Rozsudok – Zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Šofranková

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZmluvy

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/11/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122432545
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:6122432545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: LIKERS, s.r.o., so sídlom Tatranská
Polianka 24, 059 82 Vysoké Tatry, právne zastúpený: JUDr. Michal Petrík, so sídlom Dostojevského 12,
058 01 Poprad, IČO: 42 083 214, proti žalovanému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XX, XXX XX A.
D., právne zastúpený: Mgr. Peter Lindeman, advokát, so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO:
42 239 290 o zaplatenie 5.828,33 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 17C/7/2023-389 zo dňa 11.12.2024 v spojení s opravným uznesením č. k. 17C/7/2023-402
zo dňa 12.12.2024 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku I. tak, že žalobu zamieta.

II. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I.
zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu3.794,74eurs5%-nýmúrokomzomeškaniaod16.02.2023
do zaplatenia, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanému
náhradu trov konania v rozsahu 30 %, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti

rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 646 ods. 1, 2, 3
Občianskeho zákonníka.

3.Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žežalobcapôvodneuplatnilnárokvočižalovanému
titulom zmluvy o dielo, na pojednávaní zmenil právnu kvalifikáciu a nárok uplatnil titulom bezdôvodného

obohatenia. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve žalovaného,
zhotovil štyri kúpeľne s vaňou a dve kúpeľne so sprchovacím kútom. Prostriedkami procesnej obrany
bola namietaná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Výsluchom strán sporu a svedkov bolo v
konaní preukázané, že práce žalobcu boli vykonávané v rodinnom dome u žalovaného, na základe
ústne uzatvorenej zmluvy o dielo. Nebolo sporné, že zmluvu uzatvárali ako zhotoviteľ - žalobca a
objednávateľom boli rodičia žalovaného P. P. a H. P.. Uvedené nepochybne vyplýva z výpovedí strán
sporu, svedkov a je zrejmé aj z písomných cenových ponúk, kde ako objednávateľ je uvedená P. P.,

pričom komunikácia ohľadne vizualizácie kúpeľní prebiehala s H. P.. Pri realizácii prác vykonávaných
zhotoviteľom - žalobcom, boli prítomní rodičia žalovaného. Súd konštatoval, že pokiaľ by žalobca trval
na uplatnenom nároku titulom zmluvy o dielo, súd by musel žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného. Žalobca však uplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia, a preto ježalovaný pasívne legitimovaný v konaní, keď na úkor žalobcu sa žalovaný obohatil tým, že v rodinnom
dome vo výlučnom vlastníctve žalovaného, žalobca realizoval práce zhotovenia šiestich kúpeľní, čím
zhodnotilnehnuteľnosťžalovaného.Pretozákladuplatnenéhonárokutitulombezdôvodnéhoobohatenia

je nesporný.

4. K výške uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia súd uviedol, že nemožno v konaní
vychádzať z cenovej ponuky a dohody o cene na základe uzavretej ústnej zmluvy o diele, ale je potrebné
žalobcovi vydať len to, o čo sa žalovaný obohatil zhodnotením rodinného domu, a teda cenu vykonaných

prác. Pri výške peňažnej náhrady súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného
znalkyňou G.. Y. F., ktorá konštatovala, že celková hodnota prác za šesť kúpeľní v rodinnom dome
žalovaného predstavuje 9.794,74 eur s DPH. Pokiaľ žalobcovi už rodičia žalovaného v súvislosti s
realizáciou zhotovenia kúpeľne uhradili sumu 6.000 eur, je dôvodné žalovaného zaviazať na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 3.794,74 eur (9.794,74 eur - 6.000 eur).

5. Ďalej súd uviedol, že v konaní bola sporná aj otázka, kto dodal materiál na zhotovení kúpeľní.
Vychádzajúc z princípu kontradiktórnosti sporového konania súd dospel k záveru, že ani žalobca,
ani žalovaný v konaní nepreukázali, či ten ktorý materiál na zhotovenie kúpeľní dodal žalobca alebo
žalovaný. Preto súd vychádzal len z preukázania skutočne dodaného materiálu žalobcom a vykonaných
prác žalobcom v celkovom rozsahu 9.794,74 eur tak, ako to ustálil v konaní pribratý znalec. Žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal dodanie materiálu a vykonanie prác v rozsahu väčšom ako
9.794,74 eur a žalovaný nepreukázal, aby materiál v inom rozsahu skutočne dodal. Faktúry predložené
žalovaným sa týkali spoločnosti P. s. r. o., nie žalovaného. Podľa vyjadrenia znalkyne na pojednávaní
v znaleckom posudku je zahrnutá len cena materiálu, na ktorom sa strany sporu zhodli, kto ho dodal a
cena prác za zhotovenie šiestich kúpeľní v rodinnom dome žalovaného.

6. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že práce žalobcu boli vykonané nekvalitne, že ich bolo potrebné
opraviť, k tomu súd konštatoval, že zhotoviteľ podľa § 646 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka
zodpovedá za vady stavby tri roky, odkedy si mal objednávateľ stavbu prevziať, avšak pri nárokoch z vád
dielajeaktívnelegitimovanýobjednávateľdiela,t.j.rodičiažalovaného.Žalovanývkonanínemôžepreto

s úspechom uplatniť započítanie nároku, lebo nie je subjektom aktívne legitimovaným na uplatnenie
nároku z vád. Matka žalovaného P. P. nároky z vád voči žalobcovi uplatnila až 05.11.2024, pričom podľa
vyjadrenia žalovaného a svedkov P. P. a H. P., vytýkané vady existovali už pri dodaní diela a žalovaný
tieto vady nereklamoval.

7. Pri vyhodnotení všetkých prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany súd dospel
k záveru, že je dôvodné zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.794,74 eur a v prevyšujúcej
časti je potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

8. Súd priznal aj žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, ale až odo dňa

nasledujúcehopodoručenížalobyžalovanému15.02.2023(fikciadoručeniapodľa§111ods.3Civilného
sporového poriadku), keď žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy žalovanému na plnenie skôr.
Preto v prevyšujúcej časti aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v

konaní úspešný v rozsahu 3.794,74 eur s príslušenstvom (65 %), žalovaný v rozsahu 2.033,59 eur (35
%), a preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu rozdielu medzi úspechom 65 % a
neúspechom 35 %, t. j. v rozsahu 30 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výroku I. a III. podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) Civilného sporového poriadku). Podanou žalobou sa pôvodne žalobca domáhal zaplatenia sumy
5.828,33 eur s príslušenstvom a svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy opísal veľmi stroho, keď
uviedol, že na základe ústnej objednávky dodal stavebné práce a materiál na stavbu, pričom sa malo
jednať o zhotovenie na komplet kúpeľne so sprchou - 4-krát a o zhotovenie na komplet kúpeľne s vaňou

- 2-krát, v rozostavanom rodinnom dome, stojacom na pozemku O. č. XXXX/XXX, L. J. k. ú. Q. D. vo
výlučnomvlastníctvežalovaného.Celkovácenaprácamateriálupodľažalobcupredstavovala11.828,33
eur s DPH a z uvedenej sumy mala byť zaplatená záloha 6.000 eur dňa 26.07.2022. Rozdiel uhradený
nebol a žalobca mal preto odoslať faktúru dňa 04.08.2022, táto však nebola prevzatá v odbernejlehote. Zároveň mala byť žalovanému doručená aj upomienka 31.08.2022, pričom táto sa vrátila s
poznámkou, že adresát je neznámy. Žalovaný namietal pasívnu legitimáciu, nakoľko si u žalobcu ústne
či písomne nikdy neobjednal žiadne stavebné práce a materiály a so žalobcom neuzatvoril žiadnu ústnu

ani písomnú zmluvu. Je pravdou, že je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej žalobca realizoval stavebné
práce, ale objednávku stavebných prác so žalobcom realizovali výlučne jeho rodičia. Všetky vykonané
práce súvisiace so zhotovením kúpeľní v jeho rodinnom dome prebiehali medzi rodičmi žalovaného
a žalobcom, a to ústne telefonicky, resp. prostredníctvom emailu. Vyššie uvedené skutočnosti boli v
konaní preukázané výpoveďou žalovaného, svedkov - rodičmi žalovaného, výpoveďou konateľa žalobcu

a tiež predloženými listinnými dôkazmi. Z týchto dôkazov vyplýva jednoznačne záver, že žalobca
uzatvoril zmluvu o dielo s rodičmi žalovaného, nie so žalovaným, a preto plnenie žalobcu nebolo bez
právnehodôvodu,nakoľkožalobcarealizovalvýkonstavebnýchprácnazákladezmluvyodielouzavretej
medzi ním ako zhotoviteľom a rodičmi žalovaného ako objednávateľmi. Ak existovala platná zmluva
o dielo, nemôže sa jednať o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, nakoľko zo
strany žalobcu nešlo o plnenie bez právneho dôvodu. V posudzovanej veci sa nejedná ani prípad, aby

majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, a to za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám. Voči objednávateľom - rodičom žalovaného si žalobca svoj nárok na úhradu ceny
diela vôbec neuplatnil. K samotnej zmluve o dielo (spotrebiteľskej) uzatvorenej medzi žalobcom ako
zhotoviteľom a rodičmi žalovaného ako objednávateľmi je potrebné uviesť, že cenová ponuka zo strany

žalobcu bola na sumu 6.190,68 eur, čo aj zodpovedá tvrdeniu objednávateľov, že cena bola dohodnutá
na sumu 6.000 eur. V súvislosti s vykonaním stavebných prác žalobca písomne nikdy neupozornil
objednávateľov na navýšenie nákladov na zhotovenie diela, a preto cena bola dohodnutá na základe
cenovej ponuky žalobcu. Počas vykonávania prác žalobca žiadnym spôsobom, ani ústne ani písomne
neoznámil objednávateľom, že dochádza k zvýšeniu dohodnutej ceny alebo že sa vykonajú aj iné práce

nad rámec uzatvorenej zmluvy o dielo a za akú cenu. Oproti pôvodne dojednanej cene (6.190,68 eur)
žalobcavyfakturovalcenudielazvýšenúosumu3.666,26eur,čojeo59%viacakovdojednanejponuke;
pričom z ust. § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že bez súhlasu objednávateľa sa nesmie
dohodnutá cena zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil
objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Taktiež podľa ust. § 636 ods. 1

Občianskeho zákonníka, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť
aspoňodhadom.Akzhotoviteľdodatočnezistí,žebudetrebacenuurčenúodhadompodstatneprekročiť,
je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu; inak
nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene. V súdnom konaní nebolo preukázané, že žalobca tak v
posudzovanom prípade postupoval, a teda nemohol mu vzniknúť žiaden nárok voči objednávateľom na

zaplatenie ceny diela nad sumu uvedenú v ním vypracovanom rozpočte, teda nad sumu 6.190,68 eur.
Súd prvej inštancie k tejto námietke žalovaného, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela
nad sumu 6.190,68 eur nevenoval v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnu pozornosť. Vo vzťahu k
znaleckémuposudkužalovanýuviedol,žetentobolvyhotovenýnaurčeniecenyvykonanýchstavebných
prác, nie však na zhodnotenie nehnuteľnosti žalovaného, a preto jeho závery nie sú použiteľné pre

účely vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s
opravným uznesením zmenil, žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovanému
v rozsahu 100 %.

11. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že na pojednávaní dňa 09.10.2024 na otázku právneho

zástupcu žalobcu, aby sa otec žalovaného vyjadril či uzatvoril zmluvu so žalobcom svedok uviedol:
„nie“. Na pojednávaní 06.02.2024 na otázku právneho zástupcu žalobcu, svedkyňa, matka žalovaného
uviedla, že so žalobcom nemala žiadnu dohodu, že on zakúpi nejaký materiál, rozpis. Svedkyňa, matka
žalovaného dňa 28.06.2023 zaslala právnemu zástupcovi žalobcu SMS správu, v ktorej uviedla, že
kde je zmluva o dielo, kde sú odsúhlasené rozpočty na materiál a kde sú podpísané dodacie listy. Z

uvedeného vyplýva, že medzi rodičmi žalovaného a žalobcom nikdy žiaden právny vzťah nevznikol.
Žalobca uplatnil nárok titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
nakoľko na strane žalovaného došlo k majetkovému prospechu a na strane žalobcu došlo k vynaloženiu
majetku, pričom na tento majetkový prospech žalovaného neexistoval právny dôvod. Na záver uviedol,
že v súčasnosti je ponuka na predaj rodinného domu žalovaného prevyšujúca sumu 800.000 eur,

čo znamená, že žalovaný má záujem speňažiť stonásobne práce vykonané žalobcom, na týchto
chce zarobiť a žalobcovi nie je ochotný uhradiť ani len minimálnu cenu prác stanovenú znaleckým
dokazovaním. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.12. Žalovaný v duplike odvolania uviedol, že odvolanie považuje za plne dôvodné, nesúhlasí so
skutkovými a právnymi tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení žalobcu. V plnom rozsahu poukazuje na
argumentáciu uvedenú v podanom odvolaní, ako aj v ostatných písomných podaniach predložených

v súdnom konaní a na tejto argumentácií trvá. Navrhuje napadnutý rozsudok v spojení s opravným
uznesením zmeniť, žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania (prvoinštančného i
odvolacieho) žalovanému v rozsahu 100 %.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 z. č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1, 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného proti výroku I. a III. je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,

v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. V danej veci bol predmetom odvolacieho
prieskumu výrok I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, ale zo zistených skutočností
neprijal správny právny záver. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie z uvedeného dôvodu

zmenil (§ 388 CSP) vo vyhovujúcom, odvolaním napadnutom výroku (I.) tak, že žalobu zamietol z nižšie
uvedených dôvodov.

17.Žalovanývodvolanínamieta,žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku). V tejto súvislosti odvolací súd

zdôrazňuje, že pod právnym posúdením treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových tvrdení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce správny právny predpis použil, ale nesprávne ho
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne závery. Odvolací súd má za

to, že táto odvolacia námietka je dôvodná.

18. Bezdôvodné obohatenie je v ust. § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet plnenia,
ktorý sa má vydať. V odseku 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V odseku 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem

bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia,
piata je obsiahnutá v ust. §454 Občianskeho zákonníka.

19. Bezdôvodné obohatenie predstavuje jeden z dôvodov vzniku záväzkového právneho vzťahu
(porovnaj ust. § 489 Občianskeho zákonníka). Na jeho vznik zákon vyžaduje kumulatívne splnenie

viacerých predpokladov. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je naplnený, nie je možné hovoriť
o bezdôvodnom obohatení. Jedným z týchto predpokladov je objektívna fakticita vzniku majetkovej
výhody či prospechu, ktorá je merateľná a vyjadriteľná v peniazoch. Pojmovým znakom tohto faktického
stavu však musí byť absencia relevantného právneho dôvodu vzniku tohto obohatenia. Majetková
nerovnováha subjektov právnych vzťahov musí vzniknúť bezdôvodne. K vzniku právneho vzťahu z

bezdôvodného obohatenia musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to že toto obohatenie musí ísť
na úkor iného subjektu práva. To znamená, že majetkový prírastok jedného subjektu sa musí v určitej
peniazmi vyjadriteľnej miere prejaviť v majetkovej sfére iného subjektu. Musí teda existovať určitákauzálna väzba medzi obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v
majetkovej sfére iného subjektu.

20.AjzjudikatúrynajvyššiehosúduSRvyplýva,žezáväzkovýprávnyvzťahzbezdôvodnéhoobohatenia
vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného
obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia,
majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Napokon,

že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie
výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo
bezdôvodné obohatenie získané (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 92/2010).

21.Rovnakoajzčeskejjudikatúrykinštitútubezdôvodnéhoobohateniapodľa§451anasl.Občianskeho
zákonníka vyplýva, že o bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej

hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď z výšeniu aktív (§ 451 ods. 2) alebo k zníženiu pasív
(§ 454). Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
(§ 456) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kto je v rámci zodpovednosti za
bezdôvodného obohatenie pasívne legitimovaný vyplýva z ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčší alebo u koho nedošlo k zmenšeniu

majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo
2457/2013).

22. Odvolací súd poukazuje aj na všeobecné doktrinálne vymedzenie skutkovej podstaty bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako majetkového prospechu získaného plnením

bez právneho dôvodu. Ťažiskom tejto skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia je poskytnutie
plnenia jedným subjektom druhému subjektu bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu
tohto plnenia. Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to,
aby osoba poskytujúca plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho
dôvodu. Taktiež judikatúra sa ustálila na tom, že nároky na vrátenie neoprávneného majetkového

prospechu, t. j. nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho
dôvodu, zahrňujú predovšetkým nároky získané tým, že poskytnuté plnenie od počiatku nemalo právny
dôvod (k tomu viď aj R 1/79).

23. V nadväznosti na vyššie uvedené východiská k inštitútu bezdôvodného obohatenia a osobitne

k skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez
právneho dôvodu platí, že o bezdôvodné obohatenie sa jedná výlučne vtedy, ak dôjde k majetkovej
ujme na strane osoby oprávnenej z bezdôvodného obohatenia a tomu zodpovedajúcemu majetkovému
prospechu na strane obohateného a zároveň na tento majetkový prospech neexistoval na strane
obohateného právny dôvod. Pokiaľ ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ako majetkového

prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu je zrejmé, že k jej naplneniu okrem už uvedených
podmienok dochádza vtedy, ak oprávnený z bezdôvodného obohatenia poskytol obohatenému plnenie,
na ktoré od počiatku (t. j. od okamihu kedy ho oprávnený začal obohatenému poskytovať), nebol žiadny
právny dôvod pre takéto plnenie za predpokladu, že o tom nemal subjektívnu vedomosť.

24. V prípade, ak o bezdôvodnom obohatení rozhoduje súd, má vo svojom rozhodnutí náležite
zdôvodniť, prečo považuje vzťah vzniknutý medzi sporovými stranami za vzťah bezdôvodného
obohatenia a pritom musí uviesť, pod ktorý z prípadov uvedených v § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho
zákonníka zahrňuje posudzovaný prípad.

25. Podľa § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je 1) majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, 2) majetkový prospech získaný plnením z neplatného
právneho úkonu, 3) majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj 4) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, 5) to, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo

svojom rozhodnutí neuviedol, pod ktorý z vyššie uvedených dôvodov sa vzťahuje skutková podstata
bezdôvodného obohatenia v prejednávanej veci.26. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že o žiadny z vyššie uvedených prípadov nejde a naviac
samotný záver súdu prvej inštancie si vnútorne protirečí, keď na jednej strane súd prvej inštancie
konštatoval, že z vykonaného dokazovania, najmä výsluchov strán sporu, svedkov, ako aj z listinných

dôkazov bolo preukázané, že práce žalobcu boli vykonané v rodinnom dome u žalovaného na základe
ústne uzavretej zmluvy o dielo, ktorú uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ a objednávateľmi boli rodičia
žalovaného P. P. a H. P.; na druhej strane súd prvej inštancie uvádza, že došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, práce súvisiace so zhotovením šiestich kúpeľní v
rodinnom dome žalovaného, tieto práce objednávali a financovali výlučne rodičia žalovaného. Všetka

komunikácia ohľadom zhotovenia šiestich kúpeľní prebiehala medzi rodičmi žalovaného a žalobcom,
a to ústne, telefonicky, resp. prostredníctvom emailu, a preto z týchto dôkazov vyplýva jednoznačný
záver, že žalobca uzatvoril ústnu zmluvu o dielo s rodičmi žalovaného, H. P. a P. P., ktorá skutočnosť
sama o sebe vylučuje akékoľvek úvahy o vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez
právneho dôvodu. O takýto prípad by sa mohlo teoreticky jednať len vtedy, ak by žalobca bez vyzvania
(alebo bez akéhokoľvek predchádzajúceho rokovania) sa dostavil do rodinného domu žalovaného a

vykonal by u neho práce (zhotovenie kúpeľní), za ktoré práce by následne žiadal odplatu. Z výsledkov
vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie je ale zrejmé, že nárok žalobcu na odplatu za
poskytnuté práce je nárokom zmluvným, keďže preukázateľne žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril s rodičmi
žalovaného zmluvu o dielo. Preto žiaden z citovaných dôvodov na vydanie bezdôvodného obohatenia
(§ 451 ods. 2, § 454 Občianskeho zákonníka) sa nevzťahuje na žalovaného. V prejednávanej veci bola

uzatvorená ústna zmluva o dielo medzi žalobcom a rodičmi žalovaného a strany sporu ani netvrdili, že
ide o neplatný právny úkon. Je teda zrejmé, že plnenie žalobcu nebolo bez právneho dôvodu, nakoľko
žalobca realizoval výkon stavebných práca na základe ústnej zmluvy o dielo, uzavretej medzi ním ako
zhotoviteľom a H. P. a P. P. ako objednávateľmi. Ak preto existovala platná zmluva o dielo, nemôže sa
jednať o prípad bezdôvodného obohatenia, nakoľko zo strany žalobcu nešlo o plnenie bez právneho

dôvodu.

27. Žiaden z vyššie uvedených dôvodov na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nevzťahuje v
prejednávanej veci na žalovaného. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním nepochybne
preukázaná uzavretá ústna zmluva o dielo medzi žalobcom ako zhotoviteľom a H. P. a P. P. ako

objednávateľmi, čo z vykonaného dokazovania správne zistil aj súd prvej inštancie. Je teda zrejmé, že
plneniežalobcunebolobezprávnehodôvodu,nakoľkožalobcarealizovalvýkonstavebnýchprácvdome
žalovaného, na základe zmluvy o dielo, uzavretej medzi ním ako zhotoviteľom a rodičmi žalovaného
ako objednávateľmi. Ak existovala platná zmluva o dielo, nemôže sa jednať o prípad bezdôvodného
obohatenia uvedený vyššie pod bodom 1), nakoľko zo strany žalobcu nešlo o plnenie bez právneho

dôvodu, naopak tento plnil na základe platne uzavretej ústnej zmluvy o dielo. V posudzovanom prípade
sa zároveň nejedná ani o prípady bezdôvodného obohatenia uvedené pod bodmi 2) až 5). Z uvedeného
je nepochybné, že nárok žalobcu na odplatu za poskytnuté práce je nárokom zmluvným a keďže
žalovaný si u žalobcu ústne či písomne neobjednal žiadne stavebné práce, ani materiály a so žalobcom
neuzatvoril žiadnu ústnu zmluvu, žalovaný nie je nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.

Keďže žalovaný nemá pasívnu legitimáciu, znamená to, že neexistuje jeho hmotnoprávna povinnosť,
ktorá by zodpovedala žalobnému nároku. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane
žalovaného, bolo dôvodné žalobu zamietnuť.

28. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom

výroku I. a žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietol postupom podľa
§ 388 CSP.

29. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní plne úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi súd

priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.