Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123394750
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6123394750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a. s., so sídlom
Ulicapriemyselná10,03852Sučany,IČO:50387189,zastúpenejspoločnosťou:Advokátskakancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o.,
so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému
spoločnosťou: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 811
04 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 448,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného

proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 6C/33/2024-110 zo dňa 2. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 6C/33/2024-110 zo dňa 2. júla 2024 potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 448,80 eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nárok žalobcu uplatňovaný v prejednávanom prípade
sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“), ako aj ust.
§ 442 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 08.03.2022 došlo ku škodovej
udalosti na motorovom vozidle poškodeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
zn. Volkswagen Sharan, EČV: D. XXXXX. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla poisteného u obchodnej spoločnosti Česká podnikateľská poišťovna, a.s., Vienna Insurance

Group, ktorej likvidačným zástupcom v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. je zástupca žalovaného, ktorého
žalovaný poveril výkonom likvidačných úkonov a svojím zastupovaním aj v tomto konaní. Poškodený si
počas trvania opravy jeho vlastného vozidla, ktoré poškodil poistenec označenej poisťovne prenajal od
žalobcunáhradnémotorovévozidlozn.NissanQashqai,EČV:E.XXXXX,vrozsahu27dní,atovobdobí
od 18.03.2022 do 13.04.2022. Po skončení doby nájmu prenajímateľ vystavil nájomcovi faktúru
č. 220215 zo dňa 12.04.2022, splatnú dňa 26.04.2022, za prenájom náhradného vozidla v trvaní 27 dní
s dohodnutým denným nájomným vo výške 56,10 eur s DPH/deň. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo

dňa 13.04.2022 poškodený ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka za odplatu svoju peňažnú
pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.514,70 eur s DPH z titulu poistného plnenia, ktorá odplata
zodpovedá výška sumy vyfakturovanej faktúrou č. 220215 zo dňa 12.04.2022. V zmysle tejto zmluvy
vzájomné nároky, a to úhrada odplatyza postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítali
s tým, že žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 13.04.2022. Následne si žalobca u žalovaného

uplatnil u žalovaného náhradu škody z postúpenej pohľadávky, ktorá škodová udalosť bola evidovaná
u žalovaného pod č. 9532266310. Listom zo dňa 30.05.2022 označeným ako „Oznámenie o poistnom
plnení“ žalovaný oznámil žalobcovi, že mu poskytne poistné plnenie vo výške 1.065,90 eur za prenájom
náhradného vozidla, ktoré predstavuje priznanie poistného plnenia, krátené o sumu 448,80 eur, keďže
len v uvedenom rozsahu žalovaný považoval nájom náhradného vozidla za účelný a nevyhnutný. Tvrdil,

že nájomné vo výške 1.065,90 eur predstavuje priznanie poistného plnenia len za 19 dní, zahŕňa čas
na opravu vozidla zohľadňujúci technické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných
dielov, čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi
zo strany poisťovne. Zároveň žalovaný zdôraznil, že do primeranej doby na opravu poškodeného vozidla
zahrnul aj všetky víkendy, ktoré zahŕňa do tejto doby automaticky, pretože je mu jasné, že počas týchto
dní sa oprava poškodeného motorového vozidla nevykonáva. Následne žalovaný priznané poistné

plnenie vo výške 1.065,90 eur poukázal na bankový účet žalobcu.
3. Pri rozhodovaní tohto sporu okresný súd vychádzal z ust. § 524, § 525, § 526, § 442 ods. 1, § 663
Občianskeho zákonníka ako aj ust. § 4 ods. 1 a 2 , § 11 ods. 6, 7 a 8, § 14 ods. 1, § 20 ods. 1, § 24 ods.
3, 5 a 9 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“ ).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v tomto spore
riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky nájmu od 18.03.2022
do 13.04.2022. Uviedol, že žalovaný čiastočne plnil žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného.
Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietal len dĺžku prenájmu náhradného vozidla. Poškodený
mal náhradné vozidlo prenajaté od 18.03.2022 do 13.04.2022 (27 dní). Žalobca

poškodenému vyfakturoval prenájom náhradného vozidla vo výške 1.514,70 eur s DPH. Oznámením
o poistnom plnení zo dňa 30.05.2022 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 27.05.2022 ukončil šetrenie
poistnej udalosti a priznal poistné plnenie vo výške 1.065,90 eur. Vo zvyšnej časti poistné plnenie
žalovaný žalobcovi nepriznal pre neprimerané náklady na náhradné vozidlo (8 dní x 56,10 eur, čo
predstavuje sumu 448,80 eur, ktoré predstavuje žalobou uplatnený nárok). Ďalej súd prvej inštancie

konštatoval, že poškodený bol obmedzený vo svojom práve užívať vlastné vozidlo, a preto bolo jeho
právom zabezpečiť si iné (náhradné) vozidlo na nevyhnutnú dobu, t. j. dobu počas vykonávania opravy
jeho vozidla. Poškodený si svoju povinnosť promptne splnil a poškodené motorové vozidlo odovzdal do
opravy. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného

s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Žalovaný správne
uvádzal, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v rozsahu, v akom boli náklady
nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Krátenie poistného plnenia zo strany
žalovaného však súd prvej inštancie považoval za nedôvodné. Za obdobie, keď bolo auto v oprave, je
nároknanáhraduškodyvpríčinnejsúvislostisoškodovouudalosťou.Dostavu,doktoréhosapoškodený

dostal a v ktorom bol obmedzený, bol zavinený klientom žalovaného. Bez poškodenia vozidla, ku
ktorému došlo pri dopravnej nehode, poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť,
ale mohol ďalej svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže poškodený bol ale nútený vozidlo odovzdať na
opravu v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo. Pri určovaní výšky škody sa vždy
vychádza z konkrétnej, skutočnej škody a nie z hypotetických výpočtov žalovaného. Vznikom poistnej

udalosti sa totiž poškodený náhle ocitol v stave ním nezavineného diskomfortu.
5. Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je
namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať
svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Žalovaný argumentoval tým, že ním priznaná
doba zapožičania korešponduje s časom potrebným na opravu vozidla zohľadňujúcim technologické

postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, na presun vozidla medzi jednotlivými
pracoviskami, a teda nájom náhradného vozidla nie je účelný v trvaní 27 dní. Z čestného prehlásenia
poškodeného zo dňa 04.08.2023 vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas doby opravy jeho
poškodeného motorového vozidla bol nevyhnutný z dôvodu, že nemal k dispozícii žiadne iné vhodné
vozidlo a náhradné vozidlo nevyhnutne potreboval, používal ho dennodenne na dochádzanie

do práce, nezaobíde sa bez neho, nakoľko je osobou ZŤP. Dňa 13.04.2022 autoservis poškodenému
oznámil, že vozidlo je opravené a v rovnaký deň poškodený aj ukončil prenájom
náhradného vozidla. V danej súvislosti konajúci súd akcentoval, že z vykonaného
dokazovania nevyplynulo, že by mal poškodený akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanievykonávaniaopravárenskýchprácnapoškodenomvozidle.Konajúcisúdprezentovalnázor,ženemožno
od poškodeného spravodlivo žiadať, aby každodenne dopytoval servis s požiadavkou prevzatia vozidla.
Doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného. Náhrada za zaplatené nájomné

za náhradné vozidlo nebola účtovaná za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j.
vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou nehodou, a teda súd priznal náhradu
za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo poškodené motorové vozidlo
poškodeného v servise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Obmedzenie poškodeného
pominulo až reálnym odovzdaním opraveného vozidla, teda momentom, kedy poškodený mohol so

svojím vlastným vozidlom disponovať. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že
doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného, že zaplatené nájomné
za náhradné vozidlo nebolo účtované
za dobu dlhšiu, ako bol tento náklad účelný a nutné, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti
so vznikom škody, dopravnou nehodou. Za irelevantné pre závery o primeranosti dĺžky prenájmu
považoval okresný súd aj predložené odborné vyjadrenie. Žalovaný má totiž objektívnu zodpovednosť

pri refundácii nákladov uhrádzaných z povinného zmluvného poistenia. Inštitút povinného zmluvného
poistenia má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k odstráneniu
nepriaznivých následkov spôsobených škodovou udalosťou. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023 vyplýva, že nevyhnutnosť využívania
náhradného vozidla pominie až momentom, kedy má poškodený reálne k dispozícii prevádzky schopné

opravené vozidlo, t. j. kedy je mu vozidlo skutočne odovzdané. V posudzovanom prípade nastal tento
moment dňom 13.04.2022 bez toho, aby ho poškodený mohol akýmkoľvek spôsobom skrátiť alebo
predĺžiť. Vozidlo si prevzal v deň nasledujúci po vykonaní jeho opravy, pričom od neho nemožno
spravodlivo žiadať, aby mal svoje osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby si vozidlo prevzal
ihneď po telefonáte z autoservisu. Za opodstatnenú dobu prenájmu je podľa ustálenej judikatúry

potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu
poškodeného vozidla, pričom táto je v zmysle ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená
skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia a samotným poskytnutím plnenia. Či bolo
v možnostiach autoservisu a pri zachovaní technologických postupov ukončiť opravu poškodeného
vozidla skôr, nie je pre toto konanie rozhodujúce, nakoľko uvedené nemožno pričítať na ťarchu

poškodeného. Aj keby poškodený disponoval odbornými znalosťami potrebnými na opravu vozidla, je
nemysliteľné, aby dohliadal na opravu, resp. jej dĺžku v zmluvnom autoservise. Navyše,
žalovaný si bol vedomý dĺžky trvania opravy, keďže faktúru za opravu vozidla mal k dispozícii. Táto
mu bola ľahostajná až do doby, keď si poškodený, resp. jeho právny nástupca uplatnil náhradu škody
spočívajúcuvprenájmenáhradnéhovozidla.Vtomtokonanísatakžalovanýsnažíuvedenébezdôvodne

pričítať na ťarchu poškodeného. Ak mal žalovaný námietky proti spôsobu vykonania opravy, mal to
riešiť priamo s autoservisom a nie na úkor poškodeného. Prípadne mal poškodeného priamo odkázať
na autoservis, ktorý vykonáva opravu v súlade s ním uvádzanými technologickými postupmi. V danom
prípade náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu,
ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopravnou

nehodou, lebo súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo
vozidlo poškodeného v autoservise v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.
6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý bol v tomto spore v celom rozsahu úspešný, priznal nárok
na ich náhradu voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v lehote 60 dní
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa
domáhal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne, a súčasne

prizná žalovanému nárok na náhradu prvoinštančného i odvolacieho konania; alternatívne navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.
1 písm. f) a h) CSP].

9. Zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v rámci procesnej obrany v konaní na
súde prvej inštancie. Naďalej namietal neprimerane dlhú dobu prenájmu náhradného vozidla, teda dobu,
pokým sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Prenájom náhradného vozidla trval od
18.03.2022 do 13.04.2022 (t. j. 27 dní), denné nájomné bolo dojednané vo výške 56,10 eur s DPH,faktúra za prenájom bola vo výške 1.514,70 eur s DPH. V procese likvidácie poistnej udalosti žalovaný
uznal ako oprávnený prenájom vozidla za 19 dní, za ktoré aj žalobcovi poskytol plnenie vo výške
1.065,90 eur, ktoré zodpovedá výške nájomného v uvedenej sume (56,10 eur x 19 dní). Nepriznaný

rozdiel vo výške 448,80 eur, t. j. predstavuje nájomné za 8 dní prenájmu náhradného vozidla,
je predmetom tohto súdneho konania. Sumu prenájmu náhradného vozidla žalovaný rozdelil na dobu,
pokým podľa jeho názoru mala trvať účelne vykonaná oprava poškodeného vozidla, t. j. od 18.03.2022
do 05.04.2022. Keďže prenájom náhradného motorového vozidla trval až do dňa 13.04.2022, tento
počnúc 20. dňom nájmu nezodpovedá účelnej oprave vozidla, pretože nezohľadňuje technologické

postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun vozidla
medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Jedná sa teda
o obdobie od 05.04.2022 do 13.04.2022, keď oprava bola dokončená dňa 12.04.2022 a keď následne
po oznámení autoservisu dňa 13.04.2022 si poškodený svoje opravené motorové vozidlo ešte v ten
istý deň prevzal. Žalovaný teda v tomto spore namieta neúčelnosť doby nájmu, keďže podľa jeho
názoru oprava poškodeného motorového vozidla aj z pripojeného odborného vyjadrenia Ing. Ľubomíra

Jarouša, znalca z odboru cestná doprava, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej premávke
a odhadu cestných vozidiel vyplýva, že vzhľadom k celkovému priebehu procesu opravy predmetného
vozidla zn. Volkswagen Sharan v opravovni (k času opravy je nutné pripočítať čas na prijatie vozidlo,
obhliadku vozidla, objednanie náhradných dielov a pod.), je možné z technického hľadiska predpokladať
maximálnu dĺžku opravy vozidla (zadnej časti) v úrovni približne 14 – 17 pracovných dní. Vzhľadom

na reálnu dĺžku samotnej opravy (cca 24 až 25 hodín, 4 – 5 pracovných dní) je v uvedenom čase aj
výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia. Žalovaný teda čas
opravy poškodeného vozidla (ktorému musí zodpovedať aj dĺžka nájmu náhradného vozidla) stanovil
s prihliadnutím na technologické postupy uvádzané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov,
čas potrebný na presun poškodeného vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci

s prestojmi zo strany žalovaného pri poskytovaní súčinnosti). Odvolateľ zopakoval, že je
neprimerané, aby oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu a tým sa zvyšovali
náklady na poskytovanie náhradného vozidla poškodenému. Žalovaný plne akceptuje svoju
povinnosť nahradiť poškodenému náhradu za použitie náhradného vozidla, avšak vyžaduje, aby výška
tejto náhrady bola určená v súlade so zákonom a ustálenou súdnou praxou. Práve preto žalovaný priznal

žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi náhradu len za 19 dní trvania prenájmu náhradného
vozidla. Súčasne odvolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016, z ktorého vyplýva, že v danom prípade nevyhnutná
potreba žalobcu zadovážiť si náhradné motorové vozidlo po dobu, keď nemohol užívať
svoje motorové vozidlo, nebola účastníkmi spochybňovaná. Aj u porovnateľného motorového

vozidla však platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný, je obmedzený hľadiskom účelnosti.
Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (v danom prípade dohodnutou)
v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Otázka, či náklady za nájom náhradného
vozidla boli nutné a účelné závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno vo
výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej než

je obvyklá potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu. Rovnako F. E. G. ako orgán
kontroly nad výkonom poisťovníctva na území SR zastáva právny názor, že poškodený má nárok na
prenájom náhradného vozidla odo dňa vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle do dňa doručenia
oznámenia o vzniku totálnej škody, resp. oznámenia o ukončenia opravy vozidla v súlade s dĺžkou
opravy podľa technológie vozidla danej výrobcom konkrétnej značky motorového vozidla a primeraným

časovým úsekom nevyhnutným na objednanie a dodanie potrebných náhradných dielov. Samotná
skutočnosť, že bola potrebné oprava poškodeného motorového vozidla nie je v rozpore s faktom, že táto
oprava trvala nepomerne dlho. Žalobca v tomto spore žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, ktoré by
opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno,
ktoré ho zaťažuje v otázke preukázania nadmernej dĺžky opravy, ktorá sa následne odzrkadlila aj v dĺžke

prenájmu náhradného motorového vozidla. Prenos zodpovednosti za takýto postup servisu následne
nemôže byť presunutý na žalovaného, ktorý uvedenú skutočnosť nijako nevedel ovplyvniť. Žalovaný mal
za to, že vyššie uvedenou argumentáciou dostatočne preukázal, že dĺžka opravy motorového vozidla
poškodeného bola neúmerne dlhá, autoservis zadržiaval vozidlo aj po skončení opravy ďalších 8 dní
a z toho dôvodu nebol v súlade so stanoviskom F. povinný nahradiť poškodenému neprimerane dlhé

obdobie využívania náhradného vozidla. Zároveň odvolateľ prezentoval názor, že
nemôže niesť zodpovednosť za predlžovanie vybavenia poistnej udalosti z dôvodov na
strane autoservisu, a to neúmerne dlhou dobou vykonávania opravy. S prihliadnutím na
závery znalca Ing. Ľubomíra Jarouša uvedené v jeho odbornom vyjadrení žalovaný priznal žalobcovinárok na zapožičanie náhradného vozidla na dobu 19 dní, keď znalec uviedol ako maximálnu dĺžku
opravy 14 – 17 dní, v ktorých je zahrnutá aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony
autoopravovne. Opravné úkony boli autoservisom fakturované v trvaní 25,2 hodín, čo predstavuje cca 4

pracovné dni. Zároveň Ing. Ľubomír Jarouš pri výpočte dĺžky opravy uvedenej vyššie počítal s využitím
lenjednéhopracovníkaautoservisu,keďjezrejmé,žesvyužitímviacerýchpracovníkovmožnotútodobu
výrazne skrátiť. Spolu tak bolo vozidlo v servise 8 dní nad rámec primeranej doby opravy odporúčanej
výrobcom. Podľa názoru žalovaného v posudzovanom prípade neboli žiadnym spôsobom preukázané
dôvody, ktoré by opodstatňovali žalobcom uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla. Doba stanovená

znalcom (14 – 17 pracovných dní) dostatočne pokrýva všetky situácie, ktoré v autoservise môžu nastať
počas vykonávania opravy. Znalec Ing. Jarouš teda prihliadol aj na iné okolnosti, ktoré mohli predĺžiť
dobu opravy, teda neposudzoval dĺžku doby opravy iba z technického hľadiska. Doba vykonávania
27 dní však predstavuje výrazné prekročenie primeranej doby na opravu poškodeného motorového
vozidla právneho predchodcu žalobcu, čo žalovaný náležite preukázal odborným vyjadrením znalca.
Napokon odvolateľ poukázal na to, že aj žalobca v tomto spore predložil odborné vyjadrenie protichodné

s odborným vyjadrením Ing. Jarouša, a preto mal súd prvej inštancie povinnosť nariadiť kontrolné
znalecké dokazovanie na odstránenie týchto nezrovnalosti, keďže sám nebol odborne spôsobilý posúdiť
sporné otázky technického charakteru.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdil. Súčasne si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Akcentoval, že skutkové a právne okolnosti prezentované žalovaným v jeho opravnom prostriedku
neodôvodňujú zmenu napadnutého rozsudku odvolacím súdom. Napadnutý rozsudok je z pohľadu
žalobcu plne súladný s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalobca sa plne stotožnil so závermi súdu prvej

inštancie prezentovanými v napadnutom rozsudku o tom, že náklady za prenájom náhradného vozidla
boli v danom prípade vynaložené nutne a účelne, keďže tieto boli vynaložené počas vykonávania
opravy poškodeného vozidla. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne
zaoberal spornými skutočnosťami, argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky
strán sporu vyhodnotil podľa svojej úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi

okolnosťami žalobcom uplatneného nároku. Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv
žalovaného, automaticky nezakladá záver o nesprávnosti týchto skutkových zistení. Konajúci súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uzavrel, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu
je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného, poškodený
nemohol užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu. V dôsledku toho

si poškodený musel prenajať vozidlo až do vydania jeho oprávneného vozidla autoservisom. Zároveň
z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 04.08.2023 vyplýva, že bez vozidla sa nezaobíde, keďže
je osoba ťažko zdravotne postihnutá. Z ustálenej súdnej praxe pritom vyplýva, že skutočnou škodou
je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie individuálne úvahy a výpočty žalovaného. Poškodený
nemal nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode podrobne skúmať podmienky,

či už požičovní alebo autoservisov, u ktorých nechá poškodené motorové vozidlo opraviť. K námietkam
žalovaného v jeho opravnom prostriedku k otázke nevyhnutnosti a účelnosti nákladov za prenájom
náhradného vozidla žalobca uviedol, že dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania
opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do jeho
dispozície, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023. Vo vzťahu k dôvodnosti a účelnosti trvania
nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom náleze Ústavný súd SR vyslovil stotožňujúci názor
s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody účelnosť nákladov spojených
s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného
vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie

používanie. Súčasne Ústavný súd uviedol, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať
škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje platné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodlivý následok.

12. Pokiaľ žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo
3/2015 zo dňa 28.06.2016, žalobca upriamil pozornosť na to, že predmetné rozhodnutie vychádza
z úplne odlišného skutkového stavu a nie je na prejednávanú vec aplikovateľné. V označenom
rozhodnutí sa dovolací súd totiž vôbec nezaoberal posudzovaním dĺžky opravy vozidla s ohľadomna dĺžku nájmu náhradného vozidla. Predmetom jeho posudzovania bolo to, že žalobca si zapožičal
náhradné motorové vozidlo od fyzickej osoby, ktorá sa profesionálne nezaoberá požičiavaním
náhradných vozidiel, pričom denná sadzba nájmu dojednaná medzi žalobcom a prenajímateľom bola

skutočne neprimerane vysoká vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste
a čase. V aktuálne posudzovanom prípade však denná sadzba nájmu vychádzala z riadne zverejneného
cenníka žalobcu, ktorá nebola neprimeraná. Ďalej žalobca zdôraznil, že počas celej dĺžky opravy
pretrvávalo rovnaké postavenie poškodeného, ktorý bol obmedzený v možnosti užívať jeho vlastné
motorové vozidlo. Jeho postavenie sa zmenilo, až keď mu bolo vozidlo vydané zo servisu, preto počas

celej dĺžky opravy mal poškodený nárok na nájom náhradného vozidla.
13. Súčasne je potrebné zobrať do úvahy, že poškodený ako laik nikdy nemôže vopred vedieť, ako dlho
by mala byť oprava jeho vozidla vykonávaná podľa „technologických postupov“ a aká je „primeraná dĺžka
opravy“. Nemožno od poškodeného požadovať, aby počas vykonávania opravy ukončil nájom
náhradného vozidla, aby vyhovel poisťovni škodcu, a to len s ohľadom na to, že zvyšná dĺžka opravy
už môže byť neprimerane dlhá. Opravu jednoducho poškodený nedokáže nijakým spôsobom ovplyvniť,

a preto nedokáže ovplyvniť ani dĺžku nájmu náhradného vozidla. Nie je správne ani spravodlivé od
žalovaného stavať poškodeného do situácie, kedy by nemal istotu v tom, či jeho nájom náhradného
vozidla je ešte oprávnený, alebo už nie.
14. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 602/2022-34 je nutné konštatovať, že pokiaľ
stále prebieha oprava poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej

je nútený užívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak podľa Ústavného súdu možno
považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení
likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o povinnom
zmluvnom poistení, resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva
potreba používania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. V danej

súvislosti žalobca poukázal na argumentáciu Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 7Co/53/2024
zo dňa 19.06.2024, v ktorom odvolací súd uviedol, že právny predchodca žalobcu – poškodený bol
obmedzený z objektívnych dôvodov v užívaní svojho poškodeného vozidla počas vykonávania opravy
škôd vzniknutých pri poistnej udalosti, ktorú zapríčinil klient žalovaného a v kontexte aj s poukazom
na nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 riešenie mu ponúka nájom

náhradného vozidla, ktorého účelom je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,
ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, kedy môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo ... Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej
dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým z reálnej možnosti poškodeného užívať svoje
motorové vozidlo. Odvolací súd tiež upriamil pozornosť na to, že účelom povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č.
381/2001 Z. z. je poskytnutie právnej ochrany poškodenému škodovými následkami zapríčinenými
motorovým vozidlom škodcu, a teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu
vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou.
15. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany poukázal na odborné vyjadrenie znalca, tak

v ňom sa znalec vyjadroval výlučne k dĺžke opravy z technického hľadiska, čo je zaznamenané aj
v listinných dokladoch, avšak odborné vyjadrenie už nezohľadňuje objektívne skutočnosti daného
prípadu týkajúce sa prevádzkových procesov daného autorizovaného servisu, ktoré poškodený nemôže
ovplyvniť. Odborné vyjadrenie predložené žalovaným nezohľadňuje individuálne skutkové okolnosti
danej veci, napr. pracovnú vyťaženosť konkrétneho autoservisu v rozhodnom období, dostupnosť

pracovných nástrojov potrebných na opravu vozidla a ďalšie skutočnosti majúce vplyv na trvanie opravy
v autoservise (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/81/2021). Oprava každého
jednotlivéhovozidlavservisesariešiindividuálneajeovplyvnenáviacerýmifaktormiuvádzanýmivyššie,
ktoré odborné vyjadrenie nezohľadňuje. Prijmúc argumentáciu žalovaného by muselo byť krátené každé
poistné plnenie v súvislosti so zapožičaním náhradného vozidla, nakoľko nie je možné v žiadnom

servise zabezpečiť opravu vozidiel bez čakania na uvoľnenie servisného miesta po
predchádzajúcej oprave a príprave servisného miesta na ďalší servisný zásah ďalšieho vozidla. Navyše,
odborné vyjadrenie predložené žalovaným bolo vypracované len na základe podkladov, ktoré znalcovi
poskytol žalovaný. Znalec si pri vypracovaní podkladov nevyžiadal od servisu správu o priebehu opravy,
informácie ohľadom pracovnej vyťaženosti, ohľadom vyťaženosti pracovných nástrojov, či vyťaženosti

pracovníkov autoservisu a pod. Všetky tieto skutočnosti však majú objektívny vplyv na trvanie opravy
vozidla v servise a sú nevyhnutné pre posudzovanie toho, či bola dĺžka opravy skutočne neprimeraná
tak, ako to tvrdí žalovaný. Až po tom, ako by boli všetky tieto individuálne skutkové okolnosti zohľadnené
a obsiahnuté v odbornom vyjadrení, by bolo možné prijať záver, že odborné vyjadrenie je objektívnea v danej veci relevantné. V danom prípade poškodený nemal nijakú možnosť ovplyvniť konanie
značkového autoservisu, v ktorom bola vykonávaná oprava jeho poškodeného vozidla. Potom nemôže
ani znášať následky neopravenia vozidla v skoršom čase (technicky eventuálne možnom), keď dokonca

v konaní ani nebolo preukázané, že by autoservis Galimex, s.r.o. mal reálne možnosti poškodené vozidlo
opraviť v lehote maximálne 17 dní, ako na to poukazoval žalovaný v spojení s predloženým odborným
vyjadrením. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal aj na argumentáciu Okresného súdu
Martin v rozhodnutí sp. zn. 11C/17/2024 zo dňa 16.04.2024. Obdobne Krajský súd v Bratislave
v rozsudku sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023 vyslovil záver, že za opodstatnenú dobu prenájmu

náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady
nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7
zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky
poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. Vychádzajúc
z tejto argumentácie by bola opodstatnená doba prenájmu náhradného vozidla v súdenom spore až
do dňa 25.10.2022. Poškodený však ukončil nájom ešte skôr, a preto bol nájom náhradného vozidla

nevyhnutný a účelný. Tak ako Krajský súd v Bratislave aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 dospel k záveru, že „v prípade čiastočnej škody (teda
sa nejedná o totálnu škodu na motorovom vozidle, v dôsledku ktorej sa nebude dať motorové vozidlo
ďalej vôbec používať) účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom,
keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane

do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. Na základe uvedeného tak možno považovať
dobu zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej o ukončení likvidácie škodovej
udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení,
resp. poukázania finančných prostriedkov] za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania
náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.

16. Neobstojí ani námietka žalovaného o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Okresný súd
riadne, obsiahlo a vyčerpávajúco odôvodnil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalovaného
ohľadom neprimeranosti dĺžky opravy, ako aj s tým, prečo ním predložené odborné vyjadrenie
považoval za irelevantné, čo uviedol v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku. K namietanej
arbitrárnosti a svojvôli súdu prvej inštancie žalobca poukázal na princípy Civilného sporového poriadku,

predovšetkým čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, na ktorých stojí tento procesný právny predpis, a ktoré hoci
netvoria paragrafové znenie zákona, nemožno ignorovať. Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie
nemožno chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý jeden argument strany sporu bola daná podrobná
odpoveď. V danom spore sa totiž kladie dôraz predovšetkým na jednoduchosť a zrozumiteľnosť
rozhodnutia (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 119/03-30). To, že sa žalovaný

nestotožňuje s názorom súdu, riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, ešte neznamená, že
tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Strana sporu má totiž právo na nezávislé
anestrannéprejednanievecisúdom,avšaknemánároknato,abysúdyrozhodovalipodľajehopredstáv.
Okresný súd v napadnutom rozsudku riadne uviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, aké
považoval za nepreukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil.

17. Ďalšie podania strán sporu neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods.
3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej, t. j.
vo výroku I. a tiež v závislom výroku II. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil.

19. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).20. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani

právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004).
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1 CSP) a nie strán sporu. Do obsahu základného práva
podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani právo strany sporu
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou
navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 3/1997 zo dňa
19.03.1997 a sp. zn. II.ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Odvolacie námietky žalovaného k spôsobu
vyhodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe vyhovel, pričom

ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím
na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá
povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného
prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie

veľmi podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s
„právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva,
ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie,

popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, odvolací súd len doplnil dôvody napadnutého
rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.
IV.ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚS 78/2005, III.ÚS 264/2008, IV.ÚS 372/2008). Tento právny

názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

21. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku argumentoval, že poistné plnenie znížil o neprimeranú

dĺžku nájmu v rozsahu 8 dní, čo zodpovedá žalovanej sume 448,80 eur. Tvrdil, že nájomné vo výške
1.065,90eur,ktoréžalobcoviposkytolza19dnínájmunáhradnéhovozidla,zahŕňačasnaopravuvozidla
zohľadňujúci technické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný
na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
Žalovaný pritom v priebehu konania nespochybnil dennú výšku nájomného. Na podporu

svojej argumentácie žalovaný predložil do spisu odborné vyjadrenie – znalecký úkon č. 202401145712
053/2024 vypracovaný Ing. Ľubomírom Jaroušom, znalcom z odboru doprava cestná, v závere ktorého
konštatoval, že v danom prípade je možné z technického hľadiska predpokladať maximálnu dĺžku opravy
predmetného vozidla (zadnej časti) v úrovni približne 14 – 17 pracovných dní. Keď vzhľadom na reálnu
dĺžku samotnej opravy (cca 24 – 25 hodín, čo zodpovedá 4 – 5 pracovným dňom) je v uvedenom

čase aj výrazná časová rezerva na ďalšie úkony popisované v texte odborného vyjadrenia. Ak teda
poškodený odovzdal svoje poškodené motorové vozidlo autoservisu za účelom opravy dňa 14.03.2022
a jeho oprava bola ukončená dňa 12.04.2022, a žalovaný si prevzal motorové vozidlo dňa 13.04.2022,
kedy aj ukončil nájom náhradného vozidla, nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že by takáto
dĺžka nájmu bola v rozpore s účelnosťou a primeranosťou požadovanou zákonom. V danej súvislosti

je nutné zdôrazniť, že poškodený v čase, keď je jeho motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody
v autoservise, nemá možnosť ovplyvniť priebeh ani samotnú dĺžku vykonávania opravy, pričom je
celkom obvyklé, že v čase, keď je jeho motorové vozidlo v autoservise, neprebiehajú na ňom opravy
nepretržite, či kontinuálne, a to v závislosti od dostupnosti náhradných dielov, množstva zákaziek
autoservisu, jeho personálneho obsadenia a ďalších okolností vplývajúcich na celkovú dobu zotrvania

jeho motorového vozidla mimo jeho dispozičnej sféry. Umiestnením vozidla do autorizovaného servisu,
ktorý je zmluvným partnerom zúčastnenej osoby, uskutočnil poškodený zodpovedný výber subjektu
spôsobilého na vykonanie opravy jeho poškodeného motorového vozidla, dôvodne sa spoliehajúc na to,že mu vozidlo bude opravené v primeranom čase a so zachovaním primeranej kvality. Určenie doby
vykonania opravy vozidla ex post je preto vylúčené. Pre spochybnenie doby, počas ktorej vozidlo
poškodeného bolo nevyhnutne v autoservise, by muselo byť preukázané, že poškodený mal reálnu

možnosť vozidlo užívať a túto zo subjektívnych dôvodov nevyužil. V súdenom prípade však nič také
nebolo preukázané.

22. Východiskovo považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju

prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o povinnom
zmluvnom poistení, alebo „zákon o PZP“). Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany
poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu
poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody
priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu a jednak tým, že v rámci združenia

zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú
obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom
povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré
mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a
to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc s ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.,

ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie
poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda,
ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa

poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho
uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného
motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla
nemôže toto vozidlo užívať.

23. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky
v náleze č. k. I. ÚS 291/2025-56 zo dňa 6. augusta 2025, ktorý v jeho odôvodnení uviedol:

„35. Ústavný súd Slovenskej republiky už v skutkovo a právne obdobných prípadoch konštatoval,
koncentrujúc sa na podstatu uplatneného nároku, že účelom náhradného motorového vozidla je

eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj s primeranými
nákladmi, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok (III. ÚS 602/2022, III.ÚS
476/2024).

36. Vo veci sp.zn. III.ÚS 602/2022 sa ústavný súd vyjadril stotožňujúco s názorom konajúceho súdu,
podľa ktorého účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď
došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie.
37. Rovnako v oboch veciach (III.ÚS 602/2022 a III.ÚS 476/2024) ústavný súd akcentoval

porovnateľnosť situácie, v rámci ktorej bude poškodenému spôsobená čiastočná škoda, s tou, v rámci
ktorej bude spôsobená škoda totálna. V oboch prípadoch ide totiž o skutočnosť objektívnej nemožnosti
užívať svoje vlastné motorové vozidlo, ktorá má pre stanovenie relevantnej doby z hľadiska uplatnených
nárokov na náhradu za nájom náhradného vozidla bazálny význam. Na podklade uvedeného potom
ústavný súd ustálil, že dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovanej

o ukončení škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp.
poukázania finančných prostriedkov] treba považovať za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba
užívania náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady (m.m. III.ÚS 602/2022,
III.ÚS 476/2024).
38. Dôležitým kritériom na posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže

v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej
udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť využívať
hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizovať využívaním poškodeného vozidla.K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 2932/20 zo dňa 14.
januára 2021 (m.m. III.ÚS 602/2022 a III. ÚS 476/2024).
39. Krajský súd v dôvodoch napadnutého rozsudku už vyššie vymedzené závery nerešpektoval a pri

rozhodovaní o nároku na náhradu za nájom náhradného vozidla považoval za podstatnú nevyhnutnú
dobu opravy poškodeného vozidla (rozhodujúce skutočnosti), a to na podklade žalovanou
stanoveného rozsahu poškodenia vozidla a kalkulácie nákladov na opravu, ktoré boli v súlade
so žalovanou predloženým odborným vyjadrením. Odôvodnenie krajského súdu je tak v protirečení
s ústavným súdom konštatovanou ústavnou udržateľnosťou stanoveného účelu náhradného vozidla

(bod30.tohtonálezu),ako ajúčelnosťounákladovzanájomnáhradnéhovozidla(bod36.tohto
nálezu) a v neposlednom rade aj primeranosť nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla,
ktorá je previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla (bod 37.
tohto nálezu). Odklon krajského súdu už od uvádzanej interpretácie v ústavnoprávnom rozmere pri
formovaní odpovedí na právne a skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, zasiahol do práva sťažovateľky (Náhradné vozidlo, s.r.o. – poznámka odvolacieho súdu) na

súdnu ochranu, ako aj jej práva na spravodlivé súdne konanie, čo viedlo ústavný súd k záveru o porušení
citovaných práv zaručených Ústavou a Dohovorom napadnutým rozsudkom krajského súdu.
40. Už len pre úplnosť ústavný súd v reakcii na argumentáciu zúčastnenej osoby, ako aj
krajského súdu odkazujúcu na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/3/2015, že
jeho nosné dôvody (ratio decidendi) sa týkajú stanovenia skutočnej škody spočívajúcej v nákladoch na

vypožičanie alebo prenájom vozidla, a to s ohľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových
vozidiel, keďže spornými sa stali náklady na vypožičanie náhradného vozidla,
ktoré prevyšovali náklady na prevádzku vlastného vozidla. Spornou otázkou v tu prejednávanej veci
však nebola otázka týkajúca sa nákladov za prenájom v kontexte obvyklých cien prenájmu,
a preto sa závery obsiahnuté v označenom rozhodnutí ani nemohli dotýkať predmetu rozhodovania tohto

sporu, ktorej podstata rozpornosti spočívala v stanovení opodstatnenosti doby prenájmu (relevantná
doba prenájmu).“

24. Neobstojí preto námietka žalovaného o nedôvodnosti doby trvania nájmu náhradného vozidla
poškodeným za celé obdobie od 18.03.2022 až 13.04.2022 (27 dní), založená na tom, že oprava

motorového vozidla poškodeného trvala neúmerne dlhú dobu, čo zakladá dôvod na krátenie
poistného plnenia žalobcovi (predstavujúce nájomné za 8 dní náhradného vozidla). Žalovaný stále
opomína fakt, že účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej
dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že autoservis oznámil

žalovanému, že jeho osobné motorové vozidlo je opravené dňa 13.04.2022 a v ten istý deň si
poškodený svoje opravené vozidlo z autoservisu prevzal, a zároveň ukončil i nájom náhradného vozidla.
Ako už bolo uvedené vyššie, primeranosť nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného vozidla je
previazaná s kontinuálne pretrvávajúcou potrebou užívania tohto náhradného vozidla z dôvodu, že
vozidlo poškodeného sa nachádza v autoservise za účelom jeho opravy. Prenájom náhradného vozidla

trval od 18.03.2022 do 13.04.2022 (t. j. 27 dní), čo zodpovedá dobe, pokým sa poškodené motorové
vozidlo nachádzalo v servise. Poškodený pritom nemá žiadnu možnosť ovplyvniť dĺžku opravy jeho
poškodeného vozidla.

25.Zapopísanejsituácie,rešpektujúcargumentáciuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyakonajvyššej

súdnej autority (pozri bod 23. odôvodnenia tohto rozhodnutia) a s prihliadnutím na individuálne okolnosti
posudzovaného nezistil žiaden dôvod na to, aby žalovaný krátil žalobcovi poistné plnenie – nájomné
za 8 dní za prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto spore by preto bolo
nadbytočné.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v danom
prípade nemalo opodstatnenie a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie,
na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v meritórnom výroku I. ako vecne správny potvrdil.

27. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému v
zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaným.28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný.
29. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].