Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123208475
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123208475.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobkyne: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., právne
zastúpená: JUDr. Ján Kanaba., ml., advokát, so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, proti žalovanému:
F.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.-A.XXX,právnezastúpený:Mgr.PetraHrubová,advokátka,sosídlom
Mierové námestie 93, Ilava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o vzájomnej
žalobe žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.

decembra 2024, č. k. 15C/61/2023-289, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. o trovách konania o vzájomnej žalobe p
o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozhodnutímsúdprvejinštanciezrušilavyporiadalpodielovéspoluvlastníctvoarozhodol
o trovách tejto časti konania (výrok I. a II.). Výrokom III. zamietol vzájomnú žalobu a napokon výrokom IV.
rozhodol o trovách vzájomnej žaloby tak, že ich náhradu priznal žalobkyni v plnom rozsahu podľa § 255
ods. 1 CSP, pretože nevzhliadol žiaden dôvod pre aplikáciu § 257 CSP. K dôvodom súd prvej inštancie
ďalejuviedol,žežalovanýsiuplatnilvzájomnoužalobouzaplateniesumy13.000,-eurakopolovicedarov
od rodičov investovaných do rodinného domu, sumy 15.000,- eur ako polovice hodnoty svojpomocných

stavebných prác a zaplatenia sumy 10.000,- eur ako polovice zostatku úveru zo ŠFRB. Tieto nároky
nemali podľa súdu prvej inštancie od počiatku oporu v práve, no žalovaný na nich trval napriek obrane
žalobkyne aj napriek predbežnému právnemu posúdeniu súdu. V časti o vzájomnej žalobe išlo podľa
súdu prvej inštancie o klasickú civilnú sporovú žalobu, kde je súd (na rozdiel od žaloby) viazaný
návrhom, konal o tom, čo žalovaný podal a žalobkyni neostávalo nič iné, ako sa proti nej brániť. Tvrdenia
žalovaného o tom, že on nezapríčinil podanie žaloby o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

že nebol vyzvaný na vyporiadanie spoluvlastníctva pred podaním žaloby, že sa žalovaný snažil dom
predať, že nebránil žalobkyni dom užívať, že sa žalobkyňa nesnažila mimosúdne rokovať, sú tvrdenia,
ktoré podľa súdu prvej inštancie vôbec nesúvisia so vzájomnou žalobou a s nárokmi, ktoré si ňou
žalovaný nedôvodne a neskoro uplatnil. Vzájomná žaloba nebola podľa súdu prvej inštancie v nijakom
ohľade závislá na tom, či a ako úspešne sa mimosúdne jednalo ohľadom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, či a kto robil ohliadky domu a kto komu umožňoval dom obývať. Tvrdenia o tom, že

žalobkyňa so žalovaným mimosúdne nejednala nesúvisia so vzájomnou žalobou, pretože vzájomnou
žalobou si nárok uplatňuje žalovaný a v tejto časti teda žalobkyňa nemala podľa súdu prvej inštancie
dôvod ohľadom takto uplatnených nárokov iniciovať rokovania so žalovaným za účelom ich uspokojenia.

2. Proti uvedenému výroku IV. o trovách vzájomnej žaloby podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal
zmeniť napadnutý výrok a trovy konania o vzájomnej žalobe nepriznať žiadnej zo strán sporu. Namietal,

že súd prvej inštancie mal prihliadnuť na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP
spočívajúce v prvom rade v správaní žalobkyne spočívajúcom v tom, že žalobkyňa pred podaním žalobyo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemala snahu o mimosúdne vyriešenie veci.
Opakovane podávala žaloby a nechcela dodržať dohodu o rozdelení majetku pomerom 60/40. Ďalej
žalovaný namietal, že to bol priamo súd prvej inštancie, ktorý ho vyzval na podanie vzájomnej žaloby

s upozornením, že inak bude podanie považovať len za procesnú obranu. Vo výzve súd neuviedol, že by
sa jednalo o nárok, ktorý nemá oporu v zákone a neuvádzal to ani v ďalšom priebehu konania. Žalovaný
zdôraznil, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže súd o tzv. širšom
vyporiadaní rozhodnúť len na základe vzájomného návrhu a samostatným výrokom, preto ak chcel
žalovaný uplatniť takýto nárok, musel návrh podať. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie,

že jeho nárok nemal oporu v práve a považoval za bežnú súdnu prax nahradenie vnosov pri tzv. širšom
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a to dokonca aj pri podielovom spoluvlastníctve vzniknutom
transformáciou z BSM, k čomu uviedol aj konkrétne rozhodnutia vyšších súdov. Žalovaný namietal, že
súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, že nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže sa
vzájomná žaloba netýkala vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Naopak vzájomná žaloba sa ho
podľa žalovaného týkala priamo. Naviac bolo podľa žalovaného potrebné prihliadnuť na to, že žalovaný

má porovnateľný príjem ako žalobkyňa, no on na rozdiel od žalobkyne nebol súdom oslobodený od
súdnych poplatkov. Aj pri zamietnutí žaloby bolo podľa žalobcu potrebné prihliadnuť na jeho majetkové
pomery a na skutočnosť, že žalobkyňa ho pred podaním žaloby nevyzvala na mimosúdne riešenie
veci. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že obe strany zavinili nevyporiadanie nárokov počas trvania BSM,
žalovaný mal za to, že on na rozdiel od žalobkyne v konaní o vyporiadanie BSM nemal advokáta, že

žalobkyňa nedodržala dohodu z konania o BSM, nepodala návrh na pokračovanie prerušeného konania,
a následne mala žalovaného cez právneho zástupcu „vydierať“. Všetko len preto, že nemala v úmysle
dodržať pôvodnú dohodu o delení majetku pomerom 60/40. Záverom odvolania žalovaný s odkazom na
konania KS Košice, NS ČR a ÚS ČR uviedol, že základným princípom CSP je princíp spravodlivosti, aby
si každá zo strán znášala trovy konania sama. Napokon aj na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 31/2015

zo dňa 27.01.2015, v ktorom ústavný súd nesúhlasil s názorom o posudzovaní úspechu jednotlivo pri
každom z viacerých uplatnených nárokov, a práve pre konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva považoval za neprípustné hodnotiť jednotlivé výroky rozhodnutia izolovane.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 CSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ust. § 385 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu.

5. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa ustanovenia § 257 CSP len
nazákladevšeobecnéhozáveruhodnotiacehodopadrozhodnutiaourčitomdruhunárokov.Ustanovenie
§ 257 neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález
Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná,

alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.
Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie
spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 941, 942).

9. Vychádzajúc z citovaných ustanovení a uvedených teoreticko-právnych východísk sa odvolací súd
stotožňuje so súdom prvej inštancie, že ohľadom nárokov uplatnených žalovaným vzájomnou žalobou
bolo potrebné o trovách konania rozhodnúť samostatným výrokom oddelene od trov konania o zrušeniea vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, že v tejto časti konania bola žalobkyňa plne úspešná, a že
nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by jej súd ako plne úspešnej pri prejednaní
vzájomnej žaloby nepriznal nárok na náhradu trov konania.

10. Podstatným východiskom v tejto veci je, že žalobkyňa žalobou iniciovala konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, v rámci ktorého sa žalovaný domáhal
zaplatenia 13.000 eur ako náhrady polovice darov od rodičov investovaných do stavby domu,
zaplatenia 15.000 eur ako polovice hodnoty svojpomocných stavebných prác a 10.000 eur ako

polovice zostatku úveru. Žalovaný namieta, že sa jednalo o nároky spadajúce pod tzv. vyporiadanie
zrušeného podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle a nemali byť posudzované ako vzájomná
žaloba s osobitným rozhodnutím o trovách konania, ale rozhodnutie o trovách konania malo byť iba
jedno, ktoré by sa vzťahovalo na konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v tzv.
širšom zmysle. Odvolací súd sa s týmto názorom žalovaného nestotožňuje.

11. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo 204/2010 zo dňa 23.03.2011 uviedol, že pokiaľ
počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má
voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom
ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci
spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci

tzv. vyporiadania v širšom zmysle.

12.Akouviedolajsúdprvejinštancie,jeprevecpodstatné,žepodielovéspoluvlastníctvoknehnuteľnosti
vzniklo medzi stranami sporu v dôsledku nevyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(BSM) na základe ust. § 149 ods. 4 predposledná veta Občianskeho zákonníka. Súčasne je zrejmé,

že žalovaným tvrdené dary od rodičov investované do stavby domu a žalovaným tvrdené svojpomocné
stavebné práce mali byť realizované ešte za trvania BSM strán sporu. To správne považoval za
významné súd prvej inštancie a vyplýva z toho záver, že nároky z toho vyplývajúce mohli byť úspešne
uplatnené a priznané len v konaní o vyporiadanie BSM. Pokiaľ došlo k transformácii nevyporiadaného
BSM na podielové spoluvlastníctvo k veci, sú zo zákona podiely spoluvlastníkov rovnaké (50:50)

úplne bez ohľadu na to, akou mierou sa manželia pričinili o nadobudnutie takejto veci, alebo akou
mierou boli na nadobudnutie takejto veci použité výlučné prostriedky niektorého z nich. Iný prístup,
teda možnosť zohľadnenia výlučnej investície niektorého z manželov na nadobudnutie veci do BSM
aj po transformácii BSM na podielové spoluvlastníctvo v zmysle ust. § 149 ods. 4 predposledná veta
Občianskeho zákonníka by predstavoval rozpor s princípom vzniku spoluvlastníctva ako rovnodielneho.

Priznanie nároku na náhradu výlučnej investície na vec nadobudnutú do BSM aj po transformácii na
podielové spoluvlastníctvo v zmysle ust. § 149 ods. 4 predposledná veta Občianskeho zákonníka, by
malo za následok, akoby podiely neboli rovnaké, pretože takto priznaný nárok by jednému z manželov
v konečnom dôsledku podiel na majetku fakticky zvýšil a naopak, druhému z nich fakticky znížil.

13. Žalovaným uplatnené nároky na zaplatenie 13.000 eur ako náhrady polovice darov od rodičov
investovaných do stavby domu a na zaplatenie 15.000 eur ako polovice hodnoty svojpomocných
stavebných prác nepredstavovali nároky, ktoré by bolo možné považovať za nároky širšieho
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pretože nemajú pôvod v investovaní do veci v podielovom
spoluvlastníctve, ich vynaloženie je tvrdené pred vznikom podielového spoluvlastníctva, a to

v čase trvania BSM. Odvolací súd sa zhoduje so žalovaným, že širšie vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je nepochybne prípustné aj pri podielovom spoluvlastníctve vzniknutom transformáciou
z BSM, musí sa však jednať o investície vynaložené na vec v čase už existujúceho podielového
spoluvlastníctva a nie o investície pred vznikom podielového spoluvlastníctva, ako bolo uvedené vyššie.
14. Čo sa týka nároku na náhradu polovice zostatku úveru, pri ňom absentuje už východisko, že takáto

investícia bola do podielového spoluvlastníctva realizovaná, pretože žalobca týmto nárokom uplatnil
náhradutoho,čohovynaloženiesapredpokladáažvbudúcnosti.Zuvedenýchdôvodovsaaniprijednom
z uvedených nárokov nejednalo o nárok na širšie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a preto
o nich nemohlo byť rozhodnuté v rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
ale správne iba ako o vzájomnej žalobe. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že aj o tzv. širšom

vyporiadaní možno rozhodnúť len na základe vzájomného návrhu a samostatným výrokom, ako správne
uvádza žalovaný. Rozhodujúce tu z hľadiska následného napadnutého rozhodnutia o trovách konania
je, že žalovaný uplatnil nároky, o ktorých nebolo možné rozhodnúť ako o širšom vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, súd prvej inštancie ich preto správne posúdil ako vzájomnú žalobu.15. To z hľadiska rozhodovania o trovách konania vyústilo do toho, že súd prvej inštancie správne
rozhodol osobitným výrokom o trovách konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

a osobitným výrokom o trovách konania o vzájomnej žalobe. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je
z uvedeného dôvodu v rozpore s judikatúrou citovanou žalovaným. Tá sa ani v jenom citovanom prípade
nevťahuje na konanie, v ktorom by bola v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
prejednaná aj vzájomná žaloba.

16. Súd prvej inštancie prijal správny záver aj ohľadom neexistencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. Tie pri vzájomnej žalobe nemohli spočívať v tom, že žalobkyňa pred
podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemala snahu o mimosúdne
vyriešenie veci. To je okolnosť s možným vplyvom na konanie o samotnom zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, v ktorom však bolo o trovách konania rozhodnuté tak, že žiadna zo strán
sporunemáprávonaichnáhradu,ktorérozhodnutiejeprávoplatné.Rovnakonemôžemaťvplyvnatrovy

konania vzájomnej žaloby žalovaného, že žalobkyňa opakovane podávala žaloby, pretože o trovách
každého takto iniciovaného konania musí byť rozhodnuté vzhľadom na jeho výsledok a nie s presahom
na iné konanie.

17. Pokiaľ žalovaný namietal, že to bol priamo súd prvej inštancie, ktorý ho vyzval na podanie vzájomnej

žaloby, z obsahu výzvy súdu prvej inštancie č. l. 118 je zrejmé, že súd prvej inštancie nevyzýval na
podanie vzájomnej žaloby, ale na upresnenie nárokov uplatnených žalovaným, o ktorých uviedol, že je
možné uplatniť len vzájomnou žalobou. Už tým súd prvej inštancie prezentoval, že sa nejedná o nároky
širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, na to a ich nedôvodnosť upozornil žalovaného pri
predbežnomprávnomposúdeníveci(viďnahrávkazpojednávaniazodňa08.10.2024),apretoneobstojí

námietka žalovaného, že súd prvej inštancie neuviedol, že by s jednalo o nárok, ktorý nemá oporu
v zákone.

18. Aplikáciu ustanovenia § 257 CSP neodôvodňovalo ani tvrdenie o porovnateľnom príjme so
žalobkyňou, keďže predmetné ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových

rozdielov medzi stranami, ako bolo uvedené vyššie. Žalovaný nedôvodne namieta, že on na rozdiel od
žalobkyne v konaní o vyporiaiadanie BSM nemal advokáta. Je výlučne vecou strany sporu, či v spore
vystupuje s využitím právnych služieb advokáta a kedy k ich využitiu pristúpi. Preto aj zodpovednosť za
následky s tým spojené musí znášať výlučne táto strana sporu a nemožno ju prenášať na druhú stranu
sporu a napriek jej úspechu nepriznať náhradu trov konania na základe ust. § 257 CSP. Skutočnosť, že

strana sporu nemá právne zastúpenie nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257
CSP. Pokiaľ žalovaný namieta ako ďalšie okolnosti významné z hľadiska § 257 CSP, a to, že žalobkyňa
nepodala návrh na pokračovanie prerušeného konania, a následne mala žalovaného cez právneho
zástupcu „vydierať“, pretože nemala v úmysle dodržať pôvodnú dohodu o delení majetku pomerom
60/40, odvolací súd k tomu uvádza, že návrh na pokračovanie v prerušenom konaní o vyporiadanie

BSM bol rovnako oprávnený podať žalovaný a ostatné okolnosti sú bez vplyvu na to, že žalovaný bol
so svojimi nárokmi uplatnenými vzájomnou žalobou neúspešný. Ani v uvedených okolnostiach preto
nespočívajú dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP.

19. Napokon je potrebné uviesť, že pokiaľ žalovaný s odkazom na konania KS Košice, NS ČR a ÚS

ČR uviedol, že základným princípom CSP je princíp spravodlivosti, aby si každá zo strán znášala trovy
konania sama, tak je potrebné upresniť, že uvedené platenie výdavkov v konaní síce vyplýva z ust.
§ 252 CSP, no otázka náhrady v konaní zaplatených výdavkov, teda otázka náhrady trov konania je
už ovládaná zásadou úspechu (§ 255 CSP), založenou na zodpovednosti za výsledok konania. Preto
principiálne platí, že v konaní úspešná strana má nárok na náhradu trov konania voči strane v konaní

neúspešnej. Výnimkou potvrdzujúcou toto pravidlo je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa
v zmysle ust. § 257 CSP, ktoré však súd prvej inštancie správne v konaní nevzhliadol, a preto rozhodol
správne keď žalovaného zaviazal k náhrade trov konania o vzájomnej žalobe. Odvolací súd preto
napadnuté rozhodnutie potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a 2 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni trovy nevznikli, preto odvolací súd ich
náhradu žalobkyni nepriznal.21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).