Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117200816
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4117200816.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudkýň JUDr. Lýdie

Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., 2/
D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, B., obaja zastúpení: JUDr. Michal Magdolen, advokát, so sídlom
Farská 28, Nitra, proti žalovanému: HP-PROGRES, spol. s r.o., sídlo Mlynská zem 463/87, Branč-Veľká
Ves, IČO: 36 553 832, zastúpený: JUDr. Svetlana Kšiňanová, PhD., advokátka, so sídlom Štefánikova
trieda 4, Nitra, o zaplatenie sumy 6 217,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 24. novembra 2023, č. k. 15C/3/2017-450, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až VIII. p o t v r d z u j e .

Žalovanémuvočižalobcom1/a2/priznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 24. novembra 2023, č. k. 15C/3/2017-450 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 394,75 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne počnúc od 18.01.2017 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet
žalobcu(výrokI.),vozvyškuuplatnenéhonárokužalobuzamietol(výrokII.),žalovanémupriznalnáhradu
trov konania v rozsahu 24 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca (výrok III.), o výške náhrady trov bude

rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím (výrok IV.), znalcovi priznal právo
na náhradu znalečného vo vzťahu k žalobcovi vo výške 62 % (výrok V.), znalcovi priznal právo na
náhradu znalečného vo vzťahu k žalovanému vo výške 38 % (výrok VI.), Slovenskej republike voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 % (výrok VII.) a Slovenskej republike voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 % (výrok VIII.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 3, § 420 ods. 1, 2, § 517

ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 150 ods. 1, §
151 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 3 ods. 1, 2 nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ sa predmetnou žalobou prostredníctvom
právneho zástupcu domáhali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 6 217,88 eura
spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy, počnúc od 25.10.2017 až do zaplatenia a to

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán sporu a vykonal dokazovanie listinami, ktoré predložili strany sporu, pričom po vykonanom
dokazovaní a zistení skutkového stavu, vychádzajúc aj zo znaleckého posudku, súd prvej inštancie mal
jednoznačne za preukázané, že žalobcami 1/ a 2/ uplatnený nárok je dôvodný len čiastočne.4. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že predmetom sporu je zaplatenie žalovanej sumy v
celkovej výške 6 217,88 eura, spolu s príslušným úrokom z omeškania ročne a to počnúc od 18.01.2017

až do zaplatenia, pričom žalobcovia sa predmetného nároku domáhali titulom náhrady škody, ktorá
im vznikla zavinením poškodeného, keď žalovaný realizoval stavbu nebytového priestoru na štvrtom
podlaží, v bytovom dome na E. F. G. XX. Žalobcovia sa predmetného nároku domáhajú z titulu náhrady
škody v zmysle § 420 OZ, pričom tvrdili, že počas realizácie stavby došlo zo strany žalovaného k
poškodeniam a k sťaženiu užívania ich nehnuteľnosťami, a to pri búracích prácach práčovne a sušiarne,

nachádzajúcich sa v priestoroch podkrovia. Žalovaný porušil strešné odvetrávacie odpadové potrubie,
kde v dôsledku absencie odvetrania odpadov v kuchyni a kúpeľni bytovej jednotky žalobcov dochádza k
neustálemu šíreniu zápachu. Ďalej tvrdili, že žalovaný zriadil kanalizačný odpad z podkrovného bytu do
komína medzi kuchyňou a kúpeľňou, zároveň došlo k odstráneniu komínovej časti (pôvodne v podkroví
a nad strechou) a to aj napriek tomu, že na uvedený komínový vývod boli žalobcovia napojení plynovým
kotlom. V pivničných priestoroch došlo k prerezaniu zárubne žalobcov, kde bol cez takto vytvorený otvor

prevedený odpad, a aktuálne nie je možné pivnicu žalobcov riadne uzavrieť. Žalobcovia tvrdili, že k
vyčísleniuvzniknutejškodydospelinazákladevýpočtu,ktorývypracovalH.I.J.,aktorýpresnevypočítal,
čo bude nevyhnutné vynaložiť na odstránenie vzniknutej škody, pričom pri výške ocenenia vychádzal z
ohliadky nehnuteľnosti a H. I. J. nacenil tieto investície v podobe stavebných prác a materiálu.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný s takouto argumentáciou nesúhlasil, že by pri prácach
došlo k takémuto porušeniu, v predmetnej veci súd prvej inštancie ustanovil znalca, ktorý vo svojom
znaleckom posudku číslo XX/XXXX doručený súdu dňa 21.10.2021 uviedol, že na základe ním zistených
relevantných skutočností, štúdiom spisu, počas realizácie stavby na nehnuteľnosti žalobcov, došlo k
stavebným zásahom do spoločných častí stavebných konštrukcií v podkroví na štvrtom NP, ako aj v

suteréne bytového domu a týmito stavebnými zásahmi stavebníkom došlo následne: a) k porušeniu
strešného zvislého odvetrávacieho odpadového potrubia, v dôsledku čoho došlo k absencii, t. j. k
narušeniu odvetrania odpadov v kuchyni a v kúpeľni bytovej jednotky žalobcov a tým dochádza
k neustálemu šíreniu zápachu, čím žalobcom vznikol náklad v súvislosti s uvedeným potrubia do
funkčného stavu; b) pri odstránení, t. j. vybúraní komínovej časti, pôvodne v podkroví a nad strechou,

stavebník zrušil fungujúce napojenie plynového kotla na komínový vývod, čím žalobcom vznikol náklad
v súvislosti s premiestnením a novej inštalácie plynového kotla do iných priestorov bytovej jednotky
bytovéhodomu;c)nežiaducimprerezanímoceľovejzárubnevpivnici,ktorýmsistavebníkuľahčilmontáž
odpadovej rúry, stavebník znefunkčnil spätné osadenie dverného krídla do jestvujúcej zárubne a tým
riadne uzavrieť pôvodné používanie uzatvorenia priestoru, čím žalobcovi vznikol náklad v súvislosti s

demontážou nefunkčnej zárubne, dodaním novej zárubne, ako aj jej spätnou montážou a presunom
hmôt. Znalec vo svojom znaleckom posudku uviedol, že náklady na zistené stavebné práce nevyhnutné
na uvedenie diela do funkčného stavu predstavujú celkovú čiastku vo výške 2 499,64 eura.

6. Z predmetného znaleckého posudku teda jednoznačne vyplynulo, že došlo k zásahu žalovaného

počas realizácie stavby do spoločných častí a stavebných konštrukcií, čiže predmetné skutočnosti sa
aj podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného stali nespornými. Spornou zostala len otázka v
súvislosti s uplatneným finančným nárokom a to z titulu, že žalovaný z predmetnej výšky namietal
náhradu za práce na poškodenej oceľovej zárubni v pivnici, ktorá je spoločným vlastníctvom vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie, čiže namietal zo znalcov

vypočítanej sumy potrebnej na vynaloženie nákladov na danie veci do pôvodného stavu položku číslo 7,
8, 12. Žalobcovia so znaleckým posudkom predloženým znalcom, čo sa týka celkovej finančnej čiastky
potrebnej na náklady na uvedenie diela do funkčného stavu nesúhlasili a to z titulu, že poukazovali na
krycí rozpočet nimi predložený v predmetnom konaní v celkovej výške 6 217,88 eura vypracovaný
H. J., ktorý je vyšší ako výpočet znalca v znaleckom posudku.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný
porušil svoje povinnosti, v dôsledku ktorých došlo k porušeniu strešného odvetrávacieho potrubia na
štvrtom poschodí v podkroví bytového domu E. F. G. XX pre kuchyňu a kúpeľňu, odstránenie (zbúranie)
komínového telesa v podkroví a nad strechou E. F. G. XX, B. slúžiaceho pre odvetranie splodín od

napojenia plynového kotla, pričom spornou v tejto časti zostala len výška škody a to sumu, ktorú
musia žalobcovia vynaložiť na odstránenie škody, ktorá im vznikla konaním žalovaného pri nadstavbe
podkrovných bytov, pričom znalec v znaleckom posudku vyčíslil odhad stavebných prác potrebných na
uvedenie do funkčného stavu vo výške 2 499,64 eura, čiže je to výška sumy, ktorú musia žalobcoviavynaložiť na to, aby vec mohli uviesť do pôvodného stavu a aby teda vec bola opätovne využívaná,
pričom súd prvej inštancie prihliadol na všetky účelne vynaložené náklady v zmysle odhadu hodnoty
stavebných prác, ktoré je nutné využiť k obnoveniu uvedeniu veci do funkčného stavu tak, aby táto vec

prinášala žalobcom úžitok, čiže odhad hodnoty stavebných prác, ktoré treba vyložiť na uvedenie veci
do pôvodného stavu, teda pred vznikom škodovej udalosti. Poukazujúc na skutočnosť, že žalovaný
rozporoval položku uvedenú v znaleckom posudku pod bodom 7, 8 a 12, pričom ide o náklady za
práce na poškodenej oceľovej zárubni v pivnici, pričom žalobcovia 1/ a 2/ so sumou stanovenou
v znaleckom posudku nesúhlasili, ale nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, ani doplnenie

znaleckého posudku, pričom dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška),
zaťažuje poškodeného a nimi navrhnutý svedok len vyhodnotil technický stav a vypracoval koľko by asi
stála oprava, ak by sa mala uviesť vec do pôvodného stavu, vypracoval teda len cenovú ponuku bez
akejkoľvek projektovej dokumentácie, špecifikoval len rozpočet, ktorý nebol ničím podložený, pričom
uviedol, že v súčasnej dobe je tá hodnota podstatne vyššia.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie prihliadol na námietku žalovaného ohľadom položky
7, 8 a 12, priznal žalobcom 1/ a 2/ len nárok jednoznačne preukázaný v zmysle znaleckého posudku vo
výške 2394,75euraavozvyškužalobuzamietol.Akpoškodenýpreukáževobčianskomsúdnomkonaní
vznik škody, ale nepreukáže jej výšku uplatnenú v žalobe, prizná súd náhradu škody vo výške, ktorá
bola preukázaná (NS ČR sp. zn. 1 Cz 47/1983 zo dňa 29.12.1983). Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku

zamietol vzhľadom na vznesenú právnu námietku právneho zástupcu žalovaného z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie ohľadom položky 7, 8 a 12 a to s poukazom na § 8 b) ods. 2 zákona č. 182/1993
Z. z. písm. c) ods. 2, v tejto časti, kde správca je povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome. Vzhľadom na skutočnosť, že správca spravuje bytové domy, na

základe Zmluvy o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, zastupuje týchto vlastníkov
bytov a nebytových priestorov pred súdmi. Žalobcovia 1/ a 2/ v predmetnom spore nepreukázali, či majú
uzavretú Zmluvu o výkone správy a prípadne, ak nemajú uzavretú Zmluvu o výkone správy, podľa §
9 ods. 2 zákona č. 182/1993 právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo a ak sa spoločenstvo nezriaďuje,

zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, z čoho vyplýva, že žalobcovia 1/
a 2/ v predmetnom spore nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby týkajúcej sa uplatnenia nárokov
na náhradu škody, ktorá vznikla v pivničných priestoroch a to v dôsledku prerezania zárubne žalovaným,
pretože ide o pivničný priestor, ktorí majú v podielovom spoluvlastníctve všetci vlastníci bytového domu
na Štúrovej ulici 61 v Nitre, čiže žalobcovia mali byť vlastníci pivničných priestorov.

9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v danom spore bol podaný znalecký posudok, Ústavom
stavebnej ekonomiky s.r.o., so sídlom Bratislava, pričom si znalecká organizácia uplatnila znalečné v
celkovej výške 2 288,50 eura. O náhrade uplatneného znalečného súd prvej inštancie rozhodol podľa
výsledku konania a vzhľadom na skutočnosť, že trovy dôkazu (podaní znaleckého posudku) neboli v

plnej výške kryté preddavkom, súd prvej inštancie s poukazom na výsledok sporu zaviazal a určil, že
znalec má právo na náhradu znalečného vo vzťahu k žalobcovi vo výške 62 % a vo vzťahu k žalovanému
vo výške 38 %. Keďže zvyšok znalečného bol uhradený z rozpočtových prostriedkov súdu, súd zároveň
určil podľa úspechu, že Slovenská republika má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
62 % a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 %. O výške znalečného rozhodne

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v predmetnom spore čiastočne úspešný, súd prvej
inštancie mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 24 %, ktoré sú povinní zaplatiť žalobcovia 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne.

11. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov II. až VIII. podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/
prostredníctvom právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň, aby žalobcom 1/ a 2/
priznal náhradu trov odvolacieho konania. V podanom odvolaní žalobcovia poukázali na existenciu

odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedli, že skutočnosť,
že žalovaný ako stavebník zodpovedá za následky spojené s jeho stavebnou činnosťou je nesporná,
pričom všetky poškodenia nastali v dôsledku stavebnej činnosti žalovaného. Nie je dôvodné pochybovať
o tom, že k odstráneniu komínovej časti, zrušenia odvetrávania a prerezaniu zárubne prišlo v dôsledkučinnosti žalovaného. Spornou zostala len otázka v súvislosti s uplatneným finančným nárokom. Súd
prvej inštancie pri určení výšky náhrady škody vychádzal výhradne zo sumy určenej Znaleckým
posudkom č. 96/2021, kde znalec vyčíslil odhad stavebných prác potrebných na uvedenie do funkčného

stavu vo výške 2 499,64 eura. Žalobcovia sa nestotožňujú s postupom súdu, keď neprihliadal na
cenu určenú odborným posudkom H. I. J., pretože táto mala byť určená bez akejkoľvek projektovej
dokumentácie. Keďže Civilný sporový poriadok v čl. 15 deklaruje, že žiaden dôkaz nemá predpísanú
zákonnú silu, nie je potom žalobcom zrejmé, na základe čoho súd nekriticky prevzal hodnotu nákladov
potrebných na odstránenie následkov činnosti žalovaného uvedenú v znaleckom posudku a celkom

odignoroval hodnotu určenú odborným posudkom H. I. J., ktorý bol aj v konaní vypočutý, pričom
uviedol, že s odstupom času by dokonca ním určená suma na uvedenie do pôvodného funkčného stavu
ani nepostačovala. Náklady na odstránenie škody boli vyúčtované v roku 2016 a podľa predloženej
aktualizácie nacenenia stavebných prác a materiálu H. I. J. by totožné položky predstavovali investíciu
9 164,89 eura. Žalobcovia preto považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozpore s princípom plnej
reparácie vzniknutej škody poškodenému. Na žalobcov ako poškodených nemôžu byť bezdôvodne

prenášané dôsledky nesprávnej alebo neodbornej stavebnej činnosti zhotoviteľa – žalovaného. Majú za
to, že vzhľadom na dĺžku sporu ako aj iné okolnosti konania, požadovaná finančná náhrada má plniť
minimálnu satisfakčnú a reparačnú funkciu.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobcami podanému odvolaniu uviedol, že vykonané znalecké

dokazovanie, výsledkom ktorého bol Znalecký posudok č. 96/2021 požadovali žalobcovia a to na
súdnom konaní dňa 04.10.2018. Žalovaný poukázal na to, že pri určovaní výšky škody na veci
sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Žalobcovia so sumou stanovenou v znaleckom posudku
nesúhlasia, ale nenavrhli vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, ani doplnenie znaleckého posudku.
K trvaniu súdneho sporu žalovaný uviedol, že na každom pojednávaní sa strany sporu pokúšali zmieriť,

avšak neúspešne. Žalovaný celú žalovanú sumu zložil do notárskej úschovy N 52/2021, U 7/2021
a to dňa 28.04.2021. Strany sporu sa pokúšali dohodnúť aj na uvedení veci do pôvodného stavu, a to
spôsobom určenia technického riešenia zo strany žalovaného, ktoré mali žalobcovia odsúhlasiť, ale
k dohode nedošlo, pričom žalobca 1/ sa vyjadril, že uňho sa búrať ani sekať nič nebude. Žalovaný
poukázal na ust. § 442 OZ. Žalobcovia v podanom odvolaní neuviedli, ktoré navrhnuté dôkazy súd prvej

inštancie nevykonal. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť a žalovanému priznať náhradu trov odvolacieho konania.

13.Žalobcoviavrámciodvolacejreplikyuviedli,žetým,žežalovanýbolochotnýdohodnúťsanauvedení
veci do pôvodného stavu, potvrdzuje nárok žalobcov. Popierajú návrh žalovaného na odstránenie škôd,

keďže tento nikdy nenavrhol uvedenie veci do pôvodného stavu, pretože toto označil za technicky
nemožné. K mimosúdnej dohode neprišlo z dôvodu, že žalovaný nemal snahu o skutočnú nápravu a ani
nenavrhol žiadne relevantné technické riešenie. Skutočnosť, že žalovaný ako stavebník zodpovedá za
následky spojené s jeho stavebnou činnosťou žalovaný nepopiera. V ostatnom zotrvali na podanom
odvolaní.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané žalobcami
1/ a 2/ ako oprávnenými osobami v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a že
spĺňa náležitosti odvolania v zmysle § 363 CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1
CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v celom rozsahu sa stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).17. V ustanovení § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

18. Podľa čl. 15 ods. 1, 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

19. Podľa § 443 OZ, pri urcˇení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v cˇase poškodenia.

20. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcami 1/ a 2/, preskúmal v danej veci tak
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a
konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na

ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP

opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

22. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že v konaní
zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z

hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle,
ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však
nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím
významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968). Súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý

iný dôkaz. Súd pritom skúma, či posudok vychádza zo zistených skutočností, či nie je rozporný a či
z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Ak sa však súd pri hodnotení výsledkov konania
odchýli od výsledku dôkazu znalcom, svoj postup musí presvedčivo odôvodniť (R 4/1969). Ak mal súd
pri rozhodovaní dva alebo aj viac znaleckých posudkov s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, nemôže
iba jednoducho vybrať jeden z nich a na ostatné bez ďalšieho neprihliadnuť. Musí ich všetky vyhodnotiť

v tom zmysle, ktorý z nich a prečo je preňho určujúci pre podklad rozhodnutia a z akých dôvodov
nevychádzal zo záverov druhého (ostatných) znaleckého posudku. Tento myšlienkový pochod potom
vyjadrí v písomnom vyhotovení rozsudku.

23. V danej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval za dôkazné,

že porušením povinnosti žalovaného ako stavebníka došlo k poškodeniu, resp. prerušeniu strešného
odvetrávania potrubia na štvrtom poschodí v podkroví bytového domu na E. F. XX pre kuchyňu
a kúpeľňu, odstráneniu (zbúraniu) komínového telesa v podkroví a nad strechou bytového domu
slúžiaceho pre odvetrávanie splodín od napojenia plynového kotla a k nežiadúcemu prerezaniu oceľovej
zárubne v pivnici, pričom posledný okruh poškodení však súd vyhodnocoval v súvislosti s označenými

položkami znaleckého posudku uvedeného v bode 22 (odôvodnenia napadnutého rozsudku) v súvislosti
s absenciou aktívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožnil
konštatujúc, že prvé dva okruhy škody boli zistené čo do základu (zodpovednosti) a výšky škody správne
dôkaznými prostriedkami ako uvedie odvolací súd nižšie.24. Ďalšou spornou otázkou v konaní tak vo vzťahu k žiadanému a uplatnenému nároku žalobcu
bola výška škody, resp. suma, ktorú je potrebné vynaložiť na odstránenie uvedených poškodení tak,

aby vec mohli žalobcovia uviesť do pôvodného stavu, pričom súd prvej inštancie pri určení tejto sumy
vychádzal zo Znaleckého posudku č. 96/2021 vyhotoveného v konaní Ústavom stavebnej ekonomiky,
s.r.o.. Vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k škode týkajúcej sa poškodenia zárubne v pivničných
priestoroch neboli žalobcovia aktívne vecne legitimovaní a v tejto časti súd žalobu zamietol, určil súd
výšku škody na sumu 2 394,75 eura.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že priebeh dokazovania pred súdom prvej inštancie
nepredstavoval zásah do práva žalobcov na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces
sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie je upravená v ústavnom poriadku,
ale má svoj ústavno-právny rozmer, lebo vyplýva z princípu nezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 Ústavy
SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich

zákonnosti, pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho
logického myšlienkového postupu.

26. Žalobcovia v podanom odvolaní predovšetkým namietali postup súdu prvej inštancie pri určení
výšky škody, a teda rozsah uplatneného žalobného nároku, keď súd vychádzal absolútne len zo

Znaleckého posudku č. 96/2021 a nevzal do úvahy aj dôkaz predložený žalobcami – Krycí list rozpočtu
zo dňa 22.12.2016 vypracovaného H. I. J., pričom poukázali na čl. 15 CSP. Odvolací súd predmetnú
námietku žalobcov nepovažoval za dôvodnú a poukazuje na to, že hoci čl. 15 CSP uvádza, že žiaden
dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, je potrebné pri ich hodnotení sa v súdnom rozhodnutí vyjadriť,
ktorý z nich má presvedčivejšiu, logickejšiu, komplexnejšiu výpovednú hodnotu s dôrazom na závery

takéhoto dôkazu, z ktorého súd vychádzal. Pokiaľ má súd k dispozícii viacero dôkazov, v tomto prípade
znalecký posudok a odborné vyjadrenie – krycí list rozpočtu predložený žalobcami, je nevyhnutné ich
vyhodnotiť a rozhodnúť, ktorý z nich môže, vzhľadom k hodnoteniu kritérií znaleckých, resp. odborných
záverov rozhodnejších, presvedčivejších, komplexnejších tvoriť základ pre rozhodnutie súdu. Odvolací
súd zvýrazňuje, že sa musí urobiť „výber dôkazov“, ktoré sa stali podkladom pre súdne rozhodnutie.

Prvoinštančný súd uskutočnil tento výber v tom, ktorý dôkaz v rámci hodnotenia mal pre súd presvedčivú
výpovednú hodnotu, v logickej súvislosti aj s inými dôkazmi vykonanými pred okresným súdom, a ktorý
nie.

27. Súd je povinný hodnotiť znalecký posudok z aspektov procesu utvárania znaleckého dôkazu,

prípravy znaleckého skúmania, zaobstarania podkladov znalcom, priebeh znaleckého skúmania,
vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť metód
používaných znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ďalej súd vo všeobecnosti uvádza, že
ak vzniknú pochybnosti o záveroch v znaleckom posudku, súd sa musí pokúsiť ich odstrániť, v prípade
nemožnosti vychádzať z komplexnosti hodnotenia dôkazov vykonaných pred ním. Súd nemôže hodnotiť

správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak výsledky znaleckého dokazovania hodnotí
vo väzbe s vykonanými inými dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska
ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu,
k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 5Cdo/188/2010).

28. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade tak bolo potrebné prihliadnuť na znalecký posudok
vyhotovený v konaní aj z toho dôvodu, že súd pri určení samotnej zodpovednosti za spôsobenie škody
vychádzal zo záverov vyplývajúcich z daného znaleckého posudku. Súd tak z hľadiska absencie iných
relevantných dôkazov predložených v konaní nemal inú možnosť ako sa pri určení hodnoty nákladov

potrebných pre odstránenie porušenia povinnosti zo strany žalovaného prikloniť práve k údajom
vyplývajúcim zo znaleckého posudku, vzhľadom na skutočnosť, že zavinené správanie žalovaného (a
vznik škody) bolo preukázané práve znaleckým posudkom a nie odborným vyjadrením H. I. J. v krycom
liste rozpočtu. Nejde však o nosný argument, ide o doplňujúci argument k skutočnosti, že znalecký
posudok sa javil spracovaný komplexnejšie (aj z pohľadu výšky škody) a zároveň zodpovednosť znalca

za podaný posudok v sebe zahŕňa presvedčenie, že znalec k otázke pristupoval odborne a metódami,
ktoré spoľahlivejšie odpovedali na otázku o výške škody, ktorú žalovaný spôsobil.29. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcov týkajúcu sa skutočnosti, že ani znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku nemal k dispozícii projektovú dokumentáciu, pretože jednak
z pohľadu zákonnosti nebola potrebná a rovnako tak takým podkladom (v podobe relevantnej projektovej

dokumentácie) nedisponoval ani H. I. J., na ktorého výkaz žalobca poukazoval a z ktorého chcel
vychádzať.

30. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov a táto zásada znamená, že záver, ktorý si
sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou

jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu, pričom hodnotiaca úvaha súdu
musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledok hodnotenia dôkazov má byť súčasťou
rozsudku. V preskúmavanej veci nemal odvolací súd za preukázané, že by sa týmto postupom súd prvej
inštancie neriadil. V súvislosti s vyššie uvedeným preto nebolo možné konštatovať, že hodnotiaci záver
súdu prvej inštancie v odôvodnení jeho rozhodnutia je nepreskúmateľný tak, ako to namietali žalobcovia
v odvolaní.

31. K námietke žalobcov, že náklady na odstránenie škody boli vyúčtované v roku 2016 a podľa
predloženej aktualizácie nacenenia stavebných prác a materiálu by totožné položky predstavovali
podstatne vyššiu investíciu, odvolací súd uvádza, že pojem skutočnej škody je v právnej teórii i súdnej
praxi definovaný ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (zmenšenie, či úbytok jeho

majetku), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, príp. na vyváženie dôsledkov plynúcich z toho, že
nedošlo k uvedeniu do pôvodného stavu. Ustanovenie § 443 OZ vyjadruje zásadu, podľa ktorej sa pri
určenívýškyškodynavecivychádzazcenyvčasepoškodenia,podktoroutrebarozumieťcenupotrebnú
na uvedenie veci do pôvodného stavu, a nie cenu veci ako takej alebo cenu, za ktorú poškodený vec

nadobudol. Ak však dôjde k zničeniu veci - ako je tomu aj v posudzovanom prípade, pod cenou veci
pre účely odškodnenia v zmysle § 443 OZ je treba rozumieť peňažný ekvivalent, za ktorý je možné
v čase poškodenia v danom mieste obstarať rovnakú alebo podobnú vec náhradnú (teda rovnakého
druhu, charakteru a kvality) v danom mieste a čase, teda cenu odvíjajúcu sa od bežne fungujúcich
vzťahov ponuky a dopytu. Obstarávacia cena môže byť vzatá za základ zistenia výšky škody vtedy,

ak niet pochýb o tom, že zároveň predstavuje cenu, za ktorú možno zvyčajne v danom mieste a čase
(t. j. v čase zničenia veci) zaobstarať náhradu za zničenú vec. Žalobcovia súdu nepredložili žiadne
relevantné dôkazy preukazujúce dôvodnosť uplatneného žalobného nároku, preto súd pri určení výšky
škody vychádzal z vykonaného znaleckého dokazovania, pričom pri určení výšky škody je určujúca cena
v čase poškodenia. Z uvedeného dôvodu tak odvolací súd nepovažoval námietku žalobcov za dôvodnú.

32. Záverom odvolací súd dodáva, že do obsahu základného práva podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a práva na spravodlivý proces podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípade
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009).

33. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu
prvej inštancie v dôsledku čoho postupoval procesným postupom v zmysle § 387 ods. 1 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP
v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).