Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Ndob/90/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119414361
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:6119414361.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej
a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcu VEL-VEX, s. r. o.,
Kanianska 20, Bojnice, IČO: 44 646 577, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Czirfuszom, Hlavná
48, Dunajská Streda, proti žalovanému TOWER BC, a.s. v likvidácii, ul. 29. augusta 24, Banská Bystrica,
IČO: 44 073 097, o zaplatenie 13 068 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza z 9. júna 2022, č.k. 11Cb/2/2020-411, o nesúhlase Krajského súdu v Banskej
Bystrici s postúpením sporu, takto

r o z h o d o l :

Na konanie o odvolaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 42Cob/70/2023 j e
p r í s l u š n ý Krajský súd v Banskej Bystrici.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Banskej Bystrici písomným podaním z 25. septembra 2023 predložil vec Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd“) z dôvodu jeho nesúhlasu s postúpením veci
Krajským súdom v Trenčíne podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej tiež len „CSP“), na rozhodnutie o príslušnosti pri rozhodovaní o odvolaní
v uvedenej veci. K dôvodom predloženého nesúhlasu, poukazom na zákon č. 150/2022 Z. z. v znení
zákona č. 398/2022 Z. z. a ustanovenie § 471c CSP k úpravám účinným od 1. júna 2023 vyslovil, že na
konanie a rozhodnutie o odvolaní je príslušný Krajský súd v Trenčíne.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici a
Krajskému súdu v Trenčíne, podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti odvolacích
súdov, posúdil dôvodnosť predloženého nesúhlasu s postúpením a dospel k záveru, že nesúhlas
Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením mu obchodnoprávneho sporu na odvolacie konanie,
dôvodný nie je.
3. Pri rozhodovaní o príslušnosti odvolacieho súdu vychádzal najvyšší súd z nasledovnej relevantnej

právnej úpravy:
4. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
5. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.
6. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.
7. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú

príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba dootvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu (veta za bodkočiarkou v znení účinnom
od 1. júla 2023).
8. Podľa § 34 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní

proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
9. Podľa § 34 ods. 2 CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu
vydanému v konaní podľa
a) § 22 písm. f/ a h/ a § 23 písm. f/ a h/ je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,

b) § 22 písm. d/ a g/ a § 23 písm. d/ a g/ je príslušný Krajský súd v Bratislave,
c) § 22 písm. e/ a § 23 písm. e/ je príslušný Krajský súd v Košiciach.
10. Podľa § 22 CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), na konanie v obchodnoprávnych
sporoch sú príslušné
a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,

c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,

h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP (v znení účinnom od 1. júla 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 471c CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené
do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do
31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne
príslušného súdu na iný súd.

13. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o
zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov
č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.) [ďalej tiež „zákon č. 371/2004 Z. z.“], sídlom Krajského súdu v
Trenčíne je mesto Trenčín; jeho obvod tvoria obvody a) Okresného súdu Prievidza, b) Okresného súdu
Trenčín.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom obchodnoprávnom spore rozhodol Okresný súd Prievidza
rozsudkom z 9. júna 2022, č.k. 11Cb/2/2020-411. Voči rozsudku podal žalovaný dňa 10. augusta 2022
odvolanie, ktoré bolo súdom prvej inštancie dňa 20. marca 2023 predložené Krajskému súdu v Trenčíne
ako súdu odvolaciemu. Krajský súd v Trenčíne o odvolaní nerozhodol a v súvislosti s novelou CSP,

účinnou od 1. júna 2023 (ďalej aj „súdna reforma“), skúmajúc počas celého konania svoju funkčnú
príslušnosť v odvolacom konaní (§ 40 veta pred bodkočiarkou CSP), postúpil vec na rozhodnutie
Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu príslušnému. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť
je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku časovej pôsobnosti právnych noriem upravených v § 34 ods.
1 a 2 CSP v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 471c CSP. Odvolanie bolo podané (a teda

odvolacie konanie bolo začaté) pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a
doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov (ďalej len „novela“), ktorým
boli s účinnosťou od 1. júna 2023 menené aj ustanovenia upravujúce funkčnú príslušnosť súdov na
konanie o odvolaní a novoupravená kauzálna príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. Pre
súdy preto vzniká otázka, či sa nová právna úprava funkčnej príslušnosti má vzťahovať aj na odvolacie

konaniazačatépredúčinnosťounovely,pričomvdanomprípadejesúd,ktorýrozhodovalvprvejinštancii
OkresnýsúdPrievidza,avšakpodľa§22písm.f)CSPpreobvodKrajskéhosúduvTrenčínejenakonanie
v obchodnoprávnych sporoch príslušný Okresný súd Trenčín.

15. Súčasťou tzv. súdnej reformy vo vzťahu k Civilnému sporovému poriadku uskutočnenou jeho

novelizáciou, zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, v znení zákona č. 398/2022 Z. z. ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z.
o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola s účinnosťou od 1. júna 2023 nová úprava príslušnosti súdovna konanie v obchodnoprávnych sporoch, a to v prípade súdov prvej inštancie príslušnosti kauzálnej
(§ 22 - Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), a v prípade odvolacích súdov funkčnej príslušnosti
odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch (§ 34 ods. 1 a 2 CSP). Ustanovenie § 34 ods. 2 CSP v

texte pod jednotlivými písmenami a) až c) priamo odkazuje na určité konania upravené v § 22 (kauzálna
príslušnosť pre obchodnoprávne spory) a v § 23 (kauzálna príslušnosť pre zmenkové spory a šekové
spory).

16. Vzhľadom na zákonný príkaz daný odvolaciemu súdu ustanovením § 40 veta pred bodkočiarkou

CSP, skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého (odvolacieho) konania, a keďže odvolacie konanie
vyvolané podaním odvolania v danom obchodnoprávnom spore začalo v dobe do 31. mája 2023,
bolo pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu potrebné sa prvotne zaoberať tým, ako
zákonodarca vyriešil aplikabilitu CSP v novelizovanom znení s účinnosťou od 1. júna 2023 ohľadom
príslušnosti krajských súdov na konanie o odvolaniach začatých pred týmto dátumom. Prechodné
ustanovenie § 471c CSP s účinnosťou od 1. júna 2023 zákonodarcom prijaté k novým úpravám tohto

kódexu procesného práva, predstavuje ustanovenie intertemporálnej povahy, ktorým sa určuje režim
dočasného, prechodného (intertemporálneho) spolupôsobenia skoršej a neskoršej právnej úpravy, teda
vzájomný vzťah týchto úprav.

17. Nosným pojmovým znakom procesnej intertemporality je princíp okamžitej aplikovateľnosti (novej)

procesnej úpravy na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených)
predpisov. Zmyslom tohto princípu je zabezpečiť hladký a bezproblémový procesný režim súdnych
konaní. Súd ani sporové strany nemajú hľadať procesný režim v spleti prechodných ustanovení, ale
sústrediť sa na hmotnoprávnu podstatu veci. [porov. Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2022, s.1703]. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež
„ústavnýsúd“),účelomprincípuokamžitejaplikovateľnostinovýchprocesnýchnoriem,tedapoužiteľnosti
nových procesných ustanovení na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajšej právnej úpravy, je
zabezpečiť taký procesný priebeh jednotlivých konaní, ktorý nepripúšťa alternatívne a v dôsledku toho
sporné výklady pre časovú pôsobnosť príslušných predpisov alebo ich jednotlivých ustanovení (nález

z 22. októbra 2014 sp. zn. PL. ÚS 107/2011, uznesenie z 12. apríla 2018 sp. zn. II. ÚS 185/2018,
uznesenie z 22. septembra 2020 sp. zn. III. ÚS 349/2020, nález z 8. februára 2023 sp. zn. II. ÚS
451/2022). Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie
veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo
umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (nález zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS

267/2017).Procesnéprávovprípadestretunovejastarejprávnejúpravycharakterizujeprincípokamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1). [Števček in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2022, s.1701].

18. Princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy je procesnému právu natoľko imanentný,
že sa nemusí explicitne vyjadrovať v prechodných ustanoveniach procesnej úpravy - platí aj bez
toho, aby bol vyjadrený (porov. Smyčková, R., Števček, M., Tomašovič, M., Kotrecová, A. a kol.
Civilný mimosporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1064 - 1072
s.). V procesnom práve je teda pri riešení otázok intertemporality základným princípom okamžitá

aplikovateľnosť novej procesnej úpravy na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov.
Pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach upravené inak, je preto potrebné, aby súdy aj na konania
začaté a prebiehajúce podľa predchádzajúcej právnej úpravy, aplikovali novú právnu úpravu, a to od
momentu nadobudnutia jej účinnosti.

19. Prechodné ustanovenie § 471c CSP v účinnom znení k úpravám od 1. júna 2023, je výnimkou
z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového poriadku
a vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne
príslušných.

20. Príslušnosť súdu na konanie o odvolaní, t. j. na konanie v druhej inštancii, sa označuje ako funkčná
príslušnosť; podľa § 34 CSP v znení účinnom do 31. mája 2023, o odvolaní rozhoduje krajský súd,
ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s princípom okamžitej aplikovateľnosti je však potrebné
aplikovať novú právnu úpravu funkčnej príslušnosti v obchodnoprávnych sporoch obsiahnutú v § 34 ods.2 CSP (účinným od 1. júna 2023) aj na odvolacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31.
mája 2023.

21. Pokiaľ teda na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému súdom prvej inštancie v konaní o
obchodnoprávnom spore podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd
v Trenčíne, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 34 ods. 2 písm.
a) CSP funkčne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici a súčasne § 471c CSP ako intertemporálne
ustanovenie explicitne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája

2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so
zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je od 1. júna 2023 na
odvolacie konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný krajský súd
určený podľa úpravy CSP účinnej od 1. júna 2023, v danom prípade Krajský súd v Banskej Bystrici.

22. K názoru predkladajúceho krajského súdu, že tzv. kauzálna príslušnosť, ktorá je v § 34 ods. 2

CSP osobitne riešená v rámci funkčnej príslušnosti pre konkrétne odvolacie súdy, je vo svojej podstate
len osobitným druhom miestnej príslušnosti (kedy sa určuje, v ktorých druhoch vecí je konkrétny súd
konkrétnehostupňaoprávnenýnarozhodnutieakonanieotakejtoveci)najvyššísúduvádza,žesasním
nestotožňuje, pričom poukazuje na systematické členenie Civilného sporového poriadku, ktoré rozlišuje
vsamostatnečlenenýchdielochTretejhlavyPrvejčastipríslušnosťsúduvecnú-§12,miestnu-§13až§

21, kauzálnu - § 22 až § 33, funkčnú - § 34 pre krajské súdy a § 35 pre najvyšší súd. Z neho nevyplýva, že
by sa kauzálna príslušnosť mala interpretovať len ako podmnožina miestnej príslušnosti súdov. Najvyšší
súd má za to, že jednotlivé druhy príslušnosti súdu, ktoré Civilný sporový poriadok upravuje, nemožno
stotožňovať alebo vnímať ako poddruhy inej príslušnosti. Nezodpovedá tomu vyššie uvedená právna
úprava. Skutočnosť, že kauzálna príslušnosť má prioritnú povahu voči ostatným druhom príslušnosti

(porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 29. januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019) neznamená, že by ju
bolo možné vnímať ako poddruh inej príslušnosti. Pri výklade prechodného ustanovenia § 471c CSP
preto nemožno dospieť k záveru, že by v ňom bolo skryto (v rámci vecnej alebo miestnej príslušnosti)
zahrnuté aj zachovanie kauzálnej príslušnosti. V prípade absencie funkčnej a kauzálnej príslušnosti
v ust. § 471c CSP nejde o pravú medzeru v zákone, teda o prípad, kedy úmyslom zákonodarcu

nebolo vylúčiť zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti. Zo znenia § 471c CSP podľa najvyššieho
súdu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach
začatých do 31. mája 2023 v § 471c CSP neupravil vedome. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že
zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných druhov príslušnosti,
ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a ani funkčnú príslušnosť

neuviedol, ako aj z porovnania s prechodným ustanovením § 470 ods. 4 CSP. Následný prípadný
rozpor s dôvodovou správou a aj usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno
odstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného ustanovenia (čl. 3 ods. 1
CSP).Naopak,krajskýmsúdomprezentovanývýklad,podľaktoréhobykonaniaoodvolaniachpodaných
do 31. mája 2023 mali byť dokončené na pôvodných krajských súdoch funkčne príslušných podľa

predpisov účinných do 31. mája 2023, nerešpektuje podľa najvyššieho súdu účel sledovaný novelou,
ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane krajských súdov. Navrhovaný výklad by spôsobil
neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch aj napriek zamýšľanej
špecializácii naďalej prebiehali aj na krajských súdoch, ktoré už podľa novej právnej úpravy nemajú byť
súčasťou špecializovaného obchodného súdnictva.

23. Vecná príslušnosť určuje, či v určitej veci podľa jej povahy (ratione causae) majú rozhodovať ako
súdy prvej inštancie okresné súdy alebo súdy krajské (tu len ako výnimka v konaní o abstraktnej kontrole
v spotrebiteľských veciach, opomínajúc doposiaľ neskončené konania podľa Zákona o konkurze a
vyrovnaní). Miestna príslušnosť konkretizuje, ktorý z vecne príslušných súdov je príslušný na konanie a

rozhodnutie danej veci. K definovaniu kauzálnej príslušnosti sa najvyšší súd už skôr vyjadril v uznesení z
29. januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019 tak, že osobitná úprava kauzálnej príslušnosti v ust. §§ 22 až 33
CSP je úprava obsahujúca kritériá určenia príslušného súdu, ktoré s ohľadom na predmet konania určujú
ako jediný oprávnený vo veci konať takto vymedzený súd aj pre prípad, že by bola inak založená podľa
všeobecných ustanovení týkajúcich sa miestnej príslušnosti príslušnosť iného prvoinštančného súdu.

Má tak povahu prioritnej voči všetkým ostatným do úvahy prichádzajúcim vymedzeniam príslušnosti.
Z uvedeného vyplýva, že tak, ako to zreteľne vyplýva aj zo systematiky CSP, je potrebné medzi
uvedenými druhmi príslušností rozlišovať a nezamieňať, či (účelovo) stotožňovať, kauzálnu príslušnosť
súdu s jeho miestnou príslušnosťou. Uvedený záver o potrebe rozlišovania medzi zákonom upravenýmipríslušnosťami je možné z obdobných dôvodov prijať aj v prípade úpravy vecnej a kauzálnej príslušnosti
(nie je možné ich stotožňovať a zamieňať).

24. Najvyšší súd zastáva názor, že aj v prípade ostatnej novelizovanej úpravy Civilného sporového
poriadku má mať prednosť metóda teleologickej interpretácie právnych noriem, najmä ak vychádzanie
úzko len z textu zákona v znení účinnom od 1. júna 2023, ktorý explicitne nevyjadruje všetky
aspekty určenia príslušnosti odvolacích súdov v (tzv. „starých“) odvolacích konaniach začatých do 31.
mája 2023, by v konečnom dôsledku spôsobilo nejednotnosť v príslušnosti pri rozhodovaní v rámci

obchodnoprávnych sporov v režime Civilného sporového poriadku, resp. v rámci registrových konaní
v režime Civilného mimosporového poriadku (tu porov. závery najvyššieho súdu v uznesení z 27. júna
2023, sp. zn. 6Ndc/19/2023). Najvyšší súd tu má na mysli argumentáciu vec predkladajúceho súdu,
ktorý kauzálnu príslušnosť (nesprávne) stotožňuje s miestnou príslušnosťou, vyvodzujúc z ustanovenia
§ 471c veta pred bodkočiarkou CSP, vyjadrujúceho sa výslovne len k miestnej a vecnej príslušnosti
súdov pre dokončenie konaní začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023.

25. Najvyšší súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že pre konania začaté a právoplatne
neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 471c CSP výslovne určil,
že sa majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája
2023. Toto ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov.

Najvyšší súd pritom zastáva názor, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný právny
režim týkal aj funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil
v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,
kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo). Preto je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu na konanie o odvolaní

v obchodnoprávnych sporoch potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 470
ods. 1 CSP), súladne so zámerom „súdnej reformy“ zahŕňajúcej špecifické požiadavky zákonodarcu
smerujúce k špecializácii súdov (sudcov) v určitých druhoch sporov stanovených zákonom tak, ako je
tomu aj v danom obchodnoprávnom spore (§ 34 ods. 1 a 2 CSP). Tento zámer je možné vyrozumieť
aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2022 Z. z. (časť A), ktorá uvádza, že reforma súdnej mapy je

jedným z nástrojov na dosiahnutie efektívne fungujúcej justície, pretože vytvára vhodné podmienky pre
špecializáciu sudcov, ako na úrovni okresných súdov, tak aj na úrovni krajských súdov.

26. Najvyšší súd, v zhode s už skôr vysloveným právnym názorom v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/5/2023
zo 16. augusta 2023, pri rozhodovaní o funkčnej príslušnosti súdu podľa § 34 ods. 1 a 2 CSP na konanie

o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v danom obchodnoprávnom spore súdom prvej inštancie,
ktorý expressis verbis nie je vymenovaný v § 22 písm. f) a h) CSP, prihliadajúc na článok 4 ods.
1 Základných princípov CSP, považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ jedným z nosných dôvodov
tzv. súdnej reformy bola špecializácia súdov, v CSP explicitne zvýraznená novou úpravou kauzálnej
príslušnosti súdov (na konanie v obchodnoprávnych sporoch v § 22), je nespochybniteľné, že pod

funkčnúpríslušnosťkrajskýchsúdovvymenovanýchv§34ods.2písm.a)ažc)CSPjepotrebnézahrnúť
všetky obchodnoprávne spory riešené na všetkých súdoch prvej inštancie spadajúcich tak do obvodov
týchto troch krajských súdov, ako aj do obvodov krajských súdov vymenovaných v § 22 písm. d) až h)
CSP. To, ktoré súdy prvej inštancie (okresné, mestské) patria do obvodu konkrétneho krajského súdu,
stanovuje § 3 zákona č. 371/2004 Z. z.

27. Z ustanovenia § 34 ods.1, 2 CSP v spojení s § 22 CSP vyplýva, že od 1. júna 2023 je daná
funkčná príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v
Košiciach ako súdov výhradne špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným
vobchodnoprávnychsporochvšetkýmisúdmiprvejinštancievovlastnomobvode(tedanielenokresným

alebo mestským súdom v sídle krajského súdu - § 34 ods. 1 CSP, keďže § 34 ods. 2 CSP v tomto
prípade neupravuje inak). Na rozdiel od tejto príslušnosti, zahŕňajúcej všetky okresné, resp. mestské
súdy v obvode týchto krajských súdov podľa zákona č. 371/2004 Z. z., potom nie je prijateľný taký
výklad ust. § 34 ods. 2 CSP, vychádzajúci úzko len z jeho jazykového znenia, podľa ktorého by uvedené
krajské súdy boli príslušné aj na ďalšie konania o odvolaniach v obchodnoprávnych sporoch, avšak

len proti tým rozhodnutiam, ktoré by vydali súdy prvej inštancie výslovne uvedené v § 22 písm. d) až
h) CSP (okresné súdy v sídle ostatných krajských súdov). Takáto dvojkoľajnosť jednoznačne nebola
úmyslom zákonodarcu. V tomto kontexte je na odkaz na ustanovenie § 22 (ako aj § 23) uvádzanom v §
34 ods. 2 CSP potrebné nahliadať tak, že pokiaľ základom súdnej reformy je špecializácia súdov/sudcov,ustanovenie § 22 z hľadiska kauzálnej príslušnosti súdov prvej inštancie stanovuje, ktoré z týchto súdov
konajú v obchodnoprávnych sporoch, a to s dôrazom na kauzu - právny charakter týchto sporov, je
podstatné, že ich majú riešiť pre celý obvod tohto krajského súdu a pre obvody krajských súdov ako

sú uvedené v § 34 ods. 2 v spojení s § 22 písm. d) až h) CSP. Preto aj pre interpretáciu ustanovenia
§ 34 ods. 2 CSP z hľadiska účelu súdnej reformy je podstatné hľadisko obchodnoprávneho charakteru
sporov a obvodu krajského súdu, uvádzaného v § 22 d) až h) CSP. Najvyšší súd pri tomto závere
vychádzal čiastočne z gramatického výkladu § 34 ods. 2 CSP, najmä z časti Na konanie o odvolaní proti
rozhodnutiu vydanému v konaní podľa..., kde bol zákonodarcom zvolený dôraz na konanie vymedzené

v § 22 CSP (a nie na súd rozhodujúci podľa § 22 CSP), ktorý upravuje kauzálnu príslušnosť súdu
v obchodnoprávnych sporoch, ako aj z teleologického výkladu zohľadňujúceho účel novely, ktorým je
špecializácia súdov (vrátane odvolacích súdov) s cieľom zabezpečenia rýchlosti, kvality a efektívnosti
rozhodovania v obchodnoprávnych sporoch, a zároveň vychádzal z absencie prechodného ustanovenia,
ktoré by obsahovalo odlišnú úpravu. Najvyšší súd aplikoval pri zvolenom riešení aj základné princípy
Civilného sporového poriadku vymedzené v čl. 4 ods. 1 CSP a čl. 17 CSP.

28. Najvyšší súd dodáva, že ustanovenie § 34 ods. 2 CSP je pri jeho interpretácii potrebné vnímať ako
normu, ktorá síce nejednoznačne a vnútorne rozporne odkazuje na ust. § 22 CSP čo do identifikácie
súdov prvej inštancie podriadených týmto odvolacím súdom, avšak zároveň ako ustanovenie, ktoré
vymedzuje výlučný okruh odvolacích súdov pre oblasť obchodnoprávnych sporov (tu akcentujúc dikciu §

34 ods. 2 - „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní...“, teda nielen pre rozhodnutia
vydané uvedenými súdmi, ale pre všetky rozhodnutia, kde konanie má charakter obchodnoprávnej
sporovej agendy). To, že zákonodarca opomenul, že obchodnoprávnu agendu do 31. mája 2023 viedli
všetky súdy Slovenskej republiky, ako aj to, že môže nastať situácia, že nielen súdy výslovne uvedené
v § 22 CSP aj v budúcnosti budú takúto agendu rozhodovať, nemôže viesť k inému záveru, ako tomu,

že rigidný gramatický výklad predovšetkým ustanovení § 34 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 22 CSP by
spôsobil sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva (tzv. súdnej reformy).

29. Najvyšší súd pri rozhodovaní o príslušnosti, prihliadajúc primerane aj na článok 17 Základných
princípov CSP, v zhode s už vysloveným obdobným názorom v rozhodnutí najvyššieho súdu z 27. júna

2023sp.zn.6Ndc/19/2023avrozhodnutíÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.k.IV.ÚS257/2023-58
z27.júna2023(označenýmiajpredkladajúcimkrajskýmsúdomvjehopodaní),poukazujeajnaefektivitu
konania a v neposlednom rade na zachovanie účelu súdnej reformy. Pre úplnosť uvádza, že týmto
nedochádza k porušeniu základného práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ani k porušeniu procesnoprávnej zásady tzv.

perpetuatio fori (v zmysle § 36 CSP príslušnosť určená podľa rozhodujúcich skutočností existujúcich v
čase začatia konania zostáva zachovaná pre celé konanie [perpetuatio fori], avšak v danom prípade
došlo k zmene funkčnej príslušnosti na základe okamžitej aplikability právnej úpravy zmien v nastavení
súdnej mapy, kompetencií súdov v rámci súdnej reformy). Funkčnú príslušnosť skúma súd počas celého
konania (§ 40 CSP). Preto pokiaľ v priebehu odvolacieho konania príde k zmene právnej úpravy funkčnej

príslušnosti, je na zákonodarcovi, aby zrozumiteľne a jednoznačne upravil, či s ohľadom na princíp
okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy a s ohľadom na povinnosť súdu skúmať svoju funkčnú
príslušnosť počas celého konania podľa § 40 CSP, zostáva zachovaná funkčná príslušnosť v konaniach
začatých podľa prechádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím prechodného ustanovenia, ktoré však v
rámci novely CSP prijaté nebolo.

30. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej
Bystrici s postúpením veci Krajským súdom v Trenčíne nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako vyplýva z
výroku tohto uznesenia. Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu v obchodnoprávnom spore vydanému
Okresným súdom Prievidza je podľa § 34 ods. 2 písm. a) CSP v spojení s § 22 písm. f) CSP funkčne

príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.