Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125206199
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125206199.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. proti žalovaným:
1/ U9, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 849 703,
právne zastúpený: STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 795 038, 2/ DPS financial consulting, s. r. o., so sídlom
Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, v konaní o určenie neexistencie záložného
práva a iné, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č. k. 21C/11/2025-63 zo dňa
24. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
o uloženie povinnosti žalovaným 1/, 2/ zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach, a to
rodinného domu zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. D., so súp. č. XX, postaveného na parc. č. XXX
v spoluvlastníckom podiele žalobcu o veľkosti 7/16 a pozemkov parcely registra „C“ s parc. č. XXX –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 365 m2,

s parc. č. XXX – záhrada o výmere 122 m2, s parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 314 m2, zapísaných na
LV č. XX, k. ú. D. v spoluvlastníckom podiele žalobcu o veľkosti 3/8 a o uloženie povinnosti žalovaným 1/,
2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností, zamietol.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou vo
vecisamejdomáhalurčeniajehovlastníckehoprávaknehnuteľnostiamatorodinnéhodomuzapísaného

na LV č. XXXX, k. ú. D., so súp. č. XX, postaveného na
parc.č.XXXvpomere7/16apozemkovparcelyregistra„C“sparc.č.XXX–zastavanáplochaanádvorie
o výmere 365 m2, s parc. č. XXX – záhrada o výmere 122 m2, s parc. č. XXX/X – záhrada o výmere
314 m2, zapísaných na LV č. XX, k. ú. D. v pomere 3/8. Súčasne sa domáhal určenia, že pohľadávka
voči žalovanému 2/ ako aj záložné právo na nehnuteľnostiach, a to na rodinnom dome zapísanom na
LV č. XXXX, k. ú. D., so súp. č. XX, postaveného na parc. č. XXX v spoluvlastníckom podiele žalobcu

o veľkosti 7/16 a na pozemkoch parcely registra „C“ s parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 365 m2, s parc. č. XXX – záhrada o výmere 122 m2, s parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 314
m2, zapísaných na LV č. XX, k. ú. D. v spoluvlastníckom podiele žalobcu 3/8 sú premlčané. Žalobca vo
veci samej mal za to, že má na požadovanom určení veci naliehavý právny záujem, nakoľko dodnes nie
je vyriešená otázka existencie či neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve
a stále hrozí výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Záložná zmluva je tiež absolútne neplatným

právnym úkonom, preto nevzniklo žalovanému 2/ záložné právok nehnuteľnostiam. Záložná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, predovšetkým nie je presne
určená pohľadávka a záloh a zároveň, vzhľadom na túto skutočnosť by mala byť určená najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka nezabezpečuje, avšak záložná zmluva neobsahuje najvyššiu

hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Záložná zmluva totiž vôbec neurčuje ani hodnotu
zabezpečených pohľadávok ani najvyššiu hodnotu istiny, do ktorej sa pohľadávky zabezpečujú. Nakoľko
záložnázmluvajeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom,nebolozriadenéžalovanému2/záložnéprávo
k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené
v tejto zmluve ako záloh. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania záložného práva. Žalobca zároveň

namietal platnosť právneho úkonu, a to vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru právnym
predchodcom žalovaného 2/. Právny predchodca žalovaného 2/ bol povinný upozorniť ho v lehote
nie menej ako 15 dní na omeškané splátky viac ako 3 mesiace, až potom mohol vyhlásiť úver za
predčasne splatný najneskôr do najbližšej nasledujúcej splátky. Právny predchodca žalovaného 2/ mu
nikdy nedoručil výzvu pred zosplatnením, ale rovno vyhlásil úver za predčasne splatný, z čoho teda
vyplýva, že zosplatnenie je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca mal za to, že nakoľko

nedošlo k platnému zosplatneniu celého úveru, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky a
ani k platnému postúpeniu záložného práva z pôvodného veriteľa na žalovaného 2/. Na základe toho
žalovaný 2/ nie je platným záložným veriteľom na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

3.Zároveňžalobcauviedol,žejevlastníkomnehnuteľnosti,rodinnéhodomu,zapísanéhonaLVč.XXXX,

súp. č. XX, parcely č. XXX, v pomere 7/16 a pozemkov, zapísaných na LV č. XX, v pomere 3/8, parc. č.
XXX - 365 m2, č. XXX - 122 m2 a č. XXX/X - 314 m2, k. ú. D.. V tejto nehnuteľnosti má trvalé bydlisko,
nehnuteľnosť riadne a trvalo užíva. Dňa 21.03.2011 uzavrel žalobca úverovú zmluvu č. E. XXXXXX-XX
s právnym predchodcom žalovaného 2/ vo výške
35 000,00 eur. Súčasne so zmluvou uzatvorili pôvodní vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, rodičia

žalobcu, s právnym predchodcom žalovaného 2/ záložnú zmluvu dňa 01.03.2011
č. F. XXXXXX-XX. Podľa úverovej zmluvy č. E. XXXXXX-XX bol žalobca zaviazaný splácať úver
mesačne vo výške 348,30 eur, poistné 19,79 eur a poistné nehnuteľnosti 3,43 eur, výška úrokovej
miery 7,20 %, konečná splatnosť úveru 20.03.2026. Poplatok za úver bol vo výške 642,50 eur. Žalobca
úver splácal riadne a včas, až do obdobia konca roka 2016. Celkom uhradil 21 995,04 eur. Ešte

v roku 2012 sa dostal žalobca do finančných problémov, mal omeškané splátky a z toho dôvodu
pristúpil právny predchodca žalovaného 2/ k vyhláseniu splatnosti úveru, kedy ku dňu 05.07.2012
vyčíslil pohľadávku vo výške 36 505,93 eur. Žalobca svoj dlh vyplatil a pokračoval naďalej v splácaní
úveru, hoci dňom 05.07.2012, vyhlásenie splatnosti úveru, bola ukončená úverová zmluva medzi ním
a právnym predchodcom žalovaného 2/. Uvedeným dňom začala plynúť premlčacia doba, ktorá je 3

roky. Z toho vyplýva, že premlčacia doba na vymáhanie pohľadávky uplynula dňa 05.07.2015 a súčasne
s premlčaním pohľadávky sa premlčalo aj záložné právo. Následne listom zo dňa 29.06.2017 právny
predchodca žalovaného 2/ vyhlásil opakovane predčasnú splatnosť celého úveru. V priebehu rokov
2018 - 2019 sa právny predchodca žalovaného 2/ pokúšal speňažiť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu
formou dobrovoľnej dražby, avšak nedošlo k úspešnému vydraženiu. Následne došlo k postúpeniu

pohľadávky z právneho predchodcu žalovaného 2/ na žalovaného 2/. Dňa 17.01.2025 zaslal žalovaný
1/ žalobcovi výzvu na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky
a na základe znaleckého posudku bol žalobcovi doručený znalecký posudok č. 30/2025. Dňa 27.05.2025
bolo žalovaným 1/ žalobcovi doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. 46/2025, ktorá sa má konať
dňa 26.06.2025 o 10:00 hod., kde je určená hodnota 82.900,00 eur. Žalobca má dôvodné obavy, že túto

nehnuteľnosť žalovaný 1/ a 2/ predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o neplatnosti záložného práva
aurčeniavlastníckychpomerovknehnuteľnosti,budeajvočižalobcovipostupovaťnezákonneabudesa
snažiť ho z domu násilne dostať, tak aby ju bol nútený nedobrovoľne opustiť. S odvolaním na rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica,
č. k. 17Co/254/2014, žalobca poukázal na to, že právny predchodca žalovaného 1/ konal

v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými v spoločnosti, morálnymi zásadami ohľadne vzťahov
a konania medzi ľuďmi, keď pripravil zmluvu o úvere a záložnú zmluvu a následne na základe týchto
zmlúv pristúpil k dražbe nehnuteľností, ktoré používa na bývanie. Dobré mravy ako jedna zo základných
noriem spoločnosti, sú podľa súdnej praxe rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti; ak sa
prieči určitý právny úkon dobrým mravom, musí to byť súdom v rozhodnom čase a vo vzájomnom

konaní účastníkov občianskoprávnych vzťahov vždy zistené podľa objektívneho kritéria s prihliadnutím
kuvšetkýmokolnostiamkonkrétnehoprípadu,vrátanedobyapostaveniaúčastníkov.Inštitútdobrovoľnej
dražby je inštitút, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok s
dosahom na ústavné právo na obydlie. Záložca počas celého trvania záložného práva je vystavenýjedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky, je základom pre výkon záložného práva. Pre uvedené dôvody žalobca podal
súčasne so žalobou aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by boli dočasne upravené

pomery účastníkov, nakoľko sa domnieval, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je
protiústavný.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré
žalobca predložil, vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XX pre k. ú. D.,

a to pozemkov parc. č. XXX o výmere 365 m2, zastavaná plocha
a nádvorie; parc. č. XXX o výmere 122 m2, záhrada, parc. č. XXX/X o výmere 314 m2, záhrada, v podiele
3/8, ako aj domu súp. č. XX, postaveného na parc. č. XXX, evidovaného na LV č. XXXX pre k. ú. D.,
v podiele 7/16. Ďalšími spoluvlastníčkami sú G. A. H.
a I. J., každá v podiele 5/16 (LV č. XX) a 9/32 (LV č. XXXX). Z obidvoch listov vlastníctva, z časti C,
ťarchy, vyplýva ťarcha v prospech žalovaného 2/ na základe zmluvy

o zriadení záložného práva zo dňa 21.03.2011 – K. XXX/XXXX – XX/XXXX, pôvodne v prospech K. L.
M. N., po postúpení pohľadávky v prospech žalovaného 2/. Z poznámok na obidvoch listoch vlastníctva
vyplýva oznámenie o začatí realizácie záložného práva záložným veriteľom K. N. formou dobrovoľnej
dražby - H. XXX/XXXX – XXX/XXXX
a oznámenie 180002 o začatí realizácie záložného práva záložným veriteľom K. N. formou dobrovoľnej

dražby zo dňa 19.01.2018 H. – XX/XXXX – XXX/XXXX. Poznamenané bolo aj začatie súdneho konania
na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 24Csp/24/2019. Dňa 21.05.2025 je datované oznámenie o dražbe zn.
46/2025 dražobníka žalovaného 1/, predmetom ktorej majú byť vyššie popísané nehnuteľnosti a ktorá sa
uskutoční dňa 26.06.2025. Z uvedeného, ako aj zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.
F. XXXXXX-XX zo dňa 21.03.2021 vyplýva, že pôvodne rodičia žalobcu ako záložcovia vyššie uvedené

nehnuteľnosti založili na zabezpečenie pohľadávky žalobcu, vzniknutej zo Zmluvy o poskytnutí úveru
„HypoPôžička“ č. E. XXXXXX-XX zo dňa 21.03.2011.

5. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému
2/ nie je dôvodný, preto ho zamietol. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol

žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť žalovaného 2/ úplne sa zdržať
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou; žiaden právny predpis mu nestanovuje povinnosť
absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude
vykonávať v súlade so zákonom. Na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby
vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty,

prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov. Inštitút záložného práva a inštitút dobrovoľnej dražby sú
súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky; záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa
na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu; záložné právo
má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a trvanie záložného práva súvisí so
zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu

a uhradzovaciu funkciu; založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby si svoj záväzok
splnil a zbavil sa záložného práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia
sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho
pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo je upravené v Občianskom zákonníku a predstavuje
legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Nemožno zakázať

žalovanému 2/ výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktoré má zriadené v súlade so
zákonom, bez zreteľa na to, že sa jedná
o obydlia žalobcu. Žalobca netvrdil ani nepreukázal splnenie svojho záväzku voči žalovanému (resp.
jeho právnemu predchodcovi), založenému úverovou zmluvou. Netvrdil a ani nepreukazoval, že by
nárok žalovaného vyplýval z neplatnej zmluvy o úvere, chaoticky napadol platnosť zmluvy o zriadení

záložného práva napr. tvrdením, že táto zmluva neobsahuje presné určenie pohľadávky a zálohu, čo ale
nie je tak. Prípadné skúmanie premlčania nároku založeného úverovou zmluvou je v režime konania o
neodkladnomopatreníbezpredmetné,najmäak§151jods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) ustanovuje, že záložný veriteľ sa môže
uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná

a pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. Z uvedeného vyplýva,
že záložné právo premlčaním pohľadávky nezaniká; premlčanie ustanovenie § 151md Občianskeho
zákonníka ako dôvod zániku záložného práva nedefinuje. Súd prvej inštancie poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 250/2011 zo dňa 08.12.2011. Ďalej uviedol, že žalobca namietalokrem premlčania pohľadávky aj premlčanie samotného záložného práva, záložné právo sa v zmysle
vyššie uvedeného premlčí v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od momentu, kedy sa
mohlo záložné právo vykonať prvý krát. Žalobca v návrhu však svoje tvrdenia neosvedčil v rozsahu

potrebnom pre posúdenie premlčania záložného práva. Zo žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia vyplýva, že veriteľ (právny predchodca žalovaného) začal s výkonom záložného práva
v rokoch 2018 – 2019, čo vyplýva z listov vlastníctva, vydraženie nehnuteľností nebolo úspešné.
Následne začal žalovaný 2/ realizáciu záložného práva začiatkom roka 2025. Je nesporné, že k výkonu
záložného práva pristúpil už právny predchodca žalovaného 2/, skutočnosť, že k úspešnej dražbe

nehnuteľností nedošlo, neznamená zánik záložného práva. Ak žalovaný 2/ po postúpení pohľadávky
rovnako pristúpil k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby, žalobca neosvedčil také
skutočnosti, ktoré by mali za následok konštatovanie premlčania záložného práva, najmä neosvedčil
relevantné obdobie, po ktoré by veriteľ (žalovaný 2/, resp. jeho právny predchodca) záložné právo
nerealizoval. Žalobcovi patria v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 527/2002 Z. z.“) námietky proti dražbe nehnuteľností,
otázku premlčania záložného práva namietanú žalobcom nie je možno posudzovať v konaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia; túto skutočnosť by bolo potrebné overiť vykonaním ďalších
dôkazov. Námietku premlčania je možné účinne uplatniť pred súdom spravidla len v konaní vo veci
samej. Komplexné posúdenie, či došlo v konkrétnom prípade k premlčaniu (výkonu záložného) práva

a k jeho právnym následkom vyplývajúcim zo zákona, je spojené so zistením časového vymedzenia
plynutia premlčacej doby, účinnosti vznesenia námietky (na súde alebo inom orgáne), premlčateľnosti
práva (kvalifikovaný predmet premlčania). S uvedenými predpokladmi premlčania sú spojené aj ďalšie
právne otázky ako prerušenie, spočívanie, neskončenie alebo nezačatie plynutia premlčacej doby,
ktoré si obvykle vyžadujú viac ako len osvedčenie rozhodujúcich skutočností v konaní o neodkladnom

opatrení. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca
iba poukazom na premlčanie záložného práva, bez potrebnej špecifikácie, neosvedčil potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov; neosvedčila, že by so strany žalovaného 2/ dochádzalo k výkonu záložného
práva v rozpore so zákonom. Žalobca tiež neuviedol, v akom rozsahu splatil poskytnutý úver, jeho
konečná splatnosť bola dohodnutá na 20.03.2026. Prakticky totožný návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia a žalobu vo veci samej podal súdu dňa 08.03.2019 (Okresný súd Trenčín, konanie sp. zn.
24Csp/24/2019), konanie bolo v dôsledku späťvzatia žaloby zastavené. To ale neznamená, že žalobcovi
zanikla povinnosť poskytnutý úver splatiť dohodnutým spôsobom, čím by napokon zabránil výkonu
záložného práva. Pri existencii záložného práva nemožno žalovaného 2/ nútiť, aby svoje právo na
úhradu pohľadávky, vyplývajúcej z nesplateného úveru (jeho zostatku), uplatňoval len prostredníctvom

exekúcie, pokiaľ mu právny poriadok poskytuje v zákone č. 527/2002 Z. z. aj iné právne prostriedky;
zákon č. 527/2002 Z. z. v ustanovení § 21 ods. 2 umožňuje osobe, ktorá spochybňuje platnosť
záložnej zmluvy že boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z., a bola tým dotknutá na
svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Samotná skutočnosť, že žalovaný 2/
mal začať s výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby nariadenie neodkladného

opatrenia neodôvodňuje, záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži zákon o
dobrovoľných dražbách a žalovanému 2/ nemožno zakázať výkon jeho záložného práva dobrovoľnou
dražbou, ak ho má zriadené v súlade so zákonom. V tomto smere nie je ani podstatné, že záložné právo
je zriadené na obydlie žalobcu.

6. Súd prvej inštancie súčasne prijal záver, že nebol dôvod nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k
dražobníkovi, teda žalovanému 1/, pretože vo vzťahu k nemu nie sú osvedčené zákonné predpoklady
pre využitie tohto inštitútu. Nositeľom záložného práva nie je totiž dražobník, ale záložný veriteľ, a preto
nemá opodstatnenie ukladať, resp. zakazovať akémukoľvek subjektu disponovať s právom, ktorého
nositeľom nie je. Dražobník je

v zmluvnom vzťahu len so záložným veriteľom, a to na základe zmluvy, ktorú s ním záložný veriteľ
uzatvoril za účelom vykonania procesu dobrovoľnej dražby. V tomto smere je podstatné ust. § 19
ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným
rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné
opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Pokiaľ by súd

uložil žalovanému 2/ ako navrhovateľovi dražby
a záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, čím by obmedzil právo na
jeho strane s predmetom dražby nakladať, mal by dražobník povinnosť v dražbe ďalej nepokračovať.
Samotná ochrana ohrozenému právu je poskytnutá už nariadením neodkladného opatrenia vočizáložnému veriteľovi, ak by k tomu došlo, niet žiadneho racionálneho dôvodu, aby požadované
neodkladné opatrenie malo smerovať aj voči dražobníkovi. Úplne postačujúcou by bola predbežná
úprava pomerov voči samotným účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, keďže táto sa v súlade s § 19

ods. 1 písm. b) zákona č. 527/2002 Z. z. prenesie aj do právneho postavenia samotného dražobníka.

7. Pre úplnosť považoval súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že žalobca nie je výlučným vlastníkom
predmetnýchnehnuteľností,aniväčšinovýmvlastníkom.Vtejtoveciideonútenéprocesnéspoločenstvo
v zmysle § 78 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „CSP“), čo znamená, že žalobcami by mali byť všetci spoluvlastníci nehnuteľností, nakoľko z povahy
veci vyplýva potreba totožného rozhodnutia vo veci samej, resp. nevyhnutnosť spoločného uplatnenia,
či bránenia práva. Potreba rozšírenia účinkov rozhodnutia vo veci samej v prípade spoluvlastníkov pri
žalobevočitretímosobám,ktorásatýkavecnéhopráva,jezrejmá,keďžesinemožnopredstaviťsituáciu,
keď z pohľadu jedného spoluvlastníka nehnuteľnosti bude určená existencia vecného práva, záložného
práva, či už v prospech alebo neprospech tejto nehnuteľnosti. Potreba rozšírenia účinkov na viaceré

osoby vyplýva z toho, že spoločnými právami v tomto prípade sú absolútne vecné práva. Prípadný
rozsudok musí byť pre všetkých spoluvlastníkov rovnaký, preto ide
o spoločenstvo nevyhnutne nútené, čo znamená, že konania sa musia zúčastniť všetci účastníci
hmotnoprávneho vzťahu. Primárnym dôvodom k zamietnutiu žaloby vo veci samej je teda nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie.

8. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP)

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Mal za to, že v jeho žalobnom návrhu dostatočne osvedčil premlčanie
pohľadávky a rovnako aj premlčanie záložného práva. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024. Mal za to, že veriteľom vyhotovené vyhlásenie splatnosti úveru
zo dňa 05.07.2012 neobsahuje identifikáciu konkrétnej splátky, pre ktorú by mohlo dôjsť k zosplatneniu

úveru, keď veriteľ uvádza iba dlžnú sumu ku dňu 05.07.2012 vo výške 36.505,93,- eur. Uvedenie
konkrétnej splátky, pre nezaplatenie ktorej hrozí zosplatnenie úveru, resp. zaplatením ktorej dlžník
odvráti zosplatnenie úveru, nie je vo výzve uvedené a jej identifikáciu nie je možné ani z obsahu
výzvy žiadnym spôsobom odôvodniť. Podľa žalobcu nebol dodržaný postup pri vyhlasovaní predčasnej
splatnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a teda je toto vyhlásenie pre rozpor so zákonom

absolútne neplatné. Súčasne mal za to, že úver nebol účinne predčasne zosplatnený, úver sa nestal
splatným v celom rozsahu v dôsledku predčasnej splatnosti a preto tento úver nemohol byť predmetom
postúpenia z veriteľa na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 zákona o bankách v znení neskorších predpisov. Uviedol, že ak nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky na tretiu osobu a teda žalovaný 2/ sa nestal záložným veriteľom na nehnuteľnosti

v jeho vlastníctve, tak žalovaný 2/ nie je oprávnený navrhnúť dobrovoľnú dražbu. Namietal platnosť
záložnej zmluvy č. F. XXXXXX-XX zo dňa 21.03.2011. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 10Co/99/2015 v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2014. Mal za to, že
nie je možné účelovo povinné obsahové náležitosti záložnej zmluvy (napr. určenie najvyššej hodnoty
istiny) podľa potreby len násilným a účelovým výkladom zmluvy spájať alebo zamieňať a v prípade, že by

zmluva takúto možnosť obsahovala, stávala by sa neurčitou, nezrozumiteľnou a v konečnom dôsledku
taktiež absolútne neplatnou podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Taktiež mal za to, že záložná zmluva
uzatvorená medzi ním a právnym predchodcom žalovaného 2/ je z dôvodu neurčenia najvyššej hodnoty
istiny neurčitá a nezrozumiteľná a preto absolútne neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Podľa
žalobcu zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by v danej žalobe mali byť žalobcami všetci

spoluvlastníci nehnuteľností. Dodal, že sa domáha svojich práv len na svojom podiele v predmetnej
nehnuteľnosti. Súčasne namietal, že § 78 CSP (nútené spoločenstvo) sa týka veci, len ak to vyžaduje
osobitný predpis, čo sa však netýka danej veci. Preto žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté
uznesenie a sám vo veci rozhodol tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému 2/
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach, a to rodinného domu zapísaného na

LV č. XXXX, k. ú. D., so súp. č. XX, postaveného na parc. č. XXX v spoluvlastníckom podiele žalobcu
o veľkosti 7/16 a pozemkov parcely registra „C“ s parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
365 m2,s parc. č. XXX – záhrada o výmere 122 m2, s parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 314 m2, zapísaných
na LV č. XX, k. ú. D. v spoluvlastníckom podiele žalobcu o veľkosti 3/8 a povinnosť zdržať sa úkonov
smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností, do skončenia veci samej.

9. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. Žalovaný 2/ zaslal súdu len vyjadrenie k žalobe.

10. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas a v zákonnej lehote na podanie
odvolania a že spĺňa náležitosti podľa § 125 ods. 3, § 127 ods. 1 CSP a náležitosti podľa § 363

CSP s uvedením dôvodov odvolania, odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania napadnutého
uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP
aodvolacímidôvodmipodľa§380ods.1CSP,vykonalpreskúmaniezákonnostiodvolanímnapadnutého
uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP. Vady konania, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliadne z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní
nezistil.

11. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdiť.
Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie,
s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a ktorým súd prvej inštancie presvedčivo odôvodnil svoje

rozhodnutie. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové
a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie a s ktorými sa
stotožňuje. Odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP na zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia uvádza nasledovné:

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13.Vprípadeneodkladnéhoopatreniaideoprocesnýinštitút,ktorýmáosobitnýcharaktervyznačujúcisa
najmä nevyhnutnosťou jeho vydania. Povinnosťou navrhovateľa je v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z pojmu ,,osvedčenie dôvodnosti“ vyplýva, že v danom prípade ide o
rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonať dokazovanie, ako aj bez povinnosti zisťovať všetky konkrétne
skutočnosti, ktoré je potrebné verifikovať pri vydávaní rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Ústavného
súdu SR
sp. zn. I. ÚS 358/2021 zo dňa 06.09.2021).

14. Z ustanovenia § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana.
Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo
nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno

predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Osamotený odkaz na budúce
riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením
zákonom predpokladaného osvedčenia práva, a preto zákonom predpokladaným dôvodom nariadenia
neodkladného opatrenia. Obrazne povedané, potom by bolo možné poskytnúť ochranu akémukoľvek
zmluvnému dojednaniu, a to aj takému, ktoré zjavne nespôsobuje právne následky spočívajúce

v danosti uplatneného nároku. Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia
neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané – niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové
posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti
uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie). Ak záveru rozhodnutia o
nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je

dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom
a porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 458/2022 zo dňa 24.11.2022).15.Prinariadeníneodkladnéhoopatreniajepotrebnévprvomradeskúmať,osvedčenienároku,ktorému
sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana. Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru,
že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe je v danom prípade vyššia

než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je
možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

16. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní; to je pojmovo vylúčené, a preto sa označuje výrazom osvedčenie

alebo osvedčovanie, ktoré na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri
riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu,
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
17. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia

si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe
bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých
okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie

nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami. Musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,
ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde
o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má povinnosť tvrdenia,
čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie a zároveň musí osvedčiť, že

je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností evidovaných na
LV č. XX pre k. ú. D., a to pozemkov parcely registra „C“ s parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 365 m2, s parc. č. XXX – záhrada o výmere 122 m2,

s parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 314 m2 v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 3/8, ako aj rodinného
domu so súp. č. XX, postaveného na parc. č. XXX, evidovaného na LV č. XXXX,
k. ú. D. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 7/16. Na uvedených nehnuteľnostiach je zriadené záložné
právo v prospech žalovaného 2/, ktorý začal s výkonom záložného práva predajom vyššie uvedených
nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. Súčasne z predložených

dôkazov vyplýva, že žalovaný 2/ nadobudol pohľadávku zabezpečenú predmetným záložným právom
voči žalobcovi postúpením od predchádzajúceho veriteľa, ktorým bola K. L. M., N., s ktorým žalobca
uzavrel dňa 18.03.2011 zmluvu o poskytnutí úveru č. E. XXXXXX-XX, ktorej predmetom bolo poskytnutie
úveru vo výške 35.000,- eur s lehotou splatnosti dňa 20.03.2026. Zároveň dňa 21.03.2011 bola
uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam na zabezpečenie

pohľadávky predchádzajúceho veriteľa voči žalobcovi, ktorá bola uzatvorená s právnymi predchodcami
žalobcu (jeho rodičmi), ktorý v tom čase boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Vzhľadom k tomu,
že žalobca nesplácal poskytnutý úver riadne a včas došlo dňa 29.06.2017 zo strany predchádzajúceho
veriteľa k vyhláseniu okamžitej splatnosti predmetného úveru. Následne bola predmetná pohľadávka
postúpená na žalovaného 2/.

19. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v podanom odvolaní namietal
neplatnosť vyššie uvedených zmlúv a to Zmluvy o poskytnutí úveru č. E. XXXXXX-XX ako aj Zmluvy
o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam zo dňa 21.03.2011 a súčasne namietal
aj neplatné postúpenie pohľadávky na žalovaného 2/ z dôvodu, že nedošlo k riadnemu zosplatneniu

predmetného úveru zo strany predchádzajúceho veriteľa. Týmito skutočnosťami zároveň odôvodňoval
aj svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať
sa výkonu záložného práva ako i úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby. Odvolací súd
zdôrazňuje, že žalobca sa však vo veci samej (petitom podanej žaloby) nedomáha určenia neplatnosti
vyššie uvedených zmlúv, či postúpenia pohľadávky na žalovaného 2/, na základe čoho by mu mohla

byť dôvodne poskytnutá ochrana nariadením neodkladného opatrenia a to najmä z titulu ochrany
spotrebiteľa (keďže v danom prípade ide o spotrebiteľských vzťah), ale domáha sa (cit.): „Súd určuje sa,
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a to rodinný dom zapísaný na LV XXXX, súpisné číslo XX, parcela
XXX v pomere 7/16 a pozemkov zapísaných na LV XX, v pomere 3/8,parc. č. XXX - 365 m2, č. XXX - 122 m2 a č. XXX/X - 314 m2, katastrálne územie D., katastrálny
úrad O.. Nehnuteľnosť sa nachádza v obci D., súpisné číslo XX“, čiže určenia, že je vlastníkom
predmetných nehnuteľností v uvedenom spoluvlastníckom podiele. Odvolací súd uvádza, že takýto

petit je vo svojej podstate zmätočný, neurčitý a nevykonateľný, keďže z predložených LV č. XXXX
N. P. XX vyplýva, že žalobca bol v čase vydania napadnutého uznesenia (a aktuálne aj je) vlastníkom
týchto nehnuteľností. Súd nemôže určiť, že vlastníkom nehnuteľnosti je vlastník nehnuteľnosti zapísaný
v katastri nehnuteľností, môže len určiť, že vlastníkom nehnuteľnosti je iná osoba odlišná od vlastníka
zapísaného v katastri nehnuteľností, ktorá sa domáha určenia vlastníctva voči zapísanému vlastníkovi.

Ako už bolo vyššie uvedené zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tomto smere považuje
za potrebné uviesť, že v ďalšom konaní by bolo vhodné, aby žalobca odstránil uvedenú zmätočnosť
jeho žalobného návrhu, keďže zároveň je jeho žalobný návrh i v rozpore s obsahom podanej žaloby,
nakoľko v podanej žalobe namieta aj neplatnosť vyššie uvedených zmlúv, pričom za týmto účelom
by bolo vhodné, aby súd prvej inštancie vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov žaloby v zmysle

§ 129 CSP tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, čo je predmetom konania vo veci samej. Z pohľadu
podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia však odvolací súd vychádzajúc zo stavu v čase
vydania napadnutého uznesenia konštatuje, že žalobca doteraz predloženými dôkazmi a tvrdenými
skutočnosťami hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 326 ods. 1 CSP.

20. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že dostatočne hodnoverne osvedčil premlčanie pohľadávky
žalovaného 2/ ako aj premlčanie záložného práva odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa
s uvedenými námietkami správne a rozsiahlo vysporiadal v napadnutom uznesení. Odvolací súd
v tomto smere zastáva názor obdobne ako súd prvej inštancie, že komplexné posúdenie otázky,

či došlo v konkrétnom prípade k premlčaniu práva a k jeho právnym následkom vyplývajúcim zo
zákona, je spojené so zistením časového vymedzenia plynutia premlčacej doby, účinnosti vznesenia
námietky (na súde alebo inom orgáne), premlčateľnosti práva (kvalifikovaný predmet premlčania).
S uvedenými predpokladmi premlčania sú spojené aj ďalšie právne otázky ako prerušenie, spočívanie,
neskončenie alebo nezačatie plynutia premlčacej doby, ktoré si obvykle vyžadujú viac ako len

osvedčenie rozhodujúcich skutočností. Z týchto dôvodov námietku premlčania predstavujúcu uplatnenie
subjektívneho oprávnenia procesnej povahy by bolo možné účinne uplatniť pred súdom v zásade len
v konaní vo veci samej (viď obdobne uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 307/2022 zo dňa
23.06.2020).

21. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou
súdu posudzovať opodstatnenosť nároku žalobcu vo veci samej, ale úlohou súdu
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je len skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia, čo v danom prípade nemal súd prvej inštancie a ani odvolací súd za
preukázané.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keďže konanie o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia je súčasťou konania vo veci samej. O týchto trovách bude rozhodnuté v rámci
rozhodnutia o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v rámci ktorého rozhodnutia
budú zohľadnené aj trovy konania spojené s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdovb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu
a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).