Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/214/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124207011
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124207011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti A.:
1/ B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C., nar. XX.XX.XXXX a 3/ C., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti bytom ako
matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, deti
matky: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. G. XX, H. H., zastúpenej právnou zástupkyňou: JUDr.
Marína Šimková, advokátka, so sídlom Kapitulská 21, Banská Bystrica a otca: B. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. I. J. H. XXX/XX, K., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Peter Škrabák, advokát, so
sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38P/6/2024-128 zo dňa 24.09.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomokresnýsúdvýrokomI.určilotcovipovinnosťprispievaťnavýživumaloletého
B. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 40 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne, na
maloletého C. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 40 Eur mesačne na sumu 90 Eur
mesačne a na maloletú C. A., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným zo sumy 35 Eur mesačne na sumu

80 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.01.2024. Výrokom
II. zameškané výživné od 01.01.2024 do 24.09.2024 na maloletého B. A., nar. XX.XX.XXXX vo výške
450Eur,namaloletéhoC.A.,nar.XX.XX.XXXXvovýške450,-EuranamaloletúC.A.,nar.XX.XX.XXXX
vo výške 405,- Eur povolil otcovi splácať v 13 eurových mesačných splátkach na každé z maloletých detí
spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len
jednej splátky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu
Žilina sp.zn. 37P/159/2019 zo dňa 23.11.2020 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým

deťom a podľa výroku IV. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na dňa15.01.2024 doručený návrh
matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a jeho odôvodnenie, na vyjadrenie kolízneho opatrovníka
k návrhu, na výsledky informatívneho stretnutia rodičov, na vykonané dokazovanie na nariadených
pojednávaniach vyjadreniami matky, otca a ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka a listinnými
dôkazmi, a to lustráciami v Sociálnej poisťovni, vyjadreniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Žilina, vyjadreniami Okresného riaditeľstva PZ Žiline, výpisom z katastra nehnuteľností, Vyjadrením
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu a
posudkových činností zo dňa 04.06.2024, Posudkami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, odbor
sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových činnostízo dňa 07.08.2019 a 07.08.2024, odpisom z registra trestov na otca, obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Žilina sp.zn. 37P/159/2019 a za aplikácie § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 77 ods. 1
a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. Okresný súd konštatoval, že rodičia majú voči deťom vyživovaciu povinnosť, ktorá vyplýva zo
zákona a má niekoľko foriem. Pre správne určenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je potrebné
vyhodnotenienákladovnapokrytieodôvodnenýchpotriebdieťaťa,ktorémôžubyťrôzne,podľaokolností
jednotlivého prípadu a sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a

duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však
bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú
základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Za nevyhnutné považoval
okresný súd pri rozhodovaní o výživnom uvažovať tiež o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za
dlhšie obdobie, prípadne o potrebách celkom náhodných, uspokojenie ktorých vyžaduje spravidla vyššie

náklady.

4. Okresný súd zdôraznil, že v priebehu plnenia súdom stanoveného výživného dochádza plynutím
času k zmene skutočností, na základe ktorých bol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti povinného
rodiča. K takejto zmene dochádza spravidla zvýšením odôvodnených potrieb oprávneného (dieťaťa)

alebo zmenou v zárobkových možnostiach povinného (rodiča). Ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine preto
umožňuje súdu, aby v prípade zmeny pomerov bolo zmenené súdne rozhodnutie o výživnom. Súdna
prax ustálila, že zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanovenú súdom, musí byť takej
povahy, aby bol daný reálny dôvod zmeniť už vydané súdne rozhodnutie. Zákonnými kritériami zostávajú
odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

5. Ďalej okresný súd poukázal na princíp potencionality pri určovaní vyživovacej povinnosti, ktorý sa
uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj
k strate možnosti platiť výživné. Rovnako na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v

prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe
súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré by povinný (potenciálne) mohol
maťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,

prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného
na maloleté deti, a to rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 37P/159/2019 zo dňa 23.11.2020,
uplynuli takmer štyri roky a nastala zmena pomerov tak na strane maloletých detí, ako aj na strane

rodičov. Maloletý B. mal v čase posledného rozhodnutia súdu takmer sedem rokov, maloletý C. takmer
päť rokov, maloletá C. rok a pol. V súčasnosti má maloletý B. takmer 11 rokov, maloletý C. takmer 9
rokov a maloletá C. päť a pol roka. V súčasnosti maloletý C. a B. navštevujú základnú školu, maloletá
C. materskú školu. Výdavky na maloleté deti sa zvýšili. Matka poberá vyšší opatrovateľský príspevok
(v čase posledného rozhodnutia súdu cca 650 Eur, aktuálne 856,80 Eur + kompenzačné príspevky)

a vyššie rodinné prídavky vo výške 270 Eur. Otec poberá vyšší invalidný dôchodok (v čase posledného
rozhodnutia súdu 331 Eur, aktuálne 441,40 Eur). Otec v priebehu konania previedol spoluvlastnícky
podiel k nehnuteľnosti (rodinný dom) na svoju matku, čím úmyselne znížil svoje majetkové pomery.

7. Výdavky, ktoré matka uviedla v návrhu a priebehu konania na súde prvej inštancie, okresný súd

nepovažoval za nadhodnotené. Mesačné výdavky na maloletého B. považoval za opodstatnené vo
výške mesačne cca 350,- Eur, na mal. C. vo výške cca 320,- Eur a mesačné výdavky na maloletú
C. vo výške cca 350,- Eur (strava, drogéria, hygiena, lieky a vitamíny a výživové doplnky, oblečenie
a obuv, podiel na výdavkoch na bývanie na každé z maloletých detí školský klub, ZRPŠ, záujmové
krúžky, pomôcky na tvorenie, cestovné, terapia, výdavky na začiatku školského roka). Okresný súd mal

preukázané, že mal. B. trpí autizmom, mentálnym postihom, navštevuje detského psychiatra a kožného
lekára. Maloletý C. trpí autizmom, má psychické problémy, sebapoškodzuje sa, navštevuje hematológiu,
detskú psychiatriu, kožného lekára. Maloletá C. má oneskorený vývoj. Okresný súd podotkol, že bežnévýdavky na maloleté deti možné vyčísliť len orientačne, a preto vychádza zo všeobecných poznatkov o
cenách tovarov primeraných veku maloletých detí, ako aj z vlastnej rozhodovacej činnosti.

8. Okresný súd poukázal na to, že otec výdavky špecifikované matkou a ich výšku nespochybnil.

9. Okresný súd skonštatoval, že od posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti otca,
prirodzeným rastom maloletých detí, ako aj rastom cien tovarov a služieb, nesporne vzrástli náklady
na zabezpečenie ich bežných potrieb. Naviac rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu

povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Osobná starostlivosť,
ktorú vynakladá jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu, ktorá zodpovedá finančnému príspevku na
výživu od druhého rodiča. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Matka má oveľa vyššie výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí, a to
aj s ohľadom na ich viaceré diagnózy, než otec, o to viac, že otec matke neprispieva na maloleté deti
žiadnym iným spôsobom, o maloleté deti sa nezaujíma, nestretáva sa s nimi.

10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rovnako ako v čase posledného rozhodnutia otec je
poberateľom invalidného dôchodku. K námietke otca, že vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je v
jeho možnostiach a schopnostiach zamestnať sa a prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným
výživným, poukázal okresný súd na to, že sa otcov zdravotný stav od posledného rozhodnutia zlepšil.

Aj keď miera funkčnej poruchy predstavuje 50%, už viac nie je odkázaný na sprievodcu, zdravotný
stav je stabilizovaný, otec je orientovaný, sebestačný a bol mu odňatý preukaz fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím so sprievodcom. Okrem toho otec si už v čase posledného rozhodnutia o
výživnom, kedy už bol invalidný, dokázal privyrobiť ako fotograf sumu 200 - 300 Eur mesačne, ktorú
činnosť podľa vlastného vyjadrenia prestal vykonávať len z dôvodu, že mu ukradli vybavenie na

fotografovanie. K námietke, že pri určení vyživovacej povinnosti by mu malo byť ponechané aspoň
životné minimum, okresný súd uviedol, že ak otec je schopný mesačne minúť 130,- až 150,- Eur na
cigarety, čo nepredstavuje nevyhnutný výdavok, tak tieto finančné prostriedky, môže použiť na výživu
maloletých detí. V súvislosti s uvedeným tiež podotkol, že každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na

uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby
alebo potreby iné. Hoci sa otec snažil okresný súd presvedčiť, že jeho zdravotný stav je tak negatívny, že
nie je schopný pracovať, tak na základe vykonaného dokazovania dospel k opačnému záveru. Okresný
súd zhodnotil, že otec otázkam kladeným súdom rozumel, odpovedal zrozumiteľne a v logických
súvislostiach, v septembri 2023 dokázal sám jazdiť na kolobežke a v auguste 2022 bol odsúdený pre

trestné činy súvisiace s pestovaním marihuany, v dôsledku čoho bol aj vzatý do väzby. Podľa aktuálneho
lekárskeho posudku je otec sebestačný a nie je odkázaný na sprievodcu. Hoci miera funkčnej poruchy
otca predstavuje 50%, je podľa okresného súdu v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si adekvátne
zamestnanie, primerané jeho zdravotnému stavu, a to aj s ohľadom na svoje zdravotné obmedzenia,
vek, vzdelanie a prax (pričom okresný súd poukázal na jeho predchádzajúce pracovné skúsenosti otca).

Snahu otca nájsť si zamestnanie, považoval okresný súd za nedostatočnú a podľa okresného súdu otec
nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mu bránili v nájdení adekvátneho zamestnania.

11. S ohľadom na zdravotný stav otca však okresný súd nevyhovel návrhu matky v celom rozsahu
a vyživovaciu povinnosť otca zvýšil, zo sumy 40,- Eur na sumu 90,- Eur mesačne u maloletého B. a

maloletého C. a zo sumy 35,- Eur na sumu 80,- Eur.

12. Povinnosť doplatiť dlh na výživnom okresný súd určil otcovi za obdobie od 01.01.2024 (v súlade s
návrhom matky) do 24.09.2024 (do rozhodnutia vo veci samej). Aj keď návrh na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca voči maloletým deťom bol okresnému súdu doručený dňa 15.01.2024, nakoľko v danej

veci vzhliadol okresný súd dôvody osobitného zreteľa pre priznanie zvýšeného výživného aj pred
podaním návrhu (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine) a to v tom, že matka splnomocnila právnu zástupkyňu na
podanie návrhu už dňa 15.11.2023, otec poberá zvýšený invalidný dôchodok od 01.01.2024 a dôvody
pre zvýšenie výživného tu celkom určite existovali po dlhší čas pred podaním návrhu, pričom otec sa
žiadnym spôsobom o maloleté deti nezaujíma a nad doteraz určenú sumu výživného otec deťom nijako

navyše neprispieva. Podľa okresného súdu tak otcovi vznikla povinnosť zaplatiť zameškané výživné
za obdobie deviatich mesiacov, a to u maloletého B. vo výške 450 Eur, u maloletého C. vo výške 450
Eur a u maloletej C. vo výške 405 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodným
výživným. Okresný súd otcovi povolil splácať zameškané výživné v splátkach po 13 Eur mesačne nakaždé z maloletých detí spolu s bežným výživným až do jeho zaplatenia, pod hrozbou straty výhody
splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Pri určení výšky splátok zohľadnil výšku zameškaného výživného, potenciálny príjem otca, ako

aj dobu splatnosti zameškaného výživného.

13. Samostatným výrokom okresný súd vyslovil, že jeho rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku
Okresného súdu Žilina sp.zn. 37P/159/2019 zo dňa 23.11.2020 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca
voči maloletým deťom.

14. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, keďže účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami
(súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).

15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec mal. detí prostredníctvom právneho

zástupcu (č.l. 149 – 152 spisu) z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP.
Namietal skutkové aj právne vady rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom mal za to, že súd prvej
inštancie nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti a dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Podľa otca sa nemožno stotožniť s viacerými rozporuplnými zisteniami súdu,
preto považoval napadnutý rozsudok za nezákonný a nesprávny. Okresným súdom určenú výšku

zvýšeného výživného, vrátane úhrady zameškaného výživného, čo dokopy na všetky tri maloleté deti
predstavuje 1 305,- Eur, považoval za neprijateľnú, nakoľko jeho príjem je nedostačujúci z dôvodu,
ktorý nevznikol jeho pričinením. Poukázal na to, že dňa 6. októbra 2018 mal úraz, v súvislosti s
ktorým utrpel ťažký organický psychosyndróm, na následky ktorého sa v súčasnosti lieči u viacerých
odborných lekárov - špecialistov. Úraz mu spôsobil výrazné zmeny osobnosti, ostal odkázaný na pomoc

druhých ľudí a na finančnú pomoc zo strany štátu a stal sa invalidným. Za zásadnú otázku pri určení
výšky výživného považoval vysporiadanie sa so skutočnosťou, že k poklesu jeho schopnosti pracovať
došlo zo zdravotných dôvodov a nie jeho úmyselným zavinením. V tejto súvislosti mal okresný súd
vykonané dôkazy hodnotiť odlišne a komplexnejšie. Poukázal na Lekársky posudok zo dňa 7. augusta
2019, v ktorom bola miera funkčnej poruchy stanovená na 50% a na Lekársky posudok Úradu práce

sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 7. augusta 2024, podľa ktorého sa miera funkčnej poruchy
nezmenila. Podľa aktuálneho lekárskeho posudku je otec odkázaný na pomoc a dohľad inej osoby pri
zabezpečovaní základných sociálnych aktivít, jeho komunikačná schopnosť prijímania a odovzdávania
informácií je v dôsledku difúznej poruchy centrálneho systému narušená, sám si nedokáže zabezpečiť
úkony sebaobsluhy a úkony starostlivosti o domácnosť a je nevyhnutný dohľad inej osoby. Podľa Správy

zo psychologického vyšetrenia na pracovnú spôsobilosť zo dňa 15.10.2024 a dňa 22.10.2024, ktorú
pripojilkodvolaniu ...,,Máproblémspamäťou,niektoniečopovieamusísitoopakovanepripomínať,aby
nezabudol. Exekutívne funkcie oslabené a to v plánovaní, rozhodovaní, sociálnej zručnosti, iniciatíve,
organizácii.Vovýkonnostipracovnejzáťažijetempo pacientavpoklese.Zozačiatkuzaťaženiahoudrží,
je vyrovnanejšie, stabilnejšie. Dynamický element, vitalita prítomná. Narastaním záťaže a času jeho

výkon klesá, má nižšie tempo, pracuje pomaly, redukovanejšie. Kapacita zaťažiteľnosť je obmedzená
vo výdrži, vytrvalosti. Spúšťa sa únava, s potrebou prerušovania aktivity. Kvalitatívne podáva výkon
s chybovosťou. V záťaži sa môže objaviť redukcia kvality s objavením sa nepresností, chybovosti“.
Od vzniku úrazu je poberateľom invalidného dôchodku, od mesiaca január 2024 vo výške 441,40 Eur
mesačne a keďže z uvedených zdravotných dôvodov nepracuje, nie je v jeho schopnostiach platiť

výživné v takej sume, ktorá mu bola rozsudkom okresného súdu určená. Ďalej poukázal na to, že
v roku 2019 sa snažil zapojiť do pracovnej činnosti, ktorú vykonával pred úrazom na pozícii predavača
v obchode s hudobninami, pričom po pár dňoch musel z práce odísť, nakoľko agresívnou formou nútil
zákazníkov ku kúpe tovaru, jeho správanie bolo neovládateľne agresívne, mal problémy s krátkodobou
pamäťou, čo mu neumožňovalo a stále neumožňuje pamätať si základné informácie nevyhnutné pre

výkon akéhokoľvek zamestnania. Poukazoval tiež na to, že sa nedokáže sústrediť a udržať tempo,
ktoré je nutné udržiavať pri akejkoľvek práci a je odkázaný na pomoc inej osoby. Zdôraznil, že aj
napriek všetkým diagnózam a pridruženým zdravotným problémom, ktoré mu vznikli z úrazu, sa snažil
nájsť si zamestnanie, no všetky snahy dopadli neúspešne. K odvolaniu priložil žiadosti o prijatie do
zamestnania. Poukázal na to, že zo zákonných ustanovení citovaných súdom prvej inštancie vyplýva, že

konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa, a
jednak na strane povinného, pričom na strane povinného rodiča sa skúmajú jeho schopnosti, možnosti,
majetkové pomery. Prihliada sa na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
primárne zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu natrhu práce. Uviedol, že si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, ako mu bola určená rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp.zn. 37P/159/2019 zo dňa 23.11.2020 pravidelne plní. Párkrát sa stala situácia,
kedy bol s platbou vyživovacej povinnosti v omeškaní, ale vždy všetko uhradil a na výživnom nemá

dlh. Poukázal na výšku mesačného príjmu matky v čase pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom,
ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pozostávajúci zo sociálnych príspevkov, ktorý dokopy
predstavuje cca 1 320,- Eur mesačne a zdôraznil, že sa tento od posledného rozhodovania súdu o
výživnom zvýšil cca o 400,- Eur mesačne, a jeho len o 119,- Eur mesačne. Podľa ustálenej judikatúry,
by mal súd pri určení vyživovacej povinnosti ponechať osobe povinnej platiť výživné aspoň životné

minimum, ktoré od 01. júla 2024 predstavovalo na jednu fyzickú osobu 273,99 Eur, čo v jeho prípade
prvoinštančný súd nedodržal. Zdôraznil, že v prípade zlepšenia zdravotného stavu a nadobudnutia
schopnosti výkonu plnohodnotnej práce, má matka možnosť navrhnúť zvýšenie výživného. Podľa otca
rozsudok okresného súdu je nedostatočne odôvodnený, keď v ňom absentuje taká úvaha súdu, ktorá by
bola spravodlivým a presvedčivým podkladom pre rozhodnutie a rozsudok nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní a záver súdu prvej inštancie je nesprávny. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť alebo zmeniť

v zmysle petitu odvolacieho návrhu.

16. Podľa pokynu okresného súdu zo dňa 31.10.2024 (č.l. 180 spisu) bolo odvolanie otca s prílohami
doručené matke prostredníctvom právnej zástupkyne a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa
k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenky na čl. 181 – 182), ktorú možnosť nevyužili.

17. Podaním zo dňa 03.03.2025, doručeným krajskému súdu dňa 04.03.2025, právna zástupkyňa matky
odvolaciemu súdu oznámila, že si otec neplní vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom rozsudkom
súdu prvej inštancie a výživné na maloleté deti uhrádza len v pôvodnej súdom určenej výške. U otca má
dôjsť od 01.04.2025 k čiastočnému, resp. úplnému odňatiu invalidného dôchodku.

18. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§34 CSP), na základe odvolania podaného
v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, prejednal vec postupom

bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácie
ustanovenia § 65, § 66 CMP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3: 0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/214/2024-201
zo dňa 20.05.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 20.05.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie podané otcom proti rozsudku okresného súdu, ktorým bolo zvýšené výživné na maloleté
deti A., podstatou ktorého boli námietky týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia dôkazov vykonaných

okresným súdom, v dôsledku čoho dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a námietka
nesprávneho právneho posúdenia veci.

22. Pre posúdenie odvolacích dôvodov nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť
dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané

dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho
dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len
z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, najmä odvolateľ, ani nevzniesli žiadny
presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn.
3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd
z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúcim pre jeho rozhodnutie, následne aj preposúdenieodvolania,aakodvolacísúdnepristúpilkzopakovaniualebodoplneniudokazovania,nedošlo
týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý súdny proces.

23. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie matkou maloletých detí uplatneného návrhu, a pretože zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil, tak základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, a preto

v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Práve z titulu aplikácie ust. § 387
ods.2CSPniejepotrebnéaanižiadúce,abyvodôvodnenírozsudkukrajskéhosúdubolizopakovanétie
skutkové a právne závery, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať.
Uvedené vyplýva z toho, že odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok. Za aplikácie ust. § 387 ods. 3 veta druhá CSP sa však krajský súd v odôvodnení svojho

rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní.

24. Krajský súd, ako odvolací súd, po posúdení veci na základe odvolania otca vo väzbe k odvolacím
dôvodom uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný.

25. Nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by
zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývali z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov konania,
prípadne neboli inak preukázané počas konania. Rovnako nemožno konštatovať, že by okresný
súd opomenul rozhodujúce skutočnosti relevantné pre danú vec, ktoré boli preukázané vykonanými

dôkazmi, alebo že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal zistenému skutkovému stavu v súlade
s ustanoveniami procesného predpisu. Po preskúmaní obsahu spisu a rozsudku súdu prvej inštancie v
kontexte vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal
a vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotil jednotlivo a zároveň v súvislosti s
ostatnými dôkazmi. Pri rozhodovaní dôsledne prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyšli počas konania

najavo, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP. Pokiaľ otec namietal
nedostatočné zhodnotenie jeho možností a schopností, s ohľadom na jeho zdravotný stav, ktorý mu
bráni plnohodnotne vykonávať akúkoľvek prácu, konštatuje odvolací súd, že okresný súd v rozhodnutí
vychádzal a prihliadol nielen na zistenia vyplývajúce z Lekárskeho posudku zo dňa 07.08.2019, ale aj na
skutočnosti vyplývajúce z Lekárskeho posudku vypracovaného dňa 07.08.2024, teda aktuálneho v čase

rozhodovania (§ 217 ods. 1 CSP). Pri vyhodnocovaní posúdenia možností a schopností otca vykonávať
pracovnú činnosť okresný súd komplexne prihliadol aj na iné skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšli
najavo, a to napríklad, že otec už po úraze bol schopný vykonávať prácu svadobného fotografa, jazdiť na
elektrickej kolobežke, ako aj na zistenia súvisiace s vynakladaním výdavkov, ktoré nie sú nevyhnutné.

26. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací
súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie môže spočívať v takom postupe, pri ktorom súd pri
rozhodnutípoužijenesprávnuprávnunormu,alebosíceaplikujesprávnuprávnunormu,alejunesprávne
interpretuje alebo správnu právnu normu síce správne vyloží, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikuje, ktorá situácia v danej veci nenastala. Okresný súd posúdil návrh matky na zvýšenie vyživovacej

povinnosti v súlade s rozhodnými ustanoveniami Zákona o rodine, najmä § 78 ods. 1, 3 a § 77 ods. 1,
§ 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré na vec správne aplikoval.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine možno súdne rozhodnutie o výživnom alebo rozhodnutie,
ktorým bola schválená dohoda rodičov o výživnom, zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov.

Nie je prípustné, aby rozhodnutie založené na určitých predpokladoch zostalo nezmenené, ak sa tieto
predpoklady podstatne zmenili. Zmenou pomerov sa podľa citovaných zákonných ustanovení rozumie
výrazná a trvalá, resp. dlhodobá zmena okolností, ktoré tvorili základ pre predchádzajúce rozhodnutie
súdu o výživnom. Táto zmena môže zahŕňať napríklad podstatné zvýšenie alebo pokles príjmov, ktoré
majú dlhodobý vplyv na celkovú finančnú situáciu povinného rodiča. Zmena pomerov môže nastať aj na

strane oprávneného, napríklad v dôsledku jeho fyzického a duševného dospievania, zvýšenia životných
nákladov, zmeny školy, ktorú navštevuje, alebo zvýšenia nákladov spojených s prípravou na budúce
povolanie (R 3/1967). Pri posudzovaní zmeny pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov,
ako to ustanovuje § 78 ods. 3 Zákona o rodine.28. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá trvá až do okamihu,
keď dieťa nadobudne schopnosť samostatne sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Konkrétna výška

tejto povinnosti závisí od viacerých faktorov. Na strane oprávneného ide o jeho odôvodnené potreby,
zatiaľ čo na strane povinného rodiča sú rozhodujúce jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery
(§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživou sa rozumie nielen zabezpečenie základných životných potrieb
dieťaťa,akosústrava,ošatenie,hygiena,zdravotnástarostlivosťčibývanie,aleajuspokojovanieďalších
nevyhnutných potrieb podporujúcich jeho telesný a duševný rozvoj. Patrí sem aj financovanie sociálnych

a kultúrnych aktivít dieťaťa. Za odôvodnené potreby sa pritom považujú nielen pravidelné mesačné
výdavky, ale aj nepredvídané či nepravidelné náklady, ktoré závisia od veku dieťaťa, jeho zdravotného
stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a formy prípravy na budúce povolanie. Rozsah odôvodnených
potrieb musí byť vždy posudzovaný v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi
rodičov. Ak sú tieto možnosti obmedzené, vyživovacia povinnosť pokrýva len základné životné potreby
dieťaťa v obvyklej miere. Naopak, ak sú rodičovské možnosti rozsiahlejšie, medzi odôvodnené potreby

môžu patriť aj ďalšie aspekty zabezpečujúce kvalitu života dieťaťa. Tento princíp vychádza zo zásady,
že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Pri
posudzovaní možností povinného rodiča je nevyhnutné prihliadať na jeho reálnu schopnosť prispievať
na výživu. V rámci tzv. princípu potencionality sa zohľadňuje vek rodiča, jeho zdravotný stav, dosiahnuté
vzdelanie a objektívne možnosti dosahovania príjmu v rámci aktuálnej situácie na trhu práce. Na strane

povinného rodiča sa nezohľadňujú výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, pretože vyživovacia povinnosť má
podľa zákona prednosť pred ostatnými výdavkami (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

29. Vychádzajúc z uvedených právnych východísk mal odvolací súd za to, že okresný súd podľa
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že od posledného rozhodnutia

o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom (rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn.
37P/159/2019 zo dňa 23.11.2020) došlo k takej podstatnej zmene pomerov, a to jednak na strane
maloletých detí, ale aj na strane otca ako výživou povinnej osoby, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného. Tak, ako podrobne vyjadril okresný súd v odseku 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
maloleté deti sú staršie a vyspelejšie, začali navštevovať školské, resp. predškolské zariadenia, pričom

odvolací súd zdôrazňuje, že k zvýšeniu odôvodnených potrieb dieťaťa dochádza vždy aj samotným
vývojom maloletých detí, v dôsledku čoho dochádza aj k podstatnému zvýšeniu výdavkov nielen
na zabezpečovanie základných potrieb dieťaťa ako strava, oblečenie, obuv a hygiena, ale výdavkov
na uspokojovanie jeho sociálnych potrieb. U maloletých detí sú výdavky vyššie aj v dôsledku ich
zdravotného stavu (autizmus, psychické problémy, oneskorený vývoj), ktorý vyžaduje vynakladanie

vyšších výdavkov na rozvoj ich zručností, schopností a podporu psychickej stability. Na druhej strane,
aj na strane otca došlo k zmene pomerov, keďže od času posledného súdneho rozhodnutia o výživnom
došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, ktorá skutočnosť má priamy vplyv na zvýšenie jeho možnosti
a schopnosti vykonávať pracovnú činnosť, a tým si zabezpečiť príjem, ktorý predstavuje významný
faktor pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti.

30. Odvolací súd sa stotožnil aj s postupom okresného súdu, ktorý pri určovaní aktuálnej výšky
vyživovacej povinnosti otca vychádzal z princípu potencionality. Tento princíp (§ 75 ods. 1 Zákona o
rodine) umožňuje súdu prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a pri
určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzať nie z dosahovaného príjmu, ale z príjmu, ktorý by

reálne mohol dosiahnuť pri štandardne očakávateľnom prístupe a s ohľadom na svoje danosti - vek,
zdravotný stav, vzdelanie, predchádzajúce pracovné skúsenosti a existenciu pracovných možností na
trhu práce. Potencionalita príjmu znamená, že je možné zhodnotiť, že povinný rodič by mal a mohol
dosahovať lepší príjem, než ten, ktorý deklaruje pre rozhodné obdobie, a z ktorého sa má stanoviť
výživné, ako aj v reálnom použití, tiež stav, kedy povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby

svoje deti zabezpečil, teda, aby deti mali uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s ich výživou a aj
potreby, ktoré nie sú len základné. Odvolací súd pripomína, že v zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine je
rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené, a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných
príležitostí si organizovať pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu

povinnosť.

31. S prihliadnutím na princíp potencionality príjmu otca okresný súd vecne správne v odseku 38.
odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že na strane otca neboli zistené žiadne prekážky,vrátane zdravotného stavu, ktoré by mu bránili vykonávať pracovnú činnosť. Podľa vyjadrenia
samotného otca už v roku 2019, teda relatívne krátky čas po úraze, bol otec schopný vykonávať
prácu svadobného fotografa, výkon ktorej okrem samotného fotografovania zahŕňa aj ďalšie súvisiace

nevyhnutné činnosti a bolo preukázané aj to, že je schopný jazdiť na elektrickej kolobežke, ktorú reálne
využíval v roku 2023, ktorá aktivita si vyžaduje dobrú orientáciu v priestore, stabilitu, sústredenosť,
ostražitosť a znalosť pravidiel cestnej premávky. Lekárskym posudkom Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, vypracovaným na účely rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia, bolo tiež preukázané, že zdravotný stav otca je liečbou stabilizovaný.

Organické zmeny osobnosti sú mierne, otec je správne orientovaný, jeho reč je zachovaná, chôdza
samostatná a nedochádza k deficitu v jeho schopnosti samostatne fungovať. Z uvedených dôvodov bol
otcovi odňatý preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

32. Ak aj otec v odvolaní poukazoval na Správu zo psychologického vyšetrenia na pracovnú spôsobilosť
zo dňa 15.10. a 22.10.2024, tak skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie

nebolo možné vziať do úvahy vzhľadom k ust. § 217 ods. 1 prvá veta CSP, podľa ktorého je rozhodujúci
stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom k vyhláseniu rozsudku súdu prvej inštancie došlo dňa
24.09.2024, a naviac z jej obsahu nebolo možné vyvodiť nespôsobilosť otca vykonávať akúkoľvek
pracovnú činnosť, napríklad manuálnu prácu, ktorá nevyžaduje dlhodobé intenzívne sústredenie a
sústavnú pozornosť, preto nebola spôsobilá vyvrátiť správnosť záverov okresného súdu. K úplnosti

uvádza odvolací súd, že zdravotný postih otca nie je a ani nikdy nebol fyzický a jeho v minulosti narušená
schopnosť orientácie v dôsledku úrazu už podľa Lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny zo dňa 07.08.2024 (č.l. 119 spisu) nebola konštatovaná. Rovnako pokiaľ otec k odvolaniu
predložil žiadostí o prijatie do zamestnania (zo dňa 03.10.2024) s tvrdením, že všetky jeho snahy
nájsť si zamestnanie boli neúspešné, tak odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že otec mal

pred začatím konania a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vytvorený dostatočný časový
priestor na vyvinutie úsilia o nájdenie si zamestnania. Navyše na prvom pojednávaní konanom dňa
27.06.2024 bol okresným súdom podporený v tom, aby si zamestnanie aktívne hľadal, k čomu však
ani do termínu ďalšieho pojednávania, konaného s trojmesačným odstupom, nedošlo (túto skutočnosť
odvolací súd zistil prehratím zvukového záznamu z pojednávania). Je nepochybné, že otec pred začatím

súdneho konania a ani v jeho priebehu po tom, čo došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu, nevynaložil
dostatočné úsilie o nájdenie práce, preto jeho tvrdenie o bezúspešnom hľadaní zamestnania považoval
odvolací súd za účelové.

33. Ak otec v odvolaní poukazoval na zvýšenie príjmu matky oproti poslednému rozhodnutiu o 400 Eur,

t.j. spolu v sume 1.320 Eur, čo porovnal so zvýšením svojho príjmu o 119 Eur z dôvodu valorizácie,
tak odvolací súd uvedenú komparáciu na účely určenia výšky vyživovacej povinnosti v predmetnej veci
nepovažuje za správnu. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca k maloletým deťom vychádzalo z jeho potenciálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať vzhľadom
na zistené možnosti a schopnosti, a nie z jeho skutočne dosahovaného príjmu v čase rozhodnutia

okresného súdu. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je to výlučne matka, ktorá zabezpečuje
celodennú osobnú starostlivosť o tri zdravotne postihnuté maloleté deti vo veku dvanásť, deväť a šesť
rokov a jej príjem je tvorený výlučne opatrovateľským príspevkom, prídavkami na deti a kompenzačnými
príspevkami na úhradu zvýšených výdavkov na maloleté deti na hygienu a prevádzku motorového
vozidla, teda štátnymi sociálnymi dávkami. Na rozdiel od otca si matka nemôže zvýšiť príjem tým,

že by si našla zamestnanie. Hoci maloleté deti už navštevujú školské a predškolské zariadenia,
vzhľadom na ich stále nízky vek a zdravotný stav, nie sú schopné samostatne fungovať pri bežných
denných činnostiach. Nedokážu samostatne dochádzať do školy, plniť si školské povinnosti ani zvládať
každodenné úlohy bez zvýšenej starostlivosti. Ich zdravotný stav si vyžaduje rozsiahlejšiu podporu pri
rozvíjaní sociálnych a kognitívnych schopností a zručností, ktorú – ako bolo preukázané v konaní pred

súdom prvej inštancie – plne zabezpečuje matka. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že matka z
uvedeného príjmu zabezpečuje nielen potreby troch maloletých detí, ale aj svoje vlastné životné náklady,
keďže sa vzhľadom na výkon osobnej starostlivosti o deti nemôže zamestnať. Pritom len výdavky na
zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré okresný súd podrobne uviedol v odseku
36. odôvodnenia, boli v konaní zo strany matky preukazované vo výške minimálne 350 Eur mesačne

na maloletého B., 320 Eur mesačne na maloletého B. a 350 Eur mesačne na maloletú C. a otec
výšku výdavkov nenamietal. Dodáva krajský súd, že otec, keďže sa na samotnom výkone starostlivosti
o maloleté deti nepodieľa, nemôže mať a zjavne ani nemá reálnu predstavu o tom, aké obmedzenia sú z
hľadiska praktického života osoby (matky), ktorá je tým zaťažená, spojené. Oproti osobnej starostlivostimatky, výkon rodičovských povinností na strane otca je reálne obmedzený len na plnenie si vyživovacej
povinnosti, takže nie je žiadnym spôsobom limitovaný vo vzťahu k akýmkoľvek aktivitám v rámci svojho
každodenného života, a to ani v minimálnej miere, v dôsledku čoho správne súd prvej inštancie mieru

výkonu osobnej starostlivosti zo strany matky o maloleté deti zohľadnil.

34. K námietke otca, že podľa ustálenej judikatúry by mal súd pri určení vyživovacej povinnosti ponechať
povinnej osobe aspoň životné minimum, čo v jeho prípade nebolo dodržané, odvolací súd opätovne
poukazuje na to, že okresný súd pri zvýšení výživného vychádzal z preukázaných reálnych možností

a schopností otca dosahovať vyšší príjem, než aký fakticky poberá z invalidného dôchodku, pričom
určená (zvýšená) výška bola zároveň plne opodstatnená k odôvodnenými potrebami maloletých detí.
Skutočnosť, že otcovi po úhrade výživného na maloleté deti nezostane dostatok prostriedkov ani na
pokrytie životného minima, by mala byť pre neho motiváciou na aktívne hľadanie zamestnania, ktoré
by mu umožnilo zvýšiť príjem a optimalizáciu jeho výdavkov. Aj odvolací súd v zhode s okresným
súdom zastáva názor, že otec nevyvíjal dostatočnú aktivitu pri hľadaní vhodnej práce, a keďže mu v tom

nebránili závažné okolnosti, dôsledky nedostatočnej aktivity otca nemôžu dopadať na maloleté deti tým
spôsobom, že ich základné životné potreby zostanú neuspokojené. Maloleté deti, na rozdiel od otca,
objektívne nie sú schopné samostatne sa živiť a sú odkázané na výživu zabezpečovanú rodičmi.

35. Otec si musí uvedomiť, že ide o jeho deti, voči ktorým má nielen zákonnú, ale aj morálnu povinnosť

sa o ne starať, vyživovať ich a zabezpečovať ich riadnu výchovu, pričom ani jednu z týchto povinností
si dostatočne neplní. Celá starostlivosť o maloleté deti spočíva na matke a otec si neplní svoje
rodičovské povinnosti ani z hľadiska ich finančného zabezpečenia v takom rozsahu, v akom mu to
umožňujú jeho možnosti a schopnosti. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že vzhľadom na rozsah
odôvodnených potrieb maloletých detí, aj po zvýšení vyživovacej povinnosti otca zostáva prevažná časť

zabezpečovania výdavkov maloletých detí na matke.

36. Pokiaľ ide o počiatok určenia vyživovacej povinnosti odvolací súd uvádza, že okresný súd dôsledne
vychádzal z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a zvýšené výživné určil tak, ako žiadala matka, t.j. od
01.01.2024 (návrh na začatie konania doručený dňa 15.01.2024, č.l. 1 a nasl. spisu), pričom nedoplatok

na výživnom na mal. B., mal. C., na mal. C. okresný súd správne ustálil po zohľadnení otcom plateného
výživného, výšku ktorých nedoplatkov otec v odvolaní ani relevantne nespochybnil, ktoré výrokom II.
povolil zaplatiť v určených splátkach spolu s bežným výživným.

37. Na základe vyššie uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti, vykonané dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
aj správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej
inštancie. Odvolateľ – otec v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli
viesť k zrušeniu , resp. zmene napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2

CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.