Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoPr/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322203699
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1322203699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a

členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v sporovej veci žalobcu: T.. M. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: E. č. XXX, E., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., so
sídlom: Staré Grunty 162, Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35
937 874, so sídlom: Panónska cesta 2, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, na odvolanie žalovaného voči rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07. júna 2024,
č.k. B3-21Cpr/10/2022-167, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 07. júna 2024, č.k.

B3-21Cpr/10/2022-167, p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 07. júna 2024, č.k. B3-21Cpr/10/2022-167 určil,
že skončenie pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi žalovaným, doručenou žalobcovi dňa
21.03.2022jeneplatné.Zároveňsúdprvejinštanciepriznalžalobcovivočižalovanémunároknanáhradu
trov konania v pomere úspechu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.08.2022, doručenou súdu prvej inštancie dňa 09.08.2022, domáhal
určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi žalovaným, doručenou
žalobcovi dňa 21.03.2022. Žalobca pred súdom prvej inštancie skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa
05.04.1993 vznikol medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom pracovný
pomer, dňa 01.07.2005 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená ďalšia pracovná zmluva - výkon

práce vo verejnom záujme č. 2005/52/589-OĽZ, ktorá nahradila pracovnú zmluvu zo dňa 05.04.1993
vrátane jej dodatkov. V zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2005 pracoval žalobca u žalovaného na
pracovnej pozícii "špecialista prevádzkových činností I." s miestom výkonu práce VšZP a.s., pobočka
Humenné. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 18.12.2019 bola medzi žalobcom a
žalovanýmuzatvorenáDohodaozmenepracovnejzmluvyzodňa01.07.2005vzneníneskoršíchdohôd,
v zmysle ktorej sa dohodnutý obsah pracovnej zmluvy menil s účinnosťou od 01.01.2020, konkrétne
došlo k zmene mzdových podmienok. Dňa 01.06.2021 uzatvorili žalobca a žalovaný ďalšiu Dohodu o

zmene pracovnej zmluvy v znení neskorších dohôd, v zmysle ktorej sa dohodnutý obsah pracovnej
zmluvy menil s účinnosťou od 01.06.2021, konkrétne došlo k zmene mzdových podmienok. Žalobca
bol na návrh odborového orgánu menovaný žalovaným aj za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci (ďalej len "BOZP") Menovacím dekrétom zo dňa 15.02.2018. Žalobca svymenovaním do funkcie zástupca zamestnancov pre BOZP súhlasil. S účinnosťou od 01.05.2021 bol
žalobcovi priznaný aj osobný príplatok vo výške 300,- eur. Žalobca bol súčasne aj predsedom základnej
organizácie OZ BP pri VšZP, a.s. (Odborového zväzu bánk a poisťovní pri Všeobecnej zdravotnej

poisťovni, a.s.), pobočka Humenné. O tom, že žalobca je predsedom základnej organizácie OZ BP
pri VšZP, a.s. v Humennom bol žalovaný informovaný zo strany vtedajšieho predsedu Podnikového
výboru OZ BP pri VšZP, a.s. p. O.. B. C. emailom zo dňa 13.12.2021, ktorý mu zaslal predmetné
oznámenie zloženia výborov základných organizácií. Žalobcovi bola zo strany žalovaného doručená
dňa 21.03.2022 Výpoveď č. XXXXX/XXXX podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len

"ZP"), v ktorá bola odôvodnená tým, že žalovaný rozhodol na svojom zasadnutí dňa 26.10.2021
v súlade s Uznesením č. 210-10/2021 o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej došlo súčasne k
rozhodnutiu o zrušení systematizovaného pracovného miesta žalobcu k 30.11.2021. Žalobca nemal
možnosť od 01.12.2021 žalobcu ďalej zamestnávať na pracovnom mieste podľa Pracovnej zmluvy
žalobcu, teda žalobca sa stal nadbytočný, v dôsledku čoho dal žalovaný žalobcovi v súlade s § 63 ods.
1 písm. b) ZP Výpoveď z pracovného pomeru. Výpoveď bola podľa § 74 ZP vopred prerokovaná s

Podnikovým výborom OZ BP pri VšZP, a.s. Žalobcovi bola Oznámením zo dňa 21.03.2023 oznámená
prekážka na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 ZP s tým, že žalovaný mu od 21.03.2022 do
30.06.2022 nebude prideľovať prácu podľa Pracovnej zmluvy a žalobca nebude chodiť na pracovisko.
Od 01.06.2022 žalobcovi žalovaný nariadil čerpanie dovolenky a dňom 21.03.2022 žalobcovi odvolal
a zrušil všetky poverenia zamestnanca, ktoré mu udelil. Ešte pred doručením predmetnej Výpovede

žalobcovi žalovaný adresoval Podnikovému výboru Odborového zväzu pracovníkov BP pri VšZP so
sídlom P. Mudroňa 33, Martin, ktorého predsedom je už novozvolený predseda B. L. z pobočky VšZP.,
a.s. v Poprade (predtým bol predsedom O.. B. C.Z.) Žiadosť o prerokovanie výpovede žalobcu zo dňa
22.02.2022. V predmetnej Žiadosti žalovaný žiadal Podnikový výbor v súlade s čl. 10 bod 2 písm. h)
Kolektívnej zmluvy na rok 2022 medzi žalovaným a Odborovou organizáciou zamestnancov Všeobecnej

zdravotnej poisťovne, a.s. a v súlade s § 74 ZP o prerokovanie výpovede žalobcu z dôvodu podľa §
63 ods. 1 písm. b) ZP. Žalobca ako dôvody neplatnosti predmetnej výpovede z pracovného pomeru
uvádzal absenciu súhlasu zástupcov zamestnancov so skončením pracovného pomeru žalobcu, riadne
nesplnenie si ponukovej povinnosti zo strany žalovaného, skutočnosť, že náplň práce žalobcu a potreba
vykonávania jeho práce nezanikla a účelovosť a fiktívnosť organizačnej zmeny.

3. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovení § 61 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1, § 63 ods.
1 písm. b), § 77, § 11a ods. 1, § 17 ods. 2, § 240 ods. 9, 10, 11, § 74 ZP, § 19 ods. 1 zákona č.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z
vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo

sporné,žedňa01.07.2005bolamedzižalobcomakozamestnancomažalovanýmakozamestnávateľom
uzavretá Pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2005 - výkon práce vo verejnom záujme, ktorá nahradila
Pracovnú zmluvu zo dňa 05.04.1993, žalobca ako zamestnanec vykonával pre žalovaného ako
zamestnávateľa dohodnutý druh práce: špecialista prevádzkových činností I s miestom výkonu práce:
VšZP a.s., pobočka Humenné. V roku 2021 pracoval žalobca u žalovaného v rámci organizačného

útvaru: Oddelenie zdravotného poistenia, tím registra, s názvom pracovného miesta: hlavný odborník
zdravotného poistenia, v rámci organizačných vzťahov bol žalobca funkčne podriadený tím lídrovi
tímu registra manažérovi oddelenia zdravotného poistenia. Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil,
že medzi stranami sporu nebolo sporné, že menovacím dekrétom v zmysle § 19 ods. 1 zákona č.
124/2006 Z.z. bol žalobca na návrh odborového orgánu menovaný za zástupcu zamestnancov pre

BOZP. Rozhodnutím zamestnávateľa - žalovaného o organizačnej zmene zo dňa 26,10.2021 bolo
s účinnosťou od 30.10.2021, resp. 30.11.2021, resp. 31.12.2021 rozhodnuté o zrušení niektorých
pracovných miest u žalovaného, okrem iného i pracovného miesta žalobcu z dôvodu nadbytočnosti v
dôsledku prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene s vplyvom na zamestnanosť. Ďalej mal súd prvej
inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný dňa 21.03.2022 doručil do vlastných rúk

žalobcovi Výpoveď z pracovného pomeru danú žalovaným žalobcovi z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) ZP,
ktorý výpovedný dôvod bol vymedzený rozhodnutím Predstavenstva žalovaného na svojom zasadnutí
dňa 26.10.2021 v súlade s uznesením č. 210-10/20221 o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej
došlo súčasne k zrušeniu pracovného miesta žalobcu k 30.11.2021 a žalovaný nemá možnosť žalobcu
naďalej od 01.12.2021 zamestnávať na pracovnom mieste podľa Pracovnej zmluvy, teda sa žalobca stal

nadbytočným. S/d prvej inštancie uviedol, že pred doručením Výpovede predložil žalovaný žalobcovi
zoznam voľných pracovných miest ku dňu 21.03.2022, o ktoré žiadne miesto žalobca neprejavil záujem.
Žalovanýlistomdoručenýmžalobcovidňa21.03.2022zároveňoznámil,žeod21.03.2022do20.06.2022
mu žalovaný v zmysle § 142 ods. 3 ZP nebude prideľovať prácu v zmysle Pracovnej zmluvy a žalobcanebude chodiť do práce pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa, následne od 01.06.2022 do
30.06.2022 nariadil žalovaný žalobcovi čerpanie dovolenky. Prvé voľné pracovné miesto po Rozhodnutí
žalovaného o organizačnej zmene a zrušení pracovného miesta žalobcu ponúkol žalovaný žalobcovi

ako inú vhodnú prácu dňa 30.11.2021 na voľné pracovné miesto, a to - agent junior Call centra s miestom
výkonu práce Prievidza, čo žalobca odmietol. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v marci 2022 bolo na
internetovom portáli žalovaného inzerované pracovné miesto na pracovnú pozíciu: "pracovník Service
desku" s miestom výkonu práce Bratislava so mzdou 1.300,- eur mesačne (v súhrne popisu pracovného
miesta bolo uvedené miesto výkonu práce: celé Slovensko), na ktorý inzerát žalobca reagoval a

prejavil záujem oň emailom zo dňa 13.03.2022. Na stretnutí ohľadne rokovania o skončení pracovného
pomeru a ponuky inej vhodnej práce dňa 21.03.2022 medzi žalobcom a zástupcami žalovaného (pred
doručením predmetnej Výpovede žalobcovi) žalobca prejavil opätovne záujem o inzerované pracovné
miesto Pracovník Service desku s tým, že po krátkej porade mu na tomto stretnutí zástupca žalovaného
oznámil, že sa jedná o pracovné miesto výlučne s miestom výkonu práce Bratislava a s mesačnou
mzdou 1.050,- eur a zároveň výlučne o zástup počas materskej dovolenky, pričom v takomto znení

a charakteristike voľného pracovného miesta bolo na portáli žalovaného toto pracovné miesto aj
dňa 23.03.2022 inzerované. Podľa žalobcu sa jednalo o účelovú zmenu charakteristiky podmienok
tohto voľného pracovného miesta žalovaného v snahe na toto pracovné miesto nezamestnať žalobcu.
Pracovnej zmluvy zo dňa 20.09.2016 v znení nesk. zmien a dodatkov bol u žalovaného zamestnaný ako
Koordinátor nákupu s dohodnutým miestom výkonu práce Košice. Rovnako nebolo podľa súdu prvej

inštancie sporné, že dňa 22.02.2019 žalovaný oznámil žalobcovi dôvod ukončenia jeho pracovného
pomeruužalovanéhozdôvoduorganizačnejzmenyzrušeniajehopracovnejpozície,vdôsledkučohosa
tento stal nadbytočným. Rozhodnutie o organizačnej zmene žalovaný predložil súdu prvej inštancie zo
dňa 08.02.2019 nadväzujúc na Zápis z porady vedenia žalovaného zo dňa 08.02.2019 špecifikovaného
v bode 9 odôvodnenia tohto rozsudku. Bolo tiež nesporné, že žalovaný návrh žalovaného na uzavretie

Dohody o skončení pracovného pomeru odmietol, z ktorého dôvodu, žalovaný v súlade s § 142 ods.
3 ZP ponechal žalobcu na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 ZP. Dňa
01.07.2019 bla v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) ZP daná žalovaným žalobcovi Výpoveď z pracovného
pomeru pre nadbytočnosť, s čím žalovaný nesúhlasil a žiadal o prideľovanie práce žalovaným.

4.Súdprvejinštanciemalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žepredmetnáVýpoveďzpracovného
pomeru z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) ZP daná žalovaným žalobcovi, ktorú výpoveď prevzal žalobca
dňa 21.03.2022, spĺňa podmienku uplatnenia si neplatnosti na súde v lehote podľa § 77 ZP, ako
i konkretizovania výpovedného dôvodu - a to nadbytočnosť zamestnanca. Pre platnosť predmetnej
Výpovede okrem iného je potrebné aj splnenie platnosti jej doručenia v súlade s § 61 ods. 1 ZP, ktorý

predpoklad bol taktiež splnený, čo bolo v konaní nesporné, že Výpoveď bola do vlastných rúk žalobcu
doručená dňa 21.03.2022. Čo sa týka dôvodu namietanej neplatnosti predmetnej výpovede tým, že pri
predmetnej výpovedi nebola splnená podmienka § 240 ods. 9, 11 ZP, súd prvej inštancie uviedol, že
predchádzajúci súhlas odborovej organizácie s výpoveďou zamestnanca, ktorý je členom príslušného
odborového orgánu alebo zástupcom zamestnancov pre BOZP je hmotnoprávnou podmienkou platnosti

výpovede. Jeho absencia spôsobuje neplatnosť výpovede. Súhlas príslušného odborového orgánu
nemôže byť dodatočný, ale zamestnávateľ ho musí mať k dispozícii predtým, ako voči zamestnancovi
- členovi odborového orgánu či zástupcovi zamestnancov pre BOZP uplatní výpoveď z pracovného
pomeru. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca v čase
uplatnenia voči nemu predmetnej Výpovede bol na základe Menovacieho dekrétu zo dňa 15.02.2018 na

návrh odborového orgánu menovaný za zástupcu zamestnancov pre BOZP, s čím žalobca súhlasil a za
ktorú činnosť mu s účinnosťou od 01.05.2021 bol priznaný aj osobný príplatok 300,- eur mesačne. O tejto
skutočnosti mal žalovaný vedomosť a v konaní túto skutočnosť ani nepoprel. Súd prvej inštancie mal
však z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca bol súčasne predsedom základnej organizácie
OZ BP pri VšZP, a.s. Humenné, o čom predseda Podnikového výboru OZ BP pri VšZP, a.s. Martin O..

B. C. informoval žalovaného listom zo dňa 22.11.2021 č. PV-12/2021. Skutočnosť, že žalobca pôsobil
u žalovaného aj ako predseda ZO OZ BP pri VšZP, a.s. Humenné (súčasne aj ako zástupca pre BOZP)
potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj O.. B. C., ktorý bol v rokoch 2018-2022 predsedom Podnikového
výboru OZ BP pri VšZP, a.s. a taktiež B. L., ktorý do roku 2022 bol podpredsedom Podnikového výboru
OZ BP pri VšZP, a.s. a následne v roku 2022 bol zvolený za podpredsedu. Svedok L. potvrdil, že

žalobca sa pravidelne ako predseda ZO OZ v Humennom zúčastňoval dvakrát ročne konferencií. Na
základe listinných dokladov: Žiadosti o prerokovanie 16 výpovedí zo dňa 10.11.2021, okrem iných i
výpovede z pracovného pomeru žalobcu, súd prvej inštancie zistil, že žalovaný požiadal Podnikový
výbor OZ BP pri VšZp, a.s. predsedu O.. B. C., o prerokovanie 16 výpovedí daných podľa § 63 ods.1 písm. b) ZP špecifikovaných zamestnancov v dôsledku rozhodnutia o organizačnej zmene účinnej
k 30.11.2021, resp. 31.12.2021 z dôvodu nadbytočnosti zamestnancov, a to podľa § 74 ZP. Na túto
Žiadosť reagoval Podnikový výbor OZ BP pri VšZP, a.s. listom zo dňa 16.11.2021 tak, že s navrhovanými

výpoveďami nesúhlasil a zároveň Podnikový výbor upozornil žalovaného, že u žalobcu a M. P. dochádza
k porušeniu ZP a Kolektívnej zmluvy čl. 8 ods. 2. (bod 17 odôvodnenia tohto rozsudku). Žalovaný listom
zo dňa 24.11.2021 oznámil Podnikovému výboru OZ BP pri VšZP, a.s., predsedovi O.. C., že nesúhlas
Podnikového výboru s výpoveďami v zmysle § 74 ZKP považuje za prerokovanie výpovedí a zároveň
žalovaný vzal na vedomie, že keďže s výpoveďou žalobcu ako odborového funkcionára neobdržal

žalovaný súhlas, nebude pristupovať voči nemu k úkonom smerujúcim k výpovedi. (bod 18 odôvodnenia
tohto rozsudku). Žiadosťou zo dňa 22.02.2022 žalovaný opätovne žiadal Podnikový výbor OZ BP pri
VšZP, predsedu O.. B. C. o prerokovanie výpovede žalobcu danej podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, a to
opätovne podľa § 74 ZP, keďže oznámením č. PV-12/2017 zo dňa 19.09.2017 Podnikový výbor predložil
žalovanému v zmysle § 230 ods. 1 ZP zoznam členov Podnikového výboru OZ BP pri VšZP, a.s., z čoho
nevyplýva, žeby bol žalobca členom odborového orgánu OZ BP pri VšZP, a.s. (bod 19 odôvodnenia tohto

rozsudku). Podnikový výbor OZ BP pri VšZP, a.s. listom zo dňa 02.03.2022 vyjadril opätovne nesúhlas s
výpoveďou žalobcu. Svedkovia O.. B. C. a B. L. zhodne potvrdili, že žalovaný nikdy nežiadal Podnikový
výbor OZ BP pri VšZP, a.s. o udelenie súhlasu s výpoveďou žalobcu ako odborového funkcionára, príp.
zástupcu pre BOZP, ale len o prerokovanie výpovede žalobcu.

5. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo nepochybné, že Výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63
ods. 1 písm. b) ZP bola daná zo strany žalovaného žalobcovi dňa 21.03.2022, ktorá Výpoveď bola
doručená do vlastných rúk žalobcu dňa 21.03.2022. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že
v čase dania predmetnej Výpovede žalovaným žalobcovi, ako i ku dňu účinnosti organizačnej zmeny
30.11.2021 bol žalobca jednak zástupcom zamestnancov pre BOZP (od roku 2018), a zároveň bol i

predsedom základnej organizácie OZ BP VšZP, pobočka Humenné. V konaní mal súd prvej inštancie
preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ mal vedomosť o odborovej angažovanosti žalobcu
(Menovací dekrét zo dňa 15.12.2018, Priznanie osobného príplatku žalobcovi zo dňa 28.05.2021,
Oznámenie Podnikového výboru OZ BP pri VšZP č. PV-12/2021 zo dňa 22.11.2021 - č.l. 21 spisu,
bod 13 odôvodnenia tohto rozsudku), čo sám žalovaný potvrdil odpoveďou Podnikovému výboru OZ

BP pri VšZP zo dňa 24.11.2021 na Žiadosť žalobcu o prerokovanie 16 výpovedí (č.l. 52 spisu). Na
základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný nikdy nepožiadal
odborový orgán Podnikový výbor OZ BP pri VšZP, a.s. o predchádzajúci súhlas s výpoveďou žalobcu
podľa§63ods.1písm.b)ZP,ktorámuboladoručená21.03.2022podľa§240ods.9a11ZP,čonepoprel
ani žalovaný. Žalovaný žiadal Podnikový výbor výlučne o prerokovanie Výpovede žalobcu v zmysle § 74

ZP, ktoré prerokovanie podľa tohto ustanovenia sa na prejednávanú vec nevzťahuje. S poukazom na §
17 ods. 2 ZP v nadväznosti na § 240 ods. 9,11 ZP súd prvej inštancie uviedol, že sa za neplatný považuje
právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán, resp. právny úkon, ktorý sa neurobil
formou predpísanou ZP. Ustanovenie § 240 ods. 10 ZP je hmotnoprávnym ustanovením predpisu
súkromného práva a ak chce zamestnávateľ v spore o neplatnosť výpovede zvrátiť jej neplatnosť

ako následok nesúhlasu zástupcu zamestnancov s výpoveďou danou zamestnancovi, ktorý je členom
odborového orgánu, musí tvrdiť a preukazovať konkrétne hmotnoprávne skutočnosti, pre ktoré od neho
nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca ďalej zamestnával. V konaní bolo však preukázané,
že žalovaný sa ani nepokúsil a nežiadal odborový orgán Podnikový výbor OZ BP pri VšZP o udelenie
predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou žalobcu v zmysle § 240 ods. 9, príp. 11 ZP. Súd prvej inštancie

odôvodňoval, že ak sa o udelenie súhlasu alebo nesúhlasu odborového orgánu zamestnávateľ ani
len nepokúsil, nemožno aplikovať pravidlo o splnení ostatných podmienok výpovede, ktoré by mohli
viesť jej platnosti, pretože ignorovanie procesu podania žiadosti o súhlas s výpoveďou je ignorovaním
procesu žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu s výpoveďou zamestnanca, ktorý je odborovým
funkcionárom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dal žalobcovi ako členovi odborového orgánu

Výpoveďdňa21.03.2022beztoho,abyvôbecpožiadaloudeleniepredchádzajúcehosúhlasuPodnikový
výbor OZ BP pri VšZP, a.s., čím nebola splnená jedna z hmotnoprávnych podmienok platnosti Výpovede
podľa § 240 ods. 9, 11 ZP. Z tohto dôvodu, súd prvej inštancie žalobe ako dôvodnej vyhovel, pričom z
dôvodu nesplnenia tejto hmotnoprávnej podmienky nebolo potrebné ani vyhodnocovať ďalšie tvrdené
hmotnoprávne dôvody neplatnosti predmetnej Výpovede (účelovosť organizačnej zmeny, nesplnenie

si ponukovej povinnosti žalovaným). O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej
strane priznal voči žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný, náhradu trov konania v plnej výške 100%. Súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odvolanie v celom
rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav aplikoval síce správne právne normy, ale ich obsah vo vzťahu k
postaveniu žalobcu interpretoval a posúdil nesprávne. Žalovaný následne zopakoval, že Oznámením
č. zn. PV-12/2017 zo dňa 19.09.2017 bol žalovanému predložený zoznam členov podnikového výboru,

čím si odborová organizácia splnila svoju informačnú povinnosť voči zamestnávateľovi v zmysle § 230
ods. 1 Zákonníka práce. Uviedol, že túto skutočnosť predseda PV OZ BP pán O.. B. C. potvrdil aj
svojím emailom, ktorý zaslal žalovanému dňa 21.01.2022. Žalobca nebol členom podnikového výboru,
ale len predsedom základnej OZ BP VšZP, pobočka Humenné. Na základe uvedeného oznámenia a
postavenia žalobcu považoval žalovaný za preukázané, že žalobca nebol členom odborového orgánu
PV OZ BP pri VšZP. Z uvedeného dôvodu sa podľa názoru žalovaného, pre výpoveď žalobcovi

nevyžadoval predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že nepožiadal PV OZ BP pri VšZP o udelenie
súhlasu s výpoveďou žalobcu. Žalovaný požiadal PV OZ BP o udelenie súhlasu s výpoveďou dňa
10.11.2021, tento súhlas však odborový orgán neudelil. Žalovaný aj napriek neudeleniu súhlasu zo
strany PV OZ BP pristúpil z dôvodu, že od neho nebolo spravodlivé požadovať, aby žalobcu aj naďalej

zamestnával, k výpovedi z pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP. V tejto súvislosti
žalovaný odkázal aj na rozsudok NS ČR, sp.zn. 21Cdo 4423/2011. Na základe uvedených skutočností
a v zmysle ustanovenia § 240 ods. 10 ZP, keďže od žalovaného ako zamestnávateľa nebolo možné
spravodlivo požadovať, aby žalobcu aj naďalej zamestnával, je podľa názoru žalovaného výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 21.03.2022 platná. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávnej interpretácie ustanovenia § 240 ods. 9 a 11 Zákonníka
prácevovzťahukpostaveniužalobcu,ktorýpodľanázoružalovanéhonebolčlenomodborovéhoorgánu,
a taktiež k splneniu si povinnosti žalovaného požiadať PV OZ BP o prechádzajúci súhlas s výpoveďou
podľa § 240 ods. 11 Zákonníka práce. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že na základe rozsiahlej judikatúry a platných
právnych predpisov s tvrdeniami žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a
nesprávne aplikoval príslušné právny normy nesúhlasí a má za to, že súd prvej inštancie postupoval

správne. Poukázal na ustanovenie § 240 ods. 9 ZP, ako aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 186/2011,
kde súd konštatoval, že nezískanie súhlasu odborového orgánu predstavuje absolútnu neplatnosť
výpovede. K tomu, že žalovaný v odvolaní poukázal na to, že dňa 10.11.2021 požiadal odborový orgán
o prerokovanie výpovedí 16 zamestnancov, žalobca uviedol, že z textu žiadosti žalovaného zo dňa
10.11.2021 ani len náznakom nevyplýva požiadavka žalovaného o udelenie súhlasu so skončením

pracovného pomeru so žalobcom. Podľa názoru žalobcu, žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
nepreukázal žiadnym spôsobom, že o udelenie súhlasu požiadal či už ústne alebo písomne, žalovaný
len nelogicky a tendenčne podsúva odvolaciemu súdu svoje tvrdenie, že PV OZ BP neudelil súhlas
vo svojej odpovedi zo dňa 16.11.2021. Ďalej žalobca uviedol, že s uplatnením jazykového a logického
výkladu tohto textu nemožno ani len teoreticky dospieť ku záverom, že PV OZ BP neudelil súhlas so

skončením pracovného pomeru žalobcu, PV OZ BP len upozornil žalovaného na porušovanie Zákonníka
práce a KZ. Navyše žalobca poukázal aj na to, že v priebehu konania (pojednávanie dňa 23.04.2024) z
výsluchu svedka O.. B. C., ako aj z výsluchu B. L. bolo preukázané, že žalovaný nikdy nepožiadal PV OZ
BP o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru so žalobcom. Žalobca uviedol, že žalovaný
na základe písomnosti zo dňa 22.02.2022 požiadal opakovane PV OZ BP o prerokovanie výpovede

žalobcu, avšak ani v tejto písomnosti okrem prerokovania výpovede nepožiadal o udelenie súhlasu v
zmysle § 240 ods. 9 ZP. Tvrdeniam žalovaného absentuje logika, na jednej strane tvrdí, že o súhlas
so skončením pracovného pomeru žalobcu požiadal, na strane druhej do spisu doložil písomnosť zo
dňa 22.02.2022, v ktorej konštatuje, že súhlas PV OZ BP nepotrebuje, nakoľko žalobca nie je členom
odborového orgánu. Žalobca následne poukázal na to, že žalovaný selektívne predkladá odvolaciemu

súdu informácie. V tejto súvislosti uviedol, že B. C. ako predseda PV OZ BP zaslal prostredníctvom
emailu T.. Q. M., riaditeľke ORĽZ oznámenie zo dňa 22.11.2021, v zmysle § 230 ods. 1 Zákonníka
práce, v ktorom jej oznámil členov odborových orgánov jednotlivých základných odborových organizácií
pôsobiacich na pobočkách žalovaného, pričom v zozname sa nachádza aj meno žalobcu ako predseduZO Humenné. Zdôraznil, že žalovaný uvedené počas súdneho konania účinne nepoprel a nepreukázal
opak, práve naopak, výpoveďou oboch svedkov O.. B. C. a B. L., bolo potvrdené, že žalobca bol
predsedom ZO Humenné a teda bol členom odborového orgánu. Pokiaľ ide o organizačné zmeny

žalovaného, žalobca uviedol, že boli účelové a neboli motivované skutočnou potrebou optimalizácie
alebo zlepšenia procesov v spoločnosti, ale hlavnou motiváciou týchto zmien bolo zbavenie sa žalobcu,
ktorýbolaktívnymčlenomodborovéhoorgánuazastupovalprávazamestnancovvočizamestnávateľovi.
Podľa žalobcu je takýto postup zamestnávateľa nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale aj s platným
právnym poriadkom, poukázal pritom aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, konkrétne sp.zn. 4 Cdo

219/2012. Žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol a potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a v súlade s platnými právnymi predpismi zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že aj naďalej trvá na podanom odvolaní a
nárok žalobcu uplatnený v žalobe o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou

v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 08.08.2022 v celom rozsahu neuznáva.
Žalovaný k predmetnému vyjadreniu žalobcu opakovane uviedol jeho argumentáciu, že oznámením č.
zn. PV- 12/2017 zo dňa 19.09.2017 bol žalovanému odborovou organizáciou predložený zoznam členov
odborového orgánu, ktorým je podnikový výbor, čím si odborová organizácia splnila svoju informačnú
povinnosť voči zamestnávateľovi v zmysle § 230 ods. 1 Zákonníka práce. V zmysle predloženého

zoznamučlenmipodnikovéhovýboruakoodborovéhoorgánuboli:O..B.Á.C.,B.L.,T..Q.C.,Q.K.,B..K.
M..Žalobcanebolčlenompodnikovéhovýboruakoodborovéhoorgánu,alebollenpredsedomzákladnej
organizácie OZ BP VšZP, pobočka Humenné. Následne žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu,
žeorganizačnézmenyuskutočnenéužalovanéhoboliúčelové.Bolopreukázané,žeorganizačnézmeny
boli vyvolané objektívnou potrebou optimalizácie procesov s cieľom zvýšenia efektívnosti práce, čo sa

aj objektívne preukázalo a potvrdilo, keď žalovaný v roku 2022 dosiahol historický najvyšší prírastok
prihlášok poistencov v počte 61 288 nových poistencov. Podľa názoru žalovaného bolo v konaní pred
súdom prvej inštancie preukázané, že vykonaná organizačná zmena nebola fiktívna a vyplynula z
potreby optimalizácie procesov, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Na základe uvedených skutočností
a v zmysle ustanovenia § 240 ods. 10 ZP, keďže od žalovaného ako zamestnávateľa nebolo možné

spravodlivo požadovať, aby žalobcu aj naďalej zamestnával, je podľa názoru žalovaného výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 21.03.2022 platná. Žalovaný trval na svojom predchádzajúcom vyjadrení,
a to že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávnej interpretácie ustanovenia §
240 ods. 9 a 11 ZP vo vzťahu k postaveniu žalobcu, ktorý nebol členom odborového orgánu, a taktiež k

splneniu si povinnosti žalovaného požiadať PV OZ BP o prechádzajúci súhlas s výpoveďou podľa § 240
ods. 11 ZP. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania.

9. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného opakovane uviedol jeho argumentáciu, že bol

predsedom odborovej organizácie, o ktorej pôsobení mal žalovaný vedomosť a predseda odborového
orgánu O.. B. C. listom zo dňa 22.11.2021 písomne oznámil všetkých členov výborov v zmysle § 230 ods.
1Zákonníkapráce,ažebolopredsúdomprvejinštanciepreukázané,žemalpostaveniečlenaodborovej
organizácie. Nemožno tiež opomínať, že bolo pred súdom prvej inštancie preukázané a žalovaný to
účinne nepoprel, že žalobca mal v čase doručovania výpovede postavenie zástupcu zamestnancov

pre BOZP, žalovaný mal o uvedenom preukázateľnú vedomosť, nakoľko mu vystavoval menovací
dekrét na zástupcu zamestnancov pre BOZP. Žalobca následne zhrnul, že v predmetnej veci bolo
jednoznačne preukázané, že mu bola výpoveď daná bez potrebného súhlasu príslušného odborového
orgánu, čo je jednou zo základných hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede a nesplnenie tejto
podmienky vedie k neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu. Žalobca mal za to, že súd prvej

inštanciesprávneaplikovaltútoprávnunormuatieždospelksprávnemuprávnemuzáveru,žeskončenie
pracovného pomeru je neplatné. Žalobca opakovane uviedol, že organizačné zmeny, na základe ktorých
mu bola udelená výpoveď, sa ukázali ako účelové a neboli motivované skutočnou potrebou optimalizácie
alebo zlepšenia procesov v spoločnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby odvolací
súd odvolanie žalovaného v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny a v súlade s platnými právnymi predpismi a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, nakoľko odvolanie žalovaného je nedôvodné a len zbytočne
predlžuje tento spor, čím žalobcovi vznikajú ďalšie náklady.10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contrario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

11. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery, aplikoval

na zistený skutkový stav príslušné zákonné ustanovenia. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zodpovedanie argumentácie uvedenej v odvolaní dopĺňa a uvádza
nasledovné. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne posúdil otázku členstva žalobcu
v odborovom orgáne, vychádzal z listiny predsedu podnikového výboru OZ BP pri VšZP, a.s. Martin,
ktorou informoval žalovaného o tom, že žalobca je predsedom základnej organizácie OZ BP pri VšZP,
a.s. Humenné, a jednak zo svedeckej výpovede O.. B. C. a B. L.. Odvolací súd má za to, že z týchto

dôkazov vyplýva, že žalobca spadá pod člena odborového orgánu, ktorý má poskytnutú ochranu v
zmysle § 240 ods. 9 zákonníka práce. Tvrdenie žalovaného, že predseda základnej organizácie OZ BP
pri VšZP, a.s. Humenné, nie je člen odborového orgánu, ale týmito sú len členovia podnikového výboru,
nie je preukázané. Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že aj keby žalobcu nebolo možné posudzovať ako
člena príslušného odborového orgánu, je nevyhnutné na neho aplikovať ust. § 240 ods. 9 zákonníka

prace z dôvodu, že žalobca bol aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
Daná skutočnosť nie je v konaní sporná a je preukázaná dekrétom predloženým v spise. Ustanovenie
§ 240 ods. 11 zákonníka práce jednoznačne upravuje, že rovnaké podmienky činnosti a ochrana podľa
ods. 1, 2, 5 až 10 sa vzťahujú aj na zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri
práci. Teda v danom prípade sa malo voči žalobcovi postupovať podľa ust. § 240 ods. 9 zákonníka

prace aj z dôvodu, že bol zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zo spisu
vyplýva, že zamestnávateľ vôbec ani len nepožiadal zástupcov zamestnancov o udelenie súhlasu s
výpoveďou žalobcu v zmysle ust. § 240 ods. 9 zákonníka práce. Podľa názoru odvolacieho súdu žiadosť
zo dňa 10.11.2021 a 22.02.2022 nemožno považovať za žiadosť v zmysle § 240 ods. 9 zákonníka práce,
nakoľko z daných žiadostí jednoznačne vyplýva, že ide o žiadosť podľa ust. § 74 zákonníka práce.

Nie je ani dôvodné poukazovať na to, že aj keď nebol udelený súhlas, v zmysle ust. § 240 ods. 10
zákonníka práce ak sú splnené ostatné podmienky výpovede a súd v spore podľa § 77 zistí, že od
zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď
platná. Po prvé v danom prípade ako je vyššie uvedené zamestnávateľ vôbec súhlas postupom podľa
ust. § 240 ods. 9 zákonníka práce nepýtal, nemôžeme preto hovoriť o splnení podmienok výpovede.

Po druhé, žalovaný je ten, kto musí tvrdiť a preukázať dôvody, pre ktoré nie je spravodlivé od neho
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Žalovaný v danom spore ako dôvod, že nie je
možné požadovať od neho spravodlivo, aby naďalej zamestnával žalobcu, uvádza organizačnú zmenu,
zrušenie miesta žalobcu s poukazom na efektivitu práce. Ak by sme prijali, že len samotná skutočnosť
organizačnej zmeny je dostatočná k záveru, že nie je spravodlivé naďalej požadovať od zamestnávateľa

aby zamestnával zamestnanca, ustanovenia o ochrane zástupcov zamestnancov pri organizačnej
zmene by boli v podstate zbytočné, nakoľko pri neudelení súhlasu zástupcov zamestnancov, by
výpoveď aj tak bola platná, keď prijatie organizačnej zmeny by postačovalo na konštatovanie, že nie je
spravodlivé naďalej zamestnanca zamestnávať. Dané ako je už vyššie uvedené odvolací súd považuje
za nedostatočné k prijatiu záveru, že nie je spravodlivé požadovať od zamestnávateľa, aby naďalej

zamestnanca zamestnával. Mali by tu byť tvrdené a preukázané závažnejšie okolnosti (napr. správanie
sa zamestnanca, porušovanie pracovnej disciplíny, úplné zrušenie celej pobočky...), respektíve nutnosť
zrušenia práve miesta žalobcu a dosiahnutie tým výraznej efektivity, by malo byť podložené dôkazmi.

12. Ako je však vyššie uvedené dôvodom na vyhovenie žalobe je už len tá samotná skutočnosť, že

na žalobcu v pozícii zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, sa vzťahuje
ust. § 240 ods. 9 ZP. Žalovaný nedodržal postup podľa daného ustanovenia a nepýtal od zástupcov
zamestnancov súhlas s výpoveďou žalobcu, čo má za následok s poukazom na ust. § 17 ZP a 240 ods.
10 ZP neplatnosť výpovede.

13. Odvolací súd teda preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie na podklade podaného odvolania
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne a preto rozsudok potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol plne úspešná žalobca, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie samostatným uznesením.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).