Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/44/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204254
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8123204254.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc.
JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1. H. P., nar. XX.XX.XXXX a
2. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcich vo O. č. XXX, právne zastúpených RIEDL advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Slovenskej č. 46, IČO: 54 359 490, proti žalovanému: Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Tomášikovej č. 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpenému
Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom v Košiciach, na ul. Bočnej č. 10, IČO:
36 863 017, o určenie neexistencie záložného práva, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 17.05.2023 č.k. 20C
36/2023-37, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese J., obci O., kat. ú.z. O.,
zapísaným na LV č. XXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktoré tvoria pozemok s parcelným
č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 582 m2 a pozemok s parcelným č. XXX/X - záhrada o
výmere 275 m2 a na LV č. XXXX, v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, ktoré tvorí rodinný dom
so súpisným číslom XXX postavený na parcele č. XXX a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Ďalej vyslovil, že o náhrade trov konania sa rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že neodkladné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán.
Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila aspoň danosť práva (nároku), a aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Cieľom nariadenia neodkladného opatrenia
je poskytnúť rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak
hrozí záujmom strán.
3. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
4. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré
by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Aby však súd mohol poskytnúť
ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo
ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho
ochranu je neodkladné opatrenie potrebné.5. V danom prípade bolo zistené, že žalobcovia sa návrhom domáhajú voči žalovanému nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva
dobrovoľnou dražbou nehnuteľností v ich bezpodielovom spoluvlastníctve a to z dôvodu premlčania
pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Rovnako poukázali na to, že v rodinnom dome reálne
bývajú.
6. Úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom
zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon
záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych
okolností nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.
7. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov. Právo na rešpektovanie
obydlia je upravené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“),
a to článkom 8 Dohovoru, ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný a v zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky má prednosť pred zákonom.
8. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.09.2010 sp. zn. 6Cdo 171/2010
pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,
prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený a teda že subjektívne právo, ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
9. Vlastnícke právo sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv
zabezpečuje aj základný zákon štátu, a to Ústava Slovenskej republiky v článku 20 a v článku 21.
Realizáciou záložného práva bezprostredne hrozí žalobcom ujma a jedinou účinnou procesnou zárukou,
ktorú majú žalobcovia, je nariadenie neodkladného opatrenia. Predmetom neodkladného opatrenia sú
práva k nehnuteľnostiam, a to k domu a v prípade nevyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia existuje reálna obava, že by došlo k závažným zásahom do ich práva. Za takejto situácie
je dôvodné, aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej bola týmto právam poskytnutá
dočasná ochrana formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa realizácie záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol uznesenie
zmeniť tak, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol v celom rozsahu zamietnutý. Ako
dôvod uviedol, že hoci neodkladné opatrenie bolo nariadené, súd prvej inštancie neidentifikoval
žiadnu konkrétnu skutočnosť na spravdepodobnenie nároku, ktorému poskytol ochranu. Súd môže
neodkladné opatrenie vydať iba ak je aspoň osvedčená danosť práva, t.j. vecná aktívna legitimácia
žalobcu a osvedčenie, že uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený. Súd sa teda musí zaoberať
dôvodnosťou návrhu aj z hľadiska právneho posúdenia veci. Najmä musí identifikovať právne významné
skutočnosti a relevantné právne normy, subsumovať skutočnosti pod jednotlivé ustanovenia právnych
noriem a vyvodiť správne právne závery. Zároveň sa musí spravdepodobnenie nároku zakladať na
zistení, že jeho hmotnoprávna relevancia sa javí pravdepodobnejšia ako všetky ostatné možnosti.
Napadnuté uznesenie je jednoznačne porušením požiadavky, aby z neho bolo pre adresáta nariadeného
zákazu zistiteľné, ktoré skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku boli ustálené
a akceptované v rozsahu potrebnom pre okamžitý autoritatívny zásah do zákonných práv, a to vrátane
opísania, ako boli príslušné skutočnosti osvedčené.
11. V žalobe, ktorej obsahom je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, sa žalobcovia venujú
výlučne premlčaniu úverovej pohľadávky. O skutočnostiach potrebných pre záver o premlčaní záložného
práva v nej niet žiadnej zmienky. Žalobcovia neuviedli ani len to, kedy mala začať plynúť premlčacia
doba záložného práva a kedy mala márne uplynúť. Tvrdenia týkajúce sa úverovej pohľadávky nie sú
tvrdeniami o záložnom práve. Ide o dve odlišné práva s vlastnými podmienkami premlčania, pričom ich
premlčacie doby sa vôbec nemusia prekrývať. Je absolútne neobhájiteľné, aby účinok spochybnenia
záložného práva bol v napadnutom uznesení vyvodený doslova z ničoho, bez akejkoľvek opory v
tvrdených skutočnostiach, ktoré by po práve mohli k takémuto účinku viesť a na takomto mimoriadnepovrchnom až svojvoľnom základe má byť žalovaný na dobu niekoľkých rokov pripravený o možnosť
výkonu jeho legitímneho práva.
12. Neodkladné opatrenie bolo nariadené napriek tomu, že na splnenie jedného z jeho hlavných
predpokladov - pravdepodobnosti nároku vo veci samej - neuviedli žalobcovia nič konkrétne a
relevantné.
13. Súd prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedal
žalovanému príležitosť, aby sa k nemu vyjadril. Procesnoprávna úprava umožňuje nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez vyjadrenia protistrany (§ 329 ods. 1 C.s.p.), niet však žiadneho dôvodu,
aby sa predmetné ustanovenie neaplikovalo so zreteľom na zásadu rovnosti strán konania (čl. 6 ods.
1 Základných princípov Civilného sporového poriadku) a právo strany na vyjadrenie (čl. 9 Základných
princípov Civilného sporového poriadku), ako to koniec koncov vyžaduje článok 3 ods. 1 týchto
Základných princípov a ako pravidelne prízvukuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich
rozhodnutiach, že miera osvedčovania rozhodujúcich skutočností má byť závislá najmä od naliehavosti
potrebného riešenia.
14. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného
opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre
také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom.
15. Je však nespochybniteľnou legislatívnou realitou, že zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
v znení neskorších predpisov explicitne upravuje silné a účinné garancie pre zvrátenie dražobného
procesu, či jeho parciálnych dôsledkov, ak by nimi došlo k zásahu do práv vlastníka predmetu
dražby. Na základe ustanovenia § 21 ods. 2 tohto zákona sa možno domáhať určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
zákona. Základným účinkom procesného úspechu takej žaloby je ex lege obnovenie vlastníckeho práva
predchádzajúceho vlastníka (§ 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.). Ustanovenie § 33 ods. 2 druhá
a tretia veta tohto právneho predpisu zakladá absolútnu objektívnu zodpovednosť záložného veriteľa
za nesprávnosť jeho vyhlásenia napr. vo vzťahu k výške zabezpečenej pohľadávky, ktorá by mala
byť uspokojená z výťažku dražobného speňaženia zábezpeky. Je teda neudržateľnou argumentácia,
že možnosť iniciovania sporu o neplatnosť dražby má byť nepostačujúca. Neexistencia záložného
práva na strane navrhovateľa dražby nepochybne dáva možnosť domáhať sa určenia jej neplatnosti.
V prípade procesného úspechu takej žaloby by sa vlastníkovi predmetu dražby dostalo kvalitatívne
úplne postačujúcej ochrany. Rozdiel je len v tom, že z hľadiska ústavného imperatívu proporcionality
a obligatórnej ústavno-konformnej aplikácie právnych noriem je plne namieste uprednostniť postup
výslovne predvídaný zákonom č. 527/2002 Z.z. Predstavuje totiž účinný a plnohodnotný prostriedok
ochrany práv dotknutých osôb, zároveň však nezbavuje záložného veriteľa možnosti výkonu jeho
záložného práva so súčasným zachovaním jeho plnej zodpovednosti za zákonnosť takého procesu.
16. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.
17. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu
odvolaciehokonaniasanatýchtoskutkovýchaprávnychzisteniachničnezmenilo,odvolacísúdsiosvojil
náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje.
18. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ustanovenie § 324 ods. 1 C.s.p., podľa
ktoréhopredzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné
opatrenie. K nariadeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súd v zmysle
ustanovenia § 330 ods. 1 C.s.p. môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.19. Aj keď súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, uvedené
neznamená, aby bolo možné nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľov bez
hodnoverného osvedčenia skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť
naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na minulý čas.
20. Dôkazné bremeno preukázať, resp. osvedčiť, že v danom prípade boli splnené podmienky
pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia zaťažovalo žalobcov. Ich povinnosťou bolo
aspoň osvedčiť, nie nepochybne preukázať konanie a správanie sa žalovaného osvedčujúce potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcovia k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
predložili oznámenie o dražbe zo dňa 11.04.2023, podľa ktorého na návrh žalovaného ako navrhovateľa
dražby sa dňa 24.05.2023 o 9:30 hodine mala uskutočniť dražba nehnuteľností v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov. Rovnako je nespochybniteľné, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
09.05.2019č.k.9Csp195/2018-178vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvPrešovezodňa14.05.2020
č.k. 19Co 104/2019-226 bola zamietnutá žaloba žalovaného, ktorou sa voči žalobcom v 1. a 2. rade
domáhal zaplatenia sumy 33.072,20 eur s prísl. Išlo o pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam pod č. V XXXX/XX.
21. Neodkladné opatrenie bolo odôvodnené tým, že pohľadávka, ktorá má byť uhradená z výťažku
dražby a ktorá je zabezpečená sporným záložným právom, nebola žalobcovi priznaná, nakoľko jeho
žaloba vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9Csp 195/2018 bola z dôvodu premlčania
tejto pohľadávky zamietnutá.
22. V posudzovanej veci je tak nepochybné, že žalovaný sa prostredníctvom dobrovoľnej dražby snaží
vymôcťprávo,ktorébolopremlčané.Idetedaokonfliktjudikovanéhopremlčaniapohľadávkyžalovaného
s jej opakovaným uplatňovaním prostredníctvom výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. V
prípade súdom judikovaného premlčania pohľadávky, jej uplatňovanie v procese dobrovoľnej dražby je
neprípustné pre príkry rozpor so zamýšľaným účinkom premlčania.
23. Žalovaný bez akýchkoľvek pochybností ako veriteľ zákonom predpísaným spôsobom v premlčacej
dobe neuplatniť proti dlžníkovi svoj nárok na zaplatenie dlžnej peňažnej pohľadávky s príslušenstvom
vyplývajúcej z uzatvorenej zmluvy o úvere. Žalobcovia tak mohli vzniesť námietku premlčania a týmto
spôsobom spôsobiť zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávky zabezpečenej záložnou zmluvou. Ak
námietka premlčania vznesená zo strany žalobcov neumožňuje priznať žalovanému pohľadávku z
úverovej zmluvy, je nemysliteľné a odporujúce základným zásadám logiky uspokojiť tú istú pohľadávku
formou realizácie výkonu záložného práva. Opačný výklad vo svojich dôsledkoch popiera význam
inštitútu premlčania neumožňujúceho po dovolaní sa premlčania premlčané právo veriteľovi priznať.
Ak sa žalobcovia dôvodne dovolali premlčania, žalovaný v postavení záložného veriteľa sa už nemôže
domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a záložné právo nemôže naďalej byť spôsobilým
právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Za takejto situácie na strane žalobcov
existuje naliehavý právny záujem domáhať sa v súlade s ust. § 137 písm. c) C.s.p. určenia neexistencie
záložného práva.
24. Žalobcovia osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, aby došlo k výkonu záložného
práva. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchle a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný
okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Bez
akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je
poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam a v štádiu výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k
vydraženiu nehnuteľnosti, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jediným právnym nástrojom,
ktorý má vlastník k dispozícii, aby nedošlo k predaju jeho majetku.
25. Keďže základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúci z ust. § 325 ods.
1 C.s.p. osvedčený bol, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. uznesenie ako vecne
správne potvrdil.26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.