Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoCsp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423203711
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1423203711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, IČO: 51 079 721, so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava,
proti žalovanému: H.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. XX, XXX XX U., zastúpený: JUDr. Jindřich
Stoszek, advokát, IČO: 30 810 141, so sídlom Černyševského 26, Bratislava, o zaplatenie 1.251,13
eur s príslušenstvom na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.
marca 2024 č.k. 10Csp/44/2023-109, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. marca 2024 č.k. 10Csp/44/2023-109
p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 21. marca 2024 č.k. 10Csp/44/2023-109 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.251,13 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.251,13 eur od 08.10.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. V druhom výroku súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia
peňažnej sumy vo výške 1.251,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy odo
dňa 08.10.2021 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn.

A. A. s EČV: U. XXX E.. Dňa 27.06.2021 v čase o 9.30 hod. došlo v Bratislave k dopravnej nehode
a to tak, že žalovaný ako vodič motorového vozidla zn. A. A. s EČV: U. XXX E. narazil a spôsobil
škodu na motorovom vozidle U. C. s EČV: U. XXX U.. Škoda bola vyčíslená na sumu vo výške 4.170,43
eur, ktorú žalobca poukázal poisťovni poškodeného dňa 02.09.2021. Žalovaný nenahlásil vznik poistnej
udalosti v zákonom ustanovenej lehote 15 dní a žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia,
ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Žalobca vyzval
žalovaného výzvou zo dňa 13.09.2021 na náhradu časti poskytnutého plnenia vo výške 1.251,13 eur

v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný si ju prevzal dňa 22.09.2021, dlžnú sumu neuhradil, čím
sa dňa 08.10.2021 dostal do omeškania.3. Súd prvej inštancie v konaní vydal dňa 07.08.2023 platobný rozkaz č.k. 10Csp/44/2023-35, voči
ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania v zmysle § 106 Občianskeho
zákonníka, nakoľko žaloba bola podľa jeho názoru podaná po uplynutí subjektívnej dvojročnej

premlčacej lehoty. Ďalej uviedol, že poistnú udalosť nenahlásil z dôvodov zdravotnej indispozície a to
straty pamäti. Tiež uviedol, že žiadal žalobcu o prehodnotenie veci avšak žiadna reakcia mu nebola
doručená, preto sa domnieval, že vec bola vybavená v jeho prospech, čo vyplývalo z listu doručeného
žalobcovi dňa 20.12.2021, v ktorom bolo uvedené, že pohľadávky týkajúce sa poistnej zmluvy boli
vysporiadané.

4. Vo svojej replike žalobca uviedol, že námietka premlčania je nedôvodná, nakoľko nešlo o nárok na
náhradu škody, ale o postih za porušenie povinnosti podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon o PZP“), ktorý sa premlčuje podľa § 12 ods. 4 (t.j. tri roky od vyplatenia poistného
plnenia). Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nepredložil žiadny relevantný doklad od lekára, ktorý by

svedčil tomu, že po vzniku škodovej udalosti trpel žalovaný takým poškodením zdravia, ktorý by mal za
následok stratu pamäti na viac ako 15 dní. Taktiež uviedol, že listinný dôkaz zo dňa 20.12.2021 svedčil
len o skutočnosti, že ku dňu zániku poistenia žalobca neevidoval voči žalovanému žiadne pohľadávky
týkajúce sa úhrady poistného. Žalobou si však žalobca uplatňoval nárok na náhradu poistného plnenia.

5. Vo svojej duplike žalovaný uviedol, že poistnú udalosť nenahlásil v dôsledku straty pamäti a v
rozhodnom období bola návšteva nemocnice riziková, pričom mal na mysli kovidové obdobie. Poukázal
na to, že sa snažil domnelý nárok vyriešiť, avšak žalobca sa mailom zo dňa 06.12.2021 vyjadril, že
žiadosť o prehodnotenie regresného nároku postúpia na preverenie a o výsledku ho budú písomne
informovať. Následne žalobca nereagoval dva roky. V závere žalovaný zdôraznil, že v danom spore má

postavenie spotrebiteľa.

6. Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil podľa ustanovení § 2 písm. d), e), § 4 ods. 1, §
10 ods. 1, § 12 ods. 1, 4 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom

ku dňu vzniku dopravnej nehody), § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vecne tak, že v konaní nebolo
sporné, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu, že došlo k nehode, že ju spôsobil žalovaný a že ju
žalobcovi nenahlásil. Nebolo sporné ani to, že žalobca zaplatil likvidujúcej poisťovni sumu 4.170,43 eur,
z titulu faktúry vystavenej na túto sumu autoservisom. Od žalovaného si uplatnil len sumu vo výške

1.251,13 eur. Žalovaný zaslal poisťovni žiadosť o prehodnotenie regresného nároku, resp. sťažnosť,
ktorú žalobca zaevidoval, avšak nevyjadril sa k nej. Z lekárskej správy zo dňa 21.08.2023 vyplynulo,
že pacient mal v roku 2021 autonehodu ako vodič, v bezvedomí nebol, okolnosti po nehode si nevedel
vybaviť - obdobie jún až október 2021, vyšetrený v nemocnici kvôli tomu nebol. Pri svojom výsluchu na
pojednávaní žalovaný uviedol, že vie, že má zákonnú povinnosť, nepamätá si priebeh škodovej udalosti,

aničoboloďalej.Danéobdobieoznačilzanáročné,bolopochopiteľné,žebolvšoku,išloodôvodyhodné
osobitného zreteľa. Potvrdil, že na správe o nehode bol jeho podpis. Nevedel vysvetliť rozpor medzi
tým, že v správe o nehode je uvedené viditeľné poškodenie jeho vozidla a jeho tvrdením, uvedeným na
pojednávaní, že auto nebolo poškodené. Na otázku, či motorové vozidlo nechal opraviť, odpovedal, že
nevie, havarijné poistenie uzatvorené nemal, nepamätal si, či bol hospitalizovaný, mal pocit, že nebol.

7. V nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žaloba bola dôvodná v celom rozsahu. V konaní neboli tvrdené žiadne také skutkové tvrdenia,
ani predložené také dôkazné prostriedky, ktoré by nárok žalobcu spochybnili. Uplatnená námietka
premlčania, bola nedôvodná, nakoľko žalobca správne argumentoval, že v prejednávanej veci nešlo

o náhradu škody a premlčanie sa nespravovalo ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka, ale o
osobitný nárok poisťovne na náhradu poistného plnenia, pričom zákon o PZP v ustanovení § 12
ods. 4 ako lex specialis určuje, že nárok poisťovateľa sa premlčí do troch rokov odo dňa vyplatenia
poistného plnenia. Poistné plnenie bolo pritom vyplatené v priebehu mesiaca september 2021. Žaloba
bola preto podaná na súde včas, v rámci trojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie mal v

konaní za preukázaný nárok žalobcu a procesnú obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú. Škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalovaný bez existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa neoznámil v zákonnej 15 - dňovej lehote žalobcovi. Procesnú obranu žalovaného o strate
pamäti označil za nevierohodnú. Jediný dôkazný prostriedok predložený za účelom preukázania tohtoskutkového tvrdenia žalovaným bol produkovaný až pri podaní dupliky - lekárska správa zo dňa
21.08.2023, vyhotovená už počas prebiehajúceho súdneho konania, z ktorej navyše vyplývali opäť iba
tvrdeniažalovaného,bezakéhokoľvekzáveruodborníka.Vovzťahukdôvodomosobitnéhozreteľapreto

žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. K tvrdeniam o oznámení poisťovne, že pohľadávky týkajúce sa
poistnej zmluvy sú vysporiadané, súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho názoru bolo zrejmé, že
žalobca mal na mysli pohľadávky z titulu poistného. Neobstála ani argumentácia, že uplatnená istina
bola príliš vysoká, nakoľko poisťovateľ bol oprávnený žiadať od žalovaného celé vyplatené plnenie a už
pri podaní žaloby zohľadnil napríklad platobnú disciplínu klienta a žiadal od neho len časť. Žalovaný sa

dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, preto ho súd prvej inštancie zaviazal aj k zaplateniu
úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Pritom uviedol, že žalobca žalovaného vyzval na plnenie
listom zo dňa 13.09.2021 s tým, aby náhradu poistného plnenia zaplatil do 15 dní od doručenia výzvy,
pohľadávka sa stala splatnou dňa 07.10.2021 a od 08.10.2021 bol žalovaný v omeškaní.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote

odvolanie. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný a arbitrárny. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil, podľa akých kritérií a akých úvah akceptoval výšku
žalobcom uplatneného nároku. Poukázal na to, že zákon stanoví priestor na stanovenie tohto rozsahu,
ale nemožno pri jeho ustálení postupovať svojvoľne bez nejakých kritérií. Pri tom výšku nároku

neodôvodnil kvalifikovane a presvedčivo ani žalobca. Ďalej uviedol, že žalovaný síce nesplnil svoju
povinnosť oznámiť žalobcovi v lehote stanovenej zákonom poistnú udalosť, ale zastával názor, že
táto jeho povinnosť bola len formálna a žalobca získal o škodovej resp. poistnej udalosti informácie
včas. Táto pasivita nespôsobila žiadnu škodu, ani ujmu ani iný negatívny následok. Žalovaný následne
poznamenal, že záujem na ochrane informácií o jeho zdravotnom stave prevyšuje rámec daného

konania, a preto svoju zdravotnú indispozíciu nechcel ďalej podrobovať dokazovaniu. Záverom sa
vyjadril k výške uplatneného nároku, ku ktorej uviedol, že táto je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými
mravmi a ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. V doplnení odvolania žalovaný uviedol, že písmo na
nehodovej správe nebolo jeho, pri čom zdôraznil, že v rozrušení s oslabenou schopnosťou veci naplno
vnímať je možné podpísať čokoľvek. Ďalej vo svojom doplnení odvolania žalovaný neuviedol žiadne

relevantné tvrdenia.

9. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné

podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné ako vecne a právne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

10. Žalovaný v rámci podaného odvolania namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny,

nepreskúmateľný a aj napriek tomu, že žalovaný porušil svoju povinnosť a neoznámil v lehote 10 dní
poistnú udalosť, avšak táto jeho povinnosť je len formálna a jeho pasivita žalobcovi nespôsobila žiadnu
škodu, ani ujmu ani iný negatívny následok. Taktiež namietol, že nárok žalobcu a jeho priznanie je v
rozpore s dobrými mravmi.

11. Pokiaľ ide o námietku nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd sa s touto
odvolacou námietkou žalovaného nestotožňuje, nakoľko nemá reálny základ. Práve naopak odvolací
súd má za to, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku jasne, zrozumiteľne
a dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ktoré skutočnosti považoval
za rozhodujúce a následne na základe riadne zisteného skutkového stavu aplikoval príslušnú právnu

normu. Vo všeobecnosti platí, že namietané nesprávne hodnotenie dôkazov, vrátane nesprávnych
skutkových a právnych záverov, nie je opodstatnené. Odvolací súd zdôrazňuje, že hodnotenie dôkazov,
riadne zistenie skutkového stavu a súčasne právne posúdenie je vecou súdu a nie sporových strán
a zároveň poukazuje na to, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo

sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo
v súlade s jej požiadavkami, a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom, prípadne právo dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (I. ÚS 97/97).Súd prvej inštancie logicky zdôvodnil svoje skutkové závery týkajúce sa priznania žalobného nároku a
nepreukázania skutkových tvrdení žalovaného. Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že osoba
zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je pre prípad svojej zodpovednosti

(§ 427 až 423 Občianskeho zákonníka) poistená v rozsahu a za podmienok uvedených v zákone č.
381/2001 Z.z. Podľa § 10 ods. 1 tohto zákona bol poistený povinný písomne oznámiť poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti a/ do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b/ do 30
dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. V zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ tohto
zákona má poisťovateľ proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré

za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, tiež vtedy, ak poistník
spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa písomne neoznámil
poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote uvedenej v § 10 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 381/2001
Z.z.

12. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú

povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Porušenie povinnosti tvrdenia

sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme
buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Dôkazná povinnosť
nestíha v kontradiktórnom procese len žalobcu, aj žalovaný znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom
aj dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následné neunesenie dôkazného bremena

vedie k procesnej pasivite, ktorá je sankcionovaná stratou sporu. Dôkazné bremeno nepredstavuje
statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu.

13. V preskúmavanej veci nebolo sporné, v čom spočíva poistná udalosť, kedy k nej došlo, kto spôsobil
škodu a v akej výške bola spôsobená. Rovnako nebolo sporné, že žalobca poskytol poškodenému

poistné plnenie; a súčasne poukázal na porušenie povinnosti a na uplatnenie sankcie za neoznámenie
poistnej udalosti zo strany žalovaného. Zo strany žalobcu teda bola splnená procesná povinnosť
tvrdenia, ako aj povinnosť preukázania tvrdení.

14. Žalovaný sa pred súdom prvej inštancie aj v rámci odvolacieho konania bránil argumentáciou, že

táto jeho povinnosť je formálna a po dopravnej nehode mal stratu pamäti, avšak dôkazy o svojom
zdravotnom stave súdu prvej inštancie nepredložil. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu nemožno
povinnosť stanovenú v ustanovení § 10 ods. 1 citovaného zákona podľa ktorej bol poistený povinný
písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a/ do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území
Slovenskej republiky považovať za formálnu, nakoľko jej nesplnenie bolo zákonne sankcionované.

Účelom ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. (platné a účinné v čase vzniku
dopravnej nehody) nie je len to, aby poistený nahradil poisťovateľovi (celkom alebo sčasti) poistné
plnenie poskytnuté za poisteného poškodenému. Uvedené ustanovenie má zároveň viesť poisteného
(poistených) k riadnemu plneniu jeho (ich) povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu poistenia, vrátane
oznamovacej povinnosti - náhrada, na ktorú má v takom prípade poisťovateľ právo, vyjadruje aj určitý

majetkový postih poisteného za to, že nesplnil svoju povinnosť uloženú v § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z.z. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalovaného t.j. stratu pamäti, v dôsledku ktorej žalovaný nebol schopný
nahlásiť poistnú udalosť odvolací súd má za to, že žalovaný v priebehu celého konania nepreukázal, že
mal taký zlý zdravotný stav (stratu pamäti), ktorý by mu bránil realizovať jeho oznamovaciu povinnosť.
Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s tvrdeniami súdu prvej inštancie a uvádza, že argumentácia

žalovaného zostala len v rovine ničím nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepostupoval v súlade so
zásadou, že právo patrí bdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu svojich práv a svoje povinnosti plnia s dostatočnou starostlivosťou a sú
predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov s preukazovaním splnenia ich právnych povinností.

15. Odvolateľ taktiež v rámci podaného odvolania namietal, že konanie žalobcu sa prieči dobrým
mravom. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tomsmere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie
je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do
výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku,

zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž
vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.
Odvolateľom len všeobecne tvrdená skutočnosť, že žalobca by mal uplatňovať iba symbolický regres,
nakoľko mu nevznikla žiadna škoda ani ujma je v zmysle vyššie citovaných ustanovení celkom
neopodstatnená. Je zrejmé, že uplatnenie práva poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa § 12

ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z. bolo v danom prípade opodstatnené a nepriečiace sa dobrým
mravomajvprípade,žepoisťovateľzískalpostačujúceúdajepotrebnépreposkytnutiepoistnéhoplnenia
(už) z oznámenia poškodeného alebo zo záznamu o vyšetrení dopravnej nehody, teda aj v prípade, že
nesplnenie oznamovacej povinnosti poisteným neviedlo k vzniku žiadnej škody, ktorá sa pre priznanie
takejto sankcie v danom čase ani nevyžadovala. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že
všetky námietky vznesené odvolateľom v rámci podaného odvolania nie sú spôsobilé zvrátiť správnosť

záverov súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy) je umožniť každému bez
akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo

veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
tedaabysarozhodlovsúladesjehopožiadavkami(I.ÚS50/04).Doobsahutohtoprávanepatríaniprávo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník

konania (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003).

17. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP a ich náhradu úspešnému žalobcovi priznal vo výške 100 %, nakoľko žalobca bol v odvolacom
konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).