Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417204167
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1417204167.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu:

SPOLOČENSTVO VLASTNÍKOV BYTOV PRIBIŠOVA 4, Pribišova 4, Bratislava, IČO: 307 977 21,
zastúpený JUDr. Angelika Bužek, advokátka, Björnsonova 14, Bratislava, Proti žalovanému: Stavebné
bytové družstvo Bratislava IV, Polianky 9, Bratislava, IČO: 00 169 731, zastúpený Mgr. Matej Vida,
advokát, Papraďova 3, Bratislava, o zaplatenie 7.169,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy istiny vo výške 7.169,90 € s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 11.10.2014 do zaplatenia a
náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že žalobca spravuje na základe Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a
nebytových priestorov zo dňa domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v
spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a pozemok vrátane ich údržby

a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v
dome. V bytovom dome G. X sa nachádza XX bytov a 5 nebytových priestorov, pričom 87 bytov je vo
vlastníctve fyzických osôb. Žalovaný je vlastníkom 4 bytov a 5 nebytových priestorov nachádzajúcich
sa v bytovom dome. K. služieb pre celý bytový dom tj. XX bytov a 5 nebytových priestorov, tj. aj
vrátane 2 nebytových priestorov, ktoré žalovaný prenajíma a v súčasnej dobe je v nich prevádzka
mäsiarstva, pôvodne aj lahôdok a teda dodávku teplej vody a tepla na základe zmluvy so spoločnosťou
Bratislavská teplárenská a.s., Bajkalská 21/A, IČO: 35 823 542 zabezpečuje žalobca. Nebytové priestory

vovlastníctvežalovaného(vsúčasnejdobeprenajímanéžalovanýmtretejosoby,prevádzkamäsiarstva)
sa nachádzajú zo severnej strany bytového domu pod bytovým domom na 1. poschodí, resp. na 2.
poschodí. Vyššie uvedené priestory sú stavebne a technicky prepojené rozvodmi studenej vody v
predchádzajúcom období ( v roku 2013) prepojené aj rozvodmi teplej vody a to tak, že odber studenej a
teplej vody bol možný len z rozvodov bytového domu G. X (vrátane odvedenia do kanalizácie). Spotreba
vody odobratá v týchto nebytových priestoroch vo vlastníctve žalovaného nabiehala na fakturačný
merač v dome v správe žalobcu. Žalovanému bola dňa 30.09.2014 zaslaná fa č. 04/2014, vystavená

dňa 23.09.2014, so splatnosťou 10.10.2014 vo výške 7.169,90 €, v zmysle ktorej žalobca refaktúroval
žalovanému za rok 2010 dodávku teplej vody (voda TUV a teplo TUV) za obdobie od 01.01.2010 do
31.12.2010 do nebytových priestorov vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný faktúru č. 04/2014
v celkovej výške 7.169,90 € doposiaľ neuhradil.2. Platobným rozkazom zo dňa 06.10.2017, č.k. 9C/20/2017-57 súd návrhu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor.
V odpore uviedol, že sa jedná zjavne o nedôvodnú žalobu. K nej pripojená zmluva o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa nevzťahuje na žalovaného ako vlastníka 5 nebytových
priestorov v bytovom dome na G. 4. G. čl. X Zmluvy o spoločenstve žalovaný nie je nositeľom povinnosti
ustanovených v tomto článku, vzťahujúcom sa výslovne na vlastníkov bytov v bytovom dome. Preto je

vylúčená možnosť vzniku jeho záväzku (dlhu) podľa Zmluvy o spoločenstve ako vlastníkovi nebytových
priestorov v dome. Žalovaný tvrdí, že zo strany žalovaného (z titulu vlastníka 5 nebytových priestorov v
dome a žalovanej istiny) absentuje pasívna vecná legitimácia. Z procesnej opatrnosti žalovaný namieta
premlčanie práva žalobcu (dodávka tepla a TÚV) za obdobie roku 2010 fakturovaná dňa 23.09.2014
faktúrou č. 04/2014. Žalovaný v odpore ďalej uviedol, že jeho hmotnoprávna námietka je doplnená aj
popretím skutkových tvrdení strany žalobcu, ktorá nezohľadnila nesporný fakt peňažného plnenia zo

strany žalovaného v prospech Bratislavskej teplárenskej, a.s. na základe jej faktúry - dobropisu za
rok 2010 č. 2000028237 zo dňa 28.02.2011, splatnej 04.04.2012, ktorá bola žalovaným uhradená ako
to dokladujú v prílohe pripojené 3 výpisy z účtu žalovaného na úhradu predmetnej faktúry. Žalovaný
uviedol, že duplicitné požiadavky žalobcu sú nedôvodné. Nemajú oporu tak v Zmluve ani v skutočnom
stave veci a popri už namietanej absencii vecnej legitimácii a premlčaní práva žalobcu. Nakoľko žaloba

bola podaná 15.04.2017, nemôže byť z dôvodu vznesenia námietky premlčania úspešná.

4. Uznesením zo dňa 20.02.2018 súd platobný rozkaz zrušil.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.03.2018 uviedol, že zakladá do spisu rozsudok Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 23.01.2018, č.k. 2Cob/362/2016-457, v ktorom krajský súd prezentuje právny názor
týkajúci sa spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v príslušnom bytovom dome a jeho
vecnej aktívnej legitimácie v predmetnom súdnom spore, pričom dospel k záveru, keď konštatoval
absenciu aktívnej vecnej legitimácie spoločenstva poukazujúc na dikciu § 8b zákona č. 182/1003 Z.z.
Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že odvolací súd v uvedenom rozsudku prezentuje jeho právny

názor, že zo zmluvy o vlastníctve bytov nevyplýva zákonné oprávnenie, aby spoločenstvo vo všetkých
veciach v mene vlastníkov. Jeho činnosť je vyslovene vymedzená zákonom. KS ďalej uviedol, že keďže
aktívna vecná legitimácia žalobcu z citovaného zákona nevyplýva, bolo potrebné návrh zamietnuť pre
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie.

6. Žalovaný v ďalšom podaní zo dňa 29.03.2018 uviedol, že namietal absenciu aktívnej vecnej
legitimácie spoločenstva v predmetnom konaní (absenciu pasívnej vecnej legitimácie zo strany
žalovaného). Ďalej uvádza, že okrem ním realizovanej argumentácie v predmetnej veci dáva do
pozornosti fakt, že zmluva o spoločenstve nezaväzuje žalovaného ako vlastníka 5 nebytových priestorov
v dome k peňažným plneniam v prospech žalobcu ako veriteľa. V konaní nebolo preukázané stranou

žalobcu, že si splnil všetky zákonom uložené povinnosti a uviedol do súladu zmluvu s spoločenstve
podľa prechodných ustanovení zákona, čo má v prípade prechodných ustanovení účinných podľa §
32c zákona účinných od 01.07.2007 za následok neplatnosť dotknutých ustanovení - čo sa o.i. týka aj
prípadnej povinnosti žalovaného platiť preddavky do FPÚO podľa ZS.

7. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 07.05.2018 uviedol, že predmetná zmluva zaväzuje všetkých
vlastníkov bytov ako aj nebytových priestorov v dome. Nebytové priestory v bytovom dome sú dnes
všetky evidované vo vlastníctve žalovaného (vo vlastníctve žalovaného vždy aj boli). Na základe týchto
skutočností je založená pasívna legitimácia žalovaného v týchto konaniach. Podľa ust. § 6 ods. 3
zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom od 01.07.2004 do

30.06.2007) na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v
jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.
Z uvedeného vyplýva, že ak väčšina vlastníkov v dome rozhodla o založení spoločenstva, nemôže
zvyšná časť vlastníkov (napr. vlastník nebytových priestorov - žalovaný), ktorá s takýmto spôsobom
správy napríklad nesúhlasí, uzavrieť zmluvu so správcom. Správu jedného bytového domu tak môže

vykonávať výlučne len jedno spoločenstvo alebo jeden správca. V jednom bytovom dome nesmie byť
na účel správy uzavretá viac ako jedna zmluva o výkone správy alebo jedna zmluva o spoločenstve.
Mohlo by ísť o zámerné blokovanie pristúpenia k zmluve o spoločenstve, aby sa vlastníci vyhli svojim
povinnostiam, ako napr. žalovaný. Ako vyplýva z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX, katastrálneúzemie T. E. (dôkaz v spise už založený), na ktorom sú zapísané nebytové priestory vo vlastníctve
žalovaného, bytový dom G. X má pridelené jedno súpisné číslo (súp. č. XXXX) a preto sa teda jedná o
jeden bytový dom. Pôvodným vlastníkom bytového domu G. X bol žalovaný. Žalovaný pred založením

SpoločenstvazároveňvykonávalsprávubytovéhodomuG.4.L.vlastnícibytovnebolispokojnískvalitou
poskytovaných služieb zo strany žalovaného, rozhodli sa pre založenie spoločenstva. V čase zmeny
výkonu správy (z SBD BA IV na Spoločenstvo vlastníkov bytov G. X) bol bytový dom G. X v situácii,
kedy dodávatelia služieb hrozili odpojením od všetkých energií, a to z dôvodu, že pôvodný správca, t.j.
žalovaný (SBD BA IV) neuhrádzal pravidelne záväzky bytového domu. Bytový dom bol dokonca v tom

čase viackrát odpojený od dodávok vody (!) a tepla, veci boli dokonca v rozhlase zverejnené. Za týchto
okolností bolo nevyhnutné založiť čo najskôr Spoločenstvo za účelom zabezpečenia funkčnej správy
bytového domu G. X. Obytný dom G. X v J. (pôvodné označenie objekt XXX) pozostáva z bytovej časti
a pristavanej a podstavanej občianskej vybavenosti, nebytových priestorov-obchodnej vybavenosti v
počte 5 (t.j. lahôdky, mäsiarstvo, krčma, domáce potreby a nebytový priestor pri kontajneroch). Obytný
dom G. X v J. (pôvodné označenie objekt XXX) pozostáva z bytovej časti a pristavanej a podstavanej

občianskej vybavenosti v počte 8 (t.j. krčma, drogéria, kasino, obchod s textilom, lekáreň, pub, herňa a
umyvárka aut). Nebytových priestrov v obytnom dome G. X a G. X je spolu 13. Nebytové priestory na
G. X a G. X v J., sú všetky vo vlastníctve žalovaného - Stavebného bytového družstva Bratislava IV.,
Polianky 9, so sídlom v Bratislave. Časť nebytových priestorov (podstavaná časť) je na liste vlastníctva
s bytovou časťou zapísaná a predstavaná časť nebytových priestorov je zapísaná na osobitnom liste

vlastníctva. Nebytové priestory na G. X a G. 4 od začiatku užívania (cca od roku 1995 sa užíva bytová
časť), po kolaudácii až do toho času spravuje žalovaný - Stavebné bytovú družstvo Bratislava IV. a
tieto všetky nebytové priestory aj prenajíma. Nebytové priestory na G. X a X sa začali užívať neskôr,
po ich celkovom dostavaní, cca roku 1998. Teplou vodou je objekt zásobený z rozvodu teplej vody pre
objekt XXX.. Na rozvod studenej vody je objekt napojený vodovodnou prípojkou, na verejný vodovod v

kolektore objekte XXX, citované z technickej správy pre objekt XXX K. K., autor Stavoprojekt Bratislava,
Meranie teplej a studenej vody pre každú prevádzku má byť samostatné podružnými vodomermi. Pod
spravovaním nebytových priestorov SBD Bratislava IV došlo v nebytových priestoroch G. X k rozsiahlym
stavebným zmenám, jednak v dispozičnom riešení nebytových priestorov, nakoľko podľa projektu tu
mali byť predajne zeleniny, obuvi a sú tu predajne mäsa lahôdok a tiež v zdravotechnike, rozvodov

teplej a studenej vody, jednak vlastníkom, žalovaným - Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV a
nájomcami nebytových priestorov, nad rámec platného a pôvodného projektu a o týchto zmenách, aj
náhodilých a živelných spoločenstvo vlastníkov (žaloba) od žalovaného - Stavebného bytového družstva
Bratislava IV nemá ani žiadne doklady a ani vedomosť. V roku 2008 sa zmenil dodávateľ tepla a teplej
vody pre bytovú časť G. X a X a tiež pre nebytové priestory G. X a 4, rozhodnutím Mestskej časti T.

E., do r. 2008 bol dodávateľom tepla a teplej vody MÚ-Mestská časť T. E., Nám. Sv. Františka 8, Ba, v
zastúpení spol. K.O.R.S. a.s., Kresánkova 1, Bratislava a od cca 01.08.2008 novým dodávateľom tepla
pre bytovú časť G. X a X a nebytovú časť bola Bratislavská teplárenská spoločnosť, a.s., Bajkalská
ul., Bratislava. Zmluva o dodávke tepla a teplej vody pre bytovú časť bola so spol. K.O.R.S. a.s. a
žalobcom uzatvorená 6.10.2006 a s Bratislavskou teplárenskou a.s. v r.2008. Po uzatvorení zmluvy s

Bratislavskou teplárenskou a.s. bol pre bytovú časť zrealizovaný a zaregistrovaný osobitný fakturačný
certifikovaný merač teplej vody. Žalovaný uvádzal žalobcovi, že pre nebytové priestory na G. X má
teplú vodu osobitne meranú a neskôr sa žalobca dozvedel, že má uzatvorenú zmluvu o dodávke a
odbere tepla s Bratislavskou teplárenskou, a.s. Dňa 31.7.2008 pre nebytové priestory 2-4 v.z. Stavebné
bytové družstvo Bratislava IV pre aké nebytové priestory z 13 nebytových priestorov vo vlastníctve

žalovaného - Stavebného bytového družstva Bratislava IV sa táto zmluva vzťahuje a platí, nie je v
súčasnosti podľa doložených dokladov preukázané. Žalobca má za to, že žalovaný teplú vodu pre
nebytové priestory G. X (lahôdky a mäsiarstvo) odoberal z fakturačného meradla bytovej časti G. X a jej
spoločných rozvodov. Žalobca spoločnou obhliadkou rozvodov teplej vody s pracovníkmi Bratislavskej
teplárenskej spoločnosti, a.s. po fyzickom odkrytí a rozbúraní krytia rozvodov teplej vody v dome na G. X

v J., pri realizácii výmeny rozvodov teplej vody pri obnove domu zistil, že to, čo tvrdilo D. bytové družstvo
Bratislava IV, že teplú vodu z rozvodov teplej vody nepoužíva, nebola pravda, nakoľko bol nájdený
osobitný rozvod teplej vody nebytových priestorov mäsiarstva a lahôdok, pri obliadke teplý, používaný,
napojený na rozvod teplej vody bytovej časti G. X a napojený na hlavný fakturačný merač bytovej časti G.
4. Z tejto obhliadky a nálezu existuje fotodokumentácia. Túto skutočnosť v písomnej forme potvrdil aj od

dodávateľ teplej vody, spol. Bratislavská teplárenská spoločnosť, a.s. Z uvedeného vyplýva a je zrejmé,
že z nebytových priestorov G. X (t. j. lahôdok a mäsiarstva), vo vlastníctve žalovaného (Stavebného
bytového družstva Bratislava IV.) bola čerpaná a používaná teplá voda zo spoločných rozvodov bytovej
častibezsúhlasuvlastníkovbytovaichzástupcuSpoločenstva,beztoho,žebytietonákladybolizateplúvodu žalovaným zaplatené. Žalovaný ako spoluvlastník spoločných rozvodov teplej vody, ako aj člen
Spoločenstva, mal túto teplú vodu dodanú, za túto dodávku teplej vody nezaplatil a preto bol a je žalobca
nútený uplatňovať svoj nárok súdnou cestou. Predložene dve faktury č. 2000028237 z 28.02.2011 a

č.100005105 z 31.03.2011 adresované na SBD BA IV. G. X-X a ich úhrady, nepreukazujú, že žalovaný
zaplatil za odber teplej vody za nebytové priestory B. a Mäsiarstvo C. za teplú vodu žalobcovi, od ktorého
teplú vodu skutočne aj odoberal v rokoch 2010, 2011, 2012, 2013. Z predložených faktúr nie je jasné,
konkrétne za ktoré nebytové priestory, žalovaný (družstvo) zaplatil a odkiaľ teplú vodu odoberal, z akých
rozvodov teplej vody. Žalovaný v nebytových priestoroch nekontrolovane realizoval taktiež stavebné

úpravy, a to bez toho, aby rozsah stavebných úprav žalobcovi (spoločenstvu) oznámil. Ako vyplýva
z priložených listinných dôkazov, žalobca sa o stave nahlásených stavov za teplú vodu dozvedel až
na základe svojej žiadosti zo dňa 01.04.2014. Dňa 02.04.2014 žalobca obdržal informáciu o stave
nahlásených stavov za teplú vodu. Z uvedeného vyplýva, že samotný žalovaný musel spol. Bratislavská
teplárenská spoločnosť, a.s. nahlásiť túto skutočnosť - stavy o odobratí teplej vody. Pre úplnosť žalobca
uvádza, že podobne z hlavného fakturačného meradla bytovej časti spoločných rozvodov studenej

vody odoberá žalovaný aj studenú vodu pre nebytové priestory lahôdky a mäsiarstvo od dodávateľa
Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., bez zmluvy so žalobcom, ktorú odmieta uzatvoriť, hoci mu
bola niekoľkokrát predložená. Pod hrozbou odpojenia nebytových priestorov od studenej vody, tieto
náklady za studenú vodu za nebytové priestory žalovaný aj žalobcovi zaplatil. V nadväznosti na vysokú
spotrebu teplej vody, zástupcovia spoločenstva začali zisťovať dôvody, podali reklamáciu na dodávateľa

tepla, dali preskúšať meradlo dodávateľovi tepla, rokovali veľakrát s dodávateľom tepla, dali vybúrať
a odkryť zakrytie rozvodných rúrok teplej vody, dotazovali sa viackrát a opakovane u žalovaného k
ich spotrebe teplej vody. Bolo zistené, že žalovaný pre nebytové priestory, zo spoločných rozvodov
teplej vody, kde bola spotreba kumulovaná a meraná meradlom rozvodov bytov obytného domu G.
X spotrebovávalo teplú vodu za nebytové priestory, bez toho, aby žalovaný žalobcovi za túto vodu

zaplatil. Spoločnou obhliadkou Spoločenstva (žalobcu) a zástupcov dodávateľa teplej vody Bratislavskej
teplárenskej a.s. bolo zistené, že v stene bola zakrytá rúra teplej vody, ktorá z bytovej časti viedla do
2 nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného. Žalobca nemá vedomosť či žalovaný ako bývalý
správca obytného domu G. X bytovej časti, aj nebytových priestorov od roku cca 1995-2005, teda
cca 20 rokov, o tomto nepravidelnom odbere teplej vody z bočnej rúry, neprihlásenej u Spoločenstva,

vedelo a či sa nejednalo o prípadný čierny odber. Vzájomnou komunikáciou medzi Bratislavskou
teplárenskou spoločnosťou, a.s. po prvýkrát bolo potvrdené e-mailom 2.4.2014, od jej pracovníka, že
Stavebné bytové družstvo Bratislava IV. spotrebovalo za nebytové priestory konkrétne množstvo teplej
vody, čo ani Stavebné bytové družstvo Bratislava IV ani nezapieralo. Spotrebu teplej vody žalovaný
nerozporoval, potvrdil ju v e-mailoch Bratislavskej spoločnosti, a.s. a tiež Spoločenstvu vlastníkov

bytov G. 4. K vyúčtovaniu spotreby teplej vody boli viaceré rokovania s Bratislavskou teplárenskou a.s.,
ktorá 07.05.2014 zaslala k problematike definitívne a konečné stanovisko. Žalobca so žalovaným viedol
rokovania vo vyššie uvedenej veci, naposledy dňa 23.10.2016, avšak bez úspechu. K úhrade dlžných
súm zo strany žalovaného nedošlo, preto bol žalobca nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou a to v
tomto prípade, žalobou podanou dňa 01.04.2017. V nadväznosti na vyššie uvedené má žalobca za to,

že jeho nárok je dôvodný, nie je premlčaný a žiada súd, aby mu v plnom rozsahu vyhovel.

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.08.2018 uviedol, že na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa
25.07.2018 bol vyhlásený rozsudok sp. zn. 25C/20/2017 identických strán sporu o zaplatenie 7.503,61
€, ktorým súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu úspešnosti jeho námietky premlčania práva

žalobcu. Žaloba v predmetnej veci bola podaná 01.04.2017 s tým, že ňou uplatnené peňažné plnenie
je za rok 2010 za dodávku tepla a TÚV do 5 nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného, za ktoré
Bratislavskej vodárenskej spoločnosti žalovaný zaplatil peňažné plnenia tromi individuálnymi plneniami,
čo súdu už písomne oznámil. Žalovaný zopakoval, že primárne namieta premlčanie nároku žalobcu.
Pokiaľ sa jedná o Zmluvu o spoločenstve vlastníkov z 26.05.2005 vlastníci nebytových priestorov

nie sú účastníkmi zmluvy. Žalovaný ako účastník (zmluvná strana) v nej nevystupuje, ju neschválil
ani nepodpísal, zmluva ho v jej texte ani nezaväzuje, neukladá mu povinnosti podľa ZVB. Povinnosť
uhrádzať peňažné plnenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome je limitovaná existenciou
platnej Zmluvy o spoločenstve. Právne vady tejto zmluvy spôsobujú jej absolútnu neplatnosť. Predmetná
Zmluva o spoločenstve nezaväzuje žalovaného ako vlastníka 5 nebytových priestorov v bytovom dome

k žiadnym plneniam v prospech žalobcu ako veriteľa.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.11.2018 zopakoval, že Zmluva o spoločenstve sa nevzťahuje na
5 nebytových priestorov v dome vlastníkom ktorých je žalovaný. Žalobca podľa svojho názvu akoaj obsahu je spoločenstvom vlastníkov bytov G. 4. Inak povedané, žalobca nie je spoločenstvom
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa ZVB, ale len spoločenstvom vlastníkov bytov
G. 4. Zopakoval, že zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne

posúdil vznesenú námietku premlčania a tiež posúdil žalovaným namietanú neplatnosť zmluvy o
spoločenstve, ako aj absenciu aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní, iniciovanom nedôvodne,
na to neoprávnenou právnickou osobou proti žalovanému ako vlastníkovi nebytových priestorov v dome
na ktoré sa nevzťahuje. Žalovaný ako vlastník nebytových priestorov v bytovom dome nie je zmluvnou
stranou (účastníkom) ZS.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.11.2018 uviedol, že súdu predložil faktúru dodávateľa č. 200028
237 zo dňa 28.02.2011 (ťarchopis za rok 2010) na sumu 7.023,09 €, splatnú 04.04.2011 ako aj výpisy
z účtu preukazujúce úhradu uvedenej faktúry. Tieto dôkazy bez ďalšieho preukazujú transparentnú
nedôvodnosť tejto žaloby. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že mu bola dňa 30.09.2014 zaslaná
faktúra č. 04/2014, vystavená 23.09.2014 so splatnosťou 10.10.2014 vo výške 7.169,90 € podľa ktorej

žalobca refaktúroval žalovanému za rok 2010 dodávku teplej vody (voda TUV a teplo TUV) za obdobie
od 01.01.2010 do 31.12.2010. do nebytových priestorov bo výlučnom vlastníctve žalovaného. O akú
tvrdenú refakturáciu,
na základe akého právneho titulu za existencie zmluvy žalobca požaduje úhradu žalovanej istiny
žalovanému nie je známe. Nesporné je, že žalobca žiada od žalovaného peňažné plnenie bez právneho

dôvodu, úhrada ktorého by na strane žalobcu viedla k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor
žalovaného podľa § 451 Občianskeho zákonníka. Zjavne nedôvodná požiadavka žalobcu je tiež v
rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ), nemá oporu v skutkovom stave - existencia zmluvného vzťahu
dodávateľaažalovanéhoakovlastníkaNPabsolútnevylučujeprípadnúmožnosťlegálnej,,refakturácie“.
V ďalšom žalovaný uviedol, že abstrahujúc od jeho predchádzajúcich výhrad preukazujúcich zjavnú

nedôvodnosť žaloby v predmetnej veci z iných dôvodov, došlo k jej podaniu na súd 10.04.2017,
čo je vo vzťahu k splatnosti faktúry č. 04/2014 doba dlhšia než 2 roky. Podľa § 107 ods. 1 OZ v
spojení s § 451 OZ žalovaný z procesnej opatrnosti namieta premlčanie práva žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia (ak by k nemu došlo, čo žalovaný vylučuje vzhľadom na existenciu zmluvy a
plnenia zo strany žalovaného v prospech dodávateľa za rok 2010). Neexistuje žiadny dôvod na to, aby

žalovaný popri uhradených (zaplatených) plneniach priamo dodávateľovi plnil aj žalobcovi na základe
nedôvodnej ,,refakturácie“ a absentujúceho právneho titulu na zaplatenie žalovanej istiny.

11. Žalovaný vo vyjadrení z 23.01.2019 uviedol, že tunajšiemu súdu predložil písomnú ,,Zmluvu o
dodávke a odbere tepla“ do nebytových priestorov G. X-X v J. s dodávateľom Bratislavskou teplárenskou

a.s., spolu s prihláškou k odberu tepla, odberovým diagramom na dodávku a odber tepla a dohodou
o odberových platbách na rok 2009, ktoré listiny preukazujú zjavnú nedôvodnosť žaloby. V ďalšom
poukazovalnaopakovanénamietaniepremlčanienárokužalobcunazaplateniežalovanejistiny,majúcej
základe v období kalendárneho roku 2010.

12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.02.2019 uviedol, že popri neexistencii ich povinnosti podľa zmluvy
vo
vzťahu k nebytovým priestorom v dome (absencii ich zmluvnej povinnosti), ako ďalší (druhý) dôvod
žalovaný namieta neplatnosť zmluvy a ako v poradí tretí dôvod, ktorý z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti
konania žiada konajúcim súdom prednostne posúdiť je premlčanie práva žalobcu na peňažné plnenie

majúce základ v naturálnom plnení od Bratislavskej teplárenskej, a.s. (dodávka a odber tepla a TUV)
v kalendárnom roku 2010. Samotným dôvodom zjavnej nedôvodnosti žalobného návrhu je fakt, že
žalovaný má ako odberateľ s dodávateľom na základe zmluvy z 31.07.2008 kreovaný samostatný
záväzkový zmluvný vzťah na dodávku tepla a TUV od júla 2008, za ktorý v rozhodnom období riadne
plnili dodávateľovi a vznikol im preplatok. Ten bol riadne zúčtovaný a neexistuje absolútne žiadny

legitímny dôvod na ,, údajnú refakturáciu“ zo strany nedobromyseľne konajúceho žalobcu.

13. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.03.2019 uviedol, že nakoľko medzi žalobcom a žalovaným je vedené
na tunajšom súde pod sp. zn.: 10Cb 106/2018 konanie o neplatnosť zmluvy o spoločenstve (iniciované
zo strany žalovaného), t.j. prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu v tomto konaní navrhol, aby súd konanie v súlade s ust. § 164 CSP vedené
pod sp. zn.: 9C/20/2017 prerušil. Ďalej okrem iného uviedol, že so žalovaným namietanej absencie
aktívnej vecnej legitimácie ako aj absencie pasívnej vecnej legitimácie sa tunajší súd vysporiadal v
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave, č. k. 25C/20/2017-349 zo dňa 25.07.2018. Súdsa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní.
Súd pri tom vychádzal z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého na správu v
jednom bytovom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o

spoločenstve. Vzhľadom na skutočnosť, že v bytovom dome G. X vykonáva správu žalobca, v spojení
so skutočnosťou, že žalovaný v tomto bytovom dome vlastní nebytové priestory, žalobca môže v súlade
s ust. § 7b ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome podľa toto zákona a je tak daná tak už len na základe samotného
ustanovenia § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní,

ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného a to bez toho, aby bolo potrebné vykonávať dokazovanie
vo vzťahu k zmluve o Spoločenstve vlastníkov bytov G. 4. Na strane 5 bod 7 rozsudku súd tiež
uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu (správne žalovaného) o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v konaní, keď tento argumentoval rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
23.01.2018, č.k. 2Cob/362/2016-457. Krajský súd v Bratislave síce v uvedenom rozhodnutí uzavrel, že
spoločenstvo vlastníkov bytov nemalo v uvedenom konaní aktívnu legitimáciu, argumentoval však práve

tým, že spoločenstvo môže v zmysle ust. § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vymáhať len plnenie
povinností od vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V konaní, v ktorom Krajský súd v Bratislave
rozhodol rozsudkom zo dňa 23.01.2018, č. k. 2Cob/362/2016-457, žalobca (spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov) vymáhal pohľadávku vzniknutú tak, že žalovaný (totožný so žalovaným
v tomto konaní) mal povinnosť vrátiť zostatok prostriedkov vo fonde vlastníkom na ich účet. Nejednalo

sa teda o pohľadávku uplatnenú v súvislosti s neplnením si povinností vlastníka bytu, resp. nebytového
priestoru. Preto Krajský súd v Bratislave uzavrel, že žalobca (ako spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov) nemal aktívnu vecnú legitimáciu v uvedenom konaní, nakoľko spoločenstvo
môže vo vlastnom mene vymáhať len splnenie povinností od jednotlivých vlastníkov, nie od tretích
subjektov. V tomto konaní však žalobca (spoločenstvo uzavreté podľa § 6 a nasl. zákona č. 182/1993

Z.z.) uplatňuje pohľadávku voči žalovanému ako vlastníkovi nebytových priestorov v bytovom dome G.,
preto je daná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní. V nadväznosti na vyššie uvedené má žalobca za
to, že jeho návrh podaný dňa 01.04.2017 je dôvodný, žalovaný si svoje povinnosti dlhodobo neplní, a
preto žiadame súd, aby žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel. V prípade úspechu v konaní, si
žalobca uplatňuje náhradu trov konania.

14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.04.2019 zopakoval, že Zmluva o spoločenstve neobsahuje žiadne
povinnosti voči žalovanému ako vlastníkovi 5 nebytových priestorov v bytovom dome. Podľa Zmluvy o
spoločenstve žalovaný nie je nositeľom žiadnych povinností. Fakt nepodpísania Zmluvy o spoločenstve
ajza5nebytovýchpriestorovvbytovomdomežalovanýmakoichvlastníkomrobíZmluvuospoločenstve
absolútne neplatným právnym úkonom, nespôsobilým žalovaného zaväzovať za nebytové priestory

v dome v ich vlastníctve. Je nepravdivé tvrdenia žalobcu, že ....,, aj dodávku teplej vody a tepla na
základe zmluvy s Bratislavská teplárenská a.s. zabezpečuje žalobca“. To je nepravdivé tvrdenie zo
strany žalobcu, až zlomyseľnosť. Ako listinný dôkaz žalovaný označil a predložil písomnú zmluvu o
dodávke tepla a teplej úžitkovej vody z 31.07.2008 do odberného miesta č. XXXXXXX.XXX. Zmluva
dokladuje, že podľa príslušných ustanovení zákona medzi Bratislavskou teplárenskou, a.s. a žalovaným

ako účastníkmi zmluvy došlo v roku 2008 k vzniku záväzkového zmluvného (obchodného) vzťahu,
predmetom ktorého je dodávka tepla a teplej úžitkovej vody do nebytových priestorov vo vlastníctve
žalovaného, nachádzajúcich sa v bytovom dome na G. X v J.. Tento fakt vylučuje prípadnú úspešnosť
požiadaviek žalobcu na peňažné plnenie z identického dôvodu - spomínanú dodávku tepla a TÚV
žalovanému v období roku 2010, za ktorú ako konečný odberateľ riadne a včas plnil podľa zmluvy

Bratislavskej teplárenskej, a.s. ako dodávateľovi. To neguje dôvodnosť ,,refakturácie“ strany žalobcu za
rok 2010 založenej na tvrdeniach uvedených v žalobe, ktorá je z vecného kritéria nedôvodná. Faktúra
TV 4/2014 zo dňa 23.09.2014 splatná dňa 10.10.2014 na žalovanú istinu je nedôvodná, neobstojí,
absentujeprávnydôvodplneniažalovaného.Žalovanýmáod31.07.2008samostatnýzáväzkovývzťahs
Bratislavskou teplárenskou, a.s. na základe čoho žalovaný aj za rok 2010 reálne plnil za dodávku (odber)

teplej vody a teplo priamo tejto spoločnosti a nie žalobcovi ako spoločenstvu. Záväzok žalovaného voči
Bratislavskej teplárenskej a.s. za rok 2010 za dodávku teplej vody a tepla zanikol podľa § 559 OZ
splnením, čo absolútne vylučuje jeho existenciu voči žalobcovi. Žalovaný ako odberateľ si za dodávku
tepla a TÚV za rok 2010 splnil svoje povinnosti voči Bratislavskej teplárenskej, a.s. ako dodávateľovi a
neexistuje preto žiadny legitímny dôvod na duplicitné plnenie v prospech žalobcu.

15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.05.2019 uviedol, že pokiaľ žalovaný uvádza, že pre nebytové
priestory na G. X majú teplú vodu osobitne meranú, tak táto je meraná len podružným meradlom,
nie fakturačným, tzn. že žalovaný je stále napojený na fakturačné meradlo žalobcu. V nadväznosti nauvedené je tvrdenie žalovaného týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o dodávke a odbere tepla Bratislavskou
teplárenskou, a.s. irelevantné pre nebytové priestory vo vlastníctve žalovaného (mäsiarstvo a lahôdky)
z dôvodu, že vlastne odoberali, resp. dnes odoberajú studenú vodu, v minulosti aj teplú vodu z

fakturačného meradla vlastníkov bytov. Z predmetnej zmluvy o dodávke a odbere tepla s Bratislavskou
teplárenskou , a.s. zo dňa 31.07.2008 zároveň nie je jasné pre ktoré nebytové priestory z 13 nebytových
priestorov vo vlastníctve žalovaného sa táto zmluva vzťahuje a platí. Žalobca má za to, že žalovaný
teplú vodu pre nebytové priestory G. X (lahôdky a mäsiarstvo) odoberal z fakturačného meradla bytovej
časti G. X a jej spoločných rozvodov. Žalobca spoločnou ohliadkou rozvodov teplej vody s pracovníkmi

Bratislavskej teplárenskej spoločnosti, a.s. pri realizácii výmeny rozvodov zistil, že bol nájdený osobitný
rozvod teplej vody nebytových priestorov mäsiarstva a lahôdok, pri ohliadke teplý, používaný, napojený
na rozvod teplej vody bytovej časti G. X a napojený na hlavný fakturačný merač bytovej časti G. 4.
O čom existuje fotodokumentácia. Z uvedeného je zrejmé, že z uvedených nebytových priestorov
vo vlastníctve žalovaného bola požívaná a čerpaná teplá voda zo spoločných rozvodov bytovej časti
bez súhlasu vlastníkov bytov a ich zástupcov spoločenstva bez toho, aby tieto náklady za teplú vodu

boli žalovaným zaplatené. G. faktúry č. 20000 z 28.02.2011 a č. 100005105 z 31.03.2011 adresované
na SBD BA IV G. a ich úhrady nepreukazujú, že žalovaný zaplatil za odber teplej vody za nebytové
priestory Lahôdky a C. C. za teplú vodu žalobcovi, od ktorého teplú vodu skutočne aj odberal v rokoch
2010-2013. Z predložených faktúr nie je jasné, konkrétne za aké nebytové priestory žalovaný zaplatil
a odkiaľ teplú vodu odoberal, z akých rozvodov teplej vody. Žalobca sa o stave nahlásených stavov

za teplú vodu dozvedel až 02.04.2014 a to na základe svojej žiadosti z 01.04.2012. Ako už bolo
uvedené v jednom z predchádzajúcich vyjadrení, bolo zistené, že žalovaný pre nebytové priestory zo
spoločných rozvodov teplej vody, kde bola spotreba kumulovaná a meraná meradlom rozvodov bytov
obytného domu G. X spotrebovával teplú vodu za nebytové priestory bez toho, aby žalobcovi za túto
vodu zaplatil. Bolo zistené, že v stene bola zakrytá rúra teplej vody, ktorá z bytovej časti viedla do dvoch

nebytových priestorov vo vlastníctrve žalovaného. Žalobca nemá vedomosť, či žalovaný ako bývalý
správca obytného domu G. X aj nebytových priestorov od roku 1995 do 2005, teda cca 20 rokov o tomto
nepravidelnom odbere teplej vody z bočnej rúry neprihlásenej u Spoločenstva vedel, a či sa nejednalo
o prípadný čierny odber. Vzájomnou komunikáciou medzi Bratislavskou teplárenskou a.s. po prvý krát
bolo potvrdené e-mailom z 02.04.2014 od jej pracovníka, že žalovaný spotreboval za nebytové priestory

konkrétne množstvo teplej vody, čo ani žalovaný nezapieral. Žalobca so žalovaným ohľadom predmetnej
faktúry na sumu 7.169,90 € viedol rokovania, avšak bez úspechu. Žalobca má za to, že jeho nárok je
dôvodný, nie je premlčaný.

16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 04.06.2019 uviedol, že tvrdenie žalobcu v tom, že je vraj napojený

na ,,fakturačné meradlo“ je vedome neobjektívne. Žalovaný v bytovom dome na G. X sám (pre vlastnú
potrebu) neodoberá teplú vodu. Nemá žiadny interes o tzv. ,,čierny odber“ teplej vody v 5 nebytových
priestorov v bytovom dome. Ak ktokoľvek odoberá teplú vodu na úkor vlastníkov bytov v dome nie
je to žalovaný. Na takomto stave nemá záujem. A, ako ž bolo povedané, má samostatný zmluvný
vzťah ako odberateľ tepla a TÚV s dodávateľom - Bratislavskou teplárenskou, a.s od 31.07.2008,

čo súdu preukázal. Pokiaľ žalobca tvrdí, že ,,bol nájdený osobitný rozvod teplej vody nebytových
priestorov do mäsiarstva a lahôdok“ napojená na rozvod teplej vody v dome, tak takýto žalovanému
neznámy ,,rozvod teplej vody“ nemohol byť na prospech žalovaného ani sa nemohol bezdôvodne
obohatiť na úkor vlastníkov bytov v dome - takýto stav mohol vzniknúť iným osobám, nie žalovanému.
Žalovaný preukázal, že za rok 2010 za dodávku tepla a TÚV plnil Bratislavskej teplárenskej, a.s.

Procesné správanie sa žalobcu nielen v predmetnom súdnom spore, ale aj ďalších by bolo možné
označiť ako chrapúnstvo, alebo hulvátstvo, čo nie je potrebné ani žiadúce. Žalovaný poukazoval na
skutočnosť, že Zmluva o spoločenstve môže byť záväzná pre žalovaného ako vlastníka 5 nebytových
priestorov v dome len pri splnení zákonnej podmienky, že ju žalovaný ako vlastník 5 nebytových
priestorov v bytovom dome podpísal. To sa nestalo a Zmluva o spoločenstve je pre žalovaného právne

neúčinným a absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 OZ v spojení s § 7a ods. 1 veta druhá
ZVB- nevyslovili s ňou súhlas najmenej 2/3 vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Zmluva o spoločenstve nebola konvalidovaná postupom podľa prechodných a záverečných ustanovení
ZVB. Zmluva o spoločenstve žalovaného ako vlastníka 5 nebytových priestorov v dome nezaväzuje.

17. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 27.06.2019 v podstate len zopakoval, čo dovtedy uviedol vo svojich
písomných vyjadreniach. Má za to, že nárok žalobcu je dôvodný, nie je premlčaný, jeho návrhu navrhol
vyhovieť.18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.10.2019 v podstate len zopakoval to, čo dovtedy uviedol vo svojich
písomných vyjadreniach.

19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.01.2020 v podstate len zopakoval to, čo dovtedy uviedol vo svojich
písomných vyjadreniach.

20. Uznesením zo dňa 01.06.2020, č.k. 9C/20/2017-374 konanie prerušil do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10Cb/106/2018.

21. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný odvolanie.

22. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.08.2020, č.k. 5Co/118/2020-416 uznesenie súdu prvej
inštancie o prerušení konania potvrdil.

23. Z rozsudku Krajského súd v Bratislave zo dňa 27.09.2022, č.k. 2Cob/152/2020-586 súd zistil, že
krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/106/2018-526 zo dňa 03.06.2020 potvrdil.

24. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom štatutárnej zástupkyne žalobcu, právnych zástupcov
strán sporu, listinnými dôkazmi a to: Zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov

zo dňa 26.05.2005, dodatkom č. 1 k nej, výpisom z LV č. XXXX, faktúrou č. X/XXXX zo dňa 23.09.2014,
opravným vyúčtovaním z čl. 49, faktúrou č. XXXXXXXXXX z 28.02.2011, výpisom z účtu žalovaného z
čl. 68-69, faktúrou č. 100005105, zmluvou o dodávke a odbere tepla č. XXXXXX zo dňa 31.07.2008,
dohodou o preddavkových platbách na rok 2009 zo dňa 29.12.2008 - príloha k zmluve, ako aj ostatným
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

25. Zo zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako aj jej dodatku súd zistil,
že vlastníci bytov v bytovom dome súpisné číslo XXXX na G. ulici, číslo orientačné 4, predmetnou
Zmluvou založili dňa 26. 05. 2005 Spoločenstvo vlastníkov bytov G. 4, ktorého predsedom sa stala W..
K. Q.. Žalobca spravuje na základe predmetnej Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových

priestorov zo dňa 26.05.2005 v znení Dodatku č.1 spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu,
nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo,
pozemok, vrátane údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome na ul. G. X v J., kde sa nachádza 91 bytov a 5 nebytových
priestorov ( 87 bytov je vo vlastníctve fyzických osôb). Žalovaný je výlučným vlastníkom X bytov

a 5 nebytových priestorov, nachádzajúcich sa v bytovom dome na ul. G. č. X v J. (súp.č.XXXX),
vybudovaného na par. č. XXXX/XXX, vedeného T. úradom v J., odbor katastrálny, na LV č. XXXX, k.ú. T.
E., celková plocha nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného je 1187,92 m2 ( t.j. priestor č.12-1,
č.12-2, č.12-3, č.12-4 a č.12-5). Dodávku služieb pre celý bytový dom, t.j. 91 bytov a 5 nebytových
priestorov, ktoré žalovaný prenajíma a v súčasnej dobe je v nich prevádzka mäsiarstva, pôvodne aj

lahôdok, a teda aj dodávku teplej vody a tepla, ktorú zabezpečuje žalobca na základe Zmluvy so
spoločnosťou Bratislavská teplárenská a.s., Bajkalská 21/A, Bratislava IČO: 35 823 542.

26. Z listinného dôkazu - z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že v predmetnom bytovom dome
súpisné číslo XXXX na G. ulici číslo orientačné X v J. je žalovaný vlastníkom štyroch bytov a piatich

nebytových priestorov. Nebytové priestory vo vlastníctve žalovaného (v súčasnosti prenajímané zo
strany žalovaného tretej osobe, prevádzka mäsiarstva a predtým lahôdok) sa nachádzajú zo severnej
strany bytového domu pod bytovým domom na 1. poschodí resp. na 2. poschodí, vyššie uvedené
priestory sú stavebne a technicky prepojené rozvodmi studenej vody, v predchádzajúcom období (v
roku 2013) prepojené aj rozvodmi teplej vody a to tak, že odber studenej a teplej vody bol možný len z

rozvodov bytového domu G. č. X (vrátane odvedenia do kanalizácie).

27. Z obsahu faktúry TV 4/201X zo dňa 23. 09. 2014, splatnej dňa 10. 10. 2014, súd zistil, že žalobca
Spoločenstvo vlastníkov bytov G. č. 4 refakturoval žalovanému Stavebné bytové družstvo Bratislava
IV za dodávku teplej vody/voda TUV a tepla/TUV za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010 sumu spolu

1.169,90 € do nebytových priestorov v užívaní MIRAN-DUO s.r.o. podľa vyúčtovania Bratislavskej
teplárenskej a.s..X8. Prihláškou k odberu tepla odberateľa : NP G. 2 - X v zastúpení : Stavebné bytové družstvo Bratislava
IV zo dňa 31.07.2008 číslo zmluvy : XXXXXX súd zistil, že odberné miesto: XXXXXXX.XXX OST 978
NO G. X-X má namontované určené meradlo tepla ÚK a podľa B. T. tepla pre TÚV: nebyty je daný odber

TÚV, typ určeného meradla ÚK, TÚV.

X9. Zo zmluvy o dodávke a odbere tepla zo dňa 31.07.2008 súd zistil, že odberateľ : NP G. 2 - X v
zastúpení: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, uzavrel s dodávateľom: Bratislavskou teplárenskou,
a.s. zmluvu o dodávke a odbere tepla, ktorej predmetom bola dodávka a odber tepla pre účely

vykurovania a prípravu teplej úžitkovej vody, dodávka a odber studenej vody na prípravu TÚV a dodávka
a odber doplňovacej vody.

30. Z listinného dôkazu z čl. 143 súd zistil, že už dňa 23. 12. 2008 uzatvoril dodávateľ: Bratislavská
teplárenská a.s. s odberateľom : NP G. 2 - 4 v zastúpení D. bytové družstvo Bratislava IV , Dohodu o
preddavkových platbách na rok 2009.

31. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalovaný si dlhodobo neplní svoje povinnosti
vo vzťahu k žalobcovi. Podľa žalobcu sa zo strany žalovaného jednalo o čierny odber. Pokiaľ sa
jedná o aktívnu a pasívnu legitimáciu strán sporu s touto otázkou sa už tunajší súd vysporiadal a k
tejto otázke sa už vyjadril aj krajský súd v konaní o určenie neplatnosti zmluvy. Nakoľko si žalovaný

dlhodobo neplní svoje povinnosti, je dôvodné žalobe vyhovieť. K vznesenej námietke premlčania
uviedla, že sa zo strany žalovaného sa jednalo o čierny odber. Spoločenstvo ako správca až do roku
2013 nemalo vedomosť o odbere teplej vody zo strany žalovaného. Nakoľko v bytovom dome bol
neprimeraný odber teplej vody, ktorý si žalobca nevedel vysvetliť, konci roku 2013 a začiatku roku
2014 bolo robené šetrenie. Odkrytím podhľadov, vybúraním a odkrytím rozvodných rúr teplej vody,

meraním teploty rúr, technickými konzultáciami, preskúšaním meradla, ako aj stretnutia so spoločnosťou
Bratislavská teplárenská spoločnosť má žalobca za to, že žalovaný v rozhodnom období odoberal teplú
vodu do nebytových priestorov G. X pričom za poskytnutie tejto služby žalobcovi neuhradil faktúru.
X. mal vedomosť, že teplú vodu čerpá z rozvodov bytového domu G. X, ktorá je v správe žalobcu
a za toto neplatí. Žalovaný vlastní vo vchode G. X a G. 4 - XX nebytových priestorov a z doposiaľ

predložených dôkazov zo strany žalovaného nie je preukázané, že by za dodávku teplej vody do tých
dvoch nebytových priestorov B. a C. za odber teplej vody zaplatil. Žalobca má za to, že žalovaný
teplú vodu pre nebytové priestory G. X, B. a C. odoberal na čierno, bez súhlasu a vedomia žalobcu, z
fakturačného meradla v bytovej časti G. X a jej spoločných rozvodov. Z uvedeného vyplýva, a je zrejmé,
že z nebytových priestorov G. 4 bola čerpaná a používaná teplá voda zo spoločných rozvodových častí

bez súhlasu vlastníkov bytov a ich zástupcu Spoločenstva, bez toho, že by tieto náklady boli za teplú
vodužalovanýmzaplatené.Zozákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov vyplývaSpoločenstvu
povinnosť vykonať vyúčtovanie. V zmysle tejto zákonnej požiadavky Spoločenstvo zistilo pri vyúčtovaní,
že pri položke teplej vody je enormný rozdiel v spotrebe teplej vody medzi faktúrovanou spotrebou
dodávaného tepla a spotrebovanou vodou, ktorá bola vyčíslená ako súčet bytových vodomerov. Ten

rozdiel bol približne 1.000 m3. Na základe týchto nezrovnalostí začali zástupcovia Spoločenstva zisťovať
dôvody týchto rozdielov a tiež príčiny, podali reklamáciu na dodávateľa tepla a teplej vody, dali preskúšať
meradlo dodávateľovi tepla, dali vybúrať a odkryť rozvodové rúry teplej vody, dopytovali sa opakovane
u žalovaného k jeho spotrebe teplej vody. Z ohliadkou Spoločenstva a zástupcov dodávateľa teplej vody
Bratislavskej teplárenskej a.s. bolo zistené, že v podhľade bola zakrytá rúra teplej vody, ktorá z bytovej

časti viedla do dvoch nebytových priestorov vo vlastníctve žalovaného. Žalobca sa dôvodne domnieva,
že žalovaný ako bývalý správca bytového domu G. X bytovej časti ako aj nebytových priestorov v
rokoch cca 1995 - 2013 teda skoro 20 rokov o tomto nepravidelnom odbere teplej vody z bočnej rúry,
neprihlásenej do spoločenstva vedel a teda sa jednalo o čierny odber. V nadväznosti na vyššie uvedené
skutočnosti má žalobca za to, že zo strany žalovaného sa jednalo o úmyselné konanie. Žalobca sa

dozvedel o čiernom odbere žalovaného 02.04.2014, kedy mu Bratislavská teplárenská spoločnosť
potvrdila odbery zo strany žalovaného. Povinnosť vyúčtovania záloh vyplýva nasledujúci rok do mája
s tým, že žalovaný je vlastníkom nebytových priestorov v bytovom dome, zároveň spoluvlastníkom
rozvodov, vzťahuje sa na neho zmluva o spoločenstve a vzťah medzi žalobcom a žalovaným je teda
záväzkový. Právna zástupkyňa žalobcu tiež uviedla, že žalobca do roku 2013 nemal vedomosť o

odbere teplej vody zo strany žalovaného, ktorá skutočnosť bola potvrdená až šetrením popísaným
vyššie a potvrdením Bratislavskej teplárenskej o odbere teplej vody zo strany žalovaného. Predmetná
faktúra je nedoplatok za rok 2010, už v roku 2011 sa vedelo, že ten odber vody je neprimeraný a
začalo sa šetrenie. Ale až na konci roku 2013 sa žalobca dozvedel, že kto tú vodu odoberá. Následnedňa 02.04.2014 žalobcovi bola Bratislavskou teplárenskou oznámená konkrétna spotreba množstva
odobratej teplej vody žalovaným. Až vtedy sa žalobca dozvedel o tom, čo sa deje a žaloba bola
podaná v 3-ročnej premlčacej dobe. Na otázku súdu, aby pani PZ žalobcu vysvetlila skutočnosť, že

žalobca žaluje sumu 7.023,09 € titulom nedoplatku na teple za rok 2010, pričom žalovaný preukázal,
že práve takúto istú sumu v tom istom období, ako bola vystavená faktúra žalobcu zaplatil vodárňam
Bratislavskej vodárenskej spoločnosti uviedla, že možno žalovaný zaplatil vodárňam sumu 7.023
€, ale nie je zrejmé za ktoré konkrétne nebytové priestory, žalobca však tvrdí, že táto suma údajne
7.023 € je mimo tohto sporu, odhalil sa čierny odber z vodovodnej rúry, ktorá pritekala do nebytových

priestorov na G. X a bol to odber teplej vody toho objektu. Žalobca zistil to napojenie a teda spotreba
žalovaným bola vyjadrená v peniazoch na sumu 7.169 €. To znamená, že aj keď žalovaný túto sumu
vodárňam zaplatil, tento nedoplatok vznikol žalobcovi, ktorý si ho aj uplatňuje touto žalobou v tomto
konaní. K opakovanej námietke premlčania právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že dňa 23.09.2014
bola žalobcom vystavená faktúra na sumu 7.169,90 € za spotrebu teplej vody žalovaným v nebytových
priestoroch vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný odoberal teplo a teplú vodu zo spoločných rozvodov

bytového domu G. 4, za ktoré nezaplatil a ktorého zaplatenia sa v tomto konaní žalobca domáha.
Žalovaný odoberal teplú vodu z rozvodov bytového dumu G. X v správe žalobcu, ktorý bol zriadený
na základe zmluvy o spoločenstve zo dňa 26.05.2005 v znení dodatkov. Žalovaný ako vlastník dvoch
nebytových priestorov v bytovom dome G. X Z rozvodov teplej vody, ako aj člen spoločenstva, túto
vodu odoberal a za tento odber vody nezaplatil. Žalobca vymáha svoju pohľadávku od žalovaného na

základe zmluvy o spoločenstve, t.j. medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva pre
žalovaného povinnosť na peňažné plnenie podobne ako za studenú vodu do fondu opráv. Žalovaná
suma je vymáhaná z titulu záväzkov žalovaného, vyplývajúcich z jeho vlastníctva v bytovom dome,
ktoré na základe zmluvy o spoločenstve spravuje žalobca, a ako spoluvlastníka spoločných rozvodov
teplej vody a odberov teplej vody, si žalovaný ako vlastník nebytových priestorov toto právo odoberať

teplú vodu, zároveň odoberať aj studenú vodu, ako aj zafinancovanie nebytových priestorov, z fondu
opráv uplatňoval. Žalobca sa najneskôr dňa 23.9.2014 ktorý je dňom vystavenia faktúry, dozvedel o
vzniku dlhu žalovaného voči žalobcovi. Dňa 01.04.2017 žalobca podal na tunajšom súde návrh na
vydanie platobného rozkazu, a to v elektronickej podobe bez autorizácie. Žalobca následne s ust. § 125
ods.2 a 3 CSP podanie v zákonnej lehote doplnil v listinnej podobe s potrebným počtom rovnopisov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca podal žalobu v 3-ročnej premlčacej dobe a jeho nárok nie je
premlčaný. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, že vymáhal svoje pohľadávky od žalovaného
na základe zmluvy o spoločenstve, t.j. medzi účastníkmi, existuje záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva
pre žalovaného povinnosť na určité peňažné plnenia, v tomto prípade za teplú vodu, podobne ako má
žalovaný vo vzťahu k spoločenstvu povinnosť uhrádzať za studenú vodu.

32. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný, nepreukázaný
a premlčaný. Uviedol, že záväzok žalovaného voči Bratislavskej teplárenskej spoločnosti, a.s. za rok
2010 zanikol splnením, ktorú skutočnosť žalovaný preukázal. Žalovaný preto namieta svoju pasívnu
vecnú legitimáciu. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zo strany žalovaného malo ísť o čierny odber,

poukazoval na bod 8 odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č.k. 25C/20/2017, kde súd uviedol, že
žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaný mal uzavretú osobitnú zmluvu na dodávku tepla a teplej
vody. Tiež poukazoval na to, že žalovaný v podstate od začiatku konania vzniesol námietku premlčania
návrhom uplatneného nároku. Keď, aj keby bol predmetný nárok dôvodný, objektívna premlčacia doba
začala plynúť v roku 2010 a subjektívna premlčacia doba začala plynúť od momentu, kedy sa mal

žalobca dozvedieť od údajnom čiernom odbere, t.j. bližšie neurčený dátum, na konci roku 2013. Takisto
poukazujeme na skutočnosť, že prvým dňom omeškania platby v zmysle faktúry je deň 11.10.2014 a
subjektívna premlčacia lehota bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ uplynula s poukazom na §
107 OZ 11.10.2016. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že aj v prípade, ak bol žalovaný pasívne
vecne legitimovaný, jeho povinnosť na úhradu zanikla premlčaním. A vzhľadom na uvedené žalovaný

navrhuje žalobu zamietnuť.

33. Štatutárna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca fakturuje 1x ročne, vždy do 31.5.
toho ktorého roku. Žalovaný žalobcovi preddavkovo za teplú vodu neplatil, pretože nechcel. Najprv 3x
zaplatilapotomzaplatiťodmietol.Vyúčtovanieteplejsstudenejvodysarobiloosobitnefaktúrami. Taksa

fakturovalo aj za dodanie vody do lahôdok a mäsiarstva Miran. Teplá voda, keď sa toto všetko sa stalo,
tie spoločné rozvody sú vo vlastníctve stále aj žalovaného za tie dva nebytové priestory. Žalovaný preto
mal nárok tú vodu si čerpať. Ale, mal to žalobcovi oznámiť. Tvrdili, že majú svoju vodu. Žalobca nevedel
akým spôsobom, alebo že nečerpajú teplú vodu. Ale tie spoločné rozvody stále sú ich. Tie rúry tam stálesú. Lebo oni sú spoluvlastníci spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu. Žalobca tak
ako v minulosti, žalovanému doteraz ku koncu roku vyúčtováva spotrebu studenej vody, tak aj teplej
vody. Žalovaný sa vyjadril, že sa nebude hádať, že ten spoluvlastnícky podiel na tej rúre je ich, a na to

mali právo, len mali povedať, že to odoberajú. Žalobca, keď sme to zistil, vystavil žalovanému faktúru.
Žalovaný teplú vodu už neberie z tej rúry, a právny zástupca žalovaného to vie, ale spravili úpravy bez
nášho vedomia. Vraj nejaký kotol tam majú a tam si ohrievajú tú teplú vodu. Tú teplú vodu žalovaný
má právo využívať, len potom musí zaplatiť. Chcela by som upriamiť pozornosť na jednu dôležitú vec.
Je to veľmi komplikované a vysvetlím. Sú to 2 samostatné domy, G. 2 a G. X, osobitne vedené na

liste vlastníctva. Súčasťou domu na ul. Pribišova 4 je 91 bytov a 5 nebytových priestorov, ktoré majú v
spoluvlastníctve spoločné rozvody teplej vody a studenej vody. Dva nebytové priestory odoberali teplú
a studenú vodu Lahôdky a C. čerpali v roku 2010 zo spoločných rozvodov obytného domu G. 4, t.j.
z jedného fakturačného zberača spolu s bytmi. Tvrdíme, že nebytové priestory C. a B. vo vlastníctve
SBD boli oprávnení túto vodu čerpať, ale vzhľadom k tomu, že nemali sme my možnosť vstúpiť do
týchto nebytových priestorov, mali nám nahlásiť spotrebu studenej a teplej vody za rok 2010. Spotrebu

studenej vody nahlásili, spotrebu teplej vody nenahlásili a spotrebu teplej vody sme zistili až po obhliadke
dodávateľa teplej vody Bratislavskou teplárenskou a.s.. Na základe uvedeného potom spotrebu tejto
teplej vody žalovanému vyfakturovali. Takúto fakturáciu studenej vody pre tieto dva nebytové priestory
v nájme spoločnosti C., teraz je to len jedna spoločnosť, doteraz ako studenú vodu fakturujú raz ročne
a SBD ju aj platí. Čiastky, ktoré žalovaný neplatí, žalobca vymáha v súdnych konaniach, v ktorých je

úspešný. Teplú vodu nefakturujeme už teraz z toho dôvodu, že nájomca C. nevyužíva spoločný rozvod
teplej vody v spoluvlastníctve s vlastníkmi bytov, nakoľko si spravili stavebné úpravy, o ktorých sme
žalobca nebol vopred informovaný, zabezpečil si kotol, prebúral fasádu domu, spravil komín a vraj si
sám zohrieva teplú vodu. Pokiaľ by žalovaný nebol spravil tieto stavebné úpravy do súčasnosti, studenú
vodu mu žalobca fakturuje rovnako ako teplú vodu.

34. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.02.2024 uviedol, že žalovaný ako vlastník 2 nebytových priestorov
v bytovom dome na G. X, spoluvlastník spoločných rozvodov teplej vody, ako aj člen Spoločenstva
spolu s vlastníkmi 91 bytov v obytnom dome na G. 4 túto teplú vodu odoberal, za tento odber teplej
vody nezaplatil a preto bo žalobca nútený uplatniť si svoj nárok súdnou cestou. Jedná sa o 2 nebytové

priestory - mäsiarstvo a lahôdky, ktoré sú predmetom žaloby, ktoré sú spoločnými rozvodmi teplej a
studenej vody napojené na bytovú časť G. 4, teda objekt XXX. Uviedol, že ani vlastníci 91 bytov, ani
žalovaný ako vlastník 2 nebytových priestorov - mäsiarstva a lahôdok nemajú uzatvorené zmluvy na
odber teplej vody a ani studenej. Odoberajú ju všetci ako spoluvlastníci spoločných častí a zariadení
v príslušnom spoluvlastníckom podiele, teplú vodu zo spoločných rozvodov teplej a studenej vody

obytného domu G. 4. Žalovaný, tak ako odoberal teplú vodu a za túto nezaplatil, tak odoberal aj
studenú vodu za ktorú tiež neplatí a žalobca si musí zaplatenie dlžných súm uplatňovať na súde.
Žalobca má za to, že žalovaný ako pôvodný vlastník a správca bytového domu mal a má vedomosť o
technických záležitostiach týkajúcich sa spoločných rozvodov v bytovom dome, mal vedomosť o tom,
že teplú vodu za 2 nebytové priestory - mäsiarstvo a lahôdky čerpá z rozvodov bytového domu G. X v

správe žalobcu a za túto neplatí. Od cca. 01.08.2008 dodávateľom tepla pre bytovú časť G. 2, X bola
Bratislavská teplárenská a.s. Zmluva o dodávke tepla a teplej vody pre bytovú časť so spol. KORS a.s.
a žalobcom bola uzatvorená 06.10.2006 a s Bratislavskou teplárenskou a.s. v roku 2008. Po uzatvorení
zmluvy pre vlastníkov 91 bytov a 2 nebytové priestory - lahôdky a mäsiarstvo G. X bol zrealizovaný
osobitný fakturačný certifikovaný merač teplej vody. Predtým bol spoločný merač teplej vody pre G. 2,

4. X. uvádzal žalobcovi, že pre všetky nebytové priestory v počte 5 na G. 4 má teplú vodu osobitne
meranú a neskôr sa žalobca dozvedel, že žalovaný má uzavretú zmluvu o dodávke a odbere tepla
s Bratislavskou teplárenskou a.s., avšak pre aké nebytové priestory z 11 nebytových priestorov vo
vlastníctve žalovaného na G. X a G. X sa táto zmluva vzťahuje a platí z doložených dokladov preukázané
nebolo. Nebolo preukázané odkiaľ bola čerpaná teplá voda za 2 nebytové priestory na G. X - mäsiarstvo

a lahôdky. Aj keď sa vlastník 2 nebytových priestorov - mäsiarstvo a lahôdky snaží dokázať, že podľa
faktúr zaplatil za odber teplej vody, žalobca má za to, že žalovaný nepreukázal, že za konkrétne ktoré
nebytové priestory zaplatil Bratislavskej teplárenskej spoločnosti a.s. Podľa žalobcu, žalovaný teplú
vodu pre nebytové priestory G. X - mäsiarstvo a lahôdky odoberal z fakturačného meradla bytovej časti
G. X a jej spoločných rozvodov, ktorých je zároveň spoluvlastníkom, tak isto ako odoberá aj studenú

vodu, za ktorú dobrovoľne, alebo na základe súdneho rozhodnutia aj platí. Žalobca vo vyjadrení napokon
uviedol, že vymáha svoje pohľadávky od žalovaného na základe Zmluvy o spoločenstve, tj. medzi
účastníkmi existuje záväzkový vzťah, z ktorého vyplýva pre žalovaného povinnosť na určité peňažnéplnenie , podobne ako za studenú vodu a platby do fondu opráv. Nakoľko sa jedná o záväzkový vzťah,
má žalobca za to, že jeho nárok je dôvodný a nie je premlčaný.

35. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.01.2025 uviedol, že žalobca sa najneskôr dňa 23.09.2014 (dátum
vystavenia faktúry) dozvedel o vzniku dlhu žalovaného voči nemu. Dňa 01.04.2017 žalobca podal na
tunajšom súde žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu) v elektronickej podobe bez autorizácie,
ktorú podľa osobitného predpisu (v zákonnej lehote) doplnil. Žalobca tak podal žalobu v 3-ročnej
premlčacej dobe a jeho nárok nie je premlčaný. Žalobca zdôraznil, že vymáha svoje pohľadávky od

žalovaného na základe Zmluvy o spoločenstve, t.j. medzi účastníkmi existuje záväzkový vzťah, z ktorého
vyplýva pre žalovaného povinnosť na určité peňažné plnenie, podobne ako za studenú vodu a platby
do fondu opráv. V nadväznosti na uvedené má žalobca za to, že jeho nárok je dôvodný.

36. Právne súd vec posúdil nasledovne:

37. Podľa čl. I bod 1 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov z
26.05.2005,vlastníci bytov bytového domu číslo súp.XXXX na Pribišovej ulici číslo orientačné X v J.
postavenom na pozemku parc.č.XXXX/XXX v k.ú. J. T. E. sa za účelom zabezpečenia správy domu
rozhodli založiť spoločenstvo vlastníkov bytov.

38. Podľa čl. XII bod 4 -Prevádzka domu, bytov a nebytových priestorov Zmluvy o spoločenstve
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, z 26.05.2005, rozúčtovanie nákladov sa vykoná do
31.05.nasledujúceho roka.

39. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v

znení neskorších predpisov, na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu
o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým
družstvom.

40. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, na správu domu nesmú byť
dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva
len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.

41. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, spoločenstvo je právnická

osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia
domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej
len „spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy.
Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja

(ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len „register").

42. Podľa § 7b ods. 1, prvej a druhej vety, zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov,
spoločenstvomôževykonávaťlenčinnostivymedzenétýmtozákonom.Hospodárisúhradamivlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru

okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo
dodávateľovi (ďalej len „úhrady za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí
z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou
činnosťou.

43. Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, spoločenstvo uzatvára
zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním
bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo
rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo

povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona.44. Podľa § 7b ods. 3, prvej a druhej vety, zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov,
spoločenstvo je povinné najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä

o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako
aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinné vykonať
vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty
a nebytové priestory v dome.

45. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

46. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom.

47. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

48. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

49. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

50.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

51. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

52. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho

práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

53. Súd dospel k záveru, že na strane žalobcu je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v predmetnom
konaní, v ktorom je predmetom sporu žalobcom uplatnená pohľadávka ktorá mala vzniknúť v súvislosti

s neplnením si povinností vlastníka bytu, resp. nebytového priestoru.

54. Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať splnenie povinností od jednotlivých vlastníkov, v
tomto konaní (spoločenstvo uzavreté podľa § 6 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších
predpisov) uplatňuje pohľadávku voči žalovanému Stavebné bytové družstvo Bratislava IV ako

vlastníkovi predmetných nebytových priestorov v bytovom dome G. X v J..

55. Pri riešení namietanej otázky pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v tomto konaní súd
vychádzal z citovaného ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo

len jedna zmluva o spoločenstve. Vzhľadom na skutočnosť, že v bytovom dome G. X v J. vykonáva
správu žalobca Spoločenstvo vlastníkov bytov G. 4, pričom je nesporné, že žalovaný D. bytové družstvo
Bratislava IV v predmetnom bytovom dome vlastní nebytové priestory, žalobca mohol/môže v zmysle
ustanovenia § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov vo vlastnom menevymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona ( na
základe ustanovenia § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov je daná aktívna
vecná legitimácia žalobcu v tomto konaní, ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného a to bez toho,

aby súd vykonával dokazovanie vo vzťahu k Zmluve o Spoločenstve vlastníkov bytov G. X).

56. Žalovaný v priebehu konania opakovane vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného
nároku.

57. Súd preto prednostne posudzoval, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný.

58. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa o odbere teplej vody z rozvodov
bytového domu G. X v J. do nebytových priestorov žalobcu dozvedel až po tom, ako vykonaná obhliadka
vedenia rozvodov vody až niekedy koncom roku 2013). Zo strany Bratislavskej teplárenskej, a.s. dňa
02.04.2014 bola žalobcovi oznámená skutočná spotreba teplej vody. Žalobca - spoločenstvo vlastníkov

bytov G. 4 v zmysle § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov hospodári s
úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru
v dome uhrádza priamo dodávateľovi. Žalobca Spoločenstvo vlastníkov bytov G. X mal vedomosť o
tom, že žalovaný Stavebné bytové družstvo Bratislava IV má uzatvorenú osobitnú zmluvu na dodávku

a odber tepla (pre účely vykurovania a teplej úžitkovej vody). Žalobca nepredpisoval v súvislosti s
nebytovými priestormi vlastnenými žalovaným (nebytové priestory žalovaný prenajímal firme MIRAN -
DUO, s.r.o. prevádzkujúcej mäsiarstvo, resp. lahôdky). Žalobca potvrdil, že o odbere vody z rozvodov
bytového domu sa dozvedel až po odkrytí rozvodov (t.j. koncom roku 2013). Následne žalobca vystavil
žalovanému faktúru č. 04/2014 (dňa 23. 09. 2014), splatnú 10. 10. 2014 vo výške 7.169,90 €. Za tohto

stavu bolo možné ustáliť, pre potrebu tohto konania plynutie premlčacej doby.

59. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané v dôsledku čoho žalovaný môže čeliť súdnemu

uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku, tj.
zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne
priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to prípadne aj za cenu straty
vynútiteľnosti práva.

60. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou,
ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok
(od slova ,,mohlo“ a nie od ,,mohol“). (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. mája
1997, sp. zn. 3 Obo 44/1997).

61. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základ žalobu, teda keď
je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, napr. na tom,
že oprávnený nevedel o svojom práve. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je
ustanovená kombinovaná premlčacia doba. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia
nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je však taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa

premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

62. Uvedené výsledky vykonaného dokazovania vedú súd k záveru, že žalobca mal vedomosť o odbere
teplej vody z rozvodov bytového domu G. X v J. do nebytových priestorov žalobcu najneskôr koncom
roku 2013 a to po tom, ako bola vykonaná ohliadka vedenia rozvodov vody. Uvedené bolo v konaní

preukázané a žalobca potvrdil, že o odbere vody z rozvodov bytového domu sa dozvedel až po odkrytí
rozvodov ku koncu roku 2013. V nadväznosti na to žalobca aj vystavil žalovanému faktúru č. 04/2014
(dňa 23. 09. 2014), splatnú 10. 10. 2014 vo výške 7.169,90 €. Prvým dňom omeškania platby v zmysle
faktúry je deň 11.10.2014 a subjektívna premlčacia doba bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ
uplynula s poukazom na § 107 Občianskeho zákonníka dňa 11.10.2016.

63. Pokiaľ by si teda bol žalobca uplatnil svoj nárok v čase splatnosti predmetnej faktúry na súde, konal
by ešte v rámci plynutia premlčacej lehoty, či objektívnej (odo dňa vzniku bezdôvodného obohatenia)ako aj subjektívnej (od kedy sa dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá) v zmysle § 107 Občianskeho
zákonníka.

64. Pokiaľ si žalobca uplatnil svoj nárok až žalobou podanou 03.04.2017 podaním urobeným v
elektronickej podobe bez autorizácie, ktoré následne 10.04.2017 cestou splnomocneného právneho
zástupcu doručil súdu osobne v listinnej podobe, podal tak žalobu po uplynutí premlčacej lehoty a to
objektívnej ako aj subjektívnej.

XX. Vzhľadom na uvedené, povinnosť žalovaného uhradiť predmetnú faktúru zanikla premlčaním.

66. Pokiaľ žalobca mal za to, že sa jednalo o úmyselné obohatenie žalovaného a teda je potrebné, aby
sa na jeho prípad uplatnila 10 ročná objektívna premlčacia lehota, zaťažovalo ho v konaní dôkazné
bremeno preukázať úmysel žalovaného úmyselne sa na účet žalobcu obohatiť. Toto dôkazné bremeno
však žalobca v konaní neuniesol a žiadnym z dôkazov úmyselné konanie žalovaného na obohatení

sa na úkor žalobcu tento nepreukázal. Nebol preukázaný úmysel žalovaného obohatiť sa na úkor
žalobcu, listinnými dôkazmi žalovaný preukázal, že vo vzťahu k nebytovým priestorom na G. X-X v J.
mal uzatvorenú osobitnú zmluvu Bratislavskou teplárenskou a.s. o dodávke tepla.

67. S poukazom na uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol. .

68. Podľa názoru súdu sa nejednalo o pohľadávku, ktorú by subsumoval a ktorá by žalovanému
vyplývala zo Zmluvy o spoločenstve a ktorá by podliehala premlčaniu vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej
dobe.
69. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Súdžalobuvcelomrozsahuzamietol,včohodôsledkubolvkonaní
v plnom rozsahu 100% úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému priznal proti
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsah.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,

proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.