Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 2C/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425206943
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425206943.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore navrhovateľa: A. B. C., narodený XX.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX E.,
proti odporcovi: Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, so sídlom Štúrova 14/8, 811 02 Bratislava,
IČO: 00 177 431, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok vo výške 25,-
eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava IV dňa 22.7.2025 domáhal

proti odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať
sa zverejňovania na svojej oficiálnej stránke na sociálnej sieti Facebook alebo v iných verejne
dostupných médiách výrokov, v ktorých sa o navrhovateľovi A. B. C. uvádza, že je „súkromný burič“,
že sa dopúšťa „renegátskeho správania“, alebo iných výrokov obdobného dehonestujúceho charakteru.
Zároveň sa nariadením neodkladného opatrenia domáhal uložiť povinnosť odporcovi odstrániť zo
svojej oficiálnej facebookovej stránky „Slovenský zväz protifašistických bojovníkov – oficiálna stránka“

status zverejnený dňa 2. júla 2025 s názvom „Rokovanie Klubu umelcov, spisovateľov a historikov
s netradičným bodom“ (dostupný na: D.).

2. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 2. júla 2025 bol na
oficiálnej stránke odporcu na sociálnej sieti Facebook (názov stránky: „Slovenský zväz protifašistických
bojovníkov – oficiálna stránka“) zverejnený status podpísaný F. A., obsahujúci viacero výrokov, ktoré

podľa navrhovateľa vážnym spôsobom zasahujú do jeho osobnostných práv garantovaných zákonom.
V statuse sa o navrhovateľovi uvádza, že je „súkromný burič oficiálnej zväzovej názorovej scény“
a že sa dopúšťa „renegátskeho správania“. Status podľa navrhovateľa spochybňuje jeho činnosť a
postavenie v rámci ZO SZPB Klubu umelcov, spisovateľov a historikov a vnáša do verejného priestoru
nátlak na organizačné štruktúry, aby sa voči navrhovateľovi postavili a prijali sankcie, bez disciplinárneho
konania a navrhovateľ nebol doteraz postihnutý ani varovaný. Podľa navrhovateľa ide o výroky hanlivé,

útočné, zasahujú do cti, ľudskej dôstojnosti, profesijnej povesti a súkromia navrhovateľa. Pojem „burič“
je pejoratívny, evokuje destabilizátora a rozvracača, čo má v očiach členov SZPB a širokej verejnosti
za následok vážnu ujmu na reputácii navrhovateľa, ktorý je aktívnym členom organizácie, redaktorom
jej médií a osobou verejne činnou aj mimo SZPB. Navrhovateľ má za to, že ide o konanie v rozpore
s § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré garantujú každému právo na ochranu osobnosti – najmä
právo na česť, dôstojnosť, meno a súkromie a dochádza k porušeniu čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy

SR, podľa ktorého má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a
ochranu mena. Navrhovateľ tvrdí, že verejne zverejnený status na verejnej oficiálnej stránke odporcumá vplyv na viac ako 10- tisícovú členskú základňu SZPB, ako aj médiá a verejnosť, ide teda o
šírenie výrokov vo veľkom rozsahu, ktoré môže mať nezvratné dôsledky pre profesijné i spoločenské
postavenie navrhovateľa. Navrhovateľ je verejne činnou osobou, ktorá dlhodobo pôsobí v oblasti médií,

verejného života a občianskej spoločnosti. Je členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov
(SZPB), kde sa aktívne podieľa na aktivitách spojených s historickou pamäťou a odkazom Slovenského
národného povstania. Pôsobí ako šéfredaktor časopisu Tretí vek, ktorý vydáva Jednota dôchodcov na
Slovensku (JDS), a ako redaktor odborových novín Polícia, vydávaných Odborovým zväzom polície
v SR. Je tiež členom Matice slovenskej, Únie slovenských novinárov a Klubu Nového slova. Okrem

toho vykonáva funkciu asistenta poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a dlhodobo spolupracuje
na aktivitách zameraných na ochranu seniorov, podporu historického vedomia, medzigeneračný dialóg
a odborovú prácu. Uviedol, že jeho činnosť si vyžaduje vysokú mieru verejnej dôvery a zachovania
dobrej povesti. Verejne zverejnené hanlivé výroky, ktoré ho označujú ako „buriča“ alebo ho obviňujú
z „renegátskeho správania“, majú reálny potenciál poškodiť jeho postavenie nielen v SZPB, ale aj v
ďalších organizáciách, s ktorými spolupracuje a ohrozujú jeho profesijné pôsobenie a dobré meno

vo verejnosti, čo môže mať dlhodobé negatívne dôsledky. Neodkladnosť tohto opatrenia je podľa
navrhovateľa naplnená tým, že navrhovateľ je verejne pranierovaný bez možnosti obrany, a takýto
zásah môže viesť k spoločenskému zneváženiu jeho osoby či dokonca k vylúčeniu z organizácie na
základe verejného tlaku a zároveň ide o pokračujúce konanie odporcu, ktorý za toto konanie už čelí
v inej veci návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa zaoberal aj Krajský súd v Bratislave.

Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Co/46/2025, v ktorom odvolací súd v
obdobnej veci týkajúcej sa statusov na Facebooku judikoval, že: „už samotné označenie osoby za
‚renegáta‘ môže byť spôsobilé vážne zasiahnuť do jej osobnostných práv a bez ďalšieho nemožno
takýto návrh zamietnuť len s odkazom na slobodu prejavu.“ Navrhovateľ sa domnieva, že je splnená
podmienka ustanovenia § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého môže súd nariadiť

aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah je zhodný s výrokom vo veci samej, ak to pripúšťa povaha
veci. V tomto prípade ide o zdržovací nárok, ktorého účelom je zabrániť pokračujúcemu zásahu do
osobnostných práv žalobcu. Zásah má podľa navrhovateľa verejný a opakovaný charakter, keďže
predmetné výroky boli zverejnené na oficiálnej webovej stránke odporcu, čím nadobúdajú charakter
inštitucionálneho vyjadrenia a preto vzhľadom na povahu zásahu a riziko vzniku vážnej ujmy na osobnej

i profesionálnej povesti navrhovateľa je nariadenie neodkladného opatrenia nielen zákonné, ale aj
primerané a nevyhnutné.

3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi
predloženými navrhovateľom to so stanoviskom zverejneným na internetovej stránkehttps://G.,

uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/46/2025 – 270 zo dňa 15.4.2025 a dospel k záveru,
že návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť.

4. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

5. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písmeno d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnostíhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Účelom právneho inštitútu v civilnom sporovom konaní akým je neodkladné opatrenie je
bezodkladná úprava pomerov strán sporu spojená s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej
ujmy a zabezpečenie nerušeného výkonu rozhodnutia vo veci samej. Základným predpokladom pre
nariadenie neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní je existencia potreby bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia

bude ohrozené (princíp opodstatnenosti), že nariadením navrhovaného neodkladaného opatrenia
možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), pokiaľ
nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity), a že právne účinky
navrhovaného neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je
bezvadný návrh s určito a konkrétne formulovaným žalobným návrhom (to je to čoho sa navrhovateľ

neodkladným opatrením domáha) a s dostatočne zrozumiteľne navrhovateľom opísanými rozhodujúcimi
skutočnosťami zdôvodňujúcimi nevyhnutnosť potreby navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v tých prípadoch,
kedy hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a potreba navrhovanej úpravy je skutočne
naliehavá. Osvedčenie o naliehavosti požadovanej úpravy, ktorou by sa zabránilo vzniku, či rozširovaniu

škody, či inej ujmy, patrí k podmienkam nariadenia neodkladného opatrenia. Nariadenie neodkladného
opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností
o potrebe neodkladnej navrhovanej úpravy teda, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
pomerov, by bolo právo niektorej zo strán sporu ohrozené. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
sa preto vyžaduje, aby boli v návrhu na jeho nariadenie opísané rozhodujúce skutočnosti, z ktorých

je zrejmé, že odôvodňujú alebo aspoň osvedčujú nevyhnutnosť potreby navrhovanej neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Pred jeho nariadením súd nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. V
každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie

existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Pri ich zisťovaní súd nemusí dbať na všetky
formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Osvedčiť dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia
je povinný navrhovateľ v rámci popisu rozhodujúcich skutočností a označených relevantných dôkazov
s ich predložením, okrem tých, ktoré nemôže navrhovateľ predložiť bez vlastnej viny. Keďže ide o

návrhové konanie, je na navrhovateľovi bremeno tvrdenia, to znamená, že v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musí uviesť určito a nezameniteľne čoho sa domáha vo vzťahu k protistrane,
k odporcovi, čo sleduje z hľadiska súdnej ochrany jeho práv v rámci neodkladného opatrenia. Jedným
z predpokladov, aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodkladnou
úpravou pomerov strán sporu je osvedčenie naliehavosti a neodkladnosti takejto úpravy, ktorou by sa

zabránilo bezprostrednému vzniku, či rozširovaniu škody, či inej ujmy alebo hrozbe zmarenia výkonu
rozhodnutia alebo porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov strany sporu do takej
miery, že hrozí zhoršenie jeho právnej pozície s nemožnosťou uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu
(princíp opodstatnenosti). Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutnosť
navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán sporu dostatočne neopísal, teda ani nepreukázal a

neosvedčil.

11. Navrhovateľ navrhol uložiť neodkladným opatrením odporcovi povinnosť zdržať sa zverejňovania
na svojej oficiálnej stránke na sociálnej sieti Facebook alebo v iných verejne dostupných médiách
výrokov, v ktorých sa o navrhovateľovi A. B. C. uvádza, že je „súkromný burič“, že sa dopúšťa

„renegátskeho správania“, alebo iných výrokov obdobného dehonestujúceho charakteru. Zároveň sa
domáhal neodkladným opatrením uložiť povinnosť odporcovi odstrániť zo svojej oficiálnej facebookovej
stránky „Slovenský zväz protifašistických bojovníkov – oficiálna stránka“ status zverejnený dňa 2. júla
2025 s názvom „Rokovanie Klubu umelcov, spisovateľov a historikov s netradičným bodom“ (D.).

12. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal, že v tomto štádiu konania je potrebné upraviť
pomery strán sporu nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, keď nepreukázal a ani
dostatočným spôsobom neosvedčil existenciu hrozby bezprostredne hroziacej ujmy na jeho právach,
že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia dôjde k navrhovateľom požadovanej ochranejeho osobnostných práv. Navrhovateľ neosvedčil aká konkrétna ujma mu bezprostredne bez
nariadenia navrhovanej úpravy neodkladným opatrením hrozí. Konštatovanie navrhovateľa, že verejne
zverejnenými hanlivými výrokmi, ktoré ho označujú ako „buriča“ alebo ho obviňujú z „renegátskeho

správania“, majú reálny potenciál poškodiť postavenie navrhovateľa nielen v SZPB, ale aj v ďalších
organizáciách, s ktorými spolupracuje a ohrozujú jeho profesijné pôsobenie a dobré meno vo
verejnosti, čo môže mať podľa navrhovateľa dlhodobé negatívne dôsledky, je len konštatovaním
navrhovateľa bez akéhokoľvek osvedčenia bezprostrednej súvislosti vzniku uvedenej ujmy práve
nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Skutočnosti, ktorými navrhovateľ odôvodňuje

potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to že ide o výroky hanlivé, útočné, zasahujú do cti, ľudskej
dôstojnosti, profesijnej povesti a súkromia navrhovateľa a takýto zásah môže viesť k spoločenskému
zneváženiu osoby navrhovateľa, či dokonca k vylúčeniu z organizácie na základe verejného tlaku, ešte
samiosebebezkonkrétnehouvedenia porušenia právanavrhovateľanasúkromiealebo práva načesť
a dôstojnosť a na ochranu dobrého mena navrhovateľa, neosvedčujú nebezpečenstvo ohrozenia práv
navrhovateľa ako predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ nepreukázal a ani

osvedčil naplnenie takejto obavy, žiadnym dôkazným prostriedkom neosvedčil ani tvrdenia, že je verejne
činnou osobou, ktorá dlhodobo pôsobí v oblasti médií, verejného života a občianskej spoločnosti, a že
jeho činnosť si vyžaduje vysokú mieru verejnej dôvery a zachovania dobrej povesti. Dôvody uvádzané
navrhovateľom sú všeobecné a bez ďalšieho nemôžu viesť k úvahe súdu o možnej neodkladnej úprave
vzťahov strán podľa návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ani o možnej hroziacej

ujme na právach navrhovateľa, ktorých ochrany sa domáha navrhovaným neodkladným opatrením,
a skôr sú dôvodmi na preukázanie dôvodnosti potenciálnych nárokov navrhovateľa, ktorých by sa
mohol domáhať žalobou o ochranu osobnosti vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v
prípade sporov o ochranu osobnosti nemôže v danom prípade nahrádzať rozhodnutie o žalobe o
ochranu osobnosti vo veci samej, najmä so zreteľom na prejednanie a vykonávanie dokazovania vo veci

samej, a teda môže byť využitý len výnimočne a v riadne odôvodnených a navrhovateľom osvedčených
prípadoch. Navrhovateľa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zaťažuje dôkazné bremeno
osvedčenia, že jeho situácia a ním opísaný stav vyžaduje skutočne naliehavú a rýchlu úpravu pomerov
navrhovaným neodkladným opatrením, nakoľko bez nej by došlo k nezvrátiteľnému poškodeniu jeho
práv, príp. k inej ujme; túto podmienku sa navrhovateľovi podľa mienky súdu nepodarilo osvedčiť.

13. Neodkladné opatrenie sa spravidla obmedzuje sa na dosiahnutie predbežných účinkov avšak
zásahy a dôsledky tohto neodkladného rozhodnutia sa musia minimalizovať vo vzťahu k právnemu
postaveniu povinnej osoby tak, aby bol primerane dosiahnutý účel neodkladného opatrenia so zreteľom
na jeho neodkladný zabezpečovací charakter. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany

musí byť primeraný preukázanému porušeniu práv a právom chránených záujmov a tiež musí byť
primeraná aj prípadná ujma, ktorá by takýmto nariadením neodkladným opatrením tejto strane vznikla.
Navrhovateľom požadované uloženie povinnosti odporcovi zdržať sa zverejňovania na svojej oficiálnej
stránke na sociálnej sieti Facebook alebo v iných verejne dostupných médiách výrokov, v ktorých sa
o navrhovateľovi A. B. C. uvádza, že je „súkromný burič“, že sa dopúšťa „renegátskeho správania“,

alebo iných výrokov obdobného dehonestujúceho charakteru je bez uvedenia konkrétnych výrokov
k osobe navrhovateľa, len všeobecné a z takto požadovanej povinnosti odporcovi nie je zrejmá
určitosť výrokov vo vzťahu k navrhovateľov, ktorých sa má odporca zdržať. Nie je prípustné, aby
súd odporcovi zakazoval všeobecné používanie navrhovateľom uvádzaných slov, slovných spojení
bez ďalšieho, teda bez akéhokoľvek spojenia alebo spojitosti s určitými okolnosťami alebo osobou

a tobôž nie všeobecnú formuláciu „iných výrokov obdobného dehonestujúceho charakteru“ teda
výrokov aj do budúcna a na vyjadrenia, ktoré ešte neodzneli, a tým obmedziť odporcu ako povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah osvedčený navrhovateľom, teda v rozpore
s princípom primeranosti neodkladného opatrenia. Súd má tiež za to, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci o ochranu osobnosti, kedy dochádza ku kolízii slobody prejavu s právami na

ochranu osobnosti, je potrebné vykonať komplexne test proporcionality kolidujúcich subjektívnych práv
navrhovateľa a odporcu o akceptovateľnosti zásahu do práva na slobodu prejavu odporcu v záujme
ochrany osobnosti navrhovateľa, čo v podmienkach inštitútu neodkladného opatrenia najmä s ohľadom
na neodkladné poskytnutie ochrany ohrozených práv a právom chránených záujmov bez riadneho
dokazovania ako vo veci samej, nie je možné, a zároveň neprichádza do úvahy posudzovať pravdivosť

alebo nepravdivosť výrokov alebo či ide o hodnotiace úsudky a to v rámci prejednávania daného
navrhovaného neodkladného opatrenia, čo by v konečnom dôsledku znamenalo rozhodnúť v rozpore
s európskym štandardom ochrany slobody prejavu.14. Možno zahnúť, že z obsahu doloženého príspevku nevyplýva, že by výroky resp. konkrétne slová,
ktoré navrhovateľ požaduje vymazať a vo vzťahu ku ktorým navrhuje zdržať sa ich , vykazovali
čo do intenzity a kvality také znaky verbálneho útoku, nenávistného či podnecujúceho k násiliu

alebo intolerancii (t. j. „ako?“), pre ktoré by bol nevyhnutný okamžitý zásah súdu nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia. V danom prípade povaha prejednávanej veci - po vykonaní
prísneho a komplexného testu proporcionality kolidujúcich subjektívnych práv navrhovateľa a odporcu a
posúdení akceptovateľnosti zásahu do práva na slobodu prejavu odporcu v záujme ochrany osobnosti
navrhovateľa- nepripúšťa domáhanie sa konečnej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným

opatrením v zmysle § 330 ods. 2 CSP, keďže tu nie je aj v podmienkach konania o nariadenie
neodkladného opatrenia zjavné, že namietané výroky sú verbálnymi útokmi, nenávistné (zákerné),
podnecujúce k násiliu alebo intolerancii (hate speech), ktorých cieľom je mimo akéhokoľvek kontextu
len svojvoľne uraziť a očierniť navrhovateľa (wanton denigration), a teda že akékoľvek oneskorenie
by navrhovateľovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu (k tomu tiež porov.
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Tu§alp v. Turecko, sťažnosť č. 32131/08 a

41617/08, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Skalka v. Poľsko, sťažnosť č.
43425/98). Vo vzťahu k napádaným výrokom odporcu ako hodnotiacich úsudkov vytrhnutých z kontextu
teda nie je splnená podmienka bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu súdu nariadením
navrhovaného neodkladného opatrenia.

15. Napokon, k verejne zverejneným výrokom, ktoré navrhovateľa označujú ako „buriča“ alebo ho
obviňujú z „renegátskeho správania“, navrhovateľ nijak nepreukázal, že majú tieto reálny potenciál
poškodiť jeho postavenie v SZPB, či v ďalších organizáciách, s ktorými spolupracuje, súd z predložených
dôkazov nemal možnosť vyhodnotiť ako označené slová ohrozujú profesijné pôsobenie navrhovateľa, či
jeho dobré meno vo verejnosti. Navrhovateľ je podľa svojich tvrdení verejne pranierovaný bez možnosti

obrany. Uvedené tvrdenie je v rozpore s tým, že navrhovateľ má možnosť príspevok sám komentovať.
V danom prípade príspevok v rámci ktorého boli uvedené navrhovateľom označené slová, je verejne
dostupný, no len okruhu osôb, ktoré sú v skupine, reakcia na tento celý príspevok bola minimálna ( lajky,
komentáre). Ak sa verejnosť o príspevok nezaujíma, nemôže ten vyvolať namietaný zásah.

16. Autorom príspevku (t. j. „kto?“) sú členovia odporcu a týkajú sa (t. j. „čo?“ a „kedy?“) bližšie
neučeného pôsobenia odporcu (t. j. o kom?“) v občianskom združení, keď autor príspevku na FB stránke
písal primárne o rokovaní klubu umelcov, na ktorom sa mal zúčastniť i navrhovateľ, ktorý mal nastoliť
netradičný bod rokovania, no z príspevku ani nie je zrejmé, čoho sa mal tento bod konkrétne týkať.
Z samotného kontextu, v akom mali byť použité slová- burič s renegátskym správaním, sa možno

len okrajovo domnievať, že strany sporu majú na neurčený okruh otázok iný názor. Pri hodnotení
intenzity tvrdeného zásahu nemožno opomenúť fakt, že navrhovateľ bol správcom webového sídla
žalovaného, jeho facebookovej skupiny a zároveň redaktorom mesačníka vydávaného odporcom, v
ktorom publikoval svoje články a príspevky, a tak na základe vlastného rozhodnutia vstúpil do verejného
priestoru a prezentoval v ňom svoj pohľad nielen na celospoločenské témy, ale aj vnútroorganizačné

pomery a dianie u odporcu ( súd zistil zo svojej činnosti). Pokiaľ navrhovateľ sám dobrovoľne prijal u
žalovaného pozíciu spojenú so správou jeho webového sídla a skupiny na sociálnej sieti Facebook a
pozíciu redaktora novín vydaných odporcom, možno od neho oprávnene vyžadovať, aby strpel aj určitú
väčšiu mieru kritiky zo strany vedenia resp. členov tohto občianskeho združenia, pokiaľ sa týka tejto jeho
činnosti vykonávanej pre združenie a nepresiahla rámec oprávnenej kritiky.

17. K argumentácii navrhovateľa, že v uznesení Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Co/46/2025,
v ktorom odvolací súd v obdobnej veci týkajúcej sa statusov na Facebooku judikoval, že: „už samotné
označenie osoby za ‚renegáta‘ môže byť spôsobilé vážne zasiahnuť do jej osobnostných práv a bez
ďalšieho nemožno takýto návrh zamietnuť len s odkazom na slobodu prejavu.“ súd uvádza , že daná

argumentácia nie je relevantná pre rozhodnutie súdu o navrhovanom neodkladnom opatrení, nakoľko
Krajským súdom v Bratislave bolo predmetným uznesením zo dňa 15.4.2025 č.k. 4Co/46/2025 – 27
rozhodnuté o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 7. februára
2025, č. k. 3C/101/2024-221, teda v inej sporovej veci, kde sa posudzoval iný rozsah zásahu do
osobnostných práv navrhovateľa nie totožných s prejednávanou vecou a odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odkazom na
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie s tým, že je potrebné individuálne posúdiť jednotlivé
navrhovateľom napádané výroky odporcu.18. Z uvedených dôvodov, kedy navrhovateľ neosvedčil primeranosť a princíp proporcionality
a opodstatnenosti v rámci zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, súd návrhu
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť. Pre kontradiktórne sporové

konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah
podania. Navrhovateľ, podľa názoru súdu, týmto neosvedčil, že bez navrhovaného neodkladného
opatrenia,súdom uloženejpovinnostiodporcovi,budenaplnenápodmienka nevyhnutnosti navrhovanej
neodkladnej úpravy pomerov a podmienka nevyhnutnosti zabezpečenia ochrany navrhovateľa alebo
právom chránených záujmov navrhovaným neodkladným opatrením. Navrhovateľ v návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v naliehavosti navrhovanej
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, keď z návrhu a predložených listinných dokladov nevyplývajú
skutočnosti, ktoré by preukázali alebo aspoň osvedčili obavu z existencie hrozby sťaženia ochrany
osobnostných práv navrhovateľa a teda potrebu rýchlej úpravy pomerov medzi stranami sporu v podobe
navrhovaného neodkladného opatrenia. S poukazom na vyššie uvedené, kedy navrhovateľ v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy

pomerov navrhovaným neodkladným opatrením, súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku s tým, že

odporca mali vo veci plný úspech a mali by voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, ale nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd odporcovi nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

22. V zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov je

navrhovateľ povinný z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaplatiť súdny poplatok vo výške
25 eur (§2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1,2,3 a položka 1 písm. c/ sadzobníka
súdnych poplatkov v spojení s položkou 1 písm. a/ o minimálnej sadzbe súdneho poplatku). Navrhovateľ
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zákonom stanovený súdny poplatok nezaplatil, súd
preto uložil navrhovateľovi v povinnosť zaplatiť na účet Mestského súdu Bratislava IV súdny poplatok

z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného elektronicky vo výške 25 eur.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.