Uznesenie – Vydržanie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423203982
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4423203982.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.
Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX,
C. XXX, 2/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská &
Štofková s.r.o., Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401 a účastníkmi: 1/ F. G., ml., neznámy vlastník,
2/ H. G., neznámy vlastník, 3/ D. G., neznámy vlastník, 4/ I. G., neznáma vlastníčka, 5/ F. G., neznámy

vlastník, 6/ D. G., neznáma vlastníčka, 7/ J. G., neznáma vlastníčka, 8/ J. G., neznámy vlastník, 9/ E. G.,
neznámy vlastník, 10/ K. G., neznáma vlastníčka, 11/ K. L., I. M., neznáma vlastníčka, všetci zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 12/ N. O., I. B., nar. XX.
XX. XXXX, J. D. XXXX/XXX, P. - Q., právny nástupca po pôvodnej účastníčke 12/ D. A. B., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. XXX/XX, P.), 13/ LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 14/ Slovenský pozemkový fond, Búdková

36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Vyd/4/2023-76 zo dňa 3. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením
zamietol návrh navrhovateľov (výrok I.) a zároveň o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že
žiaden z účastník nárok na ich náhradu nemá (výrok II.).

2. Po právnej stránke súd odôvodnil svoje rozhodnutie citáciou ust. § 359c ods. 1, 2, § 359d ods. 1, §
359e ods. 1, 2, 3, § 359f ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok a § 129 ods. 1, §

130 ods. 1, 2, § 134 ods. 1, 2, 4, § 854, § 865 ods. 1, 3, § 868 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovatelia sa návrhom domáhali
potvrdeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostinachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíC.,obecC.,okres
Nové Zámky, zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra E evidovaná na mape určeného operátu, a
to parcela č. XX, vo výmere 281 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej vo vlastníctve podľa B1:
F. G. D.. v podiele 7/56 tín, podľa B2: H. G. v podiele 7/56 tín, B3: D. G. v podiele 7/56 tín, B 4: I. G.

v podiele 5/56-tín, , B5: F. G. v podiele 5/56 tín, B6: D. G. v podiele 5/56 tín, B7: J. G. v podiele 5/56
tín, B8: J. G. v podiele 5/56 tín, B9: E. G. v podiele 5/56 tín a B10: K. G. v podiele 5/56 tín k celku, k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres Nové Zámky, zapísanej na LV
č. XXX ako parcela registra E evidovaná na mape určeného operátu, a to parcela č. XX, vo výmere 165
m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej vo vlastníctve podľa B1: K. L. v podiele 1/l k celku a k
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres Nové Zámky, nezapísanej na

liste vlastníctva, a to stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra E
evidovanej na mape určeného operátu pod číslom XX, vo výmere 281 m2, zastavaná plocha a nádvorie,ktoré nadobudli navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v podiele 1/1 k celku do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov titulom vydržania dňom 14. 10. 2017.

4. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade (ďalej ako „navrhovatelia“) v návrhu poukázali na skutočnosti, v
zmysle ktorých mali ako manželia nadobudnúť darovacou zmluvou zo dňa 23. 06. 2004 nehnuteľnosti
nachádzajúcesavkatastrálnomúzemíC.,obecC.,okresNovéZámky,vedenýchnaLVč.XXXX,parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere
111 m2 a parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2, na parcele č. XX/X rodinný

dom so súpisným číslom XXX, a to každý v spoluvlastníckom podiele po 1 k celku. Okrem toho majú
byť obaja navrhovatelia bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v celosti, teda v podiele 1/1 k celku
aj nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území a obci C., okres Nové Zámky, vedenej na LV
č. XXX, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo XX zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 165 m2. Tieto nehnuteľnosti majú predstavovať susediace pozemky k sporným
nehnuteľnostiam, ku ktorým sa obaja navrhovatelia domáhajú vydania uznesenia o potvrdení vydržania,

a ktoré sú vedené na LV č. XXX, LV č. XXX, v oboch prípadoch katastrálne územie a obec C., okres Nové
Zámky.RodinnýdomsosúpisnýmčíslomXXXsamánachádzaťnaparceleEKNč.XXzastavanáplocha
a nádvorie o výmere 281 m2 a nemá byť na neho založený list vlastníctva. Navrhovatelia zdôraznili,
že návrh opierajú o existenciu jednoduchej kúpnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2007, ktorú ako kupujúci
mali uzatvoriť s predávajúcou D. A. B., ktorá podľa nimi uvedených skutočností v návrhu na začatie

konania v čase predaja nehnuteľností a ani následne nemala byť evidovaná na liste vlastníctva, o čom
v čase kúpy obaja navrhovatelia nemali vedomosť. Kúpna cena mala byť dohodnutá vo výške 50.000,-
Sk a predávajúcej mala byť zaplatená. Následne mali obaja navrhovatelia vstúpiť do užívania stavby a
priľahlých pozemkov, teda do nehnuteľností s poznatkami, že pani B. označené nehnuteľnosti dlhodobo
užívala, považovali ju za vlastníčku pozemkov a stavby, a takto ich od nej odkúpili. Zápis na liste

vlastníctva neriešili, pretože ani nevedeli, že je to potrebné, pričom žiadna iná osoba v čase odpredaja
nehnuteľnosti neužívala a ani si nikdy nárok na ne neuplatňovala. Po roku 2007 sa predávajúca mala
z obce C. odsťahovať na neznáme miesto, a preto ju v návrhu označili len menom a priezviskom, ako
neznámu vlastníčku. Od 14. 10. 2007 už mali navrhovatelia všetky nehnuteľnosti v katastrálnom území
C., zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX, spolu so stavbou so súpisným

číslom XXX, nezapísanou na liste vlastníctva a tvoriacou jeden celok s oplotením užívať spoločne, v
dobrej viere a bez toho, aby boli rušení zo strany tretích osôb. Navrhovatelia doplnili, že od roku 2008 na
všetky nehnuteľnosti platia daň z nehnuteľnosti. Z vyššie popísaných dôvodov žiadali vydanie uznesenia
o potvrdení vydržania s tým, že k vydržaniu došlo najneskôr ku dňu 14. 10. 2017.

5. Súd prvej inštancie v bodoch 2.1 až 4.3.2 podrobne opísal listiny, ktoré navrhovatelia predložili spolu
s návrhom.

6. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že navrhovateľmi označená účastníčka 12/ D. A. B.,
v skutočnosti nebola neznámou vlastníčkou, nakoľko z lustrácie vyplynulo, že sa jedná o D. A. B., I. J.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, P. - R..

7. V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania nie je dôvodný
a že ho je potrebné zamietnuť podľa § 359e ods. 2 CMP, keď sa navrhovatelia snažili preukázať
existenciu predpokladov uvedených v § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, čo si vyžadovalo

existenciu zákonných predpokladov v podobe oprávnenej držby, uplynutia vydržacej doby a spôsobilého
predmetu vydržania. Súd mal výhrady k existencii prvého predpokladu, ktorým je oprávnená držba.
Odkázal na body 10.1 až 10.11 odôvodnenia uznesenia, v ktorom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR (sp. zn. 3Cdo 12/2010, 5Cdo 26/2023 z 30. 05. 2024, 5Cdo/30/2010) a rozhodnutie Veľkého
senátu Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2024 zo dňa 13. mája 2024, vo vzťahu

k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. V stručnosti súd zopakoval, že oprávnená držba sa
zakladá na ospravedlniteľnom omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci, pričom
ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho, ktorého prípadu od každého vyžadovať. Omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo z nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného

ustanovenia je právny omyl neospravedlniteľný. Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami
navrhovateľov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie,
že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia
vlastníckeho práva vydržaním. Držiteľ nemôže mať počas vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom,že mu vec alebo právo patrí. Dôležitá je aj skutočnosť, že držiteľ konal poctivo, teda, že za držanú vec
zaplatil dohodnutú sumu, alebo poskytol iné dohodnuté plnenie, prípadne, že preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.

8. Z odôvodnenia návrhu navrhovateľov mal súd za to, že ich držba nie je oprávnená z dôvodu, že tí si pri
uzatvoreníjednoduchejkúpnejzmluvy(dňa14.10.2007)spredávajúcouD.A.B.,zneznámychdôvodov
vôbec nepreverili, či označená predávajúca v skutočnosti je výlučnou alebo podielovou spoluvlastníčkou
citovanýchnehnuteľnostíaspoliehalisavýlučnenaužívacístav.Zuvedenýchdôvodovsúdnemoholmať

za to, že navrhovatelia konali s náležitou starostlivosťou a že by sa dopustili ospravedlniteľného omylu.
Naopak,ichkonaniepovažovalzaľahkovážneavymykajúcesalogickémupostupu,keďvkúpnejzmluve
sú strany uvedené len menom a priezviskom, označenie nehnuteľností je nedostatočné a k tomu aj
nečitateľné, výška kúpnej ceny mala byť dohodnutá v určitej nečitateľnej výške a v tejto zmluve zároveň
absentuje, či kúpna cena bola i reálne vyplatená, pričom navrhovatelia v tomto smere nepredložili žiadne
hodnoverné dôkazy (potvrdenie, výpis z účtu, prevodný príkaz a podobne). Argumentácia navrhovateľov

o nevedomosti, že predávajúca nie je zapísaná na príslušnom liste vlastníctva, a že to ani neriešili,
pretože to nepovažovali za potrebné, preto pred súdom neobstála. V tomto smere súd poukázal na
bod 2.3 odôvodnenia uznesenia, konkrétne na LV č. XXXX, k. ú. a obec C., na ktorom sú zapísaní
obaja navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci v spoluvlastníckom podiele každý z nich po 1 k celku
nehnuteľnosti zapísanej na uvedenom liste vlastníctva, kde sa za titul nadobudnutia uvádza darovacia

zmluva zo dňa 23. 06. 2004, na základe ktorej prebehlo vkladové konanie na Okresnom úrade Nové
Zámky, katastrálny odbor pod sp. zn. V 3141/04. Už z tohto právneho úkonu (darovacej zmluvy zo dňa
23. 06. 2004) muselo byť navrhovateľom jasné, že zmluvný prevod vlastníckeho práva, či už odplatný
alebo bezodplatný, si bezpodmienečne vyžaduje preukázanie vlastníckeho práva predávajúceho alebo
darcu, a to na základe príslušného listu vlastníctva, a preto ich argumentácia o neznalosti významu

listu vlastníctva pred súdom neobstála. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na Občiansky zákonník
platný a účinný od roku 1991, ktorý vyžaduje podľa § 46 ods. 1 pod sankciou absolútnej neplatnosti
právneho úkonu podľa § 39, aby právny úkon po prevode vlastníctva k nehnuteľnosti bol uzatvorený v
písomnejformeazároveňpodľa§37ods.1Občianskehozákonníkapodsankciouabsolútnejneplatnosti
právneho úkonu vyžadoval určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, v danom prípade kúpnej zmluvy,

čoznamenápredovšetkýmjasnéaurčitéoznačeniestránapredmetukúpnejzmluvy.Právnaúpravabola
vyjadrená v občianskom zákonníku jasne a zrozumiteľne, a preto aj omyl navrhovateľov vychádzajúci
z neznalosti celkom jednoznačných a zrozumiteľných ustanovení Občianskeho zákonníka posúdil ako
právny omyl neospravedlniteľný, a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra
2011 3MCdo 7/2010 a 3MCdo 8/2010. Uvedené malo za následok, že navrhovatelia nemohli byť a ani

neboli pri držbe sporných nehnuteľností dobromyseľní, na základe čoho posúdil návrh navrhovateľov za
nedôvodný a zamietol ho s tým, že sa už ďalšími náležitosťami vydržania nezaoberal.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania tak,
že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadli (prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu) v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovatelia z dôvodov uvedených v §
365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového konania.

11. Navrhovatelia odvolanie dôvodili tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo zasahuje do ich práva na spravodlivý proces a to najmä vo vzťahu k posúdeniu
otázky ich oprávnenosti držby a dobromyseľnosti, ako aj procesného postupu súdu. Navrhovatelia
poukázali na body 7.1 až 7.6.2 napadnutého uznesenia, v ktorom súd sám uvádza, že nebolo ich
povinnosťou, aby pri podaní návrhu na potvrdenie vydržania presvedčivo preukázali naplnenie všetkých

jeho zákonných predpokladov, nakoľko súd v konaní o vydaní vyzývacieho uznesenia skúma len to,
či navrhovateľ tvrdené skutočnosti osvedčil, teda či spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti. Podľa
ich názoru, existenciu kúpnej zmluvy z roku 2007, ako aj nerušené užívanie nehnuteľností od tohto
obdobia (ktoré aj v súčasnosti užívajú), správanie sa k nim ako k vlastným (platia za ne príslušné dane),
nenamietanie a nespochybňovanie ich oprávnenosti užívania zo strany iných subjektov preukázali.

Ak súd o tvrdených skutočnostiach mal pochybnosť, mohol zvoliť postup v súlade s ust. § 359e
Civilného mimosporového poriadku, ktoré súdu pre prípad potreby overenia navrhovateľom tvrdených
skutočností umožňuje vykonať vlastné šetrenia, či vyzvať navrhovateľov na označenie ďalších dôkazov.
Súd však žiadne vlastné dokazovanie nevykonal, ani navrhovateľov na označenie ďalších dôkazovnevyzval, na základe čoho argumentáciu súdu, v zmysle ktorej k návrhu nepredložili hodnoverné dôkazy
(preukazujúce napríklad, že by kúpnu cenu reálne uhradili) považujú za zmätočnú.

12. Navrhovatelia nesprávne právne posúdenie veci ako aj zásah do ich práva na spravodlivý proces
vidia predovšetkým v tom, že súd v štádiu bez nariadenia pojednávania a bez riadneho vykonania
dokazovania, zamietol ich návrh s odôvodnením, že nemali byť vo svojej držbe dobromyseľní. Podľa
názoru navrhovateľov, súd opomenul ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pri
pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená (vyvrátiteľná domnienka). Na základe uvedeného

mal teda súd, v súlade s jeho povinnosťou poskytnúť navrhovateľom spravodlivú ochranu ich práv
a právom chránených záujmov vychádzať z predpokladu, že ich držba je oprávnená a to aj v prípade, že
o jej oprávnenosti mal súd pochybnosti. Dokazovanie ohľadom uvádzaných skutočností, by preto malo
byť až predmetom druhej fázy konania, teda po vydaní vyzývacieho uznesenia. Uvedené má význam
aj s ohľadom na skutočnosť, že dobromyseľnosť navrhovateľov je potrebné skúmať vo vzťahu k tomu,
kto by mal (mohol) svoje vlastnícke právo v prípade vydržania stratiť (v rámci svojej argumentácie

navrhovatelia poukázali na rozhodnutie 1VCdo/1/2024). Takáto osoba podľa ich názoru neexistuje,
avšak pokiaľ by aj existovala a svoje právo by si námietkami uplatnila, súd by mal možnosť rozhodnúť
podľa ust. § 359i, resp. § 359j Civilného mimosporového poriadku, avšak súd nevydal ani len vyzývacie
uznesenie a preto priestor na prípadné námietky poskytnutý ani nebol.

13. Pre úplnosť v súvislosti s dokazovaním dobromyseľnosti navrhovatelia poukázali na ustálenú
judikatúru vyšších súdnych autorít, na základe ktorej platí, že držiteľ preukazuje len okolnosti,
z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti a až následne ten, kto dobromyseľnosť držiteľa
popiera, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby (4Obo/42/2012). Nesprávne právne
posúdenie veci navrhovatelia ďalej namietali aj s poukazom na závery vyplývajúce z rozsudku veľkého

senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2024 (z ktorého odcitovali právnu vetu a body 14. a 15.),
z ktorého vyplýva, že právny omyl, bez ohľadu na to, či je ne/ospravedlniteľný, nie je rozhodujúci
z hľadiska posudzovania platnosti a existencie právneho dôvodu držby. Rozhodujúce sú okolnosti
svedčiace o poctivosti nadobudnutia držby. Ďalej navrhovatelia opätovne poukazovali na spôsob
nadobudnutia dotknutých nehnuteľností, jej nerušené užívanie a nenamietanie ich držby zo strany

iných subjektov a pod. s tým, že samotná skutočnosť, že v inom prípade uzatvárali písomnú darovaciu
zmluvu, ktorá bola predmetom vkladu do katastra nehnuteľností, sama o sebe nemôže byť prekážkou
ich dobromyseľnosti. Je nepochybné, že pokiaľ by disponovali listinami perfektnými pre účely vkladu do
katastra nehnuteľností, nedomáhali by sa vydržania v tomto konaní.

14. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti navrhovatelia odvolaciemu súdu navrhli, aby
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá vyzývacie uznesenie podľa ust. § 359f
Civilného mimosporového poriadku.

15. Dňa 04. 04. 2024 doručili navrhovatelia súdu prvej inštancie podanie označené ako „Doplnenie
dôkazov“, v ktorom uviedli, že sa im podarilo stotožniť pani A. B., s ktorou sa dohodli, že im
písomne potvrdí odpredanie dotknutých nehnuteľností, avšak dňa XX. XX. XXXX zomrela. Následne
sa navrhovatelia skontaktovali s dcérou pani A. B., S. N. O., nar. XX. XX. XXXX, ktorá o uvedených
skutočnostiach mala vedomosť od svojej matky a ktorá zároveň predložila čestné vyhlásenie, v ktorom

potvrdila, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, odpredala jej matka navrhovateľom, za
ktoré prevzala kúpnu cenu 35.000,- Sk v roku 2007. Z vyššie popísaných skutočností navrhovatelia
navrhli vykonať jej výsluch. V ostatnom zotrvali na svojich predchádzajúcich podaniach.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie, ako aj postup súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(podľa ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom nebol viazaný dôvodmi odvolania (ust. § 66 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

17. Z obsahu predloženého súdneho spisu v predmetnej veci odvolací súd zistil, že navrhovatelia
1/ a 2/ (ďalej ako „navrhovatelia“) sa návrhom zo dňa 10. 10. 2023 domáhali potvrdenia vydržania
k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. C., obec C., okres Nové Zámky, zapísaných na LVč. XXX ako parcela reg. „E“ č. XX, vo výmere 281 m2, zastavaná plocha a nádvorie a LV č. XXX
ako parc. reg. „E“ č. XX, vo výmere 165 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Zároveň sa domáhali
potvrdenia vydržania k nehnuteľnosti nezapísanej na liste vlastníctva a to stavba – rodinný dom so

súp. č. XXX, parc. reg. „E“ č. XX vo výmere 281 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Návrh odôvodnili
tým, že vyššie označené nehnuteľnosti nadobudli na základe jednoduchej kúpnej zmluvy zo dňa 14.
10. 2007 od D. A. B. (priamo susedia s pozemkami a nehnuteľnosťami, ktoré sú v ich vlastníctve),
ktorá však v čase ich odpredaja a ani následne nebola evidovaná na liste vlastníctva, čo v čase kúpi
nehnuteľnosti navrhovatelia nevedeli. Navrhovatelia vedeli, že p. B. dotknuté nehnuteľnosti dlhodobo

užívala, považovali ju za vlastníčku a zápis na liste vlastníctva neriešili, pretože nevedeli, že je to
potrebné. V čase užívania nehnuteľností si na ne žiadna tretia osoba nároky nikdy neuplatňovala.

18. K návrhu navrhovatelia pripojili potvrdenie obce C. zo dňa 30. 05. 2023, ktoré deklaruje, že
navrhovateľka 1/ je od roku 2008 platiteľom dane z nehnuteľnosti za parc. reg. „C“, kat. úz. C., parc. č.
XX K. XX. Ďalej k návrhu navrhovatelia pripojili fotokópiu bližšie neoznačeného dokumentu zo dňa 14.

10. 2007, v ktorom je stručne uvedené, že D. A. B. odpredala v C. dom č. XXX, ktorý užívala manželom
B. a to za kúpnu cenu vo výške 35.000,- Sk. Zároveň k návrhu navrhovatelia pripojili aj výpisy z listov
vlastníctva č. XXX, Q. XXXX, Q. XXX, Q. XXX, kat. územie C..

19. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením a návrh navrhovateľov po jeho

vyhodnotení, spoločne s predloženými listinnými dôkazmi zamietol.

20. Potom, čo bol súdny spis predložený dňa 25. 02. 2025 odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom
odvolaní navrhovateľov, bolo zo strany súdu prvej inštancie dňa 09. 04. 2025 postúpené odvolaciemu
súdu podanie navrhovateľov označené ako „Doplnenie dôkazov“ (obsah ktorého je popísaný v bode

16. tohto uznesenia), ku ktorému navrhovatelia pripojili čestné vyhlásenie p. N. O. zo dňa 23. 02. 2025,
o tom, že má vedomosť, že jej matka D. A. B. v roku 2007 odpredala navrhovateľom stavbu – rodinný
dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa v obci C. za sumu 35.000,- Sk, ktorú sumu od nich riadne prebrala.
Zároveň k podaniu pripojili aj list zo dňa 14. 10. 2007, v ktorom je prehlásené D. A. B., že navrhovateľom
odpredala v C. dom so súp. č. XXX, ktorý užívala, za sumu 35.000,- Sk.

21. Odvolací súd lustráciou vykonanou v Registri obyvateľov SR dňa 26. 02. 2025 zistil, že účastníčka
12/ D. A. B., I. J. dňa XX. XX. XXXX zomrela. Následne odvolací súd žiadosťou zo dňa 25. 05. 2025
žiadal poverenú súdnu komisárku JUDr. Veroniku Kalivodovú o poskytnutie súčinnosti ohľadom okruhu
dedičov po zosnulej D. A. B.. V reakcii na uvedené poverená súdna komisárka doručila dňa 29. 05.

2025 odvolaciemu súdu odpoveď na žiadosť, v zmysle ktorej po poručiteľke D. A. B. ako jediný dedič
zo zákona prichádza do úvahy v rámci 1. dedičskej skupiny N. O., I. B., nar. XX. XX. XXXX ako
dcéra poručiteľky. Dedičské konanie ku dňu doručenia odpovedi na žiadosť odvolacieho súdu nebolo
právoplatne skončené.

22. Odvolací súd následne uznesením č. k. 11Co/15/2025-150 zo dňa 18. júna 2025 rozhodol
o pokračovaní s právnym nástupcom po pôvodnej účastníčke 12/ D. A. B., ako účastníčkou 12/ N.
O., I. B., nar. XX. XX. XXXX.

23. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

ako „Občiansky zákonník“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

24. Podľa § 130 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

25. Podľa § 134 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak

ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.26. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj CMP), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

27. Podľa § 359c ods. 1, 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,
kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

Účastníkom konania je
a/ navrhovateľ,
b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke
právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c/ správca lesného pozemku a
d/ Slovenský pozemkový fond.

28. Podľa § 359d ods. 1, 2 CMP, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh.
Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním,

označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ
nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním.
Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

29. Podľa § 359e ods. 1, 2, 3 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne

podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na
overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené
podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.
O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez
vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí
alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje

len navrhovateľovi.

30. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie s procesným postupom odlišným
od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii
väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej

správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 01. 05. 2021 zmenil a doplnil CMP práve
o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne
a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje
pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností
navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania

návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia
relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností
o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu
hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h

CMP. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania však v takom prípade nemôže namietať
odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi
prostriedkami v rámci sporového konania (t. j. určovacou žalobou).

31. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné

osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto ak súd dospeje
k záveru, že táto podmienka splnená nebola, pričom tento záver má dostatočný podklad v relevantných
skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemá inú možnosť, ako návrh
navrhovateľa zamietnuť. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritomvyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že
je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné

šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil
ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu
aprocesnúzodpovednosťnavrhovateľa.Zformuláciezákonnéhoustanoveniajejasné,žeideomožnosť
a nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí.

32. Procesnou povinnosťou navrhovateľov bolo teda osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov
nadobudnutia vlastníckeho práva k nim označeným nehnuteľnostiam vydržaním a povinnosťou súdu
prvej inštancie bolo preskúmať, či si navrhovatelia splnili svoju procesnú povinnosť a relevantné
skutočnosti osvedčili. Ako je uvedené vyššie, v konaní o potvrdení vydržania sa predpokladá
jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním,

ktoré podmienky však navrhovatelia nepreukázali. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že nehnuteľnosti (ku
ktorým sa domáhajú potvrdenia vydržania) nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s D. A. B.
dňa 14. 10. 2007, na základe čoho im uplynula zákonom stanovená 10 ročná vydržacia doba dňom
14. 10. 2017. Odhliadnuc od toho, navrhovatelia nevedeli a ani nezisťovali pri odkúpení dotknutých
nehnuteľností skutočnosť, či predávajúca D. A. B. bola v tom čase ich vlastníčkou (nakoľko ich

dlhodobo užívala, na základe čoho ju navrhovatelia považovali za vlastníčku). Okrem fotokópie bližšie
neoznačeného listu zo dňa 14. 10. 2007 (č. l. 27 súdneho spisu), v ktorom D. A. B. prehlasuje odpredanie
domu navrhovateľom, ktorý bol prvotne predložený súdu prvej inštancie v čiastočne čitateľnej podobe,
doložili navrhovatelia potvrdenie obce C. o tom, že navrhovateľka 1/ je platiteľom dane z nehnuteľnosti
za parc. reg. „C“, kat. úz. C., parc. č. XX K. XX. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel

k záverom nedobromyseľnosti navrhovateľov pri držbe sporných nehnuteľností. Odvolací súd za daného
stavu, s prihliadnutím na obsah návrhu s priloženými listinami zastáva obdobný právny záver, ako súd
prvej inštancie a to, že navrhovatelia v danom prípade neosvedčili splnenie podmienok vydržania.

33. Uvedené zistenia boli dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie nemohol vyhovieť návrhu

navrhovateľov na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a jeho návrh
zamietol, čo i riadne, presvedčivo a v súlade so zákonom odôvodnil. Úvahy súdu prvej inštancie
uvedené v odôvodnení sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Odvolací súd dospel k záveru o
vecnej správnosti preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia, na

ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Vec v intenciách platnej právnej úpravy i správne právne posúdil,
vyvodil správne právne závery, pričom príslušné hmotnoprávne ustanovenia podstatné pre právne
posúdenie veci aplikoval a interpretoval právne súladným spôsobom.

34. Na doplnenie a k odvolacím dôvodom navrhovateľov v podanom odvolaní odvolací súd uvádza,

že odvolacia argumentácia navrhovateľov spočíva fakticky v tvrdení, že súd prvej inštancie nevykonal
dokazovanie v súlade s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy (navrhovatelia
v odvolaní uvádzajú, že súd pre prípad potreby overenia správnosti navrhovateľom tvrdených
skutočnostímámožnosťvykonaťvlastnéšetrenia,čivyzvaťnavrhovateľanaoznačenieďalšíchdôkazov,
tak ako to vyplýva z ust. § 359e CMP). V tomto smere odvolací súd uvádza, že navrhovatelia prvotne

predložilifotokópiulistuzodňa14.10.2007voforme,zktorejnebolomožné,okremdátumuaúčastníkov
rozpoznať, akú nehnuteľnosť D. A. B. navrhovateľom odpredáva. Okrem toho navrhovatelia v návrhu
výslovne uviedli, že kúpna cena za nehnuteľnosť bola stanovená vo výške 50.000,- Sk, ktorú D. A.
B. aj zaplatili. Navrhovatelia následne potom, ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol, dodatočne
predložili uvádzanú listinu (k podaniu zo dňa 04. 04. 2025 označenom ako „Doplnenie dôkazov“)

v čitateľnej podobe, kde zároveň možno viesť polemiku, či ide skutočne o fotokópiu tej istej fotokópie
listiny, ktorú predložili súdu prvej inštancie spoločne s návrhom dňa 11. 10. 2023. Je evidentné, že
procesnú aktivitu začali navrhovatelia realizovať až po vydaní napadnutého uznesenia, za týmto účelom
dokonca vykonali vlastné šetrenie, za účelom zistenia totožnosti p. D. A. B., kedy zistili, že dňa XX.
XX. XXXX zomrela. Zároveň navrhovatelia zistili totožnosť jej dcéry p. N. O., ktorá vo svojom čestnom

prehlásení zo dňa 23. 02. 2025 (č. l. 125 súdneho spisu) deklaruje svoju vedomosť o odpredaní
stavby – rodinného domu č. XXX D. A. B. navrhovateľom. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo
uvedení postup zvolili navrhovatelia po rozhodnutí súdu vo veci, a nie ešte pred podaním návrhu.
Zhrnúc uvedené, nemožno pričítať laxný prístup navrhovateľov na stranu súdu prvej inštancie, ktorý prihodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom
má z hľadiska pravdivosti ten/ktorý dôkaz hodnotiť (v Civilnom mimosporovom konaní, ako už bolo
vyššie uvedené sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov). Odvolací súd sa preto nestotožnil

s námietkou navrhovateľov, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ako
mu to umožňuje § 359e ods. 1 CMP, keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd
sa s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu oboznámil, čím vo vzťahu k nim vykonal dokazovanie. Na
základe uvedeného teda neboli splnené ani podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia v zmysle
ust. § 359f CMP, ktorý zrozumiteľne deklaruje, že vyzývacie uznesenie súd vydá potom, čo navrhovateľ

osvedčil splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.
Odhliadnuc od toho, súd prvej inštancie ani nemal vo vzťahu k akým listinným dôkazom vykonať vlastné
šetrenie/dokazovanie, keďže okrem fotokópie listiny zo dňa 14. 10. 2007 navrhovatelia nepredložili
žiaden relevantný dôkaz (napr. vo forme kúpnej zmluvy) o tom, že by zákonným spôsobom vydržanie
osvedčili. Uvádzanému nasvedčuje i samotné tvrdenie navrhovateľov prezentované v návrhu, že si
pri odkúpení dotknutých nehnuteľností žiadnym spôsobom neoverili, či vlastnícke právo predávajúcej

skutočne svedčí (odvolávajúc sa na nerušený výkon užívania nehnuteľností). V naznačenom smere
dáva odvolací súd do pozornosti zásadu vigilantibus iura scripta sunt (ktorá platila už v rímskom práve),
podľa ktorej práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou

nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu
strácať. Sumarizujúc vyššie uvádzané, odvolací súd považoval námietku navrhovateľov o nedostatočne
vykonanom dokazovaní zo strany súdu prvej inštancie za neopodstatnenú.

35. Odvolací súd k predloženým výpisom listu vlastníctva č. XXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX k. ú. C.

uvádza, že Kataster nehnuteľností SR funguje od 1. januára 1993 a bol zriadený zákonom č. 266/1992
Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike. K odpredaniu dotknutých nehnuteľností malo
dôjsť, podľa navrhovateľmi predložených listín, dňa 14. 10. 2007. V naznačenom smere odvolací súd
konštatuje, že v čase, kedy malo dôjsť k odpredaniu dotknutých nehnuteľností D. A. B. navrhovateľom,
na území SR slúžil kataster nehnuteľností ako informačný systém na ochranu právnych vzťahov

k nehnuteľnostiam. Navrhovateľmi uplatnená odvolacia argumentácia, v zmysle ktorej sa považujú za
vlastníkov nehnuteľností, ktoré od roku 2007 v dobrej viere užívajú, preto neobstála.

36. Čo sa týka navrhovateľmi predloženého potvrdenia obce C. zo dňa 30. 05. 2023, v ktorom obec
potvrdila, že navrhovateľka 1/ je od roku 2008 platiteľom dane z nehnuteľností za parc. reg. „C“, kat. úz.

C.,parc.č.XXK.XX,totonemávovzťahukpreukázaniupotvrdeniavydržaniažiadnuprávnurelevanciu.
V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady je daň z nehnuteľností druhom miestnych daní, z ust. §
5 ods. 3 (v prípade pozemku) a ust. § 9 ods. 3 označeného zákona (v prípade nehnuteľností), obdobne
platí, že ak nemožno určiť vlastníka (okrem iného), daňovníkom je osoba, ktorá pozemok/nehnuteľnosť

skutočne užíva. Z uvedeného je zrejmé, že prehlásenie obce C. zo dňa 30. 05. 2023 neosvedčuje, že
by platiteľ dane (v danom prípade navrhovateľka 1/) ako užívateľ nehnuteľnosti/pozemku je zároveň aj
dobromyseľná v tom, že jej nehnuteľnosť vlastnícky patrí.

37. Záverom sa odvolací súd zaoberal navrhovateľmi prezentovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1VCdo/1/2024, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v danej veci aplikovať. V
zmysle ustanovení § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávneným držiteľom je ten,
kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec
patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie,
či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho

hľadiska(osobnéhopresvedčenia)účastníka,atrebavždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej(normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Ako
navrhovatelia sami uvádzajú v návrhu, v čase, kedy mali od D. A. B. odkúpiť dotknuté nehnuteľnosti,
neskúmali v príslušných verejných registroch, či aj v skutočnosti je ich vlastníčkou, taktiež si žiadnym

spôsobom neoverili, kto je ako vlastník zapísaný na príslušných listoch vlastníctva. Ďalej navrhovatelia
poukazujú na uzatvorenie jednoduchej kúpnej zmluvy, ktorú prvotne doručili v nečitateľnej podobe.
Potom čo navrhovatelia opätovne doručili súdu prvej inštancie fotokópiu tejto listiny, z nej vyplynulo,
že cena odplaty za odpredaj domu č. XXX, bola dohodnutá na 35.000,- Sk. Vo vzťahu k ostatnýmnehnuteľnostiam (pozemkom) vedených na LV č. XXX K. Q. XXX, však zmienka o uzatvorení kúpnej
zmluvy aj vo vzťahu k nim absentuje (v návrhu navrhovatelia uvádzajú kúpnu cenu v súhrne za
nehnuteľnosť - dom č. XXX a pozemky vedené na LV č. XXX K. Q. XXX vo výške 50.000,- Sk). Je

potrebné zdôrazniť, že vnútorné, subjektívne presvedčenie navrhovateľov, že nehnuteľnosti vydržali,
nezakladá ich dobromyseľnosť, ale táto musí vychádzať z objektívnych skutočností, existujúcich už
v čase začatia výkonu práva. Navrhovatelia neoznačili žiadnu objektívnu skutočnosť, od ktorej by bolo
možné odvodiť ich presvedčenie, že dom č. XXX a pozemky evidované na LV č. XXX K. Q. XXX
poctivo nadobudli a teda sa stali ich vlastníkmi. Pojem „nadobudnutie“ pritom znamená určitý proces,

pri ktorom sa niečo stáva vlastníctvom alebo súčasťou niekoho. Nejde len o subjektívne presvedčenie
vychádzajúce zo situácie, že ak je pozemok užívaný nerušene dlhú dobu, patrí užívateľovi bez ohľadu
na to, že tento užívateľ nevie preukázať, na základe čoho, z akého dôvodu k užívaniu pozemku došlo.
Odvolací súd ďalej dodáva, že presvedčenie – „že D. A. B. nehnuteľnosti dlhodobo užívala a z týchto
dôvodov ju za vlastníčku aj považovali“ nemožno zamieňať s dobromyseľnosťou. Dobromyseľnosť
je podstatnou podmienkou nadobudnutia tvrdeného práva vydržaním, pokiaľ dobromyseľnosť chýba,

ďalšie podmienky a okolnosti nie je významné skúmať.

38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu R 56/2021, ktorý
uviedol, že „pri posudzovaní zásady nemo plus iuris (resp. ochrany dobromyseľného nadobúdateľa) je
potrebné rozlišovať situácie, kedy došlo po uzatvorení kúpnej zmluvy k zrušeniu nadobúdacieho titulu

predávajúceho od situácie, kedy sa predávajúci vôbec nestal vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti,
v tomto prípade v dôsledku konfiškácie majetku predchodcu predávajúcich a teda v prípade neplatnej
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedochádza k právnym následkom ňou
predkladaným. Uvedené okrem iného znamená, že ňou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z
prevodcu na nadobúdateľa a keďže nadobúdateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudol,

nemôže s danými nehnuteľnosťami nakladať, čo okrem iného znamená, že nadobúdateľ ich nemôže
ďalej previesť na ďalší subjekt (ktorý sa v takom prípade taktiež nemôže stať ich vlastníkom). Absolútne
neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne
rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“. Veľký senát napokon dospel k
záveru, že dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť údajov katastra nehnuteľností o jej

(predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke
právo, ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy
nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Nakoľko D. A. B. ako predávajúca v čase uzatvorenia
jednoduchej kúpnej zmluvy preukázateľne nebola vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, navrhovatelia
ako kupujúci nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, hoci podľa ich názoru konali v dobrej

viere.

39. Sumarizujúc doposiaľ uvádzané, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že
navrhovatelia uviedli len ničím nepodložené tvrdenia v rovine ich subjektívneho presvedčenia, že
ich vlastnícke právo zákonným spôsobom vydržali dňa 14. 10. 2017. Odvolací súd zdôrazňuje, že

na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačuje iba konštatovanie navrhovateľov, že
nehnuteľnosti viac ako desať rokov užívajú s odkazom na ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Je
nevyhnutne potrebné, aby osvedčili (preukázali), že boli po celý čas dobromyseľnými držiteľmi a že
nehnuteľnosti im na základe konkrétneho titulu (napr. darovacej zmluvy, kúpnej zmluvy a pod.), patria.

40. Nakoľko v danej veci z podaného návrhu nevyplývalo, že sú splnené všetky hmotnoprávne
podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, odvolací súd sa stotožnil so súdom
prvej inštancie, ktorý správne už v prvej fáze konania zamietol podaný návrh s poukazom na §359e
ods. 2 CMP a to bez toho, aby bol povinný vyzývať navrhovateľov podľa § 359e ods. 1 CMP v zmysle
vyššie uvedených dôvodov. S poukazom na vyššie uvedený záver odvolací súd považoval rozhodnutie

súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh navrhovateľov na potvrdenie vydržania k predmetným
nehnuteľnostiamzasprávnyanapadnutéuzneseniepodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnepotvrdil.

41. V zmysle ust. § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. Takýto návrh nebol podaný, ale z dôvodu právnej istoty účastníkov

konania odvolací súd považoval za vhodné uviesť vo výrokovej časti svojho uznesenia aj výrok o
trovách konania, i keď si účastníci konania náhradu trov konania neuplatnili. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak,
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.42. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).