Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124386801
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124386801.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu A. B. C. a sudkýň A. D. E. a A. F.
G. v spore žalobcu G. G., H., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v G., I. J. XX, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát, s.r.o., so sídlom v Martine, Kuzmányho 4, IČO: XX XXX
XXX proti žalovanému K. J., H., D. L. M., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v B., E. X, o zaplatenie
190,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k.

6C/73/2024-106 zo dňa 19. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 190,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 190,22 eur od 28.03.2024
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd žalobcovi priznal

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vec právne odôvodnil ustanoveniami
§ 442 ods. 1, 3, § 524 ods. 1, 2, § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 7,
§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len
„zákon o PZP) a vecne tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na zaplatenie žalovanej
sumy titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom

náhradného motorového vozidla podľa Zmluvy o prenájme vozidla č. XXX/XXXX zo dňa 19.02.2024,
na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému - A. K. N. motorové vozidlo Hyundai i30 EČV: B.
XXXXX (ďalej len „náhradné motorové vozidlo“) po dobu opravy motorového vozidla poškodeného
v dôsledku škodovej udalosti/dopravnej nehody dňa 29.01.2024, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle poškodeného s tým, že táto bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
poisteného v poisťovni žalovaného. ,,Podľa zistení súdu prvej inštancie žalobca riadne preukázal svoje
právo na poskytnutie plnenia od žalovaného predovšetkým na základe zmluvy o postúpení pohľadávky,

a to predovšetkým na základe dohody o započítaní podľa čl. V. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
07.03.2024. Podľa názoru súdu, poškodený bol oprávnený postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému
na tretiu osobu. Súd zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platnú a aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku za danú. Mal preukázané, že na strane poškodeného
sa jednalo o účelne a nutne vynaložené náklady na prenájom motorového vozidla v trvaní 18 dní,
ktorá doba zodpovedá dobe opravy na poškodenom vozidle. Poškodený potreboval motorové vozidlo

na služobné účely. Cena prenájmu 35 eur za deň je primeranou cenou. Denná cena za nájom vozidla
v konaní nebola rozporovaná. Poškodený nemohol svoje vozidlo užívať najmenej 18 dní. Poškodený
nemohol ovplyvniť dĺžku opravy a z dôvodov, ktoré nezavinil, nemohol svoje vozidlo ani užívať.Rozsah náhrady škody v prípade uplatneného nároku na náhradu nákladov za používanie náhradného
motorového vozidla počas nemožnosti používania havarovaného vozidla v dôsledku jeho opravy je
daný nevyhnutnosťou a účelnosťou nákladov vynaložených na nájom náhradnej veci. Dĺžka doby,

za ktorú možno uplatniť nárok na náhradu nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla,
zodpovedá predovšetkým dobe opravy, t. j. času, po ktorý je poškodené motorové vozidlo v servise.
Táto doba zahŕňa aj čas, kedy sa vozidlo priamo neopravuje, avšak čaká sa na obhliadku, resp.
objednania náhradných dielov. Poškodený pred odovzdaním motorového vozidla na opravu nie je
povinný robiť výber servisu v zmysle najlacnejšieho alebo poskytujúceho opravu čo najrýchlejšie.

Nezohľadňujú sa len časové jednotky potrebné na samotnú opravu, ale celý čas od poškodenia
motorového vozidla po jeho obhliadku, odovzdanie do autoservisu, objednania náhradných dielov
až do vykonania samotnej opravy, pokiaľ nebol ovplyvnený subjektívnym neodôvodneným nekonaním
dohodnutých subjektov (najmä poškodeného) a nie je vzhľadom na charakter opravy a zvyčajný postup
autoservisov neobvyklý. Súd neuznal argumentáciu žalovaného, že oprava vozidla poškodeného trvala
neprimerane dlho. V tomto smere uviedol, že žalovaný na preukázanie svojej argumentácie predložil

aj odborné vyjadrenie č. XXX/XXXX, znalca L. N. A., z ktorého vyplynulo, že samotnú opravu bolo
možné zrealizovať za 17,8 hodín, t. j. cca 2 až 3 pracovné dni. Súd časové údaje, uvedené v odbornom
vyjadrení, nespochybnil, konštatoval však, že zmyslom celej konštrukcie právnej úpravy povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je ochrana
poškodeného. Ani prenájom náhradného vozidla nie je pre poškodeného želaným stavom a spôsobuje

mu neočakávané výdavky. Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok
spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu,
keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška
škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (rozhodnutie III.ÚS/602/2022 zo dňa 16.02.2023). S

poukazom na záver, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku doby, počas ktorej bolo jeho motorové
vozidlo v autoservise, s ktorým mohol disponovať až 08.03.2024, bol nájom náhradného motorového
vozidla dôvodný, preto považoval za dôvodné žalovaného zaviazať na doplatenie poistného plnenia
zodpovedajúceho zvyšnej (doteraz žalovaným neuhradenej) časti nájomného za nájom náhradného
vozidla v celkovej sume 190,22 eur. Keďže z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa

12.03.2024 vyplynulo, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 11.03.2024, dostal sa tak
do omeškania uplynutím pätnástich dní, t. j. od 27.03.2024, preto žalobcovi priznal aj požadovaný úrok
z omeškania. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 2, § 255 ods. 1 s tým, že súd nezistil
žiadne okolnosti pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči žalovanému v celom rozsahu zamietne a prizná
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, alternatívne rozsudok súdu
prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K uplatnenému nároku
na náhradu škody uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti si právny predchodca žalobcu zapožičal

náhradné motorové vozidlo u žalobcu. Uvedenú skutočnosť žalobca preukazuje zmluvou o prenájme č.
XXX/XXX zo dňa 19.02.2024. Právny predchodca užíval náhradné motorové vozidlo do dňa 07.03.2024.
Denná sadzba prenájmu bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dohodnutá na sumu vo
výške 29,16 eur bez DPH. Žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 11.03.2024 a poškodenému
priznal primeranú dobu zapožičania náhradného vozidla zodpovedajúcu 12 dňom, v ktorej je zahrnutý

čas na opravu vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie
náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci
s prestojmi zo strany poisťovne. Z poistného plnenia nebolo odpočítané opotrebenie vozidla, ku ktorému
by došlo prevádzkou poškodeného vozidla
v závislosti od počtu najazdených kilometrov. Do primeranej doby na opravu poškodeného motorového

vozidla žalovaný zahrnul aj 2 dni pripadajúce na víkend, ktoré zahŕňa do tejto doby automaticky a je mu
zrejmé, že počas týchto dní sa oprava poškodeného motorového vozidla nevykonáva. Uviedol, že nijako
nerozporujerozsahškôdvzniknutýchnamotorovomvozidleavšakpovažujezaneprimerané,abyoprava
motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie náhradného
vozidla poškodenému. Z hľadiska posúdenia účelnosti nákladov na nájom náhradného vozidla poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 3MCdo/3/2015.
Rovnako tak poukázal na právny názor Národnej banky Slovenska, podľa ktorej poškodený má nárok
na prenájom náhradného vozidla odo dňa vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle do dňa
doručenia oznámenia o vzniku totálnej škody, resp. oznámenia o ukončení opravy vozidla v súlades dĺžkou opravy podľa technológie opravy vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového
vozidla a primeraným časovým úsekom nevyhnutným na objednanie a dodanie potrebných náhradných
dielov. Uviedol, že skutočnosť o potrebnej oprave poškodeného vozidla nie je v rozpore s faktom,

že táto oprava trvala nepomerne dlho. Opravné úkony boli fakturované v trvaní 17,8 normohodín prác.
Uviedol, že aj pri zohľadnení dôb obstarania náhradných dielov a vykonania obhliadok vozidla je 18
dní neprimerane dlhé obdobie, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise, za účelom opravy. Uviedol,
že za účelom preukázania tvrdených skutočností predložil súdu odborné vyjadrenie, znalecký úkon
vypracovaný L. N. A., znalcom z odboru doprava cestná, v ktorom sa znalec vyjadril, že „na základe

preštudovania predložených podkladových materiálov je možné konštatovať, že samotná oprava vozidla
Škoda Fabia (EČV: J.) v súvise s poistnou udalosťou zo dňa 29.01.2024, ktorá zohľadňuje technologické
postupy udávané výrobcom v rozsahu, ako bolo predmetné vozidlo poškodené, bude trvať približne
2 až 3 pracovné dni (podľa kalkulácie priamo oprava trvala 17,8 hodín čistého času). Z technického
hľadiskamožnopredpokladaťmaximálnudĺžkuopravypredmetnéhovozidlavúrovni8až11pracovných
dní“. Vzhľadom na tento záver má žalovaný za to, že správne posúdil neprimeranosť dĺžky opravy

poškodeného motorového vozidla a na ňu nadväzujúcu neprimeranú dĺžku doby nájmu náhradného
vozidla. V podanom odvolaní tiež namietal, že žalobca si od uplatnenej sumy prenájmu neodpočítal
náklady, ktoré by vynaložil pri používaní vlastného motorového vozidla, a to zmenu technickej hodnoty
vozidla a pevné prevádzkové náklady. Uviedol, že skutočne účelné náklady sú iba náklady, ktoré
predstavujú rozdiel medzi nákladmi, ktoré by mal žalobca na prevádzku svojho motorového vozidla

a nákladmi za prenájom motorového vozidla. Poukázal na to, že dôkazy na podporu svojich tvrdení
o účelnosti a nevyhnutnosti zapožičania motorového vozidla je povinný v konaní predložiť žalobca.
Účelnosť a nevyhnutnosť zapožičania náhradného motorového vozidla žalobca nepreukázal. Poukázal
na to, že škodu, spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného
automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol

používať v dôsledku poškodenia, treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť
v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Vzhľadom na prepojenie podnikateľskej činnosti
žalobcu a predmetného autoservisu má žalovaný za to, že nedôvodné zadržiavanie poškodeného
motorového vozidla v autoservise bolo úmyselným konaním autoservisu pre zvýšenie zisku žalobcu.
Argumentoval tiež tým, že nárok žalobcu na úroky z omeškania voči žalovanému je potrebné posúdiť

podľa zákona o PZP, nakoľko uvedený právny predpis ako lex specialis obsahuje aj špeciálnu úpravu
omeškania poisťovateľa. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP. Uviedol, že právny
predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody dňa 11.03.2024. Žalovaný dňa
12.03.2024 poskytol žalobcovi v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP vysvetlenie, z akého dôvodu
znížil poistné plnenie, t. j. pred uplynutím trojmesačnej zákonnej lehoty. Žalovaný ukončil šetrenie dňa

11.03.2024 a vyplatil poistné plnenie vo výške 334,66 eur dňa 13.03.2024. Žalovaný dodržal aj zákonom
stanovenú 15-dňovú lehotu na plnenie, preto sa nemohol dostať do omeškania s plnením svojho
záväzku.

3. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej

inštancie je vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený. Zotrval na všetkých svojich doterajších
tvrdeniach a stanoviskách. Podľa jeho názoru rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 3MCdo/3/2015, na ktoré vo svojom odvolaní žalovaný poukazuje, nie je aplikovateľné v
prejednávanej veci, nakoľko v predmetnom rozhodnutí sa nejednalo o posudzovanie účelnosti/
primeranosti trvania prenájmu náhradného vozidla, nakoľko doba, počas ktorej poškodený nemohol

užívať vozidlo, nebola účastníkmi spochybňovaná.
K argumentácii žalovaného o neprimerane dlhom období, v ktorom bolo vozidlo umiestnené v servise
za účelom opravy, uviedol, že odmena za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne
stanovia počet normohodín potrebných na opravu vozidla. Samotné servisy majú prax čo najskôr
vozidlo odovzdať zákazníkovi a je nelogické, aby servis naťahoval dĺžku opravy poškodeného vozidla.

Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu,
na druhej strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. K
predloženémuodbornémuvyjadreniuuviedol,žežalovanýnerozlišujemedzikalendárnymiapracovnými
dňami. Pokiaľ žalovaný priznal nárok na náhradné vozidlo v trvaní 12 kalendárnych dní a poistné plnenie
krátil o 6 dní trvania nájmu, žalobca poukázal na to, že vozidlo bolo prijaté do servisu dňa 19.02.2024

a opravené bolo dňa 07.03.2024 (nájom náhradného vozidla trval od 19.02.2024 do 08.03.2024,
pričom fakturovaný bol do dňa 07.03.2024). Pokiaľ teda žalovaný priznal nájomné za 12 dní nájmu,
priznal nájomné len do 01.03.2024. Uvedené potvrdzuje, že žalovaný si svojvoľne a nesprávne určil
dĺžku opravy aj z technického hľadiska. Vo vyjadrení akcentoval, že dĺžku opravy z technickéhohľadiska nemožno stotožňovať s reálnou dĺžkou opravy, nakoľko dĺžka opravy z technického hľadiska
nezohľadňuje pracovnú vyťaženosť servisu, vyťaženosť pracovných nástrojov, atď. Počet normohodín,
uvedených vo faktúre, teda nikdy neodzrkadľuje reálny čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave

vozidla. Odhliadnuc od uvedeného, odborné vyjadrenie, ktoré predložil žalovaný, je vypracované len
na základe podkladov, ktoré znalcovi poskytuje žalovaný. Znalec si pri vypracovávaní podkladov
nevyžiadava od servisu správu o priebehu opravy, informácie ohľadne pracovnej vyťaženosti ohľadom
vyťaženosti pracovných nástrojov, ohľadom vyťaženosti pracovníkov autoservisu, ktoré skutočnosti
majú objektívny vplyv na trvanie opravy vozidla v servise a sú nevyhnutné pre posudzovanie toho,

či bola dĺžka opravy skutočne neprimeraná, ako to tvrdí žalovaný. Žalovaný odborným vyjadrením
preukázal len „primeranú“ dobu opravy poškodeného vozidla z technického hľadiska v ideálnom stave,
avšak nijakým spôsobom ním nie je možné preukázať, že by servis v období, kedy bolo vozidlo
v servise, na tomto účelovo nevykonával opravné práce a zámerne tak predlžoval dobu opravy.
K námietke žalovaného, že žalobca si od uplatnenej sumy prenájmu neodpočítal náklady, ktoré by
vynaložil pri používaní vlastného motorového vozidla, a to zmenu hodnoty vozidla, uviedol, že súčasná

rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky považuje za neoprávnené zníženie hodnoty poistného
o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, kedy by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú
skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila, a to
nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch. V otázke zmeny
technickej hodnoty poškodeného vozidla poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 2Obdo/48/2012 zo dňa 28.03.2013, ako aj názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Žiline
v obdobnej veci, sp. zn. 10Co/316/2018 zo dňa 20. júna 2019. S ohľadom na namietané úroky
z omeškania zo strany žalovaného poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021, ako aj na zhodné závery Ústavného súdu Slovenskej
republiky, vyjadrené v náleze sp. zn. III.ÚS/309/2023, III.ÚS/214/2020 a III.ÚS/215/2020, kde Ústavný

sud Slovenskej republiky ustálil, že výklad ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP, v spojení s § 517
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktorý by vylučoval poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo
aj úroky z omeškania z náhrady škody, je v konflikte s racionálnym účelom právnej úpravy

4. Ďalšie vyjadrenia k podanému odvolaniu súdu doručené neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, nakoľko je vo výroku I. a vo výroku II. vecne
správny.

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa
preto stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu

prvej inštancie.

7. V prejednávanom spore žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej sumy 190,22 eur
s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného
motorového vozidla za obdobie, po ktoré nebolo možné používať motorové vozidlo z dôvodu jeho

poškodenia pri dopravnej nehode tým, že nárok poškodeného bol na žalobcu postúpený zmluvou
o postúpení pohľadávok. Rozhodovacou praxou, napr. nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky III.ÚS/602/2022 zo dňa 16.02.2023 bolo ustálené, že účelom náhradného motorového vozidla
je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Výška škody

tak nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok.

8. Z obsahu spisu vyplynulo, že v dôsledku škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 29.01.2024, a ktorá
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného, si poškodený

zapožičal náhradné motorové vozidlo u žalobcu, a to Zmluvou o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa
19.02.2024. Faktúrou č. XXXXXX zo dňa 07.03.2024 žalobca fakturoval za prenájom náhradného
vozidla sumu 629,86 eur za 18 dní od 19.02.2024 do 07.03.2024, pričom žalovaný poistné plnenie
znížil o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 6 dní, ktorú žalobca požadoval, žalobcoviposkytol plnenie v sume 334,66 eur. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s poškodeným, čo žalovaný nespochybňoval a s ohľadom
na to, že pohľadávka bola spôsobilá byť predmetom postúpenia zmysle § 524 Občianskeho zákonníka

a zmluva o postúpení pohľadávky bola platná, dospel k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne
legitimovaný, čo v odvolaní nebolo namietané.

9. V posudzovanom prípade zo stanoviska žalovaného vyplýva, že plne akceptuje svoju povinnosť
nahradiťpoškodenémunáhraduzapoužitienáhradnéhomotorovéhovozidla,avšakvyžaduje,abyvýška

tejto náhrady bola určená v súlade so zákonom a ustálenou rozhodovacou praxou súdov a z uvedeného
dôvodu považuje za dôvodnú náhradu len za 12 dní trvania prenájmu náhradného vozidla.

10. Rozhodujúcou odvolacou argumentáciou žalovaného bolo jeho tvrdenie o neprimeranosti
dĺžky trvania nájmu náhradného motorového vozidla, kedy si podľa žalovaného rozsah poškodení
na motorovom vozidle poškodeného vyžadoval trvanie opravy zohľadňujúcej technologické postupy

udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla
medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne v rozsahu 12 dní.

11. Ako už bolo ustálené judikatúrou, pokiaľ ide o náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla,
je poisťovateľ povinný náhradu poskytnúť v rozsahu, v ktorom boli náklady vynaložené nutne a účelne.

Otázka, či náklady za nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí na posúdení konkrétnych
okolnostíprípadu.Voveci,sp.zn.III.ÚS/602/2022ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyuviedol,žeúčelnosť
nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej
sféry poškodeného na ďalšie používanie. Vo veciach III.ÚS/602/2022 a III.ÚS/476/2024 Ústavný súd

Slovenskej republiky akcentoval porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená
čiastočná škoda, s tou, v rámci ktorej bude spôsobená škoda totálna. Ustálil, že dobu od zapožičania
náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti
(a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, respektíve poukázania
finančných prostriedkov), treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania

náhradného motorového vozidla, a s tým spojené primerané náklady. Podľa skutkových zistení súdu
prvej inštancie náhradné vozidlo bolo poškodeným prenajaté 18 dní. Fakturovaný bol aj prenájom
náhradného vozidla za 18 dní od 19.02.2024 do 07.03.2024 v celkovej sume 629,86 eur. Skutočnou
škodou bolo v danom prípade nájomné za prenajaté motorové vozidlo, keď dĺžka doby, za ktorú možno
uplatniť nárok na náhradu nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla, zodpovedá dobe

opravy, t. j. času, po ktorý je poškodené motorové vozidlo v servise. Odvolací súd sa stotožňuje
s názorom vysloveným prvoinštančným súdom, že poškodený nie je povinný robiť výber servisu
v zmysle najlacnejšieho servisu alebo servisu poskytujúceho opravu najrýchlejšie. Nezohľadňujú sa len
časové jednotky potrebné na samotnú opravu, ale celý čas opravy motorového vozidla, pokiaľ nebol
ovplyvnený subjektívnym neodôvodneným nekonaním dotknutých subjektov (najmä poškodeného)

a nie je vzhľadom na charakter opravy a zvyčajný postup autoservisov neobvyklý. Dodáva, že od
momentuodovzdaniavozidladoservisuzaúčelomopravyodpadáprepoškodenéhoakákoľvekmožnosť
ingerencie do priebehu vykonávania opravy s dopadom na dĺžku jej vykonávania. Odvolací súd tak
súhlasístým,žežalobcapreukázal,žepožadovanénákladyzaprenájomnáhradnéhovozidlasúúčelné,
a že poškodený mal dôvodne náhradné vozidlo prenajaté až dovtedy, pokým mu servis neodovzdal

opravené vozidlo. Odvolací súd súhlasí s tým, že žalovaný ani predloženým odborným posudkom
nepreukázal, že nájom náhradného vozidla bol za dobu viac ako 12 dní trvania nájmu náhradného
vozidla neúčelný. Z odborného posudku nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť,
že poškodený mohol objektívne užívať svoje vlastné motorové vozidlo skôr, ako mu po vykonanej
oprave bolo do užívania odovzdané V danom prípade poškodený na zmluve o prenájme vozidla

potvrdil, že zo servisu si preberá svoje vozidlo dňa 08.03.2024. Aj v odbornom vyjadrení, predloženom
žalovaným, bolo potvrdené (časť 2. vyjadrenie), že ohliadka o poškodení vozidla bola nielen dňa
31.01.2024, ale aj dňa 05.03.2024, preto pokiaľ bolo vozidlo opravené dňa 07.03.2024 a vozidlo
po oprave odovzdané dňa 08.03.2024, námietka žalovaného o neprimeranosti trvania doby prenájmu
nie je dôvodná. Keďže oprava motorového vozidla po vykonanej ohliadke zo dňa 05.03.2024 vyžadovala

vykonanie prác vymenovaných v odbornom posudku predloženého žalovaným (vymenované diely
na výmenu a lakovanie), krátenie poistného plnenia o 6 dní je z tohto pohľadu svojvoľné.12. Pokiaľ ide o námietku žalovaného uplatnenú v odvolacom konaní, ktorou žalovaný vyjadruje
nesúhlas s výškou uplatneného nároku za prenájom náhradného motorového vozidla aj z dôvodu, že si
žalobca od uplatnenej sumy prenájmu neodpočítal náklady, ktoré by vynaložil pri používaní vlastného

motorového vozidla, a to zmenu technickej hodnoty vozidla a pevné prevádzkové náklady, odvolací súd
poukazuje na to, že jednak žalovaný neuvádza, v akom rozsahu odpočet zmeny technickej hodnoty
vozidla a tzv. prevádzkových nákladov požaduje a jednak poukazuje na to, že v konečnom dôsledku
poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava použitím nových náhradných
dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené,

sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2Obdo/48/2012), pričom účelom zákonných ustanovení o PZP je taký postup, aby sa
poškodenému - žalobcovi jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, pričom opačný
prístup by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu. Zároveň odvolací súd poukazuje
aj na postup samotného žalovaného, ktorý krátil poistné plnenie v rozsahu ním určenej neprimeranej
dobe nájmu náhradného motorového vozidla, nie v dôsledku odpočtu zmeny technickej hodnoty vozidla

a tzv. prevádzkových nákladov.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodná ani námietka žalovaného vo vzťahu k priznaným
úrokom z omeškania.

14. Úroky z omeškania majú povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením záväzku, uhrádzajú sa
popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní.

15. Pokiaľ ide o rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže

aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Nakoľko žalovaný sa od 28.03.2024 preukázateľne dostal
do omeškania, lebo tak uplynulo 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným, ktoré
žalovaný skončil dňa 11.03.2024, súd prvej inštancie dôvodne v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP
rozhodol o príslušenstve pohľadávky za použitia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zbierky zákonov.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % voči žalovanému, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427
ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh; § 428 CSP).