Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011076
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125011076.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
PavlaMacháčaaJUDr.RudolfaBotta,vtrestnejveciodsúdenéhoA.B.,nar.XX.XX.XXXXvC.D.,t.č.vo
výkonetrestuodňatiaslobodyvÚVTOSHrnčiarovcenadParnou,ožiadostiodsúdenéhoopodmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo 30.05.2025, č. k. 12PP/14/2025-19, na neverejnom zasadnutí konanom 05.08.2025 v Trnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením zo 30.05.2025, č. k. 12PP/14/2025-19, podľa
§ 66 ods. 1 písm. a), § 66 ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX. XX. XXXX
v C. D. (ďalej len odsúdený), trvale bytom C. D., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Zámky, sp. zn. 0T/104/2024 zo dňa 20. 10. 2024.
2. Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda
vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok
potrebných na podmienečné prepustenie.
3. Záver o nesplnení prvej materiálnej podmienky okresný súd odôvodnil s poukazom na správanie

odsúdeného vo výkone trestu a to s ohľadom najmä na záver vyplývajúci z hodnotenia odsúdeného
ústavom na výkon trestu odňatia slobody. Okresný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k odsúdenému boli
konštatované negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré majú za následok nesplnenie tejto
materiálnej podmienky. Z hodnotenia ústavu totiž vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného
nie je na požadovanej úrovni, navyše má vykázaný jeden disciplinárny trest za užitie liekov, ktoré prevzal
od iného odsúdeného s cieľom intoxikácie organizmu, čo tiež svedčí o zníženom rešpekte odsúdeného

k dodržiavaniu právnych predpisov vzťahujúcich sa na výkon trestu, a preto nemožno od neho ani
očakávať, že by viedol riadny život v prípade, že by bol podmienečne prepustený.
4. Záver o nesplnení druhej materiálnej podmienky okresný súd odôvodnil s poukazom na skutočnosť,
že táto taktiež nie je splnená. V prípade odsúdeného je podľa okresného súdu riziko recidívy príliš veľké.
Odsúdený bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný a vo výkone trestu odňatia slobody je opakovane. Jeho
zjavné kriminálne sklony počas pobytu na slobode neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho

možno očakávať vedenie riadneho života. Svedčí o tom skutočnosť, že si z predchádzajúcich odsúdení
nevzal žiadne ponaučenie, ktoré by ho motivovalo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej
činnosti a aby viedol riadny život. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť mal preto okresný súd za to, že
nápravapáchateľaacelkovépozitívnepôsobenienaosobuodsúdenéhojemožnélenpočasjehopobytu
vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti

pred páchateľmi trestných činov.5. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti, no
odsúdený podal sťažnosť.
6. Zahlásenú sťažnosť po doručení písomného vyhotovenia predmetného uznesenia odsúdený žiadnym

spôsobom neodôvodnil.

7. Okresný súd predložil spisový materiál Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o sťažnosti
odsúdeného 10.06.2025.
8. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.
9. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

10.Pokiaľideokonanie,ktorénapadnutémuvýrokupredchádzalo,odsúdenýmužiadnechybynevytýkal
a krajský súd vlastným prieskumom ani žiadne chyby nezistil. Okresný súd vykonal všetky potrebné
dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ustanovenia Trestného poriadku
viažuce sa nielen k príprave, ale aj k priebehu verejného zasadnutia a k dokazovaniu. Vyhlásené
rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do

vlastných rúk, o čom svedčia doručenky založené v spise.
11. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Presnejšie povedané,
odsúdený vykonal pomernú časť z uloženého trestu dňa 18.04.2025.
12. Splnenie formálnej podmienky však nestačí. Na podmienečné prepustenie osoby z výkonu trestu

odňatia slobody musia byť splnené aj dve materiálne podmienky a síce, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a tou druhou je, že od neho možno
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
13. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66 ods.
1 Trestného zákona, krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že odsúdený túto podmienku

nesplnil.
14. Podmienečné prepustenie je mimoriadny zákonný inštitút, pričom mimoriadnosť spočíva v tom,
že súd má možnosť, avšak nie povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, čo však neznamená,
že súd nemá povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, pokiaľ odsúdený splnil všetky zákonné
podmienky. Mimoriadnosť teda nespočíva v tom, že by súd mal možnosť zamietnuť žiadosť odsúdeného

o podmienečné prepustenie, pokiaľ odsúdený naplnil zákonné kritériá. Mimoriadnym je inštitút
podmienečného prepustenia iba v tom, že síce odsúdenému bolo skôr uložené vykonať určitý trest,
avšak benevolenciou štátu ho za určitých podmienok nemusí vykonať celý.
15. Podľa odbornej literatúry je účel inštitútu podmienečného prepustenia vymedzený nasledovne:
„Zmyslom podmienečného prepustenia je umožniť opustiť brány väznice osobám, ktoré počas svojho

pobytuvovýkonetrestuodňatiaslobodydokázalianalyzovaťsvojeprotiprávnekonanie,sebakritickysak
nemupostaviť,vyvodiťznehopoučenieasvojimaktívnymakladnýmprístupomvovýkonetrestuodňatia
slobody preukázať polepšenie.“ (VICHREK, R. Současné trendy vývoje podmíněného propuštění.
Trestněprávní revue. 2018, 1, str. 6 nasl.) Podmienečné prepustenie teda „funguje ako motivačný prvok
u odsúdeného páchateľa, aby sa aktívne zapojil v rámci výkonu trestu do programov zaobchádzania,

ktoré by mali mať nielen preventívny účinok z hľadiska recidívy, ale tiež integrujúce a restoratívne
účinky“. (HULMÁKOVÁ, J. Podmíněné propuštění z pohledu aplikační praxe a vybraných evropských
právních úprav. Trestněprávní revue, 2017, 2, str. 27 a nasl.) Nad rámec toho „možnosť podmienečného
prepustenia ovplyvňuje pozitívne väzenskú atmosféru, dáva väzňom perspektívu prepustenia a tým
ich stimuluje k pozitívnym aktivitám a do určitej miery aj paralyzuje niektoré negatívne účinky pobytu

vo väzení.“ (ŠÁMAL, P. a VÁLKOVÁ, H. K podmíněnému propuštění z výkonu trestu odnětí svobody,
Trestněprávní revue, 2012, 11-12, str. 249 a nasl.) „Cieľom je teda skutočná, nielen formálna zmena
odsúdeného, formálne faktory tak majú hrať minimálnu rolu, je totiž nevyhnutné rozlišovať medzi
obyčajnou vonkajšou adaptáciou odsúdeného na podmienky výkonu trestu a jeho skutočnou vnútornoupremenou, ktorá je podstatná pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení.“ (NOVOTNÝ, O. O trestu a
vězeňství. Praha. Academia, 1969, str. 206, nález sp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017, bod 32).
16. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je potrebné reflektovať celý priebeh výkonu trestu

a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez
zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere. Je
potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o podmienečnom
prepustení. Porušenie povinností odsúdeným iste môže mať vplyv na rozhodnutie o tom, že sa
odsúdený nepolepšil. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa počtu disciplinárnych odmien.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že správanie odsúdeného nie je počas doterajšieho výkon trestu
na požadovanej úrovni. Okresný súd poukázal, že z hodnotenia vyplýva, že odsúdený nemal úpravu
vlastného zovňajšku na požadovanej úrovni a užil lieky, ktoré prevzal od iného odsúdeného s cieľom
intoxikácie organizmu. V osobných veciach si udržiava poriadok. Z radov odsúdených nezastáva žiadnu
funkciu. V ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou nebol disciplinárne odmenený. Disciplinárne potrestaný bol
jedenkrát, dňa 05.05.2025 pokarhaním, za užitie liekov, ktoré prevzal od iného odsúdeného s cieľom

intoxikácie organizmu. Záujem o vzdelávanie neprejavil, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani
iné formy vzdelávania. Okresný súd správne uviedol, že z uvedeného vyplýva, že odsúdený nevyvíja
dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu a
prevažne len dodržiava podmienky výkonu trestu, čo je ale jeho elementárna povinnosť. Z hodnotenia
síce vyplýva, že postoj odsúdeného k jeho predchádzajúcej trestnej činnosti nie je dostatočne kritický,

odsúdený si nedokázal vyvodiť pre seba ponaučenie do budúcnosti. K podstatnej zmene postoja
k dodržiavaniu zákonov a svojich povinností doposiaľ neprišlo, indikátorom sú najmä poznatky o
nerešpektovaní interných predpisov a noriem.
17.ZhodnoteniariaditeľaÚVTOStiežvyplynulo,žeodsúdenýčiastočneplnícielestanovenéprogramom
zaobchádzania, resocializačná prognóza je menej priaznivá a riziko recidívy je stredné, riaditeľ

neodporučil podmienečné prepustenie u odsúdeného.
18. Z uvedených skutočností potom krajský súd uzatvára, že u odsúdeného nevzhliadol skutočné
polepšenie ako výraz prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne
podnikajúceho kroky k tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti
a v budúcnosti sa jej viac nedopúšťal.

19. Vedením riadneho života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a
spoločnosti, nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste
bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. (R 22/1987)
Jedným zo základných znakov riadneho vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak

podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že
spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. (R 19/1976)
20. Súdy pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení primárne skúmajú, či odsúdený bude mať
zabezpečené zamestnanie, či iný zdroj príjmov, či bude mať zabezpečené bývanie, či udržiaval kontakt
s rodinou alebo inými blízkymi a aká je jeho širšia trestná minulosť, vrátane možných predchádzajúcich

podmienečných prepustení na slobodu. Okolnosti, vzťahujúce sa k materiálnemu a sociálnemu zázemiu
odsúdeného ovplyvňujú možnosť reintegrácie odsúdeného do spoločnosti a sú teda relevantné pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení.
21. Nutné je tak analyzovať vývoj trestnej činnosti z hľadiska jej frekvencie a závažnosti, a to najmä
v rokoch predchádzajúcich spáchaniu trestného činu, za ktorý odsúdený vykonáva trest. Je pritom

potrebné mať na pamäti, že podľa kriminologických výskumov dochádza k opusteniu kriminálnej dráhy
postupne, jedná sa teda o dlhší proces, nie o jednorazovú zmenu. Ak sa napríklad predlžujú doby
medzi páchaním jednotlivých trestných činov odsúdeným, môže to skôr naznačovať, že odsúdený je
na správnej ceste opustiť kriminálnu kariéru, ako to, že sa jedná o chronického recidivistu, ktorého
treba čo najprísnejšie oddeliť od spoločnosti. A naopak, najmä opakovane páchaná trestná činnosť v

krátkych intervaloch nasledujúcich po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody
môže naznačovať, že od odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho života, čo však platí len
za predpokladu, že odsúdený nepreukáže, že v medziobdobí nedošlo k takému polepšeniu a zmene
postoja, ktoré poskytujú podstatnú nádej, že po novom podmienečnom prepustení povedie riadny život.
V tomto ohľade môže byť relevantným dôležitým ukazovateľom napríklad to, pokiaľ odsúdený sám

rozpozná a uzná podmienky, ktoré v minulosti prispeli k páchaniu jeho trestnej činnosti a vyrovnáva sa
s nimi.
22. Vo vzťahu k osobe odsúdeného a k očakávaniu vedenia riadneho života v budúcnosti z jeho strany
krajský súd primárne poukazuje na jeho odpis registra trestov, z ktorého vyplýva, že pácha trestnúčinnosť od roku 2007 až do jeho súčasného umiestnenia vo výkone trestu, pričom mu boli opakovane
ukladané podmienečné tresty odňatia slobody ale aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré
vykonal. Odsúdený má v registri trestov 6 záznamov za rôznorodú trestnú činnosť. Aj riaditeľ ÚVTOS

vyhodnotil jeho resocializačnú prognózu ako menej priaznivú na základe stredného rizika recidívy
trestnej činnosti. Krajský súd tak konštatuje, že vzhľadom na jeho trestnú minulosť nie je možné zaručiť,
že po prípadnom podmienečnom prepustení bude viesť riadny život.
23. Podľa názoru krajského súdu má odsúdený sklony k páchaniu rôznej trestnej činnosti, preto niet
na základe čoho vysloviť predpoklad, že by po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia

slobody od teraz mal začať viesť riadny život. Je potrebné v tomto smere zdôrazniť, že odsúdený sa od
mladosti dopúšťal rôznej trestnej činnosti, a preto možno bez pochýb skonštatovať, že dosiaľ vykonané
tresty odňatia slobody na neho nemali požadovaný vplyv, resp. nemali očakávaný prevýchovný účinok.
Je to práve predchádzajúci spôsob život odsúdeného, ktorý do budúcna nedáva nie že dostatočné,
ale vôbec žiadne záruky na to, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody na slobodu viedol riadny život resp., že by sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Riziko

recidívy odsúdeného tak aj krajský súd posúdil ako vysoké, prevažujúce nad očakávaním riadneho
vedenia života odsúdeným v budúcnosti, v dôsledku čoho nemožno druhú materiálnu podmienku na
podmienečné prepustenie považovať za splnenú.
24. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie
na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom

podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo
základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
25. Krajský súd predmetný záver vyslovil po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov,
teda nielen s poukazom na kriminálnu minulosť odsúdeného, ale primárne s poukazom na správanie sa
odsúdeného počas pobytu vo výkone trestu a jeho postoj k trestnej činnosti, no zohľadnil tiež závažnosť

spáchanej trestnej činnosti, za ktorú je vo výkone trestu a tiež hodnotenie riaditeľa ÚVTOS, z ktorého
vyplynulo, že nespĺňa podmienky na podmienečné prepustenie.
26. Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že
nápravaacelkovépozitívnepôsobenienaosobuodsúdenéhojemožnélenpočasjehopobytuvovýkone
trestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody

by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred recidivujúcimi
páchateľmi trestnej činnosti.
27. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.