Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. august 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119211143
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3119211143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX/XX, XXX XX D. E., právne zastúpený: JUDr. Michal Krutek,
s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581, proti žalovanému: Mesto Dubnica nad
Váhom, so sídlom Bratislavská 434/9, 018 41
Dubnica nad Váhom, IČO: 00 317 209, právne zastúpený: JUDr. Andrea Bučencová, advokátka so
sídlomMurgašova919/47,01841DubnicanadVáhom,IČO:52866165,ourčenieneplatnostivýpovede
nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 17C/29/2024-236 zo

dňa 08. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že výpoveď nájomnej zmluvy 17/Nz/2018
zo dňa 12.11.2019 k bytu číslo XX vo vchode č. X na prvom podlaží bytového domu so súpisným č.
XXX, v k. ú. E. D. F. je neplatná a výrokom II. žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhrad trov
prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania v plnom rozsahu.

2. Žalobca sa žalobou domáhal rozhodnutia súdu, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 12.11.2019 je
neplatná z dôvodu, že výpovedný dôvod spočívajúci v hrubom porušení povinnosti žalobcu ako nájomcu
tým, že prenechal byt do podnájmu jeho bratovi, neexistuje, keďže neprenechal byt do podnájmu inej
osobe (bratovi) z dôvodu, že do podnájmu je možné prenechať iba odplatne.

3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov G. B., H. I., J. K. a G. A. H.

ako aj oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to konkrétne s výpisom z LV č. XXXX pre
k. ú. E. D. F., zmluvou o nájme bytu č. 17/Nz/2014 zo dňa 07.04.2014, zmluvou o nájme bytu
č.17/Nz/2018zodňa09.03.2018,vypovedanímnájomnejzmluvyzodňa12.11.2019,zmluvouoprevode
vlastníctva bytu č. 17/2018 zo dňa 06.11.2018, zriaďovaciou listinou organizácie Dumat, m. p. o., so
sídlom Bratislavská 434/9, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 293 962, uznesením MZ Dubnica nad
Váhom zo dňa 24.01.2008, zápisnicou z MZ Dubnica nad Váhom zo dňa 24.01.2008, zmluvou o zverení
majetku do správy č. 379/2008/RIM zo dňa 30.03.2008, žiadosťou o pridelenie bytu zo dňa 19.03.2014

a čestným vyhlásením k žiadosti, čestným prehlásením žalobcu zo dňa 31.03.2014, VZN žalovaného
č. 01/2009 zo dňa 10.02.2009, úradným záznamom zo dňa 25.09.2019, predpisom mesačných záloh
a vyúčtovania zo dňa 23.06.2020, výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. D. E., výpisom z LV č. XXXX pre
k. ú. D. E., výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. E. D. F., výpisomz LV č. XXXX pre k. ú. D. E., výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. E. D. F., zásadami hospodárenia s majetkom
mesta.

4. Žalobca uviedol, že byt riadne platí a to odvtedy, čo mu ho mesto dalo do užívania.
O byt v Dubnici požiadal, keď bola taká možnosť a v tom čase býval v Dubnici nad Váhom
v podnájme u kamaráta, v byte niekde pri Mestskom úrade. Presnú adresu nevie. Nevie, čo sa nachádza
na ulici A. XXX/X F. E. D. F.. Jeho byt bol zaťažený úverom, teda byt vlastnila banka. V priebehu toho
ako existoval nájomný vzťah, býval aj u priateľky vo vlastnom byte a takisto aj na Slobodárni na ulici

I. v Dubnici. Je pravdou, že vlastní záhradnú chatku v Dubnici nad Váhom, táto chatka je pripojená
na elektrinu, takisto na studenú vodu. Časť roka je voda odpojená kvôli nízkym teplotám. Vypína ju
záhradkárska osada. Je takisto pravdou, že vlastní byt v E. D. F., L. M. XX/XXX, ktorý nadobudol asi
v roku 2004. V byte býva jeho priateľka. On tam prespí. Byt dlhé roky dezinfikoval a to približne 3-4 roky.
Brata prichýlil asi začiatkom roku 2019, keď mal rodinné problémy. Tento nemal kde ísť bývať. Dovtedy
býval u svojej priateľky v 1-izbovom byte. Jeho priateľka ubytovala svoju dcéru s maloletým dieťaťom.

O ubytovaní brata mesto neinformoval, lebo
o tom asi nevedel. On osobne do bytu prichádza až večer, teda okolo 23. hod., alebo 24. hod. zo
zamestnania. Odchádza ráno približne okolo 05,30 hod.. Za byt riadne platí a užíva ho. Čo sa týka
míňania vody, tak nevie prečo by sa nemohol umyť napríklad v A. I., kde pracuje. Čo sa týka pozemku
v I., ktorý vlastní, tak zrejme podľa žalovaného si asi má ísť ľahnúť na lúku. Žalovaný všetkým ostatným

nájomcom byty predal a jemu nie. Čo sa týka platenia za byt, tak má dohodu s bratom, že naplní
chladničku, nakúpi drogériu. Od neho nič nechcel ani nechce. V minulosti žiadne kontroly políciou v
bytovke robené neboli. Nikdy sa
s tým nestretol. Sprchuje sa doma, aj v A. I., kde je ubytovňa. Robia po celom Slovensku. Znenie
nájomnej zmluvy pripravil zástupca žalovaného. Žalovaný nemal výhrady k jeho trvalému pobytu v D.

E.. Takisto všetka pošta mu chodila na adresu trvalého pobytu. Nemá vedomosť, že by ho žalovaný
lustroval v registri obyvateľov. Okrem brata a jeho, nikto s nimi v byte nebýval. Raz alebo 2x za rok tam
prespal syn brata. Nemá vedomosť, komu bol syn brata zverený do osobnej starostlivosti, s bratom tieto
veci nerozoberajú a nestarajú sa do vlastných záležitostí. Každý majú svoje problémy.

5. Svedok G. B. (brat žalobcu) vypovedal, že k bratovi sa nasťahoval na prelome rokov 2018 a 2019.
Dovtedy býval s priateľkou v jej byte. Avšak prisťahovala sa k nej jej dcéra, s ňou aj vnučka priateľky. Išlo
o 1-izbový byt. Nemal kde ísť. Tak poprosil brata, či by nemohol ísť bývať do jeho bytu. Bratov nájomný
byt je 1-izbový byt, kde je kuchyňa a jedna izba. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti. S bratom sa
dohodol tak, že mu bude prispievať na stravu. Čo sa týka spotreby vody, nevarí, nepečie, sprchuje sa v

práci, snaží sa šetriť. Niekedy prespáva aj u priateľky. Keď je v bratovom byte, tak odchádza o 6,30 hod.
do práce a keď príde k nemu do bytu, tak sa vráti okolo 16-tej hodiny. Má syna, ktorý bol zverený do
osobnej starostlivosti matky, a väčšinou je u nej. Syn v bratovom byte prespal asi 10x. Je to zriedkavé.
Nikto iný
v bratovom byte neprespáva. Čo sa týka kontrol bytov, o žiadnych iných kontrolách ako

v uvedený deň nemá vedomosť. Nevie si vysvetliť, prečo je v úradnom zázname napísané na
č. l. 62, že užíva bratov byt 8 rokov. Skutočne je pravdou, že začal u neho bývať na prelome rokov 2018
a 2019. Možno sa tá odpoveď týkala, ako dlho užíva byt brat. On spí na vyklápacej posteli a brat spí
na gauči. V byte prespáva v priemere asi 20x za mesiac a zvyšok u priateľky. O nájomný byt na D. E.
požiadal, avšak nebolo jeho žiadosti vyhovené. Aktuálne svoju bytovú otázku nerieši a stav je rovnaký.

6. Svedok H. I. vypovedal, že žalobcu pozná z videnia, nakoľko býva v tom istom vchode, kde on
vlastní byt. Sú susedia na tom istom poschodí, teda pred bytovými dverami majú spoločnú chodbu.
Má k žalobcovi neutrálny vzťah. Je domovým dôverníkom v tomto vchode približne 2 roky. Zvolený bol
na schôdzi zo dňa 27.11.2019. Ako domový dôverník sa stará o poriadok a údržbu vchodu. K väčším

prerábkam a k rekonštrukcii nemôže dôjsť, pretože mesto to blokuje. Pomery v bytovke pozná, nakoľko
chodí odpisovať vodu z vodomerov do jednotlivých bytov. Keď nebol domovým dôverníkom tak drobné
opravy a údržbu vo vchode nerobil, nakoľko to robilo mesto, resp. zamestnanci Dumatu. V bytovke býva
asi 25 rokov. Pracuje ako kamionista. Ráno štartuje okolo 11.00 a domov prichádza medzi 19.30 a 20.00.
So žalobcom a jeho bratom sa stretáva odhadom v priemere asi raz za týždeň, ako s každým iným.

Naposledy videl vo vchode žalobcu asi pred 3 dňami a jeho brata asi pred týždňom. Má dojem, že užívajú
byt spoločne. Iné osoby v súvislosti s užívaním tohto bytu nevidel. Žalobca je tichým obyvateľom domu,
nik sa na neho nesťažoval. Takisto sa snaží, aby bol vo vchode poriadok. Má vedomosť, že zaplatil za
upratovanie vchodu pani H. asi 5 euro. Nevie, či pán G. B., teda brat žalobcu, niečo platí žalobcovi. Jehobrat začal byt užívať asi pred rokom a pol, alebo pred 2 rokmi. On kúpil byt do vlastníctva asi pred dvomi
rokmi za nového vedenia. Boli v dome viaceré prevody, a to približne asi pred 2 rokmi. Predalo sa asi
polovica bytov v slobodárke. Ako nastúpila nová pani riaditeľka, pani J., tak sa začali diať aj kontroly

bytov. Predtým žiadne nezaznamenával. Údržbu v byte žalobcu nerobil, iba
v spoločných priestoroch. Podľa jeho vedomostí aktuálne v byte žalobcu býva žalobca a jeho brat.

7. Svedkyňa J. K. vypovedala, že je priateľkou brata žalobcu. K žalobcovi má neutrálny vzťah. S Mestom
Dubnica nad Váhom nemá žiadne spory a je jeho obyvateľkou. Čo sa týka predmetu konania, je jej

známe, že ide o oprávnene pridelený byt pánovi B.. Pána G. B., brata žalobcu, pozná 8 rokov. Potom
čo sa do jej 1-izbového bytu
v roku 2018 musela vrátiť jej dcéra aj s dieťaťom, tak priateľ išiel bývať k svojmu bratovi. Vie kde sa byt
nachádza. Chodieva tam na návštevu. Naposledy tam bola tento týždeň. Niekedy zanesie pre priateľa
niečo do bytu, napríklad stravu. Má aj kľúče od bytu, ktoré jej dal jej priateľ, aj za účelom, aby urobila
kontrolu, keby sa niečo stalo a podobne. Nemá vedomosť, že by priateľ niečo bratovi platil za užívanie

bytu. Jej priateľ má 1 dieťa, ktoré býva u svojej matky. Väčšinou keď príde na návštevu za priateľom je
v byte iba jej priateľ. Dcéra s vnučkou u nej už nebývajú asi 1 rok, nakoľko dcéra odišla bývať k svojmu
partnerovi, avšak berie to tak, že nevie kedy sa môže vrátiť. Jej priateľ, teda brat žalobcu predtým, ako
býval u nej tak býval
v N. v nájme. Priateľ u nej prespáva a to približne asi 4x do týždňa. Nad spoločným bývaním uvažovali,

avšak prvoradá je pre ňu dcéra, a preto túto otázku nechali otvorenú. Ona pracuje na pošte približne od
08.00 do 17.00, priateľ pracuje v spoločnosti O. F. N.
s pracovnou dobou od 7.00 do 15.45 hod. Do bytu žalobcu chodieva približne 5x do mesiaca, pričom tam
má aj osobné veci a to hygienické veci. O tom, či má žalobca priateľku a kde prespáva nemá vedomosť
a nezaujíma sa o to.

8. Svedok G. A. H. vypovedal, že k žalobcovi má neutrálny vzťah, nepozná ho. Žalovaným je jeho
zamestnávateľ, s ktorým má normálny pracovnoprávny vzťah. Príslušníkom Mestskej polície Dubnica
nad Váhom je od 04.11.2008, pričom kontroly bytov sa vykonávali pravidelne vždy a to aj za bývalého
vedenia mesta. Čo sa týka kontroly, z ktorej bol urobený úradný záznam 25.09.2019 vo vzťahu k bytu

číslo XX, tak všetko je tak, ako je uvedené
v písomnom úradnom zázname. Osobne robil túto kontrolu spolu s pani riaditeľkou J. a výsledok je
písomne zaznamenaný. Stáva sa, v závislosti od aktuálnej personálnej situácie, že na kontrolu vyrazia
aj dvaja príslušníci MSP alebo jeden. Ak je v úradnom zázname z kontroly uvedené, že byt užíva 8
rokov, tak išlo o vyjadrenie pána G. B., ktorý im otvoril byt a užívanie v tejto dĺžke sa týkalo jeho a takisto

uviedol, že v byte býva so svojou priateľkou
asosynom,tak,akojeuvedenévúradnomzázname.Videozáznamztejtokontrolynieje.Štandardnesa
z týchto kontrol videozáznam nevyhotovuje. Videozáznam sa väčšinou robí pri prešetrovaní priestupkov.
Toto bola len kontrola. Po vykonaní kontroly už mestská polícia ďalej vec nerieši. Ide o zmluvný vzťah
medzi správcom a užívateľom bytu. Čo sa týka úradného záznamu, tak tento bol spísaný na útvare

Mestskej polície a to na základe ručne napísaných poznámok prešetrujúceho policajta. Týka sa to
akýchkoľvek zásahov mestských policajtov, ktorí so sebou nenosia notebooky, ale robia si štandardne
poznámky ohľadne zistení. Prítomné osoby nepodpisujú žiadne zápisnice, ako je to napríklad v trestnom
konaní. Čo sa týka priebehu kontroly bytov, tak tie určuje správca. Takisto priestupkové konania sa
začínajú z iniciatívy správcu, pričom v danom prípade priestupkové konanie nebolo začaté. V tento deň

sa robili celkovo 4 kontroly, ako vyplýva z úradného záznamu v tomto bytovom dome. Vo zvyšných troch
prípadoch sa robili dodatočné kontroly, keďže byty nikto neotváral. Čo sa týka kontroly predmetného bytu
u pána žalobcu, nepamätá si, či sa vykonávala kontrola aj v iný deň. Pri kontrolách ohľadne užívania
nájomných bytov je prax taká, že vo väčšine prípadov, teda pri viac ako 50 % kontrol, byt užívajú iné
osoby, ako nájomcovia. Riešia to aj cez priestupky, teda v niektorých prípadoch sú ukladané aj blokové

pokuty a prax ukazuje niekedy, že z užívateľov bytov sa stávajú návštevníci bytov.

9. Z LV č. XXXX vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom predmetného bytu. Zo zriaďovacej listiny
a Zmluvy o zverení majetku do správy vyplýva, že správou bytového domu, v ktorom sa predmetný
byt nachádza, bola poverená mestská príspevková organizácia Dumat. Zo zmluvy o nájme bytu č.

17/Nz/2018 vyplýva, že sporové strany uzatvorili dňa 09.03.2018 zmluvu o nájme bytu podľa § 685
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb, Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky
zákonník“). Správcom bytu bola mestská príspevková organizácia Dumat. Prenajímateľom bol žalovaný
a nájomcom bol žalobca. Žalobca bol v zmluve označený trvalým bydliskom: „D. E., P. A. XX/XX. Podľačlánku III nájomnej zmluvy bolo účelom nájmu to, aby nájomca užíval byt výlučne pre vlastnú potrebu
bývania. Nájomca a osoby s ním žijúce v spoločnej domácnosti majú právo užívať byt, spoločné priestory
a zariadenie domu. Doba nájmu bola v článku V. dohodnutá na neurčito od 01.04.2018. Ďalej bolo

v článku VII. dohodnuté, že nájom bytu zaniká aj písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán.
Správca môže vypovedať nájom bytu z dôvodov podľa § 710 a 711 Občianskeho zákonníka. Podľa
bodov 1 a 8 článku VIII. nájomnej zmluvy bol nájomca neoprávnený byt alebo jeho časť prenechať
do podnájmu tretej osobe bez predchádzajúceho súhlasu správcu. Takisto bol povinný bezodkladne
nahlásiť všetky zmeny, ktoré by mohli mať vplyv na výpočet výšky nájomného a úhrady za plnenia

poskytovanésužívanímbytu.Dňa12.11.2019žalovanývyhotovilpísomnúvýpoveďznájmubytu,pričom
ako podstatné v nej uviedol najmä nasledovné: Podľa Článku V odsek 1 VZN
č. 1/2009 žiadateľ o pridelenie mestského bytu musí spĺňať niekoľko stanovených podmienok. Jednou z
prvých podmienok je aby mal žiadateľ trvalý pobyt na území mesta. Vy, ako žiadateľ, ste uviedli v žiadosti
zo dňa 19.03.2014 zavádzajúci a klamlivý trvalý pobyt na adrese: A. XXX/X, XXXXX E. D. F., z dôvodu
vyhovenia podmienok VZN č. 1/2009 a získania bytu. V tom čase ste mali trvalý pobyt na adrese: A.

Q. C. XX/XX, XXX XX D. E.. Podľa Článku VIII odsek 1 VZN č. 1/2009 nájomca bytu nemôže byt alebo
jeho časť prenajať alebo dať do podnájmu na dočasné užívanie inému občanovi. V prípade ak tak urobí,
ide o hrubé porušenie povinností s následkom vypovedania nájmu bytu podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Taktiež aj v zmysle Článku VIII Nájomnej zmluvy ako nájomca nie ste oprávnený prenajať
byt tretej osobe bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa, toto zmluvné ustanovenie reflektuje

ustanovenie § 711 odsek 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Správca v rámci vykonanej kontroly dňa
25.09.2019 zistil, že ste bez písomného súhlasu prenajímateľa byt dali do užívania inému občanovi a to
svojmu bratovi G. B.. Pán G. B. uviedol, že v byte býva dlhodobo, býva tam občas aj so svojim synom
a priateľkou a byt ste mu dali do užívania Vy. Poukazujeme na to, že ste svojim konaním hrubo porušili
ustanovenia Občianskeho zákonníka, VZN č 1/2009 ako aj ustanovenia Nájomnej zmluvy. Vzhľadom

na vyššie uvedené Vám týmto Vypovedáme Nájomnú zmluvu 17/Nz/2018 podľa § 711 odsek 1 písm.
d) Občianskeho zákonníka, keďže ste ako nájomca prenechali byt inému do podnájmu bez súhlasu
prenajímateľa.“ Dňa 19.03.2014 žalobca ako žiadateľ o pridelenie mestského nájomného bytu v meste
Dubnica nad Váhom vyplnil písomnú žiadosť, v ktorej uviedol, že jeho trvalý pobyt je na adrese: A. XXX/
X, E. D. F.. Prechodný pobyt neuviedol. Údaje o rodinných príslušníkoch a príslušníkoch domácnosti

neuviedol žiadne. V rovnaký deň podpísal aj písomné čestné prehlásenie, v ktorom prehlásil, že ku dňu
podpísania žiadosti nevlastní na území mesta byt, rodinný dom a nemá pridelený nájomný byt. Dňa
31.03.2014 žalobca podpísal písomné čestné prehlásenie, v ktorom neuviedol žiadne osoby, ktoré by
s ním bývali v spoločnej domácnosti. Vo všeobecne záväznom nariadení mesta Dubnica nad Váhom č.
01/2009 Zásady prideľovania mestských nájomných bytov je

v čl. V bod 1 písm. b), písm. c) uvedené, že žiadateľ o pridelenie mestského bytu musí spĺňať podmienku,
že nemá vlastný byt, rodinný dom alebo iné ubytovanie a nemá možnosť riešenia bytovej situácie iným
spôsobom. Dňa 25.09.2019 bol zástupcom náčelníka mestskej polície žalovaného (G. A. H.) spísaný
úradný záznam, v ktorom je uvedené aj to, že
v čase kontroly bytu č. XX bol prítomný G. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že byt mu dal do užívania

jeho brat A. B., nar. XX.XX.XXXX a byt užíva osem rokov. Okrem neho byt nepravidelne užíva jeho syn,
ktorého má v striedavej starostlivosti a jeho priateľka. Z listov vlastníctva na č. l. 82 až 93 vyplýva, že
žalobca je od roku 2004 výlučným vlastníkom bytu v E. D. F., a od roku 2015 šestinovým podielovým
spoluvlastníkom
bytu v D. E. a výlučným vlastníkom záhradnej chatky s pozemkami o výmere

322 m2 v E. D. F..

10. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný
skutkový stav, na ktorý aplikoval § 115, § 710 ods. 1, ods. 3, § 711 ods. 1 písm. d), ods. 2, ods. 6
Občianskeho zákonníka a § 455 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“).

11. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Podľa
tohto zákonného ustanovenia môže žalobca ako nájomca toto právo uplatniť v zákonnej prekluzívnej

lehote troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Sporným v tomto konaní nebolo, že dňa 18.11.2019
bola žalobcovi zo strany žalovaného doručená predmetná výpoveď nájmu bytu. Preto súd prvej inštancie
uzavrel, že ak žalobca doručil súdu žalobu o určenie neplatnosti výpovede dňa 03.12.2019, toto svojeprávo si uplatnil včas. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal tým, či výpoveď bola žalobcovi daná
zákonným spôsobom
a dôvodne, teda platne, pričom viazaný právnym názorom dovolacieho súdu konštatoval, že žaloba

žalobcu je dôvodná a výpoveď je neplatná. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným existoval nájomný
vzťahkpredmetnémubytu,založenýnájomnouzmluvouzodňa09.03.2018.Tátookolnosťnebolamedzi
stranami sporná. Vo všeobecnosti platí, že výpoveď z nájmu bytu je jednostranným právnym úkonom,
ktorý okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov, musí byť urobený v písomnej forme a výpoveď
musí byť doručená druhému účastníkovi nájomného vzťahu. Výpoveď daná prenajímateľom nájomcovi

musí obsahovať aj uvedenie niektorého z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v § 711 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Predmetná výpoveď bol urobená
písomne a bola riadne doručená žalobcovi. Z jej textu vyplýva, že bola podaná podľa § 711
ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/2/2007 (R 16/2008) a sp. zn. 4Cdo/248/2009. Ďalej uviedol, že v prejednávanom prípade žalovaný

vypovedal nájom bytu, pričom skutkovo vymedzil výpoveď tým, že žalobca ako nájomca prenechal
byt inému do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa. Týmto svojim konaním mal hrubo porušiť čl. VIII
Nájomnej zmluvy ako aj čl. VIII ods. 1 VZN mesta Dubnica nad Váhom č. 1/2009. Uvedenú skutočnosť
mal žalovaný zistiť kontrolou vykonanou dňa 25.09.2019 za asistencie príslušníka Mestskej polície v
Dubnici nad Váhom. Žalobca argumentoval tým, že uvedený výpovedný dôvod neexistoval (nedošlo

ku vzniku podnájomného vzťahu) pretože s bratom žil v spoločnej domácnosti (spolu zdieľali spoločnú
domácnosť) a zároveň byt prenechal bratovi do užívania bezodplatne. Vo všeobecnosti platí, že na
to, aby nejaká fyzická osoba mohla byť súčasťou nejakej domácnosti je potrebné splniť zákonné
podmienkypodľa§115Občianskehozákonníka,ktorýmisútrvaléspolužitieosôbpatriacichdospoločnej
domácnosti (zároveň s ním musí existovať úmysel trvalého spolužitia) a spoločná úhrada nákladov

domácnosti. Spoločné bývanie sa predpokladá, nie je to však nevyhnutné. Pritom každá fyzická osoba
môže patriť len do jednej spoločnej domácnosti. Z výpovedí žalobcu a svedkov G. B. a J. K. vyplýva,
že žalobca ubytoval brata z dôvodu, že nemal kam ísť bývať po tom, čo sa ku priateľke brata žalobcu
prisťahovala jej dcéra s vnučkou na prelome rokov 2018 a 2019 ako aj to, že žalobca od brata za
bývanie v jeho byte nič nechcel ani nechce. Na základe uvedených okolností možno konštatovať, že

absentuje úmysel trvalého spolužitia žalobcu so svojim bratom ako aj to, že nešlo o spoločnú úhradu
nákladov domácnosti. Brat žalobcu podľa názoru súdu prvej inštancie zdieľal spoločnú domácnosť so
svojou priateľkou, avšak pre nedostatok miesta v jej byte musel v roku 2018 opustiť túto ich spoločnú
domácnosť, pričom u neho nebol daný úmysel trvalého spolužitia s bratom. Išlo o vyriešenie náhlej
životnej situácie spočívajúcej v strate možnosti bývať u jeho priateľky. Podľa výpovede svedkyne J.

K. (priateľky brata žalobcu), tohto pozná 8 rokov, pričom za ním pravidelne chodieva na návštevu do
predmetného bytu, od ktorého má aj kľúče (dal jej ich brat žalobcu), aj za účelom, aby urobila kontrolu,
keby sa niečo stalo a podobne. Priateľ u nej prespáva približne asi 4x do týždňa, pričom uvažovali aj
nad spoločným bývaním. Tieto okolnosti viedli súd prvej inštancie k uvedenému záveru o neexistencii
spoločnej domácnosti žalobcu a jeho brata. Taktiež bolo pre súd prvej inštancie zvláštnym javom, ak

51 ročný žalobca (zamestnaný s priateľkou), ktorý vlastní od roku 2005 vlastný byt, kde ubytoval iba
svoju priateľku (teda sám tam nebýva), zároveň vlastní záhradnú chatku s priľahlým pozemkom, garáž a
takisto je podielovým spoluvlastníkom ďalšieho bytu, zdieľa spoločnú domácnosť v byte o výmere 28,32
m2 so svojim 47 ročným bratom (ktorý je zamestnaný, má priateľku a dieťa). Takisto svedkyňa J. K.
vypovedala, že väčšinou keď príde na návštevu za priateľom je v byte iba jej priateľ. Do bytu pritom príde

asi5krátzamesiac.Zuvedenýchvýpovedíbolzistenýajďalšídôležitýfakt,ktorýmjeabsenciaspoločnej
úhrady nákladov domácnosti. Ako totiž vypovedal samotný žalobca, od svojho brata za ubytovanie nič
nechcel, dohodli sa iba na tom, že brat naplní chladničku a nakúpi drogériu. K rovnakému záveru viedla
aj skutočnosť vyplývajúca z výpovede žalobcu, že tento: „Nemá vedomosť, komu bol syn brata zverený
do osobnej starostlivosti, s bratom tieto veci nerozoberajú a nestarajú sa do vlastných záležitostí. Každý

majú svoje problémy.“ Z vedeného vyplýva, že žalobca a jeho brat nezdieľajú ani vlastné problémy,
nieto ešte spoločnú domácnosť. To nasvedčuje účelovosti a nedôveryhodnosti argumentácie žalobcu
o existencii spoločnej domácnosti s jeho bratom, ktorému dal do užívania prenajatý byt bez súhlasu
prenajímateľa. Argumentácia žalobcu, že s bratom žil v spoločnej domácnosti (spolu zdieľali spoločnú
domácnosť), tak potom nie je dôvodná. S uvedenými závermi sa stotožnili aj odvolací súd aj dovolací

súd v rozhodnutiach vydaných v tomto spore.

12. Ako rozhodujúcu skutočnosť považoval súd prvej inštancie to, že v konaní bolo preukázané, že
žalobca svojmu bratovi byt do podnájmu neprenechal, preto takto vyjadrený dôvod výpovede neobstojíaj v kontexte rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 72/2015 (rozsudok sp. zn. 5Cdo/199/2013 zo
dňa 23.10.2014). Dočasné spolužitie bratov v spoločnej domácnosti aj z dôvodu absencie odplaty
brata nespĺňa definíciu podnájmu a teda ani zákonom stanovené podmienky naplnenia predmetného

výpovedného dôvodu. Toto je explicitný právny názor dovolacieho súdu, vyjadrený v ods. 63 uznesenia
dovolacieho súdu (sp. zn. 6Cdo/123/2022 zo dňa 26.03.2024 – pozn. odvolacieho súdu), ktorým je
konajúci súd viazaný, a preto považoval žalobu žalobcu za dôvodná.

13. K procesnej obrane žalovaného ohľadne toho, že žalobca uvádzal nepravdivé skutočnosti v žiadosti

o pridelenie bytu, pričom ani nebol občanom mesta - žalovaného (teda okolnosťami uzatvárania
nájomnej zmluvy) súd prvej inštancie uviedol, že nie je dôvodná. Tieto okolnosti neboli skutkovým
dôvodom výpovede. Ako je uvedené vyššie, skutkové vymedzenie dôvodu výpovede z nájmu bytu musí
byť konkretizované uvedením skutočností,
v ktorých účastník vidí realizáciu zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého
dôvodu sa nájomný vzťah končí. Nedostatok chýbajúceho skutkového vymedzenia výpovedného

dôvodu nemožno napraviť dodatočným dopĺňaním údajov. V danom prípade neboli tieto okolnosti
výpovedným dôvodom. Preto je irelevantné zaoberať sa týmito okolnosťami. Zároveň dodal, že
žalovaný si mohol tieto údaje uvádzané žalobcom jednoducho sám overiť. Záverom ohľadne pôvodnej
námietky žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že od tejto žalovaný
v neskoršom priebehu konania upustil. Súčasne bol toho názoru, že žalovaný je jednoznačne pasívne

vecne legitimovaný, keďže bol prenajímateľom bytu, pričom to, že pri výpovedi bol zastúpený svojim
zástupcom, nie je z tohto hľadiska relevantné. Zástupca konal pri vypovedaní nájmu bytu za žalovaného
ako jeho správca majetku, pričom práva a povinnosti z tohto právneho úkonu vznikajú zastúpenému,
teda žalovanému.

14. O náhrade trov súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 3 CSP.
Nakoľko žalobca bol v spore ako aj v dovolacom konaní plne úspešný, súd prvej inštancie mu priznal
proti žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho
konania v plnom rozsahu, o ktorej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov § 365 ods. 1 písm. d/,
písm. f/ a písm. h/ CSP. Na úvod poukázal na predchádzajúce rozhodnutia vydaného v danej veci ako
aj na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho sp. zn. 6Cdo/123/2022 zo dňa
26.03.2024. Ďalej poukázal na jeho odôvodnenie v ods. 57, z ktorého vyplýva, že „dovolací súd z obsahu

rozhodnutí R 72/2015 a 3Cdo/72/2000 zistil, že skutkovo sú síce čiastočne odlišné, ale v rozhodnutí R
72/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že za dôvody pre vypovedanie nájmu podľa § 711
ods. 1 písm. d) OZ nemožno spravidla považovať, že nájomca bez súhlasu prenajímateľa príjme do bytu
ďalšiu osobu za účelom krátkodobej návštevy alebo za účelom spolužitia s ňou v spoločnej domácnosti.
V tomto spore žalobca umožnil svojmu bratovi, aby v byte býval, nešlo teda o krátkodobú návštevu.

Rovnako v spore nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a jeho bratom vznikol podnájomný vzťah
s finančnou odplatou. Zostali tak tieto alternatívy, ako možno charakterizovať spolužitie žalobcu a jeho
brata: vznik spoločnej domácnosti medzi žalobcom a jeho bratom; vznik podnájomného vzťahu medzi
žalobcom a jeho bratom, ktorý je bezodplatný alebo barterový (nákup potravín a drogérie, t.j. bez použitia
peňazí, za možnosť bývania v byte); existencia neformálneho rodinného vzťahu medzi žalobcom a jeho

bratom s účelom pomôcť rodinnému príslušníkovi s bývaním.“ Namietal, že skutkové okolnosti v daných
veciach nie sú čiastočné odlišné, ale úplne odlišné, nakoľko v konaní sp. zn. 3Cdo 199/2013 išlo o
nájomníčku, ktorá
v byte reálne bývala so svojou dcérou a okrem toho umožnila v byte bývať aj priateľovi svojej dcéry.
V predmetnom spore bolo jasne preukázané, že žalobca nikdy v byte nebýval (vzhľadom na svoje

majetkové a osobné pomery nemal na to ani žiaden dôvod) a už vôbec nie so svojim bratom, ale že
byt prenechal do užívania výlučne bratovi, ktorý nemal aktuálne kde bývať. Poukázal na to, že zákon
nepozná formu „existencie neformálneho rodinného vzťahu s účelom pomôcť rodinnému príslušníkovi
s bývaním“, ktorá by oprávňovala kohokoľvek prenechať prenajatý byt bez súhlasu prenajímateľa do
užívania, a to odplatne či neodplatne. Preto mal za to, že nie je možné vyhovieť žalobe na podklade

rozhodnutia sp. zn. 3Cdo 199/2013. Takýmto konaním súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zistenia a rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Žalovaný ďalej v plnom rozsahu poukázal na všetky svoje doterajšie vyjadrenia, podporené listinnými
dôkazmi v celom súdnom konaní. Uviedol, že listom zo dňa 12.11.2019 žalobcovi vypovedal nájomnúzmluvu 17/Nz/2018, pričom okrem povinných údajov (identifikácie zmluvného vzťahu, citáciu dotknutých
ustanovení VZN č. 1/2009 ako aj Nájomnej zmluvy) jasne konkretizoval výpovedný dôvod, a to v
tom znení, že z neho jasne vyplýva, že žalobca bez jeho predchádzajúceho súhlasu dal do užívania/

podnájmu byt bratovi. Ďalej uviedol, že výpočet výpovedných dôvodov uvedených v ustanovení § 711
ods. 1 písm. d/ OZ (teda skutočností zakladajúcich hrubé porušenie vyplývajúce z nájmu bytu) je
príkladný, čo vyplýva z použitého slova „najmä“ v tomto ustanovení. Teda ak prenajímateľ vypovedá
nájom aj z iného dôvodu ako je nezaplatenie nájomného alebo tam uvedenej úhrady za dlhší čas
ako tri mesiace, alebo prenechanie byt alebo jeho časti inému do podnájmu bez písomného súhlasu

prenajímateľa, a ktorý prenajímateľ považuje za hrubé porušenie vyplývajúce z nájmu bytu, je potrebné
ustáliť či tomu naozaj tak je. Zotrval na skutočnosti, že za takéto hrubé porušenie je možné považovať
aj to, že žalobca ako nájomca prenechal hoc i bezodplatne byt do užívania inej osobe bez písomného
súhlasu prenajímateľa. Je potrebné prihliadať najmä na účel nájmu predmetného bytu. Jedná sa o
obecný (mestský) byt, ktorý mesto prenecháva do nájmu obyvateľom mesta za tým účelom, ktorý je
výslovne uvedený aj v čl. III nájomnej zmluvy a ktorým je „užívanie bytu výlučne pre vlastnú potrebu“.

Ak žalobca prenechal byt do užívania svojmu bratovi (navyše obyvateľovi iného mesta ako je žalovaný),
ktorý potreboval byt, a to na dlhšiu dobu (aktuálne sa už jedná o dobu viac ako 6 šesť rokov), jednalo sa
o popretie samotného účelu nájmu. Navyše v prípade žalobcu ide o osobu, ktorá od roku 2005 vlastní
vlastný byt, kde ubytoval iba svoju priateľku, zároveň vlastní záhradnú chatku
s priľahlým pozemkom, garáž a takisto je podielovým spoluvlastníkom ďalšieho bytu. Zdôraznil, že

nemôže byť na jeho ťarchu, že v ustanovení § 711 ods. 1 písmeno d/ Občianskeho zákonníka „chýba“,
resp. nie je špecifikovaný dôvod, ktorý si v predmetnej veci ustálil sám dovolací súd, a to existencia
neformálneho rodinného vzťahu medzi žalobcom a jeho bratom
s účelom pomôcť rodinnému príslušníkovi s bývaním. Mal za to, že konanie žalobcu, ktorý jednoznačne
bez súhlasu prenechal byt do užívania, a teda podnájmu bratovi bezplatne, naplnilo výpovedný dôvod

§ 711 odsek 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, a tento bol jednoznačne žalovaným konkretizovaný,
špecifikovaný a preukázaný vo výpovedi z nájmu bytu. Nie je pritom podstatné, či išlo o formálny alebo
neformálny rodinný vzťah.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že pod podnájmom je potrebné rozumieť vo všeobecnosti prenechanie

užívania prenajatej veci ďalšej osobe. Česká judikatúra sa v otázke rozlíšenia platenia, resp. neplatenia
nájomného pri poskytnutí veci (bytu) do užívania podnájomcovi, ktoré bolo v rozpore so zmluvou,
postavila tak, že v konečnom dôsledku nebolo rozhodujúce, či nájomca poskytol byt do užívania
podnájomcovi za odplatu alebo bezodplatne. Keďže bolo prenechanie do podnájmu v rozpore so
zákonom, ustanovenia o možnosti dať nájomcovi výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa použili rovnako aj voči „neplatiacemu“ podnájomcovi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 26Cdo/250/99 zo 16.05.2000). Pri nájme bytu podľa Občianskeho zákonníka sa prenechanie
bytu alebo jeho časti do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa jednoznačne považuje za
hrubé porušenie povinnosti, pre ktoré je prenajímateľ oprávnený vypovedať nájom bytu (dať nájomcovi
výpoveď). Z judikatúry ďalej vyplýva, že absencia súhlasu prenajímateľa má za následok absolútnu

neplatnosť zmluvy o podnájme podľa § 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú prihliada súd ex offo.
Zdôraznil,žebratžalobcudodnešnéhodňauvedenýbytužívarovnakoakovčasepodaniavýpovede,čo
žalobca potvrdil aj na pojednávaní dňa 08.10.2024, z čoho je podľa neho zrejmé že žalobca umožnil od
roku 2018 doposiaľ (čo je 6 rokov), aby brat žalobcu v byte býval. Nešlo teda o umožnenie bývania len do
vyriešenia problémov s bývaním u jeho priateľky. V konaní teda rozhodne bolo preukázané, že spoločná

domácnosť bratov nevznikla a uvedený byt naďalej užíva brat žalobcu bez súhlasu. Ďalej poukázal
na to, že ho žalobca doposiaľ (počas súdneho konania, ani po súdnych rozhodnutiach) nepožiadal
o umožnenie užívania bytu inej osobe ako je on sám, teda že by „nahlásil“ brata ako ďalšiu osobu
užívajúcu byt. Ak by konali rovnako ako žalobca viacerí nájomníci, v nájomných bytoch by sa bez
jeho súhlasu mohli takýmto spôsobom nachádzať všetci príbuzní nájomníkov, ktorí „potrebujú pomoc“,

pričom by mu vznikali škody na jeho majetku, či už neoprávneným užívaním bytov týmito osobami, alebo
neuhrádzaním povinných platieb a v nepodstatnom rade plnenia si zmluvných povinností. Preto navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a prizná mu
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania súdu prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že nie je zrejmé, akým spôsobom
malo byť tvrdenie žalovaného, že v byte nikdy nebýval preukázané. Poukázal na výpoveď svedka H. I.,
ktorý uviedol, že (cit.) „So žalobcom a jeho bratom sa stretávam odhadom v priemere asi raz za týždeň,ako s každým iným. Mám dojem, že užívajú byt spoločne. Iné osoby v súvislosti s užívaním tohto bytu
som nevidel. Podľa mojej vedomostí aktuálne v byte žalobcu býva žalobca a jeho brat.“ Mal za to, že
žalovaný neuniesol svoje dôkazné bremeno keď tvrdí, že on (žalobca) v predmetnom byte nikdy nebýval

a toto jeho tvrdenie nevyplýva ani z jedného z vykonaných dôkazov. Pripomenul závery Najvyššieho
súdu SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/123/2022 zo dňa 26.03.2024, ktorý ako dovolací súd v tomto konaní
otázku platnosti výpovede posúdil nasledovne (cit.) „uvedené dočasné spolužitie bratov v spoločnej
domácnosti preto aj z dôvodu absencie odplaty brata v prospech dovolateľa nespĺňa definíciu podnájmu
a teda ani zákonom stanovené podmienky naplnenia výpovedného dôvodu podľa § 711

ods. 1 písm. d) OZ, na podklade uvedeného, bude potrebné výpoveď z nájmu bytu označiť za neplatnú.“
Mal za to, že ak by žalovaný chcel uvedený záväzný právny názor dovolacieho súdu zmeniť, mal
možnosť navrhnúť/zabezpečiť dôkazy v jeho prospech, čo však neurobil a bol pasívny. Podľa jeho
názoru tak súd prvej inštancie a ani odvolací súd za nezmennej dôkaznej situácie nie sú oprávnený
odchýliť sa od predmetného právneho názoru dovolacieho súdu. Tvrdenia žalovaného, že prenechal byt
do užívania bratovi, ktorý ho potreboval a to na dlhšiu dobu (aktuálne 6 rokov) a že tento užíva byt do

dnešnéhodňarovnakoakovčasepodaniavýpovede,čobolopotvrdenénapojednávanídňa08.10.2024
a teda nešlo len o umožnenie bývania len do vyriešenia problémov s jeho priateľkou, považuje za
nepravdivé a ničím nepodložené. K tomu uviedol, že na pojednávaní dňa 08.10.2024 nepotvrdil,
že jeho brat užíva predmetný byt, ale uviedol (cit.) „tento sa normálne užíva“. Žalovaný nenavrhol
jeho dopočutie a ani vykonanie iných dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia. Ďalej mal za to, že

predmetom súdneho konania o určenie neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy je to, či prenajímateľom
definovaný výpovedný dôvod existoval ku dňu doručenia výpovede nájomcovi. V prípade, ak by sa
aj po doručení výpovede nájomcovi objavili ďalšie skutočnosti odôvodňujúce existenciu toho ktorého
výpovedného dôvodu, tieto nemôžu byť podraďované pod už podanú výpoveď, ale môže byť len
predmetom novej výpovede z nájmu. Namietal preto, že okrem toho, že žalovaný nepreukázal to,

že by jeho brat užíval predmetný byt 6 rokov, tak toto tvrdenie nie je spôsobilé ovplyvniť dovolacím
súdom potvrdené nenaplnenie výpovedných dôvodov na strane žalovaného. Poukázal aj na vyjadrenie
dovolacieho súdu v uznesení sp. zn. 6Cdo/123/2022 zo dňa 26.03.2024 k dokazovanie vykonanom
pred súdmi nižších stupňov, ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že (cit.) „V tejto veci v konaní pred nižšími
súdmi bolo preukázané, že dovolateľ svojmu bratovi byt do podnájmu neprenechal, preto takto vyjadrený

dôvod výpovede neobstojí pri jeho posúdení v rámci tohto súdneho konania aj v súlade s judikátom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 72/2015 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/199/2013
z 23. októbra 2014).“ Preto považoval predmetné odvolanie za nedôvodné. Záverom uviedol, že
užíva riadne jemu pridelený nájomný byt, za ktorý riadne uhrádza všetky platby a náklady, pričom zo

strany žalovaného nebolo tvrdené, že by existovali v spojení s užívaním predmetného bytu akékoľvek
nedoplatky alebo že by tento byť akýmkoľvek spôsobom poškodzoval. K tvrdeniu žalovaného, že
ho doposiaľ nepožiadal o umožnenie užívania bytu inej osobe uviedol, že na takéto konanie nebol
dôvod, nakoľko jeho brat užíva predmetný byt spolu s ním len dočasne a chcel len pomôcť rodinnému
príslušníkovi s bývaním. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu voči

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

19. Žalovaný v písomne podanej odvolacej replike zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach
produkovaných v konaní. K svedeckej výpovedi svedka H. I. uviedol, že táto výpoveď je v celom rozsahu
neucelená, rozpačitá, čo vyplýva aj zo zvukového záznamu. Uvedený svedok podľa jeho názoru mal

jednoznačne žalobcovi potvrdiť, že v spornom byte žalobca býval so svojim bratom. Avšak svedok
uviedol, že žalobcu pozná iba z videnia, pričom „ich“ byty sa nachádzajú na rovnakom nadzemnom
podlaží. Svedok uviedol, že pracuje
ako kamionista, pričom ráno o 11:00 hodine odchádza z bytu a vracia sa domov cca
19:30hod.–20:00hod.Údajnesasožalobcomajehobratomstretávavpriemereasirazzatýždeň,akos

každým iným nájomcom bytového domu (bytovom dome je 36 bytových jednotiek). Ďalej svedok uviedol,
že „má dojem“, že žalobca a jeho brat užívajú byt spoločne, teda jednoznačne túto skutočnosť nepotvrdil.
K tvrdeniu že neuniesol dôkazné bremeno uviedol, že v predmetnom spore nebolo jeho povinnosťou
dokazovať a niesť v tejto súvislosti dôkazné bremeno, nemal dôvod navrhovať nové dôkazy, nakoľko mal
za to, že všetky boli riadne predložené vo všetkých inštanciách predmetného súdneho sporu. Nestotožnil

sa s názorom dovolacieho súdu, t. j. s dôvodmi, ktoré ho viedli k zrušeniu právoplatných rozhodnutí
súdov prvej inštancie a odvolacieho súdu. Naviac uviedol, že na priamu otázku súdu prvej inštancie
na pojednávaní dňa 20.05.2021 žalobca uviedol, že v predmetnom byte nebýva. Navrhol rozhodnúť
v zmysle podaného odvolania.20. Žalobca sa v písomne podanej odvolacej duplike nestotožnil s názorom žalovaného, že by mal
v predmetnom spore povinnosť uniesť dôkazné bremeno. Poukázal na to, že žalovaný upustil od

vykonania ním navrhovaných svedkov. Bol vykonaný len žalovaný navrhnutý výsluch svedka G. A. H.,
ktorého úradný záznam sa ukázal ako nepravdivý. Samotná skutočnosť, že ide o výpoveď mestského
policajta neznamená, že je táto automaticky dôveryhodná. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sžo/173/2010 zo dňa 28.04.2011. V ostatnom zopakoval skutočností uvádzané v jeho vyjadrení
k odvolaniu.

21. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359
a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

22. V odvolacom konaní preskúmal odvolací súd danú vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379
CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380
ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. V odvolacom konaní
nezistil odvolací súd žiadne dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie podľa § 388 CSP alebo podľa § 389 ods. 1 CSP. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby
zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania

nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP odvolací
súd verejne vyhlásil vo veci rozsudok.

23. Odvolací súd na úvod považuje za potrebné uviesť, že danou vecou sa už raz v odvolacom konaní
zaoberal. Okresný súd Trenčín pôvodne žalobu žalobcu rozsudok

č. k. 17C/56/2019-136 zo dňa 10.06.2021 zamietol. Na odvolanie žalobcu bol predmetný rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 5Co/51/2021-170 zo dňa 23.03.2022. Na základe podaného dovolania zo strany žalobcu však
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Cdo/123/2022 zo dňa 26.03.2024 uvedený rozsudok súdu prvej
inštancie ako aj rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

s tým, že v danom prípade sa konajúce súdy odklonili od ustlanej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
prezentovanej najmä rozhodnutím R 72/2015 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/199/2013
zo dňa 23.10.2014).

24. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či konanie

pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok. Posúdením
procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý
zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil
procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

25. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. V
posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky zásadné
právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace

s predmetom súdnej ochrany a obrany proti nej. Odôvodnenie rozhodnutia tvorí dostatočný podklad pre
uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, v parametroch daných ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom
odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli zjavne neodôvodnené, či neakceptovateľné, nevyplýva z
nich ani jednostrannosť, alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty

a zmyslu. Obsah spisového materiálu v predmetnom súdnom konaní zároveň pripúšťa interpretáciu
faktov a posúdenie relevantných právnych otázok tak, ako sú v posudzovanej veci prezentované súdom
prvej inštancie. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožnil, nemôže sama
o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odôvodnení napadnutéhorozsudku súd prvej inštancie dal odpoveď aj na všetky námietky žalovaného prezentované v rámci jeho
obrany v konaní pred súdom prvej inštancie.

26. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Súd prvej inštancie vzal pri svojom rozhodovaní
do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli,
neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne
ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval a to aj s ohľadom na vyslovený záväzný
právny názor dovolacieho súdu v danej veci. Odvolací súd predovšetkým poukazuje odseky 10. až
14. napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil svoje
rozhodnutie. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku

súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3
CSP k odvolacím dôvodom žalovanej uvádza nasledovné:

27. Pokiaľ žalovaný deklaroval v odvolaní uplatnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365
ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na všetky pochybenia

v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len
za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne
pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukačnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom
dokazovaní(napr.vykonanienezákonnezískanéhodôkazu,vypočutiesvedkabezjehopoučeniaopráve
odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím

príslušného orgánu. Z obsahu podaného odvolanie však nevyplýva, že by žalovaný nejaký spôsobom
konkretizoval naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu okrem jeho formálneho uplatnenia odkazom na
zákonné ustanovenie upravujúce tento odvolací dôvod a preto odvolací súd vyhodnotil uplatnenie tohto
odvolacieho dôvodu za nespôsobilé k odvolaciemu prieskumu.

28. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

29. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti
a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej

inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti,
ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v
hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo

vierohodnosti, je logický rozpor.

30. Žalovaný taktiež uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávnym právnym posúdením veci
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciuprávnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z
podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery).

31. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzajúc z precízne zisteného
skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil správne právne závery. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby

sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých
v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne
východiská pre jeho potvrdenie.

32. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi

prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

33. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že

prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

34. Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede
nemožno dodatočne meniť.

35. Podľa § 455 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

36. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rešpektujúc právne záväzný názor dovolacieho súdu

vyslovený v uznesení 6Cdo/123/2022 zo dňa 26.03.2024 ohľadne danej veci správne uzavrel, že
výpoveď nájomnej zmluvy č. 17/Nz/2018 uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom
ako nájomcom dňa 09.03.2018, daná žalobcovi zo strany žalovaného listom zo dňa 12.11.2019 je
potrebné považovať za neplatnú z dôvodu, že žalovaným uplatnený výpovedný dôvod spočívajúci v tom,
že žalobca mal prenechať predmetný byt do podnájmu svojmu bratovi (G. B.) bez písomného súhlasu

žalovaného (prenajímateľa) nespĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle § 711
ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Z ustáleného skutkového stavu bola totiž preukázaná len
existencia neformálneho rodinného vzťahu medzi žalobcom a jeho bratom za účelom pomôcť rodinnému
príslušníkovi s bývaním. V danom prípade nebolo preukázané, že by žalobca prenechal predmetný byt
svojmu bratovi za odplatu (resp. nebola preukázaná ani bezodplatná, či barterová podnájomná zmluva)

a preto ich dočasné spolužitie v spoločnej domácnosti z dôvodu absencie odplaty brata v prospech
žalobcu nespĺňa definíciu podnájmu
a teda ani zákonom stanovené podmienky naplnenia výpovedného dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka.

37. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné pripomenúť závery dovolacieho súdu vyslovené
v uznesení 6Cdo/123/2022 zo dňa 26.03.2024 ohľadne danej veci, že „v tomto spore žalobca umožnil
svojmu bratovi, aby v byte býval, nešlo teda o krátkodobú návštevu. Rovnako v spore nebolo
preukázané, že by medzi žalobcom a jeho bratom vznikol podnájomný vzťah s finančnou odplatou“ (ods.
57.), „z vykonaného dokazovania a ustáleného stavu veci, ktorými je dovolací súd podľa § 442 CSP

viazaný,vyplýva,žebratžalobcuudovolateľavčasevznikukonkrétnehodôvoduprevypovedanienájmu
bytu podľa § 711 ods. 1 písm. d) CSP, býval – do vyriešenia problémov s bývaním u jeho priateľky, a
nemal úmysel trvalého spolužitia s dovolateľom (ods. 61), pričom dovolací súd uzavrel, že „v tejto veci v
konaní pred nižšími súdmi bolo preukázané, že dovolateľ svojmu bratovi byt do podnájmu neprenechal,
preto takto vyjadrený dôvod výpovede neobstojí pri jeho posúdení v rámci tohto súdneho konania aj

v súlade s judikátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 72/2015 (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/199/2013 z 23. októbra 2014). Možno uzavrieť, že
v tomto spore prišlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a dovolanie je v časti
uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP preto dôvodné. Uvedené dočasnéspolužitie bratov v spoločnej domácnosti preto aj z dôvodu absencie odplaty brata v prospech dovolateľa
nespĺňa definíciu podnájmu a teda ani zákonom stanovené podmienky naplnenia výpovedného dôvodu
podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ, na podklade uvedeného, bude potrebné výpoveď z nájmu bytu označiť

za neplatnú.“ Podľa odvolacieho súdu sú tieto závery dovolacieho súdu pre prejednávanú vec rozhodné
a v zmysle § 455 CSP sú pre konajúce súdy (súd prvej inštancie ako i odvolací súd) právne záväzné.
Vprípade,akbysakonajúcesúdyodklonilioduvedenýchprávnychzáverov,išlobyoodklondoustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorý nie je s ohľadom na princíp právnej istoty
a legitímneho očakávania strán prípustný.

38. Ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu je vytváraná najvyššími súdnymi autoritami a
vyjadrujú ju predovšetkým rozhodnutia a stanoviská najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty)
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR. Rozhodovanie v súlade
s ustálenou súdnou praxou je naplnením spravodlivého procesu, princíp rovnosti, právnej istoty a
legitímneho očakávania strán (čl. 2 ods. 1 a 2 a čl. 3 Základných princípov CSP). Do tohto pojmu však

možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach Najvyššieho
súdu SR, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr
vydanénepublikovanérozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikynázoryobsiahnutévskoršom
rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali
(3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017 a 6Cdo/129/2017). Aj Ústavný súd

SR v mnohých svojich rozhodnutiach priznal normatívne pôsobenie judikatúry s odôvodnením, že
bezdôvodné opomenutie jeho rozhodnutia alebo rozhodnutia najvyššieho súdu či opomenutie ustálenej
judikatúry alebo doterajšej judikatúry má spravidla za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť
vydaného rozhodnutia, ktoré potom ústavný súd považuje za protiústavné. Ustálenú judikatúru
najvyššieho súdu a v nej obsiahnutú interpretáciu tak treba považovať za zákon v materiálnom zmysle

a za súčasť príslušnej právnej normy.

39. Z vyššie uvedených dôvod preto neobstojí ani argumentácia žalovaného, že brat žalobcu aktuálne
býva v danom byte už viac ako 6 rokov, čo nebolo v danej veci vykonaným dokazovaním preukázané,
pričom táto otázka z pohľadu určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu zo dňa 12.11.2019 nie je

relevantná, pretože skutkovo vymedzený dôvod výpovede daný zo strany prenajímateľa nájomcovi je
potrebné posudzovať v čase vzniku tohto konkrétneho dôvodu, resp. v čase uplatnenia výpovedného
dôvodu zo strany prenajímateľa, teda v danom prípade ku dňu 12.11.2019.

40. Odvolací súd preto napokon uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie

skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú
dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Nezistil ani žiadne pochybenia súdu prvej
inštancie, ktoré by odôvodňovali naplnenie niektorého z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení §
356 ods. 1 písm. d/, písm. f/, písm. h/ CSP, na ktoré poukazoval žalovaný v odvolaní. Rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu

a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

41. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za
výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom

svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho
rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom
rozsahu a preto mu súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania,
odvolacieho konania a dovolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 v spojení
s § 453

ods. 3 CSP).

42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne
úspešný. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
CSP).