Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424202270.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne: S. S., Q.. XX.X.XXXX, G. XX, U.,
zastúpenej advokátkou Mgr. Petrou Velikou, Hronská 6585/4A, Bernolákovo, proti žalovanej: Ľ. X., Q..
XX.X.XXXX, X. X, U., zastúpenej: Momentum legal s.r.o., Bazová 6A, Bratislava, IČO: 47 258 586, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu

Bratislava IV č. k. 42C/30/2024-66, zo dňa 19.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanej priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil
povinnosť zdržať sa nakladania s bytom č. XX, nachádzajúcim sa na
6. poschodí bytového domu vchod G. XX, U., súpisné č. XXX, postaveného na pozemkoch parcela
O.-X. Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5196/491106 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemkoch parcela O.-X. Č.. XXXX, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 253 m2, č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o

výmere 231 m2, č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 258 m2, zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX, okres Bratislava IV, obec Bratislava-Karlova Ves, katastrálne územie Karlova
Ves (ďalej len „Nehnuteľnosť“), a to predovšetkým nie však výlučne predaja, darovania prenechania do
nájmu, zapožičania, zaťaženia záložným právom, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej
na tunajšom súde pod sp. zn. 29C/15/2024 (výrok I.) a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa doručila súdu dňa 26.2.2024 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala vyššie uvedeného neodkladného opatrenia; skutkovo a
právne argumentujúc, že z dôvodu potreby osobnej asistencie, v nadväznosti na ťažké zdravotné
postihnutie uzavrela so žalovanou dňa 8.8.2023 Zmluvu o výkone osobnej asistencie, ktorej plnenie

bolo odplatné. Dňa 23.8.2023 mala žalovaná pod zámienkou podpísania „nevyhnutných dokumentov”
súvisiacich so službami osobnej asistencie za pomoci svojho syna N. X. doviesť žalobkyňu na matriku
Miestneho úradu v Karlovej Vsi, kde mala žalovaná využitím ľsti a neskúsenosti žalobkyne túto primäť
k podpisu darovacej zmluvy vzťahujúcej sa k Nehnuteľnosti, ako aj k návrhu na vklad vlastníckeho
práva k Nehnuteľnosti. V čase podpisu dokumentov nemala vedomosť o povahe dokumentov, ktoré
podpisovala, pričom jej zrakový hendikep jej znemožňoval oboznámiť sa s obsahom akýchkoľvek

dokumentov, ktoré jej žalovaná predkladala na podpis; mala zato, že predložené dokumenty súviseli
s výkonom osobnej asistencie, pričom v čase podpisu darovacej zmluvy a ani potom nemala záujempreviesť vlastnícke právo k jedinému jej majetku na cudziu osobu. Na podklade darovacej zmluvy
a návrhu na vklad vlastníckeho práva vykonal príslušný Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor
dňa 25.9.2023 vklad vlastníckeho práva žalovanej k Nehnuteľnosti. Žalovaná ju opakovane kontaktuje,

vyžaduje od nej peniaze za užívanie bytu a vyhráža sa postihom. Žalobkyňa nevychádza z domu, bola
nútená vymeniť zámok vo vchodových dverách a má odôvodnený strach o svoje zdravie a bezpečnosť.
Žalovaná ju začala intenzívne navštevovať, žiadať od nej plnenia a vyhrážať sa jej, že podnikne určité
kroky smerujúce k zmareniu jej snahy o prinavrátenie Nehnuteľnosti. S poukazom na uvedené mala
žalobkyňa zato, že hrozí neodvrátiteľné riziko prevodu vlastníckeho práva zo žalovanej na inú osobu,

čo by značne sťažilo, ak nie priamo zmarilo, snahu o vydanie spravodlivého súdneho rozhodnutia a
prinavrátenie Nehnuteľnosti. Prihliadnuc na vyhrážky a hrozby žalovanej existuje reálna obava, že bude
chcieť vlastnícke právo k Nehnuteľnosti previesť na inú osobu, prípadne zaťažiť ťarchou. Záverom
dodala, že spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj žalobu o neplatnosť
darovacej zmluvy.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie po
ozrejmení procesnoprávnych súvislostí súvisiacich s nariadením neodkladného opatrenia; vykonaným
dokazovaním zistil, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou s mierou postihnutia v rozsahu
80 %, ktorá má okrem iného zníženú orientačnú schopnosť a narušenú schopnosť komunikácie. Je
odkázaná na sprievodcu a používanie pomôcky - elektronickej čítacej lupy, v dôsledku zmyslového

postihnutia (zrak). So žalovanou dňa 8.8.2023 uzavrela zmluvu o osobnej asistencii. Darovacou zmluvou
zo dňa 23.8.2023 v znení dodatku z toho istého dňa žalobkyňa darovala žalovanej Nehnuteľnosť s
tým, že zmluva zároveň obsahovala aj dohodu o zriadení vecného bremena v prospech žalobkyne
spočívajúceho v práve doživotného užívania Nehnuteľnosti. Na základe návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností, povolil Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností k Nehnuteľnosti v prospech žalovanej a zároveň povolil vklad vecného
bremena k Nehnuteľnosti v prospech žalobkyne. Súd prvej inštancie vlastnou činnosťou zistil, že na
tamojšom súde je pod sp. zn. 29C/15/2024 vedené konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy
vzťahujúcej sa k Nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má
byťposkytnutápredbežnáochranaformouneodkladnéhoopatrenia.Náležiteosvedčila,žetrpízrakovým
postihnutím, ktoré jej znemožňuje bežné sebaobslužné úkony a je odkázaná na asistenciu a sprievodcu
ako aj používanie zdravotnej pomôcky (elektronickú čítaciu lupu). Rovnako osvedčila, že v dôsledku
darovania došlo k prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti zo žalobkyne v prospech žalovanej,

ktorá bola jej osobným asistentom. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy osvedčuje. Súd
prvej inštancie okrem zdravotného postihnutia žalobkyne prihliadol aj na jej vysoký vek a jej závažné
tvrdenia spochybňujúce platnosť samotného úkonu, ktorým došlo k zmene vlastníctva Nehnuteľnosti,
spočívajúce v tom, že žalovaná zneužila jej neskúsenosť a pri podpise zmluvy využila lesť presahujú
rámec dokazovania v konaní o neodkladnom opatrení a budú predmetom dokazovaní v rámci konania

vo veci samej. Avšak prihliadnuc na uvedené skutočnosti a tvrdenia žalobkyne, ktoré by v prípade
ich preukázania spôsobili neplatnosť darovacej zmluvy ako aj na to, že Nehnuteľnosť je zároveň aj
bydliskom žalobkyne, súd prvej inštancie v snahe predísť vzniku nezvratného stavu spočívajúceho v
zásahu do ústavou garantovaného vlastníckeho práva žalobkyne, v záujme opatrnosti a ochrany práv
žalobkyne pred podstatným zásahom do jej majetkovej a v neposlednom rade aj osobnej sféry; za

použitia § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328, § 329 ods. 1 veta prvá,
§ 329 ods. 2 C. s. p., návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mala v
konaní úspech. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262
ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5. Proti uzneseniu podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
celom rozsahu zrušiť a priznať proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania o nariadení neodkladného
opatrenia. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods.
2 C. s. p.) bola námietka, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Konštatovala, že žaloba o určenie neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 23.8.2023, ako uviedla vo
vyjadrení k žalobe, je neprípustná a nedôvodná v celom rozsahu. Vzhľadom na to je napadnuté
uznesenie nedôvodné, predčasné a neopodstatnené, nakoľko v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia absentujú skutočnosti osvedčujúce naliehavosť jeho nariadenia. Uviedla, že najdôležitejšímdeterminantom žaloby je jej petit, ktorým sa v zásade určuje druh žaloby, t. j. či ide o žalobu na splnenie
povinnosti;žalobuonárokunausporiadanieprávapovinnostístrán;žalobuourčenie,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem alebo žalobu na určenie právnej skutočnosti. Žalobkyňa

nesprávne právne posúdila svoje právne nároky a podala žalobu v zmysle § 137 písm. d) C. s. p., ktorou
sa určuje právna skutočnosť namiesto žaloby podľa § 137 písm. c) C. s. p. o určenie práva. Podľa
aktuálne platne právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z
osobitného predpisu a tento výklad potvrdzujú aj súdy (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/7/2021). Súd prvej inštancie tak v prvom rade pochybil tým, že nariadil neodkladné opatrenie k

žalobe, ktorá mala byť sama o sebe odmietnutá.

6. Žalovaná ďalej namietala, že žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym
spôsobom neosvedčila kumulatívne splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako
sú uvedené v § 326 C. s. p., v zmysle ktorého pre vyhovenie návrhu na neodkladné opatrenie musí
žalobkyňa (i) opísať skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov; alebo (ii) opísať

skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená; (iii) preukázať
trvanie nároku; (iv) pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Ako uviedla vo vyjadrení k žalobe, celá
žaloba je postavená na emočných, ničím nepodložených tvrdeniach žalobkyne. Žalobkyňa s emočnými
tvrdeniami pokračuje i v návrhu na neodkladné opatrenie, v ktorom uvádza, že má strach o svoje
zdravie a bezpečnosť a zároveň preukazuje, že vymenila zámok na nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve

žalovanej; že žalovaná intenzívne začala navštevovať žalobkyňu, čo nie je pravda, nakoľko poslednýkrát
bola v byte 4.2.2024, kedy si od nej žalobkyňa vypýtala kľúče od bytu a tie žalovaná odovzdala; či cituje
žalovanú „veď len uvidíš, čo spravím“, pričom tieto údajné vyhrážky ničím nepreukazuje a žalovaná
ich zásadne odmietla. Vzhľadom na obsah návrhu absolútne nerozumela konštatovaniu žalobkyne: „S
prihliadnutímnauvedenévyplýva,ževsúčasnostihrozíneodvrátiteľnérizikoprevoduvlastníckehopráva

z Odporcu na inú osobu.“
Z návrhu totiž absolútne nevyplýva hrozba neodvrátiteľného rizika a žalovaná nerozumela ani
tomu, ako sa mohol súd prvej inštancie stotožniť s ničím nepodloženými tvrdeniami. Žalobkyňa je
povinná minimálne osvedčiť skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre uloženie povinnosti navrhovaným
neodkladným opatrením, keďže neodkladným opatrením dochádza k významným zásahom do možnosti

slobodnej dispozície povinnej osoby s vlastníckymi či inými právami. Tieto skutočnosti teda nemusia
byť preukázané nad akúkoľvek pochybnosť, avšak je potrebné ich osvedčiť, t. j. aspoň k nim predložiť
podklady (iba rovina tvrdení je nedostačujúca) a ku svojim tvrdeniam doložiť listiny. Nakoľko návrh
žalobkyne neobsahoval zákonom vyžadované náležitosti, t. j. listiny preukazujúce dôvodnú obavu, súd
prvej inštancie mal postupovať v súlade s postupom § 327 C. s. p. a podanie odmietnuť. Žalovaná bola

názoru, že lekárske posudky žalobkyne nie sú spôsobilé na preukázanie dôvodnej obavy zo scudzenia
Nehnuteľnosti. Žalovanej sa zdalo absurdné, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez
toho, aby posúdil skutkové tvrdenia žalobkyne s reálnym stavom a so žalobou, ktorá bola súdu prvej
inštancie predložená spolu s návrhom. Žalobkyňa nepredložila ani jeden dôkaz, ktorým by preukázala
bezodkladnú potrebu úpravy pomerov tak, ako sa domáhala v návrhu. V neposlednom rade považovala

za potrebné uviesť, že žalobkyňa nepreukázala ani dôvodnosť obavy pred scudzením Nehnuteľnosti
zo strany žalovanej, ktorá byt neprenajíma, nepredáva na inzertných portáloch ani nepodniká žiadne
iné kroky smerujúce k scudzeniu, a teda jej nebolo zrejmé, z akého dôvodu by malo byť v súčasnej
situácii primerané napadnutým uznesením zasiahnuť v zásadnej miere do možnosti dispozície žalovanej
s Nehnuteľnosťou, ktorú v súčasnom stave využíva sama a v plnej miere žalobkyňa, a to v zmysle

zriadeného vecného bremena - práva dožitia. V tomto zmysle mala žalovaná zato, že nariadené
neodkladné opatrenie je predčasné a absolútne neprimerané. Žalovaná má skutočný záujem nechať
žalobkyňu v Nehnuteľnosti dožiť, tak ako sa pri uzatváraní Darovacej zmluvy dohodli, pričom žiadne
existujúce skutočnosti okrem emočných tvrdení a dohadov žalovanej, nenasvedčujú inak. Neodkladné
opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym procesným prostriedkom súdnej ochrany

smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán konania, predovšetkým však k
ochrane pred takým konaním žalovanej osoby, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok
hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej na strane) žalobkyne. Žalovaná pritom
zastávala názor, že i samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia je nedostatočné (poukázala na
nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 866/2014-42, zo dňa 20.8.2015), nakoľko súd prvej inštancie

odôvodnil rozhodnutie stručne v 2 odsekoch (19 a 20). Aj napriek skutočnosti, že z dôvodu zrýchleného
rozhodovania pri nariaďovaní neodkladných a zabezpečovacích opatrení súd nevykonáva dokazovanie,
je samozrejmosťou, že súd sa minimálne zamyslí nad právnou argumentáciou žalobkyne a skutkový
stav posúdi kritickým myslením a vlastnými právnymi úvahami, či skutkový a právny stav môže byť takako tvrdí žalobkyňa. Vzhľadom na závažnosť účinkov neodkladného opatrenia tak, ako ho navrhuje
žalobkyňa, v prípade, ak súd si nie je istý osvedčením dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia,
by neodkladné opatrenie nariadiť nemal. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí nevyhnutne

prejsť testom proporcionality, pričom žalobkyňou navrhované opatrenie by takýmto testom bezpochyby
neprešlo. Zároveň žalovaná poukázala na skutočnosť, že nariadenie neodkladného opatrenia je možné
výlučne v prípade, ak sledovaný účel nie je možné dosiahnuť inak, pričom podľa názoru žalovanej
sa mala žalobkyňa prvotne domáhať nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie sa
všakžiadnymspôsobomnezaoberalmožnosťounariadeniazabezpečovaciehoopatreniaabezďalšieho

vysvetlenia nariadil neodkladné opatrenie.

7. Záverom odvolania zhrnula skutočný skutkový stav, na základe ktorého mala za zrejmé, že žaloba
spolu s návrhom je procesne neprípustná, v dôsledku čoho je nariadenie neodkladného opatrenie
predčasné a nedôvodné, zásadne obmedzujúce vlastnícke práva žalovanej, čo v konečnom dôsledku
posúdi súd pri rozhodovaní vo veci samej, a ktorý podrobne zhrnula i vo vyjadrení k žalobe. Odmietla

akékoľvek tvrdenia o prípadnej odporovateľnosti právneho úkonu, na základe ktorého bola dňa
Darovacia zmluva; žalobkyňa dobrovoľne uzatvorila Darovaciu zmluvu a s odstupom času taktiež
podpísala i dodatok č. 1 k Darovacej zmluve, teda žalobkyňa 2 x navštívila matričný úrad, kde osvedčila
podpis. Darovacia zmluva bola žalobkyni predložená vo formáte A3, ten má/mala k dispozícii u seba
doma, okrem toho ako sama žalobkyňa uvádza disponuje čítacou lupou, ktorú nosí so sebou, a tak

vie prečítať všetky potrebné dokumenty; Darovacia zmluva bola zo strany zamestnankyne matričného
úradu žalobkyni prečítaná. Žalovaná zastávala názor, že žaloba je iniciovaná treťou stranou, čo sa
preukáže v konaní vo veci samej. Žalovaná nevyvíja na žalobkyňu žiaden nátlak. Žalobkyňa nepredáva
a ani nemá záujem predať (prenajať), či inak scudziť Nehnuteľnosť, v ktorej býva žalobkyňa, a teda
žalovaná riadne akceptuje aktuálne platný právny stav aj v podobe vecného bremena žalobkyne

vo vzťahu k Nehnuteľnosti. Žalovaná dobrovoľne odovzdala žalobkyni kľúče po prvej výzve a od
4.2.2024 v Nehnuteľnosti nebola, preto tvrdenie o hrubom nátlaku a vydieraní žalobkyne je nepravdivé
a zavádzajúce; tvrdenie, že žalobkyňa nevychádza z domu, je taktiež klamlivé a zavádzajúce, nakoľko
žalobkyňa sa ďalej zúčastňuje stretnutí Únie nevidiacich (v prípade pochybností navrhla vyžiadať si
prezenčnú listinu zo stretnutí Únie nevidiacich). Žalovaná so synom uhrádzajú energie za byt napriek

tomu, že v byte býva výlučne žalobkyňa, ktorá zo dňa na deň ukončila so žalovanou kontakt bez
akéhokoľvek vysvetlenia, pričom viacero tvrdení v žalobe i v návrhu je nepravdivých zrejme za účelom
dotvorenia srdcervúceho príbehu, v dôsledku čoho mala podozrenie, že ide o konanie iniciované treťou
osobou, ktorá má postranné úmysly. Dodala, že sa ešte nestretla s takto ľahkovážne nariadeným
neodkladným opatrením.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C. s. p.).

9. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.14. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných

opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade
je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo

bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá
je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení žalobcu; je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne

nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

15. V nadväznosti na odvolacie námietky žalovanej považuje odvolací súd predovšetkým za potrebné
zdôrazniť, že neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle

a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné
situácie totiž vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť
okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť
v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom.

16. Nariadenie neodkladného opatrenia má teda svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho
nenariadenímbysazhoršilapozíciajehonavrhovateľaalebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonaný
právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo
rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej

miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

17. Odvolací súd v zhode s odvolacími námietkami žalovanej konštatuje, že žalobkyňa v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohách nepreukázala a ani len neosvedčila
úmysel žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať s Nehnuteľnosťou, čím neosvedčila existenciu

nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; púhe tvrdenie žalobkyne o „hrozbe neodvrátiteľného
rizika prevodu vlastníckeho práva“ zo žalovanej na inú osobu potvrdzuje iba skutočnosť, že žalobkyňa
nedokáže kvalifikovane osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu iným spôsobom,
ako výlučne domnienkami o prípadnom konaní žalovanej, vychádzajúc pritom z neosvedčených tvrdení
o intenzívnom navštevovaní žalobkyne zo strany žalovanej po tom, ako sa vo veci vrátenia daru nechala

právne zastúpiť, a žiadosťou žalovanej na plnenia, či vyhrážkami, že podnikne právne kroky k zmareniu
jej snahy o prinavrátenie Nehnuteľnosti. Ako už odvolací súd uviedol, inštitút neodkladného opatrenia
je spravidla opodstatnený tam, kde žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, či
dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípade hrozí zhoršenie
jeho právnej pozície do takej miery, že by sa mu viac neoplatilo uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu;

v posudzovanej veci však neosvedčené skutočnosti opísané v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nepredstavujú faktické alebo právne konanie žalovanej, ktorým by mohla zmariť účel konania
vo veci samej.

18. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež vyplýva, že na tamojšom súde sa pod

sp. zn. 29C/15/2024 vedie konanie, v ktorom sa žalobkyňa proti žalovanej domáha určenia neplatnosti
darovacej zmluvy vzťahujúcej sa k Nehnuteľnosti. Odhliadnuc od obsahu spisu, podľa ktorého mala
žalobkyňa proti žalovanej podať na tamojší súd dve žaloby zo dňa 26.2.2024 a to o (i) určenie neplatnosti
Darovacej zmluvy a (ii) určenie neplatnosti Darovacej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, t.
j. nie je zrejmé, na základe akej z týchto žalôb sa vedie konanie pod sp. zn. 29C/15/2014 (ktoré v

odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza súd prvej inštancie) a či sa o ostatnej žalobe tiež vedie
iné sporové konanie na tamojšom súde; žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu Darovacej zmluvy
je podľa§ 137 písm. d) C. s .p., tzv. iná súkromnoprávna žaloba, ktorá je prípustná iba za predpokladu,
že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Zvolený prostriedok právnej ochrany žalobkyne je teda
aktuálne ako procesne neprípustný, pretože nejde o určovaciu žalobu zodpovedajúcu

§ 137 písm. c) C. s. p., keďže existencia, platnosť či neplatnosť alebo účinnosť zmlúv (a iných právnych
úkonov) sú právnymi skutočnosťami. Pri inej súkromnoprávnej žalobe podľa § 137 písm. d) C. s. p.
však musí z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplývať logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd
určil právnu skutočnosť; dôvodom je väčšinou to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa
na právny úkon hľadí ako na neplatný, avšak v posudzovanej veci žalobkyne takýto zákonný dôvod

absentuje.

19. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C. s. p., a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
v zmysle § 388 C. s. p. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 C. s. p. v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na
náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).