Rozsudok – Konkurz ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121208916
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8121208916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátuJUDr.IgoraRaganaaJUDr.AdriánaPažúra,vsporežalobcu:JUDr.OndrejGajdošech,sosídlom
kancelárie Krmanova 14, 040 01 Košice, zn. správcu S1283, správcovi úpadcu A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX C. XXX, zastúpeného: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: AGRO-EKO FARMA, s. r. o., so sídlom 090 03
Ladomirová 225, IČO: 46 949 585, zastúpenému JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom, so sídlom
Námestie SNP 538/1, 091 01 Stropkov, IČO: 42 032 415 a Mgr. Jurajom Berežným, advokátom, so
sídlom Centrálna 2/38, 089 01 Svidník, IČO: 50 039 229, o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške

8.000,- eur v prospech oddelenej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 2Cbi/21/2021-76 zo dňa 21. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 2Cbi/21/2021-76 zo dňa 21. novembra 2023.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť v prospech oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o., so sídlom
Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 240 198, v konkurze na majetok úpadcu: A. B.,

nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2K/17/2017,
peňažnú náhradu v sume 8.000,- eur za prevedené motorové vozidlo značky TATRA T2-148S3-/-/-,
VIN: XXXXXXX, EČV: D. XXX A., v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II.
priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
v prospech oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa peňažnú náhradu.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že ako správca na základe poskytnutej súčinnosti od Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Svidník, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 27.11.2020 zistil prevod
vlastníckeho práva z úpadcu na tretiu osobu, a to na žalovaného. Správca pred dňom 27.11.2020 nemal
vedomosť o motorovom vozidle značky TATRA T2-148S3-/-/-, VIN: XXXXXXX, EČV: D. XXX A., nakoľko

úpadca počas celého konkurzu neposkytoval správcovi súčinnosť. Z vykonanej lustrácie považoval
za preukázateľné, že úpadca bol evidovaný ako vlastník vyššie označeného motorového vozidla, a
to v období od 18.5.2007 do 16.1.2018. K prevodu vlastníckeho práva z úpadcu (pravdepodobne
formou kúpnej zmluvy, prípadne darovacej zmluvy) došlo až po vyhlásení konkurzu, a teda tento právnyúkon, ktorý dlžník urobil po vyhlásení konkurzu, ukracuje majetok podliehajúci konkurzu a zároveň
je tento právny úkon neúčinný voči veriteľom úpadcu ex lege (v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej len

„ZKR“). Správca motorové vozidlo zapísal do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa MIL
SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44 240 198. Súpis
oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa bol uverejnený v Obchodnom vestníku č. 37/2018 dňa
21.2.2018 a následne z dôvodu, že súpis oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa uverejnený dňa
21.2.2018 nespĺňal náležitosti požadované právnymi predpismi, správca ho nahradil súpisom oddelenej

podstaty publikovaným v Obchodnom vestníku č. 116/2020 dňa 18.6.2020. Motorové vozidlo sa v
oboch uverejnených súpisoch majetku nachádza pod súpisným číslom 5. Žalobca tvrdil, že sa domáhal
vydania motorového vozidla, ktoré bolo prevedené do vlastníctva žalovaného, avšak žalovaný ani ku
dňu podania žaloby motorové vozidlo do podstaty nevydal a zároveň ani neposkytol do ukrátenej
podstaty nijaké plnenie, čím spôsobil zabezpečenému veriteľovi škodu. Uvedeným úkonom došlo
podľa žalobcu k ukráteniu zabezpečeného veriteľa v konkurze. Žalobca argumentoval, že v danom

prípade nedokáže riadne vykonávať speňažovanie majetku patriaceho do konkurzu, nakoľko nemá
vedomosť, kde sa predmetné motorové vozidlo v súčasnosti nachádza. Zároveň podľa jemu dostupných
informácií nedokáže určiť, či bol prevod vlastníckeho práva uskutočnený bezodplatne, prípadne cena
bola podstatne nižšia, ako cena obvyklá za predmetné motorové vozidlo. V prípade, ak by bolo motorové
vozidlo predané pod cenu, resp. by bol prevod uskutočnený bezodplatne, žalovaný takýmto konaním

poškodil oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o. Žalobca uzavrel, že v zmysle
ust.§44ods.2ZKR,súprávneúkonyúpadcuurobenépočaskonkurzu,akukracujúmajetokpodliehajúci
konkurzu, voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť. Po vyhlásení konkurzu správca
koná v mene a na účet úpadcu. Táto skutočnosť však nevylučuje, že úpadca uskutoční právne úkony
počas konkurzu, ako v danom prípade, a prevedie majetok patriaci do konkurznej podstaty na inú/

tretiu osobu, v tomto prípade na žalovaného. Zákon postihuje takéto konanie ex lege neúčinnosťou. Z
uvedeného dôvodu žalobca nie je odkázaný na uplatnenie odporovacieho práva v zmysle príslušných
ustanovení ZKR, je však povinný plnenie, o ktoré bol majetok ukrátený, vymáhať od povinnej osoby.
Žalovaný je v súčasnosti aj naďalej vedený ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla, ktoré
patrí do konkurznej podstaty oddeleného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Argumentoval, že podľa tvrdenia žalobcu mal žalovaný údajne
nadobudnúť motorové vozidlo od úpadcu po vyhlásení konkurzu a správca ho mal údajne zapísať do
oddelenej podstaty úpadcu, avšak v žalobe už žalobca tvrdí, že motorové vozidlo je vo vlastníctve
žalovaného. Žalovaný považoval za vylúčené, aby si na tú istú vec žalobca uplatňoval jednak svoje

vlastnícke právo a zároveň, aby k tej istej veci uznával vlastnícke právo žalovaného a domáhal sa svojich
nárokov podľa § 44 ods. 2 ZKR. Tvrdil, že nemá dotknuté vozidlo vo svojom vlastníctve a žalobca
nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by svedčil o nadobudnutí vlastníctva žalovaného k vozidlu od úpadcu
v čase po vyhlásení konkurzu a ani nepreukázal, že ho vlastnil úpadca. Napriek tomu ho spísal do
oddelenej podstaty. Mal za to, že bremeno takéhoto dôkazu spočíva na žalobcovi. Naviac zápis vozidla

do oddelenej podstaty nebol žalovaným spochybnený, a teda platí právna domnienka, že vozidlo bolo
do oddelenej podstaty zapísané dôvodne a v rámci konkurzného konania podlieha speňaženiu (§ 78
ods. 6 ZKR). Dokonca z evidencie motorového vozidla vyplýva, že toto vozidlo bolo vyradené.

5. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že uznesením Okresného súdu Prešov

sp. zn. 2K/17/2017 zo dňa 15.12.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX C. XXX a do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Ing. Jozef Sitko.
Na základe rozhodnutia 1. schôdze veriteľov, Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. 2K/17/2017 zo dňa
3.4.2018 rozhodol o odvolaní JUDr. Ing. Jozefa Sitka z funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a za
správcu ustanovil žalobcu. Žalobca ako správca zapísal dotknuté motorové vozidlo do súpisu oddelenej

podstaty zabezpečeného veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o., čo zverejnil v Obchodnom vestníku č. 37/2018
dňa 21.2.2018 a následne novým súpisom oddelenej podstaty publikovaný v Obchodnom vestníku
č. 116/2020 dňa 18.6.2020. Z pripojenej evidenčnej karty dotknutého vozidla súdu prvej inštancie
vyplynulo, že žalovaný je od 16.1.2018 vlastníkom tohto vozidla a od 22.1.2018 je jeho držiteľom. A. B.
bola vlastníkom tohto vozidla v čase od 18.5.2007 do 16.1.2018.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 111 ods. 1; 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009“) a tiež
podľa §§ 67 ods. 1; 73 ods. 1; 76 ods. 1, 2, 3; 77 ods. 1; 78 ods. 1, 3, 4, 5; 44 ods. 2; 104 ods. 1, 2 ZKR.Ďalej podľa §§ 151a; 151e ods. 1, 3; 151h ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
a tiež podľa §§ 149; 150 ods. 1; 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

7. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca ako správca konkurznej
podstaty pri plnení svojich zákonných povinností zostavil súpis všeobecnej podstaty ako aj oddelenej
podstaty veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o., ktorý si prihlásil do konkurzu svoju zabezpečenú pohľadávku
spolu so zabezpečovacím (záložným) právom, vo výške zabezpečenej sumy 450.089,21 eur, ktorého

súčasťou bolo aj vozidlo značky TATRA T2-148S3-/-/-, VIN: XXXXXXX, EČV: D. XXX A.. Úpadca A. B.
v priebehu konkurzného konania dňa XX.XX.XXXX zomrela. V zmysle ust. § 104 ods. 1 a 2 ZKR súd
prvej inštancie pokračoval v konaní s dedičmi a správca ostal aj po smrti dlžníka oprávnený nakladať s
majetkom podliehajúcim konkurzu, konať v mene a na účet dedičov. Preto úmrtie úpadcu nespôsobilo
zastavenie konkurzného konania a správca bol oprávnený naďalej evidovať vozidlo v súpise majetku a
aj byť stranou v konaní súvisiacom s konkurzom alebo z neho vyplývajúcim.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že správca pri výkone svojej funkcie postupuje s odbornou starostlivosťou
a vykonáva okrem speňaženia majetku aj správu, ochranu a zabezpečenie majetku úpadcu, ktorý
patrí do konkurznej podstaty. Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej
podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné (§ 78 ods. 1 ZKR), spolu s poznámkou o nárokoch

uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku
do súpisu. Správca je pritom oprávnený, ako aj povinný súpis pravidelne aktualizovať a následne
zverejniť v Obchodnom vestníku. Žalobca ako správca preto podľa súdu prvej inštancie postupoval v
súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami pri súpise majetku úpadcu, zisteného zo skutočností a
informácií dostupných správcovi v čase vykonania súpisu, nakoľko zisťovanie majetku podliehajúceho

konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu, a to aj vlastným šetrením.

9. Z evidenčnej karty vozidla súdu prvej inštancie vyplynulo, že v rozhodnom období, teda v čase
vyhlásenia konkurzu, bola vlastníkom predmetného vozidla A. B., a to od 18.5.2007 do 16.1.2018. Dňa
16.1.2018, teda po vyhlásení konkurzu, došlo k zmene držby ako aj vlastníka motorového vozidla,

ktoré bolo v tom čase zabezpečené v prospech veriteľa MIL SLOVAKIA s.r.o. na základe zmluvy o
zriadení záložného práva k hnuteľnej veci. Z toho je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že úpadca
urobil po vyhlásení konkurzu právny úkon týkajúci sa majetku patriaceho do konkurznej podstaty, ktorý
nespôsobuje jeho neplatnosť, ale takýto právny úkon je neúčinný voči konkurzným veriteľom. Prevodom
vlastníckeho práva k vozidlu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu na úkor veriteľov, a teda k poškodeniu

konkurznej podstaty.

10. Žalobca ako správca po vyhodnotení zistených skutočností preto podľa súdu prvej inštancie správne
argumentoval, že právny úkon, ktorým úpadca po vyhlásení konkurzu previedol svoj majetok, je v
zmysle ust. § 44 ods. 2 ZKR voči konkurzným veriteľom neúčinný, pričom sa rozhodol neúčinnosť

právneho úkonu v osobitnom konaní neuplatniť, nakoľko pre neposkytnutie súčinnosti úpadcom nemal
vedomosť, kde sa vozidlo v súčasnosti nachádza, a teda ho nedokáže riadne speňažiť. Účinky
označeného zákonného ustanovenia ho však oprávňujú požadovať, aby bolo vydané plnenie, ktoré
patrí do konkurznej podstaty, a to tak od druhého účastníka právneho úkonu, ako aj od úpadcu (ak
dostal dohodnuté plnenie), alebo od iných osôb, ktorým bolo plnenie podľa právneho úkonu poskytnuté.

Súd prvej inštancie poukázal, že žalobca na preukázanie dôvodnosti požadovanej výšky plnenia do
konkurznejpodstatypredložilverejnedostupnécenovéponukyobdobnýchvozidiel,vktorýchjepredajná
cena stanovená v rozsahu od cca 7.000,- eur do cca 11.000,- eur. Takto určená hodnota uplatneného
plnenia nebola zo strany žalovaného relevantným spôsobom spochybnená ani namietaná, pričom
je oprávnením správcu konkurznej podstaty stanoviť hodnotu majetku, ktorý sa zapisuje ako súčasť

konkurznej podstaty a toto oprávnenie má vychádzať z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení
skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Na základe
uvedeného preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie aj trov odvolacieho konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, založené na
svojvôli súdu a neopierajúce sa o zákon. Argumentoval, že súd prvej inštancie posudzoval neúčinnosť
nejakého, bližšie obsahovo a časovo nešpecifikovaného právneho úkonu, ktorý svojvoľne označil
za ex lege neúčinný bez toho, aby mal vedomosť, o aký úkon išlo. Odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP vzhliadol žalovaný v tom, že súd prvej inštancie porušil právo žalovaného

na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, neodôvodnil
odvolaním napadnuté rozhodnutie riadne (v zmysle § 220 ods. 2 CSP) a nevyporiadal sa s námietkami
žalovaného, podstatnými pre rozhodnutie veci samej. Súd prvej inštancie podľa žalovaného nevysvetlil,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, a to najmä procesnej obrany žalovaného, keď odmietol
argumenty žalovaného, avšak v odôvodnení rozhodnutia ich ani nevyvrátil, ani nespochybnil a ani

nezdôvodnil, prečo ich považuje za irelevantné, čo žalovaný považuje za neprípustné a v rozpore s jeho
právom na spravodlivý proces.

14. Ďalej žalovaný argumentoval, že žaloba podaná žalobcom je aj procesne neprípustná. Dôvodil,
že v zmysle ust. § 79 ods. 1 ZKR pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci

záväzok úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila
k rukám správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku, odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými
veriteľmi alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako
hodnota tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej
osoby zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu, pričom podľa ods. 2 k § 79

majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu môže správca speňažiť podľa
tohto zákona; správca pritom koná v mene tejto osoby. Obdobne ust. § 80 ZKR rieši postup správcu pri
zápise súpisu majetku tretích osôb nadobudnutých na základe neúčinných alebo neplatných právnych
úkonov. Nakoľko žalobca ani neoznačil právny úkon, ktorý by mal byť neúčinný alebo neplatný a ani
neuviedol dátum uzatvorenia tohto právneho úkonu, nebolo možné ani určiť, či išlo o neúčinný právny

úkon, či neúčinnosť bolo potrebné posudzovať podľa § 57 a nasl. ZKR, resp. či išlo o neúčinnosť podľa
§ 44 ods. 2 ZKR, príp. či išlo o platný právny úkon, pretože eventuálna neplatnosť právneho úkonu
vylučuje jeho neúčinnosť. Žalovaný tvrdil, že nakoľko zákon predpokladá v zásade platnosť takýchto
úkonov, je potrebné, aby sa súd v prípade, že takémuto úkonu odníma zákonom predpokladané účinky
bez riadneho konania o odporovateľnosti úkonu, vysporiadal najskôr file_0.jpg

file_1.wmf

s jeho platnosťou.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný poukázal na závery súdu prvej
inštancie zhrnuté odvolacím súdom v odseku 9. tohto rozsudku, pričom tvrdil, že súd prvej inštancie
odignoroval zásadu, že v súdnom spore tohto charakteru znáša dôkazné bremeno žalobca, ktorý je
povinný preukázať základ žaloby. V prípade tejto žaloby bol povinný jednoznačne označiť právny úkon
úpadcu a žalovaného, na základe ktorého mal žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému

vozidlu. Ak sa teda žalobca domáhal na žalovanom nejakého plnenia z dôvodu neúčinnosti nejakého
úkonu, bolo jeho povinnosťou tento právny úkon označiť tak, aby mohol byť tento úkon žalovaným
vyhodnotený a súdom aj prejudiciálne posúdený z hľadiska jeho platnosti, keďže neexistujúci, príp.
neplatný právny úkon nemôže byť označený ako úkon neúčinný. Preukázanie tejto skutočnosti bolo
povinnosťou žalobcu a ak si žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, bol procesne zodpovedný za

tento stav.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalovaný citoval §§ 409 ods. 1; 443 ods. 1
Obchodnéhozákonníka.Tvrdil,žesúdprvejinštancievychádzalvýslovnezevidenčnejkartymotorovéhovozidla a v súvislosti s tým je potrebné uviesť, že evidovanie motorových vozidiel registrovaných
v Slovenskej republike príslušnými dopravnými inšpektorátmi nemá právotvorný charakter, t. j. táto
evidencia sa – pokiaľ ide o preukazovanie vlastníckeho práva/práva držby motorového vozidla nespája

so žiadnymi právnymi účinkami s poukazom na § 111 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. Podľa uvedeného
ustanovenia ide iba o informačný systém, ktorý v žiadnom prípade nezakladá a ani nemení vlastnícke
právo k motorovému vozidlu. Preto žalovaný považoval za zarážajúce, že súd prvej inštancie evidenčnej
karte motorového vozidla takýto význam dal, aj keď je z nej zrejmé iba to, že ku dňu 22.1.2018 bolo
motorové vozidlo vyradené z prevádzky a akékoľvek úvahy o nadobúdaní a zmene vlastníctva z tohto

dôkazu ani nevyplývajú, resp. s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Obchodného zákonníka a
zákonač.8/2009Z.z.,súbezvecnéhoaprávnehovýznamu.Uzavrel,žeakbolavecsprávcomzapísaná
do oddelenej podstaty úpadcu, správca sa mohol domáhať na osobe, ktorá vec zo súpisu oddelenej
podstaty neoprávnene zadržiava, jej vydania do oddelenej podstaty. V priebehu konania však nebolo
preukázané, aby sa správca a to či už výzvou alebo žalobou domáhal od povinnej osoby vydania veci a
aninebolopreukázané,abysažalovanýalebotretiaosobadomáhalivylúčeniavecizoddelenejpodstaty,

teda platí právna domnienka, že vec bola do súpisu oddelenej podstaty zapísaná oprávnene a správcovi
nepochybne prislúcha právo na jej speňaženie.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny.
Uviedol, že žalovaný nešpecifikuje konkrétne v odvolaní dôvody, prečo a ako súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva a tým malo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Argumentoval, že žalovaný
ani nekonkretizoval, o aký konkrétny procesný postup malo ísť a vo svojom odvolaní vyjadril len vo veľmi
všeobecnej rovine, ako napríklad, že súd sa nevysporiadal s námietkami žalovaného podstatnými pre
rozhodnutie, avšak žalovaný v odvolaní neuviedol, aké konkrétne námietky má na mysli. V odvolaní

žalovaný tiež uviedol, že súd prvej inštancie nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, a to
najmä skutkové tvrdenia procesnej obrany žalovaného, keď odmietol tieto argumenty, avšak žalovaný v
odvolaní bližšie nešpecifikoval, aké argumenty boli odmietnuté zo strany súdu prvej inštancie.

18. Ďalej žalobca uviedol, že oprávnenie nakladať s majetkom, ktorý podlieha konkurzu, prechádza na

správcu, právne úkony, ktoré robí úpadca po vyhlásení konkurzu a týkajú sa tohto majetku úpadcu, sú
platné. Tieto právne úkony sú len právne neúčinné voči veriteľom úpadcu, za predpokladu, že ukracujú
majetok úpadcu. Voči iným osobám sú tieto právne úkony nielen platné, ale aj účinné. Právne úkony,
ktoré boli uskutočnené po vyhlásení konkurzu sú neúčinné ex lege, a preto správca je oprávnený a
zároveň povinný vymáhať plnenie, o ktoré bol majetok úpadcu ukrátený. Správca v danej veci nemohol

postupovať tak, ako to uviedol žalovaný, a to, že ho mal vyzvať v zmysle § 79 ods. 1 ZKR, nakoľko
správca v čase zapísania majetku do súpisu majetku mal preukázané, že úpadca v čase vyhlásenia
konkurzu toto predmetné motorové vozidlo vlastnil. To, že bolo prevedené sa správca nedozvedel
od úpadcu, nakoľko tento so správcom nekomunikoval, ale až zo súčinnosti príslušného dopravného
inšpektorátu. Okrem toho, motorové vozidlo bolo zabezpečené záložným právom zabezpečeného

veriteľa a tak toto automaticky patrilo do konkurznej podstaty, kým sa nepreukáže opak, čo sa
stalo potom, čo bola doručená súčinnosť zo strany príslušného dopravného inšpektorátu. Žalobca
argumentoval, že ak mal žalovaný iný právny názor, mal zákonné možnosti ako sa domôcť svojich práv,
ako napríklad uplatniť svoje práva ako tretej osoby tak, že mohol žiadať zapísať poznámku spornosti k
majetku, ktorý bol zapísaný do súpisu majetku a následne podať excindačnú žalobu potom, čo by bol

na takýto úkon vyzvaný zo strany konkurzného súdu.

19. Žalobca poukázal, že žalovaný počas konania tvrdil, že nie je vlastníkom motorového vozidla a v
rámci odvolania už poukazuje na ustanovenia ZKR, že mal byť vyzvaný predtým, ako sa jeho majetok
ako tretej osoby zapísal do súpisu majetku, na zaplatenie nejakej hodnoty majetku. Žalobca dôvodil, že

dosúpisumajetkusazapíšemajetok,ktorývlastnilúpadcavčasevyhláseniakonkurzu,atotopredmetné
motorové vozidlo úpadca v čase vyhlásenia konkurzu podľa dôkazov vlastnil, k prevodu vlastníckeho
právadošloažpovyhláseníkonkurzu.Malzato,žepostupovalvsúladesustanoveniamiZKRanemohol
uplatniť ustanovenia § 79 a § 80 a iné, na ktoré poukazuje žalovaný.

20. Ďalej žalobca argumentoval, že nemal možnosť predložiť do konania kúpnu zmluvu, nakoľko touto
nedisponoval, pretože úpadca žalobcovi ako správcovi neposkytoval žiadnu súčinnosť. Táto zmluva
však mohla byť predložená zo strany žalovaného vzhľadom na kontext tohto odvolania, keď poukazuje
na svoje práva ako tretej osoby. Mal za to, že riadne preukázal svoje tvrdenie predloženými dôkazmi,ten kto neuniesol dôkazné bremeno je žalovaný, ktorý sa nevedel relevantne brániť proti predloženým
dôkazom zo strany žalobcu.

21. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uzavrel, že samotné zapísanie neznamená, že správca môže
nakladať s takýmto majetkom a rovno ho aj speňažovať, a hlavne nie v prípade, ak správca po zápise
majetku do súpisu majetku, či už všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty zistí, že zapísaný
majetok bol prevedený po vyhlásení konkurzu na tretiu osobu a táto tretia osoba ako kupujúci neuhradila
kúpnu cenu v prospech konkurznej podstaty. V takomto prípade je možný len jeden postup, a to žalovať

tretiu osobu ako kupujúceho, aby vydal v prospech konkurznej podstaty kúpnu cenu, za ktorú sa takáto
hnuteľná vec predáva na trhu. Keby žalovaný ako kupujúci uhradil sám a dobrovoľne kúpnu cenu za
motorovévozidlo,ktoréboloprevedenénažalovanéhopovyhláseníkonkurzu,správcabysanedomáhal
tohto nároku žalobou na súde. Dodal, že nie je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky,
aby žalovaný nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu bez úhrady kúpnej ceny správcovi a
svoju obranu postavil na tom, že majetok bol zapísaný do súpisu majetku a správca ho mal normálne

speňažovať.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Odvolací
súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy.

26. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantné
argumenty vznesené v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Procedúra
prejednania veci pred súdom prvej inštancie neznemožnila žalovanému realizáciu jeho procesných

oprávnení v miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery.

27. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvejinštancie,sktorýmsaodvolacísúdstotožňujeaodkazujenaneho(§387ods.2CSP).Nadoplnenie

a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam
strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza:

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný vzhliadol najmä v tom, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je arbitrárne, založené na svojvôli súdu a neopierajúce sa o zákon. Tvrdil, že súd

prvej inštancie porušil jeho právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní
zo strany súdu, neodôvodnil odvolaním napadnuté rozhodnutie riadne (v zmysle § 220 ods. 2 CSP)
a nevyporiadal sa s jeho námietkami podstatnými pre rozhodnutie veci samej. Súdu prvej inštancie
ďalej vytýkal, že nevysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, a to najmä procesnej obrany
žalovaného, keď odmietol argumenty žalovaného, avšak v odôvodnení rozhodnutia ich ani nevyvrátil,

ani nespochybnil a ani nezdôvodnil, prečo ich považuje za irelevantné.

29. K tvrdeniu žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, založené na svojvôli súdu
a neopierajúce sa o zákon, odvolací súd udáva, že z obsahu odvolania žalovaného v zásade vyplýva,že nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalovaný má na vec odlišný názor
a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na
to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalovaného o arbitrárnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

30. K požiadavkám na obsahovú kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí výstižne opísal
prednesy sporových strán a ich konečné návrhy; dôkazy, o ktoré oprel svoje skutkové zistenia; úvahy,

ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov; skutočnosti, ktoré mal preukázané a ktoré nie a uviedol
svoje právne posúdenie zisteného stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Osobitnú pozornosť
venoval súd prvej inštancie relevantnej spornej otázke medzi stranami a to, či právny úkon, ktorým
úpadca po vyhlásení konkurzu previedol svoj majetok, je v zmysle ust. § 44 ods. 2 ZKR voči konkurzným
veriteľom neúčinný. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal i s tým, či žalobca postupoval v
súlade s ustanoveniami ZKR pri súpise majetku úpadcu, ako aj s teoretickými východiskami unesenia

dôkazného bremena a popretia skutkových tvrdení protistrany. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie má logickú postupnosť a sú v ňom zahrnuté rozhodné skutkové zistenia. Odvolací súd
považuje zároveň za dôvodné prisvedčiť žalobcovi, že žalovaný v odvolaní nešpecifikoval dôvody, prečo
a ako mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva a tým malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces a že žalovaný ani

nekonkretizoval, o aký konkrétny procesný postup malo ísť a vo svojom odvolaní sa vyjadril len vo veľmi
všeobecnej rovine.

31. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP odvolací súd udáva:

32. Žalovaný v odvolaní opakovane vytýkal súdu prvej inštancie, že posudzoval odporovateľnosť
nejakého, bližšie nešpecifikovaného právneho úkonu, ktorý svojvoľne označil za „ex lege“ neúčinný
právny úkon bez toho, aby sa odporovateľnosti nejakého právneho úkonu vôbec niekto (oprávnená
osoba) domáhal a bez toho, aby o tom prebehlo riadne konanie.

33. Podľa § 44 ods. 2 ZKR, právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok
podliehajúci konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné; tým nie je dotknutá ich platnosť.

34. Odvolací súd udáva, že Zákon o konkurze a reštrukturalizácii rozlišuje medzi odporovateľnosťou
právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu (§ 57 a nasl. ZKR) a odporovateľnosťou

právnych úkonov vykonaných po vyhlásení konkurzu (§ 44 ods. 2 ZKR). Rozdiel spočíva v tom, že vo
vzťahu k právnym úkonom vykonaným pred vyhlásením konkurzu je správca povinný podať odporovaciu
žalobu, a voči konkurzným veriteľom bude neúčinný len taký právny úkon, ktorý bude spĺňať všetky
pojmové znaky odporovateľnosti v zmysle § 57 a nasl. ZKR, a o neúčinnosti rozhodne súd v incidenčnom
spore.Vovzťahukprávnymúkonomúpadcuvykonanýmpovyhláseníkonkurzu,budúpredmetnéprávne

úkony neúčinné zo zákona, a to práve s poukazom na § 44 ods. 2 ZKR a preto správca je oprávnený
a povinný vymáhať plnenie, o ktoré bol majetok úpadcu ukrátený. Zároveň považuje odvolací súd za
potrebné prisvedčiť žalobcovi, že pokiaľ úpadca žalobcovi ako správcovi neposkytoval žiadnu súčinnosť,
správca objektívne ani nemal možnosť predložiť do konania kúpnu zmluvu (príp. darovaciu zmluvu),
nakoľko nimi nedisponoval, avšak takáto zmluva mohla byť predložená zo strany žalovaného vzhľadom

na kontext jeho odvolania, keď poukazuje na svoje práva ako tretej osoby.

35. K argumentácii žalovaného o nelogickosti konania žalobcu, ktorý na jednej strane zapísal predmetné
motorové vozidlo do súpisu podstaty úpadcu (s cieľom jeho speňaženia) a na druhej strane žalobca
nárok uplatnil predmetnou žalobou (plnenie za predmetné motorové vozidlo), odvolací súd udáva, že

správca je povinný vymáhať plnenie, o ktoré bol majetok úpadcu ukrátený, a to práve s poukazom na §
44 ods. 2 ZKR. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že medzi stranami nebolo sporné, že napriek
zápisudotknutéhomotorovéhovozidladosúpisupodstatyúpadcu,predmetnévozidloneboložalovaným
žalobcovi vydané a súčasne žalovaný neposkytol žalobcovi ani plnenie, o ktoré bol majetok úpadcu
ukrátený. Preto vyššie uvedenú námietku žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

36. K výške plnenia odvolací súd udáva, že bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že predmetným
právnym úkonom nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a zároveň preukázať hodnotu predmetného
motorového vozidla, čo žalovaný nespravil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobca napreukázanie dôvodnosti požadovanej výšky plnenia do konkurznej podstaty predložil verejne dostupné
cenové ponuky obdobných vozidiel, v ktorých je predajná cena stanovená v rozsahu od cca 7.000,- eur
do cca 11.000,- eur, pričom takto určená hodnota uplatneného plnenia nebola zo strany žalovaného

relevantným spôsobom spochybnená ani namietaná.

37. S poukazom na závery uvedené v odsekoch 32. až 36. tohto rozsudku preto dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správne právne závery, preto odvolací súd nepovažoval za naplnené ani odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

38.Odvolacísúdpretopodľa§387ods.1CSPpotvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal

proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).