Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124309647
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124309647.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek

senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: Inštalatér,
s.r.o., so sídlom Na kopec 478/1, 013 11 Lietavská Lúčka, IČO: 44 318 111, právne zastúpeného:
Hriadel-Heger & Partners s.r.o., so sídlom Železničiarska 18, 811 04 Bratislava, IČO: 51 643 359, proti
žalovanému: Eleven Slovensko s.r.o., so sídlom Jesenského 82, 943 01 Štúrovo, IČO: 46 057 021,
(zanikol v dôsledku cezhraničného zlúčenia ku dňu 30.07.2025), právne zastúpenému: Advokátska
kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., so sídlom Ernestova bašta 2, 940 01 Nové Zámky, IČO:
36 857 751, o zaplatenie 35.671,23 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/164/2024-131 zo dňa 05. februára 2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 57Cb/164/2024-131 zo dňa 05. februára
2025 v napadnutom výroku I., zaväzujúcom žalovaného na zaplatenie istiny 35.671,23 EUR v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania, potvrdzuje.
II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 57Cb/164/2024-131 zo dňa 05.02.2025
v napadnutom výroku I., zaväzujúcom žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania mení tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13,5% ročne zo sumy 35.671,23

EUR od 26.06.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu
zamieta.
III.Súdpriznávažalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 35.671,23 EUR, úrok z omeškania 13,50 % ročne zo sumy 35.671,23
EURod23.03.2024dozaplatenia.VýrokomII.priznalžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu
100%. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“), § 369 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 1 ods.

2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. (ďalej len „nariadenie“), § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 35.671,23 EUR s prísl., pričom žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený podal dňa
16.02.2024 voči žalovanému ako povinnému návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného
titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 38Up/1920/2023 zo dňa 05.01.2024,
ktorý sa stal vykonateľným dňa 06.02.2024. Exekučné konanie bolo vedené pred Okresným súdom

Banská Bystrica pod sp. zn. 30Ek/289/2024. Pohľadávka, ktorá bola vymožená a súčasne nesprávne
poukázaná na bankový účet žalovaného, v tom čase povinného, predstavovala sumu 35.671,23 EUR.
Spoločne s dlžnou čiastkou mal žalobca právo požadovať aj úroky z omeškania v zákonnej výške vzmysle § 369 ods. 2 ObZ. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil dňom nasledujúcim po dni poukázania
vymoženej sumy v prospech žalovaného, v tom čase povinného.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 25.06.2024 platobný rozkaz pod sp.

zn. 33Up/1105/2024, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel, a proti ktorému podal žalovaný odpor,
v ktorom uviedol, že nárok žalobcu žalovaný neuznáva, nakoľko špecifikácia účtu, na ktorý mal súdny
exekútorvexekučnomkonanípoukázaťvymoženéplnenie,jevýlučnev"rukách"žalobcu.Nárokžalobcu
vyplývajúci v poradí z prvého platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť len v dôsledku toho, že nebol nedopatrením prevzatý v odbernej lehote,

je z pohľadu žalovaného sporný. Žalovaný nebol zo strany žalobcu vyzvaný na úhradu dlžnej sumy,
žalovaný nebol kontaktovaný ani cestou banky ohľadne nároku žalobcu a o uplatnení nároku žalobcu
súdnou cestou nadobudol žalovaný vedomosť až doručením v poradí druhého platobného rozkazu
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 33Up/1105/2024 zo dňa 25.06.2024. Žalovanému nebolo
zrejmé, aká prekážka bránila žalobcovi vo vyvinutí úsilia k snahe o mimosúdne riešenie, keďže až z
elektronickej schránky sa žalovaný dozvedel o spore, ktorý žalobca inicioval. Žalovaný mal za to, že

snahou žalobcu bolo bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalovaného neoprávneným fakturovaním súm,
z ktorých pozostával nárok žalobcu uplatnený v poradí prvým návrhom na vydanie platobného rozkazu
žalobcu. Žalovaný mal za to, že v konkrétnom prípade pochybil žalobca a uplatnený nárok je nedôvodný,
dokonca bol cestou súdu podaný predčasne.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že z uvedených tvrdení žalovaného nebolo žalobcovi

jasné, ktoré z tvrdení obsahujú skutočnosť odôvodňujúcu spochybnenie žalobcom uplatňovaného
nároku. Samotné tvrdenie neuznania nároku nakoľko špecifikácia účtu, na ktorý má súdny exekútor v
exekučnom konaní poukázať vymožené plnenie, je výlučne v rukách žalobcu, nárok žalobcu nijakým
spôsobom nespochybnil a ani nevyvrátil. Uvedené je možné ak, tak aplikovať výlučne v konaní vedenom
Okresným súdom Banská Bystrica, sp.zn. 30Ek/289/2024, v ktorom k chybnému uvedeniu bankového

účtu došlo. Žalovanému bolo doručené upovedomenie o ukončení exekúcie prostredníctvom súdneho
exekútora JUDr. Vojtech Markovič PhD., č.k. 381EX 132/24-3 zo dňa 22.03.2024, podľa ktorého bola
exekúcia na majetok žalovaného z exekučného titulu rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 38Up/192/2023 zo dňa 05.01.2024 v súlade s § 61o ods. 1 Exekučného poriadku ukončená.
Nakoľko žalovaný bol uzrozumený o výške pohľadávky žalobcu ako oprávneného, rovnako tak bol

a musel byť uzrozumený aj o skutočnosti, že suma, ktorá mu bola v rovnakej výške vrátená na
bankový účet bola platbou mylnou, a jej ponechaním sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
Žalovaný ďalej udal, že nárok žalobcu vyplývajúci z prvého platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť len v dôsledku toho, že nebol nedopatrením
prevzatý v odbernej lehote, je z pohľadu žalovaného sporný. Žalovaný opomenul skutočnosť, že tieto

námietky mal právo a aj povinnosť uplatniť v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica,
sp. zn. 38Up/192/2023, čo však neučinil a platobný rozkaz vydaný dňa 05.01.2024, tak márnym
uplynutím lehoty na podanie odporu nadobudol právoplatnosť a následne aj vykonateľnosť. A teda
nárok vyplývajúci z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Up/192/2023 zo dňa
05.01.2024 sa tak stal nespochybniteľným.

5. Žalovaný na tieto skutočnosti okrem iného uviedol, že žalobca označil ako právny dôvod vzniku
pohľadávky bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo nedopatrením, keďže žalobca v návrhu na začatie
exekučného konania uviedol exekútorovi číslo účtu žalovaného. Mal za to, že snahou žalobcu bolo
bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalovaného neoprávneným fakturovaním súm, z ktorých pozostával
nárok žalobcu uplatnený v poradí prvým návrhom na vydanie platobného rozkazu žalobcu. Tvrdil, že

žalobca si týmto spôsobom uplatnil duplicitný nárok na základe odlišného právneho titulu, avšak ani v
prvom konaní a ani v prebiehajúcom konaní žalovaný nárok žalobcu neuznal a preto navrhol súdu, aby
žalobu žalobcu zamietol v priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo
jeho úmyselným konaním. Žalobca pokladá ďalšie vyjadrenie žalovaného, že žalovaný nebol zo strany

žalobcu informovaný o snahe žalobcu o mimosúdne riešenie veci, aby mohol zaujať stanovisko k nároku
žalobcu, ktorý si uplatnil v poradí v prvom upomínacom konaní a ani voči nároku žalobcu, ktorý je
predmetom tohto konania, za klamlivé a súd zavádzajúce.
7. Súd uviedol, že žalovaný a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, písomne sa
ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd prejednal vec v ich neprítomnosti. Na základe prevedeného

dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná. Žalovaný sa nevrátením vymožených a omylom poukázaných finančných
prostriedkov súdnym exekútorom na účet žalovaného, na úkor žalobcu, bezdôvodne obohatil o sumu
35.671,23 EUR, keď žalovaný k takýmto finančným prostriedkom nemal žiadny právny titul, a aj napriektomusitietofinančnéprostriedkynasvojombankovomúčteponechal.Pohľadávka,ktorábolavymožená
a súčasne nesprávne poukázaná na bankový účet žalovaného, v tom čase povinného, predstavovala
sumu 35.671,23 EUR, preto súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie - zaplatiť

sumu 35.671,23 EUR spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške podľa § 369 ods. 2 ObZ, a to
13,50 % ročne zo sumy 35.671,23 EUR od 23.03.2024 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni
poukázania vymoženej sumy v prospech žalovaného, v tom čase povinného, kedy sa žalovaný dostal
do omeškania .
8. Žalovaný v konaní uviedol, že žalobu neuznáva, nakoľko špecifikácia účtu, na ktorý má súdny

exekútor v exekučnom konaní poukázať vymožené plnenie, je výlučne v rukách žalobcu. Toto tvrdenie
žalovaného nárok žalobcu nijakým spôsobom nespochybnilo a ani nevyvrátilo. Žalovaný ako povinný
v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 30Ek/289/2024, bol povinný
strpieť výkon exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu banke a to, že nedopatrením boli vymožené
finančné prostriedky opätovne zaslané na bankový účet žalovaného, ho neoprávňovalo, si tieto
bezdôvodne ponechať a žalobcovi nevrátiť. Žalovanému bola doručená aj informácia o vymoženej

pohľadávke, ktorá predstavovala sumu 44.304,63 EUR, z toho pohľadávka oprávneného vrátane trov
konania sumu 35.671,23 EUR a pohľadávka exekútora sumu 8.633,40 EUR, žalovaný si teda bol
vedomý výšky vymoženej sumy, táto bola z jeho bankového účtu poukázaná na bankový účet súdneho
exekútora a z bankového účtu súdneho exekútora nedopatrením naspäť na bankový účet žalovaného
ako povinného. Keď žalovaný bol uzrozumený o výške pohľadávky žalobcu ako oprávneného, rovnako

tak bol uzrozumený aj o skutočnosti, že suma, ktorá mu bola v rovnakej výške vrátená na bankový účet,
je platbou mylnou a jej ponechaním sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
9. Žalovaný tvrdil, že nárok žalobcu vyplývajúci z prvého platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť len v dôsledku toho, že nebol platobný rozkaz
nedopatrením prevzatý v odbernej lehote, je z pohľadu žalovaného sporný. Uvedené tvrdenie opätovne

neobsahuje skutočnosť odôvodňujúcu spochybnenie žalobcom uplatňovaného nároku. Nárok žalobcu
v poradí z prvého platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 38Up/192/2023 zo dňa
05.01.2024 nie je sporný, žalovaný aj napriek tvrdeniu, že ho neprevzal v odbernej lehote, mal 15 dňovú
lehotu na podanie odporu, ktorú nevyužil, platobný rozkaz tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Súd ďalej uviedol, že v tomto konaní nebol predmetom sporu nárok žalobcu, ktorý vyplýval z platobného

rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 38Up/192/2023 zo dňa 05.01.2024, preto tvrdenie
žalovaného o bezdôvodnom neoprávnenom vyfakturovaní súm, z ktorých pozostával nárok žalobcu
uplatnený návrhom na vydanie platobného rozkazu v uvedenom konaní, bol irelevantným tvrdením.
Nárok vyplývajúci z platobného rozkazu Okresného súdu sp. zn. 38Up/192/2023 zo dňa 05.01.2024
je nespochybniteľný. Žalovaný mal právo resp. aj povinnosť uplatniť námietky proti nároku žalobcu v

konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 38Up/192/2023, čo však neurobil a
platobný rozkaz vydaný dňa 05.01.2024 tak márnym uplynutím lehoty na podanie odporu nadobudol
právoplatnosť a následne aj vykonateľnosť.
10.Žalovanýtiežtvrdil,žežalobcasiuplatnilnárokduplicitne.Tototvrdeniežalovanéhosúdnepovažoval
za pravdivé. Poukázal na ust. § 61o ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a dodal, že danom prípade sa jedná o spôsob ukončenia exekúcie, kedy
sa naplní účel samotnej exekúcie, teda dôjde k vymoženiu pohľadávky oprávneného, a to buď jej
dobrovoľným uhradením zo strany povinného po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, alebo
núteným vymožením niektorým zo spôsobov podľa Exekučného poriadku. Doplnil, že musí však byť
vymožená celá pohľadávka oprávneného aj s príslušenstvom, trovy oprávneného v exekučnom konaní

a trovy exekúcie súdneho exekútora. V danom prípade k tejto skutočnosti však nedošlo. Aj napriek
tomu, že v určitom okamihu súdny exekútor disponoval peňažnými prostriedkami vo výške pohľadávky
oprávneného vrátane príslušenstva, trovami oprávneného a trovami exekúcie súdneho exekútora,
avšak tieto peňažné prostriedky však nikdy neboli oprávnenému vyplatené, teda k uspokojeniu nárokov
oprávneného zo strany povinného nedošlo. Nárok v poradí z prvého návrhu na vydanie platobného

rozkazu vyplýval z nároku žalobcu na náhradu škody, z uplatnenej zľavy z ceny diela a zmluvnej pokuty
za omeškanie s dodaním diela, pričom nárok v poradí z druhého návrhu na vydanie platobného rozkazu
vyplýva z nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
11. Žalovaný ďalej tvrdil, že nebol zo strany žalobcu informovaný o snahe žalobcu o mimosúdne riešenie
veci, aby mohol zaujať stanovisko k nároku žalobcu, ktorý si uplatnil v poradí v prvom upomínacom

konaní a ani voči nároku žalobcu, ktorý je predmetom tohto konania. O nároku žalobcu uplatňovanom
v poradí v prvom návrhu na vydanie platobného rozkazu bolo Okresným súdom Banská Bystrica
38Up/192/2023 zo dňa 05.01.2024 právoplatne rozhodnuté titulom vydaného platobného rozkazu.
Tvrdenie žalovaného, že nebol informovaný o snahe žalobcu vec mimosúdne vyriešiť bolo podľa súduirelevantné tvrdenie žalovaného pre toto konanie. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že nebol informovaný
o snahe žalobcu o mimosúdne riešenie veci v poradí o druhom návrhu na vydanie platobného
rozkazu,opakpreukazujeUpovedomenieoukončeníexekúciezodňa22.03.2024,konečnévyúčtovanie

exekučného konania zo dňa 22.03.2024 ako aj listina označená ako Oznámenie zo dňa 03.05.2024,
z ktorých vyplynulo, že súdny exekútor informoval o mylnej platbe banku a tá následne žalovaného,
ktorý na vrátenie neoprávnenej platby nedal súhlas a teda o skutočnosti, že žalovaný prijal finančné
prostriedky neoprávnene späť na svoj bankový účet, je týmto potvrdená. Žalovaný si bol vedomý, že
platbu prijal a mal ju vrátiť. Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo

výroku I. tohto rozsudku.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 CSP, keď žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.
13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že
odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP.

14. Uviedol, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, pokiaľ na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. V konaní podľa neho nebolo
preukázané, že by sa žalovaný dostal do omeškania dňa 23.03.2024, nakoľko dňa 22.03.2024 vydal
poverený exekútor Upovedomenie o ukončení exekúcie, pričom z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplynulo, ktorým dňom bolo toto upovedomenie exekútora aj doručené

žalovanému, teda kedy sa mohol dozvedieť o ukončení exekučného konania. Dodal, že pohľadávku
žalobcu, ktorá bola v tomto exekučnom konaní vymáhaná, žalovaný neuznáva a preto mal za to, že
k vráteniu finančných prostriedkov došlo oprávnene. Žalovaný nemal vedomosť o tom, že žalobca
pochybil v otázke špecifikácie svojho čísla účtu, na ktorý žiadal poukázať prostriedky vymožené súdnym
exekútorom. Uviedol, že on nezapríčinil takéto pochybenie a preto zastáva názor, že odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je aj v časti priznaného úroku z omeškania odo dňa 23.03.2024
nepreskúmateľný. Mal za to, že v poradí prvý platobný rozkaz nebol prevzatý v odbernej lehote, pričom
vedomosť žalovaného o vydaní tohto platobného rozkazu v sebe konzumovala aj lehotu na podanie
opravného prostriedku. Z uvedeného dôvodu nebolo pravdou, že by žalovaný vedome nevyužil možnosť
zvrátenia procesu nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti v poradí prvého platobného rozkazu

vydaného upomínacím súdom. Ako žalovaný uviedol, až z elektronickej stránky sa dozvedel o spore,
ktorý žalobca inicioval, pričom nebol vyzvaný žalobcom na úhradu dlžnej sumy a to ani cestou banky
ako pre účely konania žalobca uvádzal. Dodal, že žalobca v spore nepreukázal svoje tvrdenie o tom,
že sa snažil o mimosúdne riešenie veci a rovnako ani nepreukázal, že by bol žalovaného kontaktoval
cestou banky a že žalovaný neudelil súhlas na údajnú finančnú operáciu. Žalovaný v tomto období ani

nemal vedomosť o tom, že malo dôjsť k údajnému pochybeniu v otázke platby v exekučnom konaní.
Tvrdil,žepochybilžalobcaauplatnenýnárokjenedôvodný,dokoncabolcestousúdupodanýpredčasne.
Súčasný stav a aj trovy konania zapríčinil žalobca, nevznikli pričinením žalovaného a preto je žalovaný
toho názoru, že návrh na vydanie platobného rozkazu (žaloba) je zo strany žalobcu nedôvodný, a to
nielen v časti pôvodnej istiny vo výške 31.718,63 EUR, ale aj vo zvyšnej časti, ku ktorej si v tomto

konaní žalobca pripočítal náklady na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, nevynímajúc
trovy súdneho konania. Vznik trov konania zapríčinil žalobca, nie žalovaný a preto by ich mal znášať
žalobca, nie žalovaný. Súdny exekútor vymohol finančné prostriedky podľa návrhu oprávneného, a preto
bol žalovaný tohto názoru, že v tomto konaní bolo potrebné vo vzťahu k otázke priznaného nároku na
náhradu trov konania aplikovať ustanovenie § 257 CSP a s poukazom na skutočnosť, že žalobca si

ako oprávnený v exekučnom konaní v rámci svojho konania nepočínal v súlade so zásadou generálnej
prevenčnej povinnosti s takou mierou starostlivosti, aby nedošlo k vzniku škody.
15. Nevidel právny dôvod k tomu, aby uhrádzal neoprávnenú pohľadávku žalobcu, ktorý si fakturoval
sumy, na ktoré nemal právny dôvod a následne si ich uplatňoval súdnou cestou. Konanie žalobcu, ktorý
nevyvinul ani minimálne úsilie v snahe o mimosúdne riešenie veci len potvrdzuje tvrdenie žalovaného,

že tomu tak bolo z dôvodu, aby žalovaný nemohol zaujať adekvátne stanovisko k jednotlivým sumám,
od ktorých žalobca odvodzoval svoj v poradí prvý nárok. Súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenie
žalovaného, že nebol informovaný o snahe žalobcu vec mimosúdne doriešiť preukazujú prílohy
predložené v samotnom konaní o prvom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Tvrdil, že súd prvej
inštancie pochybil, pokiaľ z týchto listinných dôkazov vyvodil záver, že žalovaný mal byť na základe ich

obsahu informovaný o údajnej mylnej platbe, resp. že mal tieto listinné dôkazy chápať ako snahu žalobcu
o mimosúdne riešenie veci v poradí o druhom návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu a z týchto
dôvodovnáslednepriznaťžalobcovinároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Považovaltvrdenie
žalobcu o tom, že nedopatrením boli vymožené finančné prostriedky opätovne zaslané na bankový účetžalovaného za irelevantné. Tvrdenie žalobcu o tom, že sa tak stalo nedopatrením, považoval za účelové.
Žalobca nekonal v súlade s generálnou prevenčnou povinnosťou, túto závažným spôsobom porušil zo
žalovanému neznámych dôvodov a preto mal za to, že v prípade úhrady žalovanej sumy žalovaným

by žalobca zodpovedal za škodu, ktorá by žalovanému vznikla v zmysle ustanovenia § 420 zákona
č 40/1964 Zb, Občiansky zákonník (ďalej len OZ“). Záverom navrhol, aby rozsudok Okresného súdu
Nitra, sp. zn. 57Cb/164/2024-131 zo dňa 05.02.2025 s poukazom na ustanovenie § 388 CSP, zmenil
tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania alternatívne, aby v zmysle
ustanovenia § 389 CSP, rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 57Cb/164/2024-131 zo dňa 05.02.2025

zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie a žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný odvolanie podal z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP, pričom jednotlivé dôvody odvolania bližšie neodôvodnil.
Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so zisteniami a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd

prvej inštancie. Žalovaný sa v podanom odvolaní skôr venoval recyklovaniu svojich vyjadrení a právnych
názorov na oprávnenosť nároku žalobcu, ktorý si žalobca voči žalovanému riadne uplatnil cestou
súdu. Samotné odvolanie tak podľa jeho názoru, ani nepredstavuje opravný prostriedok smerujúci
proti rozsudku súdu prvej inštancie, pretože bližšie neodôvodnil použitie ním označených odvolacích
dôvodov, ako skôr opakovanie dôvodov, prečo žalovaný nepovažuje nárok žalobcu za dôvodný.

Žalovaný v odvolaní opakovane uviedol, že nebol informovaný o snahe žalobcu o mimosúdne riešenie
veci, čo je však pre konanie na súde prvej inštancie irelevantné. Pokiaľ sa žalovaný chcel a mienil, resp.
mieni dohodnúť, nič mu nebránilo, a ani nebráni kontaktovať žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu
s takouto požiadavkou. Nakoniec, nič mu ani nebráni uhradiť požadovanú sumu žalobcovi. Žalovaný
podaným odvolaním bez uvedenia relevantných dôvodov, tak koná len účelovo s cieľom oddialiť

právoplatnosť rozsudku vydaného súdom prvej inštancie. Záverom zdôraznil správnosť a spravodlivosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a aby zaviazal žalovaného na úhradu trov žalobcu v odvolacom konaní.
17. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu,

odvolaním, vyjadrením k odvolaniu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného čo do priznanej istiny a výroku o náhrade trov konania nenaplnilo
odvolacie dôvody, ale čo sa týka priznaného príslušenstva odvolacia námietka žalovaného čiastočne
dôvodná bola. Odvolací súd zverejnil dňa 26.06.2025 termín vyhlásenia rozsudku na deň 15.07.2025

na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.

19. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
22. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
23. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
24. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.27. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku, ako aj
s obsahom odvolania a vyjadrenia žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku v časti priznanej istiny a výroku III. o nároku na náhradu trov konania, s ktorého odôvodnením

sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým
do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so
zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady

procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací
súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej
inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožnil. Pre zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku, odvolací súd dodáva nasledovné:

28. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď dospel k záveru,
že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, odvolací súd uvádza, že žalovaný tvrdil, že
keďže pohľadávku žalobcu vymáhanú v exekučnom konaní neuznával, mal za to, že k vráteniu peňazí
došlo oprávnene. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje na
strane obohateného existencia zavinenia, existencia protiprávneho úkonu, dokonca ani to, či obohatený

o získaní bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie, ani to čo si subjektívne myslel, keď sa dozvedel o
predmetnom plnení. Zákon jednoznačným spôsobom definuje bezdôvodné obohatenie ako majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, ku ktorému došlo v tomto prípade. Z uvedeného
dôvodu je bez relevancie odvolacia námietka žalovaného, že neuznával pohľadávku žalobcu a mal za
to, že k vráteniu finančných prostriedkov došlo oprávnene.

29. Skutočnosť že žalovaný nemal vedomosť o pochybení žalobcu pri zadávaní účtu žalobcu, nemá
žiaden vplyv na právne posúdenie veci. Uvedené nemá žiaden vplyv na samotnú povinnosť žalovaného
vydať bezdôvodné obohatenie.

30. Pokiaľ žalovaný namietal dôvodnosť žalovanej istiny a to konkrétne vo výške pôvodnej istiny,
uvedená argumentácia bola predmetom procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie a
odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že predmetný nárok bol priznaný
platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.: 38Up/192/2023 zo dňa 05.01.2024, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a teda je sporovanie predmetnej výšky v tomto konaní z

dôvodov, ktoré mal možnosť uplatniť žalovaný v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica sp.zn.
38Up/192/2023 a neurobil tak, bezpredmetná. Čo sa týka namietaných pripočítaných trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní a trovy súdneho konania z dôvodu, že žalobca si nepočínal tak, aby
v konaní nedošlo k vzniku zbytočných trov konania, odvolací súd uvádza, že uvedené trovy vznikli
ako dôsledok dobrovoľného nesplnenia si povinnosti žalovaného a teda boli priznané dôvodne. V

predmetnom konaní bolo podstatné, že uvedená celková žalovaná suma bola omylom zaslaná na účet
žalovaného, ktorý ju žalobcovi dobrovoľne nevydal. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že žalovaný nevrátením vymožených a omylom poukázaných finančných prostriedkov
súdnym exekútorom na účet žalovaného sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a teda je povinný
uvedené obohatenie vydať. Žalovaný v spore nepreukázal právny titul, na základe ktorého by mu

finančné prostriedky zaslané na jeho účet mali patriť.

31. Bez akejkoľvek relevancie je odvolacia námietka žalovaného, že on nezapríčinil také pochybenie.
V konaní nebolo sporné, že celá žalovaná istina sa dostala do sféry dispozície na účet žalovaného.
Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, že predmetné plnenie žalovaný prijal bez právneho titulu,

peniaze si ponechal a teda súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o povinnosti žalovaného
vydať predmetné bezdôvodné obohatenie.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,

odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je v časti priznanej istiny vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP
v časti žalovanej istiny ako vecne správny potvrdil, stotožňuje sa odôvodnením rozsudku súdom prvejinštancie v tejto časti a na odôvodnenie odkazuje. Odvolací súd zároveň potvrdil napadnutý rozsudok aj
v súvisiacom výroku o trovách prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil pomer
úspechu žalobcu a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zmena posúdenia nároku

na úrok z omeškania odvolacím súdom nemá na konečný úspech v konaní pred súdom prvej inštancie
žiaden vplyv, nakoľko príslušenstvo nebolo samostatným predmetom konania. Žalovaný nepreukázal
skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP, teda okolnosti hodné osobitného zreteľa. Takouto
okolnosťou nie je samotný omyl, ktorý bol dôvodom nesprávneho plnenia na účet žalovaného a to najmä
v kontexte odmietavého postoja žalovaného vrátiť plnenie prijaté bez právneho dôvodu.

33. Odvolací súd však ako dôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nesprávneho
záveru súdu prvej inštancie o preukázanom omeškaní žalovaného ku dňu 23.03.2024. Bezdôvodné
obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor
sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh spočíva v platobnej
povinnosti, spája sa s ňou v prípade vzniku omeškania na strane dlžníka právo veriteľa požadovať

okrem plnenia aj úroky z omeškania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný sa do
omeškania dostal 23.03.2024, teda počnúc nasledujúcim dňom po prijatí platby na účet žalovaného.
Vedomosť žalovaného o prijatí plnenia vyvodil z upovedomenia o ukončení exekúcie zo dňa 22.03.2024,
konečného vyúčtovania zo dňa 22.03.2024 ako aj listiny označenej ako Oznámenie zo dňa 03.05.2024,
z ktorých podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že súdny exekútor informoval o mylnej platbe banku a tá

následne žalovaného, ktorý na vrátenie nedal súhlas. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou
žalovaného, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva konkrétne kedy sa žalovaný o mylnej
platbe dozvedel. Vzhľadom ku skutočnosti, že z obsahu spisu nevyplýva, kedy mala byť žalovanému
preukázateľne doručená výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, odvolací súd dospel k záveru,
že za preukázateľný okamih je treba vziať do úvahy až doručenie predmetnej žaloby, ku ktorej došlo

25.06.2024. Až počnúc nasledujúcim dňom je možné priznať úrok z omeškania a to v súlade s § 563
OZ. „Ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po
tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane
splatnou uplynutím tejto doby. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný
veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi. K omeškaniu

dochádza uplynutím lehoty splatnosti. Tá sa riadi hmotný právom. Vo vzťahu k hlavnému záväzku
je úrokový záväzok vedľajší, akcesorický. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania začína prvého
dňa omeškania a nemôže trvať dlhšie, než trvá záväzok hlavný, ktorého premetom je pohľadávka
veriteľa a jej zodpovedajúci dlh dlžníka. Vzhľadom k tomu, že pri nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia nie je v občianskom zákonníku určená doba splnenia, je treba vychádzať z toho, že ten, kto

je povinný bezdôvodné obohatenie vydať (dlžník) je povinný plniť prvý deň po tom, čo bol veriteľom o
splnenie požiadaný. Ak nedošlo k požiadaniu dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať
žalobný návrh. Dňom splatnosti pohľadávky je potom deň po doručení tohto žalobného návrhu odporcovi
(žalovanému)“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7 MCdo 5/2014). Za kvalifikovanú
výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia sa teda považuje doručenie žaloby dlžníkovi. Nie je nutné

aby veriteľ požiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia pre jej podaním. Uvedené má vplyv len na
omeškanie dlžníka, preto námietku žalovaného o predčasnosti podanej žaloby odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú.

34. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na potvrdenie
napadnutého rozsudku v časti priznaných úrokov z omeškania od dátumu 23.03.2024 a ani na zrušenie

odvolaním žalovaného výroku I. napadnutého rozsudku v uvedenej časti a z toho dôvodu rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku I v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania zmenil tak, že úrok priznal
až počnúc dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanému, teda dňom 26.06.2024 a vo zvyšnej
časti úrokov z omeškania žalobu zamietol. Jednalo o zmenu právneho posúdenia a teda naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pričom odvolací súd posudzoval iba príslušenstvo

uplatnenej istiny. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu, avšak v prípade nároku na úrok
z omeškania bolo založené na nesprávnom právnom posúdení. V takom prípade nebolo potrebnéopakovať ani doplniť dokazovanie a odvolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom v súlade s §
383 CSP. Odvolací súd po preskúmaní právneho posúdenia veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie
pochybil tým, že na zistený skutkový stav nesprávne právne neposúdil začiatok omeškania v zmysle §

563 OZ, preto priznaný úrok z omeškania zmenil tak ako je vo výroku II. tohto rozsudku a vo zvyšnej
časti žalobu zamietol. Výška uplatneného úroku z omeškania je v súlade so zákonnou výškou v zmysle
§ 369 ods. 2 ObZ a v konaní sporovaná nebola.

36. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný. Nepriznanú
časť príslušenstva spočívajúcu v úroku z omeškania odvolací súd do pomeru úspechu nezahrnul,
nakoľko nebola predmetom samostatného konania.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).