Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. december 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233575
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123233575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Povina, štátny občan SR proti žalovaným: 1/ Slovenská
republika – Slovenský pozemkov fond, so sídlom Búdkova cesta 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345,
2/ C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX G. – H. A., štátny občan SR, 3/ A.
H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX G. – H. A., štátny občan SR, 4/ I. A. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/X, XXX XX D. K. A., štátny občan SR, 5/ A. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX D. K. A., štátny občan SR, v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1/ až 5/ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom okresnom súde dňa 02.08.2023 domáhal voči žalovaným
určenia, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri obce Kysucké Nové Mesto parcely registra
E č. XXXX o výmere XXX m2, XXXX o výmere XXX m2, XXXX o výmere XXX m2, XXXX o výmere
XXX m2, XXXX o výmere XXX m2 a XXXX o výmere XXX m2 ( PKV XXXX, LV č. XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX). Doplnenou žalobou pod následkom odmietnutia žiadal určiť, že je vlastníkom aj nehnuteľností
v k.ú. D. K. A. KNC XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, XXXX/XX orná pôda o výmere XX m2,
XXXX/XX orná pôda o výmere XX m2, XXXX/XX orná pôda o výmere XXX m2, XXXX/XX orná pôda
o výmere XX m2, XXXX/XX orná pôda o výmere XX m2 (LV č. XXXX, XXXX).

2. Žalobu odôvodnil okrem iného, relevantným k rozhodnutiu vo veci samej, tým, že je zákonným
dedičom po jeho zosnulom otcovi L. B., zomr. XX.XX.XXXX. Žiadal navrátenie vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam po svojom otcovi, a to so zanechaným závetom, kde neboli prededené
všetky nehnuteľnosti a neboli súčasťou dedičského konania sp. zn. D 394/59. V tomto období bol žaloba
maloletý (15 ročný) a bol jediným dedičom v závete. Predmetné nehnuteľnosti, ktoré neboli prededené,
nadobudol jeho otec riadnou kúpnou zmluvou so svojou manželkou, ktorá po smrti zanechala jej
podiel jeho otcovi v celosti. Neprededené nehnuteľnosti boli evidované v PK vložke XXXX. Predmetné
nehnuteľnosti v rozpore so skutočným stavom a zákonom v priebehu času nadobudli titulom zmlúv
o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva žalovaní.

3. Žalovaní v písomných vyjadreniach k podanej žalobe nárok žalobcu spochybnili a tento neuznali.
Žalovanáv3/radeuviedla,žepozemkynadobudlaposvojomotcovi.Žalovanáv2/radeuviedla,ženieje
jej známe, že by sa žalobca obrátil na SR o navrátenie zoštátnených alebo vyvlastnených nehnuteľnostíako právoplatný dedič po svojom otcovi. Ignorovaním zákonov a svojou nečinnosťou ich stratil. Uviedla,
že predmetné pozemky nadobudla ako reštituentka. Žalovaní v 1/ rade uviedol, že v uznesení sp. zn.
D 394/59 nie je zmienka o predmetných nehnuteľnostiach. Nie je v ňom zmienka ani o PKV XXXX k.ú.

D. K. A.. Poručiteľ L. B. nadobudol na základe dedičského konania sp. zn. D 605/41 vlastníctvo k PKV
XXXX, k.ú. D. K. A. po svojej manželke A. B. v celosti, ktorá nebola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
na PKV XXXX k.ú. D. K. A., ale len podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku. L. B. sa tak nemohol
stať výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností na PKV XXXX, ale mohol zdediť len príslušný
spoluvlastnícky podiel poručiteľky. Namietal prípustnosť petitu o určenie vlastníckeho práva žalobcu

k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca nemôže žiadať o určenie vlastníckeho práva len z dôvodu §
460 OZ v okamihu smrti poručiteľa. Vo vzťahu k EKN parc. č. XXXX orná pôda o výmere XXX m2 na
PKV XXXX namietol res iudicata vzhľadom na konanie pred Okresným súdom Čadca sp. zn. 8C 296/88
zo dňa 14.07.1988.

4. Žalobca v replike zotrval na podanej žalobe, ako aj skutkovej a právnej argumentácii v spore. Potvrdil,

že predmetné nehnuteľnosti samozrejme nie sú predmetom dedičského konania sp. zn. D 394/59. Jeho
otec v dôsledku zoštátnenia prišiel o predmetné nehnuteľnosti - pozemky, neboli mu navrátené, lebo
v roku XXXX zomrel, a teda predmetné nehnuteľnosti nemohli byť súčasťou dedičského konania. Nemal
vedomosť o žiadnych iných vlastníkoch predmetných nehnuteľností.

5. Žalovaní v duplike (žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade) trvali na nedôvodnosti podanej žaloby
žalobcu. Trvali na doterajšej argumentácii v spore. Zdôraznili, že predmetné nehnuteľnosti neboli
predmetom dedičského konania sp. zn. D 394/59, tieto treba predediť a nie určiť vlastnícke právo
žalobcovi.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 02.12.2024, na ktorom vec prejednal, vykonal
dokazovanie a rozhodol vo veci samej.

7. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore,
ako ich uviedli v žalobe, či v podanom vyjadrení k žalobe, replike alebo duplike.

8. Žalobca pred súdom v rámci prednesu tiež uviedol, že predmetné nehnuteľnosti má záujem prepísať
na syna, chce ich darovať synovi. Žiadal súd, aby predmetné nehnuteľnosti prisúdil jeho synovi.

9. Žalovaní pred súdom trvali na doterajšej argumentácii v spore, najmä neprípustnosti petitu žaloby.
Žalovaná v 2/ rade uviedla, že v XXXX predmetné pozemky boli vyvlastnené a žalobca po roku XXXX,

M. E. C. XXXX nežiadal ich navrátenie. Predmetné pozemky tak ostali štátu, ktorý tieto rozdelil medzi
ostatných, ktorým niekedy pozemky zobral.

10. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu
relevantnými pre rozhodnutie vo veci samej. Z dedičského rozhodnutia D 394/59 zo dňa 12.02.1960

vyplýva,žeL.B.(otecžalobcu)zomreldňaXX.XX.XXXXsozanechanímzávetuprejedinéhozákonného
dediča mal. A. B., syna poručiteľa – žalobcu. Štátne notárstvo žalobcovi potvrdilo nadobudnutie
dedičstva zo závetu ako jedinému závetnému dedičovi k nehnuteľnostiam v záp. č. XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX. Predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca
domáha určenia vlastníckeho práva z dedičského rozhodnutia nevyplývajú. V konaní nebolo sporné, že

vymedzené nehnuteľnosti neboli predmetnom dedičského konania.

11. V danej veci sa žalobca domáhal určenia jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam,
a teda domáhal sa dosiahnutia súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri
nehnuteľností, keď ako vlastníci predmetných nehnuteľností sú v čase rozhodovania evidované iné

osoby, a to žalovaní v 1/ až 5/ rade. Okresný súd sa tak v konaní zaoberal relevantnou otázkou
vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcom tvrdeného titulu dedičského
rozhodnutia sp. zn. D 394/59. Žalobe žalobcu však nebolo možné vyhovieť.

Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,

rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa
vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a
ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.12. V danej veci dôkazné bremeno preukázania vlastníckeho práva žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam ležalo na žalobcovi. Bolo jeho procesnou povinnosťou preukázať, že žalobca
predmetné nehnuteľnosti zdedil, resp. nadobudol predmetné pozemky ako dedičstvo smrťou poručiteľa

L. B. v súlade s § 460 OZ. Pokiaľ ide o vlastnícke právo žalobcu titulom dedenia (§ 460 OZ), toto
nebolo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané. V konaní bolo nesporné a zároveň listinnými
dôkazmiajpreukázané,žepredmetnénehnuteľnostižalobcavkonanísp.zn.D394/59nezdedil,nakoľko
tieto vymedzené nehnuteľnosti neboli predmetnom dedičského konania D 394/59. Z vykonaného
dokazovania okresný súd zistil a v danej veci bolo nesporné, že žalobca zdedil v konaní sp. zn. D

XXX/XX po L. B. nehnuteľnosti pod zápisom č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX. Predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva neboli
predmetom tohto dedičského konania. Okresný súd uvádza, že žalobca mohol zdediť len v dedičskom
konaní zistené a v dedičskom rozhodnutí vymedzené nehnuteľnosti. Hoci žalobca bol podľa obsahu
dedičského rozhodnutia sp. zn. D 394/59 jediným výlučným (závetným) dedičom, nadobudol dedičstvo
len v rozsahu špecifikovanom v dedičskom rozhodnutí. Žalobca v tomto dedičskom konaní nemohol

zdediť prípadný ďalší majetok poručiteľa. Žalobca nemohol zdediť majetok, ktorý v dedičskom konaní
a dedičskom rozhodnutí nie je zistený a uvedený. Nemožno dospieť k záveru, že napriek tomu, že nie sú
predmetné nehnuteľnosti priamo v dedičskom uznesení sp. zn. D 394/59 uvedené, žalobca z postavenia
výlučného závetného dediča je jediným dedičom aj týchto nehnuteľností. K nadobudnutiu dedičstva
nedochádza len na základe smrti poručiteľa (§ 460 OZ). Dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom

prejednané a rozhodnuté. Ak nie je zachovaný tento postup, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou
sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva (R 3/2015).
Podľa rozhodnutia súdu sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Vlastnícke právo
k veci, ktorá nebola predmetom dedičského konania po poručiteľovi je možné určiť len vo vzťahu k osobe
poručiteľa. Ak sa objaví majetok poručiteľa, ktorý nebol predmetom dedenia, a poručiteľ skutočne

tento majetok v čase smrti vlastnil, do úvahy prichádza len dodatočné dedičské konanie, tzv. konanie
o novoobjavenom majetku (NSSR sp. zn. 3Cdo 222/2010). Dodatočné dedičské konanie nemôže byť
nahradené rozhodnutím v danej veci, že žalobca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Prípustnou
žalobou voči súdu by bolo v danej situácii domáhať sa určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi
– otcovi žalobcu, nie určenia vlastníckeho práva žalobcu, alebo dokonca určenia vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam jeho synovi. Takto žaloba žalobcu však vymedzená nebola.

13. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že je z titulu dedenia vlastníkom predmetných žalovaných
nehnuteľností, keď nepreukázal, že nehnuteľnosti zdedil v konaní sp. zn. D 394/59, na ktoré sa odvoláva.
Rozhodná skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti neboli ani predmetnom dedičského konania sp. zn.

394/59 bola naviac medzi stranami aj nesporná. Žalobca v konaní nepreukázal, a ani netvrdil iný titul
nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Naviac pre úplnosť odôvodnenia
tohto rozhodnutia, okresný súd uvádza, že v konaní nebolo ani preukazované, že právny predchodca
žalobcu L. B. bol vôbec v čase smrti výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Vzhľadom však
na vymedzený predmet sporu a vymedzený žalobný návrh (keď súd je viazaný žalobným návrhom)

uvedené ani nemohlo byť predmetom dokazovania v danej veci.

14. Z uvedených dôvodov, a to teda najmä z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností a tiež najmä z dôvodu, že žalobca sa v konečnom dôsledku za danej
skutkovej situácie ani nemohol s úspechom (v zmysle vyššie uvedených právnych záverov) domáhať

určenia jeho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pokiaľ neboli predmetné nehnuteľnosti
predmetom dedičského konania sp. zn. 394/59 a ohľadne týchto nehnuteľností nebolo potvrdené
nadobudnutie vlastníckeho práva, okresný súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Predmetná
žaloba predstavovala v zmysle súdnych judikátov obchádzanie zákona.

15. V závere súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré
považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné

sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami podanými stranami
sporu. Tiež okresný súd pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/17/2017 a tiež uznesenie ÚS SR sp. zn. II ÚS 366/2018, či rozsudok KS ZA sp. zn. 9Co/19/2021,
v zmysle ktorých právnych záverov konečné rozhodnutie súd vo veci príjme po vykonanom dokazovaní.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Žalovaní v 1/ až 5/ rade boli v konaní úspešní v plnom rozsahu (100%), avšak súd vzhľadom na
vek žalobcu (XX rokov) jeho sociálny status starobného dôchodcu so zdravotnými problémami (ktoré sa
prejaviliajnasamotnompojednávaní,naktoromžalobcanepočul,resp.nedopočulabolajzaprítomnosti
sprevádzajúcej osoby), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným v konečnom dôsledku žiadne
trovy konania ani nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu ani neuplatnili, im trovy konania voči

žalobcovi nepriznal (§ 257 CSP). Okresný súd mal za to, že takéto rozhodnutie o trovách konania
z osobitných dôvodov na strane žalobcu zodpovedá spravodlivému usporiadaniu veci a tiež z dôvodu, že
žalovaným žiadne trovy konania nevznikli a tieto si neuplatnili takéto rozhodnutie súdu o trovách konania
zodpovedá aj zásade hospodárnosti konania a zásade konania bez zbytočných prieťahov, keď nebude
zo strany súdu už potrebné rozhodovať o výške trov konania (keďže žiadne trovy konania žalovaným

nevznikli) a zbytočne konanie predlžovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.