Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Csp/58/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124449107
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124449107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká
republika, IČO: 043 55 211, zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova
3/A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XXX, XXX XX C.
C., o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 12. 2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 01 2022 do zaplatenia a náhrady trov

konania na základe smlouvy o zápůjčce č. 619452 zo dňa 24.11.2021.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky D. registroval a požiadal
žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur. Pri registrácii uviedol svoje údaje (A. A., nar. XX. XX.
XXXX,B.XXXX/XXX,XXXXXC.C.)aodoslanímžiadostioposkytnutieúveružalovanýzároveňpotvrdil,
že súhlasí so smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zároveň
potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe smlouvy

o zápůjčce č. XXXXXX zo dňa 24. 11. 2021 (ďalej „zmluva“) uzavretej podľa § 2390 a nasl. zákona č.
89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších
predpisov žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,- Eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,- Eur, t.j. zaplatiť
celkovú čiastku vo výške 128,- Eur, a to do 28 dní od poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný
nesplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom
26. 01. 2022. Dňa 01. 10. 2024 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu zaslaná

písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu
neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Zároveň si žalobca v zmysle nariadenia ČR č. 351/2013 Sb. v znení
neskorších predpisov uplatnil voči žalovanému zákonný úrok z omeškania.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil tieto listinné dôkazy: smlouva o úvěru č. XXXXXX zo
dňa XX. XX. XXXX, všeobecné podmínky poskytnutí úvěru (ďalej VPPÚ), výzva na okamžité uhradenie
dlžoby, predĺženie splatnosti minipôžičky, výpis z obchodného rejstříku na žalobcu.

4. Žalovaný sa k žalobe, doručenej mu dňa 20.02.2025, písomne nevyjadril.5. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o konanie s cudzím prvkom, nakoľko žalobca je právnickou
osobou so sídlom v Českej republike a na území SR nemá organizačnú zložku, najprv skúmal, či má
právomoc konať a aké je rozhodné právo vo veci.

6. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel II bis)
druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ
bydlisko. Nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ má bydlisko v obvode Okresného súdu Banská Bystrica, je

daná právomoc súdov Slovenskej republiky v danej veci.

7. Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie postupom podľa § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania
v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi uvedenými v bode 2 odôvodnenia rozsudku, písomným vyjadrením právnej
zástupkyne žalobcu, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli, a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 24.11.2021 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom
uzatvorená prostredníctvom internetovej stránky D. prevádzkovanej žalobcom smlouva o úvěru č.
XXXXXX (ďalej „zmluva“) v českom jazyku. Podľa čl. II. ods. 2 veta druhá zmluvy okamihom, v ktorom
veriteľ poskytne spotrebiteľovi úver podľa tejto zmluvy, sa zmluva stáva platnou a účinnou a všetky

podmienky tejto zmluvy sa považujú za obomi stranami odsúhlasené. Podľa čl. I, III zmluvy sa veriteľ
na základe žiadosti spotrebiteľa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky ako bezúčelový
úver vo výške 100,- Eur bezhotovostne na účet dlžníka, ktorý sa zaviazal úver vrátiť (splatiť) a zaplatiť
odmenu za poskytnutie úveru vo výške 28,- Eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku128,- Eur do 22.12.2021
na niektorý z účtov veriteľa vedený v slovenských bankách špecifikovaných v čl. III zmluvy. V zmluve je

uvedená RPMN 2 397,81 %, doba trvania spotrebiteľského úveru 28 dní. Podľa čl. V zmluvy spotrebiteľ
súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzatvorením zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluvu podpísali strany
elektronicky dňa 24.11.2021 o 02:32 hod.

9. Podľa bodu 04 VPPÚ na úpravu vzťahov neupravených zmluvou ani VPPÚ sa použijú ustanovenia
právneho poriadku Českej republiky.

10. Výzvou zo dňa 01. 10. 2024 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval žalovaného na
úhradu pohľadávky zo zmluvy o úvere vo výške 322,76 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 72,80

Eur v lehote do 14. 10. 2024. Výzva bola adresovaná žalovanému na adresu bydliska podľa zmluvy, jej
odoslanie ani doručenie súd nemal preukázané.

11. Z emailovej komunikácie vyplýva, že veriteľ schválil predĺženie splatnosti pôžičky najprv do 29.
12. 2021, potom do 26. 01. 2022, pričom sa tak malo stať na základe žiadostí dlžníka, ktoré žalobca

nepredložil.

12. Súdu je z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) známe, že Národná banka Slovenska upozornila na
činnosťžalobcutlačovousprávouzodňa09.08.2018vtomzmysle,žespoločnosťponúkaspotrebiteľom
peňažnéprostriedkyprostredníctvominternetovejstránkyD.,ktorájevslovenskomjazyku.Vupozornení

sa uvádza, že NBS žalovanému žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných
úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky neudelila. Spoločnosť je
prevádzkovateľom aj ďalších internetových stránok s doménou .sk (napr. D., D., D.), ktorých
prostredníctvom v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch /§ 20 ods. 1, § 24 ods. 3 zákona
č. 129/2010 Z.z./ poskytuje spotrebiteľské úvery na území SR bez povolenia NBS. Na stránke

NBS „subjekty.nbs.sk“ súd zistil, že žalobca tam nefiguruje, t.j. nemá povolenie na poskytovanie
spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek na území SR.

13. Podľa bodu 23 všeobecných ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), čo sa týka zmlúv, ktoré uzavreli osoby

považované za slabšie strany, tieto osoby treba chrániť kolíznymi normami, ktoré chránia ich záujmy
lepšie, než ich chránia všeobecné normy.14. Podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou
na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu

povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny

a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
15. Podľa čl. 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008 voľba rozhodného práva nesmie zbaviť spotrebiteľa
ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva,
ktorý by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

16. Podľa čl. 6 ods. 3 nariadenia č. 593/2008 zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia

zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

17. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom -

spotrebiteľom bola dňa 24. 11. 2021 prostredníctvom diaľkovej komunikácie elektronicky uzatvorená
smlouva o úvěru, ktorá je vzhľadom na povahu zmluvných strán nesporne zmluvou spotrebiteľskou.

18. Súd konštatuje, že v zmysle nariadenia Rím I ani v spotrebiteľských sporoch nie je voľba práva
vylúčenáakjeurobenávýslovnealebojasnepreukázanáustanoveniamizmluvy(čl.6ods.3nariadenia),

a súčasne za predpokladu, že táto voľba nezbaví ochrany spotrebiteľa podľa noriem právneho poriadku,
ktorý by bol určený podľa čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I.

19. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 28.07.2016 vo veci C-191/15 (Verein für
Konsumenteninformation proti Amazon EU Sárl, článok 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka
spadajúca do všeobecných obchodných podmienok spotrebiteľa, ktorá nebola individuálne dohodnutá
a podľa ktorej sa na zmluvu uzatvorenú prostredníctvom elektronického obchodu so spotrebiteľom
vzťahuje právo členského štátu, v ktorom má tento podnikateľ sídlo, je nekalá ak uvedie tohto
spotrebiteľa do omylu tým, že vytvorí dojem, že na zmluvu sa vzťahuje iba právo tohto členského štátu,

a neinformuje ho o tom, že na základe článku 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008 má takisto k dispozícii
ochranu,ktorúmuzaručujúimperatívnenormyprávnehoporiadku,ktorýbysauplatnil,kebyneexistovala
táto podmienka, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu vzhľadom na všetky relevantné okolnosti.

20. V danom prípade bola voľba českého práva zakomponovaná do čl. 4 VPPÚ v znení „ na

úpravu vzťahov neupravených zmluvou ani VPPÚ sa použijú ustanovenia právneho poriadku Českej
republiky“ plus v záhlaví zmluvy sa uvádza, že je uzatvorená podľa zákona č. 89/2012 Sb Občanský
zákonník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru ve znění pozdějších předpisů. Žalobca
v konaní nijako nepreukázal, že by voľba českého práva bola predmetom predzmluvného jednania
medzi stranami sporu, táto je zakomponovaná do všeobecných podmienok pripravených veriteľom,

teda nebola individuálne dojednaná, keďže žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť túto
voľbu, jedná sa o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná. V tejto súvislosti súd poukazuje, že zmluva
bola uzatvorená elektronicky. V súlade so záverom rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-191/15
má súd za to, že žalovaný bol uvedený do omylu, pretože formulácia bodu 04 VPPÚ je nastavená
tak, že na právny vzťah sa bude vzťahovať právny poriadok ČR, ale žalobca nepreukázal, že by bol

žalovaný poučený, že ochranu mu poskytujú aj imperatívne normy právneho poriadku SR, kde má
svoje bydlisko (napr. § 53 a nasl. OZ). Podľa bodu 25 všeobecnej časti nariadenia Rím I, spotrebiteľov
by mali chrániť také pravidlá krajiny ich obvyklého pobytu, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou
za predpokladu, že spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v tejto krajine, kde podnikateľ vykonáva svoju
obchodnú alebo podnikateľskú činnosť. Mala by sa zaručiť rovnaká ochrana, ak podnikateľ vykonáva

svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine, v ktorej má spotrebiteľ svoj obvyklý pobyt, ale
zároveň akýmkoľvek spôsobom smeruje svoju činnosť do tejto krajiny alebo do niekoľkých krajín vrátane
tejto krajiny a zmluva je uzavretá ako výsledok tejto činnosti. Keďže voľba práva tak ako bola určená
sporovými stranami zbavuje žalovaného ako spotrebiteľa ochrany podľa právneho poriadku Slovenskejrepubliky, je neplatná, preto je potrebné určiť rozhodné právo v súlade s čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím
I. (rovnako rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoCsp/5/2024 zo dňa 17.07.2024), v zmysle
ktorého, zmluva uzatvorená medzi spotrebiteľom a podnikateľom sa spravuje právnym poriadkom

krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo
podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje
takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto
činnosti.

21.Vkonanínebolosporné,ževzťahmedzistranamijespotrebiteľský,pričomobvyklýpobytžalovaného
– spotrebiteľa je na území SR. Taktiež je nepochybné, že žalobca so sídlom v Českej republike
vyvíja svoju obchodnú činnosť na územie Slovenskej republike, keďže poskytuje pôžičky v mene
Euro prostredníctvom internetových stránok s doménou sk, vedených v slovenskom jazyku, pričom
žalobca má aj založené účty v slovenských bankách pre bezhotovostné splácanie splátok pôžičiek,
teda evidentne jeho cieľom je poskytovať pôžičky spotrebiteľom s obvyklým pobytom na území SR. Je

preto bezpredmetné, že zmluvná dokumentácia je v českom jazyku, nakoľko je zrejmé, že žalobca sa
orientuje aj na slovenský trh, čím je splnená aj druhá podmienka potrebná pre určenie rozhodného práva
Slovenskej republiky v zmysle čl. 6 ods. 1 nariadenia Rím I.

22. Podľa čl. 9 ods. 2 nariadania Rím I. žiadne ustanovenie tohto nariadenia neobmedzuje uplatňovanie

imperatívnych noriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu.

23. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd v danej veci určil ako rozhodné právo, právo Slovenskej
republiky (rovnako vo veci totožného veriteľa a obdobných zmlúv dospeli k záveru o aplikácii
slovenského práva ako rozhodného práva odvolacie súdu napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 41CoCsú/13/2022 zo dňa 28. 09. 2022, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.
8CoCsp/23/2021zodňa20.01.2022,sp.zn.9CoCsp/23/2022zodňa 08.09.2022,rozsudokKrajského
súdu Košice sp. zn. 8CoCsp/1/2023 zo dňa 07. 06. 2024, rozsudok Krajského súdu Bratislava
sp. zn. 2CoCsp/5/2024 zo dňa 17. 07. 2024).

24. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľ
so spotrebiteľom.

25. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí
finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úverevo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

30. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

31. Podľa § 2 písm. a), c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely
tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo
pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery
alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m)
až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa
osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

32. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na iných
veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované
inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1,
2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods.

2 až 8, § 23 a 25.

33. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky,
ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi
povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi

uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako
lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na
vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz
alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

34. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo
pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len
na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

35. Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

36. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

37. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

39. Strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP) a jednak dôkaznú povinnosť. Strany
majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa

sporu. Proces dokazovania je vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa presúva na
procesné strany (§ 185 CSP). Následky spojené s nesplnením povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Abystrana mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za

to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej
v jej neprospech.

40. V konaní bolo nesporné (§ 151 ods. 1 CSP), že zmluvný vzťah medzi stranami sporu založený
zmluvou zo dňa 24. 11. 2021 je spotrebiteľský, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému

– spotrebiteľovi úver vo výške 100,- Eur s lehotou splatnosti do 26. 01. 2022. Nejedná sa teda
o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., vzhľadom na dohodnutú lehotu splatnosti
nepresahujúcu 3 mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalobca má postavenie tzv.
iného veriteľa podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. a v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. sa na predmetnú zmluvu vzťahujú taxatívne vymenované ustanovenia tohto zákona. Podľa § 24
ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré

nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe
povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska. Podľa § 11 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z.z. ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským
úverom, uzatvorená zmluva je neplatná.

41. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd ex offo v súlade s
§ 54a OZ skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný.

42. Súd mal preukázané, že žalobca ako iný veriteľ nedisponuje povolením NBS na poskytovanie úverov
na území SR v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z., nevystupuje ani v zozname veriteľov,

dokonca NBS vydala upozornenie, že poskytuje pôžičky a úvery bez povolenia NSB. Ustanovenie §
24b ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. obsahuje zákaz pre kohokoľvek poskytovať iné úvery a pôžičky
bez povolenia NBS alebo nad rozsah povolenia. V tejto súvislosti Krajský súd Bratislava v rozsudku
sp. zn. 2CoCsp/5/2024 zo dňa 17.07.2024 uviedol: „Ustanovenie o udelení povolenia sú kogentnou
úpravou, od ktorej nie je možné sa odchýliť. Vyžadovanie takéhoto povolenia nie je v rozpore s právom

Európskejúnie,pretožetakétopovoleniesavyžadujeodkaždéhosubjektu,ktorýchceposkytovaťslužby
poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov, bez ohľadu na štátnu
príslušnosť. Ak by mal záujem žalobca poskytovať legálnym spôsobom úvery a pôžičky pre spotrebiteľov
na území Slovenskej republiky, požiadal by o udelenie povolenia. Nie je možné akceptovať, že žalobca
by podliehal len kontrole orgánu z iného členského štátu, ktorý kontroluje poskytovanie spotrebiteľských

úverov v danom štáte. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil, že bez povolenia Národnej banky je
zmluva neplatná a takýto záver nie je možné považovať za diskrimináciu z dôvodu sídla podnikateľského
subjektu v inom členskom štáte.“ Vzhľadom na uvedené, v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.
súd považuje smlouvu o úvěru č. 619452 za absolútne neplatný právny úkon, keďže žalobca ako iný
veriteľ poskytoval úvery na území Slovenskej republiky bez príslušného povolenia NBS (rovnako napr.

rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoCsp/4/2024 zo dňa 30. 05. 2024).

43. Vzhľadom na vyhodnotenie zmluvy ako neplatného právneho úkonu by sa žalobca mohol voči
žalovanému domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ, t.j. vrátenia toho, čo
žalovaný podľa zmluvy dostal. Bezdôvodné obohatenie sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej

premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ), a v trojročnej objektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 2 OZ).
Platí, že subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby a uplynie najneskôr
s ňou. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého
vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho
úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané

bezdôvodnéobohatenieaktohozískal.Súdmávzhľadomnauvedenézato,žeobjektívnaajsubjektívna
premlčacia lehota začala v tomto prípade plynúť v deň uzatvorenia zmluvy, t. j. 24. 11. 2021. Žalobca
(aj so zreteľom na vydané upozornenie NSB zo dňa 09. 08. 2018) už v čase uzatvorenia zmluvy musel
vedieť, že nespĺňa podmienku udeleného povolenia NBS na území SR, preto k platnému uzavretiu
zmluvy nedošlo, a už v tom čase vedel údaje žalovaného. Nakoľko žaloba bola doručená na súd dňa

11. 12. 2024, stalo sa tak po uplynutí 3- ročnej objektívnej premlčacej doby (uplynula dňa 24.11.2024),
aj 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby (uplynula dňa 24. 11. 2023).

44. Vzhľadom na premlčanie žalobcom uplatneného nároku, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.45. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP podľa výsledku
sporu tak, že v celom rozsahu úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

nepriznal, nakoľko mu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28. 02. 2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Banská
Bystrica. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov (dvojmo), inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 125 ods. 3 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.