Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Boborová Sninská
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Konkurz
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/57/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123379129
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123379129.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu PERSPECTA Recovery, k.s. so sídlom kancelárie A. XX, XXX XX B., IČO: 47 252 324,
správcaúpadcuJAKUŠ-SLOVTEGA,s.r.o.„vkonkurze“,sosídlomSNP116,96601HliníknadHronom,
IČO: 46 321 896, proti žalovanému C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G. F.,
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, č.k. 27Cbi/16/2023-62 zo dňa 17. apríla 2024 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 27Cbi/16/2023-62 zo dňa 17. apríla 2024, p o t v r
d z u j e.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému návrh na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom výrokom I. určil, že právne úkony poskytnutia finančných
prostriedkov dlžníkom žalovanému v sumách 200,- Eur dňa 23.06.2020; 90,- Eur dňa 23.06.2020;
350,- Eur, dňa 25.06.2020; 300,- Eur dňa 29.6.2020; 550,-Eur dňa 29.06.2020; 550,- Eur dňa
01.07.2020; 400,- Eur dňa 02.07.2020; 200,-Eur dňa 03.07.2020; 200,-Eur dňa 03.07.2020; 500,-Eur
dňa 06.07.2020; 200,-Eur dňa 06.07.2020; 220,-Eur dňa 08.07.2020; 300,-Eur dňa 13.07.2020; 300, Eur
dňa 14.07.2020; 200,-Eur dňa 17.07.2020; 200,-Eur dňa 17.07.2020; 50,-Eur dňa 17.07.2020; 240,-Eur
dňa 17.07.2020; 400,-Eur dňa 20.07.2020; 250,-Eur dňa 21.07.2020; 500,-Eur dňa 27.07.2020; 80,-Eur
dňa 29.07.2020; 1.000,-Eur dňa 29.07.2020; 200,-Eur dňa 05.08.2020; 50,-Eur dňa 05.08.2020; 160,-
Eur dňa 05.08.2020; 80,-Eur dňa 24.08.2020; 110,-Eur dňa 25.08.2020; 290,-Eur dňa 26.08.2020; 200,-
Eur dňa 11.09.2020; 100,-Eur dňa 25.9.2020; 300,-Eur dňa 28.09.2020; 30,-Eur dňa 30.09.2020; 300,-
Eur dňa 02.10.2020; 120,-Eur dňa 05.10.2020; 150,-Eur dňa 02.11.2020; 150,- Eur dňa 02.11.2020; sú
voči všetkým veriteľom dlžníka v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka JAKUŠ-SLOVTEGA s.r.o. „v
konkurze“, so sídlom SNP 116, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 46 321 896, vedenom Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 7K/12/2022 neúčinné. Výrokom II. súd určil, že právne úkony poskytnutia
finančných prostriedkov dlžníkom žalovanému v sumách 3.000,-Eur dňa 27.05.2020; 2.000,-Eur dňa
28.05.2020; 900,-Eur dňa 03.06.2020; 500,-Eur dňa 04.06.2020; 3.000,-Eur dňa 05.06.2020; 1.090,-Eur
dňa 12.06.2020; 200,-Eur dňa 17.06.2020; 497,75 Eur dňa 18.06.2020; 300,Eur dňa 19.06.2020; 1.000,-
Eur dňa 28.07.2020; 850,-Eur dňa 29.07.2020; 200,-Eur dňa 07.08.2020; 310,-Eur dňa 17.08.2020;
450,-Eur dňa 16.09.2020; 480,-Eur dňa 23.09.2020; 700,-Eur dňa 28.09.2020; 650,-Eur dňa 29.09.2020;
300,-Eur dňa 30.09.2020; 800,-Eur dňa 30.09.2020; sú voči všetkým veriteľom dlžníka v konkurze
vyhlásenom na majetok dlžníka JAKUŠ-SLOVTEGA s.r.o. „v konkurze“, so sídlom SNP 116, 966
01 Hliník nad Hronom, IČO: 46 321 896, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
7K/12/2022 neúčinné. Výrokom III. súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť do konkurznej podstatyúpadcu JAKUŠ- SLOVTEGA s.r.o. „v konkurze“ so sídlom SNP 116, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 46
321 896 k rukám správcu úpadcu sumu 26.747,75 Eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia. Výrokom IV. súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.
2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.8.2023 domáhal určenia, že právne úkony poskytnutia
finančných prostriedkov dlžníkom žalovanému v sumách 200,-Eur dňa 23.06.2020; 90,-Eur dňa
23.06.2020; 350,-Eur dňa 25.06.2020; 300,-Eur dňa 29.6.2020; 550,-Eur dňa 29.06.2020; 550,-Eur dňa
01.07.2020; 400,-Eur dňa 02.07.2020; 200,-Eur dňa 03.07.2020; 200,-Eur dňa 03.07.2020; 500,-Eur
dňa 06.07.2020; 200,-Eur dňa 06.07.2020; 220,-Eur dňa 08.07.2020; 300,-Eur dňa 13.07.2020; 300,-
Eur dňa 14.07.2020; 200,-Eur dňa 17.07.2020; 200,-Eur dňa 17.07.2020; 50,-Eur dňa 17.07.2020; 240,-
Eur dňa 17.07.2020; 400,-Eur dňa 20.07.2020; 250,-Eur dňa 21.07.2020; 500,-Eur dňa 27.07.2020; 80,-
Eur dňa 29.07.2020; 1.000,-Eur dňa 29.07.2020; 200,-Eur dňa 05.08.2020; 50,-Eur dňa 05.08.2020;
160,-Eur dňa 05.08.2020; 80,-Eur dňa 24.08.2020; 110,-Eur dňa 25.08.2020; 290,-Eur dňa 26.08.2020;
200,-Eur dňa 11.09.2020; 100,-Eur dňa 25.9.2020; 300,-Eur dňa 28.09.2020; 30,-Eur dňa 30.09.2020;
300,-Eur dňa 02.10.2020; 120,-Eur dňa 05.10.2020; 150,-Eur dňa 02.11.2020; 150,-Eur dňa 02.11.2020;
sú voči všetkým veriteľom dlžníka v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka JAKUŠ-SLOVTEGA
s.r.o. „v konkurze“, so sídlom SNP 116, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 46 321 896, vedenom
Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 7K/12/2022 neúčinné a tiež určenia, že právne úkony
poskytnutiafinančnýchprostriedkovdlžníkomžalovanémuvsumách3.000,-Eurdňa27.05.2020;2.000,-
Eur dňa 28.05.2020; 900,-Eur dňa 03.06.2020; 500,-Eur dňa 04.06.2020; 3.000,-Eur dňa 05.06.2020;
1.090,-Eur dňa 12.06.2020; 200,-Eur dňa 17.06.2020; 497,75 Eur dňa 18.06.2020; 300,-Eur dňa
19.06.2020; 1.000,-Eur dňa 28.07.2020; 850,-Eur dňa 29.07.2020; 200,-Eur dňa 07.08.2020; 310,-Eur
dňa 17.08.2020; 450,-Eur dňa 16.09.2020; 480,-Eur dňa 23.09.2020; 700,-Eur dňa 28.09.2020; 650,-
Eur dňa 29.09.2020; 300,-Eur dňa 30.09.2020; 800,-Eur dňa 30.09.2020; sú voči všetkým veriteľom
dlžníka v konkurze vyhlásenom na majetok dlžníka JAKUŠ-SLOVTEGA s.r.o. „v konkurze“, so sídlom
SNP 116, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 46 321 896, vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod
sp. zn. 7K/12/2022 neúčinné. Súčasne navrhol zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť do konkurznej
podstaty úpadcu JAKUŠ- SLOVTEGA s.r.o. „v konkurze“ so sídlom SNP 116, 966 01 Hliník nad Hronom,
IČO: 46 321 896 k rukám správcu úpadcu sumu 26.747,75 Eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7K/12/2022 zo dňa
10.08.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 158/2022 dňa 16.08.2022 bol vyhlásený konkurz na
majetok dlžníka JAKUŠ- SLOVTEGA s.r.o. „v konkurze“ so sídlom SNP 116, 966 01 Hliník nad Hronom,
IČO: 46 321 896 a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Na základe súčinnosti poskytnutej
úpadcom a z bankových výpisov z bankového účtu úpadcu vedeného v H. C., I., IBAN: J. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX (ďalej len „účet úpadcu“) správca zistil, že úpadca vykonal so žalovaným právne
úkony, ktorými ukrátili veriteľov úpadcu, kedy z bankového účtu úpadcu boli vykonané hotovostné
výbery finančných prostriedkov v prospech žalovaného, a to bankomatovou kartou žalovaného, ktorý
bol zároveň aj disponentom predmetného účtu úpadcu. Úpadca poskytol priamo žalovanému v období
od 23.06.2020 do 02.11.2020, finančnú čiastku v celkovej výške 9.520 Eur, a to výbermi v hotovosti v
prospech žalovaného. Na základe súčinnosti poskytnutej úpadcom a z bankových výpisov z bankového
účtu úpadcu správca zistil, že úpadca vykonal so žalovaným právne úkony, ktorými ukrátili veriteľov
úpadcu, keď z bankového účtu úpadcu boli vykonané bezhotovostné platby finančných prostriedkov v
prospech bankového účtu dcéry žalovaného, ktorý však bol len platobným miestom. Úpadca poskytol
nepriamo žalovanému v období od 27.05.2020 až do 30.09.2020 finančnú čiastku v celkovej výške
17.227,75 Eur, a to na bankový účet dcéry žalovaného vedený v H. C., I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX (ďalej len účet „v H. C., I.“), ktorého je žalovaný, rovnako ako v prípade bankového
účtu úpadcu, disponentom. Vyššie uvedené odporované právne úkony predstavujú ukracujúce právne
úkony v zmysle ust. § 60 ZKR, pričom žalobu podáva správca konkurznej podstaty úpadcu v zákonom
stanovenej lehote jedného roka odo dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (17.08.2022), pre
odporovanéprávneúkonyurobenénieviacako5rokovpredzačatímkonkurznéhokonania(28.04.2017)
proti žalovanému v postavení spriaznenej osoby úpadcu, ktorý s úpadcom odporované právne úkony
dohodol, resp. ich za úpadcu aj priamo vykonal a mal z nich priamy prospech. Uvedenými odporovanými
právnymi úkonmi došlo k úmyselnému ukráteniu pohľadávok veriteľov úpadcu, pričom o tomto úmysle
žalovanýmalvedomosť.Žalovanýjeosobu,ktorýpriamosúpadcomodporovanéprávneúkonydohodol,
resp. ich za úpadcu aj priamo vykonal. Žalovaný nadobudol z odporovateľných právnych úkonov
prospech, kedy k jeho rukám boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 26.747,75 Eur.Na základe odporovaných právnych úkonov došlo k faktickému zníženiu majetku úpadcu celkovo o
sumu 26.747,75 Eur. Žalovaný mal vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľov úpadcu, čo preukazuje, že
odporované právne úkony boli vykonané výlučne medzi spriaznenými osobami, žalovaný vykonal tieto
úkony na strane úpadcu ako aj prijal na strane žalovaného, aj keď platobným miestom niektorých bol
účet jeho dcéry; že úpadca a žalovaný ako spriaznená osoba úpadcu mali vedomosť o veriteľoch
úpadcu; že napriek skutočnosti, že časť finančných prostriedkov bola vyplácaná na účet dcéry
žalovaného s poznámkami ako „vrátenie“, mal tento spôsob toku finančných prostriedkov len zastierací
charakter, nakoľko dcéra žalovaného úpadcovi žiadne finančné prostriedky neposkytla a disponentom
tak bankového účtu úpadcu, ako aj bankového účtu dcéry žalovaného bol práve žalovaný; dochádzalo
k vyvádzaniu finančných prostriedkov z majetku úpadcu v prospech osoby, ktorá je spriaznená osoba
úpadcu, čím dochádzalo k ukracovaniu veriteľov; že odporované právne úkony boli vykonané bez
účelu, ktorý by zohľadňoval podnikateľský alebo iný zámer úpadcu a vyvracal by zámer ukrátiť veriteľov
úpadcu a získať majetkový prospech na strane žalovaného. Žalovaný je otcom spoločníka a konateľa
úpadcu - C. D.; je synom spoločníka a konateľa úpadcu - E. D., teda je spriaznenou osobou úpadcu
v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. d) ZKR. Zároveň žalovaný vykonával v spoločnosti úpadcu výkonného
pracovníka, riešil denné fungovanie spoločnosti, ako aj obchody - nákup a predaj tovaru, pričom bol aj
disponentom bankových účtov úpadcu, teda je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1
písm. a) ZKR. Navrhol ako dôkaz vykonať výsluch štatutárov úpadcu, žalovaného a aj dcéry žalovaného
K. D.. Keďže odporované právne úkony boli robené medzi spriaznenými osobami, zákon o konkurze a
reštrukturalizácii v ust. § 60 ods. 2 ZKR prezumuje úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a tak isto
prezumuje vedomosť spriaznených osôb v prospech ktorých boli odporované právne úkony urobené
o úmysle úpadcu ukrátiť svojich veriteľov. Žalobca tak nie je povinný preukazovať úmysel úpadcu
na ukrátení svojich veriteľov a vedomosť spriaznených osôb, v tomto prípade žalovaného, o úmysle
úpadcuukrátiťveriteľov.Dôkaznébremenospočívajúcevpreukázaníopakuzaťažujejedinežalovaného.
Žalovaný v postavení blízkej osoby konateľov a spoločníkov úpadcu mal priamy ekonomický záujem
na vyvedení finančných prostriedkov z majetkovej sféry úpadcu, čo malo za následok ukrátenie až
zmarenie uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu. Odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu
pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali už v čase vykonania odporovaných právnych úkonov touto
žalobou. V čase vykonania odporovaných právnych úkonov veritelia evidovali voči úpadcovi pohľadávky,
a to napríklad 1. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava
- Petržalka, SR, IČO: 35 937 874, zapísanú v zozname pohľadávok pod číslom 205 v celkovej sume
337,14 Eur (istina 327,14 Eur a náklady z uplatnenia 10 Eur), ktorá vznikla v zmysle výkazu nedoplatkov
č. 1832063013 zo dňa 16.10.2018 na podklade zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení
neskorších predpisov; pričom na pohľadávku bola vedená exekúcia č. 101/2019, od 14.02.2019 do
24.09.2021 súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom; 2. Sociálna poisťovňa so sídlom 29. augusta
8-10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, SR, IČO: 30 807 484; zapísanú v zozname
pohľadávok pod číslom 230 v celkovej sume istiny 4.266,31 Eur ako neuhradené penále za neuhradenie
poistného na sociálne poistenie za obdobie február 2015, júl 2015, december 2015, december 2016,
január 2018, december 2018, december 2020 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
platnom znení vo výške 4.266,31 Eur. Právnymi úkonmi úpadcu a žalovaného došlo priamo k ukráteniu
nielen špecifikovaných pohľadávok veriteľov, ktoré boli riadne prihlásené do konkurzu úpadcu, ako
vyplýva z Registra úpadcov. Žalobca pre účel žaloby uvádza len dve pohľadávky veriteľov úpadcu z
dôvodu hospodárnosti, pričom v ostatnom odkazuje na Zoznam pohľadávok Dlžníka. Žalobca dal do
pozornosti, že celková výška prihlásených pohľadávok veriteľov predstavuje sumu 251.913,04 Eur, a tak
došlo aj k ukráteniu ďalších veriteľov. Odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu prihlásených
pohľadávok veriteľov v sume 26.747,75 Eur, kedy finančné prostriedky v tejto sume obdržal žalovaný,
ktorý bol a stále je spriaznenou osobou úpadcu. Pokiaľ by k odporovaným právnym úkonom nedošlo,
vo všeobecnej podstate úpadcu by sa ku dňu vyhlásenia konkurzu nachádzali finančné prostriedky v
sume 26.747,75 Eur, resp. suma mohla byť použitá na pomerné uspokojenie v tom čase aktuálnych
záväzkov úpadcu.
3. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril, skutkové tvrdenia v nej uvedené
nerozporoval.
4. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 17.04.2024, na ktorý sa dostavil
zástupca žalobcu, žalovaný a svedok.5. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom zdôraznil, že vzhľadom na špecifickosť tohto
konania s konkurzným prvkom a vzhľadom na to, že bolo nesporné, že finančné prostriedky od úpadcu
išli jeho blízkym osobám, mal za to, že predmetné právne úkony sú voči úpadcovi neúčinné. K výsluchu
svedka uviedol, že sa potvrdili skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe, že účtom svedok nedisponoval, ale
účtom disponoval žalovaný, pričom výsluch svedka prispel k argumentácii v prospech žaloby. Žalobca
netrval na výsluchu svedkov, a to štatutárov dlžníka, vzhľadom k tomu, že neboli sporné veci, ktoré sa
mali ich výsluchom preukázať.
6. Žalovaný na pojednávaní na otázku súdu, prečo sa nevyjadril k žalobe a prečo si nezvolil právneho
zástupcu vzhľadom k tomu, že bol uznesením súdu vyzvaný na zvolenie si zástupcu a poučený, že inak
súd nebude na jeho vyjadrenia prihliadať, odpovedal tak, že sa nevyjadril k žalobe z dôvodu, že nemal
peniaze na advokáta a jeho iný známy advokát bol odcestovaný, a tak mu nemohol poskytnúť právne
služby. Na pojednávaní ďalej uviedol, že pri zakladaní účtu v H. C., I. nemala ešte dcéra občiansky
preukaz a tak dala banka žalovaného ako disponenta účtu a v priebehu rokov sa to nezmenilo, lebo
dcéra nepotrebovala a nežiadala prístup k internetbankingu, používala platobnú kartu, keď bolo niečo
treba zaplatiť. Ďalej uviedol, že účet v H. C., I. bol založený pre potreby dcéry, na účte sa nič nelegálne
nerobilo, žiadne platby, výbery; pre firemné účely sa začal používať asi v roku 2018, pričom sa z účtu
platililenfaktúryzatovar,platbyDaňovémuúradu,mzdy,výdavkyfirmy,plussavkladalinatenúčettržby.
Žalovaný tvrdil, že nepoužil platby z účtu na súkromné účely, ale platil za tovar z Turecka, avšak uvedené
nevie preukázať faktúrami, nakoľko už nedisponuje účtovníctvom úpadcu, no v mailovej komunikácii
má faktúry. Keď už bol vyhlásený konkurz, tak nepoužíval peniaze úpadcu na iné účely. Keď prevádzal
peniaze na dcérin účet, tak aj keď posielal platby z jej účtu, posielal ich správcovi, čo musí mať správca
na výpise z účtu úpadcu, keďže platby čo išli z dcérinho účtu, išli správcovi, čo sa platili veci. Podotkol,
že daňový úrad nemal problém posielať platby za DPH z toho súkromného účtu.
7. Žalovaný tvrdil, že výbery z účtu v H. C., I. mali slúžiť na úhrady tovaru a až na pojednávaní navrhol,
že doručí súdu z mailovej komunikácie vytlačené faktúry o odoslaní tovaru z Turecka, kde mu prišlo na
špedíciu do Zvolena platiť platby v časovom rozmedzí, kedy boli výbery realizované a kedy sa platby
previedli na súkromný účet. Žalobca namietal koncentráciu konania. Súd neodročil pojednávanie za
účelom poskytnutia lehoty žalovanému na predloženie ním tvrdených dôkazných prostriedkov, kedy
súd následne uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 ods. 1 CSP. S poukazom na
koncentračnú zásadu nebol dôvod pojednávanie dňa 17.4.2024 kvôli doplneniu skutkových tvrdení a
dôkazov zo strany žalovaného odročiť. Zo súdneho spisu súd zistil, že žaloba bola podaná v auguste
2023, pričom žalovaný bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbi/16/2023-31 zo dňa
25.8.2023, ktoré nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2023 vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia sa písomne vyjadril k žalobe, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil
listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok
v celom rozsahu neuznáva a súčasne bol poučený podľa § 153 ods. 1 CSP o povinnosti uplatniť
prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas;pričomprostriedkyprocesnéhoútoku
a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. A tiež bol poučený o tom, že v zmysle
ust. § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Predmetné uznesenie s poučeniami bolo žalovanému doručené
dňa 4.10.2023. Súd uviedol, že medzi doručením žaloby žalovanému a termínom pojednávania na
súde ubehlo dostatok času na to, aby žalovaný tieto dôkazy mohol predložiť v dostatočnom predstihu
tak, aby sa s týmito dôkazmi mohol oboznámiť súd, ako aj žalobca tak, aby bola zachovaná rýchlosť
a hospodárnosť konania. Z uvedeného dôvodu súd postupoval v súlade s § 153 CSP, keď na takto
predložené skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky neprihliadol.
8. Súd taktiež konštatoval, že žalovaný bol v uznesení sp.zn. 27Cbi/16/2023-31 zo dňa 25.8.202
poučený v zmysle § 90 ods. 1 CSP o povinnosti byť zastúpený advokátom v spore súvisiacom s
konkurzom, pričom v zmysle § 90 ods. 2 CSP, ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote
určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada. Žalovaný si advokáta pre jeho zastupovanie v tomto súdnom
konaní, ktoré zastúpenie je zo zákona povinné (§ 90 ods. 1 zákona č.160/2015 Z. z.), nezvolil, súd tak
nemohol na jeho vyjadrenia v zmysle ustanovenia § 90 ods. 2 zákona CSP prihliadať, o čom bol žalovaný
zo strany súdu poučený.9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a považoval za nesporné, že uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 7K/12/2022 zo dňa 10.08.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku
č. 158/2022 dňa 16.08.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka JAKUŠ- SLOVTEGA s.r.o. „v
konkurze“ so sídlom SNP 116, 966 01 Hliník nad Hronom, IČO: 46 321 896 a do funkcie správcu bol
ustanovený PERSPECTA Recovery, k. s. so sídlom príslušnej kancelárie A. XX, XXX XX B., značka
správcu S1894.
10. Za nesporné tiež vyhodnotil, že úpadca vykonal so žalovaným právne úkony, kedy z bankového
účtu dlžníka vedeného v H. C., I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vykonal žalovaný v období
23.06.2020 až 02.11.2020 hotovostné výbery finančných prostriedkov v celkovej výške 9.520,-Eur v
prospech seba, a to bankomatovou kartou žalovaného, ktorý bol zároveň aj disponentom predmetného
účtu úpadcu
11. Rovnako za nesporné považoval súd, že úpadca vykonal so žalovaným právne úkony, kedy z
bankového účtu úpadcu vedeného v H. C., I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vykonal žalovaný
v období 27.05.2020 až 30.09.2020 bezhotovostné platby finančných prostriedkov v celkovej výške
17.227,75 Eur v prospech bankového účtu dcéry žalovaného vedeného v H. C., I., IBAN: J. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, ktorý žalobca označil za platobné miesto a ktorého je žalovaný disponentom.
12. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu. Žalovaný
je otcom spoločníka a konateľa úpadcu - C. D.; je synom spoločníka a konateľa úpadcu - E. D., teda
je spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. d) ZKR. Zároveň žalovaný vykonával v
spoločnosti úpadcu výkonného pracovníka, pričom bol aj disponentom bankových účtov dlžníka, teda je
spriaznenou osobou úpadcu v zmysle ust. § 9 ods. 1 písm. a) ZKR.
13. Súd vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka K. D., ktorá pri výsluchu uviedla, že žalovaný je jej
otec, účet v H. C., I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol založený na jej meno, ale ona s
tým účtom nič nemala, len žalovaný s účtom disponoval, ona z účtu peniaze nikdy nevyberala. Karty k
účtu a prístup k internetbankingu mal žalovaný. Účet v H. C., I. si nepamätala presne kedy zakladala,
zhruba keď mala občianky preukaz, možno skôr, bolo to viac rokov dozadu. Pred vyhlásením konkurzu
na majetok úpadcu mala vedomosť o tom, že na účet prichádzali platby, pretože jej prišla z Daňového
úradu zásielka, že má nejaký nedoplatok a tak to zistila. Žalovaného dala z účtu preč ako disponenta
koncom roka 2023; aktuálne je účet zrušený. V súčasnosti má svoj účet v L. C..
14. Súd uviedol, že možnosť odporovať právnym úkonom nie je len právom, ale aj povinnosťou
správcu. Správca konkurznej podstaty je povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne
úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 ZKR), resp. využiť iné právne prostriedky na ochranu
a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu. Podanou žalobou sa žalobca ako správca
konkurznej podstaty úpadcu domáhal odporovateľnosti právnych úkonov, a to jednak hotovostných
výberov finančných prostriedkov z bankového účtu úpadcu vedeného v H. C., I., IBAN: J. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX v celkovej výške 9.520 Eur v období od 23.06.2020 do 02.11.2020 v prospech
žalovanéhoatiežbezhotovostnýchplatiebfinančnýchprostriedkovzbankovéhoúčtuúpadcuvprospech
bankového účtu dcéry žalovaného vedeného v H. C., I., IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v
celkovejvýške17.227,75Eurvobdobíod27.05.2020do30.09.2020vprospechžalovaného.Napadnuté
právne úkony žalobca vyhodnotil ako ukracujúce právne úkony v zmysle § 60 ZKR, kedy napadnutými
právnymi úkonmi bola ukrátená konkurzná podstata úpadcu o sumu 26.747,75 Eur.
15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd
mal za to, že žalobcom pripojené listinné dôkazy dostatočným spôsobom preukazujú dôvodnosť žaloby,
kedy žalobca preukázal, že odporované právne úkony sa týkajú majetku úpadcu; právo odporovať
právnym úkonom bolo uplatnené na súde v zákonnej lehote; pričom ide o právne úkony úpadcu, ktoré
ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov dlžníka, kedy nebolo sporné, že celková výška
prihlásených pohľadávok veriteľov predstavuje sumu 251.913,04 Eur, pričom minimálne dvaja veritelia
uvedení žalobcom v žalobnom návrhu (Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa),
mali pohľadávky po lehote splatnosti voči úpadcovi už v čase vykonania napadnutých právnych úkonov,
a ktorých pohľadávky boli zároveň do konkurzu na majetok úpadcu prihlásené a následne aj zistené.
Žalobca súčasne preukázal, že právne úkony boli urobené v prospech osoby spriaznenej s dlžníkomv zmysle § 9 ods. 1 ZKR, a to cez osobu žalovaného, ktorý je otcom spoločníka a konateľa úpadcu
- C. D.; zároveň je synom spoločníka a konateľa úpadcu - E. D., a súčasne žalovaný vykonával v
spoločnosti úpadcu výkonného pracovníka, riešil denné fungovanie spoločnosti ako aj obchody - nákup
a predaj tovaru, pričom bol aj disponentom bankových účtov úpadcu, aj disponentom bankového účtu
dcéry. Úpadok úpadcu v čase vykonania napadnutých právnych úkonov medzi spriaznenými osobami
sa tak predpokladá (§ 59 ods. 3 ZKR) a súčasne aj úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov (§ 60 ods. 2
ZKR). Dôvodnosť podanej žaloby tak založili rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu nepopreté riadne
a včas druhou stranou sporu. Súd dospel k záveru, že úpadcom vykonané úkony napĺňajú všetky znaky
ukracujúceho právneho úkonu, ktorému možno s poukazom na § 57 v spojení s § 60 ZKR v konkurze
odporovať. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu
je v plnom rozsahu dôvodná, súd jej preto vyhovel, keď určil, že právne úkony úpadcu, špecifikované
vo výroku rozhodnutia sú právne neúčinné. Rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je
účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania (§ 62 ods. 5 ZKR).
16. Následkom neúčinnosti právnych úkonov v konkurznom konaní je aj povinnosť tých, voči ktorým sa
právo odporovať právnemu úkonu úspešne uplatnilo, poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu
za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu (§ 63 ZKR). Výsluchom svedka sa potvrdilo, že aj platby
realizované z účtu úpadcu v prospech účtu dcéry žalovaného boli realizované žalovaným, preto súd
nemal pochybnosť o tom, že tieto platby ukrátil z majetku úpadcu priamo žalovaný, hoci boli úpadcom
zaslané na účet dcéry žalovaného. V súlade s ust. § 63 ods. 1 ZKR súd preto uložil žalovanému
povinnosť vydať do konkurznej podstaty úpadcu sumu 26.747,75 Eur, ktorá bola odporovateľnými
právnymi úkonmi úpadcu so žalovaným ukrátená z majetku úpadcu.
17. O nároku na náhradu konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu
tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia
rozhodnuté samostatným uznesením.
18. Proti rozsudku v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne podal odvolanie zo dňa
23.05.2024 žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietne.
19. Žalovaný podal odvolanie voči celému rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a e) CSP.
20. Žalovaný je presvedčený, že napadnutý rozsudok má vady, ktorými bolo porušené právo žalovaného
na spravodlivý proces. Žalovaný má za to, že z odôvodnenia meritórneho rozhodnutia musí byť zjavné,
prečo niektoré z tvrdení považoval súd za irelevantné. V tomto smere poukázal na to, že nezahrnutie
otázky, na ktorú bolo potrebné odpovedať (čiže úplná absencia odôvodnenia určitej časti postupu,
skutočnosti a pod.), ako aj nedostatočná odpoveď alebo odpoveď nevyčerpávajúca na otázku znižujú
presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Žalovaný je ďalej toho názoru, že v prípade, ak v odôvodnení
rozsudku absentuje odôvodnenie skutočnosti, na ktorej súd založil svoje rozhodnutie, prípadne
absentuje odôvodnenie právnych záverov, tento nedostatok dosahuje kritickú intenzitu a predstavuje tak
porušenie práva na spravodlivý proces v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
21. Žalovaný tvrdí, že súd nevykonal relevantné navrhnuté dôkazy zo strany žalovaného. Uviedol, že
dňa 17.04.2024 počas nariadeného pojednávania v kontexte využitia prostriedkov procesnej obrany
spochybnil právny nárok uplatňovaný zo strany žalobcu, a to s poukazom na skutočnosť, že finančné
prostriedky, ktoré boli predmetom konania na súde prvej inštancie boli použité na nákup materiálu,
ktorého majiteľom sa stal úpadca. Tiež žalovaný poukázal na to, že v priebehu dokazovania v rámci
záverečnej reči uviedol: „Na dôkaz viem doručiť vytlačené faktúry o odoslaní tovaru z Turecka v tom
časovom rozmedzí, kedy sú tie platby sporné, že sa previedli na súkromný účet“. V kontexte uvedeného
žalovaný akcentuje na ustanovenia § 124 ods. 1 CSP.
22. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že z dôvodov popretia prostriedkov procesného útoku poukazoval
na absenciu znakov potrebných pre naplnenie predpokladov odporovacej žaloby, resp. poukazoval
na skutočnosti, že musí ísť o právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky
niektorého z veriteľov dlžníka. Žalovaný v konaní poukazoval na existenciu dôkazov, resp. faktúr, ktorémajú potenciál znegovať nárok žalobcu odporovať právnym úkonom úpadcu, a to najmä z dôvodu,
že v prípade transformácie finančných prostriedkov na vec dochádza k určitému protiplneniu, na
základe ktorého sa hodnota finančných prostriedkov transformuje na vec v právnom slova zmysle.
V intenciách uvedeného žalovaný apeluje na skutočnosť, že nevykonaním žalovaným navrhovaného
dôkazu, v zmysle ktorého tento navrhoval dodatočné predloženie faktúr preukazujúcich nákup tovaru,
ktorý v súčasnej dobe patrí do konkurznej podstaty, trpí rozhodnutie súdu prvej inštancie tzv. skutkovými
vadami, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, a to napriek tomu, že tak v zmysle ustanovenia § 154 CSP urobiť mohol.
23. Žalovaný tiež poukázal na tzv. materiálne vedenie konania a poukázal na ustanovenie § 181 ods. 2
až 4 CSP. V zmysle tohto ustanovenia je žalovaný presvedčený, že v limitoch zákonného materiálneho
vedenia súdneho sporu súd prvej inštancie mohol a mal uplatniť dikciu ustanovenia § 181 ods. 4 CSP
a dovoliť žalovanému predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť
dôkazy na ich preukázanie v dodatočne určenej lehote.
24. Žalobca sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa
02.07.2023, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby
priznal trovy konania a trovy právneho zastúpenia žalobcovi v plnej výške.
25.Žalobcanesúhlasístvrdeniamižalovanéhouvedenýmivodvolaníamázato,žetvrdeniažalovaného
neodzrkadľujú skutkový stav, jeho tvrdenia si navzájom protirečia a žalovaný je v dôkaznej núdzi.
Žalobca sa v plnej miere prikláňa a stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyslovil
v napadnutom rozsudku.
26. Žalobca považuje odvolanie v celom rozsahu za neopodstatnené. Má za to, že napadnutý rozsudok
je správny a zákonný, pričom ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným nie je naplnený.
27. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol až do momentu pojednávania pasívny, k žalobe sa v súdom
stanovenej lehote nevyjadril, skutkové tvrdenia v nej uvedené nerozporoval a advokáta si nezvolil.
Žalovaný bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania, ako aj o tom, že ak si v primeranej lehote
nezvolí advokáta, na jeho úkony sa nebude prihliadať. Tieto skutočnosti sú v dostatočnej miere opísané,
ako aj zdôvodnené v bodoch 7. a 8. žalovaným napadnutého rozhodnutia.
28. K argumentácii žalovaného o údajnom nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku žalobca
uviedol, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal, a to až nad rámec bežného, s každým
argumentom žalovaného, ktoré (neskoro) predniesol na pojednávaní. Príslušný súd prvej inštancie
dokonca vykonal tak výsluch svedka (s možnosťou konfrontácie so žalovaným), ako aj informatívny
výsluch žalovaného, a to napriek skutočnosti, že v celom konaní až do podania odvolania nebol
zastúpený advokátom, a teda na jeho úkony sa ex lege nemôže prihliadať.
29. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný sa domáhal primeraného, dostatočného, uspokojivého
odôvodnenia rozhodnutia, avšak sám nesplnil predpoklad toho, čo požaduje, a to predložiť dostatočne
konkretizovanú a podloženú argumentáciu. Skutočnosť, že žalovaný má na tú právnu otázku odlišný
názor ako príslušný súd, bez ďalšieho nezakladá porušenia práva na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, či porušenie jeho ústavných práv na súdnu ochranu, najmä v spojení so skutočnosťou, že
žalovaný začal účinne využívať prostriedky procesnej obrany a útoku až v odvolaní. Žalobca zároveň
poukázal na právny názor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení, sp.zn. II. ÚS 495/2015 z 20.
augusta 2015, z ktorého vyplýva, že žalovaný nemá právo aby bolo jeho argumentácii vyhovené za
každých okolností, najmä v prípade, kedy došlo zo strany žalovaného k procesnej pasivite.
30. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa
19.08.2024, v ktorom zotrval na argumentácii uvedenej v podanom odvolaní. K argumentácii žalobcu
oprocesnejpasiviteuviedol,žežalovanývyužilprostriedkyprocesnejobrany,atopriamonapojednávaní
dňa 17.04.2024, na ktorom spochybnil prostriedky procesného útoku žalobcu. Žalovaný je presvedčený,
že súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovaného nevysporiadal. Žalovaný je toho názoru, že ak raz
súd prvej inštancie prihliadne na úkony zo strany žalovaného, musí sa s nimi vysporiadať riadne. Ak súd
prihliadne na skutkové tvrdenia žalovaného, je povinnosťou súdu sa s týmito zaoberať a kvalifikovane
sa s nimi vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia. Súd tak však v napadnutom rozsudku neurobil.Žalovaný okrem skutočností uvedených v podanom odvolaní ešte uviedol, že je potrebné poukázať na
ustanovenie § 150 ods. 2 CSP a tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný je fyzická osoba v slabšom
postavení ako žalobca. Žalovaný je toho názoru, že práve v predmetných sporoch je namieste využiť
zo strany príslušného súdu prvej inštancie tzv. materiálny korektív a ponechať žalovanému priestor na
kvalifikované vyjadrenie sa. Uvedené je v plne v súlade s tzv. zásadou materiálneho vedenia konania.
31. Žalobca sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu k vyjadreniu žalovaného podaním zo
dňa 11.09.2024, v ktorom nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného a má za to, že tvrdenia žalovaného
neodzrkadľujú skutkový stav a uviedol skutočnosti, ktoré už uviedol vo vyjadrení k podanému odvolaniu.
32. Podľa názoru žalobcu je preukázané, že žalovaný bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica,
č.k. 27Cbi/16/2023-31 zo dňa 23.08.2023 poučený o povinnosti včas uplatniť prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany; o skutočnosti, že súd nemusí prihliadať na prostriedky procesnej obrany
a prostriedky procesného útoku, ktoré neboli predložené včas; o povinnosti byť zastúpený advokátom
pod hrozbou neprihliadnutia na jeho úkony; ako aj o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
v prípade materiálnej núdze. V zmysle uvedených poučení súd argumenty žalovaného o neprihliadnutí
na jeho prostriedky procesného útoku a jeho prostriedky procesnej obrany bezpredmetné, nakoľko tieto
boli uplatnené neskoro a zároveň osobou riadne poučenou, že bez zvolenia si právneho zástupcu sa na
jeho úkony v zmysle § 90 ods. 2 CSP prihliadať nebude.
33. Žalobca zásadne odmieta argumentáciu žalovaného, že je v postavení fyzickej osoby so slabším
postavením ako žalobca. To, že žalovaný napriek jeho riadnemu poučeniu niečo nevykonal, nemôže byť
argumentom proti žalobcovi, pričom žalovaným navrhované použitie materiálneho korektívu považuje
žalobca pre predmetné konanie za neaplikovateľné.
34. Žalobca tiež poukázal na to, že ustanovenie § 150 ods. 2 CSP umožňuje príslušnému súdu požiadať
o ďalšie skutkové tvrdenia, avšak toto nie je povinnosťou príslušného súdu a hlavne nie v prípade, ak
príslušný súd má rozhodujúce skutočnosti za zistené a preukázané. Vo zvyšku žalobca odkázal na svoje
vyjadrenie zo dňa 02.07.2024.
35. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP, prejednal odvolanie
žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi
podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
dokazovanie (§383 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku
súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
36. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
37.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
38. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
39. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
40. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je vecná správnosť napadnutého rozsudku, ktorým súd
prvej inštancie žalobe žalobcu o určenie neúčinnosti právneho úkonu vyhovel.41. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
42. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
43. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.
44. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý
45. Podľa § 60 ods. 1 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
46. Podľa § 60 ods. 2 ZKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.
47. Podľa § 60 ods. 3 ZKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
48. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
49. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť
priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu
je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže
v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
50. Podľa § 63 ods. 1 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota
nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.
51. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému
postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací
súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ
mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalovanému nebolo odňaté žiadne právo, ani
znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalovaný
mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesnej
obrany proti žalovanému nároku.
52. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že postupom súdu prvej inštancie
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, keď súd prvej inštancie nepripustil v konaní
vykonanie dôkazu navrhnutého na pojednávaní, a to predloženie faktúr, ktorými chcel žalovaný
preukázať, že finančné prostriedky vyplatené z účtu úpadcu boli použité na nákup tovaru, ktorý je
majetkom úpadcu. Žalovaný tiež v podanom odvolaní namietol, že napadnutý rozsudok nezohľadňujev odôvodnení žalovaným tvrdené skutočnosti, čím tiež došlo zo strany súdu k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
53. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich
s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého
súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch
súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je
a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické konanie druhého stupňa.
54. Podľa § 90 ods. 2 CSP, ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej
úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.
55. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
56. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
57. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú
za nesporné.
58. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konalo starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.
59. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariedenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
60. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
61. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
62. K žalovaným namietaným skutočnostiam odvolací súd uvádza, že povinnosť riadneho vedenia sporu
je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť
k prieťahom v konaní (čl.5). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniukonaniaamotivačnepôsobiťnastranysporu,abyprocesnéúkonyvykonávalivčas.
63. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to ako koncentrácia vhodná
(§153 – sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154 – zákonná koncentrácia
konania). Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje výlučne v sporovom konaní. Účelom sudcovskej
koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými
úkonmi. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné
návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania
apožiadavkunavytýčenieďalšiehopojednávania.Včasnosťpredloženiaprostriedkovprocesnéhoútoku
a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na
jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či príjme procesnú sankciu,
ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým neprizná procesné účinky. Strana
sporu má povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide
o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu. V prípade porušenia povinnostipredložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, môže nastúpiť sankcia
predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 CSP, prípadne však aj iné právne následky. Procesný úkon nie je
vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo
(subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná právna úprava poskytuje
strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá veta je
označenímvzmysleustanovenia§167CSP.Prostriedkyprocesnejobrany,ktorésúobsahomvyjadrenia
žalovaného k žalobe sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa § 167. Ak neexistujú
osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné. Ako už bolo uvedené ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 zakotvuje sankciu za
to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospel k záveru, že strana
sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď
konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda
na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť. V odôvodnení rozsudku vo veci samej súd vysvetlí, že na
procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.
64. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný bol v konaní
nečinný a nevyjadril sa napriek poučeniu súdu o možnosti uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania,
v prípade ak žalovaný neuplatní prostriedky procesnej obrany včas (čl. 31) a napriek tomu žalovaný bol
nečinný, postup súdu prvej inštancie, ktorý uplatnil sudcovskú koncentráciu konania na úkony urobené
žalovaným na pojednávaní, nemožno považovať za postup súdu, ktorý by zakladal vadu konania tak,
ako tvrdí žalovaný v podanom odvolaní. V danom prípade však odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom
konania je určenie neúčinnosti právneho úkonu, teda ide o spor, v ktorom musí byť strana konania
v súlade s § 90 ods. 1 CSP zastúpená advokátom, o čom žalovaný bol tiež zo strany súdu prvej
inštancie poučený uznesením, č.k. 27Cbi/16/2023-31 zo dňa 25. augusta 2023. Žalovaný si napriek
riadnemu poučeniu zo strany súdu prvej inštancie, že na jeho úkony v prípade, ak si nezvolí advokáta
sa nebude prihliadať, advokáta nezvolil, a preto bolo zákonnou povinnosťou súdu prvej inštancie na
samotné vyjadrenia žalovaného v konaní neprihliadnuť.
65. Pokiaľ teda súd prvej inštancie postupoval zákonným spôsobom, nemôže takéto konanie súdu
vykazovať vady tak, ako tvrdí žalovaný.
66. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných
procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno
tvrdeniaspolusdôkaznýmbremenomjepredpokladompreúspechvspore.Nesplneniepovinnostitvrdiť,
resp. nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné,
podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu a táto má podobu prehry sporu.
V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa
riadi zásadou formálnej pravdy.
67. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie na zistenie oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku,
preto odvolací súd nemal dôvod opakovať ani doplniť dokazovanie, keďže súdom zistený skutkový stav
akceptoval. Súd vychádzal z listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu a tiež zo skutkových
tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný v rámci súdneho konania relevantným spôsobom nepoprel. Súd prvej
inštancie teda postupoval správne, keď skutočnosti tvrdené žalobcom považoval v súlade s § 151 ods.
1 CSP za skutkové tvrdenia nesporné.
68. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol porušenie právo na spravodlivý proces aj z dôvodu, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku nezohľadňuje žalovaným tvrdené skutočnosti, aj v tejto súvislosti
považuje odvolací súd námietku žalovaného za nedôvodnú, a to aj s poukazom na vyššie uvedené, že
súd prvej inštancie bez zastúpenia žalovaného advokátom v konaní, nesmel na jeho úkony prihliadnuť.
69. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.70. Odvolací súd konštatuje, že je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo
strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS 115/2003). Z práva
na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,
argumentmiadôkaznýminávrhmistrán,avšaksvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(I.ÚS46/05,
I.ÚS 353/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08).
71. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny
záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a podrobne odôvodnil, k svojím
záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.
Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace
s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedal, prečo dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žaloba je dôvodná. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje,
neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.
Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že keďže v zmysle § 90 ods. 2 CSP súd prvej inštancie nesmel
prihliadať na úkony urobené žalovaným v konaní, nemohol ani v písomnom vyhotovení rozsudku na
jeho prednesy reagovať, nakoľko iný postup súdu by bol práve v rozpore so zákonnou povinnosťou
súdu na takéto úkony neprihliadať. Žalovaný, ktorý bol v konaní riadne poučený o všetkých následkoch
v prípade nezvolenia si advokáta na zastupovanie v konaní, ako aj v prípade nevyjadrenia sa k žalobou
uplatnenému nároku, si musel byť vedomý prípadných sankčných dôsledkov, ktorými v tomto prípade
bola prehra sporu.
72. Odvolací súd zároveň dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na
spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší
žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí ním navrhnutým spôsobom hodnotenia navrhnutých
dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov
(II.ÚS 197/07, IV.ÚS 251/03, II.ÚS 3/97).
73. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalovaného za dôvodné.
74. Pokiaľ sa dal žalovaný zastupovať v odvolacom konaní advokátom, ktorý uviedol, že finančné
prostriedky, ktoré boli predmetom konania na súde prvej inštancie boli použité na nákup materiálu,
ktorého majiteľom sa stal úpadca, pričom tvrdí, že tieto skutočnosti už namietal žalovaný v prednese na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd zdôrazňuje, tak ako bolo uvedené vyššie, že súd
prvej inštancie k týmto tvrdeniam žalovaného v súlade s § 90 ods. 2 CSP nemohol a nesmel prihliadať.
Pokiaľ tieto tvrdenia uvádza právny zástupca žalovaného v odvolaní, odvolací súd k nim tiež nemôže
prihliadať, nakoľko ide o novotu v odvolacom konaní, ku ktorej nemôže prihliadnuť v súlade s § 366 CSP.
75. Odvolací súd na záver konštatuje, že pokiaľ žalovaný namieta v podanom odvolaní vadnosť konania
nevykonaním navrhnutých dôkazov pred súdom prvej inštancie, tak je nutné zdôrazniť, že súd prvej
inštancie konal výlučne na základe zákona, a to na základe nekonania žalovaného v zmysle poučení
súdu,následkomčohosámžalovanýsvojímpostupomznemožnil,abysúdprvejinštanciemoholvykonať
dokazovanie navrhnuté žalovaným.
76. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
77. Žalovaný v odvolaní napadol aj výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania.
78. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveňv odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania.
79. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že nárok ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ustanovenie § 251 CSP súd prvej inštancie.
80. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.