompetentným
subjektom, ktorý musí vykonávať funkciu hmotnoprávneho opatrovníka v rozsahu súdom vymedzených
povinností. Odvolacie námietky odvolateľa a nevôľa vykonávať súdom uložené povinnosti, ktorých
určenie má oporu v právnych predpisoch, nie sú spôsobilé vyvolať zmenu alebo zrušenie napadnutej

časti rozsudku. V súlade s vymedzením úloh podľa z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov je základnou úlohou obce/mesta pri výkone samosprávy starostlivosť o všestranný
rozvoj jej územia a obyvateľov, a tým aj osoby o ktorej spôsobilosti sa koná. Námietku, že súd
mal skúmať, resp. ustanoviť posudzovanému za opatrovníka jeho právneho zástupcu či advokátsku
koncipientku, z dôvodu, že sú pri poskytovaní právnych služieb znalí jeho osobných pomerov, odvolací

súd vyhodnotil ako nedôvodnú, bez opory v zákone. Postup súdu prvej inštancie bol plne v súlade
so záujmom rýchlej a účinnej ochrany posudzovanej osoby a so zásadou zakotvenou v čl. 12
CMP, podľa ktorého je súd povinný postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná, aby
predchádzal zbytočným prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
účastníkov konania a iných osôb. Uvádza, že aj keď je konanie o spôsobilosti na právne úkony

ovládané vyšetrovacou zásadou neznamená to, že súd je povinný vykonávať dokazovanie aj nad
rámec požiadaviek na riadne zistenie skutočného stavu veci v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. V
kontexte danej veci to znamená, že zistenia súdu prvej inštancie tykajúce sa zákonných predpokladov
pre ustanovenie opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony považuje odvolací súd
za dostatočné.

28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.
a súvisiacom výroku III. podľa § 387 ods.2 CSP ako vecne a právne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 52 CMP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).