Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010017
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6725010017.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.

a sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci obžalovaného A.
B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,
prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. júla 2025 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/6/2025 zo dňa 28. februára 2025, a takto

r o z h o d o l :

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX vo Zvolene, trvale bytom C. XXXX/XX, C., t. č. ÚVTOS Banská
Bystrica,

podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3, §
42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
rokov 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/10/2024 zo dňa 23. 02. 2024, právoplatným dňa 12. 03. 2024,
ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne v ústave
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou
formou a ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou, výrok o treste uložený obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/130/2023 zo dňa 27. 12. 2023, právoplatným
dňa 18. 01. 2024, ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/30/2023 zo dňa 29. 09. 2023 a výrok o treste uložený obžalovanému

rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/30/2023 zo dňa 29. 09. 2023, právoplatným dňa
17. 10. 2023, ktorým súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranné liečenie protitoxikomanické
ústavnouformouaochrannéliečenieprotialkoholickéústavnouformou.Zároveňsazrušujúvšetkyďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú týmto rozhodnutím nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/6/2025 zo dňa 28. 02. 2025 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, žeodo dňa 08. 08. 2022 do dňa 12. 03. 2023, kedy poškodená D. E. odišla zo spoločnej domácnosti od
obvineného, v meste Zvolen, v byte na X. F. B. G., na adrese H. A. X a iných miestach, spôsoboval
psychické a fyzické utrpenie svojej družke D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., I., D. H. XXXX/

XX, predovšetkým tým, že dňa 08. 08. 2022 ju strčil a vysmieval sa jej, následne dňa 14.08.2022 ju
po tom, ako prišiel domov a po vzájomnej hádke, zbil a povedal jej konkrétne slová: „že ju zabije a že
si ju odsedí“, pričom ju udrel šesťkrát päsťou do oblasti tváre a hlavy, na čo odpadla, čo sa následne
opakovalo v priebehu mesiacov august, september, október, november 2022 približne dva alebo trikrát
každý mesiac, pričom ju mal najprv začať strkať, potom jej dávať facky a postupne päste a mal ju biť

prevažne do tváre, brucha a chrbta, mal jej brať peniaze, čo zarobila a čo jej zostali po nákupe, pričom
jej neustále opakoval, že ho podviedla, čo častokrát používal ako zámienku, pričom následne v mesiaci
január 2023, po tom, čo mu odmietla dať peniaze, ktoré od nej pýtal a následne sa jej smial do tváre,
tak ju udieral päsťami dva alebo trikrát po chrbte a po hlave, udieral jej hlavu o dvere a ťahal za vlasy
po zemi na chodbu von pred byt, pričom sa jej vyhrážal, že ju zabije, pričom na konci mesiaca január
2023 ju na dve až tri hodiny mal zamknúť v byte, a následne dňa 12. 03. 2023 okolo 11:00 h po tom, ako

mu uviedla, že má vedomosť o jeho milenke, sa jej vysmial do tváre a následne keď sa vrátila do bytu
okolo 17:00 h po tom, čo bola u svojich rodičov, ju vyhadzoval z bytu a keď si obliekla bundu a išla von
z bytu ju stiahol dnu do bytu a začal ju biť a to tak, že ju šesťkrát udrel päsťou do oblasti temena hlavy,
kopol ju do brucha a vykrúcal jej ruku a strčil ju do televízora, ktorý sa rozbil a následne jej dal facku
za ucho, na čo odpadla a ako sa prebudila, tak tam už páchateľ nebol, pričom poškodená následne

opustila ich spoločnú domácnosť, čím poškodenej pri útoku dňa 12. 03. 2023 spôsobil zranenie a to
pomliaždenie, ktoré zranenie podľa znaleckého posudku č. 110/2023 Znaleckej lekárskej organizácie,
s. r. o. si nevyžaduje špecifickú liečbu a práceneschopnosť, čím popísaným konaním spôsoboval D. E.
psychické a fyzické utrpenie,
a taktiež, odo dňa 08. 08. 2022 do dňa 12. 03. 2023 v meste Zvolen, v byte na 3. pochodí bytového domu,

na adrese H. A. 6 a iných miestach, spôsoboval psychické a fyzické utrpenie poškodenému svojmu mal.
synovi I., nar. XX. XX. XXXX, predovšetkým tým, že v prítomnosti maloletého fyzicky napádal poškodenú
družku D. E., nar. XX. XX. XXXX, ktorá je matkou maloletého, a to tak, že ju strkal, bil, vysmieval sa jej,
udieraljudotváreadohlavy,dávaljejfacky,udieraljudobruchaachrbta,pričomsasňouneustálehádal
a nadával jej, trieskal jej hlavu o dvere a ťahal za vlasy po zemi na chodbu von pred byt, pričom sa jej

vyhrážal, že ju zabije, vyhadzoval ju z bytu aj s maloletým, strčil ju do televízora, pričom poškodený mal.
M.S. pri predmetných udalostiach, ktoré vnímal plakal, a taktiež sa dopustil aktívneho konania voči mal.
poškodenému synovi I., J. XX. XX. XXXX A. K. tak, že niekoľkokrát a opakovane na neho kričal, nadával
mu, aby sa prestal hrať a búchať s hračkami, aby sa mohol vyspať, dvakrát v doposiaľ presne nezistený
deň v zime ho vyhodil spolu s jeho matkou poškodenou D. E. a mladším bratom von pred byt resp. na

chodbu, keď nemohol spať, nadával mu, že sú „vyjebanci“, hovoril, „že ich nemala ich matka dávať na
svet, že ich mala udusiť, prečo vykotila takéto zvery“, udrel ho opakovane po rukách, keď mu vadilo, že
sa hrá s hračkami alebo so štvorkolkou a raz ho udrel aj po tvári dlaňou na líce, pričom dané konanie
malo vplyv na psychické zdravie maloletého, prejavujúce sa následne tak, že pred zaspávaním si búcha
hlavu do vankúša o posteľ, pričom znalkyňa F. I. B. vo svojom znaleckom posudku č. 6/2024 uviedla, že

zvýšená úzkosť sa môže objavovať v súvislosti so skutočnosťou, že I., bol svedkom násilia voči matke
a nemožno pochybovať o škodlivom vplyve na vývin maloletého, keď bol vystavený verbálnej a fyzickej
agresii medzi dospelými autoritami, navyše ak je v ohrození matka, prežité udalosti mohli u neho zvýšiť
senzitivitu na takéto situácie, takéto následky preťaženia nervovej sústavy nadmernými vzruchmi môže
u neho viesť k prejavom napätia s prejavmi psychomotorického nekľudu, ktorý sa snaží stereotypnými

pohybmi pred spánkom, teda v čase, keď ide do útlmu uvoľniť, konanie obvineného voči mal. M.S,
kedy zažíval jeho agresívne správanie najmä voči matke, pravdepodobne malo na neho škodlivý
vplyv, a podľa spontánneho opisu matky sa aktuálne najviac prejavuje zvýšeným psychomotorickým
nekľudom v čase, keď je dieťa menej vystavené vonkajším podnetom, ktoré odvádzajú jeho pozornosť,
a taktiež nevyspytateľnosť správania obvineného voči nemu pod vplyvom drog mohlo prispieť k pocitom

nestability a nepredvídateľnosti výchovného prostredia, čo mohlo zvyšovať intrapsychické napätie u mal.
I., nar. 04. 12. 2020, čím popísaným konaním maloletému I., nar. XX. XX. XXXX, spôsoboval psychické
a fyzické utrpenie.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného

zákona,§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.h),písm.m)Trestnéhozákona,§42ods.1Trestného
zákona s poukazom na § 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9
rokov a 6 mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a § 74 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil
aj ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou a ochranné liečenie protialkoholické ústavnou
formou.

Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku súd maloletého poškodeného I. E., nar. 04. 12. 2020 vo Zvolene,

trvale bytom D. H. XXXX/XX, C. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6T/10/2024 zo dňa 23. 02. 2024, právoplatným dňa 12. 03. 2024,
ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne v ústave
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou

formou a ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou, výrok o treste uložený obžalovanému
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/130/2023 zo dňa 27. 12. 2023, právoplatným
dňa 18. 01. 2024, ktorým súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie rozsudkom
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/30/2023 zo dňa 29. 09. 2023 a výrok o treste uložený obžalovanému
rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/30/2023 zo dňa 29. 09. 2023, právoplatným dňa

17. 10. 2023, ktorým súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne
v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a ochranné liečenie protitoxikomanické
ústavnou formou a ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou. Zároveň zrušil všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, a to
proti výroku o treste, ktoré neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým,
že z predchádzajúcich odsúdení za do úvahy prichádzajúcej zbiehajúcej trestnej činnosti, za ktorú
sa má v tomto prípade ukladať súhrnný trest, je možné ukladať trest odňatia slobody vo výmere 8

rokov a 8 mesiacov na spodnej hranici trestnej sadzby a 12 rokov na hornej hranici trestnej sadzby.
Zdôraznil, že za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona zákon určuje
trestnú sadzbu 7 až 12 rokov, za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona zákon
určuje trestnú sadzbu 4 až 10 rokov, za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 Trestného zákona zákon určuje trestnú sadzbu 3 až 8 rokov a za prečin výtržníctva podľa § 364

ods. 1 Trestného zákona zákon určuje trestnú sadzbu až 3 roky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
najzávažnejším trestným činom, ktorý v prípade zbiehajúcej sa trestnej činnosti prichádza do úvahy, je
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s trestnou sadzbou 7 až 12 rokov,
kde pri opakovane spáchanom zločine sa spodná hranica trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Trestného
zákona zvyšuje o jednu tretinu. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona a zásad ukladania úhrnného

trestu podľa 41 ods. 1 Trestného zákona spodná hranica trestnej sadzby za predmetnú zbiehajúcu sa
trestnú činnosť predstavuje 8 rokov a 8 mesiacov. Ďalej poukázal na to, že Okresný súd Zvolen pri
odsúdeniach jeho osoby v rámci konaní vedených pod sp. zn. 1T/30/2023 a sp. zn. 6T/10/2024 vždy
aplikoval ustanovenie § 39 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu a za závažnejšie trestné
činy ako sú zločin lúpeže (sadzba 7 – 12 rokov) a zločin ublíženia na zdraví (sadzba 4 – 10 rokov)

mu ukladal trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú spodnú hranicu trestnej sadzby. Trestný čin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa právnej kvalifikácie v tomto trestnom konaní má trestnú sadzbu v
prvom odseku v rozmedzí 3 až 8 rokov. Vzhľadom na trestnú sadzbu sa jedná o najmenej závažný zločin
zo všetkých zločinov prichádzajúcich v tejto veci do úvahy, kedy súdy v predchádzajúcich odsúdeniach
pri podstatne vyšších trestných sadzbách aplikovali mimoriadne zníženie trestu a ukladali vždy trest

pod zákonom stanovenú spodnú hranicu trestnej sadzby za tej istej situácie jeho vyhlásenia o vine na
hlavnom pojednávaní, avšak s tým rozdielom, že spodná hranica predstavovala pri odsúdení Okresným
súdom Zvolen rozsudkom sp. zn. 6T/10/2024 podľa v tom čase účinného § 38 ods. 5 Trestného zákona
až 9 a pol roka, a napriek tomu mu uložil za dva závažnejšie zločiny trest odňatia slobody pod zákonom
stanovenú trestnú sadzbu, a to vo výmere 7 rokov nepodmienečne. Poukázal tiež na dikciu § 39 ods.

5 a § 34 ods. 4 Trestného zákona, a uzavrel, že zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby preto
logicky nemôže byť rovnako závažný, navyše súd vôbec neaplikoval inštitút minimálneho zníženia
trestu, ktorý súdy v predchádzajúcich odsúdeniach pri oveľa závažnejších zločinoch v súbehu v každom
prípade aplikovali. Súd posledným predchádzajúcim odsúdením za oba predchádzajúce zločiny uložilnepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda v rozsahu 2 a pol roka v tom čase pod
zákonom stanovenú zvýšenú spodnú hranicu trestnej sadzby. Za tejto situácie súd prvého stupňa v
predmetnej právnej veci za zločin, ktorého spodná hranica trestnej sadzby predstavuje 3 roky, ako aj

za existencie prijatia vyhlásenia viny obžalovaného, zvýšil bez použitia mimoriadneho zníženia trestu
trest o dva a pol roka. Následky trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v tomto prípade
nie sú vôbec závažného charakteru, pričom poukázal na závery znaleckých posudkov Mgr. Nociara č.
36/2023 a PhDr. Bečkovej č. 6/2024. Záverom odôvodnenia odvolania uviedol, že čo sa týka jeho osoby,
tak k prvému priznaniu v rámci všetkých do úvahy prichádzajúcich zbiehajúcich sa zločinov (konanie

na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 1T/30/2023) došlo na hlavnom pojednávaní dňa 29. 09. 2023
a všetky ostatné zločiny (ublíženie na zdraví, týranie blízkej osoby a zverenej osoby) boli dokonané
podľa formulácie ich skutkových viet dávno pred týmto dátumom. Nie je mu preto zrejmé, že ak súd
prvého stupňa argumentuje pri ukladaní výšky trestu odňatia slobody akousi „nenastanou sebareflexiou“
a „opakovaným dopúšťaným sa trestnej činnosti“, čo tým mal na mysli, pretože priznanie sa k spáchaniu
trestného činu lúpeže nasledovalo až po spáchaní ostatných do úvahy prichádzajúcich zbiehajúcich

sa zločinov. Súdom prvého stupňa v tejto veci uvádzaná sebareflexia vo vzťahu k priznaniam preto
objektívne mohla nastať až po priznaní sa k prvému zločinu, a preto pri ukladaní súhrnného trestu nemá
žiadne opodstatnenie, pretože k nej objektívne mohlo dôjsť len po prvom odsúdení za trestný čin, ku
ktorému sú ostatné trestné činy z neskorších odsúdení v súbehu, inak by neboli splnené podmienky na
ukladanie súhrnného trestu. Uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov

nepodmienečne je vzhľadom na následky, spôsoby spáchania všetkých zbiehajúcich sa zločinov, osobu
páchateľa, a v neposlednom rade aj vzhľadom na závažnosť zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby vo vzťahu k ostatným zbiehajúcim sa zločinom, neprimerane prísny a nespravodlivý. Na nápravu
jeho osoby, ktorá už v súčasnosti od roku 2023 prebieha vo výkone trestu odňatia slobody, postačuje aj
trest vo výške pod zákonnom stanovenú dolnú (zvýšenú) hranicu trestnej sadzby 8 rokov a 8 mesiacov,

pričom poukázal aj na pozitívne hodnotenie z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Na základe
uvedeného preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trestu podľa § 321 ods.
1 písm. e) Trestného poriadku a následne aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak,
že podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu, resp. aby alternatívne uložil trest
odňatia slobody pri aplikácii mimoriadneho zníženia trestu pod zákonom ustanovenú spodnú hranicu

trestnej sadzby podľa vlastného uváženia.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní, v plnom rozsahu poukázal
na písomné odôvodnenie podaného odvolania. Navrhol preto, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm.
e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodujúc sám podľa § 322

ods. 3 Trestného poriadku upustil od uloženia súhrnného trestu, alternatívne, aby uložil obžalovanému
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za použitia mimoriadneho
znížia trestu podľa § 39 Trestného zákona.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za

zákonný vo všetkých jeho výrokoch, teda aj vo výroku o treste, a preto navrhlo odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný v rámci verejného zasadnutia uviedol, že mu je to všetko ľúto a navrhol, aby krajský súd
rozhodol tak, ako to bude považovať za správne.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo

k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné.Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného

poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak
si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. V odôvodnení rozhodnutia sa teda prvostupňový súd vysporiadal so

všetkými podstatnými okolnosťami, jednak vo vzťahu k otázke viny, ako aj vo vzťahu k otázke trestu.
Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil
vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré je v zmysle zákona
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto krajský súd v zmysle zákona, ako aj samotného
odvolania, preskúmaval len výrok o treste.

Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti
a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. V tejto súvislosti
krajský súd ďalej poznamenáva, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu

sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností,
na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa
(majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd
prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní

o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade
nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani jeho postoj k prejednávanej veci.
V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Krajský súd vo vzťahu k výroku o treste zároveň konštatuje, že dňa 06. augusta 2024 nadobudla
účinnosť novela Trestného zákona, ktorá okrem iného upravila niektoré zásady pre ukladanie trestov,
a bol novelizovaný aj § 38 Trestného zákona vo vzťahu k úprave trestnej sadzby v prípade opätovného
spáchania zločinu. S poukazom na osobu obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučení spravil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a doposiaľ uložené

tresty za jeho inú trestnú činnosť krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody uložený okresným
súdom je neprimerane prísny a na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa postačí aj trest kratšieho
trvania. Z tohto dôvodu preto krajský súd zrušil výrok o treste a uložil obžalovanému A. B. trest odňatia
slobody vo výmere 8 rokov a 8 mesiacov, teda na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby
v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona. Pri ukladaní trestu krajský súd v prípade obžalovaného prihliadol

na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal k spáchaniu trestného
činu, a zároveň prihliadol na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona,
t.j. že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný
čin odsúdený. Krajský súd sa však nestotožnil s obhajobou obžalovaného v tom smere, že je možné
uložiť mu trest odňatia slobody aj pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle

§ 39 ods. 5 Trestného zákona, resp. upustiť od uloženia súhrnného trestu v zmysle § 44 Trestného
zákona. Obžalovaný opakovane pácha násilnú trestnú činnosť, bol už v minulosti odsúdený aj za zločin,
preto s poukazom na jeho osobu ani krajský súd nepristúpil k ešte miernejšiemu trestnému postihu
obžalovaného. Takto uložený trest je potom podľa názoru krajského súdu na ochranu spoločnosti,
nápravupáchateľa,akoajzpohľadugenerálnejaindividuálnejprevenciepostačujúci,pričomdostatočne

zabezpečí prevýchovu obžalovaného a zároveň takýto trest postihuje len obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pre spáchaním prejednávaného
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho
krajský súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd ukladal obžalovanému súhrnný trest v zmysle § 42 ods. 1 Trestného
zákona, musel v súlade s § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušiť aj výroky o treste z rozhodnutí, vo vzťahuku ktorým prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu, a ktoré sú presne špecifikované vo výroku
tohto rozhodnutia.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 322 ods. 3 Trestného
poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste sám vo veci rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ostatné výroky napadnutého rozsudku (výrok o ochrannom
liečení a náhrade škody) pritom ostali týmto rozhodnutím nedotknuté.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného
poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.