Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/21/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320207127
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1320207127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Barbora Vrbová, advokátka, so sídlom
Wilsonova 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX,
XXX XX G., zast. JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra,
o vydanie hnuteľných vecí alt. zaplatenie 1.400 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02.08.2022, č.k. 60C/71/2020-182, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a
rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„ Občiansky zákonník“). Vecne zamietajúce rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní nepreukázal
vlastnícke právo k hnuteľným veciam vydania, ktorých sa v konaní domáhal. Poukázal na to, že samotná

držba pokladničného dokladu k označenej hnuteľnej veci nie je hodnoverným dôkazom preukazujúcim
nadobudnutievlastníctvakhnuteľnýmveciam-TVSamsungH.akávovarF.I.J.XK.+.Tvrdeniažalobcu,
že predmetné hnuteľné veci nadobudol z vlastných prostriedkov nepreukazovali ani ním predložené
dokladyovýberochhotovosti,atovýberdňa07.04.2015vsume8.000eur,dňa14.09.2015vsume8.000
eur a dňa 18.08.2019 v sume 8.000 eur. Nakoľko kávovar bol zakúpený dňa 24.12.2014 a TV Samsung
bol zakúpený dňa 01.06.2015, mal súd za to, že žalobcom uvádzané výbery v hotovosti jednak značne
prevyšovali cenu vecí v danom čase a neboli ani vykonávané bezprostredne pred ich nadobudnutím.

Ustáli tak, že absentuje priama súvislosť medzi výberom hotovosti žalobcom a tvrdeným zaplatením
kúpnej ceny žalobcom. Keďže žalobca nepreukázal, že je vlastníkom veci, ktorých vydania sa domáha
a tieto veci, ktoré mu nepochybne patria sú v neoprávnenej držbe u žalovanej, súd prvej inštancie
žalobu žalobcu tak v časti vydania vecí ako i vo vzťahu k alternatívnemu petitu na zaplatenie sumy 1
400 eur, zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) a v konaní
úspešnej žalovanej priznal nárok na plnú náhradu trov konania, s tým, že o výške náhrady súd rozhodne

po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac naplnením
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Nesúhlasil so záverom súdu prvejinštancie, že nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam, nakoľko bežne pokladničné doklady
neobsahujú meno vlastníka zakúpených vecí. V konaní jednoznačne preukázal, že so žalovanou žil v
spoločnej domácnosti a zo spoločnej domácnosti odišiel a predmetné hnuteľné veci sa neoprávnene

nachádzali v domácnosti žalovanej. Žalovaná nepreukázala, že jej vlastníčkou predmetných hnuteľných
vec. Mal za to, že svoje vlastníctvo inak ako predložením pokladničných blokov preukázať nemohol.
Namietal i porušenie procesných práv, a to práva na spravodlivý proces - prejednanie veci v jeho
prítomnosti. Uviedol, že pojednávania nariadeného na deň 02.08.2022 o 10.00 hod. sa nemohol
zúčastniť z dôvodu infekčného ochorenia. O tejto skutočnosti informoval súd jeho právny zástupca

a požiadal o odročenie pojednávania. Súd návrhu nevyhovel, vec prejednal a vo veci rozhodol, bez
toho, aby sa mohol vyjadriť k návrhom na ďalšie dôkazy a uprel mu právo záverečnej reči. Na základe
uvedenéhožiadal,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštanciezmeniltak,žežalobevplnomrozsahu
vyhovie alt. aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 22.11.2022 a uviedla, že napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, logické, odôvodnené a zákonné. Súd
vykonal všetky navrhované dôkazy, tieto správne posúdil, a rozhodol v súlade so všeobecne ustálenou
judikatúrou. Žalobca nepreukázal vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam, preto súd prvej
inštancie správne žalobu zamietol. Dôkazné bremeno v konaní zaťažovalo žalobcu. Držba účtenky
nepreukazuje vlastnícke právo k veci ani samotná účtenka nie je dokladom o vlastníctve hnuteľnej

veci, najmä za stavu, že žili v spoločnej domácnosti. Vlastník hnuteľnej veci môže vlastnícke právo k
veci preukázať kúpnou zmluvou, pokladničným dokladom s uvedením údajov kupujúceho alebo inými
dôkazmi ( listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov). Opakované výbery tej istej sumy, z toho dva výbery
až po kúpe hnuteľných vecí a jeden výber dva mesiace pred kúpou veci, nepreukazujú uhradenie kúpnej
ceny žalobcom. Jednalo sa o opakovaný výber a následný vklad, nakoľko žalobca uvedenou sumou

vzhľadom na svoj mesačný príjem a výdavky, ani nedisponoval. Hnuteľné veci nakupovala za svoje
finančné prostriedky v hotovosti, čo preukázal vyhlásením verejného funkcionára za rok 2014, kedy
priznala držbu hotovosti, pričom uvedenú hotovosť už v roku 2015 neuviedla, nakoľko ju okrem iného
použila na kúpu predmetných hnuteľných vecí. Za nepreukázaný a nezrozumiteľný považovala aj nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 1400 eur. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o porušení jeho procesných

práv uviedla, že súd vo veci postupoval procesne správne. Bolo právom nie povinnosťou žalobcu
zúčastniť sa pojednávania, pričom ospravedlnenie jeho neúčasti jeho právnej zástupkyne z dôvodu
pracovnej neschopnosti žalobcu súd v danom štádiu konania nemohol akceptovať. Právna zástupkyňa
bolo so sporom oboznámená, preto nebol dôvod, aby sa nezúčastnila pojednávania. Poukázala na to,
že dôvod návrhu žalobcu na odročenie pojednávania nebol nielen dôležitý a náležite preukázaný, ale

nebol oznámený súdu bezodkladne po tom, čo sa o ňom žalobca dozvedel. Naviac na predmetnom
pojednávaní neboli vykonané žiadne dôkazy, pričom žalobca na predchádzajúcom pojednávaní ani
žiadne dôkazy nepredniesol a jeho návrh na výsluch ním navrhnutého svedka zobral späť a netrval na
ňom pričom strany sporu tak iba zotrvali na svojich tvrdeniach.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania ( § 379, § 380 ods.
1 a 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.

7. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným odvolateľom, odvolací súd upozorňuje,
že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa
ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i

kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími

dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol a skutkovo vymedzil v odvolaní;
pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadávalkonkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,

nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje
procesné práva aj v odvolacom konaní.

9. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd
prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza, že tento
odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho
naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných
práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré

mu zákon (CSP) priznáva.

10. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie
porušil jeho procesné práva, keď vec prejednal v jeho neprítomnosti. Z obsahu spisu odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 16.03.2022 za osobnej prítomnosti žalobcu

a jeho právneho zástupcu nariadil nový termín pojednávania na deň 02.08.2022, s tým, že strany
sporu vzali termín pojednávania na vedomie a už písomne predvolané nebudú. Podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 01.08.2022 právny zástupca žalobcu požiadal v mene žalobcu a vo svojom
mene o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o nariadenie nového termínu pojednávania. Žiadosť
odôvodnili tým, že dňa 30.07.2022 sa žalobca dozvedel, že je Covid pozitívny. Právny zástupca

žalobcu oznámil súdu, že žalobca vyslovil požiadavku byť prítomný na pojednávaní a odmietal, aby sa
pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti aj vzhľadom na výsluch svedka pána L.. Súd prvej inštancie
žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania, vzhliadnuc k tomu, že žalobca je v konaní zastúpený
právnym zástupcom, vyhodnotil ako nedôvodnú a o tejto skutočnosti upovedomil právneho zástupcu
žalobcu ( postup podľa ust. § 183 ods. 4 CSP) a vo veci konal a meritórne rozhodol. Súd prvej inštancie

správne vyhodnotil, že v danom prípade neboli splnené podmienky na to, aby súd pojednávanie odročil.
Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu a to len z dôležitých dôvodov. Odročiť
pojednávanie možno len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok. Prvou je, že pre nemožnosť
dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody, druhou podmienkou je to, že nemožno od strany
alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V prejednávanej veci

žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlňoval zdravotným stavom ( COVID 19), na strane
právneho zástupcu žalobcu však neboli preukázané ani tvrdené žiadne dôležité dôvody, pre ktoré sa
nemoholnariadenéhopojednávaniazúčastniť.Vzhliadnucktomu,žežalovanýnapojednávaníkonanom
dňa 02.08.2022 od výsluchu ním navrhnutého svedka p. L. upustil ako i s prihliadnutím na to, že iné
dôkazy ako už boli v konaní za účasti žalobcu vykonané, neboli navrhnuté ani predložené, postupom

súdu prvej inštancie, ktorý vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nedošlo k
porušeniu procesných práv žalobcu. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho
prítomnosti,zaručenéčl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,nemožnochápaťtak,žebysúdnemohol
konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný účastníkovi poskytnúť
priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená hlavne v ustanovení § 179 ods.2

CSP, ktoré súdu ukladá predvolať účastníkov na pojednávanie tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Je na účastníkovi, či využije
svoje právo zúčastniť sa pojednávania na súde. Pričom v prejednávanej veci nutno zdôrazniť, že žalobca
bol v konaní zastúpený a účasti jeho právneho zástupcu na nariadenom pojednávaní nebránila žiadna
dôležitá prekážka.

11. V podanom odvolaní odvolateľ ďalej uplatnili odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP
(napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.12. V prejednávanej veci si žalobca žalobou uplatnil nárok na vydanie hnuteľných vecí, predpokladom
úspešnosti, ktorej bolo 1/ preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, 2/ preukázanie, že vec sa
nachádza u tretej osoby a 3/ preukázanie, že táto osoba označená ako pasívne legitimovaná zadržiava

vec u seba neoprávnene. Súd prvej inštancie tak na prejednávanú vec správne aplikoval ust. § 126
Občianskeho zákonníka, pričom žalobca, ktorý pre seba odvodzoval úspech v konaní, bol povinným
preukázať splnenie skutočnosti zodpovedajúcich znakom právnej normy.

13. V prejednávanej veci bolo sporným preukázanie, že žalobca je vlastníkom hnuteľných vecí vydania

ktorých sa domáha. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno. Vyhodnotenie súdu prvej inštancie, že žalobca žiadnym relevantným
spôsobom nepreukázal, že zo svojich peňažných prostriedkov uhradil kúpnu cenu za hnuteľné veci,
vydania ktorých sa v konaní domáha, považuje odvolací súd za správne. Dôkazy o tom, že žalobca dňa
07.04.2015 zo svojho účtu vybral hotovosť v sume 8.000 eur, dňa 14.09.2015 hotovosť v sume 8.000
eur a dňa 18.08.2019 hotovosť v sume 8.000 eur, nepreukazujú tvrdenie žalobcu, že dňa 24.12.2014

uhradil z vlastných peňažných prostriedkov kúpnu cenu 799 eur (za kávovar Jura ENA Micro 9 Aroma+)
a dňa 01.06.2015 sumu 1.999 eur (za TV Samsung H.). Tvrdenie žalobcu s ohľadom na dátumy výberu
hotovosti z účtu žalobcu ako i výšku kúpnej ceny neboli vierohodné. Odvolací súd zastáva názor, že
dôkaz v podobe výberov z účtu žalobcu potvrdzujúci výbery spolu vo výške 24.000 eur, nepreukazuje,
že kúpnu cenu za predmetné hnuteľné veci uhradil žalobca. Pokiaľ odvolateľ namietal, že žalovaná

nepreukázala,ženanadobudnutiehnuteľnýchprostriedkovbolipoužitéjejfinančnéprostriedky,odvolací
súd upriamuje pozornosť, na to, že dôvodom na zamietnutie žaloby bolo neunesenie dôkazného
bremena žalobcom.

14. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej

strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet

(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (k tomu porovnaj aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
9. júna 2020 sp. zn. I. ÚS 24/2019). Inými slovami, dôkazné bremeno možno vymedziť ako procesnú
zodpovednosť strany sporu za to, že súdu budú rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno

vzťahuje, preukázané. Pojem „dôkazné bremeno“ sa najčastejšie používa v spojení s jeho unesením
alebo neunesením; ak ho strana sporu (ne)uniesla, znamená to, že sa jej (ne)podarilo skutočnosť
preukázať bez ohľadu na to, či si dôkaznú povinnosť splnila či nesplnila.

15. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ( vrátane

výroku o trovách prvoinštančného konania) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že
úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná

má proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).