Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoCsp/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119202779
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:5119202779.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudkýň JUDr.
Denisy Šaligovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v spore žalobcu: POLOM s.r.o., so sídlom Bytčická
89, Žilina, IČO: 31 607 217, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária Mestická,
Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslava 6, Žilina, IČO: 36 421 910, proti žalovanej: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, B. A., zastúpená splnomocneným zástupcom E. F. G. H., bytom

D. XX, B. A., o zaplatenie 1 260 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. februára 2024, č. k. 10Csp/83/2020-954, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a V. z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 29. februára 2024, č. k. 10Csp/83/2020-954 konanie
sa v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad výšku 5 % ročne z 1 260 eur od 08.05.2018 do
zaplatenia zastavil (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.), žalobcovi určil povinnosť zaplatiť žalovanej
sumu 960 eur a odstrániť a prevziať si materiál použitý na zhotovenie diela a to fúkanú izoláciu SUPAFIL
LOFT 045, ktorá sa nachádza na povale rodinného domu žalovanej na ulici C. XXX, I., do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku oproti povinnosti žalovanej strpieť odstránenie a prevzatie diela žalobcom

na nevyhnutne potrebný čas (výrok III.). Vzájomnú žalobu žalovanej proti žalobcovi o náhrade škody
vylúčil na samostatné konanie (výrok IV.) a žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (výrok V.)

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 35 ods. 1, 2, § 52 ods.
1 až 4, § 457, § 631, § 645 ods. 1, § 646 ods. 2, § 648 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „OZ“), § 18 ods. 1, 4, 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu
požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu sumu 1 260 eur. Súd prvej inštancie

vydal platobný rozkaz, ktorým rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu,
proti ktorému žalovaná podala odpor s vecným odôvodnením, a preto ho uznesením zrušil. Súd na
pojednávaní uznesením pripustil zmenu žaloby, tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1 260 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z 1 260 eur od 08.05.2018 do zaplatenia.

4. Následne súd prvej inštancie posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty, pričom konštatoval

nasledovné skutočnosti.5. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovanou ako objednávateľkou
bola v marci 2018 uzavretá ústna zmluva o dielo podľa § 631 OZ, predmetom ktorej bolo zhotovenie
veci na zákazku a to fúkanej izolácie SUPAFIL LOFT 045 na povale rodinného domu žalovanej na ulici

C. XXX, I., ktoré dielo žalobca pre žalovanú zhotovil. V konaní nebolo sporné, že žalobca pri uzatváraní
zmluvy a plnení z nej konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto konal ako dodávateľ, ale
záverom bolo sporné, či žalovaná konala ako spotrebiteľka, pretože žalobca časť ceny vyúčtoval na jej
obchodnú spoločnosť. Keďže dielo si u žalobcu objednala žalovaná, ktorej aj bolo dodané, vystupovala
žalovanávtomtoprávnomvzťahuakospotrebiteľkabezohľadunato,žečasťcenydielabolavyúčtovaná

na jej obchodnú spoločnosť. Predmetná zmluva je preto spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ,
na ktorý právny vzťah sa vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ a aj Zákon o ochrane spotrebiteľa.
V konaní bolo sporné, či dielo žalobca zhotovil bez vád, či má vlastnosti, ktoré si žalovaná vymienila,
koľko materiálu žalobca pri vykonávaní diela reálne spotreboval, či žalovaná časť ceny diela zaplatila
a či vady diela reklamovala v záručnej lehote.

6. V konaní bolo cenovými ponukami preukázané, že žalobca dal žalovanej prvú cenovú ponuku bez
ohliadky na základe jej vstupných údajov na sumu 1 570 eur bez DPH a druhú po vykonaní ohliadky
na sumu 1 750 eur bez DPH, pretože táto bola zvýšená o cenu dreveného mostíka vo výške 180 eur,
ktorý žalobca zhotovil, proti čomu žalovaná nenamietala. V konaní bolo faktúrami a dokladmi o úhrade
preukázané, že žalobca rozdelil cenu diela na žiadosť žalovanej na dve faktúry, z ktorých cenu vo

výške 960 eur vyúčtoval na jej spoločnosť MEDIZ, s.r.o., aby si ju žalovaná mohla zahrnúť do nákladov,
ktorú mu žalovaná uhradila v hotovosti, a druhú vo výške 1 260 eur požaduje od žalovanej zaplatiť v
tomto konaní. Tomuto rozdeleniu faktúr zodpovedá aj to, že žalobca vystavil dva písomné protokoly s
rôznymi množstvami dodaného materiálu. Keďže celková cena diela mala byť 2 100 eur s DPH a žalobca
vyúčtoval žalovanej celkom 2 220 eur (960+1 260), ktorá cena zohľadňovala aj viac ako 5 % prekročenie

ceny, nie je možné sumu 960 eur považovať za žiadnu „zálohu“, hoci ju tak žalobca na faktúre označil,
ale o vyúčtovanie a uhradenie časti ceny diela. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že spoločnosť
žalovanej využívala na základe zmluvy o bezodplatnom nájme dom žalovanej na C. XXX v I.. Napokon
v konaní nebolo ani sporné, že žalobca pre spoločnosť žalovanej na adrese Hviezdoslavova 1 žiadne
zateplenie izoláciou nevykonával. V konaní však nebolo preukázané, že by žalobca upozornil žalovanú

na prekročenie ceny diela o viac ako o 5 %, a preto by ani podľa § 636 ods. 1 OZ nemal nárok na
zaplatenie prekročeného rozdielu, čo napokon uznal aj samotný žalobca.

7. Súd ďalej uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná mala zaplatiť žalobcovi iba za skutočne
spotrebovaný materiál, ktorý si mala preto pri príchode žalobcu na miesto realizácie spočítať, ktorá

požiadavka bola z uvedeného dôvodu právom opodstatnená. V konaní však nebolo preukázané, a to
ani výsluchom svedka J. K., koľko vriec materiálu žalobca skutočne priniesol na miesto realizácie a ani
to, či žalovanej umožnil objektívne si tento údaj verifikovať. Z výsluchu tohto svedka totiž vyplýva iba,
že žalobca vyložil u žalovanej iba určitý počet vriec, aby sa dostal ku stroju a hoci sa mali nachádzať v
tzv. buntoch, presne neurčený počet vriec sa nachádzal na bokoch a aj vzadu, a preto žalovaná nemala

zavinením žalobcu možnosť si tieto vrecia spočítať.

8. V konaní nebolo preukázané ani to, že by žalobca u žalovanej spotreboval toľko vriec materiálu koľko
tvrdil, pričom to nebolo 66 vriec, tak, ako tvrdila žalovaná vychádzajúc z matematického prepočtu, pri
ktorom nezohľadnila, že žalobca jej vyúčtoval okrem ceny materiálu aj montáž vo výške 465 eur, dopravu

vo výške 60 eur a prípravu vo výške 180 eur a to všetko bez DPH, ale bolo to 38,50 vreca materiálu. V
konaní nebolo sporné, že žalovaná si objednala u žalobcu fúkanú izoláciu do 25 cm hrúbky od pôvodnej
izolácie, ktorá zodpovedá tepelnému odporu R6, pri dodržaní plošnej hustoty, ktorá bola dodržaná, ale
nebolo preukázané, že zhotoviteľ aplikoval fúkanú izoláciu rovnomerne do požadovanej výšky 25 cm od
pôvodnej izolácie, a teda, že tento tepelný odpor izolácia po realizácii diela dosahovala. Z uvedeného

dôvodu nebolo preukázané ani to, že by žalobca spotreboval toľko vriec materiálu, koľko tvrdí a požaduje
zaplatiť. Žalobca nesporne tepelný odpor skontroloval s odôvodnením, že to nebolo potrebné, pretože
tým, že izoláciu nafúkal do požadovanej hrúbky tak sa požadovaný tepelný odpor dosiahol, v konaní
však nebolo preukázané vykonaným znaleckým dokazovaním znalcom SAZO s.r.o. a ani odborným
vyjadrením odborne spôsobilej osoby, že by izolácia bola nafúkaná do požadovanej výšky, a teda, že

sa dosiahol požadovaný tepelný odpor. V mieste realizácie boli nesporne aj ťažko prístupné miesta,
ktoré už nebolo možné po realizácii z povaly žalovanej premerať, čo bolo preukázané aj vykonaným
dokazovaním a vyplýva to aj zo sporného posudku znalca Ing. Sovu a aj samotná strecha žalovanej
mala svoj sklon, a preto išlo o atypickú realizáciu, čo napokon vyplýva aj z výsluchu p. C.. Obaja znalcia to Ing. Sova a aj SAZO s.r.o. a aj odborne spôsobilá osoba E. A. merali plochu neprístupných častí z
vonka a E. A. časť plochy odhadol, z dôvodu nemožnosti premerania, ale zároveň zohľadňoval úkosy
krovu,nazákladečohoznalecIng.Sovazistil,žežalobcaužalovanejspotreboval38,50balíkamateriálu,

pretože podľa neho izoloval plochu 215,16 m2 v priemernej výške 24,7 cm, SAZO s.r.o. zistil, že žalobca
spotreboval 17,61 vriec materiálu, pretože izoloval plochu 149,19 m2 v priemernej výške 17,51 cm a
E. A. zistil, že žalobca použil 15,80 vriec materiálu. Ani z jedného znaleckého posudku a odborného
vyjadrenia však nevyplýva, že by žalobca aplikoval izoláciu na ploche 160 m2, resp. 168 m2 tak, ako
neskôr tvrdil, že by ju aplikoval do výšky 25 cm tak, ako si žalovaná objednala a spotreboval by pritom

38,50 vreca materiálu. Kým znalec SAZO s.r.o. a Ing. Mikle sa viac menej s výsledkami svojich meraní
stotožnili a sú aj s menšími odchýlkami totožné, pričom E. A. záverom pripustil, že údaj 17,51 vreca,
ktorý zistil znalec SAZO s.r.o., je správny, znalec Ing. Sova dospel k zásadne iným výsledkom. Keďže v
konaní bolo preukázané, že to bolo spôsobené tým, že znalec Ing. Sova bez relevantného odôvodnenia
nahradil ním správne nameranú plochu pôdorysu domu žalovanej, plochou jej povaly bez toho, aby
z izolovanej plochy odpočítal plochu obvodových múrov, kde sa izolácia nachádzať nemôže a plochu

presahov strechy, kde sa izolácia preukázateľne nenachádza, nesprávne zameral aj hrúbku izolácie a
po dosadení takto zistených nesprávnych parametrov vypočítal, že žalobca použil na izolovanej streche
žalovanej na ploche 215,16 m2 a hrúbke 24,7 cm taký istý počet vriec materiálu t. j. 38,50 vreca, o akom
tvrdil, že ho použil na ploche 160 m2 a hrúbke 25 cm, súd na jeho posudok, ktorého vierohodnosť bola
zásadne spochybnená, čo napokon pripustil aj samotný znalec po konfrontácii s E. A. na pojednávaní a

jeho závery vyznievajú tendenčne v prospech žalobcu neprihliadol. Znalcovi neuložil z tohto dôvodu ani
dopracovať doplnenie posudku a neprizval ho ani na ohliadku. Súd naopak prihliadol na závery znalca
SAZO s.r.o., ktoré korešpondujú so závermi E. A., ktorý je autorizovaným stavebným inžinierom, pre
žalovanú vypracoval projekt tohto rodinného domu, a preto súd prihliadol aj na jeho odborné vyjadrenie
podľa § 206 CSP. V konaní nebolo preukázané, že by námietky žalobcu proti znaleckému posudku

znalca SAZO s.r.o., jeho osobe a osobe E. A. boli dôvodné, pretože možnosť znalca nahliadnuť do
spisu podľa § 209 ods. 3 CSP je fakultatívna a nie obligatórna, znalec nemal k dispozícii projektovú
dokumentáciu, hrúbka fúkanej izolácie bola spornou otázkou, na ktorú boli potrebné odborné znalosti a
jej zistenie bolo pre rozhodnutie súdu podstatné, a preto nemohlo ísť o tendenčnú otázku, keďže znalec
Ing. Sova uvažoval s tým, že izolácia sa nachádza aj v presahoch, nebola ani táto otázka neúčelná,

správnosť meraní L. J. znalec skontroloval, odôvodnil prečo nepoužil meranie tŕň doska a nijakým
spôsobom neboli preukázané námietky proti osobe znalca a rovnako asi osobe E. A.. Jedine dôvodná
námietka bola, že ohliadka bola vykonaná bez prítomnosti žalobcu, a preto súd znalca predvolal na
ohliadku, ktorú nariadil, keďže ju žalovaná navrhla a tento nedostatok tým teda odstránil. Súd kontrolné
znalecké dokazovanie nevykonal, pretože žalovaná na jeho nariadení netrvala a z toho, že žalobca ho

navrhoval nariadiť na jej náklady, nemal za to, že ho navrhuje on.

9. Vykonaným dokazovaním preto nebolo preukázané aké množstvo izolácie žalobca skutočne
spotreboval dodatočne a ani, že by žalovanej umožnil si tento údaj verifikovať počas realizácie toho
diela, a preto neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že izolácia požadovaný

tepelný odpor dosiahla. To, že izolácia požadovaný tepelný odpor nedosahovala vyplýva okrem toho aj
z termovíznych meraní, ktorými bolo vidno teplotné rozdiely v miestnostiach, a to, že tepelný odpor nie
je všade rovnaký a hoci žalobca proti nim namietal, sú výsledky týchto meraní konzistentné s ostatným
vykonaným dokazovaním, a preto súd na tieto výsledky prihliadol.

10. Žalobca zodpovedá podľa § 645 ods. 1 OZ za vady, ktoré mala fúkaná izolácia pri jej prevzatí
žalovanou, za tie, ktoré sa vyskytli v záručnej dobe a aj za to, že izolácia má vlastnosti, ktoré si
žalovaná pri zákazke vymienila. V konaní nebolo sporné, že žalovaná si objednala u žalobcu fúkanú
izoláciu do 25 cm hrúbky od pôvodnej izolácie, ktorá zodpovedá tepelnému odporu R6, pri dodržaní
plošnej hustoty, ktorá nesporne bola dodržaná, ale nebolo preukázané, že zhotoviteľ aplikoval fúkanú

izoláciu rovnomerne do požadovanej výšky 25 cm od pôvodnej izolácie, a teda, že tento tepelný odpor
izolácia po realizácii diela dosahovala. Keďže izolácia nebola nafúkaná v požadovanej hrúbke, nemala
žalovaná povinnosť takéto dielo prevziať, čo aj napokon urobila, pretože písomný protokol o prevzatí
diela nesporne nepodpísala. Uvedeným dala žalovaná podľa súdu žalobcovi najavo, že nepovažuje ním
dodané dielo za zhotovené, a preto jej ani nevznikla povinnosť zaplatiť cenu plnenia, ktorá skutočnosť

je dôležitá aj preto, že až od okamihu prevzatia diela patrí žalovanej ako objednávateľke právo zo
zodpovednosti za vady podľa § 648 OZ, pretože až od okamihu prevzatia diela začína plynúť záručná
doba. Občiansky zákonník a ani Zákon o ochrane spotrebiteľa pre uplatnenie práva zo zodpovednosti
za vady nepredpisujú písomnú formu. Reklamáciu je preto možné urobiť aj inou formou, napr. ústne, kdesúd prvej inštancie poukázal napr. na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.03.2023 sp. zn.
2Co/17/2020, alebo aj prostriedkami diaľkovej komunikácie, ktorými sú aj elektronická pošta a telefón t.
j. a aj SMS správa, ktoré v prejednávanom prípade obe strany sporu využívali, s čím počíta aj Zákon o

ochrane spotrebiteľa v ustanovení § 18 ods. 8. Hoci by už skutočnosť, že žalovaná nepodpísala protokol
bolo možné považovať za reklamáciu, žalovaná preukázateľne vady diela reklamovala v SMS správe
zo dňa 07.06.2018 odoslanej o 19:48:08. Žalobca to síce namietal, ale vzhľadom na skorší prejav vôle
žalovanej vyjadrený nepodpísaním protokolu o prevzatí diela, ktorému zodpovedá podľa v § 35 ods. 2
OZ aj jej vôľa dielo reklamovať vyjadrená v spornej SMS správe, hoci bez použitia slova „reklamácia“,

a preto nie je táto námietka žalobcu dôvodná. Bez ohľadu na uvedené, vzhľadom na predchádzajúci
záveru súdu, že žalovanej ani nezačala plynúť záručná doba, žalovaná vady diela neskôr reklamovala
včas aj písomne. Keďže uvedené vady boli iba odstrániteľné, mohla žalovaná požadovať podľa § 648
ods. 1 OZ iba ich odstránenie a nemala právo podľa Občianskeho zákonníka na odstúpenie od zmluvy,
a preto by jej odstúpenie z tohto dôvodu nebolo platné.

11. Žalobca však napriek tomu, že žalovaná dielo reklamovala, nielenže žalovanú nepoučil podľa § 18
ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa o jej právach, neurčil ani spôsob vybavenia reklamácie podľa §
2 písm. m) uvedeného zákona, nezaslal žalovanej potvrdenie o uplatnení reklamácie podľa § 18 ods.
8 Zákona o ochrane spotrebiteľa a napokon ani nevybavil reklamáciu najneskôr do 30 dní odo dňa jej
uplatnenia podľa § 18 ods. 4 daného zákona. Preto žalovanej vzniklo podľa § 18 ods. 4 posledná veta

Zákona o ochrane spotrebiteľa právo na odstúpenie od zmluvy, ktoré aj realizovala.

12. Keďže platným odstúpením prišlo k zrušeniu zmluvy, nie je žalovaná nielenže povinná zaplatiť
žalobcovi nezaplatenú časť kúpnej ceny, a preto žaloba žalobcu nie je dôvodná, ale pretože podľa § 457
OZ je každý z účastníkov povinný druhému vrátiť to čo od neho dostal, ktorý synalagmatický záväzok

vyjadrila žalovaná vo svojej vzájomnej žalobe, kde požadovala, aby jej žalobca vrátil zaplatenú časť
ceny diela vo výške 960 eur a odstránil fúkanú izoláciu, oproti jej povinnosti strpieť jej odstránenie a
prevzatie, je dôvodná jej vzájomná žaloba.

13. Keďže žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad výšku 5 % ročne z 1 260

eur od 08.05.2018 do zaplatenia po jej doručení žalovanej, súd konanie v tejto časti v rozhodnutí vo
veci samej podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, a keďže žaloba o zaplatenie žalovanej istiny vo výške 1
260 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 1 260 eur od 08.05.2018 do zaplatenia nebola dôvodná,
súd ju zamietol a rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 960 eur a odstrániť a prevziať
si materiál použitý na zhotovenie diela a to fúkanú izoláciu SUPAFIL LOFT 045, ktorá sa nachádza na

povale rodinného domu žalovanej na ulici C. XXX, I., do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku oproti
povinnosti žalovanej strpieť odstránenie a prevzatie diela žalobcom na nevyhnutne potrebný čas.

14. Vzájomnú žalobu žalovanej proti žalobcovi o náhradu škody vylúčil súd prvej inštancie podľa § 147
ods. 4 CSP na samostatné konanie, pretože to nebolo v záujme hospodárnosti konania podľa § 166

ods. 1 veta prvá CSP.

15. Žalovaná bola v konaní celkom úspešná v časti konania o žalobe a aj vzájomnej žalobe, a preto
jej patrí podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v konaní nebol
úspešný. Pretože súd prvej inštancie v správaní sa žalovanej nezistil žiadne dôvody hodné osobitného

zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by jej nárok na náhradu trov konania nemal priznať, rozhodol, že
žalovaná má proti žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP vyšší súdny úradník v lehote do 60
dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku II., III., a V. podal (podľa obsahu) odvolanie žalobca,
prostredníctvom právneho zástupcu navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %. V podanom odvolaní žalobca poukázal na existenciu odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

17. Uviedol, že má za to, že dielo vykonal riadne, v požadovanej kvalite a bez vád. Žalovaná dielo
prebrala a naďalej ho užíva, v priebehu výkonu prác (ani po odovzdaní diela) dielo nereklamovala.
Žalobca vykonal dielo na základe objednávky žalovanej a na základe vstupných údajov žalovanej. Išloo atypickú zákazku. Kontrolu kvality diela zo strany žalovanej potvrdil aj svedok žalobcu p. K.. Pred
vykonaním diela bol na ohliadke u žalovanej p. C., ktorý žalovanú oboznámil s vlastnosťami fúkanej
izolácie a informoval ju o kvalite tohto materiálu. Žalobca musel atypickú zákazku vyriešiť tak, že

musel terén vyrovnať nafúkaním novej izolácie do výšky 25 cm a na miestach, kde sa stará izolácia
nenachádzala, nafúkal izoláciu až do výšky 40 cm, uvedeným došlo k zvýšeniu spotreby materiálu.
Žalobca má ďalej za to, že postupoval spôsobom podľa § 636 OZ, pretože žalovaná bola okamžite
bez meškania informovaná o novej (zvýšenej) cene o 120 eur. Uhradením prvej časti ceny vo výške
960 eur žalovaná fakticky uznala svoj záväzok voči žalobcovi. Žalobca má tiež za to, že rozdelením

ceny na dva subjekty sa právny vzťah fakticky rozdelil na obchodnoprávny voči obchodnej spoločnosti
žalovanej a občianskoprávny vzťah voči žalovanej ako fyzickej osobe. V konaní nebolo preukázané,
v akom postavení konala žalovaná, keď si objednávala predmet diela a v akom postavení žalovaná
prevzala dielo, pretože časť diela vo výške 960 eur zaplatila ako konateľka jej obchodnej spoločnosti.

18. Žalovaný namietal, že súd svojvoľne neprihliadol na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku

Ing. Sovu a osvojil si súkromný znalecký posudok spoločnosti SOZA s.r.o., ktorý dala vypracovať
žalovaná a s ktorým žalobca nesúhlasí. Súd odmietol vykonanie nového kontrolného znaleckého
posudku, pričom podaním zo dňa 23.05.2023 a 14.08.2023 adresovaným zástupcovi žalovanej súd
oznámil, že navrhované kontrolné znalecké dokazovanie vykoná. Toto konanie považuje žalobca za
zmätočné. Žalobca má preto za to, že pokiaľ súdny znalec Ing. Sova pochybil, súd ho mal vyzvať

na opravu znaleckého posudku. Žalovaný nerozumie prečo tento súdny znalec nebol prizvaný na
ohliadku priamo v rodinnom dome žalovanej dňa 05.02.2024. Žalobca popiera výsledky znaleckého
posudku vypracovaného spoločnosťou SOZA s.r.o. a spochybňuje jeho objektivitu, pretože v danom
posudku je uvedené, že podkladom na jeho vypracovanie bola projektová dokumentácia dodaná
žalovanou čo nebola pravda, pretože na pojednávaní dňa 05.02.2024 znalec uviedol, že posudok

vypracoval z nejakých náčrtov. Na ohliadke dňa 05.02.2024 si zúčastnené strany odsúhlasili, že žalobca
v skutočnosti nafúkal izoláciu na úžitkovej ploche 168,28 m2. Uvedená výmera zohľadňuje objemovú
hmotnosť nafúkanej izolácie, na čo znalec SOZA s.r.o. neprihliadol. Nafúkaná izolácia do presahov
strechy nebolo ani predmetom objednávky žalovanej a rovnako tak si žalovaná neobjednala nafúkanie
izolácie do výšky 40 cm ale do 25 cm, pričom žalobca dodržal tepelný odpor, ktorý bol oproti prísľubu

žalobcu vyšší ako R6. Ďalej žalobca uviedol, že je irelevantné koľko vriec na zákazku k žalovanej
na motorovom vozidle doviezol, relevantné je, či nafúkal na povale žalovanej 38,5 vriec, teda toľko,
koľko žalovanej aj nafakturoval. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že výsluchom svedka p. K. nebolo
preukázané, či bolo žalovanej umožnené objektívne verifikovať tento údaj. Má za to, že v konaní bolo
preukázané, že žalobca doviezol na miesto zákazky dostatočne množstvo materiálu a že žalovaná bola

vyzvaná, aby si dovezené, ako aj spotrebované vrecia spočítala. Pokiaľ mala žalovaná možnosť si
spočítať 16 nepoužitých vriec, tak jej nič nebránilo spočítať si dovezené vrecia a po ukončení prác aj
použité (prázdne) vrecia, ktoré žalobca nechal na dvore.

19. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že z SMS správy zo dňa 07.06.2018 vyplýva, že žalovaná

odstúpila od zmluvy s odôvodnením, že ju žalobca zavádzal so zárukou a vyzvala ho na prevzatie
izolácie. Takýto výklad súdu považuje žalobca za nesprávny a bez akejkoľvek opory v zákone. Žalovaná
najprv odstúpila od zmluvy a následne v ten istý deň 06.07.2018 vady reklamovala. Podľa žalovaného
súd nesprávne vyhodnotil SMS správu žalovanej zo dňa 06.07.2018 o 19:48:08 za reklamáciu, pretože
ju nie je možné považovať za kvalifikovanú reklamáciu predmetu diela. Následne odstúpenie od

zmluvy žalobca považuje za neplatné. Žalovaná písomne vady prvý krát reklamovala až listom zo dňa
13.04.2023, čo je podľa názoru žalobcu podané oneskorene. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že nepodpísaním protokolu o odovzdaní a prevzatí diela nezačala žalovanej plynúť záručná
doba, a teda pokiaľ žalovaná neskôr dielo reklamovala (listom zo dňa 13.04.2023), žalovaná vady diela
nereklamovala včas.

20. V tejto rovine žalobca poukázal na tú skutočnosť, že ak sa teda predmet diela nachádza u zhotoviteľa
– žalobcu, vzniká objednávateľovi – žalovanej povinnosť zaplatiť cenu diela v čase, kedy jej je zhotovené
dielo odovzdané. Na splatnosť ceny riadne prevzatého diela potom nemá vplyv skutočnosť, že dielo
v čase plnenia vykazuje vady. V takomto prípade vzniká objednávateľovi právo zo zodpovednosti

zhotoviteľa za vady diela. Zhotoviteľ má teda právo na zaplatenie ceny diela nielen v prípade, že dielo
bolo vykonané v zmysle zmluvy riadne a bez vád a v dohodnutom čase (§ 636 ods. 1 OZ), ale aj
v prípade, ak objednávateľ prevzal dielo, ktoré v čase plnenia vykazovalo vady. Pokiaľ je teda odstúpenie
od zmluvy neplatné, rovnako tak je neplatný a protiprávny aj výrok III. súdu. V tejto súvislosti žalobcapoukazuje na skutočnosť, že sumu 960 eur uhradila žalobcovi obchodná spoločnosť MEDIZ s.r.o. a nie
samotná žalovaná, preto žalobca namieta pasívnu legitimáciu, pretože spoločnosť MEDIZ s.r.o. nie je
účastníkom tohto konania. Výrok súdu je tak nevykonateľný. Navyše započítací prejav žalovaná učinila

dňa 21.11.2013, t. j. po uplynutí premlčacej lehoty. Pokiaľ by žalobca tento výrok súdu rešpektoval,
spôsobilbytakreálnuškodužalovanej,pretožeodstránenímužnafúkanejizoláciebydošlokpoškodeniu
elektro rozvodov na povale, pôvodnej izolácie a stropu rodinného domu.

21. Súd prvej inštancie v bode 69. odôvodnenia neurčil, o akej vzájomnej žalobe rozhoduje. Súd sa

so vzájomnou žalobou v tomto konaní nevyporiadal. Suma, ktorú si žalovaná uplatňuje neprevyšuje
žalobcom uplatnený žalobný nárok, preto by tento prejav žalovanej súd mal posudzovať len ako
prostriedok procesnej obrany.

22. K žalobcom podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, prostredníctvom svojho zástupcu,
ktorá uviedla, že žalobca nepravdivo uvádza ním vykonštruovanú skutočnosť, že v priemere mal na

povale nafúkať 25 cm izolácie, lebo niekde musel nafúkať 40 cm. Uvedené nie je pravda, čo potvrdili
znalciajtermovíznemeranie,dokoncaanisamotnýžalobcaneuviedoltakémiesto,kdebysanachádzala
vrstva izolácie až do výšky 40 cm, ktorú si žalovaná formou zmluvy o dielo objednala. Žalovaná
nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že by odovzdal dielo bez vád. Znalecké posudky preukázali, že fúkaná
izolácia je nerovnomerná a nedostatočná a nespĺňa ani požadované vlastnosti. Námietka žalobcu,

že v tomto prípade išlo o atypickú zákazku je nedôvodná, pretože žalobca sám vykonal obhliadku
povaly pred vykonaním diela a vôbec nenamietal, že by išlo o technicky ťažko zvládnuteľnú zákazku.
Žalobca nepreukázal a nešpecifikoval množstvo plôch, kde by mala pôvodná izolácia chýbať. Spolu
bolo urobených 58 meraní, pričom ani z jedného vykonaných meraní nevyplýva miesto, kde by mala
absentovať sklenená rohož. Skutočná priemerná vrstva nafúkanej izolácie 25 cm nebola nameraná ani

spôsobilou osobou ani znalcom a rovnako tak ani žalobcom. Nie je pravda ani tvrdenie žalobcu, že
vopred informoval žalovanú o navýšenie ceny o 120 eur. Žalobca tak urobil až po ukončení prác, pričom
fakturovaná cena žalobcom je až 4-násobne vyššia voči cene skutočne dodaného materiálu a vykonanej
práce. Rovnako tak nie je pravda ani tvrdenie žalobcu, že časť ceny za dielo mala byť uhradená zo strany
obchodnejspoločnostiMEDIZs.r.o..FirmaMEDIZs.r.o.nemáničspoločnéstýmtosúdnymkonaním,ani

so žalobným nárokom. V účtovnej evidencii obchodnej spoločnosti MEDIZ s.r.o. sa nenachádza žiadna
nákladová položka voči žalobcovi ani žiadne náklady spojené so zateplením domu žalovanej. Platbu vo
výške 960 eur vyplatila žalovaná žalobcovi ako fyzická osoba. Rozhodnutie súdu vo výrokovej časti III.
je správne a zákonné, zodpovedajúce spôsobu vykonania diela a spôsobu úhrady za vykonané dielo
žalovanou. Uviedla, že rozdelenie ceny diela na dve faktúry bolo iba zámerom, ktorý reálne nikdy nebol

zrealizovaný. Žalovaná má za to, že kontrola kvality zateplenia je povinnosťou dodávateľa zateplenia
ako aj odoberateľa diela písomne vyrozumieť o takejto kontrole. Žalovaná je presvedčená, že súd konal
správne a zákonne, keď na znalecký posudok vypracovaný Ing. Sovom neprihliadol. Ing. Sova nevlastní
oprávnenievykonávaťznaleckédokazovanievoblastifyziky.Uviedla,žeznalecSAZOsprávneodpočítal
od zastavenej, teda obrysovej plochy plochu obvodových múrov, a teda správne vypočítal plochu povaly

149,19 m2. V ďalšom žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že pri vykonaní diela spotreboval 66
vriec materiálu. K žalobcom namietanému výroku III. rozhodnutia súdu uvádza, že toto je irelevantné,
pretože žalobca je povinný odstrániť vadné dielo takým spôsobom, aby nedošlo k inej škode na majetku
žalovanej. V ostatnom zotrvala na všetkých doteraz ňou uvádzaných tvrdeniach a odvolaciemu súdu
navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a žalovanej priznal

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

23. Žalobca v rámci odvolacej repliky uviedol, že nikdy netvrdil, že by na povale rodinného domu
žalovanej nafúkal 66 vriec izolačného materiálu. Žalobca po ukončení izolácie dňa 28.04.2018
informoval žalovanú, že spotreboval 38,5 vriec materiálu a aj o zvýšení ceny o sumu 120 eur, celkom

na sumu 2 220 eur. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že pri fúkaní izolácie nedodržal žalobca
technologické postupy od výrobcu, pretože pri prvej ohliadke miesta vykonania diela žalobca navrhol
žalovanej umiestnenie lávky na lepší prechod povaly, pričom táto lávka slúžila aj ako meradlo do
výšky 25 cm. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že ihneď po vykonaní diela bola dielo skontrolovať, mala tak
písomne vyjadriť svoju nespokojnosť v protokole o prebratí diela, resp. po ukončení diela mala tieto vady

reklamovať. Opakovane má žalobca za to, že sa jednalo o atypickú zákazku. V ďalšom považuje za
klamlivé tvrdenie žalovanej, že reálne nedošlo k rozdeleniu ceny diela na dve faktúry pre fyzickú osobu
žalovanej a obchodnú spoločnosť žalovanej. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 27.05.2021,
kde žalovaná tvrdí, že rozdelenie faktúr bolo v súlade so zákonom. Suma 960 eur bola vyúčtovaná preobchodnú spoločnosť žalovanej. Podotkol, že znalecký posudok Ing. Sovu považuje za správny. Žalobca
realizuje fúkanú izoláciu viac ako 7 rokov, a teda je odborníkom v danej oblasti. Uviedol, že najväčšie
prestupy tepla sú v obvodových častiach domu, čo súvisí so zateplením povaly len okrajovo (rodinný

dom žalovanej nemá zateplené obvodové múry). V ostatnom zotrval na podanom odvolaní.

24. Žalovaná v odvolacej duplike uviedla, že žalobca vyfakturoval žalovanej sumu 2 220 eur, z ktorej
vyfakturoval 240 eur za prácu a zostávajúcich 1 980 eur vyfakturoval za materiál, čo pri žalobcom
fakturovanej jednotkovej cene 30 eur/1 vrece vrátane DPH predstavuje 66 vriec. Uviedla, že zotrváva

na svojich ostatných podaniach.

25. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a V. bolo potrebné

v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

27. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

28. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

29. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie, je obsiahnutý
v článku 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva
na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem

najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania
arozhodnutia,právonarozhodnutievprimeranejlehoteaprávonaspravodlivéprejednanieveci.Vrámci
posledne spomínaného práva je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp
kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (bližšie pozri komentár k § 365).

30. Medzi odvolacie dôvody (§ 365) patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach
prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do
nesprávnych skutkových zistení. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval
správnu normu, aplikoval nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu.

Súd prvej inštancie teda najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným
v predchádzajúcej vete a zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie
(DUDITŠ, Ladislav. § 389 [Zrušenie rozhodnutia]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ,
Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1.
vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1303, marg. č. 5.).

31. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, napadnutého rozsudku a dôvodov odvolania žalobcu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými skutočnosťami podstatnými pre
rozhodnutie vo veci samej, pričom k niektorým skutkovým a právnym zisteniam dospel bez opory vo
vykonanom dokazovaní. Prvoinštančný súd tiež doposiaľ správne zistené skutočnosti nesprávne právne

posúdil.

32.Podľa§631OZ,zmluvouodielozaväzujesaobjednávateľoviten,komubolodielozadané(zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.33. Podľa § 652 ods. 1 OZ, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu
zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby

mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.

34. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

35. Odvolací súd konštatuje správnosť právnych záverov o tom, že uvedený právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským. Uvedené vyplýva z charakteristiky subjektov, ktoré vstupovali do právneho vzťahu.
Uvedený právny vzťah sa posudzuje podľa času kedy došlo k uzavretiu zmluvy. Preto argumenty
ohľadne obchodnoprávneho vzťahu v dôsledku fakturácie na právnickú osobu v čase po dokončení diela
nemajú v tomto prípade právnu relevanciu. Charakter právneho vzťahu sa teda posudzuje v čase jeho
vzniku.

36. Odvolací súd ale konštatuje nesprávnosť právneho posúdenia spotrebiteľského právneho vzťahu,
ktorý bezpochyby (ako právny vzťah) založený medzi stranami konania bol. Prvoinštančný súd v rámci
výpočtuprávnychnoriempoukázalna§645ods.1Občianskehozákonníka,ktorýsatýkalzodpovednosti
za vady veci zhotovenej na zákazku. Odvolací súd konštatuje predbežnú nesprávnosť právneho

posúdenia časti správne zistených rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade nešlo o zhotovenie
veci na zákazku individuálne určenej novej veci, pretože nafúkaním izolácie na povale domu zostáva
zachované funkčné určenie veci, domu, a aj jeho základné tvarové vlastnosti. Navyše, po chemickom
ustálení fúkanej izolácie sa táto musí považovať za pevne spojenú súčasť povalovej časti celkovej
izolácie, a teda nejde o novú vec, ku ktorej by primárne nadobúdal vlastnícke právo zhotoviteľ. Navyše,

nafúkaná izolácia nie je samostatnou vecou v právnom zmysle slova a nemožno ju bez poškodenia (a
poškodenia podkladu existujúcej ukladanej izolácie) odstrániť.

37. Tretí oddiel štvrtej hlavy Občianskeho zákonníka obsahuje zmluvný podtyp, osobitné ustanovenia
o zmluve o oprave a úprave veci. Pokiaľ nie je potrebné postupovať podľa § 652 až 656, platia

všeobecné ustanovenia o zmluve o dielo aj pre prípad, že ide o zmluvu o oprave a úprave veci.
Objednávateľovi podľa tejto zmluvy vzniká právo na vykonanie opravy alebo úpravy veci zhotoviteľom
podľa objednávky objednávateľa a na druhej strane vzniká zhotoviteľovi právo na zaplatenie ceny
za vykonanú opravu, úpravu veci. Podstatou tohto zmluvného podtypu je, že zhotoviteľ vykonáva
dielo spočívajúce v modifikácii, oprave alebo úprave veci už existujúcej a nevzniká nová vec. Pre

platnosť zmluvy je rozhodujúca dohoda o predmete opravy alebo úpravy veci čo do rozsahu a spôsobu
požadovanej modifikácie veci, a dohoda o odplatnosti zmluvy. Tu opäť platí všeobecná úprava, podľa
ktorej je podstatná dohoda o odplate, a nie výška odplaty (pozri komentár k § 634 ods. 1 pre poskytnutie
primeranej ceny zhotovenia diela). V odseku 2 zákonodarca podáva výklad pojmov „oprava“ a „úprava“.
Opravou je činnosť, ktorá má smerovať k odstráneniu vád na veci, následkov poškodenia veci alebo

účinkov jej opotrebenia. Úpravou veci bude činnosť, ktorou sa mení povrch alebo vlastnosti veci,
v zásade nepôjde o odstraňovanie vadnosti či opotrebovania veci. Úprava má smerovať obvykle
k zlepšeniu kvality veci alebo získaniu iných vlastností, ktoré vec do vykonania úpravy nemala. Tento typ
zmluvy môže slúžiť zároveň na vytvorenie novej súčasti hlavnej veci, ktorá však nemôže mať charakter
veci samostatnej, keďže úpravou veci nemá vzniknúť nová vec. Rovnako ako v prípade povinnosti

zaplatiť cenu diela s možnosťou aplikácie zádržného práva podľa § 151s, toto platí aj pre zaplatenie
ceny opravy a úpravy veci. Pre všetky ostatné náležitosti zmluvy o oprave a úprave veci, ktoré sa
týkajú súčinnosti strán pri plnení predmetu zmluvy, práv na odstúpenie od zmluvy a práv objednávateľa
i zhotoviteľa v súvislosti s cenou vykonávanej opravy a úpravy, platia všeobecné ustanovenia týkajúce
sa zmluvy o dielo. (MORAVČÍKOVÁ, Andrea. § 652 [Vymedzenie pojmu]. In: ŠTEVČEK, Marek,

DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.
Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2416–2417, marg. č. 1.).

38. Odvolací súd v nasledujúcom odôvodnení poukáže na nesprávne závery súdu prvej inštancie a na
ďalší potrebný postup súdu prvej inštancie pri prejednaní veci a rozhodnutí novým rozsudkom.

39. Tak ako odvolací súd uviedol vyššie, strany konania nesporne uzavreli zmluvu, ktorej predmetom
bola realizácia fúkanej izolácie SUPAFIL LOFT 045 dňa 28.04.2018, pričom podľa zistení súdu prvej
inštancie táto sa mala nafúkať do hrúbky 25 centimetrov od pôvodnej izolácie.40. Inou otázkou, a podľa názoru odvolacieho súdu zistením bez opory v dokazovaní, bolo, že nafúkaná
izolácia mala podľa zmluvy zodpovedať tepelnému odporu R6.

41. Odvolací súd konštatuje, že nebolo predmetom zistenia súdu prvej inštancie, že v čase uzavretia
zmluvy sa na konkrétnej záručnej dobe dohodli (platila by zákonná záruka).

42. Odvolací súd poukazuje na to, že v tomto prípade, vzhľadom na okolnosti prípadu, išlo o dohodu,

ktorá zahŕňala zlepšenie funkčnosti izolácie domu z povalovej časti domu, pričom nová fúkaná izolácia
sa aplikovala nesporne na nerovnomerne a neúplne realizovanej pôvodnej ukladanej izolácii vo výškach
10-15 cm. Z pohľadu odvolacieho súdu záver o tom, že izolácia mala spĺňať požiadavku odporu R6
z obsahu dokazovania nevyplynul. Navyše, také zistenie (ak bolo) neobsahuje záver, či požiadavka
odporu R6 mala zahŕňať aj pôvodnú ukladanú izoláciu, alebo len izoláciu fúkanú. V zmluve išlo
bez pochybností o celkové riešenie zlepšenia izolácie domu. Odvolací súd konštatuje, že uvedené

(dohoda o R6) nevyplývala ani z orientačnej ponuky zhotoviteľa, ktorá konštatovala len jednotlivé
vhodnosti tepelných odporov, ale vôbec z nej nevyplývalo na akom odpore sa dohodli. Ako uvedie
odvolací súd nižšie, uvedené (prípadné vady diela spočívajúce v kvalite) pre tento prípad vo výsledku
ani neboli dôležité. Predmetom zmluvy nebol konkrétny počet vriec fúkanej izolácie, ale zateplenie
fúkanou izoláciou, teda komplexné riešenie zlepšenia vlastností izolácie (vrátane existujúcej izolácie).

Od množstva vriec fúkanej izolácie sa ale odvíjala cena za vykonané dielo.

43. Predpokladom zisťovania existencie tvrdených vád diela v súdnom konaní je, že vo vzťahu
k vykonanému dielu bola preukázateľne uplatnená kvalifikovaná reklamácia objednávateľa diela
zhotoviteľovi, a to v záručnej dobe. Absencia reklamácie je taký istý stav ako reklamácia podaná

nekvalifikovane, alebo aj kvalifikovane, ale neskoro po uplynutí záručnej doby.

44. Podľa § 642 ods. 1 OZ, až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však
povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich
výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

45. Podľa § 652 ods. 2 OZ, opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky
jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci
alebo jej vlastnosti.

46. Podľa § 653 ods. 1 OZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri
prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

47. Podľa § 653 ods. 2 OZ, zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá
sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo

nevhodnosť pokynov neupozornil.

48. Podľa § 655 ods. 2 OZ, práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej
dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby
nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o

vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.

49. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne
informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť,
a o vykonávaní záručných opráv.

50. K uplatneniu reklamácie, resp. odstúpeniu od zmluvy odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej
inštancie v tomto konaní vychádzal zo svojich záverov, že žalovaná nepodpísala preberací protokol a
už to malo podľa jeho názoru navodzovať prejav žalovanej (alebo minimálne v spojení s následnou
SMS) o podanej reklamácii, ktorú mala žalovaná zrealizovať napokon formou SMS dňa 07.06.2018.

Zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie ohľadne uvedených SMS s obsahom odstúpenia s
odôvodnením, že ju žalobca zavádzal so zárukou a že žalobcovi žalovaná vytýkala, že jej neumožnil
zrátať vrecia, preto nepodpísala protokol, alebo parametre nie sú preverené, záver o kvalifikovanej
reklamácii zistený bez ďalšieho podľa názoru odvolacieho súdu byť nemohol. Uvedeným nebolo možnékonštatovať vo výsledku takú prejavenú vôľu žalovanej, ktorá mohla pre tretie osoby (tiež pre žalobcu)
dobromyseľne vzbudiť odôvodnený záver o tom, že vykonané dielo bolo reklamované a z akých
konkrétnych vád. Ako uviedol v odôvodnení a v použiteľnom výklade Najvyšší správny súd SR, „...je

nesporné, že nie každý úkon spotrebiteľa vyjadrujúci nespokojnosť s tovarom alebo službou je možné
bez ďalšieho subsumovať pod pojem „reklamácia“. Uplatnenie zodpovednosti za vady výrobku alebo
služby musí vykazovať kvalifikovanú mieru konkrétnosti, aby mohla byť predmetom nadväzujúceho
prieskumu a vybavenia zo strany povinnej osoby“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 19. novembra 2024, sp. zn. 4Stk/7/2024). Navyše, a to pokračuje odvolací súd, nebolo

podrobené zisťovaniu súdu prvej inštancie, čo konkrétne žiadala žalovaná v rámci zákonných možností
po „reklamácii“ od zhotoviteľa. Taký prejav vôle (ani vo svojom súhrne) nebolo možné pri zachovaní
dobrej viery adresáta takého prejavu považovať za určité a platnému právnemu úkonu zodpovedajúce
konanie. Inými slovami, skutkové zistenia súdu prvej inštancie k reklamácii z roku 2018 nemohli vytvoriť
skutkový záver, že žalovaná kvalifikovane reklamovala vady diela. Z obsahu zistení súdu prvej inštancie
podľa názoru odvolacieho súdu vyplývalo, že namietala množstvo spotrebovaného materiálu a taktiež,

že zaplatenie (doplatenie) žalovaná podmieňovala vystavením záručnej listiny v rozsahu piatich rokov.

51. Odvolací súd sa taktiež nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadom začiatku plynutia
záručnej doby v prípade, že žalovaná ako objednávateľka zhotovenia odmietla podpísať a prevziať
o vykonaní diela preberací protokol. Taký záver bez ďalšieho, by v bežných právnych spoločenských

vzťahoch spôsoboval neodôvodnené a neprimerané zvýhodnenie toho, kto by ako objednávateľ, už
z akéhokoľvek dôvodu, preberací protokol nepodpísal. V tomto prípade bezpochyby dodatočne došlo
medzi účastníkmi právneho vzťahu k následnej dohode (zmene zákonnej záruky) na záručnej dobe
48 mesiacov (tým, že zhotoviteľ vystavil záručný list, z ktorého vyplývala časovo širšia záruka ako zo
zákona) a táto doba začala plynúť od vystavenia záručného listu.

52. Vo vzťahu k reklamácii z roku 2023 (13.04.2023) nebolo možné konštatovať včasnosť jej uplatnenia,
tak ako to realizoval súd prvej inštancie. Dielo bolo vykonané dňa 28.04.2018 a bolo žalovanej
odovzdané. Predmetné dielo užívala. Po vystavení záručného listu zhotoviteľom dňa 18.05.2018 (ide
o jednostranný adresovaný právny úkon, z ktorého vyplýva následná konkludentná dohoda na širšej

ako zákonnej záručnej dobe v prospech objednávateľa - spotrebiteľa - žalovanej) pred reklamáciou
z roku 2023 uplynula záručná doba 48 mesiacov (dňa 18.05.2022) od jeho vystavenia. Odvolací súd
nezistil z akého dôkazného prostriedku žalovanej súd prvej inštancie vychádzal, keď konštatoval 5 ročnú
(záručnú) dobu, v ktorej žalovaná mala včas uplatniť reklamáciu z roku 2023.

53.Vzhľadomnavyššieuvedenénemožnokonštatovať,žeprišlokukvalifikovanej reklamáciiuplatnenej
v záručnej dobe. Z uvedeného dôvodu potom odvodene nebolo možné prísť k záveru, že keďže
zhotoviteľ nevystavil potvrdenia v zmysle § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa, prišlo k platnému
odstúpeniu od zmluvy, pretože takúto povinnosť zhotoviteľ nemal. Pre úplnosť odvolací súd uvádza,
že prípadné odstúpenie od civilnej zmluvy o dielo možno realizovať bez udania dôvodu len do času

zhotovenia diela, preto prípadné prejavy vôle z obsahu odstúpenia od zmluvy musia byť podrobené
dôvodnosti odstúpenia od zmluvy (iného ako podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Inou, a pre
toto konanie podstatnou otázkou je preukázanie skutočne spotrebovaných vriec fúkanej izolácie.

54. Vyššie uvedené závery je potrebné súdom prvej inštancie opätovne vyhodnocovať vlastnou

činnosťou prvoinštančného súdu a tieto aj v novom rozhodnutí odôvodniť, pričom je treba prihliadnuť na
záväzné závery odvolacieho súdu uvedené vyššie.

55. V ďalšom postupe je potrebné vyhodnocovať základnú otázku tohto konania a to, či účtovaná výška
odmeny za dielo v sebe zahŕňa reálne spotrebovaný materiál za fúkanú izoláciu.

56. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

57. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

58. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazynevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

59. Odvolací súd konštatuje, že v zásade je na žalobcovi, aby preukázal množstvo spotrebovaného
materiálu a tak preukázal, že výška uplatneného doplatku zodpovedá celkovej cene za materiál (cena
za prácu spornou nebola). Pre súd prvej inštancie však už „dnes“ z vykonaného dokazovania nemôže
vyplývať záver, ktorý učinil, že žalobca nepreukázal aké množstvo izolácie skutočne spotreboval (pozri
napr. bod 64 odôvodnenia napadnutého rozsudku). V konaní boli vykonané dva znalecké posudky

(súdny a súkromný) a (súdom prijaté) odborné vyjadrenie, z ktorých aj sám prvoinštančný súd dospel k
určitému minimálnemu rozsahu spotrebovaného materiálu. Koľko vriec zostalo v aute, ktorým zhotoviteľ
prišiel vykonať dielo k objednávateľke, ani to, či bolo alebo nebolo umožnené žalovanej spočítať počet
vriec spotrebovaných počas realizácie diela alebo bezprostredne po ňom nie sú jedinými okolnosťami,
ktoré odpoveď na uvedenú otázku môžu dať. Aj keby nebola pochybnosť o tom, že žalovaná
mala možnosť spočítať vrecia, nezbavuje to povinnosť žalobcu dokázať spotrebovanie „žalovaného

množstva“, pretože v tomto prípade bolo množstvo spotrebovaného materiálu rozporované účinne.
Cena diela bola určovaná množstvom materiálu (a ďalšími položkami ako napr. práca). Bolo možné sa
prikloniť k záverom súdu prvej inštancie o nepoužiteľnosti posudku znalca Sovu z dôvodu odlišných
a nepreukázaných výmer, z ktorých vychádzal, hoci nemožno konštatovať, že uvedený posudok je
nepoužiteľný v prípade jeho doplnení, aktualizácie a spresnenia. Naopak, v tejto fáze sa javil posudok

SAZO v časti výmery aplikácie fúkanej izolácie a priemernej výšky nafúkania izolácie za správny,
ktorý bol nepriamo potvrdený odborným vyjadrením E. A. s uvedením počtu spotrebovaných vriec
(spotrebovaného materiálu) z toho odvoditeľnej výšky ceny. Uvedené závery k použiteľnosti uvedených
odborných názorov sú odporúčajúcim pohľadom odvolacieho súdu.

60. V ďalšom postupe súd prvej inštancie oboznámi strany sporu s jeho pohľadom na dokázané
skutočnosti s oboznámením ohľadne 1. relevantnej výmery povaly domu a taktiež 2. z počtu
spotrebovaných vriec materiálu, vyplývajúce zo znaleckého posudku a odborného vyjadrenia, pričom
zaviaže dôkazným bremenom (pri zachovaní potreby relevantnosti argumentácie k dôkazným návrhom)
tú zo strán (vrátane preddavkovej povinnosti), ktorá bude súdom ustaľované a prezentované zistenia

považovať za nesprávne vo svoj neprospech.

61. Po ustálení vyššie uvedeného zisťovania súd prvej inštancie vyhodnotí opätovne otázku uplatnenia
vzájomného návrhu žalovanou (s potrebou vyhodnotenia účinnosti a výšky započítania, na č. l.
827), resp. uplatnenej procesnej obrany berúc v úvahu zákonné východiská ust. § 147 CSP. Ak

žalovaný žalobou uplatnený nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom
konaní domáha plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP.
V takom prípade ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj ak je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka,
než je žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. Keďže započítanie pohľadávky je právne účinné
iba proti reálne existujúcej vzájomnej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, musí sa súd pred

definitívnym vyhodnotením účinkov započítania prednostne zaoberať dôvodnosťou pôvodnej žaloby. Za
predpokladu, že žalobcov nárok nie je možné považovať za dôvodný pre neexistenciu práva žalobcu na
plnenie, nemožno priznať riadne právne účinky ani kompenzačnej námietke žalovaného. (SEDLAČKO,
František. § 147 [Vzájomná žaloba]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana,
MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2.

vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 596, marg. č. 4.). Odvolací súd ďalej konštatuje, že nemožno
súdom iniciatívne zaviazať stranu konania na takú povinnosť, ktorá nebola druhou stranou petitórne
žiadaná. To znamená, že ak odstránenie fúkanej izolácie strana nenavrhovala, nemožno o nej súdom
iniciatívne uvažovať, naopak, aj takýto stranou uplatnený procesný nárok musí vykazovať známky
(právnej) vykonateľnosti, resp. (právnej) uskutočniteľnosti. Odstránenie fúkanej izolácie, ako súčasti

povalovej izolácie domu, možné nie je, preto taký návrh úspešný byť (z dôvodu synalagmatického
vyjadrenia) nemôže.

62. Odvolací súd konštatuje možnosť a povinnosť súdu prvej inštancie viesť strany k zmieru, preto po
ozrejmenískutočnostípodľabodu60tohtouzneseniastranámumožnísavyjadriťkmožnostizmierlivého

usporiadania tohto sporu (vrátane trov konania).

63. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.64. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

65. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).