Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223200439
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4223200439.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/X, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, D., žalobcovia 1/ a 2/ v konaní
zastúpení: JUDr. Ernest Botka, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 3, Nové Zámky, proti žalovaným: 1/
ARRIVA Nové Zámky, akciová spoločnosť (v skratke: ARRIVA Nové Zámky, a. s.), so sídlom Považská
2, Nové Zámky, IČO: 36 545 317, v konaní zastúpený: H. I. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. F. XX,
K. B., 2/UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, Praha 6 - Vokovice, Česká republika, IČO:
492 40 480, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: UNIQA pojišťovna a. s., pobočka poisťovne
z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO:

53 812 948, v konaní zastúpený: CLS Čavojský & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom
Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, v konaní o náhradu škody vo výške 9.577,36 eura a 2.337,00
eura, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcom 1/ a 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.02.2023 domáhali, aby súd žalovaných
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 9.577,36 eura s 5% úrokom z

omeškania počnúc od 15.06.2019 do zaplatenia a žalobcovi 2/ sumu 2.337,00 eura s 5% úrokom
z omeškania počnúc od 15.06.2019 až do zaplatenia a nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu
100%. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca 1/ dňa 14.06.2019 v čase približne o 7.10 hod. jazdil na
motocykli zn. L. M., EC: D. a to so súhlasom a s vedomím vlastníka tohto motocykla žalobcu 2/, na
hlavnej ceste č. 1/63 v kat. území D. po ulici Rákócziho, smerom na Nové Zámky. V tom čase cez
križovatku smerom na ulicu Vnútorná okružná jazdil zamestnanec žalovaného 1/ - N. O. na autobuse
zn. SOR, EČ: K.. V čase dopravnej nehody žalobca 1/ jazdil na ul. Rákócziho ako hlavnej ulici, s

prednosťou v jazde a vodič autobusu prechádzal kolmo cez štvorprúdovú cestu z vedľajšej cesty, t.
j. z pohľadu žalobcu 1/ zľava a teda, aby sa dostal na pokračovanie cesty Vnútorná okružná, musel
prejsť cez štyri pruhy cesty 1/63, pričom mal dať vozidlám, ktoré jazdili na hlavnej ceste prednosť tak,
aby nedošlo ku kolízii a zrážke. Žalobca 1/ uviedol, že v čase vzniku dopravnej nehody, ráno okolo
7.00 hod. bola premávka v tejto križovatke riedka a do križovatky sa blížil sám. Vodič autobusu mu
však nedal prednosť v jazde, nezastavil a prešiel cez križovatku tak, ako keby tam žalobca 1/ ani
nejazdil. Uviedol, že vodič autobusu sa mal priznať, že žalobcu 1/ počas celej jazdy nezaregistroval,

a zaregistroval ho len vtedy, keď došlo k zrážke. V dôsledku dopravnej nehody žalobca 1/ utrpel
mnohopočetné zranenia a bol hospitalizovaný v nemocnici od 14.06.2019 približne dva kalendárne
týždne. Následne bol prepustený do domáceho liečenia a bol práceneschopný až do 15.12.2019. Vodič
autobusu navštívil žalobcu 1/ v nemocnici a vyjadril svoje poľutovanie, že spôsobil takéto ublíženie nazdraví a uznal zavinenie dopravnej nehody aj zamestnávateľ vodiča autobusu, t. j. žalovaný 1/ a to
prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu p. M. D.. Žalovaný 1/ zavinenie dopravnej nehody
dopravným prostriedkom spoločnosti uznal aj písomne a oznámil to na predpísanom tlačive žalovanému

2/. Voči vodičovi autobusu bolo začaté trestné stíhanie, resp. vznesené obvinenie podľa § 206 Tr.
poriadku pre trestný čin spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví podľa §157, ods. 1, ods. 2, písm. a) Tr.
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona. Žalovaný 2/ vzhľadom na nepochybné zavinenie
dopravnej nehody zo strany pracovníka žalovaného 1/ vyplatil žalobcovi 1/ titulom ublíženia na zdraví
dňa 10.02.2020 sumu vo výške 7.445,55 eura a dňa 04.05.2020 titulom straty na zárobku sumu vo

výške 2.131,80 eura, celkovo 9.577,35 eura. V novembri 2019 vyplatil žalobcovi 2/ titulom totálnej
škody na motocykli sumu 2.337,00 eura. Žalobcovia ďalej uviedli, že uznesením č. ORP-307/1-VYS-
KN-2019 zo dňa 21.04.2020 bolo rozhodnuté, že dopravnú nehodu nespôsobil pracovník žalovaného 1/
ale žalobca 1/, keď sa riadne nevenoval vedeniu motocykla a nesledoval situáciu v cestnej premávke,
a preto na vjazd autobusu do križovatky nereagoval. Rozhodnutie č. ORP-307/1-VYS-KN-2019 zo dňa
21.04.2020 vychádzalo zo znaleckého posudku Ing. Šipulu, ktorý v znaleckom posudku uviedol, že

žalobca 1/ sa nevenoval v plnej miere vedeniu motocykla a nesledoval situáciu v cestnej premávke,
a preto nereagoval na autobus prechádzajúci križovatkou, pričom tvrdil, že ak by sa žalobca 1/ v
plnej miere venoval vedeniu motocykla, mohol miernym spomalením motocykla zabrániť dopravnej
nehode. Podľa rozhodnutia č. ORP-307/1-VYS-KN-2019 zo dňa 21.04.2020 bolo správanie žalobcu
1/ posúdené ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a spis bol postúpený

Okresnému dopravnému inšpektorátu Komárno, ktorý rozhodnutím zo dňa 13.05.2022 pod č. ORPZ-
KN-ODI2-P-357/2020 zastavil konanie o priestupku žalobcu 1/ proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky spáchaného z dôvodu, že spáchanie skutku žalobcovi 1/ nebolo preukázané. Žalobca 1/
uviedol, že v rámci tohto správneho konania o priestupku predložil z vlastnej iniciatívy znalecký posudok
znalca Ing. Gabriela Belobrada č. 48/2020, ktorý v závere znaleckého posudku uviedol, že vodič

autobusu dostatočne nesledoval dopravnú situáciu a v dôsledku toho nedal prednosť vozidlu idúcemu
po hlavnej ceste. Správny orgán preto rozhodol, že dá vyhotoviť znalecký posudok Ústavom súdneho
inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý konštatoval, že podmienkou vzniku predmetnej dopravnej
nehody bolo súčasné spolupôsobenie nesprávnej techniky jazdy vodiča autobusu a vodiča motocykla.
Žalobcovia uviedli, že potom, ako sa voči vodičovi žalovaného 1/ na základe uznesenia vyšetrovateľky

ďalej žiadne trestnoprávne dôsledky nevyvodzovali a mali sa vyvodzovať len voči žalobcovi 1/, boli
žalobcovia žalovaným 2/ vyzvaní na vrátenie poistného plnenia, ktoré poistné plnenie obaja žalobcovia
vrátili a tak im v súčasnosti náhrada škody nebola vyplatená. Vyjadrili presvedčenie, že odškodnenie
za túto dopravnú nehodu im prináleží, keďže žalobca 1/ utrpel ťažkú ujmu na zdraví a žalobcovi 2/
vznikla materiálna škoda úplným zničením jeho motocykla. Zastávali názor, že za spôsobenie dopravnej

nehody zodpovedá žalovaný 1/, ktorého pracovník pri plnení svojich pracovných povinnosti porušil
dopravné predpisy v dopravnej premávke a nedal žalobcovi 1/ prednosť v jazde, v dôsledku čoho došlo k
zrážke oboch dopravných prostriedkov a k spôsobeniu škody na zdraví žalobcu 1/ a k materiálnej škode
žalobcovi 2/. Uviedli, že keďže od začiatku bolo zrejmé, že za spôsobenie dopravnej nehody zodpovedá
pracovník žalovaného 1/ a doteraz im príslušné plnenie náhrady škody nebolo poskytnuté, uplatnili si

aj príslušný úrok z omeškania.

2. K žalobe žalovaný 1/ uviedol, že tvrdenia žalobcov o zavinení žalovaného 1/ nie sú jednoznačne
preukázané, keďže ani vyšetrovacie orgány polície, ani znalci z dopravného odboru nedospeli k
jednoznačnému záveru, že vodič autobusu zapríčinil dopravnú nehodu. Naopak, primárne bolo

vyšetrovacími orgánmi konštatované, že vodič autobusu ako zamestnanec žalovaného 1/ nespôsobil
dopravnú nehodu. Z následného znaleckého dokazovania ďalej jednoznačne vyplýva, že žalobca 1/ mal
svoj podstatný podiel na vzniku škody na majetku ako aj poškodení zdravia. Všetky znalecké posudky
konštatovali, že žalobca 1/ vedel dopravnej nehode zabrániť za predpokladu, že by technika jeho jazdy
bola správna a dostatočne sa venoval dopravnej situácii a reagoval by na pohyb autobusu brzdením.

Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu
trov konania.

3.Kžalobežalovaný2/uviedol,žesúdbymalžalobužalobcovzamietnuťvcelomrozsahu,atozdôvodu,
že žalobca 1/ nepreukázal existenciu a dôvodnosť (domnelého) nároku na náhradu škody na zdraví, ako

ani príčinnú súvislosť medzi týmto nárokom a poškodením jeho zdravia pri dopravnej nehode, žalobca 1/
nepreukázal existenciu a dôvodnosť (domnelého) nároku na náhradu straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti, ako ani príčinnú súvislosť medzi týmto nárokom a poškodením jeho zdravia pri dopravnej
nehode, žalobca 2/ nepreukázal existenciu a dôvodnosť (domnelého) nároku na náhradu vecnej škody,ako ani príčinnú súvislosť medzi týmto nárokom a poškodením jeho zdravia pri dopravnej nehode. Ďalej
namietal, že všetky žalobcami 1/ a 2/ uplatnené nároky v tomto konaní sú premlčané. Ďalej mal za to, že
za dopravnú nehodu v celom rozsahu zodpovedá žalobca 1/. Na základe vyššie uvedených skutočností

žalovaný 2/ navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu, žalobcom nepriznal náhradu trov konania
a uložil žalobcom povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100%.

4.Vreplikežalobcoviauviedli,žeodžalovanýchpožadujúibato,čoimužžalovaný2/razuznalavyplatil.
Napriek tomu, že o vine vodiča autobusu nebolo rozhodnuté, spoločnosť, ktorá žalobcov zastupovala,

vrátila žalovanému 2/ plnenia, ktoré žalobcom v súvislosti s dopravnou nehodou vyplatila. Podľa názoru
žalobcov, žalovaný 2/ nemôže argumentovať tým, že žalobcovia si nároky riadne a včas neuplatnili,
keďže v tom čase ich žalovaný 2/ ako nesporné uznal a vyplatil. Tvrdili, že vyplatením nárokov sa
preto beh premlčacej lehoty konzumoval a zanikol. Vzhľadom na spôsob, akým rozhodla vyšetrovateľka
v danej veci, keď o vine vodiča autobusu nerozhodla a vec postúpila na prejednanie dopravného
priestupku voči žalobcovi 1/, toto malo za následok, že v čase tohto právneho úkonu vyšetrovateľky

nebolo v konečnom dôsledku rozhodnuté, ktorý účastník dopravnú nehodu vlastne spôsobil a teda, kto
za ňu zodpovedá. Zo subjektívneho pohľadu žalobcov preto neboli splnené kritériá na začatie behu
premlčania v zmysle § 100 a nasl., najmä s dôrazom na § 106 OZ. Okresný dopravný inšpektorát OR PZ
v Komárne po tom, čo dopravný priestupok prejednal, v konečnom dôsledku rozhodol dňa 13.05.2022,
ktoré rozhodnutie bolo k rukám právneho zástupcu žalobcu 1/ doručené dňa 06.06.2022. Na základe

takéhoto rozhodnutia ODI v Komárne bolo rozhodnuté, že žalobca 1/ sa nedopustil takého protiprávneho
konania ohľadom spôsobenia dopravnej nehody, čo by mohlo byť posudzované aspoň ako priestupok.
Z hľadiska začatia behu premlčacej lehoty tak, ako to má na mysli § 100 a nasl. OZ z pohľadu žalobcov
len právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení konania o priestupku vznikol priestor opätovne si uplatniť
voči žalovaným náhradu škody. V ostatnej časti vyjadrenia sa žalobcovia venovali zavineniu dopravnej

nehody a argumentácii na preukázanie dôvodnosti výšky žalobou uplatneného nároku.

5. V duplike žalovaný 1/ zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach, predovšetkým na tom, že zo
znaleckého dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca 1/ mal svoj podstatný podiel na vzniku škody
na majetku ako aj poškodení zdravia.

6. V duplike žalovaný 2/ namietal, že podaná žaloba je neurčitá a preto nie je zrejmé, aké nároky si
uplatňujú žalobcovia 1/ a 2/ v konaní voči žalovaným 1/ a 2/. Ďalej tvrdil, že žalobcovia si nesplnili
svoju povinnosť tvrdenia, nakoľko v konaní doposiaľ neuviedli rozhodujúce skutkové tvrdenia vo vzťahu
k uplatneným nárokom a ďalej si nesplnili svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázali, že im uplatnené

nároky svedčia (tzn. že sú na ich uplatňovanie aktívne vecne legitimovaní), že im vznikli, v akej výške
vznikli, že vznikli v príčinnej súvislosti s prevádzkou autobusu. Žalovaný 2/ domnelé nároky žalobcov
považoval za neurčité a nepreukázané, v dôsledku čoho musí byť žaloba v celom rozsahu zamietnutá.
Čo sa týka premlčania nároku žalobcov, žalovaný 2/ uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ ako poškodení
mali vedomosť o tom, kto je škodca, a to v už v deň dopravnej nehody, t. j. v tomto okamihu mali

preukázateľne informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohli urobiť dostatočný
úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá, pričom vzhľadom na relevantnú
judikatúru nemuselo ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte, aj keď v tomto
prípade táto istota bola na strane žalobcov rade pomerne vysoká. Žalobcovia mali vedomosť aj o
minimálne predpokladanom rozsahu škody na zdraví žalobcu a motocykli, nakoľko tento bol určiteľný

bezprostredne po dopravnej nehode. Ďalej namietal, že nie je možné zaviazať žalovaných 1/ a 2/ k
náhrade žalobcami uplatnených nárokov spoločne a nerozdielne, keďže žalobcovia si voči dvom rôznym
subjektom uplatňujú dva rôzne nároky, t. j. v prípade žalovaného 1/ nárok na náhradu škody spôsobenej
osobitnou povahou prevádzky poisteného autobusu, v prípade žalovaného 2/ nárok na poistné plnenie
z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej / vyvolanej osobitnou povahou

prevádzky autobusu, upravené v dvoch rôznych právnych normách. Mal za to, že za daných okolností
je vylúčené, aby žalovaní 1/ a 2/ tvorili akékoľvek spoločenstvo (či už hmotnoprávne alebo procesné)
a preto tvrdil, že žaloba musí byť v celom rozsahu zamietnutá.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcovia ako i žalovaní zotrvali na svojich

písomnýchvyjadreniach.Súdnapojednávanípostupompodľa§150ods.2CSPnazisteniepodstatných
a rozhodujúcich skutočností požiadal žalobcu 2/ o ďalšie skutkové tvrdenia. Žalobca 2/ uviedol, že
o dopravnej nehode sa dozvedel v deň dopravnej nehody, nakoľko v to ráno bral dcéru do škôlky a
prechádzal cez križovatku, kde sa udiala nehoda. Bol na mieste asi 15 minút po nehode, dopravnúnehodu nevidel. Uviedol ďalej, že od dopravnej nehody doteraz je so žalobcom 1/ v kontakte takmer
každý deň. O postupe, ktorým si so žalobcom 1/ budú uplatňovať nároky sa so žalobcom 1/ rozprávali,
pretože po návrate žalobcu 1/ z nemocnice prišiel zástupca spoločnosti SOS, ktorý povedal, že bude

žalobcu 1/ zastupovať a pomáhať žalobcovi 1/, pričom žalobca 1/ všetko riešil s nimi a žalobca 2/ vedel,
že vedel, že musí čakať na rozhodnutie. Takmer všetky nároky si uplatňoval žalobca 1/ a žalobca 2/
požiadal poisťovňu len o plnenie škodovej udalosti a dostal peniaze. O podstatných veciach vedel, na
políciu nechodil. Ďalej uviedol, že mal vedomosť o tom, že sa vypracovali znalecké posudky. O prvom
znaleckom posudku Ing. Šipulu vedomosť nemal, o vypracovaní tohto znaleckého posudku sa dozvedel

zo zaslaného listu. O znaleckom posudku Ing. Belobrada mal vedomosť, čítal ho. Žalobca 1/ sa rozhodol,
že ide dať vypracovať tento posudok potom, ako o prvom posudku povedal, že toto nie je možné a
preto vybavil druhého znalca. S vypracovaným posudkom I. L. sa žalobca 2/ podľa vlastného vyjadrenia
oboznámil hneď potom, ako ho žalobca 1/ dostal a ukázal ho žalobcovi 2/ a povedal, že podľa tohto
nového posudku už nie je na vine žalobca 1/.

8. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to lekárskou správou
chirurgickej ambulancie Komárno zo dňa 14.06.2019, správou žalovaného 2/ ORPZ Komárno zo
dňa 13.12.2019, rozhodnutím o zastavení konania o priestupku č. ORPZ-KN-ODI12-P-357/2020 zo
dňa 13.05.2022, rozhodnutím o odvolaní č. KRPZ-NR-KDI-4/2022/SK zo dňa 17.03.2022, záverom
znaleckého posudku I. L. zo dňa 12.10.2020, návrhom na vydanie platobného rozkazu adresovaným

Okresnému súdu Žilina dňa 26.01.2021, výpočtom výšky škody (motocykla) zo dňa 06.11.2019 vo výške
2.337,- eura, oznámením žalovaného 2/ o registrácii škodovej udalosti zo dňa 14.04.2020, vyrozumením
spoločnosti SOS o vyúčtovaní bolestného zo dňa 13.02.2020 vo výške 5.578,62 eura, vyrozumenie
spoločnosti SOS o vyúčtovaní straty na zárobku zo dňa 13.02.2020 vo výške 2.131,81 eura, emailovou
komunikáciou medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou SOS, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia zo dňa 12.07.2019, oznámením žalovaného 2/ spoločnosti SOS zo dňa
14.04.2020, oznámením o výške poistného plnenia pre žalobcu 2/ zo dňa 25.10.2019, oznámením
o výške poistného plnenia pre žalobcu 1/ zo dňa 04.05.2020, oznámením o škodovej udalosti zo
dňa 18.07.2019, oznámením o totálnej škode zo dňa 30.07.2019, oznámením žalovaného 2/ zo dňa
21.10.2019, potvrdením o strate na zárobku počas PN zo dňa 15.01.2020, vrátením peňazí žalobcom

2/ dňa 13.09.2020, uznesením OS Žilina č. k. 45C/7/2021-128 zo dňa 28.07.2021 právoplatným dňa
28.08.2021, potvrdením o zrealizovaní platby pre SOS vo výške 7.445,55 eura dňa 12.02.2020, výzvou
na vrátenie sumy 9.577,35 eura zo dňa 10.12.2020 a zo dňa 03.09.2020, zápisom o poškodení vozidla
vytlačeným dňa 23.07.2019, pripojeným priestupkovým spisom sp. zn. ORPZ-KN-OOZ-P-357/2020
spolu s trestným spisom ORP-307/1-VYS-KN-2019, a ostatnými v spise pripojenými listinami a na

základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Dňa 14.06.2019 v čase okolo 07.00 hod. vodič N. O. viedol v Komárne na vedľajšej ceste Vnútorná
Okružná mestský autobus žalovaného 1/, pričom pri prejazde križovatkou cez cestu Rákócziho ulica
došlo k zrážke medzi autobusom a motocyklom zn. BMW F650CS s EČ: D., ktorého vodičom bol žalobca

1/, ktorý viedol motocykel (vo vlastníctve žalobcu 2/) v pravom jazdnom pruhu na dvojpruhovej ceste
Rákócziho ulica smerom od centra mesta na mesto Nové Zámky. Následkom zrážky žalobca 1/ podľa
lekárskej správy zo dňa 14.06.2019 utrpel zranenia otras mozgu, zlomeninu 7. krčného stavca, zlomeniu
vretennej kosti vľavo, zlomeninu III. priehlavkovej kosti pravej nohy s dobou liečenia nad 6 týždňov,
vodič autobusu N. O. pri dopravnej nehode žiadne zranenie neutrpel, u oboch účastníkov dopravnej

nehody boli vykonané dychové skúšky s elektronickým meracím prístrojom zn. AlcoQuant 6020 plus,
ev. č. A409637 s negatívnym výsledkom.

10. Z lekárskeho posudku o bolestnom žalobcu 1/ zo dňa 12.07.2019 vyplynulo, že hodnotenie
bolestného žalobcu 1/ bolo 367,50 bodu.

11. Z Oznámenia o výške poistného plnenia zo dňa 25.10.2019 vyplynulo, že žalovaný 2/ oznámil
žalobcovi 2/, že poistné plnenie vo výške 2.337,00 eura bude poukázané na uvedený účet žalobcu 2/.

12. Z Výpočtu výšky škody žalovaného 2/ zo dňa 06.11.2019 vyplynulo, že celková výška škody na

motocykli žalobcu 2/ predstavovala sumu 2.337,00 eura.

13. Z vyrozumenia o vyúčtovaní adresovanom spoločnosťou SOS Global Partners žalobcovi 1/ zo
dňa 13.02.2020 vyplynulo, že medzi uvedenými bola dňa 08.07.2019 uzatvorená príkazná zmluva.Ďalej z vyrozumenia o vyúčtovaní vyplynulo, že žalobcovi 1/ spoločnosť SOS Global Partners zasiela
vyúčtovanie bolestného vo výške 7.445,55 eura, pričom po odpočítaní výdavkov na posudok, odmeny
pre spoločnosť SOS Global Partners a DPH z odmeny, mala byť žalobcovi 1/ vyplatená suma 5.578,62

eura.

14. Z ďalšieho vyrozumenia o vyúčtovaní adresovanom spoločnosťou SOS Global Partners žalobcovi
1/ zo dňa 13.02.2020 vyplynulo, že vyúčtovanie z odškodnenia po nehode titulom straty na zárobku
predstavuje sumu 2.131,81 eura, ktorá suma mala byť vyplatená žalobcovi 1/.

15. Z Oznámenia o výške poistného plnenia zo dňa 04.05.2020 vyplynulo, že žalovaný 2/ oznámil
spoločnosti SOS Global Partners, že poistné plnenie vo výške 2.131,81 eura bude poukázané na
uvedené účet spoločnosti SOS Global Partners. Z výpisu z účtu spoločnosti SOS Global Partners
vyplynulo, že suma 2.131,81 eura bola žalobcovi 2/ uhradená dňa 06.05.2020.

16. Výzvou zo dňa 03.09.2020 a následne zo dňa 10.12.2020 žalovaný 2/ vyzval spoločnosť SOS Global
Partners na vrátenie plnenia vo výške 9.577,35 eura.

17. Z potvrdenia o uskutočnení prevodu zo dňa 13.09.2020 vyplynulo, že žalobca 2/ v tento deň vrátil
žalovanému 2/ sumu 2.337,- eura.

18. Z návrhu žalovaného 2/ na vydanie platobného rozkazu voči spoločnosti SOS Global Partners, s. r.
o., so sídlom Kysucká cesta 8405/16C, Žilina, (pozn. súdu – ďalej v texte len ako SOS Global Partners)
vyplynulo, že týmto podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 26.01.2021 žalovaný 2/ žiadal
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.577,35 eura, ktoré žalovaný 2/ vyplatil dňa 10.02.2020

a dňa 04.05.2020, avšak až následne na základe rozhodnutia Odboru kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva policajného zboru v Komárne zo 21.04.2020 bol preukázané, že za dopravnú nehodu dňa
14.06.2019 zodpovedá žalobca 1/. Z uznesenia č. k. 45C/7/2021-128 zo dňa 28.07.2021 vyplynulo,
že konanie o zaplatenie sumy 9.577,35 eura bolo zastavené z dôvodu, že došlo dňa 19.05.2021
a 20.05.2021 k úhrade dlžnej sumy vo výške 9.577,35 eura. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 28.08.2021.

19. Z emailovej komunikáciu medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou SOS Global Partners vyplynulo, že
najneskôr dňa 26.05.2021 bola žalovanému 2/ vrátená spolu suma 9.577,36 eura.

20. Z pripojeného trestného spisu sp. zn. ORP-307/1-VYS-KN-2019 vyplynulo, že uznesením č. k.
ORP-307/1-VYS-KN-2019 zo dňa 14.06.2019 začalo trestné stíhanie vodiča autobusu pre prečin
ublíženia na zdraví. Toto uznesenie bolo rozhodnutím Okresnej prokuratúry Komárno dňa 22.07.2019
zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, pričom Odboru kriminálnej polície Komárno bolo uložené, aby
vo veci znova konal a rozhodol. Uznesením zo dňa 30.08.2019 bol Odborom kriminálnej polície

Okresného riaditeľstva policajného zboru v Komárne do konania pribratý Ing. Ladislav Šipula ako znalec
z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, ktorý vo svojom Znaleckom posudku
č. 58/2019 vypracovanom dňa 21.10.2019 konštatoval, že príčinou dopravnej nehody dňa 14.06.2019
bola z technického hľadiska nesprávna technika a spôsob jazdy vodiča motocykla, teda žalobcu
1/. Následne bolo Odborom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru v Komárne

dňa 21.04.2020 vydané uznesenie, ktorým bola vec (trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví)
postúpená Oddeleniu bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Komárne na prejednanie priestupku z dôvodu,
že výsledky vyšetrovania preukazovali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom, keďže práve žalobca 1/ porušil svoju povinnosť uvedenú v § 4 ods. 1 písm. c) zákona č.

8/2009 Z. z. o cestnej premávke.

21. Z pripojeného priestupkového spisu sp. zn. ORPZ-KN-OOZ-P-357/2020 vyplynulo, že žalobca 1/ dňa
12.10.2020 predložil Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru
v Komárne znalecký posudok znalca Ing. Gabriela Belobrada č. 48/2020, v ktorom bolo konštatované,

že obidvaja vodiči (t. j. vodič autobusu a aj žalobca 1/) nesledovali dostatočne dopravnú situáciu
a v dôsledku toho vodič autobusu nedal prednosť žalobcovi 1/. Zároveň znalec konštatoval, že technika
jazdy oboch vodičov bola po technickej stránke nesprávna. Rozhodnutím Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Komárne zo dňa 12.11.2020 bol do konaniapribratý Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo veci vypracovania kontrolného
znaleckého posudku k dopravnej nehode dňa 14.06.2019. Zo znaleckého posudku Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 111/2021 zo dňa 21.09.2021 vyplynulo, že technika jazdy oboch

vodičov bola po technickej stránke nesprávna. Uznesením č. k. KN-ODI2-P-357/2020 zo dňa 08.11.2021
bol žalobca 1/ uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Z.
z. o priestupkoch, trest mu uložený nebol, pričom žalobca 1/ mal uhradiť trovy priestupkového konania
vo výške 33,- eur. Po odvolaní žalobcu 1/ a zrušení vyššie uvedeného rozhodnutia Krajským dopravným
inšpektorátom Krajského riaditeľstva policajného zboru v Nitre bolo dňa 13.05.2022 vydané Okresným

dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva policajného zboru v Komárne rozhodnutie, ktorým
bolo konanie o priestupku žalobcu 1/ zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo žalobcovi 1/
obvinenému zo spáchania priestupku preukázané.

22. Podľa § 420 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho
zákonníka), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je

spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých
na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil.

23. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

24. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa § 443 až 445 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z
ceny v čase poškodenia. Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a

sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

26. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

27.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo

na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

29. Podľa § 122 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň
v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

30. Podľa zákona č. 62/2020 Z.z.. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony, podľa § 1 písm. a) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na
uplatňovaniealebobránenieprávnasúde,uplynutímktorýchbydošlokpremlčaniualebokzánikupráva,v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (25.03.2020) do 30.04.2020 neplynú (spolu 36 dní), a podľa §
8 písm. a) (podľa novely č. 9/2021 Z. z.) lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k

zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (19.01.2021) do 28.02.2021 neplynú (spolu 40 dní).

31. V predmetnej veci sa žalobca 1/ a žalobca 2/ domáhali voči žalovaným 1/ a 2/ náhrady škody na tom
skutkovom základe, že žalobca 1/ dňa 14.06.2019 v čase o 07.10 jazdil na motocykli BMW vo vlastníctve
žalobcu 2/, pričom pri zrážke s autobusom žalovaného 1/, ktorý šoféroval pán N. O., žalobca 1/ utrpel

zranenia, za ktoré si v tomto konaní voči žalovaným 1/ a 2/ uplatnil náhradu za bolesť, náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti spolu
vo výške 9.577,36 eura s úrokom z omeškania. Žalobca 2/ ako vlastník motocykla si voči žalovaným 1/
a 2/ uplatnil nárok na náhradu vecnej škody vo výške 2.337,00 eura s úrokom z omeškania.

32. S poukazom na žalovaným 2/ vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku sa súd v prvom

rade zaoberal tým, či nárok žalobcov nie je premlčaný.

33. Premlčacie lehoty sú zásadne konštruované ako hmotnoprávne kogentné lehoty plynúce od
objektívnym právom definovanej skutočnosti. Preto majú premlčacie lehoty zásadne objektívny
charakter. Iný konštrukt premlčacích lehôt je vybudovaný na subjektívnej vedomosti oprávneného

o právnej skutočnosti zakladajúcej jeho subjektívne právo. Ak je premlčacia lehota vybudovaná
na takomto princípe, začína plynúť okamihom nastania subjektívnej vedomosti osoby o rozhodnej
skutočnosti. Hovoríme preto o subjektívnych premlčacích lehotách. Subjektívne premlčacie lehoty sú
však normované veľmi zriedka. Občiansky zákonník tento koncept využíva iba v dvoch prípadoch, a to
pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 OZ) a pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného

obohatenia ( § 107 OZ). V oboch týchto prípadoch sa však nevyužívajú výlučne subjektívne premlčacie
lehoty, ale kombinácia lehoty subjektívnej a objektívnej. V ustanovení § 106 sa využíva normatívny
konštrukt kombinácie dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty a trojročnej objektívnej premlčacej
lehoty. Pre vzťah týchto lehôt je charakteristické, že ich plynutie je komplementárne. To znamená, že
okamih, v ktorom mohol oprávnený subjekt uplatniť právo po prvýkrát (tzv. actio nata), sa zásadne

definuje momentom nadobudnutia subjektívnej vedomosti oprávnenej osoby. Od tohto okamihu začína
plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na súde. Táto subjektívna premlčacia lehota
však plynie v rámci lehoty objektívnej, ustanovenej na tri roky. Objektívna premlčacia lehota začína
plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade
škodná udalosť. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený subjekt môže uplatniť právo na náhradu škody

najneskôr v posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Zároveň sa
však vyžaduje aj uplatnenie práva najneskôr v posledný deň subjektívnej premlčacej lehoty. Ako už
bolo uvedené, začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty závisí od nadobudnutia vedomosti
oprávnenéhosubjektuzákonompredpokladanýchskutočnostiach.Vprípadepodľa§106jeoprávneným
subjektom poškodený a práve na jeho osobu je viazaná požiadavka zákonodarcu, aby nadobudol

subjektívnu vedomosť o definovaných skutočnostiach. Z toho vyplýva, že na začatie subjektívnej
premlčacej lehoty nestačí, aby subjektívnu vedomosť nadobudla iná osoba než poškodený. Subjektívna
vedomosť zákonného zástupcu, advokáta či osoby blízkej tak začatie plynutia premlčacej lehoty
nespôsobí. Musí ísť preukázateľne o subjektívnu vedomosť poškodeného, zákon vyžaduje dokonanie
stavu vedomia poškodeného reálnym nadobudnutím vedomosti o definovaných skutočnostiach. Nestačí

teda možnosť či pravdepodobnosť získania tejto vedomosti, poškodený musí uvedenými vedomosťami
reálne disponovať.

34. Začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný na preukázateľnú vedomosť poškodeného
o dvoch skutočnostiach. Prvou skutočnosťou je vedomosť o škode, kedy poškodený musí nadobudnúť

subjektívnu vedomosť o konkrétnej majetkovej škode, prípadne odškodňovanej nemajetkovej ujme
určitého druhu a rozsahu, ktorá je vyčísliteľná v peniazoch. Druhou skutočnosťou je subjektívna
vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá. Osoba za škodu zodpovedná nemusí byť nevyhnutne
totožná s osobou škodcu. Poškodený tak nie je povinný právne kvalifikovať zodpovednostný vzťah,
a vyvodiť tak jednoznačne záver o zodpovednosti konkrétnej osoby. Podľa konštantnej súdnej praxe

je rozhodujúcim získanie vedomostí o takých skutkových okolnostiach, ktoré môžu (ale nevyhnutne
nemusia) viesť k záveru o zodpovednosti konkrétneho subjektu.35.PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7Cdo/171/2022zodňa31.01.2023,
v prípade nároku na odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sa žalobca dozvedel
o škode v čase, kedy sa mu zdravotný stav ustálil a bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie

bolesti a od momentu, kedy nadobudol vedomosť aj o osobe zodpovednej za vznik škody, začala
bežať subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu za bolesť. Nie je tak rozhodný
okamih reálneho vyhotovenia lekárskeho posudku, ale okamih, kedy je lekársky posudok za účelom
zhodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia možné vyhotoviť (t. j. ustálením zdravotného stavu).
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 13/2013 zo dňa 29.04.2015,

subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu
stránku poškodeného týkajúcu sa jeho a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej
udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí
zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b) vedomosti o tom, kto za vzniknú

škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na
zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba.

36. V predmetnej veci bola žaloba súdu doručená dňa 07.02.2023, pričom žalobcovia sa domáhali
náhrady škody za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, straty na zárobku počas pracovnej

neschopnosti a náhrady vecnej škody. Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 13/2013 zo dňa 29.04.2015, pokiaľ ide o právo na náhradu škody
spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba. Z uvedeného dôvodu preto objektívna
premlčacia doba plynie len pre nárok žalobcu 2/ na náhradu vecnej škody. V danom prípade k dopravnej
nehode, pri ktorej žalobca 2/ utrpel škodu došlo dňa 14.06.2019. Objektívna premlčacia lehota začína

plynúť od právnej udalosti zakladajúcej nárok oprávneného (poškodeného), ktorou je v tomto prípade
škodná udalosť. Z uvedeného vyplýva, že žalobca 2/ si mohol uplatniť právo na náhradu škody najneskôr
v posledný deň objektívnej (trojročnej alebo desaťročnej) premlčacej lehoty. Keďže v danom prípade
nešlo o škodu spôsobenú úmyselne, objektívna premlčacia doba je trojročná. Objektívna lehota na
podanie žaloby 3 roky s prihliadnutím na neplynutie lehôt podľa zákona č. 62/2020 Z. z. by žalobcovi

2/ uplynula dňa 30.08.2022 (t. j. 14.06.2019 + 3 roky = 14.06.2022 + 76 dní = 29.08.2022 – keďže ide
o štátny sviatok, tak najbližší nasledujúci pracovný deň je 30.08.2022) a keďže žaloba bola podaná
dňa 07.02.2023, bola podaná po uplynutí 3 ročnej objektívnej premlčacej doby na podanie žaloby. Pre
úplnosť je potrebné dodať, že ak by aj súd prihliadol na tvrdenie žalobcov, že ide o špecifický prípad,
osobitosť ktorého spočíva v tom, že dňa 06.05.2020 bola žalobcovi 2/ vyplatená suma 2.131,81 eura

titulom náhrady vecnej škody žalovaným 2/, ktorú náhradu žalobca 2/ dňa 13.09.2020 vrátil žalovanému
2/, pri pripočítaní lehoty 131 dní (od 06.05.2020 do 13.09.2020, kedy žalobca 2/ disponoval finančnými
prostriedkami) k dátumu 30.08.2022 by lehota na podanie žaloby žalobcovi 2/ uplynula dňa 09.01.2023
(posledný deň lehoty na podanie žaloby dňa 08.01.2023 pripadol na nedeľu) a aj s prihliadnutím na toto
špecifikum bola žaloba podaná po uplynutí 3-ročnej objektívnej premlčacej doby.

37. Čo sa týka nároku žalobcu 1/ na náhradu škody za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia,
straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, pri týchto nárokoch podľa vyššie uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 13/2013 zo dňa 29.04.2015 plynie
iba subjektívna premlčacia doba, keďže ide o nároky na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Žalobca

1/ nadobudol podľa názoru súdu vedomosť o škode (t. j. o objektívne vyčísliteľnej výške náhrady za
bolesť, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a náhrady straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti) najneskôr dňa 15.01.2020, kedy bolo vystavené potvrdenie o strate na zárobku, pričom
lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia bol vypracovaný už dňa 12.07.2019.
Vedomosťotom,ktozavzniknúškoduzodpovedámoholžalobca1/nadobudnúťuždňa05.09.2020,keď

nesúhlasil s výsledkami vyšetrovania a dal si v tento deň vypracovať vlastný posudok na preukázanie
jeho tvrdení a preukázanie zodpovednosti zamestnanca žalovaného 1/, pričom už v tento deň mohol
byť s veľkou mierou pravdepodobnosti žalobca 1/ presvedčený, že zamestnanec žalovaného 1/ je
zodpovedný za škodu, ktorá žalobcovi 1/ vznikla. Súd však dospel k záveru, že žalobca preukázateľne,
objektívneasurčitosťounadobudolvedomosťotom,ktozavzniknutúškoduzodpovedádňa12.10.2020,

kedy I. L. na základe žiadosti žalobcu 1/ zo dňa 05.09.2020 vypracoval znalecký posudok, kde určil,
že obaja vodiči nevenovali pozornosť jazde. Z uvedeného mal súd za to, že najneskôr dňa 12.10.2020
mohol žalobca 1/ nadobudnúť vedomosť o osobe zodpovednej za vznik škody. Uvedené podporuje
aj skutočnosť vyplývajúca z pripojeného priestupkového spisu, že žalobca 1/ v tento deň 12.10.2020predložil Okresnému dopravnému inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Komárne
znalecký posudok znalca Ing. Gabriela Belobrada č. 48/2020, v ktorom bolo konštatované, že obidvaja
vodiči (t. j. vodič autobusu a aj žalobca 1/) nesledovali dostatočne dopravnú situáciu a v dôsledku toho

vodič autobusu nedal prednosť žalobcovi 1/. Uvedené podporuje podľa názoru súdu aj tá skutočnosť,
že ak by sa žalobca 1/ stotožnil so závermi znalca Ing. Šipulu, ktorý označil žalobcu 1/ za osobu,
ktorá dňa 14.06.2019 zavinila dopravnú nehodu, nedával by si vypracovať nový znalecký posudok na
preukázanie jeho subjektívneho presvedčenia, že dopravnú nehodu zavinil šofér autobusu. Ako uviedol
sám žalobca 2/, po vypracovaní znaleckého posudku Ing. Belobradom sa mal žalobca 1/ vyjadriť, že

podľa tohto nového posudku už nie je na vine žalobca 1/, čo jednoznačne preukazuje, že vypracovaním
znaleckého posudku dňa 12.10.2020 (s ktorým sa preukázateľne žalobca 1/ v tento deň oboznámil,
keďže ho predložil správnemu orgánu), nadobudol žalobca s určitosťou vedomosť o tom, kto za vzniknú
škodu zodpovedá.

38. Od uvedeného dátumu t. j. od 12.10.2020 teda začala žalobcovi 1/ plynúť 2 ročná subjektívna

premlčacia doba na uplatnenie svojho práva, ktorá s prihliadnutím na zákon č. 62/2020 Z.z. uplynula
dňa 27.12.2022 (t.j. 12.10.2022 + 76 dní), z čoho vyplýva, že keďže žaloba žalobcu 1/ bola doručená
súdu dňa 07.02.2023, bola podaná po uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby.

39. Keďže žalobcovia si svoj nárok uplatnili po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie práva, súd žalobu

žalobcov v celom rozsahu zamietol.

40. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu 1/, výsluchom N. O., výsluchom
prípadných svedkov dopravnej nehody, doplnením kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu 1/,
výpisu z účtu zdravotného poistenia žalobcu 1/ ako poistenca z obdobia po dopravnej nehode po

súčasnosť, nariadením znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom za účelom posúdenia
momentu ustálenia zdravotného stavu žalobcu 1/ vo vzťahu k nároku na náhradu škody, keďže mal
za to, že vykonanie týchto dôkazov by bolo vzhľadom na listinnými dôkazmi zistený skutkový stav
nadbytočné, keďže tvrdenia, ku ktorých overeniu alebo vyvráteniu boli dôkazy navrhované, boli už
doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Naviac, navrhované dôkazy

by inak neoverili a ani nevyvrátili plynutie premlčacej doby a vo väzbe na plynutie premlčacej doby preto
podľa súdu nedisponovali vypovedacou potenciou.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods.
1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešnou stranou sporu, keďže súd žalobu zamietol v celom

rozsahu a preto im súd proti žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší
súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
– Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.