Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Csp/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123378076
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:6123378076.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.,

IČO: 31 335 004, so sídlom: Bajkalská 30, 829 48 Bratislava-Ružinov, proti žalovaným: 1/ A. B., nar.
XX.X.XXXX, C. XXX, XXX XX D., zast. JUDr. Martinou Čelkovou, advokátkou, Štefánikova 22/22, 066
01 Humenné, IČO: 37 938 754, 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, C. XXX, XXX XX D., toho času: D. XX, XXX XX
F. – E. G. H., zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné,
o zaplatenie 46 090,82 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 42 063,25 eur spolu
so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 42 063,25 eur od 17.3.2022 do

zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovaným spoločne a nerozdielne náhradu trov konania
v rozsahu 82 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.08.2023 domáhal voči

žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy vo výške 42 063,25 eur, úroku vo výške 3 667,57
eur, poplatkov vo výške 360 eur, úroku za úver vo výške 5,59 % ročne zo sumy 42 063,25 eur od
17.03.2022 do zaplatenia, najviac do 15.07.2045, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
42 423,25 eur od 17.03.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so
žalovanými uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej

len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. XXXXXXX X XX
vo výške 45 000 eur. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval
pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku
týchto poplatkov. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 308
eur, ktoré boli povinní uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto
sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 75,87 eur, 5,59 % ročný úrok za medziúver vo výške
209,63 eur a poplatok za rizikové životné poistenie vo výške 22,50 eur, pričom sa uspokojovali v poradí

úroky z medziúveru, poplatok za poistenie a vklady na konto sporenia. Žalobca vklad prijatý na konto
stavebného sporenia ako splátku úroku z medziúveru a poplatok za prijatie do poistenia preúčtoval na
konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v
súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úvere. Splátky boli splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutéhomedziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. V súlade čl. V. a VI. zmluvy o úvere sa
žalovaní zaviazali platiť poplatok za rizikové životné poistenie pravidelnými mesačnými platbami vo
výške 22,50 eur. Žalovaná v 1. rade prehlásila a svojim podpisom potvrdila prijatie do poistenia ako

poistená osoba. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestali riadne a včas
splácať, preto ich žalobca listom zo dňa 02.02.2022 vyzval na doplatenie omeškaných splátok, pričom
ich zároveň upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať
splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Omeškané splátky
neboli žalovanými doplatené, tak žalobca dňa 16.03.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru

s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 12.06.2023 vyzval žalovaných na plnenie, no žalovaní dlžnú
sumu neuhradili. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporenú sumu
vo výške 2 936,75 eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 45 000 eur (poskytnuté úverové
prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 42 063,25 eur (istina). Žalovaná suma t. j. dlžná suma
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (16.03.2022) predstavovala sumu vo výške 46 090,82
eur, pričom pozostávala z istiny vo výške 42 063,25 eur, z nezaplatených 5,59 % ročných úrokov

za medziúver zo sumy 45 000 eur do 16.03.2022 spolu vo výške 3 667,57 eur a z nezaplatených
poplatkov za poistenie spolu vo výške 360 eur. Žalobca poukázal na to, že požadovaním predčasného
splatenia úveru úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 5,59 % ročným úrokom
za úver a zároveň istinu spolu s nezaplatenými poplatkami 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t. j. od 17.03.2022).

3. Prílohami žaloby boli: Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX,
Amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver, Predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet
RPMN medziúveru a stavebného úveru, pristúpenie k poistnej zmluve pre RŽP zo dňa 05.06.2017,
Všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení, Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti z 02.02.2022, doručenky, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 16.03.2022,
doručenky, Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu z 12.06.2023, doručenky, Výpis z účtu medziúveru,
Výpis z účtu stavebného sporenia.

4. Dňa 08.09.2023 žalobca doručil Okresnému súdu Banská Bystrica podanie v ktorom upravil návrh na

vydanie platobného rozkazu nasledovne:
- Istina vo výške 42 063,25 eur
- Úroky za úver do splatnosti vo výške 3 667,57 eur
- Poplatky vo výške 360 eur
- 5,59 % ročné úroky za úver zo sumy 42 063,25 eur od 17.03.2022 do zaplatenia, najviac vo výške

40 115,42 eur
- 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 42 423,25 eur od 17.03.2022 do zaplatenia a trovy konania.

Žalobca poukázal na to, že v prípade, ak by žalovaní platili úver riadne a včas, žalovaní by zaplatili
úroky za úver v celkovej výške 51 895,10 eur. Do vyhlásenia splatnosti boli naúčtované úroky za úver do

16.03.2022 vo výške 11 779,68 eur a ostali nezaplatené vo výške 3 667,57 eur. Po vyhlásení splatnosti
t.j. od 17.03.2022 ak by žalovaní úver riadne splácali, boli by povinní v štádiu medziúveru zaplatiť ďalej
úroky za medziúver vo výške 36 644,85 eur. Ostali tak nezaplatené vo výške 40 312,42 eur - z toho
suma vo výške 3 667,57 eur bola uplatnená v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu ako
nezaplatené úroky za úver do vyhlásenia splatnosti - ostáva tak suma nezaplatených úrokov za úver

v štádiu medziúveru, ktorá nebola uplatnená v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu od
17.03.2022 vo výške 36 644,85 eur.
V prípade, ak by bol úver riadne splácaný, dňa 30.09.2036 by nastalo pridelenie cieľovej sumy a
medziúver by sa zúčtoval s kontom sporenia a zmenil sa na stavebný úver so splatnosťou do
15.07.2045. Žalovaní by boli tak povinní ďalej zaplatiť úroky za úver v štádiu stavebného úveru v celkovej

výške 3 470,57 eur. Celková suma nezaplatených úrokov za úver (štádium medziúveru a stavebného
úveru), ktoré by žalovaní ešte zaplatili v prípade, ak by úver platili riadne a včas, a nebola uplatnená
v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu tak predstavuje sumu vo výške 40 115,42 eur
(nezaplatené úroky za úver v štádiu medziúveru vo výške 36 644,85 eur + nezaplatené úroky v štádiu
stavebného úveru vo výške 3 470,57 eur).

5. Okresný súd Banská Bystrica v upomínanom konaní dňa 27.09.2023 vydal platobný rozkaz sp. zn.
39Up/1323/2023, v ktorom zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu a trovy konania.
Keďže žalovaná v 1. rade voči platobnému rozkazu podala odpor a žalovanému v 2. rade sa platobnýrozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil Okresnému
súdu Humenné na ďalšie konanie.

6. V danej veci súd nariadil pojednávanie a vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

7. Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanými uzatvorená Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade
s ktorou poskytol žalobca žalovaným medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 45 000 eur na preklenutie

obdobia,kýmdlžníksplnívšetkypodmienkynaprideleniecieľovejsumyaposkytnutiestavebnéhoúveru.
Pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok, ako aj Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie
pre fyzické osoby sa medziúver zúčtuje bez osobitnej dohody s nasporenou sumou na účte stavebného
sporenia, čím sa medziúver zmení na stavebný úver pod č. XXXXXXX X XX vo výške cca 26 729,51 eur.

V zmysle čl. II. – základné úverové podmienky, výška medziúveru / celková výška úveru je 45 000 eur.

Úroková sadzba medziúveru bola dohodnutá vo výške 5,59 % a dohodnutá výška mesačnej splátky
úrokov z medziúveru 209,63 eur. Splatnosť splátok bola dohodnutá na 15. deň v mesiaci v počte 231 až
do pridelenia cieľovej sumy. Medziúver je poskytnutý dlžníkovi, ktorý má uzatvorenú existujúcu zmluvu
o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX. Počiatočný vklad na účet tejto zmluvy je 0 % cieľovej sumy.
Výška mesačného vkladu, ktorý má dlžník realizovať, je 75,87 eur, pričom splatnosť tohto vkladu je 15.

deň mesiaca. Počet mesačných vkladov, ktoré je potrebné uskutočniť na splnenie podmienky pridelenia
cieľovej sumy, je 231. Doba trvania medziúveru je 28,08 rokov a konečná splatnosť za predpokladu,
že si dlžník bude plniť svoje povinnosti a v lehotách uvedených v tejto zmluve a vo Všeobecných
podmienkach, je do 15.07.2045. RPMN pri stavebnom úvere je 4,81 % ročne. RPMN pri medziúvere
je 6,52 % ročne. Celková výška medziúveru je 45 000 eur a celková čiastka medziúveru, ktorú musí

dlžník zaplatiť je 105 029,60 eur. V zmluve o úvere je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 11
% p.a., pričom ide o hodnotu za predchádzajúci ku dňu podpisu zmluvy ( zmluva o úvere bola uzavretá
dňa XX.XX.XXXX).

V zmysle čl. V. zmluvy – úročenie, splatnosť a splácanie, výška úrokovej sadzby medziúveru je 5,59 %

ročne (pre prvú dohodnutú dobu fixácie v trvaní 5 rokov). Dlžník sa zaväzuje splatiť úver pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 308 eur na účet č. IBAN G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (bod
5.2.). Do pridelenia cieľovej sumy predstavujú sumu vo výške 308 eur uvedenú v bode 5.2. vklady na
účet sporenia vo výške 75,87 eur a úroky z medziúveru vo výške 209,63 eur a poplatok za rizikové
životné poistenie vo výške 22,50 eur, pričom sa uspokoja v nasledovnom poradí: úroky z medziúveru,

poplatok za rizikové životné poistenie a vklady. Po pridelení cieľovej sumy bude suma podľa bodu
5.2 predstavovať splátku stavebného úveru vrátane úroku vo výške 285,50 eur a poplatku za rizikové
životné poistenie vo výške 22,50 eur. Prvá splátka je splatná 15. deň mesiaca nasledujúceho po čerpaní
medziúveru. Ďalšie splátky sú splatné 15. deň každého mesiaca. Výška úrokovej sadzby všetkých
vkladov na účte stavebného sporenia do pridelenia cieľovej sumy je 0,10 % ročne. Výška úrokovej

sadzby stavebného sporenia je 2,90 % ročne.

Podľa čl. VIII. zmluvy, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa
Sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, ktorý je prílohou tejto zmluvy.

Podľa článku XI. zmluvy - Záverečné ustanovenia – bod 1., právny vzťah medzi zmluvnými stranami sa
riadi právnym poriadkom SR, Obchodným zákonníkom, Občianskym zákonníkom, zákonom č. 310/92
Zb. o stavebnom sporení v platnom znení, zákonom č. 129/2010 Z . z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v platnom znení a Všeobecnými podmienkami pre stavebné
sporenie pre fyzické osoby, ktoré obdŕžal spolu so zmluvou a s obsahom ktorých súhlasí.

8. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok, je banka oprávnená odmietnuť poskytnutie úveru
alebo jeho časti, alebo môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a požadovať, aby dlžník vrátil celú
poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom a súčasťou pohľadávky pred dátumom splatnosti dohodnutým
v úverovej zmluve, ak je dlžník v omeškaní s úhradou čo i len jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako

3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo banky vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru.9. Listom – upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 01.10.2020, bolo žalovanej v 1.
rade oznámené, že dňa 20.10.2020 žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko nedošlo k
uhradeniu vkladu na účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane

splátky za mesiac október 2020 vo výške 1520,64 eur. List prevzala žalovaná v 1. rade dňa 06.10.2020,
o čom svedčí žalovanou podpísaná doručenka.

10. Následne listom – Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 02.02.2022, oznámil
žalobca žalovaným, že ku dňu 28.02.2022 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru na základe

Zmluvy o úvere, resp. VOP. Na základe tohto požiadal žalobca žalovaných o vrátenie dlžnej sumy
vrátane príslušenstva, ktorá k 28.02.2022 predstavuje sumu 45 780,286 eur. List si žalovaní prevzali
dňa 07.02.2022, o čom svedčia podpísané doručenky.

11. Žalovaným bola zasielaná predžalobná výzva na zaplatenie dlhu vo výške 51 916,99 eur. Žalovaní
boli požiadaní, aby bezodkladne uhradila uvedený dlh, nakoľko aj napriek poskytnutej možnosti splatiť

dlh formou pravidelných mesačných splátok, podmienky dohody o splátkach nedodržali. Zároveň im
bolo oznámené, že v prípade, že tak neurobia, bude voči nim podaná žaloba. Tieto výzvy boli doručené
doporučeným listom žalovaným.

12. Žalovaná v 1. rade v podanom odpore namietala to, že poskytnutý úver žalobcu považuje za

bezúročný a bez poplatkov okrem iného aj z dôvodu, že žalobca voči nej nepostupoval s odbornou
starostlivosťou pri overovaní jej bonity. U dlžníčky – žalovanej v 1.rade nebolo z listín pripojených k
návrhu na vydanie platobného rozkazu preukázané, že žalobca skúmal jej majetkové pomery – príjem
a nevyhnutné výdavky na živobytie, t.j. či by jej tieto umožňovali plniť si povinnosti podľa zmluvy -
splácaťho pravidelnýmimesačnýmisplátkami.Pokiaľbyžalobcavynaložilelementárnusnahuozistenie

pomerov na strane žalovanej v 1.rade, zistil by, že v čase poskytnutia úveru bol jej jediným príjmom,
príjem zo zamestnaneckého pomeru okolo 300 eur, t.j. príjem, ktorý by postačoval tak maximálne
na splátku žalobcom určenej splátky úveru, ktorá bola v zmysle zmluvy 285,50 eur. Avšak už vôbec
na pokrytie ďalších mesačných pravidelných výdajov na bývanie, stravu, ošatenie a lieky. Žalobca
mal možnosť zistiť skutočný príjem žalovanej v 1. rade z čoho by musel pri aj elementárnej odbornej

starostlivosti vyvodiť neschopnosť žalovanej v 1. rade poskytnutú pôžičku riadne splácať. V predmetnej
veci bolo potrebné, aby žalobca spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti riadne skúmal
skutočné výdavky žalovanej v 1. rade a ich preukázanie, a to, či po ich úhrade má dostatočnú finančnú
rezervu na splácanie úveru. Keďže žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovania
schopnosti splácať úver žalovanou v 1. rade, nie je oprávnený vyžadovať jednorázovo splatenie úveru.

Išlo o hrubé porušenie povinností žalobcu a z uvedeného dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov.

13. Žalobca k odporu žalovanej v 1. rade uviedol, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX preveril príjem žalovanej v 1. rade, ktorý bol dostatočný na úhradu
splátok poskytnutého úveru. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od nej potvrdenie o príjme

pre zamestnancov a dve výplatné pásky od zamestnávateľa YAN s. r. o., Námestie Slobody 22/2, 066
27 Humenné, IČO: 46 964 487, ktorý potvrdil čistý priemerný mesačný príjem vo výške 364,46 eur.
Predložený príjem bol verifikovaný v Sociálnej poisťovni. Taktiež preveril príjem žalovaného v 2. rade
ako spoludlžníka. Ten predložil podklady k príjmu – potvrdenie o príjme pre zamestnancov, pracovnú
zmluvu, výplatné pásky od zamestnávateľa ACATERING s. r. o., IČO: 02469359. Zamestnávateľ

potvrdil čistý priemerný mesačný príjem vo výške 24.052,12 CZK = 910, 30 eur(prepočítané kurzom
ku dňu 31.05.2017, 1 eur =26,422 CZK). Celkový príjem žalovaných pozostával zo sumy 364,46
eur + 910,30 eur, pričom životné náklady na každú dospelú osobu predstavovali spolu 400 eur –
existujúce záväzky 144 eur, z toho splátka úveru žalobcu 370,52 eur, t. j. zostatok bonity predstavoval
+360,24 eur. Žalovaní priznali existujúce záväzky vo výške 144 eur, ktoré boli žalobcom verifikované

v centrálnom registri bankových informácií. V čase schválenia žiadosti o úver nemali žiadatelia
evidované v Spoločnom registri bankových informácií žiadne upomienky. Klienti tak spĺňali aj tzv.
vyhovujúcu platobnú disciplínu = posledných 12 mesiacov si plnili všetky svoje záväzky riadne a včas,
bez upomienok. Po vyhodnotení príjmov a výdavkov a odrátaní splátky žiadaného úveru boli žalovaní
v čase poskytnutia úveru vyhodnotený ako dostatočne bonitní. Žalobca poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/1201/2009, v zmysle ktorého aj „ochrana spotrebiteľa
má svoje limity a nemožno ju ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti s tým, že
ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, avšak nemožno mu poskytovať takú
ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu, nakoľko spotrebiteľ by bol v takýchtoprípadochzbavenýakejkoľvekzodpovednostipreduzatvorenímzmluvnejpovinnostidôkladnenavzájom
zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať, pričom neexistuje ani vecne odôvodniteľný
dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa

k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu.“
Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil žiadosť o spotrebiteľský úver zo dňa 06.06.2017,
Potvrdenie o príjme zamestnancov, výplatné pásky – 2x, Pracovnú zmluvu, Výpis SRBI – 2x.

14. Žalovaná v 1. rade prostredníctvom právnej zástupkyne k vyjadreniu žalobcu podala vyjadrenie,

v ktorom poukázala na to, že poskytnutý úver žalobcu považuje naďalej za bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu, že žalobca vychádzal iba zo zistených príjmov a nákladov iba vo výške životného minima
(ktoré nepostačujú ani na náklady spojené s bývaním) a nežiadal o žiadne preukazovanie nákladov
dlžníkov. Žalobca ponechal mesačnú rezervu spoločne zisteného príjmu iba vo výške 30%, kde rezerva
vo výške 360 eur by mala pokryť náklady na stravu, ošatenie, lieky, telefón a lieky, a to u obidvoch
žalovaných. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti má byť pritom kladený na pomer medzi príjmami a

výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
To však znamená, že veriteľ mal za to, že žalovaní budú schopní uspokojovať svoje potreby z takto
podpriemerného zostatku príjmu po celú dobu trvania úveru – t.j. až do 7/2045 bez oprávneného

predpokladania aj neočakávaných výdajov či ochorení, a teda poberania iba sociálnej dávky pri PN. Zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že termín splatnosti jednotlivých splátok bol dohodnutý k 15.
dňu v mesiaci. Pokiaľ mal žalobca záujem úver zosplatniť, mohol tak učiniť najneskôr do splátky splatnej
v mesiaci 3/2022, a to do 15 dňa v mesiaci, po uplynutí 15 dňovej lehote po omeškaní splátky viac ako tri
mesiace ( 21.2.2022). Žalobca však úver zosplatnil až dňa 16.3.2022, čím porušil zákonné ustanovenie

§ 565OZ.

15. Právny zástupca žalovaného v 2. rade k žalobe a k vyjadreniu žalobcu uviedol, že úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že z výpisu z účtu medziúveru vyplýva, že dňa 3.7.2017
bol vyplatený na účet medziúver vo výške 40 500 eur po stiahnutí poplatku za spracovanie úveru

540 eur a nie 45 000 eur, ako to uviedol žalobca v žalobe. Keďže v zmluve je údaj o výške úveru
odlišný a v neprospech spotrebiteľa, na tento údaj sa hľadí ako na údaj neexitujúci, v dôsledku
čoho je úver bezúročný a bez poplatkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo je tiež dôvod bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru, absentujú predpoklady použité na výpočet RPMN, pričom ide o jeden

z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ
za úver uhradiť. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z bodu II vyplýva, že RPMN je vypočítaná na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Pri výpočte RPMN sa podľa tohto bodu vychádza
z predpokladov uvedených v prílohe k zmluve. Prílohou zmluvy je však doložená iba Amortizačná
tabuľka, ktorá však v závere ako Predpoklady, ktoré použil veriteľ na výpočet RPMN medziúveru a

stavebného úveru, tieto neuvádza tak, aby boli spotrebiteľovi zrejmé a už vôbec nie, ako boli na účely
výpočtu RPMN použité. Výpočet RPMN preto nie je možné overiť. Žalovaný v 2. rade poukázal na to,
že aj v predmetnej veci žalobca v zmluve o úvere uviedol priemernú RPMN vo výške 11%, čo však nie
je správne, pretože podľa súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk v prvom štvrťroku 2017, tento údaj predstavoval 4,87% a

v prípade novo poskytnutých spotrebiteľských úverov akýmikoľvek veriteľmi v prvom štvrťroku 2017
je priemerná RPMN na 4,94%. Potom údaj uvedený žalobcom v zmluve o úvere nie je správny, je v
neprospech spotrebiteľa.

16. Žalobca k vyjadreniu žalovanej v 1. rade sa vyjadril tak, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXX X XX zo dňa XX.XX.XXXX preveril príjem žalovanej v 1. rade, ktorý bol dostatočný
na úhradu splátok poskytnutého úveru. Žalobca výslovne popiera tvrdenia žalovanej, že by porušil
ustanovenia § 7 ods. 1) zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalobca si riadne preveril platobnú schopnosť žalovaných – lustráciou
príslušných registrov a preverením platobnej schopnosti v zmysle platných právnych predpisov. V

zmysle podanej žiadosti o úver žalobca rovnako pri skúmaní bonity zohľadnil aj náklady potrebné
na zabezpečenie základných ekonomických životných potrieb rodiny ako je strava, bývanie, hygiena.
Jednotlivé položky, ktoré má žalobca ako veriteľ zohľadniť a odpočítať ich od príjmov, sú stanovené
Národnou bankou Slovenska, ktorá ako regulátor a dozor pre bankový sektor stanovuje limityukazovateľa schopnosti spotrebiteľov splácať poskytnuté úvery. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie
Krajského súdu Prešov 4Co/100/2019 zo dňa 13.02.2020 „Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.

Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod.. Žalobca výslovne popiera, že by neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). V zmysle
čl. X. bod. 10.1 zmluvy o úvere má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého zostatku úveru

s príslušenstvom pred dohodnutou lehotou splatnosti predovšetkým v prípade, ak je dlžník v omeškaní
s platením čo i len jeden splátky stavebného úveru, resp. úrokov z medziúveru, po dobu dlhšiu ako tri
mesiace alebo je v omeškaní s platením čo i len jedného vkladu na účet zmluvy stavebného sporenia
po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Zákon teda vyžaduje, aby veriteľ dlžníka upozornil, že si uplatňuje právo
na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí uplatnenie svojho práva notifikovať
vopred aspoň v 15- dňovej lehote. Po jej uplynutí právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky

sa stáva účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenej celej
pohľadávky. Rovnako ako pri upozornení dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, ani pri oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zákon žiadne ďalšie náležitosti, ako uvedenie pre ktorú splátku, resp.
splátky sa vyhlásila mimoriadna splatnosť úveru, nepožaduje. Podľa žalobcu absencia jednoznačnej
špecifikácie presných splátok, s ktorými sú žalovaní v omeškaní, nemohla žiadnym spôsobom spôsobiť

imperfektnosť právneho úkonu – Upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, resp. Oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru
vyžaduje splnenie podmienok, ktoré žalobca na základe vyššie uvedeného, ako aj listinných dôkazov
predložených v konaní pred súdom preukázateľne splnil v súlade s ich zákonným vymedzením.

17. Žalovaná v 1. rade prostredníctvom právnej zástupkyne k vyjadreniu žalovaného v 2. rade v podaní
zo dňa 30.03.2024 poukázala na § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., t.j., že zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, avšak
v zmluve absentuje uvedenie celkovej výšky úveru a podmienky jeho čerpania. Vyplatenie úveru po

podpise zmluvy iba vo výške 40 500 eur nemá oporu v dohodnutých zmluvných podmienkach.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k/, z/ zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať:
- ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
- priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Žalobca v zmluve o úvere uviedol priemernú RPMN vo výške 11%, čo však nie je správne,

pretože podľa súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk v prvom štvrťroku 2017, tento údaj predstavoval 4,87% a v prípade novo
poskytnutých spotrebiteľských úverov akýmikoľvek veriteľmi v prvom štvrťroku 2017 je priemerná RPMN
na 4,94%. Potom údaj uvedený žalobcom v zmluve o úvere nie je správny, je v neprospech spotrebiteľa.

18. Žalovaná v 1. rade prostredníctvom právnej zástupkyne k vyjadreniu žalobcu uviedla, že aj
keď žalobca udáva, že zohľadnil náklady na zabezpečenie základných ekonomických životných potrieb
ako je strava , bývanie a hygiena, od žalovanej v 1. rade žiadne údaje o nákladoch na bývanie
či stravu alebo lieky žalobca nevyžadoval, i keď mu muselo byť zrejmé, keďže žalovaní predložili
pracovné zmluvy – jeden na Slovensku a druhý v Čechách, že títo nežijú v spoločnej domácnosti a

musia vynakladať náklady na životné potreby každý osobitne. Žalovaná v 1. rade poukázala na to,
že NBS vydala Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti
o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (oznámenie č. 306/2017 Z. z.) až dňa
14. novembra 2017 , ktoré nadobudlo účinnosť 1.1 2018 a teda v čase podpisu zmluvy XX.X.XXXXnie je zrejmé, z akých položiek údajne určených NBS žalobca vychádzal a o aký predpis sa žalobca
opieral. Žalovaná v 1. rade zotrváva na tom, že keďže žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou
pri posudzovaní schopnosti splácať úver žalovanými, nie je oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie

úveru. Žalovaná zotrváva na tom, že pokiaľ mal žalobca záujem úver zosplatniť, mohol tak učiniť
najneskôr do splátky splatnej v mesiaci 3/2022, a to do 15 dňa v mesiaci, po uplynutí 15 dňovej lehote po
omeškaní splátky viac ako tri mesiace ( 21.2.2022) Keďže však žalobca úver zosplatnil až dňa 16.3.2022
( t.j. po splatnosti splátky splatnej 15.3.), porušil zákonné ustanovenie § 565OZ.

19. Právny zástupca žalovaného v 2. rade k vyjadreniu žalovanej v 1. rade uviedol, že žalovaná v 1.
rade správne poukázala na to, že veriteľ tak pri zisťovaní a overovaní bonity vychádzal iba zo zistených
príjmov ako vyplýva z obsahu žiadosti o úver nákladov, iba vo výške 200 eur a nežiadal osobitné
preukazovanie nákladov dlžníkov. Skutočne ani žalobca žiadnym spôsobom nedopytoval na náklady
na jeho osobu. Žiadosť o spotrebiteľský úver a údaje v nej vyplnila iba obchodná zástupkyňa žalobcu,
pri predložení iba potvrdenia o mzde od zamestnávateľov žalovaných. Žalovaný v 2. rade žil v Českej

republike, kým žalovaná v 1. rade žila v okrese Humenné, žiadne náklady vynakladané spoločne neboli,
ale každý z dlžníkov musel tieto vynakladať samostatne. Veriteľom v žiadosti vyplnená položka náklad
na osobu 200 eur bola neúmerne podhodnotená, nepokrývajúca náklady na bývanie. Aj jeho žalobca
upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej upozornením zo dňa doručeného dňa 7.2.2022. Žalobca
tak bol oprávnený zosplatniť úver v lehote nie kratšej ako 15 dní, najneskôr do splatnosti najbližšej

nasledujúcej splátky, najskôr dňa 21.02.2022 po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upozornenia,
najneskôr do 15.03.2022 – do splatnosti najbližšej splátky, čo však neučinil.

20. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v 2. rade sa vyjadril tak, že žalobca si riadne preveril
platobnú schopnosť žalovaných – lustráciou príslušných registrov a preverením platobnej schopnosti v

zmysle platných právnych predpisov. V čase schválenia žiadosti o úver nemali žiadatelia evidované v
Spoločnomregistribankovýchinformáciížiadneupomienky.Klientitakspĺňaliajtzv.vyhovujúcuplatobnú
disciplínu = posledných 12 mesiacov si plnili všetky svoje záväzky riadne a včas, bez upomienok.
Žalobca poukázal na to, že v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.04.2008 je priznaná veriteľovi voľná miera úvahy pri určení, či informácie, ktoré má k dispozícii, sú

dostatočné na potvrdenie úverovej bonity a či ju musí overiť aj inými prostriedkami. Veriteľ sa tak musí
vzhľadom na okolnosti prípadu buď uspokojiť s informáciami, ktoré mu boli predložené spotrebiteľom
alebo sa rozhodnúť, že považuje za nevyhnutné tieto informácie doplniť. Žalobca poprel, že by neboli
splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Zákon teda vyžaduje, aby veriteľ dlžníka upozornil, že si uplatňuje

právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí uplatnenie svojho práva notifikovať
vopred aspoň v 15- dňovej lehote. Po jej uplynutí právo na zaplatenie celej zvyšujúcej pohľadávky
sa stáva účinným. Obsahom upozornenia dlžníka je, že veriteľ si uplatňuje právo na zaplatenej celej
pohľadávky. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ neupravuje moment začiatku plynutia uvedenej notifikačnej
lehoty. V súlade s vyššie uvedeným je povinnou náležitosťou, upozornenie dlžníka na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti, v prípade, že nedôjde k úhrade omeškaných splátok, a teda, že veriteľ pristúpi
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Zákon žiadne ďalšie náležitosti ako je napr. uvedenie,
s ktorou splátkou je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace, prípadne aká časť omeškaného plnenia má
predstavovať istinu a ďalšie príslušenstvo, nepožaduje.

21. Žalobca k vyjadreniam žalovaných uviedol, že pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať
spotrebiteľský úver postupoval nasledovne:
1. čistý príjem žalovaných = + 1 281,67 eur
1.1. priemerný čistý mesačný príjem žalovanej v 1. rade = 364,46 eur
(Príjem zo závislej činnosti na dobu neurčitú na Slovensku, (IČO: 46 964 487))

1.2. priemerný čistý mesačný príjem žalovaného v 2. rade = 917,21 eur
(Príjem zo závislej činnosti na dobu neurčitú v Českej republike)
2. celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa = 598,18 eur
2.1. životné minimum na plnoletú osobu = 2x 200 eur
2.2. životné minimum o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu = 0 eur

2.3. životné minimum na dieťa = 0 eur
2.4. 5 % rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa =
(1 281,67 eur – 400 eur)*5% = 44,08 eur(pozn. pričom v zmysle Zákona 601/2003 o životnom minime a Opatrenia MPSVaR o úprave súm
životného minima boli sumy životného minima na obdobie od 1. júla 2016 vo výške:
• 198,09 € mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu

• 138,19 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu
• 90,42 € mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa tzn. PSS, a.s.,
pristupovala k stanoveniu nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb prísnejšie ako bolo
vyžadované)
3. výška splátky spotrebiteľského úveru = -308eur

4. peňažné záväzky znižujúce príjem žalovaných = - 144 eur
Zdroj: dopyt do spoločného registra bankových a nebankových informácií SRBI / NRKI.
Ukazovateľ schopnosti žalovaných splácať úver (bonita):
( 444,08 eur + 308 eur + 144 eur) : 1 281,67 eur = 0,70
tzn. žalovaní boli v čase posudzovania žiadosti o úver bonitní (hodnota ukazovateľa schopnosti
žalovaných splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0.

Žalovaní boli z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverený dopytom:
a) do spoločného registra bankových a nebankových informácií (SRBI / NRKI) – overenie či za
posledných 12 mesiacov mali žalovaní vyhovujúcu platobnú disciplínu – dopytom bolo zistené, že
žalovaní mali vyhovujúcu platobnú disciplínu.
Žalovaná v 1. rade bola z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverená dopytom do sociálnej

poisťovne – overenie či je zamestnaný – dopyt potvrdil, že je zamestnaný (YAN, s.r.o., IČO: 46 964 487).
Žalovaný v 2. rade predložil potvrdenie o príjme zo zahraničia, ktorý nie je možné verifikovať
prostredníctvom sociálnej poisťovne.
Žalobca vykonal prepočty bonity, tak ako to bolo vyžadované, prihliadol do príslušných registrov
a aj v rámci GDPR uskutočnil všetky úkony v súlade so ZoSÚ a jednoznačne nemožno jeho

konanie považovať za konanie s neodbornou starostlivosťou, resp. také, ktoré by vykazovalo známky
hrubého porušenia povinnosti žalobcu preskúmať bonitu žalovaných a žalobca dostatočným spôsobom
preskúmal socioekonomikú situáciu žalovaných.
Žalobca poukázal na to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nastalo pre splátku splatnú
za mesiac december 2021, t.j. splatnú k 15.12.2021, s ktorou boli žalovaní ku dňu vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti v omeškaní dlhšie ako tri mesiace. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
dňa 16.03.2022, t.j. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo v súlade so zákonom. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti je žalobcovo právo ako veriteľa, nie povinnosť a preto bol oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosti aj neskôr ako do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Žalobca spravidla
dlžníkom ako spotrebiteľom poskytuje dlhšiu lehotu na prípadné doplatenie omeškania s cieľom vyhnúť

samimoriadnemuzosplatneniuúveru,nakoľkotakétozosplatneniemáoveľavážnejšídopadnadlžníkov
ako len doplatenie omeškania so splátkami úveru. Nakoľko však žalovaní celkové omeškanie na úvere
nedoplatili, žalobca vyhlásil dňa 16.03.2022 mimoriadnu splatnosť úveru.

Žalobca popiera tvrdenia žalovaných, že zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru, podmienok

jeho čerpania a následne tak nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa. Žalobca a žalovaní ako
zmluvné strany sa slobodne dohodli na tom, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov
budezníženáovýškupoplatkuzaspracovanieúveru,ktoréhopresnásumabolauvedenávamortizačnej
tabuľke (540 eur) a žalovaným bola celkovo vyplatená suma 44 460 eur v 2 čiastkových výplatách,
dňa 03.07.2017 suma 40 500 eur a dňa 25.09.2017 suma 3960 eur. Zmluva o úvere obsahuje

údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve o úvere uvedená pre medziúver vo výške 6,52 %
a pri stavebnom úvere vo výške 4,81 %. Priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok v Slovenskej republike stanovená Ministerstvom financií Slovenskej
republiky platná ku dňu podpisu zmluvy o úvere bola 11%.

22. Žalovaná v 1. rade trvala na tom, že žalobca úver nezosplatnil v súlade s § 53 a §565 OZ. Zo
zaslanej výzvy na možnosť zosplatnenia úveru, ako aj z preloženého prehľadu splácania vyplýva, že
úvernebolzosplatnenýpresplátku12/2021.Výzvabolavo2/2022zaslanásupozornenímnaomeškanie
v sume 1814,17 eur čo pri splátke medziúveru 209,63 eur a splátke poistenia 22,50 eur, spolu 232,12
eur predstavuje omeškanie so splácaním k 2/2/2022 s 8 splátkami. Uvedenie, že k zosplatneniu došlo

pre splátku 12/2021, je tak iba účelovým po tom, čo žalovaní poukázali na nezákonnosť zosplatnenia.
Posledný vklad bol urobený 8/2021 a za obdobie roka 2020 deklaroval žalobca vklady a z toho vykonané
následné úhrady iba poistného vo výške 22,50 eur, a teda plátky medziúveru neboli vykonané vôbec.
Žalobcom uvedené, že k zosplatneniu došlo pre splátku 12/2021 je iba jeho účelovým tvrdením.23.Právny zástupca žalovanejv1.radenapojednávaní žiadalžalobuzamietnuť. Zotrvalnadoterajších
vyjadreniach v spore.

24. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť.
Zotrval na doterajších vyjadreniach v spore. Úver považujú za bezúročný a bez poplatkov.

25. Na uvedený spor sa použijú predovšetkým ustanovenia zákona č.310/1992 Zb.

stavebnom sporení, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka
č.40/1964 Zb., ustanovenia Obchodného zákonníka č.513/1991 Zb. a ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa č.250/2007 Z.z.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo

zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti
( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,

daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 7 ods. 1 citovaného Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,

c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 ods.1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich

schopnosti splácania úverov.

27. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho

na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

29. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľskýchzmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

30. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, ako
už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom
obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné

predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých
je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

31. Na základe vykonaného dokazovania súd mal tak za preukázané, že žalobca a žalovaná v 1.
rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu o úvere a

na jej základe mal byť žalovanej v 1. rade poskytnutý medziúver vo výške 45 000,- eur. Žalovaná
v 1. rade riadne a včas úver nesplácala a preto boli obidvaja žalovaní zo strany žalobcu písomne
vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy. Napriek tomu ani jeden z nich dlžnú sumu nezaplatil. Žalobca
následne z uvedeného dôvodu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.03.2022. Ďalej mal súd
za preukázané, že celkovo v prospech žalobcu boli uhradené zo strany žalovaných finančné prostriedky

vo výške 2936,75 eur.

32. Uzatvorená zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti
citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho

podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaní sú spotrebiteľmi, keďže sú fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z., musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a pred jej uzatvorením veriteľ mal

konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaných v zmysle § 7 zákona o spotrebiteľských
úveroch.

33. V ďalšom sa súd v prvom rade zaoberal skutočnosťou, či žalobca ako veriteľ pred poskytnutím úveru
žalovaným skúmal ich bonitu s odbornou starostlivosť v zmysle § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

34. Súdu žalobca predložil svoje vyjadrenie a tiež doklady, z ktorých pred uzatvorením zmluvy
posudzoval schopnosť žalovaných úver splácať. Mal za preukázané, že žalovaná v 1. rade bola
rozvedená a nemala nezaopatrené dieťa. Bola zamestnaná a výška jej čistého príjmu bola 364,46
eur mesačne ( predložené výplatné pásky). Ďalej ohľadom výdavkov vychádzal iba zo sumy životného

minima na jednu dospelú osobu vo výške 200 eur. Žalovaný v 2. rade bol slobodný a nemal
nezaopatrené dieťa. Bol zamestnaný a výška jeho čistého príjmu bola 917,21 eur mesačne ( predložené
výplatné pásky). Ďalej ohľadom výdavkov vychádzal iba zo sumy životného minima na jednu dospelú
osobu vo výške 200 eur. Žalovaná v 1. rade bola z dôvodu preverenia ekonomickej situácie preverená
dopytom do sociálnej poisťovne – overenie či je zamestnaný – dopyt potvrdil, že je zamestnaná (YAN,

s.r.o., IČO: 46 964 487). Žalovaný v 2. rade predložil potvrdenie o príjme zo zahraničia, ktorý nebolo
možné verifikovať prostredníctvom sociálnej poisťovne. Výška splátky spotrebiteľského úveru bola
308 eur. Peňažné záväzky znižujúce príjem žalovaných boli vo výške 144 eur. Ukazovateľ schopnosti
žalovaných splácať úver (bonita): ( 444,08 eur + 308 eur + 144 eur) : 1 281,67 eur = 0,70 tzn. Že
žalovaní boli v čase posudzovania žiadosti o úver bonitní (hodnota ukazovateľa schopnosti žalovaných

splácať úver neprekročila hodnotu 1), bonita bola > 0. Žalobca vykonal prepočty bonity, tak ako to bolo
vyžadované, prihliadol do príslušných registrov a aj v rámci GDPR uskutočnil všetky úkony v súlade so
ZoSÚ a jednoznačne nemožno jeho konanie považovať za konanie s neodbornou starostlivosťou, resp.také, ktoré by vykazovalo známky hrubého porušenia povinnosti žalobcu preskúmať bonitu žalovaných
a žalobca dostatočným spôsobom preskúmal sociálnu a ekonomickú situáciu žalovaných.
35. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu

a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu

uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorýchjeveriteľschopnýzískaťobjektívnyobraz

o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci

rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o
úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu,
domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu
úverovej schopnosti nepostačuje. Keďže žalobca súdu doklady o skúmaní bonity žalovaných predložil,
je zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity

dlžníka žalobca postupoval.
Tak ako je to uvedené vyššie, v tomto konkrétnom spore veriteľ splnil aj zákonnom stanovené
podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, v dôsledku omeškania dlžníkov so splácaním
( predovšetkým omeškanie dlžníkov s viac ako 3 splátkami, výzva na úhradu dlhu s lehotou na plnenie
a s upozornením na možné jednorazové spoplatnenie úveru a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, po

uplynutí lehoty a nezaplatení dlhu).

36. Súd tiež skúmal, či zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.
2 Zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že v zmluve o úvere je uvedená nesprávna hodnota priemernej RPMN

v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. z) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere je uvedená
priemerná hodnota RPMN vo výške 11 % p.a. pričom ide o hodnotu za predchádzajúci štvrťrok ku
dňu podpisu zmluvy ( zmluva o úvere bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX a hodnota je stanovená podľa
Ministerstva financií SR. V čase uzatvorenia zmluvy bola teda platnou priemernou hodnotou RPMN
tá, ktorá je uverejnená na webovom sídle Ministerstva financií SR za 1. štvrťrok 2017. Táto hodnota

priemernej RPMN pre daný typ úveru (ostatné spotrebiteľské úvery vo výške viac ako 6 500,- eur od
10 rokov) bola zverejnená vo výške 4,82 % (Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytovaných
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2017 zverejnené MS SR) a nie 11 %, ako je uvedené
žalobcom v zmluve o úvere, čo znamená, že v zmluve o úvere je uvedený údaj o priemernej RPMN v
nesprávnej výške. Súd preto dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o priemernej

RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o úvere, preto v zmysle ust. § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch je aj z uvedeného dôvodu úver poskytnutý žalovaným
bezúročný a bez poplatkov.
37. Údaj o priemernej RPMN pre príslušný spotrebiteľský úver je pritom údaj, na základe ktorého
získa spotrebiteľ informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu

výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok
navrhovaných dodávateľom. V tomto prípade dodávateľ - žalobca v zmluve uviedol, že priemerná
hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 11 %, avšak tá bola vo výške 4,82
%, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda úvery poskytované konkurenciou) sú
nevýhodnejšie ako v skutočnosti, resp. inak povedané, čo následne vedie spotrebiteľa k záveru, že úver

poskytovaný žalobcom je výhodnejší než v skutočnosti je.

38. Pokiaľ sa jedná o argumentáciu žalobcu, že v zmluve uvádza informáciu o váženom priemere
RPMN všetkých typov spotrebiteľských úverov tak takýto údaj o váženom priemere RPMN všetkýchtypov úverov pritom nie je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. V prípade, že takýto údaj v zmluve nie je uvedený, nie je to sankcionované
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru. Zákon však vyžaduje v zmluve o úvere

uvedenie priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, pričom absenciu tohto údaju -
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Zákon v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje dodávateľovi namiesto údaju o priemernej RPMN
na príslušný spotrebiteľský úver, uviesť údaj o váženom priemere RPMN na všetky typy úveru.

39. Po preštudovaní predložených listín súd usúdil, že tento spotrebiteľský úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko súd je
toho názoru, že v danom prípade došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver veriteľom. V dôsledku
vyššie uvedeného žalobcovi vznikol nárok iba na zaplatenie doteraz nevrátenej istiny vo výške 42 063,25
eur (po zohľadnení splátok od dlžníkov, viď vyššie). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (úroky,

poplatky a iné).

40. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto si žalobca podanou
žalobou uplatnil aj zákonný úrok z omeškania a to vo výške 5 % ročne, ktoré si žalobca uplatnil
od momentu zosplatnenia. Súd teda vyhovel tejto časti návrhu a žalobcovi priznal nárok na úroky

z omeškania a zaviazal žalovaných na ich zaplatenie podľa návrhu žalobcu, podľa § 517 OZ
a vykonávacieho nariadenia vlády, pretože ide o zákonný nárok veriteľa.

Súd pri posudzovaní tohto spotrebiteľského sporu bral do úvahy, že na tento spor je potrebné použiť aj
ustanovenia zákona o stavebnom sporení, žalobca bol založený podľa tohto zákona a musí podľa neho

postupovať, jedná sa o tzv. stavebné úvery súvisiace s bývaním a žalobca nie je bežnou bankou na trhu,
ale je regulovaný štátom cez zákon o stavebnom sporení. Samozrejme aj žalobca musí rešpektovať
vyššie uvedené právne normy spotrebiteľského práva.

41. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako

„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

42. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania,
ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a

neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda,
že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný
úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.

43. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 46 090,82 eur s príslušenstvom. Súd

žalobe žalobcu čo do sumy 42 063,25 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu
žalobcu zamietol. Úspech žalobcu v tomto konaní tak predstavuje 91 % (súdom priznaná suma vo výške
42 063,25 eur) a úspech žalovaných predstavuje 9% (súdom zamietnutá suma vo výške 4027,57
eur). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalobcovi patrí nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 82 % (t. j. 91 % - 9 %). O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V danom prípade súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, či už v predmete sporu, alebo
v osobách stranách sporu, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu predmetného ustanovenia§ 257 CSP, a zároveň takéto skutočnosti netvrdila ani jedna zo strán sporu. Poukazujúc na uvedené
súd následne o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu v spore. Spor vyvolali
žalovaní dlžníci, kedže nesplácali svoj dlh riadne a včas, pričom odmietali aj mimosúdne dohody, či

súdny zmier.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.