Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15C/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424200574
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424200574.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobkýň v 1.rade: A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/X, XXX XX D. E., v 2.rade: F. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/X,
XXX XX D. E., proti žalovaným v 1.rade: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpenému: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská
2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, v 2.rade: U9, a.s., Zelinárska 6, 821 08
Bratislava, IČO: 35 849 703, právne zastúpenému: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., Dunajská
15, 811 08 Bratislava, IČO:36 795 038, v 3.rade: EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., Prievozská 2,
821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979, právne zastúpenému: Remedium Legal,

s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II.Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. až v 3. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1.
a v 2. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyne sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2024 domáhajú určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 09.11.2023 a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na

LV č. XXXX, nachádzajúce sa v kat. území D. E., obec D. E., okres D. E., vedené ako parcela registra „C“
č. 6816/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 513 m2, parcela registra „C“ č. 1347/18 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 413 m2, v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 7766/396288, stavby parc.
č. 6816/3 - bytový dom, súp. č. XXXX, číslo bytu XX, poschodie XX vo vchode č.X na adrese C. D..
Predmetnou žalobou sa žalobkyne zároveň domáhali aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým
by súd uložil žalovanému v 3.rade povinnosť zdržať sa dispozície a nakladania s nehnuteľnosťami a
zároveň znášať užívanie nehnuteľnosti do rozhodnutia súdu vo veci samej.

2/ Žalobu, okrem iného odôvodnili tým, že dňa 04.11.2013 bola medzi žalobkyňou v 2.rade ako dlžníkom
a právnym predchodcom žalovaného v 1.rade (spoločnosťou OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318
916) ako veriteľom uzavretá Zmluva o G. refinanc úvere č. 075/2020/13SU na dobu 30 rokov odo dňa
podpisu úverovej zmluvy. Na základe uvedenej zmluvy sa právny predchodca žalovaného v 1.rade
zaviazal poskytnúť úver vo výške 42.000,- EUR. Súčasne s vyššie uvedenou zmluvou dňa 04.11.2013
žalobkyňav1.radesosvojímmanželompodpísaliZmluvuozriadenízáložnéhoprávač.075/2020/13SU.

Po smrti manžela žalobkyne v 1.rade prešiel jeho podiel zálohu na žalobkyňu v 2.rade. Dňa 10.03.2017
bola žalobkyni v 2.rade od právneho predchodcu žalovaného v 1.rade doručená posledná výzva pred
zosplatnením, nakoľko k tomuto dátumu bola v omeškaní viac ako 3 splátky. Listom zo dňa 04.08.2017
vyhlásil právny predchodca žalovaného v 1.rade úver za predčasne splatný a oznámil začiatok výkonuzáložného práva, a to z dôvodu neuhradenia omeškaných splátok. Listom zo dňa 12.03.2021 oznámil
právny predchodca žalovaného v 1.rade postúpenie pohľadávky na žalovaného v 1.rade (spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803). Následne žalovaný v 1.rade pokračoval vo výkone

záložného práva formou dobrovoľnej dražby.

2.1/ V rámci prvého kola dražby neboli nehnuteľnosti vydražené. Následne bol žalobkyniam oznámený
termín opakovanej dobrovoľnej dražby, ktorý bol stanovený na 09.11.2023. Priebeh dobrovoľnej dražby
bol overený notárskou zápisnicou č. N 292/2023, Nz 36810/2023, NCRIs 37620/2023. Vydražiteľom

nehnuteľností sa stal žalovaný v 3.rade .

2.2/ Listom zo dňa 16.11.2023 žalovaný v 2.rade vyzval žalobkyne na odovzdanie nehnuteľnosti. K
odovzdaniu nehnuteľnosti však nedošlo, nakoľko táto je jediným obydlím žalobkýň, ktoré nemajú kam
odísť.

2.3/ Podľa žalobkýň bol výkon záložného práva v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ústavným
právom na obydlie a právom na súkromný život, keďže výkon záložného práva nebol v demokratickej
spoločnosti a právnom štáte nevyhnutný a veriteľ sa mohol uspokojiť primeranejším spôsobom.
Žalobkyne spochybňujú pravosť a výšku pohľadávky obsiahnutú v „prehlásení“ a preto podľa nich
nemôže byť ani základom pre realizáciu dražby. Majú za to, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.

Ďalej poukázali aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: 14Cp/277/2022 podľa ktorého
nedodržanie postupu podľa ust. § 7ods.2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v súlade
s ust. § 16 ods.4 uvedeného zákona by mohlo byť dôvodom neplatnosti dražby. Ak by totiž bola
podstatným spôsobom spochybnená výška, pravosť a splatnosť pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľovi,
tak za daných okolností by bolo potom aj sporné to, či bol dôvod na vykonanie dražby vo vzťahu k

navrhovateľovi. Podľa žalobkýň vyhlásenie žalovaného v 1.rade o pravosti a výške pohľadávky bolo
s poukazom na zákon o dobrovoľných dražbách nepravdivé, nakoľko si zahrnul aj nárok, ktorý bol zo
zákona neprípustný.

2.4/ Ďalej poukázali na skutočnosť, že namietajú platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého

úveru právnym predchodcom žalovaného v 1.rade zo dňa 04.08.2017. Podľa ich názoru, mohol právny
predchodca žalovaného v 1.rade uplatniť vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru po uplynutí
lehoty15dníododňa10.03.2017,čižepodátume25.03.2017.Vspojitostiuvedenýmtvrdenímpoukázali
na rôzne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp.zn.: 5Cdo/36/2020 zo dňa
15.12.2020, 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018).

2.5/ Odvolávajúc sa na článok 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky žalobkyne zastávajú názor, že
nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom dražby je ich jediným obydlím a preto nie je dovolené doň vstúpiť
bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Na základe uvedeného majú za to, že žalovaný v 3.rade (vydražiteľ)
bol uvedený do omylu, keďže nikdy nemôže vstúpiť do vydraženej nehnuteľnosti.

3/ Okresný súd Nové Zámky uznesením Sp.zn.: 15C/15/2024-160 zo dňa 09.07.2024 vyzval žalovaných
v 1. až 3. rade, aby sa písomne vyjadrili k žalobe (§167 ods. 2 CSP) a ak s návrhom nesúhlasia,
aby uviedli vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa
odvolávajú, uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4/ Žalovaní sa vyjadrili k žalobe.

4.1/ Žalovaní v 1. a 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že z obsahu podanej žaloby vyplýva,
že žalobcovia napádajú platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo Zmluvy o G. refinanc

úvere č. 075/2020/13SU, platnosť postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy na žalovaného 1/ ako aj
výšku pohľadávky z úverovej zmluvy, pre ktorej vymoženie došlo k výkonu záložného práva. Žalobcovia
v podanej žalobe účelovo opomínajú skutočnosť, že žalovaný 1/ svoj nárok vyplývajúci z úverovej
zmluvy uplatnil na súde, ktorý vydal dňa 13.01.2022 rozsudok so sp.zn. 4Csp/32/2020, ktorým súd
zaviazal žalobcu 2/ ako dlžníka z úverovej zmluvy na zaplatenie sumy 36.527,64 EUR s príslušenstvom.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nárok žalovaného 1/ z úverovej zmluvy bol právoplatným a
vykonateľným rozhodnutím súdu priznaný v celom rozsahu, pričom platnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti ako aj platnosť postúpenia pohľadávky z banky na žalovaného 1/ bola v predmetnom súdnom
konaní posúdená ako predbežná otázka, a teda nemožno opätovne posudzovať platnosť právnychúkonov, ktorých platnosť bola podmienkou pre priznanie pohľadávky z úverovej zmluvy. Poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.02.2017 sp.zn. 8Cdo 125/2016, podľa ktorého
konanie o žalobe na splnenie povinnosti vytvára prekážku litispendencie pre konanie o žalobe o

určenie, pretože otázka či tu právo je alebo nie je, bude posúdená v konaní o žalobe na plnenie z
toho istého právneho vzťahu alebo práva. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí
výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 100/01, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe

na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe
na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu.
Námietky žalobcov ohľadom práva žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby navrhnúť jej vykonanie ako
aj vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a výšky pohľadávky označil za neodôvodnené s ohľadom na
to, že uvedené skutočnosti už boli posúdené pred priznaním nároku z úverovej zmluvy v konaní so sp.
zn. 4Csp/32/2020 na tunajšom súde. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý jednoznačne

odmietol argumentáciu žalobcov spojenú s vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky.

4.1.1/ Žalovaní v 1. a 3. rade poukázali na zjavné špekulácie žalobcov, ktorí namietajú výkon záložného
práva v rozpore s dobrými mravmi napriek tomu, že žalobca v 2. rade ako dlžník od postúpenia
pohľadávky do konania dražby nevykonal ani len čiastočnú úhradu. K námietkam žalobcov týkajúcich sa

samotného výkonu záložného práva ďalej uviedli, že samotné obydlie nemôže predstavovať prekážku
výkonu záložného práva a poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/144/2019
– 171 zo dňa 17.07.2019: „Záložné právo upravené v Občianskom zákonníku je legitímny právny
inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Citované právne normy neboli
konštatované ako rozporné s Ústavou SR, nemožno preto zakázať žalovanému výkon jeho záložného

práva dobrovoľnou dražbou, keďže toto právo má žalovaný zriadené v zmysle zákona, na základe
záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, či sa jedná o obydlie žalobcu alebo nie. Ochranu obydlia nie
je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu obydlia.
Tieto závery nevyplývajú ani z nálezov ústavného súdu, ani z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské
práva. Neoprávnený zásah do obydlia je totiž zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje

legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie
je nevyhnutným a neprimeraným na dosiahnutie legitímneho cieľa (nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 13/2000 zo dňa 10.07.2001).“ Poukázali aj na ďalšie rozhodnutia súdov zaoberajúcich sa touto
problematikou a zdôraznili, že výkon záložného práva v zmysle ZoDD nemôže byť v rozpore s ústavou a
nemôže porušovať ústavné práva žalobcov tak, ako to naznačujú v podanej žalobe. Ďalej poukázali na

skutočnosť, že nie každé porušenie ustanovenia ZoDD spôsobuje neplatnosť dražby, ale je nevyhnutné
splnenie ďalšej podmienky, a to, že musí ísť o také porušenie ZoDD, ktorým boli porušené práva
žalobcov. Neplatnosti dražby sa preto nie je možné domáhať, ak by došlo k akémukoľvek porušeniu
ZoDD, ale je potrebné, aby toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti s poškodením práv žalobcov, čo v
danom prípade preukázané nebolo. Žalobu žiadali v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

4.2/ Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že konanie o neplatnosť dražby
je konaním osobitnej povahy, pričom samotný ZoDD stanovuje lehotu na podanie takejto žaloby, ako aj
podmienky, ktoré musia byť súdom nevyhnutne zistené na to, aby bolo možné žalobe vyhovieť. Ďalším
predpokladom úspechu žalobcu, v rámci konania o určenie neplatnosti dražby, je teda preukázanie

kumulatívneho splnenia podmienok: 1. porušenie ustanovení ZoDD, 2. poškodenie práv žalobcu, 3.
príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení ZoDD a poškodením práv žalobcu. K námietkam
žalobcov uviedol, že títo v žalobe uvádzajú iba porušenie ustanovení ZoDD, pričom žiadnym spôsobom
túto skutočnosť nepreukazujú a tak má žalovaný v 2. rade za to, že žalobcovia neuniesli ani bremeno
tvrdenia ani dôkazné bremeno. Poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

28. augusta 2020, sp. zn. 6Cdo 66/2019 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR 1/2021, v ktorom NS SR uviedol: „Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby
nie je len to, že boli porušené ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto
ustanovení fakticky dotknutý na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené
súčasne. Povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu.“

Žalovaný v 2. rade ďalej poukázal na to, že dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to,
čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to,
aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech (fishing expedition).
(Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič, a kol., Civilný sporový poriadok.Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 618 s.). V ďalšom vyjadrení poukázal aj na iné názory odbornej
verejnosti zaoberajúce sa predmetnou problematikou. Zdôraznil, že konanie o neplatnosť dobrovoľnej
dražby nie je konaním s ochranou slabšej strany a teda nie je sporom spotrebiteľským. Na podporu

svojich tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline, spis. zn. 9Co/131/2019-414 zo dňa
21.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Nitre spis. zn. 7Co/112/2023-406 zo dňa 28.03.2024.

4.2.1/ Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že v rámci výkonu záložného práva sa záložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného

zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Poukázal na
rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke podanej Krajským súdom
v Prešove vo veci sporu medzi A. B. proti SMART Capital, a.s. (konanie C-34/13) týkajúceho sa okrem
iného aj možnosti mimosúdneho výkonu záložného práva na nehnuteľnosť, ktorú spotrebiteľ poskytol
ako zabezpečenie pohľadávky. Okrem iného poukázal aj na čl. 21 Ústavy SR, ktorý nezakotvuje nárok
na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v priestorovej dimenzii), čo sú

absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). Právo na obydlie nie je neoddeliteľne späté
s konkrétnym objektom na bývanie, ale je možné ho realizovať aj v iných objektoch spôsobilých na
bývanie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/51/2020 zo dňa
28.09.2022.

4.2.2/ K ďalším námietkam žalobcov, ohľadom výšky a splatnosti pohľadávky navrhovateľa dražby,
žalovaný v 2. rade uviedol, že žalobcovia v žalobe neuvádzajú žiadne konkrétne skutočnosti a dôkazy,
ktoré by odôvodňovali záver o spochybnení výšky pohľadávky žalovaného v 1. rade, pre ktorú sa
realizoval výkon záložného práva. Žalovaný v 2. rade má za to, že pre riadne spochybnenie výšky
pohľadávky nemôže stačiť iba konštatovanie žalobcov o jej spochybnení a je potrebné uviesť konkrétne

skutočnosti a dôkazy, ktoré by takýto záver odôvodňovali, čo žalobcovia v danom prípade neurobili.
Poukázal na skutočnosť, že vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre
ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 ZoDD nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná
dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 ZoDD nepredstavuje „exekučný
titul“ pre výkon dražby, ale je iba jednou z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie ZoDD

neoprávňuje záložného veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť vyhlásiť
určité skutočnosti. V súvislosti so spochybňovaním výšky zabezpečenej pohľadávky poukázal na znenie
platnej právnej úpravy (§ 21 ods. 2 ZoDD), podľa ktorej vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby možno
iba v prípade takého porušenia ZoDD, ktoré malo súčasne vplyv na vydraženie predmetu dražby a
zapríčinilo tak ujmu na právach žalobcu. Výška či okamih splatnosti zabezpečenej pohľadávky nemohli

mať vplyv na výťažok dosiahnutý dražbou, ktorý je determinovaný inými faktormi predchádzajúcimi
dražbe. Nesprávne ustálená výška zabezpečenej pohľadávky vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 ZoDD má
naopak dopad na rozvrh výťažku z dražby oprávneným subjektom podľa § 32 ZoDD v spojení s §
151ma ods. 3 a ods. 5 OZ, čo je ale skutočnosť, ktorá nasleduje až po realizácii dražby a vydražení
predmetu dražby, a teda logicky nemôže mať vplyv na vydraženie (prechod vlastníctva) predmetu dražby

s čím je spätý zásah do práv bývalého vlastníka predmetu dražby – žalobcov. Námietku žalobcov
týkajúcu sa spochybnenia výšky pohľadávky, pre ktorú sa Dražba realizovala, označil za nedôvodnú a
ničím nepodloženú a uviedol, že v tomto smere žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Vo vzťahu k
namietanej platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uviedol, že toto vyhlásenie spĺňa všetky
zákonom požadované náležitosti a je teda platné a účinné. K žiadosti žalobcov, aby súd podrobil záložnú

zmluvu súdnej kontrole ex offo uviedol, že ani v tomto prípade žalobcovia v žalobe neuvádzajú žiadne
skutočnosti, z ktorých by vyplývala neplatnosť záložnej zmluvy. Žalovaný v 2. rade má za to, že záložná
zmluva je platná. Žalobcu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

5/ Tunajší súd uznesením Sp.zn.: 15C/15/2024-207 zo dňa 01.08.2024 vyzval žalobkyne v 1. a 2. rade,

aby sa v lehote 15 dní písomne vyjadrili k vyjadreniu žalovaných v 1. až 3. rade, uviedli ďalšie skutočnosti
a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

6/ K vyjadreniu žalovaných sa replikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.08.2024 vyjadrili žalobkyne
v 1. a 2. rade, ktorí uviedli, že zotrvávajú na všetkých svojich vyjadreniach, trvajú na vznesenej námietke

neplatnosti záložnej zmluvy a trvali na tom, aby súd zabezpečil do súdneho spisu celý dražobný spis od
žalovaného v 2. rade a od žalovaného v 1. rade žiadali predložiť splnomocnenie osôb podpísaných na
predmetnej záložnej zmluve. Zároveň uviedli, že popierajú všetky tvrdenia žalovaných v 1. až 3. rade
uvedené v ich vyjadreniach.7/ Tunajší súd uznesením Sp.zn.: 15C/15/2024-224 zo dňa 28.08.2024 vyzval žalovaných v 1. až 3.
rade, aby sa písomne vyjadrili k vyjadreniu žalobcov, uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení.

8/ K replike žalobcov sa duplikou vyjadrili žalovaní.

8.1/ Žalovaní v 1. a 3. rade uviedli, že v obsahu podanej žaloby sa nenachádza námietka neplatnosti

záložnej zmluvy. Zotrvanie na námietke, ktorá nebola vznesená je preto pre žalovaných v 1. a 3. rade
nezrozumiteľná, keďže sa k tejto námietke nemajú ako vyjadriť z dôvodu, že žiadne konkrétne námietky,
či dôvody neplatnosti záložnej zmluvy neboli zo strany žalobcov uvedené v žiadnom ich podaní, ktoré
bolo žalovaným v 1. a 3. rade doručené. Ďalej uviedli, že nie je zrejmé, na základe akého dôvodu
žalobcovia požadujú predloženie splnomocnenia osôb, ktoré podpisovali záložnú zmluvu nakoľko sa
k uvedenej skutočnosti v podaniach žalobcov rovnako nič bližšie neuvádza, avšak žalovaný v 1. rade

poznamenal, že záložná zmluva bola podpísaná žalobkyňou v 1. rade a jej manželom osobne, čo bolo
z jej strany potvrdené v samotnej žalobe. Pokiaľ ide oprávnenie osôb podpisujúcich v mene právneho
predchodcužalovanéhov1.radet.j.OTBBankySlovensko,a.s.,takžalovanémuv1.radeniejezrejmé,
na základe akého dôvodu spochybňujú konanie zamestnancov banky v jej mene, ktoré bolo vykonané v
priestoroch pobočky banky. Zo záložnej zmluvy jednoznačne vyplýva pracovné zaradenie podpisujúcich

osôb za právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, a teda ich poverenie na podpis týchto zmlúv v
mene právneho predchodcu žalovaného v 1. rade je podľa názoru žalovaného v 1. rade jednoznačne
preukázané nakoľko sa jedná o zamestnanca vedúceho pobočky banky a bankára špecialistu. Takéto
navrhovanie vykonania dôkazov žalovaní v 1. a 3. rade označili za zjavne účelové s cieľom vyhnúť sa
splneniu svojich zmluvných povinností nakoľko aj v prípade, ak by uvedené osoby nemali poverenie

na podpis týchto zmlúv, išlo by o konanie zamestnanca v pobočke banky, čo by v zmysle ust. §16
Obchodnéhozákonníkarovnakoznamenalo,žeišlookonanievmeneprávnehopredchodcužalovaného
v 1. rade. Opakovane žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

8.2/ Žalovaný v 2. rade uviedol, že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Má za to, že
žalobcovia vo svojom poslednom vyjadrení nepredložili relevantne´ dôkazy a nepoukázali na konkrétne
skutočnosti, iba opätovne odkázali na svoje vyjadrenia, ktorými len stroho konštatujú´ svoj názor.
Opakovane uviedol a zdôraznil skutočnosti už uvedené vo vyjadrení k samotnej žalobe. Zo zreteľom na
všetky jeho vyjadrenia, uvedené skutočnosti, predložené dôkazy a právnu argumentáciu, označil návrh

žalobcov za nedôvodný a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

9/ Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 27.11.2024. Na pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa
v1.rade, ktorámaladoručeniepredvolaniariadnevykázanédňomaktorásvojuneúčasťnapojednávaní
žiadnym spôsobom neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie odročiť. Nedostavila sa žalobkyňa

v 2. rade, ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané. Mailom zo dňa 24.11.2024 žalobkyňa
v 2. rade požiadala o odročenie pojednávania z pracovných dôvodov. Uviedla, že chce vypovedať, ale
pracuje v štátnej správe a v čase pojednávania má školenie, ktorého sa musí zúčastniť. Mailom zo
dňa 26.11.2024 súd oznámil žalobkyni v 2. rade, že jej dôvod na odročenie pojednávania vyhodnotil
ako dôvod, ktorý nie je dôležitý, nakoľko ňou deklarované skutočnosti neboli žiadnym spôsobom

preukázané. Zároveň jej oznámil, že pojednávanie určené na deň 27.11.2024 sa riadne uskutoční.
Uvedené oznámenie bolo žalobkyni doručené dňa 26.11.2024 o 09:26 hod. Následne elektronickým
podaním zo dňa 26.11.2024 žalobkyňa v 2. rade oznámila, že súd môže rozhodnúť bez jej a maminej
prítomnosti.

10/ Podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti žalobkýň v 1. a 2. rade.

11/ Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal výsluchom žalovaných, oznámením obsahu priložených
listín, a to najmä: čiastočný výpis z LV č. XXXX pre kat. územie D. E. (č.l.7-8, 79-80), posledná výzva
pred zosplatnením adresovaná žalobkyni v 2. rade listom zo dňa 10.03.2017 (č.l.9, 25), uznesenie

tunajšieho súdu sp.zn.: 12D/133/2022-41 zo dňa 25.05.2022 (č.l.10-16), zmluva o G. refinanc úvere
č. 075/2020/13SU zo dňa 04.11.2013 (č.l.17-21), zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
ZZ1 k ÚZ č. 075/2020/13SU zo dňa 04.11.2013 (č.l.22-24, 234-236), vyhlásenie úveru za predčasne
splatným a oznámenie o začatí výkonu záložného práva veriteľom adresované žalobkyni v 2. rade listomzo dňa 04.08.2017 (č.l.26), oznámenie veriteľa o postúpení pohľadávky adresované žalobkyni v 2. rade
listom zo dňa 12.03.2021 (č.l.27), oznámenie o opakovanej dražbe Zn. 120/2023 zo dňa 03.10.2023
(č.l.28-32), notárska zápisnica N 292/2023 napísaná notárkou JUDr. Annou Nagyovou dňa 09.11.2023

(č.l.35-49), zoznam účastníkov dražby dňa 09.11.2023 (č.l.73-74), výzva na odovzdanie nehnuteľnosti
adresovaná žalobcom v 1. a v 2. rade listom zo dňa 16.11.2023 (č.l.75-76), uznesenie tunajšieho súdu
sp.zn.: 15C/15/2024-81 zo dňa 14.02.2024, odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade (č.l.99-105), vyjadrenie
žalovaných v 1. a 3. rade k odvolaniu žalobcov a k žalobe (č.l.115-123), rozsudok tunajšieho súdu sp.zn.:
4Csp/32/2020-248 zo dňa 13.01.2022, vrátane doložky právoplatnosti a vykonateľnosti (č.l.124-130,

189-196), uznesenie tunajšieho súdu sp.zn.: 4Csp/32/2020-311 zo dňa 06.10.2022 (č.l.131-132),
uznesenie KS v NR sp.zn.: 15Co/45/2024-141 zo dňa 30.04.2024, uznesenie tunajšieho súdu sp.zn.:
15C/15/2024-160 zo dňa 09.07.2024, vyjadrenie žalovaného v 2. rade k žalobe (č.l.172-176), vyjadrenie
žalovaných v 1. a 3. rade k žalobe (č.l.181-188), uznesenie tunajšieho súdu sp.zn.: 15C/15/2024-207
zo dňa 01.08.2024, vyjadrenie žalobcov v 1. a 2. rade (č.l.218-221), uznesenie tunajšieho súdu sp.zn.:
15C/15/2024-224 zo dňa 28.08.2024, vyjadrenie žalovaných v 1. a 3. rade k vyjadreniu žalobcov

(č.l.228-233), rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky o povolení vkladu záložného práva do
katastra nehnuteľností č. vkladu: V6172/13 zo dňa 02.12.2013(č.l.238), vyjadrenie žalovaného v 2. rade
k vyjadreniu žalobcov (č.l.242-244), žiadosť žalobkyne v 2. rade o odročenie pojednávania (č.l.266),
oznámenie súdu o vyhodnotení jej žiadosti (č.l.267), oznámenie žalobkyne v 2. rade o možnosti
rozhodnúť v jej neprítomnosti (č.l.269), rozsudok tunajšieho súdu sp.zn.: 18C/69/2019-293 zo dňa

03.02.2023 (č.l.270-279), ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené v spise a zistil tento skutkový stav:

11.1/ Právny predchodca žalovaného v 1. rade (G. C. H., F. ) uzavrel so žalobkyňou v 1. rade Zmluvu
o G. REFINANC úvere dňa 04.11.2013, na základe ktorej bol poskytnutý žalobkyni v 1. rade (ako
dlžníčke) úver vo výške 42.000,- EUR, ktorý mala splácať po dobu 30 rokov, v splátkach po 186,33

EUR mesačne počnúc od 05.01.2014. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k 05.11.2043. Úver bol
zabezpečený záložným právom, predmetom ktorého bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat. úz. D.
E., vedená na LV č. XXXX ako byt vo vchode č. X, I. poschodie, č. bytu XX, v bytovom dome súp. č.
XXXX, nachádzajúcom sa na parc. registra C č. 6816/3, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a na spoločných zariadeniach domu 7766/396288, pozemku par. reg. C č. 6816/3 o výmere 413

m2 - zastavané plochy a nádvoria so spoluvlastníckym podielom 7766/396288. Dlžníčka neuhrádzala
poskytnutý úver dohodnutým spôsobom. Pri úverovej zmluve došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru, a to na základe podmienok ustanovených v § 565 Občianskeho zákonníka , pretože dlžníčka
nezaplatila posledné 3 splátky a po zročnosti týchto splátok, veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadne
splatnosti úveru k 22.08.2017. Táto skutočnosť bola dlžníčke riadne oznámená, napriek tomu si neplnila

svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy.

11.2/ OTP Banka Slovensko, a. s., ako postupca, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2020
postúpil pohľadávku na žalovaného v 1. rade, ako postupníka. Uvedená skutočnosť bola žalobkyni v 1.
rade oznámená listom zo dňa 11.12.2020.

11.3/ Veriteľ pohľadávky pristúpil k výkonu záložného práva. Prvé kolo dražby, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti uvedené v bode 1/ odôvodnenia tohto rozhodnutia, nebolo úspešné.

11.4/ Z notárskej zápisnice č. N292/2023, Nz 36810/2023, NCRIs 37620/2023 zo dňa 09.11.2023

spísanejnotárkouJUDr.AnnouNagyovouvNotárskomúradesosídlomvNovýchZámkoch,Kukučínova
8 súd považoval za zistené, že dňa 09.11.2023 sa uskutočnilo druhé kolo dražby v zmysle oznámenia
o opakovanej dražbe. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti uvedené v bode 1/ odôvodnenia tohto
rozhodnutia. Vydražiteľom predmetu dražby sa stal účastník pod číslom 113: spoločnosť EOS Slovensko
InvestmentLC,s.r.o.,Prievozská2,82109Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:47032979(žalovaný

v 3.rade) za cenu dosiahnutú vydražením vo výške 73.650,- EUR.

11.5/ Z výpisu z katastra nehnuteľností, bolo súdom zistené, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie D. E. je spoločnosť EOS Slovensko Investment LC, s.r.o.,
Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 032 979 (žalovaný v 3.rade). Zároveň

súd z uvedeného LV zistil, že na ňom nie sú zapísané údaje z ktorých by bolo možné zistiť, že bola
podaná žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.11.6/ Zástupca žalovaných v 1. a 3. rade vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava všetkých
predchádzajúcich písomných vyjadrení a pripája sa aj k vyjadreniu žalovaného v 2. rade. Námietky,
ktorými žalobcovia odôvodňujú svoju žalobu nie sú relevantné a v tejto súvislosti poukázal na konanie

vedené na tunajšom súde pod Sp. zn.: 4Csp/32/2020, v ktorom súd ex offo posudzoval samotnú
zmluvu o úvere, ale aj všetky jej zákonné náležitosti. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobkýň, v súvislosti
s platnosťou záložnej zmluvy, ale aj v súvislosti s nedotknuteľnosťou ich obydlia, má za to, že ide len
o všeobecné a vágne dôvody, ktoré uvádzajú a tieto nemôžu byť dôvodom na aplikáciu § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách. Tiež poukázal na skutočnosť, že minimálne žalobkyňa v 1. rade mohla

byť prítomná na pojednávaní, pričom táto svoje zákonné oprávnenie nevyužila a rovnako nevyužila
ani možnosť zvoliť si právneho zástupcu. Nad rámec všetkých predchádzajúcich vyjadrení uviedol, že
z obsahovej stránky podaní žalobcov je zrejmé, že ich vyhotovuje Centrum správnej pomoci, ktoré
zastupovalo žalobkyne aj v predchádzajúcich konaniach. Uviedol, že takýmto spôsobom sú žalobkyne
vedené nekvalifikovane a všetky konania, ktoré vedú sú nehospodárne a žalovaní v 1. a 3. rade už majú
voči nim nezaplatené trovy asi vo výške 10.000,-EUR. Žalobu žiadal ako nedôvodnú v celom rozsahu

zamietnuť.

11.7/ Zástupca žalovaného v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava svojich
predchádzajúcich vyjadrení a v plnom rozsahu aj vyjadrenia zástupcu žalovaných v 1. a 3. rade.
Uplatnený nárok považuje za nedôvodný, pretože žalobcovia nepreukázali žiadne porušenie zákona zo

strany žalovaného v 2. rade, ale ani ostatných žalovaných. Rovnako nepreukázali ujmu, ktorá im mala
podľa ich tvrdenia vzniknúť a ani príčinnú súvislosť medzi porušením zákona a údajne vzniknutou ujmou.
Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

12/ Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 21 ods. 2 ZoDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať

súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len

tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa § 21 ods.3 ZoDD, osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť
príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.

13/ Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov
konania nenamieta (rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

13.1/ Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti, teda je pasívne vecne legitimovaný (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.
11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9). Aj v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 407/2016-37 zo dňa

12.12.2017 je konštatované, že: „Ústavný súd v kontexte už uvedeného zdôrazňuje, že preskúmanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania,
pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania
nenamieta (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010),kde zistenie nedostatku vecnej
legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho súdu, ktorý opomenie vyriešenie

kardinálnej otázky akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci
súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného článkom
46 ods.1 ústavy, ako aj obsahu práva na súdnu ochranu garantovaného článkom 46 od.1 ústavy,
ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl.6 ods.1 Dohovoru (m.m. III. ÚS266/2014).“ Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný uplatnenú
pohľadávku nerozporoval, rovnako ako tvrdenia uvedené v žalobe, súd prvej inštancie nemohol bez
ďalšieho akceptovať a otázkou vecnej legitimácie sa musel zaoberať aj bez návrhu a aj v prípade, že

ju žiaden z účastníkov nenamietal.

13.2/ V konaní nebolo sporné, že dňa 09.11.2023, teda v čase keď sa uskutočnilo druhé kolo dražby,
bola žalobkyňa v 1.. rade dlžníčkou veriteľa, a to žalovaného v 1. rade. Obidve žalobkyne boli tiež
dňa 09.11.2023, teda v čase keď sa uskutočnilo druhé kolo dražby, podielovými spoluvlastníčkami

dražených nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade bol veriteľom pohľadávky, ktorú mal voči žalobkyni v 1.
rade a zároveň bol navrhovateľom dražby. Žalovaný v 2. rade bol dražobník a žalovaný v 3. rade bol
vydražiteľom. Súd prvej inštancie má za to , že aj aktívna a aj pasívna vecná legitimácia sporových strán
bola v prejednávanej veci nesporná.

14/ Súd prvej inštancie následne skúmal, či si žalobkyne uplatnili predmetný nárok v súlade s § 21 ods.

2 ZoDD, a dospel k záveru, že nárok bol uplatnený do troch mesiacov odo dňa príklepu, keď príklep
bol vydražiteľovi udelený dňa 09.11.2023 a žalobkyne sa domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.02.2024, teda v lehote do troch mesiacov odo dňa
udelenia príklepu.

15/ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi už zaujal právny záver, že z
ustanovenízákonač.527/2002Z.z.vyplýva,žepríkleplicitátoranadobrovoľnejdražbejenadobudnutie
vlastníctva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle § 132 OZ. Takýto prechod
práva je právnou skutočnosťou, ktorú ani nemožno preskúmavať v rámci iného konania ako konania
upraveného v § 21 ods. 2 a 3 zák. č. 527/2002 Z.z.. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže teda vysloviť

súd iba v civilnom sporovom konaní, ktoré začalo podaním žaloby na určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby a túto otázku nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa ustanovenia § 21
ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Pokiaľ teda v osobitnom
konaní o určenie neplatnosti dražby súd neurčí neplatnosť dražby, nemôže nikto (ani súd) spochybňovať
prechod práva na dobrovoľnej dražbe (porovnaj rozsudky NS SR z 22. 05. 2008 sp.zn. 3 Cdo 272/2007,

z 30. 06. 2009 sp.zn. 2 Cdo 66/2008, z 23. 06. 2010 a zo 16. 12. 2010). Z ustanovenia § 21
ods. 4 citovaného zákona o dobrovoľných dražbách a ním podaného taxatívneho výpočtu účastníkov
súdneho konania možno vyvodiť, že ak niektorá z osôb označená za účastníka konania o neplatnosť
dražby nie je žalobcom alebo jedným zo žalobcov, musí byť žalovanou alebo jednou zo žalovaných.
V civilnom sporovom konaní v prípade plurality strán na jednej procesnej strane vzniká tzv. procesné

spoločenstvo. V konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva nerozlučnosť spoločenstva
účastníkov konania z právnej povahy dobrovoľnej dražby, z predpokladov určenia jej neplatnosti súdom,
z dôsledkov, ktoré z určenia neplatnosti dražby vyplývajú pre právne vzťahy týchto osôb a tiež aj z toho,
že účinok rozhodnutia o žalobe sa musí vzťahovať na všetkých, ktorých práv a povinností sa výsledok
dražby týka.

16/ Osobitný typ žaloby, ktorou sa môže osoba dotknutá na svojich právach domáhať na súde určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby upravuje § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Ide o inštitút právnej
ochranyprotidobrovoľnejdražbe,ktorýmôžuuplatniťosobyňoudotknutéakojedinýprostriedoknápravy
a ochrany práva na zvrátenie výsledku dobrovoľnej dražby. Dražba je neplatná len za predpokladu, že na

základe podanej žaloby o tom rozhodol rozsudkom súd a určil dražbu za neplatnú. Jedným z dôvodov,
pre ktorý je možné uplatniť žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je porušenie ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách. Zákon výslovne neustanovuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú
povahu, že ich porušenie má za následok neplatnosť dražby. Upravuje len prípady, v ktorých nie je
možné vysloviť neplatnosť dražby (§ 21 ods. 6 zákona č. 527/2022 Z. z.). K úspešnosti žaloby o určenie

neplatnosti dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom
úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj
reálne dotknutá na svojich právach. Medzi porušením niektorého ustanovenia zákona a vznikom ujmy
na právach žalujúcej osoby musí existovať príčinná súvislosť. To znamená, že pre úspešnosť žaloby
o určenie neplatnosti dražby v zmysle citovaného zákonného ustanovenia musia byť kumulatívne

splnené dva predpoklady a to, že boli porušené ustanovenia tohto zákona, a že žalujúca osoba bola
práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutá na svojich právach. Povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno v spore o neplatnosť dražby zaťažuje žalobcu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 66/2019
publikované pod R 9/2021). Z doterajšej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít je možnévyvodiť, že kvalifikovaným dôvodom vyvolávajúcim neplatnosť dražby nie je za všetkých okolností iba
samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti. Tá môže byť dôvodom
neplatnosti vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv

dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej
dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti).

17/ Dražbou je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k
predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred

neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podanie ponúk a pri ktorom na
osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu
dražby,aleboverejnékonanie,ktorébololicitátoromukončenézdôvodu,ženebolourobenéaninajnižšie
podanie.

18/ Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby nie je len to, že boli porušené

ustanovenia zákona, ale aj to, že žalobca bol práve porušením týchto ustanovení fakticky dotknutý
na svojich právach. Obidva uvedené predpoklady musia byť splnené súčasne. Povinnosť tvrdenia a
dôkazné bremeno na ich preukázanie v tomto prípade zaťažuje žalobcu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. augusta 2020, sp. zn. 6 Cdo 66/2019).

19/Lehotaustanovenáv§21ods.2zákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbáchslúžikuplatneniu
práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou konania,
môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale tiež uvádzať ďalšie
skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.mája 2021, sp. zn. 5Cdo/220/2018).

20/ Vlastník má právo brániť sa proti protiprávnemu neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva
v podobe predaja jeho majetku na dražbe napriek spornosti zabezpečovanej pohľadávky, ako aj v práve
sťažovateľa podať žalobu o určenie neexistencie záložného práva a práva podať žalobu o zdržanie sa
výkonu záložného práva (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 6. 2019, sp. zn.

II. ÚS 167/2019).

21/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie nezistil dôvody pre určenie neplatnosti dražby. Súd
má za to, že žalobca o určenie neplatnosti dražby nepredstavuje žiadny zo sporov s ochranou slabšej
strany (§ 290 – 323 CSP) a preto sa naň v plnom rozsahu vzťahuje princíp kontradiktórnosti (Čl. 8, § 149,

§ 185 CSP), čo znamená, že strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podporiť ich dôkazmi, pretože súd prvej inštancie nenavrhnuté dôkazy nevykonáva. Vychádzajúc
z uvedeného potom súd konštatuje, že žalobkyne svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť
nesplnilianepredložilidôkazypreukazujúceapodporujúceoprávnenosťichtvrdeníuvádzanýchvžalobe
skutočnosti uvádzané v žalobe tak zostali v pozícii ničím nepodložených tvrdení.

22/ Aj v prípade, ak by súd predmetný spor posudzoval ako spor s ochranou slabšej strany, bolo by
potrebné skonštatovať, že neboli zistené žiadne dôvody pre určenie neplatnosti dražby.

22.1/ Tunajší súd mal z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky Sp.zn.: 4Csp/32/2020-248 za

preukázané, že EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
26.03.2020 domáhal voči žalobkyni v 2. rade ako žalovanej zaplatenia 36.527,64 EUR s príslušenstvom
s odôvodnením, že jeho právny predchodca OTP Banka Slovensko, a.s. poskytol žalovanej úver,
ktorý nesplácala dohodnutým spôsobom a preto veriteľ vyhlásil jeho predčasnú splatnosť a následne
pohľadávku postúpil. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2022.

22.2/ Súd mal ďalej z rozsudku tunajšieho súdu Sp.zn.: 18C/69/2019-293 zo dňa 03.02.2023
preukázané, že žalobkyne sa domáhali voči žalovanému v 1. rade určenia neplatnosti právnych úkonov
smerujúcich k realizácii výkonu záložného práva a určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich
k realizácii dobrovoľnej dražby. Uvedenú žalobu súd zamietol, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

27.03.2023.

23/ V prípade sporov s ochranou slabšej strany je podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa
27.11.2023, Sp.zn.: 9Cdo/187/2022 povinnosťou súdu vyrovnať sa nielen so zmluvnými podmienkamiobsiahnutými v zmluve o zriadenie záložného práva, ale vzhľadom na akcesorický charakter záložného
práva je nepochybne potrebné ex offo preskúmať aj samotnú zmluvu o úvere. Z tohto hľadiska treba
preskúmať aj obsah hlavného, zabezpečovaného záväzku, pretože to mohlo mať podstatný vplyv

na (ne)platnosť záložnej zmluvy, účinky záložného práva a v konečnom dôsledku aj na (ne)platnosť
samotnej dobrovoľnej dražby. Súdy nižších inštancií preto viaže povinnosť zaoberať sa otázkami
pravosti a splatnosti pohľadávky (osobitne zamerajúc pozornosť na otázku zosplatnenia úveru), jej
výšku (osobitne zamerajúc pozornosť na výšku úrokov, poplatkov či ďalšieho príslušenstva) a charakteru
pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom, ktorá môže byť tvorená plneniami v rozpore

s dobrými mravmi, či z neprijateľných zmluvných podmienok. Ak má súd poskytnúť záložcovi ako
spotrebiteľovi účinnú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, nie je to možné bez
toho, aby dôsledne preskúmal základný úverový vzťah zabezpečený záložným právom. Vzhľadom
na túto skutočnosť súd v prejednávanej veci uvádza, že žalovaný v 1. rade svoj nárok, vyplývajúci
z úverovej zmluvy, uplatnil na súde, tento bol vedený na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod
Sp.zn.: 4Csp/32/2020 a v prejednávanej veci bol dňa 13.01.2022 vydaný rozsudok pod Sp.zn.:

4Csp/32/2020-248, ktorým bola žalobkyni v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi sumu 36.527,64
EUR s príslušenstvom, pričom predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.03.2022. Z uvedeného
jednoznačnevyplýva,ženárokžalovanéhov1.radezúverovejzmluvybolprávoplatnýmavykonateľným
rozhodnutím súdu priznaný v celom rozsahu. Platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, platnosť
postúpenia pohľadávky z banky na žalovaného v 1. rade, tak bola predmetom preskúmavania

v uvedenom konaní a ich platnosť bola podmienkou pre priznanie pohľadávky z uvedenej úverovej
zmluvy. V predmetnom konaní teda bolo vydané rozhodnutie – exekučný titul, na základe ktorého bola
realizovaná dražba a zistené závery si súd v tejto prejednávanej veci osvojil. V uvedených súvislostiach
je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2017, Sp.zn.: 8Cdo/125/2016,
podľa ktorého konanie o žalobe na splnenie povinnosti vytvára prekážku litispendencie pre konanie

o žalobe o určenie, pretože otázka či tu právo je alebo nie je, bude posúdená v konaní o žalobe na
plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť,
tvorívýroktakéhotorozsudkuprekážkuprávoplatnerozhodnutejveciaajpodľauzneseniaNSSRSp.zn.:
3Cdo/100/01 právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania
prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo

nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu. V uvedenej súvislosti je ešte potrebné zdôrazniť,
že žalobkyňa v 2. rade, ako žalovaná, nevyužila v uvedenom konaní možnosť podať proti rozhodnutiu
opravný prostriedok.

24/ Záložné právo upravené v Občianskom zákonníku je právny inštitút na realizáciu ktorého slúži

zákon o dobrovoľných dražbách, preto žalovanému v 1. rade nemožno zakázať výkon jeho záložného
práva dobrovoľnou dražbou a to bez zreteľa na to, či sa jedná o obydlie žalobcov alebo nie. Ochranu
obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba je porušením ústavného práva na ochranu
obydlia.Záložnéprávopredstavujeprávnyprostriedokzabezpečeniapohľadávkyajejpríslušenstvatým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložnéhopráva.Idetedaozákonomdovolenýzabezpečovacíinštitút.Vdanomprípadesúpredmetnom
záložného práva nehnuteľnosti. Záložcovia si už pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti boli vedomí toho, že v prípade, ak nebudú splnené povinnosti vyplývajúce z úverovej
zmluvy ako hlavného záväzkového vzťahu zabezpečeného záložným právom, môže veriteľ vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru a následne sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky práve výkonom

záložného práva. Pokiaľ žalobkyne namietali, že výkon záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi,
súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre Sp.zn.: 12CoCsp/22/2021 zo dňa 13.07.2021,
podľa ktorého ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne, teda tak, že každá dražba je porušenie
ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplávajú ani z nálezov Ústavného súdu, ani
z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva.

24.1/ V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade, ktorá sa
v prejednávanej veci odvoláva na dobré mravy, ako dlžníčka, od postúpenia pohľadávky na žalovaného
v 1. rade (12/2020) do konania dražby (11/2023) nerealizovala v prospech veriteľa žiadnu úhradu aj
napriek nespornej existencii jej záväzku, ktorý voči veriteľovi stále mala. Z jej postoja potom nemožno

vyvodiť záver, že by mala snahu svoj záväzok voči veriteľovi uhradiť a predísť prípadnému výkonu
záložného práva.24.2/ Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že výkon záložného práva v zmysle ZoDD nie
je v rozpore s Ústavou SR a nedošlo ním ani k porušeniu ústavných práv žalobkýň. V konaní nebolo
preukázané porušenie ustanovení ZoDD, poškodenie práv žalobkýň a príčinná súvislosť medzi nimi.

25/ Pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby musia byť kumulatívne splnené dva predpoklady
a to, že boli porušené ustanovenia ZoDD a že žalujúca osoba bola práve porušením týchto ustanovení
fakticky dotknutá na svojich právach, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyne
(rozhodnutie NS SR Sp.zn.: 6Cdo/66/2019 publikované pod R 9/2021). Žalobkyne neuviedli a ani

žiadnym spôsobom nepreukázali splnenie podmienok pre určenie neplatnosti dražby a ani v tejto
súvislosti nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie. Ich samotný návrh, aby súd zabezpečil celý dražobný
spis ničím neodôvodnili ani neuviedli, ktoré ustanovenia ZoDD mali byť porušené pri dražbe, ktorej
neplatnosti sa domáhajú.

26/ Súd vo veci nenariadil vykonať ďalšie dokazovanie, pretože žalobkyne neuviedli v žalobe žiadne

skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné vykonať dokazovanie predložením dražobného spisu
a neuviedli za akým účelom ho navrhujú zabezpečiť a čo chcú týmto dôkazom preukázať. Súd mal za
to, že o uplatnenom nároku je možné rozhodnúť na základe vyjadrení strán sporu a predložených listín.

27/ Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a vyhodnotení dôkazov jednotlivo aj vo

vzájomných súvislostiach, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne
a preto ju v celom rozsahu zamietol.

28/ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28.1/ Žalovaní mali v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o ich nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak,

že im nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa
§ 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom
počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať

ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.