Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Štiglicová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5P/264/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724203281
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1724203281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou, v konaní o

návrhu manžela: F.. U. W., A.., narodený XX.XX.XXXX, bytom W.Ž. XXX/X, O., zastúpený:, na rozvod
manželstva s manželkou: O. W., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, O., zastúpená RV IURIS
Advokátskakancelárias.r.o.,sosídlomOsvetová24,Bratislava,aúpravurodičovskýchprávapovinností
k maloletému dieťaťu: Z. I. W., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo F.. U. W., A.., narodeného XX.XX.XXXX a O. W., rod. Ž., narodenej XX.XX.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu B., vo zväzku X, ročník

XXXX, na strane XXX pod poradovým číslo X r o z v á d z a.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci, ktorej sa maloletá Z. I. W., narodená XX.XX.XXXX na čas
po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia.

IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Z. I., narodenej XX.XX.XXXX mesačne sumou 450
euro, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu sa otec zaväzuje
zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

V. Súd styk otca s maloletou neupravuje.

VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manžel sa návrhom podaným na súde dňa 20.09.2024 domáhal rozvodu manželstva a žiadal upraviť

výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu. Návrh na
rozvod manželstva odôvodnil tým, že manželstvo bolo spočiatku možné označiť za vcelku harmonické.
Potom sa medzi nami začali objavovať nezhody v otázkach bežného spolužitia manželov, ktoré pramenili
z rozdielnosti názorov na spoločné fungovanie manželov a z diametrálne odlišných koníčkov a záujmov.
Ani narodenie dcéry nedokázalo zmeniť skutočnosť, že z manželstva sa po neustálych manželských
hádkach vytratila láska a vzájomná dôvera. DNA testy preukázali, že manžel nie je biologickým otcom
dcéry. Manželstvo je teda v súčasnosti len čisto formálnym zväzkom, ktorý už dlhodobo neplní žiadnu

zo svojich úloh a funkcií pričom napriek predchádzajúcim snahám o záchranu vzťahu, city k manželke
úplne ochladli a manžel nemá záujem o obnovenie vzťahu.2. Manželka v písomnom vyjadrení zo dňa 14.10.2024 s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila,
podľa jej vyjadrenia manžel od začiatku tehotenstva vedel, že nie je biologickým otcom maloletej.
Na pojednávaní dňa 10.02.2024 manželka s rozvodom manželstva súhlasila, za príčinu rozvratu

manželstva považuje zasahovanie manželovej matky do ich vzťahu a vzájomné citové odcudzenie.

3. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode účastníci uzavreli
rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.

4. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme
maloletej.

5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom
manželov, rodným listom maloletej, správou opatrovníka, potvrdením o príjme manželov, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov

konania a zistil tento skutkový stav:

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo prvé.
Manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra Z. I.. Manželia doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti.
Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie.

7. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
zneníneskoršíchpredpisov (ďalejlenZákonorodine) manželstvojezväzkommužaaženy.Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli
pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné
podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené
tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia už dlhodobo spolu nežijú,

intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní
ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako
hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu
manželského spolužitia, čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a nezáujem o udržanie
manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich

manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez
vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť
spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba
vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto
formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a

manželstvo účastníkov konania rozviedol.

13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.14. Manželia majú jedno maloleté dieťa Z. I. W., narodenú XX.XX.XXXX.

15. Maloletá je žiačkou 1. ročníka základnej školy, učí sa dobre, je zdravá ale má kožné problémy.
Matka má s maloletou bežné výdavky, primerané jej veku a to vo výške 589,- eur.

16. Manželka je zamestnaná ako manažérka, jej priemerný čistý mesačný príjem je 1.540,- eur, poberá
invalidný dôchodok vo výške 209,10 eur Manžel je zamestnaný ako technológ vo Farmaceutickej firme,

jehopriemernýčistýmesačnýpríjemje2.700,-eur, jepoberateľominvalidnéhodôchodkuvovýške390,-
eur. Rodina býva v trojizbovom byte v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, mesačné výdavky na
bývanie sú vo výške 304,- eur , mesačná splátka hypotéky 538,- eur mesačne

17. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie

stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností.

18. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa

svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

19. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou
osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
a s inými blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa

zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja

rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.
22. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

23. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa navýchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

29.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd
predmetnú rodičovskú dohodu schválil.

34. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( § 368 Civilného

sporového poriadku )

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného
mimosporového poriadku )

V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto
rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd
výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie
podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela akospoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje
predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.