Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniel Marcián

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21C/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125246693
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:6125246693.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu : Náhradné vozidlo,

s.r.o.,sosídlomTolstého1201/20,Žilina,IČO:50496166,zastúpenéhospoločnosťouADVOKÁTIMüller
& Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO : 36864455 proti žalovanému : KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré Mesto, IČO :
00585441,zastúpenéhospoločnosťouJUDr.DanušeTichás.r.o.,sosídlomNám.M.Benku6,Bratislava
- Staré Mesto, IČO : 52058310, o zaplatenie sumy 560,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 560,04 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 560,04 eur od 2. 9. 2024 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23. 4. 2025 bola na tunajší súd z Okresného súdu Banská Bystrica postúpená žaloba, ktorou
sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 560,04 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 560,04 eur od 2. 9. 2024 do zaplatenia.
Tento žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 29. 6. 2024 došlo vo Vyšnej Boci k dopravnej nehode, pri

ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol
A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX, D. (poškodený). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za
účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzatvorenie
zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 837/2024 z 8. 7. 2024, na základe ktorej prenajal žalobca
poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného motorového vozidla trval od 8. 7. 2024
do 29. 7. 2024, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, ktoré sa v ňom nachádzalo

aj ku dňu 29. 7. 2024, kedy sa čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá
opravené vozidlo, po ktorú dobu nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre
vznik škody disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo
a nájom náhradného motorového vozidla bol tak pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 9612024 splatnú 13. 8.2 024 na sumu
1 282,09 eur (aj s DPH) za 22 dní doby užívania náhradného motorového vozidla. Vo fakturovanej
sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná

suma tak predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla a poplatok za ktorých náhradu nesie
zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči
žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného
vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpeniepohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle
bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky z 29. 7. 2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške
1 282,09 eur (aj s DPH), ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca potom vyzval

žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka
mu bola predtým postúpená poškodeným. Žalovaný 19. 8. 2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie
vo výške 722,05 eur. Žalovaný pritom postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami, keď
poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojich svojvoľných výpočtov. Vzhľadom na uvedené sa
žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti,

ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 31. 8. 2024 v zmysle § 11 ods. 7 zákona o povinnom
zmluvnom poistení. Žalovaný totiž skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 16. 8. 2024 (podľa oznámenia
o poskytnutí poistného plnenia.) Vzhľadom na uvedené sa týmto návrhom domáhal žalobca uloženia
povinnosti žalovanému okrem zaplatenia vyššie uvedenej istiny v sume 560,04 eur aj nároku na úrok
z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uvedenej sumy od 2. 9. 2024 v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v následnom obsahu žaloby žalobca

poukázal na súdnu prax, ktorá mala podporiť jeho žalobou uplatnený nárok.

2. Vo vyjadrení k žalobe z 25. 3. 2025 (v odpore voči vydanému platobnému rozkazu) žalovaný
uviedol, že žaloba je nedôvodná, nároky uplatnené žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva
a rozporuje ich, nakoľko podľa neho nie sú dané, dôvodné a preukázané. V prvom rade namietal

žalovaný, že žalobca síce oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na základe zrejme účelovo
vyhotovenej zmluvy o postúpení pohľadávky z 29. 7. 2024, avšak nie žalobcom tvrdeným poškodeným
v predmetnom konaní A. B., ale iným údajne poškodeným - E. B.. Žalovaný zdôraznil, že pri uplatnení
nároku na náhradu nákladov vynaložených na prenájom motorového vozidla u žalovaného predložil
žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky z 29. 7. 2024 a listiny súvisiace s postupovanou pohľadávkou

poškodeného, na ktorých je ako poškodený/postupca uvedený E. B., pričom tieto listiny mali byť E. B.
aj údajne podpísané a je zarážajúce, že podpisy A. B. na týchto zavádzajúcich listinách predložených
žalobcom v predmetnom konaní sú totožné s podpismi na listinách znejúcich na poškodeného/postupcu
E. B.. E. B. ako poškodený je uvedený aj na protokole o prenájme motorového vozidla č. 837/2024
predloženým žalobcom, pričom z tohto protokolu možno vyabstrahovať, že E. B. prebral náhradné

motorové vozidlo 8. 7. 2024 a aj odovzdal dňa 29. 7. 2024 žalovanému, preto nebolo zrejmé prečo na
listinách toho času predložených žalovanému pri uplatnení nároku žalobcu je uvedený ako postupca
resp. poškodený E. B. a prečo zmenu, pokiaľ k nejakej došlo veriteľa, resp. postupcu/poškodeného,
resp. postúpenie pohľadávky A. B. postupca alebo postupník žalovanému podľa § 526 Občianskeho
zákonníka neoznámil, a teda v predmetnom konaní nie je zrejmé, či a komu vznikla údajná pohľadávka

voči žalovanému, teda kto bol a je subjektom oprávnený údajnú pohľadávku postúpiť na žalobcu a či
vôbec došlo k platnému postúpeniu uplatnenej pohľadávky na žalobcu. Ďalej podľa žalobcu nebolo
potrebné opomenúť ani ustanovenie § 415 OZ, podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví a na majetku. Ďalej žalovaný uvádzal, že na základe uplatneného
nároku na náhradu škody z údajne postúpenej pohľadávky poškodeného žalobcom 12. 8. 2024 zahájil

šetrenie škodovej udalosti a 16. 8. 2024 ukončil šetrenie škodovej udalosti č. 9535903645 ako poistnej
udalosti z titulu náhrady nákladov na použitie náhradného motorového vozidla a poskytol poistné plnenie
v prospech poškodeného na účet žalobcu v sume 722,05 eur (aj s DPH). Žalovaný potom v oznámení
o poistnom plnení zo 16. 8. 2024 oznámil, že priznaná primeraná doba za požičanie náhradného vozidla
je12dní,pričomvtejtopriznanejprimeranejdobejezahrnutýčasúčelnýanutnýnaopravupoškodeného

vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na dojednanie náhradných dielov,
čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo
strany poisťovne, pričom za požičanie náhradného motorového vozidla bolo priznané do vystavenia
faktúry za opravu poškodeného vozidla, t. j. do 19. 7. 2024. Žalovaný odpočítal neprimerané náklady
na nájom náhradného vozidla v zostávajúcej dobe - 10 dní, t. j. v sume 560,04 eur s DPH (10 dní x

46,67 eur bez DPH + 20 % DPH.) Z faktúry č. 09612024 vystavenej žalobcom 29. 7. 2024 vyplynulo,
že základná cena za jeden deň doby nájmu je 46,67 eur + 20 % DPH, ku ktorej bolo poškodenému
žalobcom účtované navyše aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla
v sume 50 eur (aj s DPH). Túto základnú cenu a aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla žalovaným bez výhrad akceptoval a násobil o účelnú a nutnú dobu na opravu

poškodeného vozidla, t.j. na preukázanú účelnú potrebu náhradného vozidla poškodeným. Nebolo preto
opodstatnené, aby žalobca k žalobe tvrdil a označoval účelovo vybraté súdne rozhodnutia okrem iného
i na margo ceny dojednaného nájmu, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla,
pretože žalovaný základnú sadzbu a jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradnéhovozidla v tomto konaní akceptoval. K otázke primeranosti a účelnosti doby prenájmu v trvaní 22 dní
a to konkrétne k dobe 10 dní nad žalovaným priznanou dobou 12 dní, žalovaný uviedol, že má za
to, že zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu dôvodnosti ním uplatneného nároku, pretože žalobca

nepredložil ani len faktúru za autoservisu, aj keď tvrdil, že poškodené vozidlo malo zotrvať v autoservise
aj ku dňu 29. 7. 2024 o čo opiera svoj nárok, z ktorej faktúry by okrem iného vyplývalo aj ukončenie
servisných prác (opravy), ako aj dĺžka trvania týchto jednotlivých servisných prác, a preto mal žalovaný
za to, že žalobcom účelovo predložená listina - potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla
z autoservisu bez ďalšieho vo veci samej nemá bližšiu výpovednú hodnotu. Uplatnenej dobe prenájmu

náhradného motorového vozidla od 8. 7. 2024 do 29. 7. 2024 žalovaný uviedol, že za relevantnú dobu
prenájmu z hľadiska účelnosti a primeranosti by bolo možné za určitých okolností považovať prenájom
náhradného motorového vozidla nanajvýš za obdobie od odovzdania poškodeného motorového vozidla
do autoservisu - PGT, s.r.o. do doby keď bolo poškodené vozidlo opravené, a teda keď ho poškodený
mohol znova objektívne užívať. Z faktúry z autoservisu č. 4224240019, ktorá bola vystavená 19. 7. 2024
poškodenému s dátumom splatnosti do 22. 7. 2024 je zjavné, že poškodené vozidlo bolo opravené

už 19. 7. 2024, a teda, že poškodený si mohol už uvedeného dňa vozidlo vyzdvihnúť zo servisu
a pokiaľ autoservis svojvoľne (ako to tvrdí žalobca) zadržiaval opravené vozidlo poškodeného až do
údajného doručenia krycieho listu, ku ktorému malo podľa žalobcu dôjsť 29. 7. 2024, resp. do zaplatenia
fakturovanej sumy za opravu poškodeného vozidla poisťovňou, konal tak bez akéhokoľvek zákonného
titulu a teda za žalobcom tvrdené obdobie čakania od opravy do doručenia krycieho listu nie je tak daná

ani príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla poškodeného a vznikom škody v podobe
uplatňovaného nájomného, nakoľko do príčinnej súvislosti, ktorá bola daná vznikom škodovej udalosti
vstúpila ďalšia nezávislá skutočnosť a to neoprávnené zadržiavanie motorového vozidla autoservisom,
pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 7Co/187/2022 z 22. 3. 2023. Poškodený mohol podľa žalovaného svoje poškodené vozidlo

bezprostredne po škodovej udalosti zjavne užívať a to až do jeho odovzdania autoservisu a poškodený
tak aj činil, keďže na začiatku prenájmu náhradného motorového vozidla malo dôjsť až 8. 7. 2024
a navyše dokonca aj sám poškodený v súvislosti s predmetnou škodovou udalosťou uviedol, že
poškodené vozidlo po nehode využíval, a teda faktom je, že poškodené vozidlo bolo po škodovej
udalosti spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke a poškodený teda zjavne nebol nijako nútený, či

tlačený žalobcom účelovo tvrdeným dôvodom do opravy poškodeného vozidla. Poškodený sa mohol
s autoservisom dohodnúť nielen ohľadom termínu pristavenia poškodeného vozidla pre účely opravy,
ale aj ohľadom trvania jeho opravy a následného odovzdania, pričom v tejto súvislosti žalovaný upozornil
na fakt, že aj poškodený je povinný konať v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ
tak, aby nedochádzalo ku škode, a teda sú na jeho osobu kladené určité nároky na konanie o vzťahu

k dojednaniu takýchto podmienok opravy, aby sa táto realizovala efektívne, účelne a predovšetkým
v čo najkratšom čase, resp. v primeranej dobe, pretože je fakt, že poškodený rozhoduje o tom u koho
je vozidlo opravené a od koho si prenajme náhradné motorové vozidlo. Žalovaný poukázal na to, že
samotnú dĺžku trvania prenájmu náhradného motorového vozidla je potrebné posudzovať z hľadiska
účelnosti a primeranosti, pričom v tejto súvislosti žalovaný odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015 z 28. 6. 2016 (aj judikát č. R 7/1992), v ktorom sa v súvislosti
s otázkou primeranosti nákladov prenájmu náhradného motorového vozidla uviedlo, že skutočnou
škodou spočívajúcou v nákladoch za vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšuje náklady na
prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie náhradných vecí zodpovedajúcej parametrami pôvodnej

veci, z ktorej užívania bol žalobca vylúčený po určitú dobu, ale aj u porovnateľného náhradného vozidla
platí, že rozsah náhrady ku ktorej je zodpovedná osoba povinná je obmedzený hľadiskom účelnosti
z čoho žalovaný vyvodzoval, že skutočnú škodu nie je možné považovať automaticky cenu prenájmu
vyfakturovanú žalobcom (požičovňou), ale je nevyhnutné, aby bolo preukázané, že fakturovaná cena
prenájmu je primeraná, a aj preto žalovaný od požadovaného nároku na poistné plnenie odpočítal tú

časť, ktorá nebola žalobcom preukázaná ako nevyhnutná, účelná, či primeraná. Vzhľadom na to mal
žalovaný za to, že doba prenájmu 12 dní je v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou v tom
rozsahu ako bola priznaná, na základe čoho žalovaný považuje žalobcom uplatňovaný nárok v tejto časti
za neprimeraný a neúčelný a teda aj za neopodstatnený. Žalovaný namietol tiež žalobcom uplatnený
nárok na úroky z omeškania v sadzbe 9,25 % ročne od 2. 9. 2024 do zaplatenia, pričom na vysvetlenie

dodal, že mu nie je zrejmé od ktorého okamihu sa mal žalovaný dostať do omeškania, keďže ani 2. 9.
2024 sa nemohol podľa zákona o PZP žalovaný dostať do omeškania. Žalovaný poukázal na § 11 ods. 6
zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý ukladá poisťovateľovi určité povinnosti a v tejto súvislosti
aj na § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, v rámci ktorého zákonodarca výslovne uviedol,že ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6 je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu, teda podľa žalovaného zákonodarca jasne podmienil možnosť uplatňovania
siúrokovzomeškaniavprípadetakéhotonárokunesplnenímpovinnostíuvedenýchv§11ods.6zákona

o PZP tým, že v prípade, ak nedôjde k splneniu týchto povinností zo strany poisťovateľa, nemôže dôjsť
k naplneniu hypotézy ust. § 11 ods. 8 uvedeného zákona, a teda nedôjde ani k naplneniu podmienok
pre priznanie nároku na úroky z omeškania vo veciach PZP. Žalovaný si pritom preukázateľne splnil
zákonnú povinnosť prešetriť škodovú udalosť a poskytnúť poistné plnenie v zistenom a preukázanom
rozsahu v zákonnej lehote v zmysle § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda sa nemohol dostať do omeškania

v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP, a navyše tento názor potvrdil aj dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. :
7Cdo/109/2018 z 27. 5. 2020. Žalovaný v rámci oznámenia o poistnom plnení z 21. 11. 2024 žalobcovi
oznámil dôvody pre ktoré neposkytne časť uplatneného nepreukázaného nároku, čím si splnil aj svoju
povinnosť stanovenú v § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP, na základe čoho nemohol žalobcovi voči
žalovanému vzniknúť nárok na úroky z omeškania.

3. V rámci následného vyjadrenia žalobcu k uvedenému odporu žalovaného tento uviedol, že pokiaľ ide
o námietku na základe ktorej mal byť poškodený E. B., pričom poškodený bol A. B., tak tu ide o zrejmú
chybu v písaní, pričom žalobca poukázal na to, že aj napriek tomu, že bolo chybné meno poškodeného,
tak žalovaný predmetnú poistnú udalosť zlikvidoval, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení zo 16.
8. 2024, ktorým poukázal žalobcovi poistné plnenie vo výške 722,05 eur. K nutnosti a účelnosti doby

prenájmu náhradného vozidla v súvislosti, že jej oprava bola ukončená 19. 7. 2024 žalobca dodal, že pre
posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu
jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov
vzniknutý z titulu nájmu náhradného vozidla je podľa žalobcu potrebné vychádzať z celkovej doby počas

ktorej bolo vozidlo poškodené z dôvodu jeho opravy v autoservise a tiež zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený totiž prišiel o možnosť využívať svoje vlastné
motorové vozidlo nie vlastným zavinením ale zavinením klienta žalovaného. Z predloženej faktúry
za opravu vozidla síce vyplýva dátum dodania tovaru alebo služby 19. 7. 2024, avšak vzhľadom na
odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím

plnenia druhej zmluvnej strany v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu
náhradného vozidla tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním
krycieho listu zo strany žalovaného. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného
a okamžitého uplatnenia nároku na náhradu škody a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj voči
autoservisu. Poškodený si nechal svoje vozidlo opraviť v autoservise PGT, s.r.o., ktorý je autorizovaným

servisom pre model poškodeného vozidla. A vzhľadom k tomu poškodený v dobrej viere očakával, že
jeho motorové vozidlo bude opravené riadne, spoľahlivo a rýchlo. Až poskytnutím peňažného plnenia,
ktorézosférypoisťovneprejdedosféryvplyvupoškodeného,resp.autoservisuješkodanapoškodenom
vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený
ešte nemal okamžitú možnosť prevziať si svoje vozidlo a vrátiť tak náhradné vozidlo. Poškodený si

mohol svoje opravované vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného resp. po
úhrade poistného plnenia žalovaným v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Krycí
list slúži ako náhrada za úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla. Autoservis mal až
po doručení krycieho listu istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu od žalovaného v uvedenej
výške, a preto okamžite po doručení krycieho listu 30. 7. 2024 bol poškodený informovaný o možnosti

prevzatia opraveného vozidla. Poškodený za účelom minimalizovania nákladov prenájmu náhradného
vozidla ukončil 29. 7. 2024 hoci v tom čase ešte nemal k dispozícii svoje opravené vozidlo predmetný
nájom. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na komunikáciu medzi manželkou poškodeného a žalovaným,
v zmysle ktorej bol žalovaný urgovaný o zaslanie krycieho listu autoservisu 29. 7. 2024. Z uvedeného
vyplýva, že to bol práve žalovaný, ktorý svojim nekonaním predĺžil dĺžku konania nájmu náhradného

vozidla. Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo
nie aritmetický priemer prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej
dobe trvania opravy poškodeného vozidla. Poškodený v tomto prípade nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť priebeh a domu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvania v autoservise.
Bezodkladne potom ako bol poškodený informovaný o možnosti prevziať opravené vozidlo si toto

vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil hneď ako mu bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. Žalovaný
vôbec nezobral do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného
konania vylúčený z užívania svojho vozidla, preto je potrebné považovať za účelnú dobu nájmu
náhradného vozidla od momentu kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do okamihu jeho vydaniapoškodenému a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodený nepredĺžil
svojim úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel
v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené motorové vozidlo až do

momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla resp. poskytnutia
poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Jedná sa o štandardný postup
a bežnú obchodnú prax autoservisov pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch náhrady nákladov za
opravu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Ohľadom otázky účelnosti nákladov za nájom náhradného vozidla do doručenia krycieho listu

poisťovňou boli už prekonané rozhodnutia súdov, na ktoré poukazuje žalovaný. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal na aktuálne rozsudky Krajského súdu v Žiline, a to z 26. 3. 2024, sp. zn. 9Co/107/2023, z 25.
6. 2024, sp. zn. 11Co/88/2023, či sp. zn. 9Co/162/2023 a pod., ako aj stotožňujúci sa názor Ústavného
súdu SR vyjadrený v jeho náleze zo 16. 2. 2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022 - 34, v zmysle ktorého v prípade
čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do

dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne ústavný súd určil, že účelom náhradného
motorového vozidla je eliminovať škody vzniknuté v dôsledku dopravnej nehody, ktoré zasahujú do
bežného života poškodeného až do momentu, kedy môže opätovne užívať svoje vlastné motorové
vozidlo. Poškodené vozidlo sa po celé obdobie od 8. 7. 2024 do 29. 7. 2024, t.j. 22 dní nachádzalo
v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodeného nevyhnutným

dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a v dôsledku ktorej bol vylúčený z možnosti používať
svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas
obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou zapožičal
náhradné vozidlo. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania
klienta žalovaného nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby

hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel,
pretože takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný. Rozhodovaciu
prax,oktorúžalovanýopierasvojuprocesnúobranupovažovalžalobcazaprekonanúatopredovšetkým
na vyššie uvedený nález ústavného súdu, ako aj s poukazom na ďalšie rozhodnutia tunajšieho
odvolacieho súdu a ďalších súdov. V rámci toho poukázal žalobca na názor, že nemožno súhlasiť

s obranou žalovaného o neoprávnenom zadržiavaní vecí s autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatenej
pohľadávke. Uvedené totiž svedčí o danosti tzv. funkčnej synalagmy v danom type záväzkovo právnych
vzťahov. Vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva priamo zo zákona a v občianskoprávnych
vzťahoch môže ísť o vzájomnú podmienenosť plnenia i tam kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo
by naivné domnievať sa, že poškodený v pozícii spotrebiteľa by bol schopný vyjednať si výnimku z danej

obchodnej praxe, t. j. odovzdanie vozidla autoservisu pred úhradou resp. pred prísľubom úhrady ceny
opravy. Nemožno ani spravodlivo od poškodeného žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis,
ktorý takúto bežnú obchodnú prax neuplatňuje, a preto v tomto smere nemožno poškodenému ani
pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka a nebolo
možné mať za preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou

nehodou a škodou poškodeného spočívajúcou v nákladoch na prenájom náhradného motorového
vozidla v období od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu, resp. inou škodovou udalosťou, ktorú
bybolomožnépričítaťúmyselnémučinedbanlivostnémukonaniupoškodenéhočitretiehosubjektunapr.
servis. K uplatnenému nároku na úroky z omeškania žalobca poukázal na to, že Najvyšší súd SR sa
odklonil od doterajšej rozhodovacej praxe a poukázal pritom žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 z 23. 2. 2022 alebo uznesenie sp. zn. 1Cdo/225/2021 z 27. 4. 2022, a preto
bol žalobca toho názoru, že z dôvodu svojvoľného a nedôvodného krátenia poistného plnenia zo strany
žalovaného mu nesporne vznikol nárok na uplatnený úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z.z.

4. Dňa 10. 6. 2025 bola na tunajší súd doručená duplika žalovaného z 10. 6. 2025, v ktorej tento uviedol,
že vznáša podľa § 41 CSP námietku miestnej nepríslušnosti OS Liptovský Mikuláš s poukazom na § 13
a § 15 ods. 1 CSP s tým, že nemôže byť v danom prípade založená miestna príslušnosť podľa § 19 písm.
b) CSP, nakoľko v prejednávanej veci absentuje skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.
Žalobca si totiž voči žalovanému uplatňuje nároky titulom plnenia poistnej zmluvy. Ďalej argumentoval

žalovaný tým, že právo na náhradu škody vzniká proti tomu kto v dôsledku porušenia právnej povinnosti
inému spôsobí škodu, pričom medzi uvedeným konaním a spôsobenou škodou je vzťah príčinnej
súvislosti a naproti tomu požadovanie plnenia z poistnej zmluvy vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu
a je preto zrejmé, že požadovanie poistného plnenia má iný právny základ ako požadovanie náhradyškody. Vzhľadom na to, že žalovaný v tejto právnej veci je právnická osoba so sídlom v Bratislave,
ako aj vzhľadom na to, že žalobca svoj tvrdený nárok odvádza od zákona o PZP je tak podľa názoru
žalovaného miestne príslušným súdom Mestský súd Bratislava IV a z uvedených dôvodov požiadal

žalovaný, aby súd bezodkladne v zmysle § 43 ods. 1 CSP postúpil spor príslušnému súdu, teda na
Mestský súd Bratislava IV. Ďalej k veci samej žalovaný doplnil, že v predchádzajúcom vyjadrení žalobcu
sa jedná o rozsiahlu a nehospodárnu argumentáciu žalobcu a že žalobca nijak nepreukázal, že by
ním tvrdený prenájom motorového vozidla v trvaní 10 dní priznaný rozsah bol dôvodný, primeraný,
účelný a nevyhnutný. Žalobca nedoplnil svoje návrhy na dokazovanie o žiadne, a nie to ešte podstatné

alebo úplne s vecou súvisiace dôkazy. Naďalej zotrval na tom, že žaloba nie je dôvodná, že nárok
uplatnený žalobou žalovaný v celom rozsahu neuznáva a rozporuje ho, nakoľko nie je daný, dôvodný
a nepreukázaný, pričom skonštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca si
uplatňuje v žalobe nárok na náhradu nákladov spojených s prenájmom náhradného motorového vozidla
v zostávajúcej časti t. j. v časti nepriznanej žalovaným čo žalobca preukazuje iba faktúrou vystavenou
žalobcom z 29. 7. 2024 k prenájmu motorového vozidla zmluvou o prenájme, oznámením o poistnom

plnení a údajnou emailovou komunikáciou medzi manželkou poškodeného a žalovaným ako aj listinu
a potvrdení a odovzdaní motorového vozidla z autoservisu z 29. 7. 2024. Z týchto listín síce vyplýva,
že poškodený A. B. mal mať prenajaté náhradné motorové vozidlo od žalobcu od 8. 7. 2024 do 29.
7. 2024 avšak týmto nie je preukázaná skutočná škoda poškodeného, resp. jeho údajného právneho
nástupcu - žalobcu v celom rozsahu v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou údajne

zavinenou poisteným u žalovaného. Ďalej žalovaný zopakoval, že autoservis potvrdením z 29. 7. 2024
bližšie nešpecifikoval hodiny práce za niektorý deň, a preto ani takúto listinu nemožno považovať za
dôkaz a skutočnej dobe opravy poškodeného motorového vozidla, navyše účelne a nutne trvajúcej
v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Žalovaný má za to, že za relevantnú dobu
nájmu náhradného vozidla je možné považovať prenájom náhradného vozidla nanajvýš za obdobie od

odovzdania poškodeného vozidla autoservisu do doby keď bolo poškodené vozidlo opravené, a teda
keď ho poškodený mohol začať objektívne užívať. Z faktúry autoservisu z 19. 7. 2024 je pritom zjavné,
že poškodené vozidlo bolo v oprave už 19. 7. 2024 a že práce na poškodenom vozidle - Jeep Compass
museli byť z technického hľadiska ukončené skôr ako malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť k odovzdaniu
opraveného motorového vozidla poškodenému. Účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného

vozidla zanikla momentom, keď došlo k ukončeniu opravy poškodeného vozidla. Žalovaný poukázal
na § 415 OZ, ako aj § 417 ods. 1 OZ a v tejto súvislosti tiež na to, že poškodený vedome nedôvodne
navýšil rozsah škody resp. nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, keď svoje opravené
vozidlo z autoservisu nevyzdvihol už 19. 7. 2024 a naďalej užíval náhradné motorové vozidlo. Pokiaľ
autoservis svojvoľne zadržiaval opravené vozidlo až do údajného doručenia krycieho listu konal tak bez

akéhokoľvek zákonného titulu a v tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že na preplatenie doby prenájmu za
obdobie od 8. 7. 2024 do 29. 7. 2024 nie je daná ani príčinná súvislosť medzi poškodením motorového
vozidla poškodeného a vznikom škody v podobe uplatňovaného nájomného, nakoľko do príčinnej
súvislosti, ktorá bola daná vznikom škodovej udalosti - prenájmu motorového vozidla vstúpila ďalšia
nezávislá skutočnosť a to neoprávnené zadržanie motorového vozidla autoservisom. Žalovaný ďalej

poukázal na to, že škoda sa počíta v kalkulačnom systéme Audatex do ktorého ten ktorý technik zadá
vstupnéúdaje-technológiuopravypodľazadokumentovanéhoapreukázanéhopoškodeniamotorového
vozidla, v ktorom je uvedené aj časové obdobie na opravu v zmysle zisteného poškodenia a stanoví sa
dĺžka opravy na vozidle. V danej veci žalovaný pri likvidácii vychádzal aj z faktúry autoservisu z 19. 7.
2024, a z kalkulácie nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla vyhotoveného kalkulačným

systémom Audatex, pričom žalovaný ustálil podľa faktúry autoservisu v spojení s údajmi z kalkulačného
programu podľa normohodín aj s prirátaním 100 % času za prestoje 3 dni na opravu poškodeného
motorového vozidla + 3 dni na príjem poškodeného motorového vozidla do servisu a odstrojenie
poškodeného vozidla a obhliadku resp. do obhliadky poškodeného motorového vozidla + 2 dni na víkend
+ 2 dni na objednanie a dodanie náhradných dielov + 2 dni na ukončenie prác, vystavenie faktúry

a odovzdanie vozidla. Žalovaný teda zohľadnil aj tzv. prestoje a pri uvedenom žalovaný zdôraznil, že
žalobca nijako nepreukázal, že by doba prenájmu náhradného motorového vozidla bola v trvaní 10
dní (nad žalovaným priznanú nevyhnutnú dĺžku prenájmu) nevyhnutná účelná a primeraná. Žalovaný
oznámením o poistnom plnení zo 16. 8. 2024 oznámil žalobcovi, že priznaná primeraná doba za
požičanie náhradného vozidla je 12 dní a v tejto priznanej primeranej dobe je zahrnutý čas účelný

a nutný na opravu poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom čas na
objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako
aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne pričom za požičanie náhradného motorového vozidla
bolo priznané do vystavenia faktúry za opravu poškodeného vozidla, t.j. 19. 7. 2024. Žalovaný tiežpoukázal na to, že ekonomickou podstatou náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených
na prenájom náhradného vozidla ako skutočnej škody je snaha, aby poškodený nebol na škodovej
udalosti ziskový, teda aby jeho príjem na základe súčasných právnych nárokov voči škodcovi ako aj

voči poisťovni nebol vo väčšom rozsahu, než bola jeho majetková ujma následkom škodovej udalosti.
Podľa § 442 OZ sa poškodeným totiž uhrádza skutočná škoda. Ďalej žalovaný namietal, že na úkor
škodcu a na jeho náklady resp. v tomto prípade jeho poisťovateľa - žalovaného nemôžu byť v žiadnom
prípade prenesené ani objektívne faktory, ktoré nemohol objektívne ovplyvniť ani škodca, ani jeho
poisťovateľ. V nadväznosti na doposiaľ uvedené žalovaný poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR

zo 14. 2. 2018 sp. zn. IV. ÚS2043/17, v ktorom ústavný súd zaujal stanovisko, že tzv. crash hunteri
pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, t.j. pri poskytovaní nehodových služieb si poskytnuté služby
neobjektívne navyšujú a to s cieľom získania viac peňazí od poisťovne z povinného ručenia vodiča,
než poisťovňa uznala za škodu na vozidle, pričom ústavný súd tieto nehodové služby označil za
nemorálneparazitovanienasystémepovinnéhoručeniaavrozhodnutíkonštatoval,žedosiahnutiezisku
je dôležitým bodom podnikania, ktorý si zaslúži rešpekt a ochranu, avšak nesmie sa to diať parazitujúcim

a právo zneužívajúcim spôsobom, pričom mal vážne pochybnosti o tom, či samotné podnikanie crash
hunterských firiem bolo v danej veci vedené férovým spôsobom a v súlade s dobrými mravmi, pričom
žalovaný poukázal na to, že uvedenú argumentáciu si osvojil aj Krajský súd v Bratislave v niektorých
svojich rozhodnutiach. V následnom texte dupliky žalovaný zopakoval svoju argumentáciu k úrokom
z omeškania, vyjadrenie k žalobe, ďalej uviedol, že z faktúry žalobcu č. 09612024, splatnej 13. 8. 2024

na sumu 1.282,09 eur (aj s DPH) vyplýva, že danou faktúrou bolo poškodenému vyúčtované nájomné
za nájom vozidla Volkswagen T-Cross e.č. : ZA356JV od 8. 7. 2024 do 29. 7. 2024 pri zmluvnom nájme
56 eur (aj s DPH) a poplatkom za pristavenie a prevzatie vozidla 50 eur (aj s DPH) spolu za neprimeranú
dobu nájmu náhradného motorového vozidla 22 dní pri stave jazdného objemu 231 km (od počiatočného
stavu 32 387 km do 32 618 km, pričom žalovaný považoval za potrebné v tejto súvislosti poukázať na

to, že faktúra vystavená až 29. 7. 2024 zarážajúco plne zodpovedá dohode prenajímateľa a nájomcu
v zmluve o nájme č. 837/2024 z 8. 7. 2024 čo je podľa žalovaného zarážajúce a neprípustné a vzhľadom
na uvedené mal žalovaný dôvod sa domnievať, že buď zo strany žalobcu ako prenajímateľa došlo
pravdepodobne účelovo k nahradeniu pôvodnej zmluvy o nájme z 8. 7. 2024 jej novým výtlačkom, teda
k antedatovaniu, čo je neprípustné alebo nedošlo na základe vopred dojednanej doby prenájmu zrejme

k prispôsobeniu iných okolností čo je však rovnako neprípustné a to nakoľko zmluva o nájme č. 837/2024
z 8. 7. 2024 obsahuje údaj konečného stavu počítadla kilometrov čo nájomca ani prenajímateľ nemohli
podľa názoru v čase uzatvorenia predpokladať a tak by sa v danom prípade mohlo jednať dokonca
o určitú formu podvodu.

5. Dňa 11. 7. 2025 bolo na tunajší súd (z vlastnej iniciatívy žalovanej) doručené jeho ďalšie podanie,
v ktorom okrem ospravedlnenia neprítomnosti na nariadenom termíne pojednávania s poukazom na
dôvod hospodárnosti začal z vlastnej iniciatívy znovu uvádzať ďalšie svoje vyjadrenia k veci samej, ktoré
však obsahovo boli totožné s časťou argumentácie, ktorú predtým žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení
k žalobe a duplike, a preto súd z dôvodu hospodárnosti nebude znovu podrobne túto argumentáciu

v súvislosti s obsahom tohto podania opakovať.

6. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 17. 7. 2025 žalobca uviedol, že v celom rozsahu trvá
na podanej žalobe a následných písomných vyjadreniach. Mal za to, že jeho nárok je preukázaný
predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že v dôsledku škodovej udalosti, a teda

protiprávneho konania klienta žalovanej došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bol poškodený
nútený dať si svoje poškodené motorové vozidlo opraviť do autorizovaného autoservisu pre tento druh
a typ motorového vozidla. Poškodený pritom nemal žiadnu možnosť ovplyvniť to, po akú dobu bude
trvať oprava predmetného vozidla, pretože tá bola závislá od rôznych premenných, ktoré poškodený
nemal možnosť ovplyvniť. Poškodený nijako neprispel k tomu, aby doba počas ktorej mal prenajaté

náhradné motorové vozidlo bola akokoľvek predlžovaná, naopak z dôkazov je zrejmé, že ešte deň pred
doručením krycieho listu ukončil prenájom náhradného motorového vozidla, a manželka poškodeného
sama urgovala žalovaného, aby vydal krycí list a zaslal ho autoservisu. Inštitút krycieho listu je
inštitútom, ktorý si zriadili medzi sebou poisťovne a autoservisy za účelom, aby po skončení opravy
poškodených motorových vozidiel mohlo dôjsť na jeho základe k vydaniu opraveného motorového

vozidla poškodenému. Poškodený konal v súlade s prevenčnou povinnosťou, keď ukončil prenájom
motorového vozidla ešte deň predtým ako to bolo nevyhnutné v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR,
z ktorých je zrejmé, že nárok na prenájom náhradného motorového vozidla trvá až do doby, kým je
opravené motorové vozidlo fakticky možné poškodenému užívať, teda buď odo dňa doručenia krycieholistu autoservisu alebo odo dňa, kedy mu bolo fakticky toto vozidlo vydané. Ak niekto porušil prevenčnú
povinnosť, na ktorú apeluje žalovaný v tomto poslednom podaní, tak je to bol práve on, ktorý svojou
nečinnosťou od 19. 7. až do 30. 7. spôsobil to, že vozidlo nebolo možné užívať a teda nebolo možné ho

vydať poškodeného. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nález Ústavného súdu ČR zo 14. 2. 2018, tak ten sa
skutkovo týkal inej veci, išlo o fiktívne navyšovanie škody na vozidle, prípady kedy autoservisy fiktívne
vystavovali faktúry na také plnenia, ktoré neboli realizované, nešlo o žiadne navyšovanie nákladov na
nájom za motorové vozidlo, čo je predmetom konania v tejto veci, a preto navrhol, aby súd žalobe
vcelomrozsahuvyhovel,priznalmunároknanáhradutrovkonania.Knámietkežalovaného,ževzmluve

o nájme z 8. 7. 2024 je okrem počiatočného stavu km k 8. 7. 2024 prejudikovaný aj stav km a čas
plánovaného odovzdania 29. 7. 2024 žalobca uviedol, že predmetná zmluva je štandardne uzatváraná
prostredníctvom elektronických prostriedkov, kde pri jej uzatvorení sú jasné podstatné náležitosti zmluvy
o nájme, teda predmet, cena, a pokiaľ ide o údaj o km najazdených na začiatku a pri skončení nájmu,
tento údaj je dopĺňaný do tej zmluvy prostredníctvom elektronických prostriedkov, vždy pri skončení toho
nájmu,pričomideoúdaj,ktorýjenepodstatnounáležitosťou,resp.niejepodstatnounáležitosťouzmluvy

o nájme, a teda nemá žiadny vplyv na jej platnosť, je to len informatívny údaj aj za účelom evidencie
najmä pre prenajímateľa, takže ide o údaj, ktorý je doplnený pri skončení nájmu.

7. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde 17. 7. 2025 sa žalovaný ani jeho zástupca nezúčastnil,
pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnil s poukazom na hospodárnosť konania a odkázal na svoje

doterajšie písomné podania.

8. Súd dospel k zisteniu relevantného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania a na
základenespornýchskutkovýchtvrdení(prenepopretieprotistranoupodľa§151CSP,resp.prevýslovnú
zhodnosť skutkových tvrdení strán sporu v zmysle § 186 ods. 2 CSP.)

9. Zo zmluvy o nájme č. 837/2024 z 8. 7. 2024, uzatvorenej medzi spoločnosťou žalobcu ako
prenajímateľom a A. B., nar. X. X. XXXX, C. XXX, D. (F. X, predná strana) ako nájomcom vyplynulo,
že tento nájomca a prenajímateľ sa dohodli na nájme osobného motorového vozidla Volkswagen T-
Cross, e. č. : ZA356JV s tým, že nájom sa mal dojednať na dobu od 8. 7. 2024 do 29. 7. 2024 s denným

nájomným 77 eur a zmluvným nájomným 56 eur a s poplatkom za pristavenie a odovzdanie vozidla 50
eur s tým, že ceny nájmu sú uvedené vrátane DPH, a ďalej bolo v zmluve uvedené, že stav nádrže je
plný, pričom počiatočný stav km bol uvedený ako 32.387 km a konečný stav ako 32.618 km.

10. Z protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 837/2024 (č. l. 9, zadná strana) mal súd preukázané,

že tento protokol bol spísaný 8. 7. 2024 a bol podpísaný poškodeným uvedeným ako E. B., nar. X. X.
XXXX, bytom C. XXX, D. s emailovým kontakom B., ktorého poškodené vozidlo bolo identifikované ako
Jeep Compass, a to na základe škodovej udalosti z 29. 6. 2024 vo Vyšnej Boci, a ako dátum odovzdania
vozidla do servisu bol uvedený dátum 8. 7. 2024, a ako vinník bola určená G. H. s vozidlom Suzuki Vitara
SN166CO. V tomto protokole bol zaznamenaný stav vozidla pri odovzdaní a stav vozidla po prenájme,

na ktorom je dátum 29. 7. 2024, pričom v obidvoch prípadoch s uvedením počtu km (32.387 km /32.618
km.)

11. Z čestného prehlásenia z 29. 7. 2024 (č.l. 10, predná strana spisu), podpísaného A. B. ako autorom
tohto prehlásenia vyplynulo, že A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX, D. čestne prehlásil, že mal od

spoločnosti žalobcu zapožičané náhradné motorové vozidlo Volkswagen T-Cross e. č. ZA356JV od 8. 7.
2024 do 29. 7. 2024, t.j. v trvaní 22 dní z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9572633154
z 29. 6. 2024 v autoservise, kde sa nachádza aj ku dňu spísania tohto čestného prehlásenia (29. 7.
2024) a čaká na doručenie krycieho listu bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Zároveň
prehlásil A. B. v tejto listine, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom

náhradného motorového vozidla bol tak pre neho nevyhnutný.

12. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu z 29. 7. 2024 (č.l. 10, zadná
strana spisu) súd zistil, že autoservis PGT, s.r.o. potvrdil, že od držiteľa označeného ako : A. B. (bolo
po poistnej udalosti č. 9572633154 z 29. 6. 2024) prevzaté do ich autoservisu za účelom opravy 8. 7.

2024 auto Jeep Compass so značkou poškodeného vozidla NV837/2024 e. č. : PO830HO, ktoré sa ku
dňu 29. 7. 2024 ešte nachádzalo v ich autoservise, pretože sa čakalo na doručenie krycieho listu, bez
ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo.13. Z faktúry č. 09612024 (na č. l. 11, predná strana spisu) súd zistil, že dodávateľ - spoločnosť žalobcu
vystavila pre A. B., C. XXX, D. faktúru dňa 29. 7. 2024, s dátumom splatnosti 13. 8. 2024, ktorej mu
ako odberateľovi vyfakturovala za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 837/2024

celkovú sumu 1.282,09 eur, ktorá suma bola tvorená položkou prenájmu vozidla Volkswagen T-Cross e.
č. ZA356JV od 8. 7. 2024 do 29. 7. 2024 za 22 dní v celkovej cene 1.232,09 eur (aj s DPH) a položkou
poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 50 eur (aj s DPH).

14. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky (č.l. 11, zadná strana až č.l. 12, predná strana) uzatvorenej medzi

spoločnosťou žalobcu ako postupníkom a A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX, D. ako postupcom z 29.
7. 2024 vyplynulo, že postupca má peňažnú pohľadávku voči spoločnosti žalovaného, ktorý žalovaný
ako likvidačný zástupca rieši škodu spôsobenú vozidlom Suzuki Vitara e. č. SN166CO vo výške 1.282,09
eur (aj s DPH), z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., v ktorej ide o nárok
na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti
so škodou z 29. 6. 2024 na vozidle postupcu Jeep Compass e. č. PO830HO, pričom postupca touto

zmluvou postupuje žalobcovi ako postupníkovi uvedenú pohľadávku a žalobca sa zaväzuje uhradiť za
postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 1.282,09 eur (aj s DPH), ktorá zodpovedá faktúre č. 09612024,
vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla
Volkswagen T - Cross e. č. ZA356JV s tým, že predmetom postúpenia je aj príslušenstvo a všetky práva
súvisiace s touto postupovanou pohľadávkou. Zmluvné strany sa dohodli, že o postúpení pohľadávky

budepoisťovňuinformovaťpostupcaatiežsadohodlinatom,žeichvzájomnénároky(naúhraduodplaty
za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy
započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný
účet.

15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 29. 7. 2024 (č.l. 12, zadná strana) vyplynulo, že postupca
A. B., nar. X. X. XXXX, C. XXX, D. v tejto listine vyhotovil v písomnej podobe oznámenie adresované
žalovanému o tom, že 29. 7. 2024 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku
na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúcu z poistnej udalosti č. 9572633154 z 29. 6. 2024, teda
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.282,09 eur

(aj s DPH) aj spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na spoločnosť žalobcu, čím táto
pohľadávka a súvisiace práva prešli na túto spoločnosť.

16. Z listiny - uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky z 29. 7. 2024 (č.l. 13, predná a zadná
strana spisu) súd zistil, že dňa 29. 7. 2024 bola vyhotovená táto listina k poistnej udalosti č. 9572633154

spoločnosťou žalobcu, ktorá bola adresovaná spoločnosti žalovaného, a z ktorej obsahu vyplýva, že
spoločnosť žalobcu požiadala žalovaného, aby pohľadávku vo výške 1.282,09 eur, ktorú žalobca získal
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 29. 7. 2024, uzatvorenej medzi ním ako postupníkom
a A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX ako postupcom, ktorá spočíva v neuhradenom poistnom plnení
a týka sa poistnej udalosti č. 9572633154 z 29. 6. 2024 a súvisí s osobným motorovým vozidlom Jeep

Compass, e. č. D. a vyúčtovanou faktúrou č. 09612024 z 29. 7. 2024 na základe zmluvy o nájme č.
837/2024 uhradil spoločnosti žalobcu.

17. Z listiny (na č. l. 14 spisu) vyplynulo, že žalovaný oznámil v listine - oznámenie o poistnom plnení
zo 16. 8. 2024, adresovanej spoločnosti žalobcu, že 16. 8. 2024 ukončil šetrenie k poistnej udalosti, na

základe čoho predložil v prílohe výpočet výšky plnenia, pričom uznal ako primeranú dobu zapožičania
náhradného vozidla dobu 12 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické
postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potreby na presun vozidla
medzi jednotlivými pracoviskami a zapožičanie náhradného vozidla, teda doby do vystavenia faktúry
za opravu (19. 7. 2024), a teda priznal poistné plnenie vo výške 702,05 eur, pričom sumu 560,04 eur

ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo (z pôvodne uplatňovanej sumy 1.282,09 eur) žalobcovi
nepriznal.

18. Z dokladu - potvrdenia o platbe v rámci elektronického systému I. J. (č.l. 15 spisu) vyplynulo, že 19.
8. 2024 bola zrealizovaná platba vo výške 722,05 eur prevodom z účtu na účet v prospech žalobcu zo

strany žalovaného.

19. Z faktúry č. 4224240019, vystavenej autoservisom PGT s.r.o., so sídlom Petrovianska 38/A, Prešov
(č. l. 35 spisu) vyplynulo, že uvedený autoservis vystavil pre poškodeného označeného ako : E. B.,bytom C. XXX, 19. 7. 2024 faktúru s dátumom splatnosti 22. 7. 2024, v ktorej mu vyúčtoval celkovo sumu
4.056,95 eur za vozidlo e. č. PO830HO (za dielenské práce na zákazku a materiál na zákazku.)

20. Z listiny označenej ako : „Posudok - kalkulácia č. 9572633154“ z 25. 7. 2024 (č.l. 60 až 61 spisu)
súd zistil, že v súvislosti s motorovým vozidlom Jeep Compass e. č. PO830HO a uvedeným dátumom
nehody 29. 6. 2024 bolo realizované v systéme Audatex overenie nákladov opravy predmetného vozidla
v autoservise, ktoré malo byť podkladom pre oznámenie žalovaného o výške poistného plnenia.

21. Za nesporné pre účinné nepopretie protistranou podľa § 151 CSP (viď ďalej uvedený výklad), resp.
pre výslovnú zhodnosť skutkových tvrdení strán sporu podľa § 186 ods. 2 CSP, mal súd nasledovné
relevantné skutkové tvrdenia strán sporu.

22. K predmetnej dopravnej nehode (ktorá vyplýva z vykonaného dokazovania) došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poistenej osoby. Oznámenie o postúpení pohľadávky z postupcu

A.B.nažalobcu,adresovanéžalovanému,z29.7.2024,bolodoručenédodispozičnejsféryžalovaného.
Rovnako tak bola doručená listina - uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky z 29. 7. 2024,
vyhotovená žalobcom, adresovaná žalovanému.

23. Zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa nasledovných hmotnoprávnych ustanovení.

24. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

25.Podľa427ods.2OZrovnakozodpovedáajinýprevádzateľmotorovéhovozidla,motorovéhoplavidla
ako aj prevádzateľ lietadla.

26. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk.)

27. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky
na náhradu : a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknuté poškodením, zničením,

odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri
uplatnení nárokov podľa písm. a) b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm.
a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie alebo neoprávnene
krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

28. Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému,poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškodypriamoprotipoisťovateľovi
a je povinný tento nárok preukázať.

29. Podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné

plnenie do 15 dní po skončení vyšetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

30. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba K. L. J. platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

32. Zistený skutkový stav súd právne posúdil, pričom sa riadil nasledovnými úvahami.33. Z nesporného skutkového tvrdenia žalobcu, že : „k vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného“ vyplynulo, že z hľadiska právnej kvalifikácie bolo

možné dospieť k záveru, že škodca zodpovedá poškodenému za škodu podľa § 427 ods. 1 a ods. 2
OZ, t.j. Za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky, a teda nie podľa § 420 ods. 1 a ods. 3
OZ, teda nie v dôsledku porušenia nejakej konkrétnej právnej povinnosti zo strany škodcu pri prevádzke
motorového vozidla ako vodiča motorového vozidla. Právny dôvod zodpovednosti za škodu musel
byť ustálený, hoci to o aký dôvod konkrétne išlo, nemal pre ďalej uvedenú právnu kvalifikáciu žiaden

osobitnejší význam.

34. Podľa § 442 ods. 1 OZ sa (okrem ušlého zisku) uhrádza aj tzv. skutočná škoda a keďže od
poškodeného, ktorého motorové vozidlo bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti, ktorú škodu
zodpovedá škodca (podľa § 427 ods. 1 a ods. 2 OZ) nebolo možné spravodlivo očakávať, že po dobu
opravy svojho motorového vozidla zmení svoj životný štýl a začne sa presúvať pešo alebo hromadnou

dopravou, či bicyklom možno tak za súčasť skutočnej škody vzniknutej poškodenému (okrem škody
vzniknutejpriamonapoškodenommotorovomvozidle)považovaťajpoškodenýmvynaloženéprimerané
náklady na prenájom porovnateľného náhradného motorového vozidla, a to až do momentu kedy si
objektívne bude môcť poškodený prevziať svoje poškodeného motorové vozidlo z autoservisu, pretože
účelom užívania náhradného motorového vozidla poškodeným je eliminovanie škodlivého následku

spôsobeného buď dopravnou nehodou, ktorá zasiahla do jeho bežného života (viď aj nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo 16. 2. 2023, v odsekoch 19 až 22.)

35. Vzhľadom na to, že poškodený po predmetnej poistnej udalosti z 29. 6. 2024 odovzdal svoje
poškodené motorové vozidlo do autoservisu PGT, s.r.o. za účelom jeho opravy 8. 7. 2024, pričom ku

29. 7. 2024 sa ešte toto motorové vozidlo nachádzalo v autoservise, pretože sa ešte vtedy čakalo na
doručenie krycieho listu od žalovaného (ako poisťovateľa) bez ktorého autoservis (v súlade s obvyklou
obchodnou praxou, ktorá bola akceptovaná aj v uvedenom náleze ústavného súdu) nevydá opravované
motorové vozidlo, napriek tomu, že na ňom už bola vykonaná oprava, bolo tak zo strany poškodeného
legitímne požadovať náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla aj za dobu od

ukončenia opravy poškodeného motorového vozidla do doručenia krycieho listu zo strany žalovaného
do dispozičnej sféry autoservisu, teda aj za dobu od 19. 7. 2024 do 29. 7. 2024.

36. Podľa § 4 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení vznikol poškodenému
nároknanáhradutejtoškodypriamoprotižalovanémuakopoisťovateľoviškodcuakeďžetentonárokbol

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok platne postúpený z poškodeného na žalobcu bol tak potom
žalobca oprávnený uplatniť si tento nárok priamo voči žalovanému. Uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávkysatotižmalozato,žedošlokúhradefaktúry,atedaajkvznikuškody,azároveňkpostúpeniu
pohľadávky (viď aj rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. 3. 2020, sp. zn. : 8Co/24/2020.) Nárok na
náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla voči žalovanému

zostal aj po postúpení zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia tejto
pohľadávky.

37. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, tak súd priznal žalobcovi uplatnený nárok v sadzbe 9,25
% ročne, teda v sadzbe podľa § 3 nariadenia o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná

úroková sadzba K. v čase začatia omeškania (t. j. ku 2. 9. 2024), a to zo súdom priznanej sumy dlžného
nájomného (vrátane príslušného poplatku za pristavenie) vo výške 560,04 eur, a to za obdobie od 2. 9.
2024 (ako dňa začatia omeškania so zaplatením dlžnej sumy nájomného a poplatku, ktorý čas splatnosti
vyplynul z ust. § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže nebolo sporné, že žalovaný
ukončil šetrenie poistnej udalosti 16. 8. 2024, a teda žalovaný bol povinný zaplatiť toto poistné plnenie

v lehote 15 dní od uvedeného dátumu, k čomu došlo k 2. 9. 2024) až do zaplatenia. Súd sa bližšie
vysporiadava (v rámci odôvodnenia tohto rozsudku) s uplatneným nárokom na úroky z omeškania, ďalej
v rámci odsekov odôvodnenia, kde sa vysporiadava s jednotlivými námietkami žalovaného.

38. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na základe

zmluvy o postúpení pohľadávky z 29. 7. 2024, avšak nie (žalobcom tvrdeným) poškodeným - A. B., ale
inou osobou - E. B., tak k tomuto súd uvádza, že z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva,
že žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky postupca - A. B., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX, a teda,
že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky.39. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že žalobca pri uplatnení nároku na náhradu nákladov vynaložených
na prenájom nájomného motorového vozidla predložil zmluvu o postúpení pohľadávky z 29. 7. 2024

a listiny súvisiace s postúpenou pohľadávkou, na ktorých je ako poškodený, resp. postupca uvedený E.
B., ktorý ich podpísal s tým, že pre žalovaného bolo zarážajúce, že podpisy E. B. a A. B. sú totožné na
týchto listinách, súd uvádza, že v zmluve o postúpení pohľadávok z 29. 7. 2024 nie je uvedené meno
E. B. (ako to nesprávne uvádzal žalovaný), ale meno A. B., a len na jednej listiny (z listín predložených
žalobcom), a to v protokole o prenájme náhradného motorového vozidla z 8. 7. 2024 je ako poškodený

uvedený E. B., avšak keďže pri tomto mene je súčasne pripojený dátum narodenia, aký mal uvedený A.
B. na iných listinách a taktiež jeho bydlisko, a dokonca aj emailový kontakt obsahujúci meno a priezvisko
A. B., možno potom súhlasiť so žalobcom, že tu zjavne ide o pisársku chybu, čo potom vysvetľuje aj
tú (pre žalovaného zarážajúcu) skutočnosť, že podpisy na listinách predložených žalobcom pri menách
A. B. a E. B. sú totožné. Naopak v totožnosti týchto podpisov možno vidieť ďalší podporný argument
pre záver o pisárskej chybe.

40. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že žalobca nepreukázal primeranosť, resp. účelnosť doby prenájmu
v celom jej trvaní 22 dní (od 8. 7. 2024 do 29. 7. 2024), teda najmä v žalovaným namietanej časti od 19.
7. do 29. 7. 2024, teda v tej časti, ktorá bola nad rámec žalovaným akceptovanou a priznanou dobou 12
dní, t.j. od opravy vozidla v autoservise až do predloženia krycieho listu zo strany žalovaného, pričom

tiež namietal, že žalobca nepredložil k žalobe aj faktúru autoservisu z 15. 7. 2024, z ktorej vyplynul tento
moment ukončenia opravy v autoservise, keďže predloženie listiny - potvrdenie o odovzdaní a prevzatí
náhradného motorového vozidla z autoservisu zo strany žalobcu nemalo bližšiu výpovednú hodnotu pre
toto konanie, a že teda zo žalobcom predložených listín nie je zrejmé kedy došlo k ukončeniu opravy
poškodeného vozidla, pri ktorej argumentácii žalovaný tiež poukazoval na to, že za relevantnú dobu

prenájmu z hľadiska jej účelnosti by bolo možné považovať dobu prenájmu náhradného motorového
vozidla nanajvýš po dobu od odovzdania poškodeného motorového vozidla do servisu do času než
bolo vozidlo opravené, keď ho mohol poškodený znovu užívať (ako vyplýva z faktúry autoservisu z 19.
7. 2024), k čomu došlo už 19. 7. 2024, a pokiaľ autoservis svojvoľne zadržiaval opravené vozidlo
až do doručenia krycieho listu (29. 7. 2024) konal tak bez akéhokoľvek zákonného titulu a v prípade

tejto doby čakania po oprave do dodania krycieho listu nie je preto daná príčinná súvislosť medzi
poškodením motorového vozidla a vznikom škody spočívajúcej v nákladoch za prenájom za toto
obdobie, pretože tu vstúpila do toho ďalšia skutočnosť - neoprávnené zadržiavanie motorového vozidla
autoservisu (s čím sa mal podľa žalovaného stotožniť aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. :
7Co/187/2022z22.3.2023),súduvádza,žeúčelnosť,resp.primeranosťnákladovspojenýchsužívaním

náhradného motorového vozidla (v prípade čiastočnej, teda nie totálnej škody na motorovom vozidle)
zaniká okamihom, keď sa opravené motorové vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na
ďalšie užívanie, teda keď objektívne ho poškodený môže začať ďalej užívať k čomu dochádza vtedy, keď
(v zmysle obvyklej obchodnej praxe preukázanej listinnými dôkazmi, ako aj akceptovanej rozhodnutím
ústavného súdu) dochádza až momentom oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti

a o výške poistného plnenia (krycí list), resp. poukázania finančných prostriedkov autoservisu zo
strany poisťovne, a teda aj dobu od ukončenia opravy motorového vozidla do tohto momentu, možno
považovať za relevantnú z hľadiska nárokov na nahradenie nákladov spojených s užívaním náhradného
motorového vozidla, pretože dovtedy pretrváva potreba používania náhradného motorového vozidla
pre poškodeného, a s tým spojené primerané náklady (viď aj ods. 20 až 22 odôvodnenia nálezu

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 zo 16. 2. 2023), a teda nie je rozhodujúci moment ukončenia
opravy motorového vozidla v autoservise (ako nesprávne uvádzal žalovaný), ale moment kedy bol
v tomto prípade doručený krycí list zo strany žalovaného ako poisťovne autoservisu. Vzhľadom na
uvedené nemusel žalobca predkladať dôkazy o momente ukončenia opravy, resp. o časovom rozsahu
jednotlivých prác opravy (teda žalovaným uvádzanú faktúru autoservisu), a preto nešlo (pre obdobie

po ukončení opravy až do vydania krycieho listu) o svojvoľné zadržiavanie opraveného motorového
vozidla v autoservise, ktoré by ako ďalšia skutočnosť mala vstupovať do príčinnej súvislosti medzi
škodovou udalosťou a vznikom škody na strane poškodeného spočívajúcej vo vzniknutých nákladoch
za prenajatie náhradného motorového vozidla v predmetnom období. Súd (rovnako ako ústavný súd)
nemohol spochybniť ani predmetnú obvyklú obchodnú prax, pretože táto vyplýva zo synalagmatickej

povahy záväzkov právnych vzťahov medzi servisom na jednej strane a poškodeným, resp. poisťovňou
na strane druhej. Taktiež nie je možné rozumne očakávať, aby poškodený ako spotrebiteľ ako slabsia
strana v zmluvnom vzťahu v porovnaní s dodávateľom bol schopný vyjednať si výnimku z takejto
obchodnej praxe, resp. aby si dokázal nájsť servis, ktorý takúto obvyklú obchodnú prax neuplatňuje,pretože by išlo o neprimerané zaťažovanie poškodeného ďalšími neprimeranými následkami v situácii,
do ktorej sa pritom nedostal vlastným zavinením, ale v dôsledku zodpovednosti škodcu. Navyše,
táto doba, ktorú žalovaný označil, kedy malo dôjsť k svojvoľnému zadržiavaniu motorového vozidla

autoservisom v podstate závisela najmä od aktivity žalovaného ako poisťovateľa, ktorý v jej priebehu
šetril škodovú udalosť a mal vystaviť krycí list, resp. uhradiť priamo náklady opravy.

41. Pokiaľ žalovaný namietal, že poškodený mohol svoje poškodené motorové vozidlo po škodovej
udalosti užívať, a to až do jeho odovzdania autoservisu, čo mal poškodený aj potvrdiť, a teda že toto

motorové vozidlo bolo aj po škodovej udalosti spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, a teda že
poškodený nebol nútený dať vôbec vozidlo do opravy, tak k tejto námietke súd uvádza, že to, že aj
eventuálne motorové vozidlo by bolo spôsobilé na užívanie ešte vôbec nevylučuje, že škoda, ktorá
by na ňom vznikla nemohla byť zo strany škodcu, resp. jeho poisťovne nahradená, pretože bolo by
tak možné potom dôjsť k absurdnému záveru, že škoda, ktorá nemá vplyv na prevádzku motorového
vozidla ako napríklad poškriabanie laku na vozidle (vrátane škody spočívajúcej v nákladoch na prenájom

náhradného motorového vozidla) sa nenahrádza.

42. Žalovaný ďalej namietal, že poškodený sa mohol so servisom dohodnúť nielen ohľadom termínu
pristavenia motorového vozidla na účely opravy, ale ohľadom trvania opravy, pričom žalovaný upozornil
na všeobecnú prevenčnú povinnosť v § 415 OZ, v zmysle ktorej sú na poškodeného kladené určité

nároky vo vzťahu k dojednaniu takých podmienok opravy, aby sa realizovala efektívne a účelne, a to
vrátane najmä toho, aby sa vykonávala po čo najkratšiu dobu, keďže poškodený je ten, kto rozhoduje
o tom, u koho sa bude vozidlo opravovať, ako aj o tom, u koho si prenajme náhradné motorové
vozidlo, tak vo vzťahu k tejto argumentácii súd uvádza, že v kontexte predtým uvedenej argumentácie
žalovaného ide o zmätočnú námietku, keďže žalovaný si v nej odporuje s iným svojím predchádzajúcim

vyjadrením, pretože na jednej strane tvrdil, že doba opravy v trvaní 12 dní (od 8. 7. 2024 do 19.
7. 2024 bola primeraná, a výslovne to potom potvrdil v rámci dupliky, kde aj odkazoval na vlastný
kalkulačný systém Audatex, ktorý to mal preukazovať), a preto mu aj žalovaný náklady za prenájom
náhradnéhomotorovéhovozidlazatútodobupriznal,avtejtoargumentáciizasepoukazoval(vsúvislosti
s všeobecnou prevenčnou povinnosťou) na to, že poškodený by si mal dojednať, čo najkratšiu dobu

opravy, čo potom evokuje dojem, že tomu tak v tomto prípade nebolo. V tejto súvislosti súd tiež uvádza,
že vyjednanie si čo najkratšej doby opravy, či najvýhodnejšej cenovej ponuky za prenájom náhradného
motorového vozidla nemožno od poškodeného (ani v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa
§ 415 OZ) očakávať, pretože nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu konania
klienta žalovaného (škodcu) nemožno umocňovať ešte jeho ďalším zaťažovaním v tom smere, aby

hľadal opravovňu s čo najväčšou rýchlosťou opravy na trhu alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu.
Pričom žalovaný si dal opraviť motorové vozidlo v autoservise, ktorý je autorizovaným servisom pre
daný model poškodeného motorového vozidla a vzhľadom na to mohol v dobrej viere očakávať, že toto
motorové vozidlo bude opravené rýchlo a riadne.

43. Žalovaný ďalej namietal uplatnený nárok na úroky z omeškania, keď uviedol, že mu nie je zrejmé
od akého okamihu, resp. akej právnej skutočnosti sa mal žalovaný ku 2. 9. 2024 dostať do omeškania
(od toho dátumu si žalobca uplatňoval nárok na úroky z omeškania), pretože 2. 9. 2024 sa žalovaný
nemohol dostať do omeškania, pričom poukázal na to, že zákonodarca podmienil možnosť uplatňovania
si úrokov z omeškania neplnením si povinností určených poisťovateľovi v § 11 ods. 6 zákona o povinnom

zmluvnom poistení (v zmysle § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení), a keďže mal žalovaný
za to, že si splnil všetky svoje zákonné povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, tak v zmysle § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení žalobcovi nárok na úroky
z omeškania nevznikol. Žalovaný totiž v rámci oznámenia o poistnom plnení z 21. 11. 2024 žalobcovi
oznámil dôvody, pre ktoré neposkytne časť uplatneného nároku, čím si tak splnil aj svoju povinnosť

podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení. K uvedenej argumentácii tunajší
súd uvádza, že problémom tejto argumentácie je to, že vychádza z nesprávneho predpokladu, že
odmietnutie časti poistného plnenia zo strany žalovaného bolo oprávnené, a to aj v tej súvislosti, že
rozhodnutie najvyššieho súdu na ktoré poukazoval žalovaný na podporu svojej argumentácie už bolo
rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (aj pod vplyvom rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR,

ktorý odmietol takýto gramatický výklad ustanovení § 11 ods. 6 a § 11 ods. 7 zákona o povinnom
zmluvnom poistení) za prekonané. V tomto smere tunajší súd odkazuje na novú rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR, a to rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/225/2021 z 27. 4. 2022 alebo rozhodnutie sp. zn. :
3Obdo/27/2021 z 23. 2. 2022, v zmysle ktorej praxe, ak neoprávnene poisťovňa odmietne priznať nejaképlnenie na základe výsledkov vlastného šetrenia a likvidácie poistnej udalosti, je povinná zaplatiť úroky
z omeškania od uplynutia doby 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti až do zaplatenia
v súlade s tým ako si nárok na úroky z omeškania v tomto prípade uplatnil žalobca. Z nesporných

skutkových tvrdení vyplynulo, že žalovaný ako poisťovateľ ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti
16. 8. 2024 a uplynutím lehoty 15 dní od tohto dátumu (2. 9. 2024) sa dostal žalovaný do omeškania,
a teda vtedy vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3
nariadenia vlády SR zo sumy, ktorú odmietla poisťovňa vyplatiť až do zaplatenia.

44. Žalovaný vzniesol tiež námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu, keď poukázal na § 13
Civilného sporového poriadku v spojení s § 15 ods. 1 CSP a odmietol aplikáciu ust. § 19 písm.
b) CSP odôvodnením, že žalobca si voči žalovanému uplatňuje nároky titulom plnenia z poistnej
zmluvy a absentuje tu skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, a že preto je miestne
príslušný Mestský súd Bratislava IV, na ktorý sa domáhal, aby bola vec postúpená. K tejto námietke
miestnej príslušnosti tunajší súd uvádza, že nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom

náhradného motorového vozidla počas opravy poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla
je nárokom na náhradu škody, ktorý nie je vyvodzovaný zo záväzkovoprávneho vzťahu strán sporu,
ale je vyvodzovaný z osobitného zákona o povinnom zmluvnom poistení (za subsidiárnej aplikácie
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje úpravu poistných zmlúv) (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. : 5Ndob/71/2022 z 20. 3. 2024 ods. 19 až 22, známe tunajšiemu súdu z jeho vlastnej

rozhodovacej činnosti, kde je tiež vyslovene v ods. 22 uvedené, že je na takúto situácie nevyhnutné
aplikovať ustanovenie o osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19b CSP, keďže ide o nárok na náhradu
škody.) Nakoniec, aj rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalovaný pri odôvodnení svojej námietky miestnej
nepríslušnosti vychádzali z toho, že ide o druh nároku na náhradu škody, pričom uvedené rozhodnutia
výslovne nekonštatovali, že ide o osobitnú miestnu príslušnosť, to si z týchto rozhodnutí vyvodil sám

žalovaný.

45. Pokiaľ išlo o všeobecne koncipovanú námietku (žalovaného) ohľadne neunesenia dôkazného
bremena zo strany žalobcu k uplatnenému nároku, tak k tomuto súd uvádza, že síce registroval
žalovaného aktivitu, keď opakovane používal vyjadrenia, ktorými sa snažil poprieť skutkové tvrdenia

žalobcu(častépoužívanieslovíčokúdajneapod.),avšakvtejtosúvislostipovažujezapotrebnévysvetliť,
že k nespornosti skutkových tvrdení pre účinné nepopretie protistranou v zmysle § 151 CSP dochádza
jednak vtedy, keď protistrana vôbec nepoprie skutkové tvrdenie strany, ale aj vtedy, ak ho nepoprie
účinne, teda tak, že by pritom uviedla vlastné skutkové tvrdenie, teda vlastnú skutkovú verziu takýchto
skutkových okolností (ak tieto skutkové okolnosti mohli byť predmetom jej vnímania alebo konania),

a preto napriek žalovanému často využívaným výrazom spochybňujúcim skutkové tvrdenia žalobcu,
pokiaľ súčasne neuviedol vlastné skutkové verzie týchto skutkových okolností, nebolo možné takýto
pokus o popretie považovať za účinné popretie, a teda takáto aktivita žalovaného nebola spôsobila
zabrániť následku nespornosti v zmysle § 151 CSP. Navyše, skutkové okolnosti, ktoré sa žalovaný
takýmto spôsobom snažil spochybniť boli preukázané dôkazmi predloženými žalobcom.

46. Ďalej žalovaný namietal, že autoservis nešpecifikoval (v potvrdení o odovzdaní a prevzatí
motorového vozidla z autoservisu z 29. 7. 2024) bližšie hodiny práce, v ten ktorý deň, a preto takúto
listinu nemožno považovať za dôkaz o skutočnej dobe opravy poškodeného motorového vozidla. K tejto
argumentácii súd uvádza, že skutočne toto potvrdenie nie je dôkazom o dobe opravy poškodeného

motorového vozidla a ani o dátume ukončenia opravy, či časovej špecifikácii jednotlivých úkonov opravy,
ale toto žalobca (ako už bolo vyššie uvedené) nakoniec ani nemusel v tomto konaní preukazovať,
teda dobu ukončenia opravy motorového vozidla, pretože (ako už bolo vyššie uvedené) relevantný
nie je moment ukončenia opravy, ale moment, kedy poškodený mohol prvýkrát objektívne začať
užívať opravené motorové vozidlo, za ktorý moment (ako už bolo vyššie uvedené) treba považovať až

vystavenie krycieho listu žalovaným ako poisťovňou (a v tejto súvislosti si teda žalovaný nesprávne
vykladal obsah nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. : III. ÚS 602/2022.)

47. Pokiaľ žalovaný namietal, že poškodený nemal byť pri tejto náhrade škody ziskový, tak súd uvádza
s tým možno súhlasiť, avšak súčasne dodáva, že poškodený ani nebol ziskový, dostal len náhradu

škody, ktorá mu vznikla. Treba si uvedomiť, že náhrada majetkovej škody na strane poškodeného
síce bola uplatnená, ale s procesom tejto náhrady a vôbec v súvislosti s dopravnou nehodou bol
poškodený zaťažený aj po psychickej stránke, stratou času pri uplatňovaní si svojich práv a vôbec
všetkými súvisiacimi komplikáciami v osobnom živote, ktoré by nenastali, keby k škode nedošlom, aktoré ani obvykle nebývajú kompenzované, a preto poukazovanie na údajnú ziskovosť poškodeného
je absurdné.

48. Pokiaľ žalovaný namietal, že uplatnený nárok sa týka doby, ktorú zapríčinili aj objektívne okolnosti,
ktoré nemohol ovplyvniť ani škodca, ani jeho poisťovateľ, tak súd uvádza, že doba od vykonania opravy
do vystavenia krycieho listu žalovaným, je doba, ktorá prevažne závisela od aktivity žalovaného (kým
ukončí šetrenie a vystaví krycí list), a keby aj boli s touto dobou spojené určité okolnosti objektívneho
charakteru, s ktorými by potom bolo možno súhlasiť, že ich nezavinil žalovaný ako poisťovateľ, bolo by

však nutné pričítať ich škodcovi, ako tomu kto bol zodpovedný za vznik škody z predmetnej dopravnej
nehody, a poťažmo ich tak pričítať aj jeho poisťovateľovi (žalovanému.) Tieto objektívne okolnosti by
nemohli byť pričítané poškodenému (a tým žalobcovi), keďže ten za škodu nezodpovedal.

49. V súvislosti s námietkou žalovaného, podľa ktorej niektoré súdy (vrátane českého ústavného
súdu) vyhodnotili (v nimi posudzovaných konkrétnych prípadoch) činnosť tzv. crash hunterských firiem

ako nemorálnu a parazitujúcu na systéme povinného zmluvného poistenia, a to pre neobjektívne
navyšovanie si poskytnutých služieb, tak k tomuto súd uvádza, že tam išlo o závery týkajúce sa prípadov
s inými skutkovými okolnosťami, čo nakoniec vyplýva aj zo skutkových tvrdení žalovaného, pretože
v tejto veci nešlo o navyšovanie poskytovaných služieb, a nakoniec ani obvyklá rozhodovacia prax
slovenských súdov v súvislosti s obdobnými nárokmi uplatňovanými žalobcom k takýmto záverom

nedospela.

50. Porovnajúc žalobný petit s výrokom rozsudku v tejto veci súd dospel k záveru, že plne úspešnou
stranou v tomto spore bol žalobca, a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súčasne podľa

§ 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský

súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.